Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. január 2019

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/102/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010166
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3814010166.4

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 15. januára
2019 prejednal odvolanie obžalovaného

M. N.,

nar. XX.XX.XXXX v C., okres A., bytom A., N. XXX/X, t. č. v mieste bydliska,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/44/2014 zo dňa 16. marca 2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 3T/44/2014 zo dňa 16.3.2018 bol obžalovaný M.
N. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona, pretože dňa
13.10.2013 v čase o 18,50 hodine viedol vozidlo zn. O. - N., evidenčné číslo A., po ceste L.merom do
centra mesta A., pričom na D. Y. z dôvodu nedostatočného venovania sa vedeniu motorového vozidla a
nesledovaniu situácie pred vozidlom, čím porušil ustanovenie § 4 odsek X písmeno c) Zákona č. 8/2009

Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov, narazil prednou časťou vozidla do
chodkyne V. A., ktorá prechádzala túto ulicu z pohľadu vodiča zľava doprava, čím jej spôsobil zranenia -
trieštivú zlomeninu oboch kostí pravého predkolenia s posunutím úlomkov, otras mozgu prvého stupňa,
tržne zmliaždené rany hlavy v ľavej temenno-spánkovej oblasti, pomliaždenie a podkožný krvný výron
pravého stehna, ktoré ju obmedzovali v obvyklom spôsobe života štyri až päť mesiacov.

Bol za to odsúdený podľa § 157 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona
k trestu odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, výkon ktorého mu súd podľa § 49 odsek 1 písmeno a)
Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní
15 mesiacov.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť pretože ho ihneď po jeho vyhlásení odvolaním čo do všetkých

výrokov napadol obžalovaný. Svoje odvolanie písomne zdôvodnil prostredníctvom zvoleného obhajcu.V
písomných dôvodoch okrem zákonnej citácie ustanovení Trestného zákona a zákona o cestnej
premávke, Ústavy SR a Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd / ďalej
len dohovor/ s odkazom na ich judikatúru uviedol, že boli v jeho prípade porušené ustanovenia,
ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby. Odôvodnenie rozsudku nie je v
súlade s ustanovením § 163 Tr.por. Obžalovaný jasne zdôvodnil prečo po zrovnaní si vecí v hlave

opätovne išiel vo veci vypovedať a uviedol, že chodkyňu nevidel. Bol v šoku a oslepený svetlami
oproti idúceho kamiónu, preto nedokázal vyhodnotiť , či poškodenú videl, alebo nie. Samosudkyňavkladala obvinenému do úst slová, že poškodenú videl v spätnom zrkadle, alebo o mieste stretu,
obžalovaný sa však k tejto skutočnosti doposiaľ ani pred tým nevyjadril. V ďalšom citoval výpoveď
poškodenej V. A., pričom namietal jej vierohodnosť. Uviedol, že aj znalec L.. B. sa vyjadril, že príčinou

vzniku dopravnej nehody z technického hľadiska bola skutočnosť, že chodkyňa prechádzala cez
vozovku mimo prechodu pre chodcov a vošla do vozovky v čase, keď vozidlo obvineného mohla
vidieť. Voči obžalovanému bol uplatnený princíp prezumpcie viny, ktorý súd predpokladá automaticky
pri vzniku ujmy na zdraví pri dopravnej nehode. Súdna prax však pri ustanovení § 157 Tr.zák.
vyžaduje, aby konanie priamo smerovalo k následku vo forme ťažkej ujmy na zdraví. Konanie resp.

nekonanie obžalovaného však nemalo žiadnu súvislosť so vznikom ťažkej ujmy na zdraví poškodenej.
Poškodená jednoznačne vytvorila obžalovanému prekážku náhlu a neprekonateľnú. Súd nehodnotil
dôkazy s odbornou starostlivosťou a napriek rozporom v znaleckých posudkoch, ktoré sa znalcom
ani pri výsluchoch nepodarilo odstrániť, nedal urobiť kontrolný znalecký posudok, preto nie je možné
skonštatovať, že skutok spáchal obvinený. Tak znalci z odboru dopravy, ako aj znalec O.. N. vyvrátili
obranu poškodenej. Znalec N. uviedol, že miesto stretu vozidla s telom poškodenej vylučuje verziu

poškodenej s pobehnutím alebo odbehnutím doľava, kedy by k takémuto zraneniu nemohlo dôjsť.
Dokazovaním sa podarilo preukázať, že poškodená prechádzala mimo zóny prechodu pre chodcov.
Znalec A.. G. uviedol, že v prípade oslnenia obžalovaného protiidúcim vozidlom, nemohol vidieť
chodkyňu až do momentu stretu s vozidla s chodkyňou. Túto skutočnosť nikto nevyvrátil. Obhajobou
obžalovaného v tomto smere sa nik nezaoberal. S poukazom na odcitované články Ústavy SR a

dohovoru, spolu s odcitovanou judikatúrou navrhol, aby krajský súd trestné stíhanie obžalovaného
zastavil, alternatívne obžalovaného spod obžaloby oslobodil, alebo vec vrátil súdu prvého stupňa, aby
ju znova prejednal a rozhodol.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného prokurátor krajskej prokuratúry navrhol

odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný na dôvodoch svojho odvolania zotrval.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd preskúmaním veci nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1 Tr.por.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní, tento obžalovaný v odvolaní

nenamietal.

Ohľadom konania súdu prvého stupňa, v tomto smere bolo v odvolaní vytýkané nedostatočné
objasnenie veci a porušenie ustanovenia § 163 Tr.por. pri odôvodňovaní rozsudku, či skutočnosť, že
samosudkyňa vkladala obžalovanému do úst slová. Tu je potrebné uviesť, že obžalovaný , či obhajkyňa

prítomná na druhom pojednávaní mali možnosť vedenie výsluchov zo strany súdu namietať, prípadne
dať zaprotokolovať svoje námietky ohľadom tohto. Ak tak na príslušnom hlavnom pojednávaní neurobili,
je potom takéto namietanie po vynesení rozsudku vyznievajúce účelovo. Naviac zo záznamu z hlavného
pojednávania taká skutočnosť nevyplynula.

Súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania v dostatočnom rozsahu potrebnom na rozhodnutie aj
správne rozhodol o vine obžalovaného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr.zák.
Bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný z dôvodu nedostatočného venovania sa vedeniu
motorového vozidla inému z nedbanlivosti spôsobil taký zdravotný stav, ktorý porušením normálnych
telesných funkcií sťažil výkon jeho obvyklej činnosti, a ktorý si vyžiadal lekárske ošetrenie. Povinnosť

plne sa venovať vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke je jednou z najdôležitejších
povinností , ktorými sa cestná premávka riadi. Takéto jeho konanie malo za následok práceneschopnosť
a obmedzenie na bežnom spôsobe života poškodenej po dobu najmenej 4 mesiace, ako to skonštatoval
v znaleckom posudku znalec z odboru zdravotníctva.

Vina bola obžalovanému preukázaná nielen znaleckým posudkom z odboru dopravy, z ktorého
vyplynulo, že technickou príčinou vzniku dopravnej nehody bolo, že obžalovaný ako vodič motorového
vozidla O. nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu motorového vozidla a nevidel prechádzať po
vozovke chodkyňu - poškodenú. Taktiež bola jeho vina preukázaná výpoveďou poškodenej, zktorej vyplynulo, že prechádzala vozovku cez prechod pre chodcov plynulou chôdzou. Videla vozidlo
obžalovaného z pravej strany prichádzajúce, a keďže videla, že nespomaľovalo, snažila sa mu vyhnúť.
Išla do ľavej strany mimo prechod pre chodcov v snahe vyhnúť sa zrážke, následne si už nič nepamätá.

Zo znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo vyplynulo, že zranenia poškodenej vznikli v
priamej príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, a tieto poškodenú obmedzovali na bežnom spôsobe
života 4 až 5 mesiacov.

Svedecká výpoveď svedkyne a poškodenej korešponduje so závermi znaleckého posudku znalca z
odboru dopravy, aj znalca z odboru zdravotníctva, či listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise /
záznam z dopravnej nehody s fotodokumentáciou, nákres z miesta nehody/.

Pokiaľ obvinený poukazoval na „spoluúčasť“ samotnej poškodenej na vzniku dopravnej nehody tým,
že mohla zabrániť dopravnej nehode, ak by neprechádzala vozovku, pretože sa blížilo vozidlo

obžalovaného, s týmto jednoznačne nemožno súhlasiť. Poškodená vstúpila na vozovku na prechode pre
chodcov, pričom videla vozidlo obžalovaného , ktoré bolo v dostatočnej vzdialenosti na to , aby vozovku
prešla. Poškodená svojím uhýbacím manévrom mimo prechod pre chodcov následne len reagovala
na vozidlo obžalovaného, z ktorého jazdy nadobudla dojem, že jej nedá prednosť. Navyše vďaka jej
vyhýbaciemu manévru nedošlo k závažnejším, či nenapraviteľným následkom dopravnej nehody na

zdraví, či živote poškodenej.
Tu treba zdôrazniť, že poškodená šla po prechode pre chodcov, až zrazená bola mimo neho, čo
poškodená vo svojej výpovedi vysvetlila. Aj znalec z odboru dopravy uviedol, že verzia vzniku nehody,
ako ju uvádza poškodená, je technicky prijateľná. Jej verziu potvrdzuje aj skutočnosť, že vozidlo
obžalovaného ju zrazilo pravou prednou časťou, teda mu poškodená jednoznačne nevbehla do koridoru

jazdy, pretože v tom prípade by ju zrazil ľavou prednou časťou vozidla. Z uvedeného navyše vyplýva,
že vzhľadom na dĺžku prechodu pre chodcov 15,7 metra bola poškodená na vozovke dostatočne dlho
na to, aby ju obžalovaný vidieť mohol a mal. Nemožno tu v žiadnom prípade hovoriť o spoluzavinení zo
strany poškodenej, ak sa táto iba chcela vozidlu obžalovaného vyhnúť.

Vodič vozidla prichádzajúceho k prechodu pre chodcov je vo vzťahu k chodcovi, ktorý stojí pred
prechodom pre chodcov a chystá sa vstúpiť do vozovky, má povinnosť približne na úrovni dopravnej
značky „daj prednosť v jazde“. Vo vzťahu ku chodcovi, nachádzajúcom sa už uprostred prechodu
pre chodcov /v tomto prípade dlhom 15,7 metra/, má prichádzajúci vodič povinnosť približne na úrovni
dopravnej značky „stoj, daj prednosť v jazde“. Obžalovaný mal na chodkyňu - poškodenú reagovať preto

zastavením svojho vozidla pred prechodom pre chodcov, nakoľko táto sa na prechode pre chodcov
dlhom 15,7 metra zdržovala dostatočne dlhú dobu na to, aby ju vidieť mal a mohol, pokiaľ by sa plne
venoval vedeniu motorového vozidla.

Argument obžalovaného o oslnení oprotiidúcim kamiónom nebol ničím potvrdený. Poškodená sama

uviedla, že žiaden kamión nešiel. Znalec z odboru dopravy tiež vylúčil , že by poškodená v prípade
prítomnosti kamiónu mohla prejsť temer do stredu prechodu pre chodcov. Znalec sa priklonil k verzii
dopravnej nehody , ako ju popísala poškodená.

Odvolací súd preskúmal aj výrok o treste , pričom k tomuto uvádza, že je možné s poukazom na

všetky okolnosti dopravnej nehody dospieť k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov,
podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 15 mesiacov je spôsobilý v dostatočnej miere
zabezpečiť nápravu obžalovaného. Takýto trest zodpovedá všetkým zásadám uvedeným v § 31 ods.
1, ods. 4 Tr. zák., ako aj zásadám generálnej a individuálnej prevencie. Zároveň je však trestom aj
potrebným na prevýchovu obžalovaného, u ktorého absolútne absentuje kritický postoj k svojej trestnej

činnosti .

Obžalovaný navyše nevyjadril ani minimálnu ľútosť voči poškodenej a zraneniam, ktoré jej boli
spôsobené jeho konaním. Je zrejmé, že zo svojho konania sa nepoučil, a vzhľadom k tomu je uloženie
skúšobnejdoby vjehoprípadesprávneadôvodné. Súdbudemôcť sledovaťjehosprávanievskúšobnej

dobe, a následne toto vyhodnocovať pri rozhodovaní o jeho osvedčení sa . Obžalovaný si preto musí
byť vedomý následkov nielen v prípade, ak by sa dopustil trestného činu , ale aj priestupku na úseku
dopravy, ktoré súvisia s trestnou činnosťou , pre ktorú bol odsúdený.Z takto rozvedených dôvodov preto odvolací súd nepovažoval odvolanie obžalovaného za dôvodné,
a toto potom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.