Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. november 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6Csp/181/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517202870
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8517202870.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a. s., IČO: 47 967 692, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, právne zast.
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01
Bratislava, IČO: 50 361 368 proti žalovanému: Z. G., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX G. U., C. XXXX/
XXX v konaní o zaplatenie 953,34 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 574,40 eur, úroky z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 547,40 eur od 25.4.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 14,88 %, ktoré je povinná zaplatiť žalovaná,
pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou tunajšiemu súdu zo dňa 22.5.2017 domáhal zaplatenia sumy 953,34
eur, úrokov vo výške 610,84 eur, úrokov vo výške 37,35 eur, úrokov zo zostatku nesplatenej istiny zo

sumy 953,34 vo výške 25,5 % ročne od 25.4.2017 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5,25
% ročne zo sumy 953,34 eur od 25.4.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom uzatvorenej
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.5.2013 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanou na základe, ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur. Pretože žalovaná
porušila povinnosti zo zmluvy celý úver vrátane príslušenstva sa stal splatným. Žalovaná sa k žalobe,
ktorá jej bola doručená dňa 10.3.2018 nevyjadrila.

2. Súd uznesením sp. zn. 6Csp/181/2017 pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu Poštová banka,
a.s. vstúpil do konania ako žalobca BENCONT COLLECTION, a.s..

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa strany sporu nezúčastnili. Žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní súhlasil, aby súd rozhodol v ich
neprítomnosti s tým, že sa pridržiava svojich vyjadrení. Zároveň súhlasil s postupným splnením
dlhu pravidelnými mesačnými splátkami po 21,- eur, a to pod hrozbou straty výhody splátok, v

prípade nesplácania čo len jednej splátky. Na nariadené pojednávanie sa žalovaná nedostavila, svoju
neprítomnosť žiadnym spôsobom neospravedlnila, súd preto konal vo veci a rozhodol.Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi doloženými v súdnom spise a
po ich vyhodnotení za preukázané podstatné skutkové tvrdenia považuje:
4. Žalovaná dňa 28.5.2013 požiadala o poskytnutie úveru právneho predchodcu žalobcu vo výške

1.000,- eur s dobou splácania 6 rokov. Dňa 28.5.2013 právny predchodca žalobcu so žalovanou
uzatvorilzmluvuč.XXXXXXXXXX.predmetom,ktorejboloposkytnutiefinančnýchprostriedkovvovýške
1.000,- eur s výškou mesačnej splátky 27,- eur, celkovou výškou nákladov 1.017,26 eur, dátumom
konečnej splatnosti 10.5.2019, dátumom prvej platby 10.5.2013, úrokovou sadzbou 25,50 % ročne, s
dátumom ďalšej platby k 10. dňu s počtom mesačných splátok 72, priemernou RPNM na trhu 26,36

%, RPNM banky 32,12 %. Nakoľko žalovaná porušila zmluvu o úvere právny predchodca žalobcu dňa
12.5.2014 ju upozornil výzvou na splatenie dlžnej časti úveru a zároveň ju upozornil na možnosť vyhlásiť
úver za predčasne splatný v zmysle § 565 OZ. Predmetná zásielka bola žalovanej doručovaná dňa
13.5.2014, ako to vyplýva z podacieho hárku. Následne dňa 29.5.2014 právny predchodca žalobcu
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 29.5.2014 a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy v lehote
10 dní. Žalovaná do podania žaloby uhradila sumu 425,60 eur. Žalovaná bola v konaní nečinná.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
5 Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

6. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy
o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke
dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu

(§682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§
708)a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

7. V zmysle § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších predpisov, spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

9. V zmysle § 2 písm. a), a b), Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej
je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania

alebo podnikania. Veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje
spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 2 písm. g) a h) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov,

provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou
o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových
nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to
najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby
získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Na účely tohto zákona sa

rozumie celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru
a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.

11. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

j/ ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.12. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti

podľa§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,
b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

13. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až §
54Občianskeho zákonníka.

14. V ustanovení § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka sa uvádza, že spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

15.Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvykonávrámcipredmetusvojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti (§ 52 ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka).

16. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie krajšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

17. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa
priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

18. Podľa § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

19. Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ), vyplýva, že dlžník,

ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Súd dospel k záveru:
20. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy, v ktorej jedným
zo zmluvných strán je spotrebiteľ, jedná sa o vzťah občianskoprávny. V tejto súvislosti súd poukazuje na
ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy,

ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu
aplikujúcemu právo použiť v prospech spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako
slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie. Preto súd pri skúmaní každej otázky má aplikovať právnu úpravu,
ktorá je priaznivejšia pre spotrebiteľa. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah
založený medzi pôvodným veriteľom a žalobkyňou je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom,

ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská
zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v
občianskoprávnych ako aj v obchodnoprávnych vzťahoch.21. Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj v znení účinnom do 31.12.2014 treba vykladať tak, že
v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy
nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa

postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom
transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce nevyžaduje transpozíciu v prípade dualistickej úpravy
inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie § 54
ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej
Občianskemuzákonníku,§54ods.1).Súdpoznamenáva,žeajprávnaúpravavObčianskomzákonníku

dopadánaobidvestranyvsúladesprincípomrovnosti,nojecitlivejšia,zohľadňujeaspektinformovanosti
spotrebiteľa, explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie uplatnenie práva
pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť fakt, že sú to predovšetkým
dodávatelia, ktorí uplatňujú veci na súde. Spory vyvolané spotrebiteľmi sú len veľmi zriedkavé, a preto
argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne relativizovaný.

22. Vzhľadom na uvedené, nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, súd na
posúdenie úverového vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo

dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a
6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS
402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho
zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku,
nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

23. Novela Občianskeho zákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z.z. definitívne normatívne
vyriešila (doplnením ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka), že na všetky právne vzťahy, v ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Z autentického výkladu zákonodarcu vyplýva, že

Občiansky zákonník bude použitý, pokiaľ ide o posudzovanie otázky premlčania, otázky úpravy ručenia,
zmluvnej pokuty, uznania záväzku a podobne, aj keby sa na právny režim mala použiť právna úprava
Obchodného zákonníka. Hoci účinnosť tohto ustanovenia bola posunutá až na 1. apríl 2015, predmetné
ustanovenie poníma výkladový status a jeho cieľom je iba expressis verbis vyjadriť aj doposiaľ platné
pravidlo prednostného použitia režimu Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské záväzky. V súvislosti

s uznesením Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.03.2013, sp. zn. 6 MCdo/4/2012 súd uvádza, že Najvyšší
súd SR v posudzovanej kauze nevyslovil právny názor, že na premlčanie nárokov vyplývajúcich zo
spotrebiteľských zmlúv sa nepoužije úprava priaznivejšia pre spotrebiteľa napr. občianskoprávna v
zmysle ust. § 52 ods. 2 a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

24. Súd ďalej preskúmal ex offo podmienky uzatvorenej úverovej zmluvy a zistil, že predmetná úverová
zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. písm. j/ - ročná
percentuálna miera nákladov ako celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vypočítaná na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej

miery nákladov. Údaj o RPMN je jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje
všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a preto je najlepším indikátorom posúdenia
výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany
v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, ktoré v zákone č. 129/2010 Z. z. sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa

musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky.
Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve uvedený údaj chýba, keďže nie je uvedené, aké
predpoklady boli použité pre výpočet RPMN a preto je potrebné s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a/
zák. č. 129/2010 Z. z. úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

25. Vzhľadom na uvedené, žalovaná má vrátiť žalobcovi len sumu poskytnutého úveru, t.j. 2.000,- eur
po odrátaní jej plnení do zosplatnenia sumy 425,60 eur a má teda žalobcovi zaplatiť sumu 574,40 eur.26. Súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase omeškania výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu. Žalobca požadoval úrok z omeškania od 25.4.2017, hoci omeškanie u
žalovanej začalo už skôr. Súd však v súlade s dispozičnou zásadou tomuto návrhu vyhovel.

O trovách konania súd rozhodol takto
27. Podľa § 255 CSP ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30.Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

31. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 953,34 eur, pričom nárok žalobcu bol

opodstatnený vo výške 574,40 eur. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 60,25 % a úspech
žalovanej predstavuje 39,75 %. Teda čistý úspech žalobcu je 20,50 %.

32. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 20,50 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.