Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. december 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Co/160/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118208660
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Straka
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8118208660.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu predsedu senátu JUDr. Petra Straku
a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcov: A. všetci právne
zastúpení JUDr. Jánom Garajom, MBA - advokátom, so sídlom Baštová 6, 060 01 Kežmarok, proti
žalovaným 1. I. právne zastúpený JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, so sídlom Hlavná 89, Prešov,
2. T., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného

súdu Prešov č.k. 20C/34/2018-301 zo dňa 06.09.2018 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje sa uznesenie a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietol. Vyslovil, že o trovách neodkladného opatrenia bude rozhodnuté v
konečnom rozhodnutí o veci samej.

2. V odôvodnení uviedol, že v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, resp. v žalobe žalobcovia
iba konštatovali, že sú v nepretržitom užívaní pozemkov počas celej doby vlastníctva ich bytov, v
ktorých sa zdržiavajú, a ktoré využívajú na bývanie. Užívané pozemky slúžia žalobcom a ich rodinám
na prechod peši, rekreačné a oddychové aktivity, šport a prechádzky. Rovnakému účelu slúžili užívané
pozemky aj predchádzajúcim vlastníkom ich bytov na ul. I. T. v C., a to už od ich kolaudácie cca v r.

1975. Počas tejto doby sa žalobcovia, ako aj ich právni predchodcovia dobromyseľne domnievali, že
im toto právo patrí, nakoľko sa jedná o priľahlé pozemky k ich bytovým domom, prípadne pozemky,
ktoré svojou funkciou slúžia k prechodu k ich bytovým domom. Žalobcovia dostatočne neosvedčili
opodstatnenosť uplatneného práva. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva a platí to
aj pre vecné bremená. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo
zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť

vecné bremeno vydržaním, musia byť splnené zároveň tieto zákonné predpoklady: 1. nadobúdateľ je
oprávneným držiteľom vecného bremena po celú vydržaciu dobu, 2. nepretržitosť vydržacej doby, ktorou
je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby, 3. spôsobilý
predmet vydržania. Držba je faktické ovládanie veci alebo vykonávanie práva späté s vôľou nakladať s
nimiakososvojimivdobrejviere,žedržiteľovivecialebovykonávanieprávatietopatria.Subjekt,ktorýsa
dovolá súdnej ochrany, musí okrem iného tvrdiť, resp. preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať

jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci, resp.
práva, nie samú dobromyseľnosť ako vnútorné presvedčenie - psychický stav. Narušenie dobrej viery
držiteľa veci alebo vykonávateľa práva nastane okamihom, keď sa stali známymi skutočnosti, ktoré z
hľadiskaobjektívnehoposudzovaniamuseliunehodôvodnevyvolaťpochybnostiotom,žemuvecalebo
právo patrí. Ďalšou podmienkou vydržania vecného bremena je nepretržitá držba po dobu 10 rokov.
Držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Ak dôjde k prerušeniu vydržacej

doby v dôsledku toho, že držiteľ prestal byť dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, plynutie
takto prerušenej vydržacej doby sa neobnovuje ani pri novom vzniku oprávnenej držby tej istej veci.V takom prípade začína plynúť nová vydržacia doba. V danej veci žalobcovia v žalobe dostatočne
neosvedčili splnenie jednej z podmienok pre vydržanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Pre vydržanie sa vyžaduje splnenie podmienky dobromyseľnej držby, pričom na jej preukázanie je

potrebné preukázať nadobúdací titul k predmetnej nehnuteľnosti, a to aj neperfektný. Ak sa niekto ujme
držby vecného práva k nehnuteľnosti bez nadobúdacieho titulu, nemôže byť so zreteľom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že je oprávneným držiteľom. Žalobcovia v podanej žalobe ani netvrdia, že majú
nadobúdací titul, od ktorého odvodzujú svoju dobromyseľnosť. Za týchto okolnosti je súd toho názoru,
že žalobcovia neosvedčili danosť zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, a teda

z ním uvádzaných okolností nemožno vyvodiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu. Súd
preto návrh zamietol.

3. Proti uzneseniu podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia. Namietali, že je zrejmé,
že žalobcovia sa domáhajú určenia práva zodpovedajúceho vecnému bremenu na základe vydržania.
Žalobcovia trvale bývajú na ulici I. T. v bytových domoch, ktoré susedia s pozemkami, ktoré sú

predmetom konania vo veci samej. Žalobcovia idú preukazovať svoj nárok vo veci samej dokazovaním,
ktorébudezaloženénavýsluchoch.Vecnéprávozostranyžalovanýchnebolonijakýmspôsobomrušené
ani spochybňované. V danom prípade súd prvej inštancie dopredu bez žalobcami navrhnutých dôkazov
vyhodnotil dôkaznú situáciu ako keby rozhodoval vo veci samej. V súčasnosti je právo zodpovedajúce
vecnému bremenu ohrozované vykonávanou výstavbou panelovej cesty a žalovaní spoločným konaním

zasahujúdoprávažalobcovvtakejintenzite,žeabsolútnevylučujúmožnosťjehorealizácieprežalobcov.
122 žalobcov vo svojej žalobe tvrdí, že v rámci spoločenského vývoja od druhej polovice 70tych rokov
20tehostoročiapodobutakmertridsiatichrokovminimálnevospravedlniteľnomomyle,ktoréhoprávnym
titulom bola konkludentná dohoda medzi žalovaným 1., žalobcami a právnymi predchodcami žalobcov
nerušene užívať predmetné pozemky na vstup, prechod peši, bicyklom, detským kočiarom, ktoré bolo

a je spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti - bytov žalobcov, obsahom ktorej bolo vyslovené nerušenie
žalobcov vo výkone ich oprávnenej držby žalovaným 1/. Po podaní návrhu zabezpečili žalobcovia dôkaz
- oznámenie I. C. zo dňa 07.09.2005 o výsledku vybavenia petície týkajúcej sa výstavby dočasnej
cestnej komunikácie. Žalovaný 1/ v roku 2015 na základe prešetrenia petície konštatoval, že táto je
opodstatnená. V petícii občania poukazovali na výstavbu a prejazd motorových vozidiel, že naruší

životné podmienky nadmerným hlukom a znečisťovaním životného prostredia, ohrozí zdravie detí
hrajúcich sa na ihriskách. Žalobcovia sa k predmetnému listinnému dôkazu dostali náhodne až po
doručení rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalovaný 1/ sa ju snažil zatajiť. Na predmetných pozemkoch
sa začína so stavbou príjazdovej komunikácie, hrozí trvalý a neodstrániteľný zásah do práva žalobcov.
Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že základné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia neboli splnené. Žalobcovia nikdy nenadobudli vecné bremeno, ktoré sa viaže
k pozemku žalovaného. Nemožno vydržať právo vecného bremena prechodu peši a pod. cez verejné

priestranstvo,t.j.uličnáasídliskovázeleň,park,ináfunkčnázeleň.Žalobcoviaodpočiatkumuselivedieť,
že pozemok - parc. KN C XXXXX/X patrí žalovanému 1/. Žalobcovia nemali žiaden nadobúdací titul k
zriadeniu vecného bremena. Žalobcovia nepreukázali, že právo vecného bremena využívali nepretržite
10 rokov. Nie je preukázaná bezprostredne hroziaca ujmy, nakoľko žalobcovia majú v zmysle cestného
zákona právo pohybu po miestnych komunikáciách a chodníkoch tak, že majú prístup k svojím bytovým

domom bez akýchkoľvek problémov. Navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť. Zároveň si uplatnil
trovy konania.

5. Žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v samotnom Oznámení I. C. zo dňa 7.9.2015 o
výsledku vybavenia petície týkajúcej sa výstavby dočasnej cestnej komunikácie, ktorým žalobcovia

podopierajú svoje právo na nariadenie neodkladného opatrenia je uvedené, že na nehnuteľnostiach
sa jedná o výstavbu dočasnej cestnej komunikácie. Fakt, že sa jedná o dočasnú stavbu vyplýva aj
zo Stavebného povolenia vydaného Mestom C., dňa XX.X.XXXX, číslo spisu: X/XXXX/XXXX-Mk. Z
predmetného stavebného povolenia zároveň vyplýva, že stavebníkom nie je ani žalovaný v 1. rade
ani žalovaný v 2. Rade, čo len zdôrazňuje neoprávnenosť návrhu na vydanie neodkladného opatrenia,

nakoľko žalovaný v 2. rade nevykonáva žiadnu z činností, ktorá by mala obmedzovať domnelé práva
žalobcov. Nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým má byť podľa návrhu žalobcov nariadené neodkladné
opatrenie nepredstavujú prístupovú cestu k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcov. Výstavba cesty v
doposiaľ neupravenom teréne môže len zvýšiť komfort žalobcov. Už základná podmienka pre nariadenieneodkladného opatrenia v zmysle § 325 odsek 1 CSP, spočívajúca v potrebe bezodkladnej úpravy
pomerov nie je naplnená, nakoľko zo strany žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade nedochádza
k žiadnym zásahom, ktoré by trvalo alebo dočasne zasahovali do práv žalobcov, na základe čoho by

bolo potrebné pomery bezodkladne upraviť. Tvrdenie žalobcov uvedené v odvolaní, že samotné zhodné
tvrdenie 122 osôb bývajúcich v jednej lokalite je dostatočnou listinou podľa § 326 odsek 2 CSP pre
hodnovernosť ich tvrdení o potrebe bezodkladne upraviť ich pomery je absolútne neprijateľné a tak zo
samotného zákona ako aj z ustálenej judikatúry vyplýva potreba spôsobilého, písomného právneho titulu
pre zriadenie vecného bremena, ktorý nemôže nahradiť ani konkludentná dohoda ani zhodné tvrdenia

akéhokoľvek počtu osôb. Žalobcovia neosvedčili existenciu práva, ktoré má byť neodkladným opatrením
chránené a už vôbec nie jeho ohrozenie alebo narušenie. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté
uznesenie potvrdiť.

6. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok účinný od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnuté

rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP,
bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario).

7. Odvolací súd sa úplne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, a teda v podstate aj so žalovanými,
že na vznik vecného bremena vydržaním je treba preukázať vstup do takejto držby. Nikto zo žalobcov

v tomto smere bremeno dôkazu nielenže neuniesol, ale ani len neosvedčil. Jedna vec je užívať verený
priestor a druhá vec je užívať ho s vedomím, že mi toto užívanie patrí s nárokom oprávneného z
vecného bremena. Ide pritom o práva pomerne silné a niektoré tak silné, že aj vlastník musí ustúpiť
(vlastník trpiaceho pozemku).

8. Žalobcovia by maximálne mohli argumentovať, že ide o priľahlé pozemky, ku ktorým zo zákona vzniká
právo z vecného bremena (§ 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov). Nič také, teda že by išlo o priľahlé pozemky sa ale ani len netvrdilo.

9. Za takýchto okolností sa javí návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný, obzvlášť

aksmeruje nieprotistavebníkomproblematickej pozemnejstavby. Ateda kneúspešnémuprocesnému
útoku cez vecné bremeno sa zdá, že v neprospech žalobcov vyznieva aj nedostatok pasívnej
legitimácie žalobcov.

10. Avšak na to, aby sa dalo skonštatovať, že vec bola spravodlivo vybavená, zostáva vo svetle

článkov sporového kódexu doodpovedať ešte predsa len niektoré otázky. Je evidentné, že v blízkosti
obydlia žalobcov, teda na mieste požívajúcom zvýšenú ochranu občanov, tam kde naberajú do
života potrebnú silu, kde oddychujú a vychovávajú a hrajú sa deti sú (majú byť) pomerne intenzívne
vyrušení ,,revom“ mechanizmov prechádzajúcich na stavenisko. A to za stavu, že sa javí obídenie tejto
dôležitej zainteresovanej verejnosti v administratívnom územnom konaní ako vysoko pravdepodobné.

Medzinárodnýsúdpriznaltakejtoverejnostiosobitnývýznam(porov.rozsudokSúdnehodvoraEurópskej
únie C-416/10, najmä body 78,88,110).

11. Vzniká teda právna otázka, či zo strany mesta ako stavebného úradu bolo urobené všetko, aby
sa so žalobcami konalo v stavebnom konaní ako so zainteresovanou verejnosťou a v negatívnom

prípade, či žalobcom z pohľadu súkromného práva z titulu statusu zainteresovanej verejnosti možno
priznať aj subjektívne práva. V tomto smere vecné bremeno nie je jediným možným riešením ochrany
žalobcov (porov. osobnostné práva podľa §11 Občianskeho zákonníka, práva vlastníkov susediacich
pozemkov nebyť nad mieru primeranú miestnym pomerom vyrušovaní; §127 OZ a ii).

12. Podľa § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby, niečo

vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

13.Účelomneodkladnéhoopatreniajedočasnáúpravaprávapovinností,ktoránevylučuje,žeoprávach
a povinnostiach účastníkov konania o neodkladnom opatrení bude vo veci samej rozhodnuté inak, nežv konaní o neodkladnom opatrení. Všeobecný súd neodkladným opatrením dočasne upravuje pomery
strán, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia
domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia

s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán sporu
konania, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

14. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana (§ 326 ods. 1 CSP). Samotná lehota
na rozhodnutie indikuje, že súd nerozhoduje na základe štandardného dokazovania, ale vychádza z
osvedčenia práv účastníkov a z osvedčenia porušenia týchto práv.

15. Žalobcom nebola priznaná ochrana ako zainteresovanej verejnosti. Javí sa, že doposiaľ sa so
žalobcami nekonalo v žiadnom, či už administratívnom alebo súkromnom procese. Súd prvej inštancie

podcenil tento aspekt a žalobcom vo svetle tohto inštitútu súdnu ochranu neposkytol. Z uvedeného
dôvodu je potrebné vec vrátiť súdu prvej inštancie za účelom zohľadniť práva žalobcov ako dotknutej
verejnosti, ktorej práva môžu vyplývať nielen zo susedských vzťahov, ale aj zo spoločenských vzťahov
osobitnej povahy (§ 11 Občianskeho zákonníka). Zdá sa však, že pasívna legitimácia nemusí byť daná,
keďže ako odvolací súd zistil, stavebný proces sa týka iných osôb (stavebníkmi v zmysle stavebného

povolenia sú fyzické osoby).

16. Ak v čase nového rozhodnutia bude okruh žalovaných nezmenený, nebude možné vyhovieť
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ibaže by žalobcovia osvedčili participáciu žalovaných na
zasahovaní do práv žalobcov popri osobách, ktoré sú stavebníkmi. V novom rozhodnutí sa súd vyrovná

s návrhom na dočasnú ochranu podľa textu celej žaloby, a teda aj s prípadnými právami žalobcov na
ochranu podľa vyššie uvedených ochranných noriem.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vychádzajúc z ust. § 389 ods. 1
písm. b) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).