Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. október 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/181/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617209967
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7617209967.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň
JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobkyne W. B., R.. XX.X.XXXX, D. H., D.
XXX/XXX, právne zastúpenej advokátom JUDr. Pavlom Kontrom, Čučmianska dlhá 21, Rožňava proti
žalovaným : 1. U. J.j, nar. X.X.XXXX, D. H., B.. I. W. Č.. XXX/XX a 2. INVEST TRADE, spol. s r.o.,
Čučmianskadlhá26,Rožňava,IČO36589136,právnezastúpenémuJUDr.JánomHalkom-advokátom

so sídlom Cyrila a Metoda 105/2, Rožňava o zaplatenie 5.000 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 19. apríla 2018 č.k. 8C/30/2017-63 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom IV. výroku o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným
v 2. rade.

Žalovaný v 2. rade má proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) rozsudkom zo dňa 19.
apríla 2018 č.k. 8C/30/2017-63 uložil žalovanej v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 5.000 €
s 5 % úrokom z omeškania zo žalovanej sumy počnúc od 27.4.2017 do zaplatenia, všetko do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania
vo vzťahu k žalovanej v 1. rade v rozsahu 100% (výrok II.) . Konanie proti INVEST TRADE, spol. s r.o.,

Čučmianska dlhá 26, Rožňava IČO 36 589 136 zastavil (výrok III.) a rozhodol, že INVEST TRADE,
spol. s r.o., Čučmianska dlhá 26, Rožňava IČO 36 589 136 má nárok na náhradu trov konania vo
vzťahu k žalobkyni v rozsahu 100% ( výrok IV.).

2. Voči žalovanej v 1. rade súd žalobe v celom rozsahu vyhovel majúc za to, že žalobkyňa neprevzala

za svojho manžela dlh, teda nenastúpila ako dlžník vo vzťahu ku žalovanému v 2. rade. So súhlasom
svojho manžela však plnila výlučne jeho peňažný záväzok, pričom poskytla plnenie za žalovanú v 1.
rade z peňazí nepatriacich do BSM žalovanému v 2. rade dňa 20.9.2016. Pokiaľ žalobkyňa uhradila dlh
z peňazí, ktoré boli výlučne jej vlastníctvom z obavy o to aby neprišla v exekúcii o nehnuteľnosť v ktorej
býva, urobila tak v prospech žalovanej v 1. rade, ktorá sa na jej úkor bezdôvodne obohatila. Samotná
žalovaná v 1. rade nárok žalobkyne nerozporovala s tým, že si je vedomá svojho dlhu.

3. O zastavení konania voči žalovanému v 2. rade rozhodol v zmysle ustanovení § 143 až 146 CSP,
keďže došlo k späťvzatiu žaloby proti INVEST TRADE, spol. s r.o., Čučmianska dlhá 26, Rožňava IČO
36 589 136 s tým, že súhlas žalovaných v 1. a 2. rade so späťvzatím žaloby nebol potrebný, pretože k
späťvzatiu došlo v čase, keď vo veci nezačalo predbežné prejednanie sporu ani pojednávanie.

4. Nakoľko v konaní mala žalobkyňa plný úspech, súd jej priznal podľa § 255 ods. 1 CSP náhradu trov
konania voči žalovanej v 1. rade v rozsahu 100 %.5. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 2. rade súd mal za to, že
žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania späťvzatím žaloby vo vzťahu k INVEST TRADE, spol.

s r.o., Čučmianska dlhá 26, Rožňava IČO 36 589 136, a preto uložil žalobkyni povinnosť nahradiť mu
trovy konania v rozsahu 100%. Pri rozhodovaní skúmal aj to, či je daný dôvod odchýliť sa od zásady
zodpovednosti žalobkyne za zavinenie zastavenia konania podľa § 257 CSP, t.j. či existujú výnimočné
okolnosti hodné osobitného zreteľa. Dospel k záveru, že v danom prípade sa nejedná o taký špecifický,
či zložitý spor a ani pomery na strane žalobkyne, ktorá žije s manželom, vlastníkom rodinného domu

schopným si privyrábať, neodôvodňujú nepriznanie náhrady trov žalovanému v 2. rade. Vychádzal z
úvahy, že žalovanému v 2. rade nemožno pričítať procesné zavinenie zastavenia konania len preto, že
potom čo vo veci zaslal vyjadrenie v ktorom nárok žalobkyne neuznal a žiadal aby vo vzťahu k nemu súd
žalobu zamietol, žalobkyňa reagovala vo vzťahu k nemu späťvzatím žaloby. Súd preto uložil žalobkyni
povinnosť nahradiť mu trovy konania v rozsahu 100%

6. Proti tomuto rozsudku, a to proti IV. výroku o trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným v 2.
rade, podala žalobkyňa v zákonnej lehote odvolanie s odôvodnením, že na jej strane existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. Za tieto dôvody žalobkyňa považuje jej nepriaznivú
životnú situáciu (jej aktuálny príjem je 134,70 eur, manžel s ktorým žije v spoločnej domácnosti si
je schopný privyrobiť len niekoľko desiatok eur), ako aj skutočnosť, že až do doručenia odporu a

vyjadrenia žalovaného 2 jej neboli známe skutkové okolnosti sporu. Navrhla aby odvolací súd rozsudok
v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovaný v 2. rade nemá nárok na náhradu trov konania.

7. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že tá skutočnosť, že žalobkyňa je v nepriaznivej
finančnej situácii nemôže sama o sebe zakladať dôvod hodný osobitného zreteľa nevyhnutný pre

nepriznanie náhrady trov konania žalovanému 2. Prijatie takéhoto výkladu by v konečnom dôsledku
znamenalo,žeosobyvhmotnejnúdzinikdynebudúniesťzodpovednosťzapodanienedôvodnejžalobyv
podobepovinnostinahradiťtrovykonania. Zároveňpoukázalnato,žežalobkyniboladoručenáodpoveď
na jej predžalobnú výzvu zo dňa 7.11.2016, kde žalovaný 2 objasnil skutkové okolnosti zaplatenia dlžnej
sumy jej osobou a to najmä, že tento dlh uhradila v mene svojho manžela. Z vykonaného dokazovania

je taktiež zrejmé, že o tejto skutočnosti vedela žalobkyňa najneskôr už 10.11.2016, keď adresovala
list s názvom žiadosť o zaslanie kópie úverovej zmluvy právnemu predchodcovi žalovaného 2, v
ktorom uvádza, že zaplatila v tejto veci sumu 5.000 €. Tento list síce ako odosielateľa uvádza manžela
žalobkyne, avšak podpis na ňom jednoznačne patrí žalobkyni. Neobstojí teda tvrdenie, že jej okolnosti
sporu neboli známe. Listinné dôkazy, z ktorých vyplýva nedôvodnosť podanej žaloby (predovšetkým

odpoveď žalovaného 2 na jej predžalobnú výzvu) mala žalobkyňa (aj jej právny zástupca) nepochybne k
dispozícii už pred podaním žaloby. Ak sa aj napriek tomu rozhodla žalovať žalovaného 2, je spravodlivé,
aby znášala trovy nevyhnutné na jeho obranu v tomto konaní. Žalovaný v 2. rade navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok potvrdil a zároveň žalovanému 2 priznal náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

9. Rozsudok je v napadnutom výroku o náhrade trov konania vecne správny, preto ho odvolací súd
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

10. Správne, aj keď stručné no zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku v napadnutej časti, s

ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje ( § 387 ods. 2 CSP).

11. V prejednávanom spore súd rozhodol o trovách konania v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP, teda
zohľadniac zavinenie zastavenia konania, a preto žalovanému v 2. rade priznal nárok na plnú náhradu
trovkonaniaprotižalobkyni.Skúmalajtočiprichádzadoúvahyaplikáciaust.257CSP,avšaknevzhliadol

tu existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania.12. Tento postup súdu bol správny, lebo okolnosti prejednávanej veci, ako na ne poukazuje žalobkyňa,
nie sú dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP a ani iné dôvody hodné osobitného
zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 CSP neboli preukázané.

13. V zmysle ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

14. Citované ustanovenie predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od

zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady
trov konania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok,
a to dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani
výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax.
Ide pritom o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť

trovy konania výnimočne prihliadnuť. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k
určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je
daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii vyššie citovaného
zákonného ustanovenia dochádza aj z aspektov sociálnych, kedy súd prihliada na majetkové, sociálne,
osobné, zárobkové a iné pomery všetkých strán sporu, pričom si vždy všíma aj okolnosti, ktoré viedli

strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní. Dôvody hodné osobitného zreteľa teda buď
spočívajú v dôvodoch na strane sporovej strany alebo v okolnostiach prejednávaného sporu.

15. Aplikácia vyššie citovaného zákonného ustanovenia prichádza do úvahy vo výnimočných prípadoch
a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

16. V prejednávanom spore nejde o prípad, kedy prisúdenie náhrady trov žalovanému v 2. rade proti
žalobkyni, ktorá zavinila zastavenie konania by bolo neprimerane tvrdé a vyžadovalo si preto zásah súdu
v podobe aplikácie ust. § 257 CSP.

17. Žalovaný v 2. rade správne poukázal na to, že žalobkyni bola doručená odpoveď na jej predžalobnú
výzvu zo dňa 7.11.2016, kde žalovaný v 2. rade objasnil skutkové okolnosti zaplatenia dlžnej sumy jej
osobou a to najmä, že tento dlh uhradila v mene svojho manžela. Stanovisko žalovaného v 2. rade ,
totožné s jeho vyjadrením k podanej žalobe a s dôvodmi odporu voči platobnému rozkazu, bolo žalobkyni
známe už pred podaním žaloby.

18.Vneposlednomradeodvolacísúdzdôrazňuje,žežalobupodávalažalobkyňavzastúpeníadvokátom
ustanoveným jej CPP, preto neobstojí poukaz na osobu žalobkyne, ako jednoduchú, právne neznalú.
Ustanovený právny zástupca mal možnosť komunikovať so žalovaným v 2. rade ešte pred podaním
žaloby a zistiť tak skutkové okolnosti relevantné pre posúdenie otázky pasívnej legitimácie.

19. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd správne uzavrel, že žalovaný v 2. rade má nárok na náhradu
trov konania proti žalobkyni, ktorá procesne zavinila zastavenie konania.

20. Pokiaľ žalobkyňa dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania vidí

vo svojich osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, odvolací súd dospel k záveru, že tieto
neodôvodňujú aplikáciu § 257 CSP. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní hodnotil aj vyššie uvedený
postoj žalobkyne v spore, ktorá nepreukázala snahu aj mimosúdne sa so žalovaným v 2. rade dohodnúť,
resp. vyžiadať si vysvetlenie a tým zabrániť vo vzťahu k nemu zbytočnému súdnemu sporu.

21. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a pri rešpektovaní princípu spravodlivosti bolo namieste
priznať žalovanému v 2. rade nárok na náhradu trov konania tak, ako o tom vecne správne rozhodol
súd prvej inštancie.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods.1 CSP v spojení

s § 255 ods.1 CSP. Žalovaný 2.rade bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu odvolací súd priznal
plnú náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalobkyni. O výške týchto trov rozhodne podľa
§ 262 ods.2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia, a to samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník, zohľadňujúc § 251 ods.1 CSP.23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 poslednej
vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).