Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 10Csp/58/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8418200887
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Tomáš Saraka

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2018:8418200887.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka,

a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, proti žalovanému: F.), o zaplatenie
711,91 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 252,58 eur a úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 252,58 eur od 1. 8. 2016 do zaplatenia v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16. 4. 2018 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 711,91 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 4. 7. 2015 do
zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodňoval tým, že je právnym nástupcom spoločnosti
Consumer Finance Holding, a.s. z titulu zlúčenia, pričom táto spoločnosť so žalovaným uzatvorila dňa
14. 10. 2013 zmluvu o pôžičke č. XXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanému pôžičku vo výške
1.000,- eur s tým, že pôžičku mal splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach v sume 31,19 eur.

Tvrdil, že do dňa podania žaloby žalovaný na vrátenie pôžičky zaplatil iba sumu 747,42 eur a keďže
porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku jednotlivými splátkami riadne a včas, dňa 29. 4. 2015
ho pôvodný veriteľ vyzval listom - predžalobnou upomienkou k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na
možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Keďže k úhrade dlžných splátok podľa tvrdenia v žalobe
nedošlo, dňa 19. 6. 2015 pôvodný veriteľ úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo
dňa 28. 6. 2015 - oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, pričom žalovaný dlžné splátky
neuhradil a jeho dlh ku dňu podania žaloby po započítaní nákladov na vymáhanie pohľadávky vo výške

29,59 eur predstavuje 711,91 eur.

2. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobca v žalobe označil Zmluvu o pôžičke a Zmluvné
podmienky, prehľad splátok a úhrad, predžalobnú upomienku s doručenkou a oznámenie o vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru (bez doručenky) a notársku zápisnicu s projektorom rozdelenia pôvodného
veriteľa.

3. Žalovaný, ktorý je k trvalému pobytu prihlásený v Meste V. (bez ulice) sa k žalobe, ktorá mu vzhľadom
na nemožnosť zistiť jeho skutočný pobyt doručovaná bola prostredníctvom Mesta SQ. v zmysle § 5
zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov SR a v súlade s § 106 ods. 3 a § 116 ods. 2 Civilnéhosporového poriadku (ďalej len „CSP“) tiež oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu,
písomne nevyjadril.

4. Nakoľko hodnota tohto spotrebiteľského sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur, skutkové
tvrdenia strán neboli sporné, pričom prejednávaný spor, v ktorom išlo iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci bolo možné rozhodnúť len na základe predložených listinných dôkazov, súd v
súlade s ust. § 297 písm. b) CSP spor prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 30. 11. 2018, miesto a čas jeho verejného vyhlásenia boli v súlade s ust. § 219

ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli súdu vyvesením dňa 19. 11. 2018 a súčasne na webovej stránke
súdu na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku
nedostavili.

5. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomného vyjadrenia žalobcu zo dňa 29. 5. 2018, vykonal
dokazovanie oboznámením sa s obsahom všetkých listinných dôkazov predložených žalobcom, keďže

vykonanie žiadneho z nich nebolo žalovaným namietané, ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či
neúčelné a zistil tento skutkový stav:

6. Z obsahu zmluvy zo dňa 14. 10. 2013 označenej ako Zmluva o poskytnutí najľahšej pôžičky súd
zistil, že obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaný uzavreli písomnú zmluvu,

predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanému vo výške 1.000,- eur. Žalovaný mal tento úver
podľa zmluvy splatiť 60 mesačnými splátkami vo výške 31,19 eur, pričom v zmluve je uvedené, že
celková suma pôžičky je 1.871,40 eur, celkové náklady spotrebiteľa že sú 871,40 eur a pri údaji o
termíne konečnej splatnosti je uvedené 10/2018. Súčet žalovanému poskytnutej sumy 1.000,-eur a
celkových nákladov spotrebiteľa 871,40 eur zodpovedá sume uvedenej ako celková suma pôžičky, t.j.

sume 1.871,40 eur. Ročná úroková sadzba uvedená v zmluve bola 32 % s tým, že RPMN je 32 % a
priemerná hodnota RPMN 46,06 %. Ako spôsob úhrady splátok je v zmluve uvedené - bankový účet.
Na spodnej časti formulára zmluvy je uvedené, že zmluva bola žalovaným aj veriteľom podpísaná v
Košiciach dňa 14. 10. 2013.

7. Z prehľadu splátok a úhrad k úverovej zmluve číslo XXXXXXX predloženého žalobcom súd zistil, že
sú tam zaznamenané dátumy a výška úhrad splátok úveru žalovaným z ktorých vyplýva, že žalovaný
uhradil na úver v splátkach doposiaľ sumu spolu 747,42 eur. Z uvedeného prehľadu tiež vyplýva, že
žalovanému boli vyúčtované k zaplateniu tiež „pokuty“ vo výške spolu 108,14 eur ktoré žalobca v žalobe
si neuplatnil a tiež položka označená ako „MP3“ vo výške 29,59 eur čo podľa tvrdenia v žalobe sú

náklady spojené s vymáhaním pohľadávky. Podľa záverečného sumára v tomto prehľade mal žalovaný
v splátkach žalobcovi zaplatiť sumu spolu 1.429,74 eur, čo po pripočítaní položky „MP3“ vo výške 29,59
eur a po odpočítaní ním uskutočnených úhrad vo výške 747,42 eur činí žalovanú sumu vo výške 711,91
eur. Listom označeným ako „predžalobná upomienka“ zo dňa 29. 4. 2015 pôvodný veriteľ žalovanému
oznámil, že na zmluve číslo 7126366 eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 99,81 eur, ktorý

žiada bezodkladne uhradiť s tým, že ak nedôjde k úhrade splátok, bude oprávnený úver zosplatniť.
Listom označeným ako Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (čl. 10 spisu) zo dňa 28. 6.
2015 pôvodný veriteľ žalovanému oznamoval, že jeho dlh z úverovej zmluvy číslo XXXXXXX sa stal
splatným v celom rozsahu naraz.

8. Pokiaľ ide o právne posúdenie žalobou uplatneného nároku, bolo potrebné vychádzať z toho, že
obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ktorá bola pôvodným veriteľom v úverovom
vzťahu so žalovaným je obchodnou spoločnosťou, ktorej jedným z predmetov podnikania (činnosti)
zapísaným v obchodnom registri je poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým
spôsobom. Žalovanému úver nebol poskytovaný na účel výkonu podnikania či povolania, nič také zo

zmluvy nevyplýva, naopak z jeho identifikácie v zmluve a z dokladov ktoré k nej pripojil (občiansky
preukaz, nie napr. výpis zo živnostenského registra a daňové priznanie ako je to pri podnikateľských
úveroch) jasne vyplýva, že žalovaný pri uzatváraní zmluvy nevystupoval ako podnikateľ. Predmetom
zmluvy bolo dojednanie bezúčelového úveru, pričom zo zmluvy, z jej koncepcie i použitej terminológie
typickej pre spotrebiteľské úvery je zrejmé, že sa jednalo o spotrebiteľský úver, preto súd pri právnom

posúdení uvedenej zmluvy a z nej uplatnených nárokov vychádzal z ustanovení zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy ako aj zo všeobecnej úpravy
spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl.).9. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (14. 10. 2013) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10. Podľa § 1 ods. 8 ZoSÚ ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho
zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa).

11. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

12. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa
Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

13. Podľa § 11 ods. 1 zákona ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 ,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a)

až k) , r) a y) ,
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je

každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

16. Zmluva posudzovaná v súdenej veci, uzavretá právnym predchodcom žalobcu so žalovaným

je ako už bolo uvedené spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľské zmluvy sú typické tým, že ich o
určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávatelia s veľkým počtom
zákazníkov (spotrebitelia) s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje
obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na
predtlačených tlačivách, spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže

vyjednávať, jedinou jeho alternatívou je prijatie, respektíve odmietnutie návrhu zmluvy ako celku.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je teda charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, pričom nemá reálne možnosť tieto zmluvné podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok spotrebiteľskýchzmlúv a výslovne stanovuje, že také ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné
(§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka). Vychádza sa totiž z toho, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára

zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná
profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že medzi dodávateľom
a spotrebiteľom je nerovný vzťah z hľadiska skúseností a vedomostí, pričom dodávateľ je v porovnaní
so spotrebiteľom vo výhode.

17. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd v prejednávanej veci za preukázané, že
právnypredchodcažalobcu,obchodnáspoločnosťConsumerFinanceHoldinga.s.poskytlažalovanému
spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- eur, pričom žalovaný na úhradu nárokov z tejto zmluvy do dňa
podania žaloby zaplatil len sumu 747,42 eur, čo nebolo v priebehu sporu ničím spochybnené. Žalobca
tvrdí, že neuspokojené tak ostali nároky špecifikované v žalobe.

18. Súd preskúmal, či uplatnenie týchto nárokov čo do základu a výšky má oporu v zákone o
spotrebiteľských úveroch, ako aj opodstatnenosť týchto uplatnených nárokov z hľadiska ich súladu s
ustanoveniami o ochrane spotrebiteľa a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná len v časti. V danom
prípade totiž na rozdiel od žalobcu súd je toho názoru, že spotrebiteľský úver, ktorý bol žalovanému
poskytnutý je z dôvodov rozvedených v ďalšej časti tohto odôvodnenia bezúročný a bez poplatkov. I

keby ním nebol, i tak by nebolo možné priznať v danom prípade žalobcovi požadované úroky za úver
vzhľadom na to, že ich výška odporuje dobrým mravom. Preto veriteľovi z úveru vznikol iba nárok na
vrátenie úverovej istiny rovnajúcej sa výške sumy reálne poskytnutej žalovanému, t.j. 1.000,- eur. A
keďže z tejto sumy žalovaný úhradami pred podaním žaloby doposiaľ uhradil časť vo výške spolu 747,42
eur, neuhradený ostal zostatok jeho úverovej istiny vo výške 252,58 eur (1.000,- eur - 747,42 eur).

19. Z ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy, ktoré súd citoval vyššie vyplýva, že každá zmluva o spotrebiteľskom úvere musí okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka povinne obsahovať aj osobitné náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 ZoSÚ. O aké náležitosti ide a či ich zmluva obsahuje je pritom potrebné a možné posudzovať

výlučne podľa právnej úpravy účinnej v čase jej uzavretia. Zákon absenciu niektorých náležitostí
vymedzených v citovanom zákonnom ustanovení síce nespája s následkom neplatnosti právneho úkonu
(úverovej zmluvy), poskytuje však spotrebiteľovi ochranu v takej forme, že úver pri ktorého dojednaní
neboli tieto náležitosti splnené je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Medzi takéto
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere patrí v zmysle už citovaného § 9 ods. 2 písm. f) ZoSÚ

uvedenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského
úveru a rovnako musí obsahovať v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ aj uvedenie výšky, počtu a
termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia.

20. Vychádzajúc z obsahu žalobcom predloženej úverovej zmluvy súd konštatuje, že uvedená zmluva
o spotrebiteľskom úvere tieto náležitosti neobsahuje. Po preskúmaní obsahových náležitostí zmluvy
súd zistil, že zmluva neobsahuje zákonným spôsobom a správne uvedený údaj o dobe trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ani o výške, počte,

termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

21. Medzi nevyhnutné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých nedodržanie má za následok
jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť patrí v zmysle už citovaného § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ účinného
ku dňu uzavretia zmluvy aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Podľa uvedeného zákonného ustanovenia teda v zmluve musí byť uvedený údaj o termínoch splátok.
V predmetnej úverovej zmluve to však absentuje, nakoľko zmluva absolútne nikde neobsahuje údaj o
termínoch splatnosti splátok.

22. Ako už bolo uvedené, samotná absencia náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) znamená,

že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené údaje pritom v žiadnom prípade
nemôžu nahradiť malým písmom písané, rozsiahle, vopred predtlačené a individuálne nevyjednané
„zmluvné podmienky“ či iná osobitná listina. Ak totiž zákon o spotrebiteľských úveroch ako podstatnú
náležitosť zmluvy predpisuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods.2 písm. k/) a s ich neuvedením spojil tak závažný dôsledok, akým je bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru (§ 11 ods. 1 písm. b/) tak je zrejmé, že tieto museli byť jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom
uvedené priamo v takejto zmluve, a to pri údajoch o samotnom úvere, ktoré logicky spotrebiteľa

zaujímajú najviac a nemohli byť nahradené nejakými doslova skrytými predformulovanými formulkami v
tzv. Zmluvných podmienkach, či iba odkazom na všeobecné či iné podmienky, alebo osobitnú listinu, i
keďanižiadnatakásúdupredloženánebola.Keďžetietonáležitostimusiabyťuvedenépriamovzmluve,
pre ktorú zákon predpisuje písomnú formu, ich neuvedenie v nej nemôže zhojiť to, že strany termíny
splatnosti splátok dohodnú ústne, či osobitne, alebo že veriteľ napr. zašle dlžníkovi poštové poukážky s

uvedením ich splatnosti, keďže ide o náležitosť, ktorá zo zákona musí byť zapravená priamo v písomnej
zmluve.

23. V zmluve, a to v jej časti V. označenej ako „Pôžička“, kde sú uvedené parametre úveru, ktorá zaujíma
spotrebiteľa najviac a kde preto mali byť všetky zákonom vyžadované náležitosti zmluvy vôbec nie je
uvedený dátum prvej splátky ani poslednej splátky ani termín splatnosti jednotlivých splátok. Žalobca

vo svojom vyjadrení zo dňa 29. 5. 2018 tvrdil, že splátky boli splatné v zmysle čl. 6 bod 6.2 do 20 dňa
v príslušnom kalendárnom mesiaci. V zmluvných podmienkach ktoré sú súčasťou zmluvy a ktoré sú
písané malým písmom v čl. 6 bod 6.1 je uvedené, že klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutú
pôžičku a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch určených splátkovým kalendárom,
ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, inak v sume a termínoch uvedených v zmluve a v termíne

uvedenom v bode 6.2 týchto zmluvných podmienok. V bode 6.2 je uvedené, že pokiaľ nie je v splátkovom
kalendári a/alebo zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom
mesiaci a v bode 6.3 je uvedené, že prvá splátka je splatná nasledujúci mesiac po uzatvorení zmluvy
pokiaľ nie je dohodnuté inak. Priamo v Zmluve (časti V) teda neboli presne určené termíny splátok. Nič
také v zmluve uvedené nie je, a ani z textu zmluvných podmienok nie je možné zistiť presný termín

splátok (je uvedené do 20. dňa v mesiaci, takže z tohto textu vyplýva, že to mohlo byť kedykoľvek od
1. do 20. dňa v mesiaci). Navyše vzhľadom na vyjadrenie „a/alebo“ v bode 6.2 zmluvných podmienok,
ktoré obsahuje navzájom logicky sa vylučujúcu kumuláciu aj alternatívu súčasne je treba daný bod
zmluvných podmienok považovať v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka za neurčitý, čo v
zmysle § 39 a § 41 tohto zákona spôsobuje, že nemôže ísť o platné dojednanie podstatnej zmluvnej

náležitosti. Z takto uvedeného znenia nie je možné presne zistiť termín splátok ani deň poslednej splátky.
Z týchto dôvodov má súd za to, že zmluva neobsahuje ani presný údaj o termíne konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru, nakoľko údaj 10/2018, ktorý je tam uvedený nie je zrozumiteľným a určitým
termínom konečnej splatnosti. Čo sa týka termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods.
2 písm. f) zákona), niet pochýb o tom, že ten musí byť určený presne, jasne, určito a zrozumiteľne. V tu

posudzovanej zmluve ale absentuje údaj o termíne konečnej splatnosti, lebo tam nie je dátum, termín
konečnej splatnosti. Nestačí len dedukcia z toho, že to má byť 60 splátok a 60 mesiacov. Spotrebiteľ má
byť jasne a zrozumiteľne informovaný o konkrétnom termíne, dátume konečnej splatnosti, ktorý musí
byť v zmluve výslovne uvedený bez ohľadu na to, že je možné ho vyvodiť z počtu splátok. Ak by za
postačujúcu bola považovaná možnosť jednoduchého výpočtu termínu konečnej splatnosti, v takom

prípade by v zmluve vždy stačilo uviesť náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona, t.j. výšku, počet
a termíny splátok a zákonodarca by do zákona vôbec nemusel zakomponovať ust. § 9 ods. 2 písm.
f), nakoľko toto by potom úplne stratilo zmysel, lebo z výšky, počtu a termínov splatnosti splátok by sa
termín konečnej splatnosti dal vypočítať vždy. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia
zmluva ale napriek tomu osobitne, jasne a jednoznačne hovoril o jednej z náležitostí zmluvy - termín

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Teda musí to byť konkrétny termín. Takýto údaj ale v zmluve
absentuje, navyše keďže chýba aj údaj o splatnosti jednotlivých splátok a termíne prvej splátky, aj jeho
odvodený výpočet je nemožný. Poskytnutý úver súd preto posudzoval ako úver poskytnutý bez úroku
a bez poplatku.

24. Údaje o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a o termíne konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru predstavujú jednu z náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere v
zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. Je preto
potrebné, aby tieto údaje boli obsiahnuté priamo v texte zmluvy o poskytnutí úveru. Nie je možné
pripustiť, aby takáto podstatná náležitosť, s neuvedením ktorej sa zákonom zabezpečila dlžníkovi

zvýšená ochrana v tom, že v prípade jej neuvedenia v zmluve spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročnýabezpoplatkov,uvádzalaibavovšeobecnýchpodmienkach.Vtomtosmeretedasúdzastáva
názor (vyslovený už aj inými súdmi, viď napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 9Co/208/2012
zo dňa 18. 10. 2012), že pokiaľ tieto údaje neboli obsiahnuté ako náležitosť zmluvy priamo v textezmluvy o úvere je potrebné spotrebiteľovi poskytnúť zvýšenú ochranu v tom, že sa takýto úver považuje
za bezúročný a bez poplatkov. Časť obsahu zmluvy sa síce môže určiť i odkazom na všeobecné
obchodné podmienky, prípadne na iné obchodné podmienky, je však potrebné uviesť, že podstatné

náležitosti zmluvy predpísané zákonom musia byť zapravené priamo v texte zmluvy. Menej podstatné
náležitosti - vedľajšie dojednania môžu byť uvedené i vo všeobecných podmienkach, resp. obchodných
podmienkach tvoriacich súčasť zmluvy. Údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov a o termíne konečnej splatnosti však nie je možné považovať za vedľajšie, menej podstatné
dojednanie, ale za údaj, uvedenie ktorého sa vyžaduje priamo zo zákona. Je preto potrebné takýto údaj

uviesť priamo v texte zmluvy, aby bola zabezpečená istota, že druhý účastník zmluvy sa s týmto údajom
má možnosť riadne oboznámiť a je mu dané na zváženie, či i pri takejto miere nákladov spotrebiteľského
úveru je ochotný do zmluvného vzťahu s veriteľom poskytujúcim úver vstúpiť. Ide totiž o jeden z
ukazovateľov výhodnosti úveru. Ak tomu tak v danom prípade nebolo, súd vychádzal z predpokladu, že
tieto údaje neboli v zmluve o poskytnutí úveru, uzatvorenej so žalovaným riadne uvedené a považoval
takýto úver za bezúročný a bez poplatkov. Súd pre úplnosť uvádza, že správnosť uvedeného výkladu a

názoru potvrdil neskôr v podstate aj samotný zákonodarca tým, že podľa v súčasnosti účinného § 9 ods.
9 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok, poplatky alebo
akékoľvek iné plnenie, ktoré nie sú ustanovené zákonom alebo uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere čo v dôvodovej správe k tejto zmene (k zákonu č. 106/2014 Z.z.) odôvodnil tým, že v súlade s
lepšou ochranou práv spotrebiteľa sa zavádza pôvodná právna úprava spotrebiteľských úverov, podľa

ktorej úrok, poplatky alebo akékoľvek iné plnenie musia byť uvedené v zmluve o spotrebiteľskom
úvere a v žiadnom prípade nie v jej prílohách. V tejto súvislosti bolo v dôvodovej správe poukázané
aj na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/11 z 11. 11. 2013, ktorým ústavný súd potvrdil, že
náležitosti spotrebiteľských zmlúv týkajúce sa úrokov, poplatkov a iných vedľajších dojednaní týkajúcich
sa ceny nemôžu byť súčasťou všeobecných obchodných podmienok, ale musia byť priamo súčasťou

spotrebiteľskej zmluvy (listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája teda svoj podpis).

25. Vzhľadom na uvedené súd v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. považuje úver
za bezúročný a bez poplatkov, keďže veriteľom použité vyjadrenie náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2
písm. f/ a k/ zákona v zmluve nezodpovedá požiadavke tohto zákonného ustanovenia.

26. K poukazu žalobcu na Rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9. 11. 2016 vo veci C-42/15 Home Credit
Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, súd uvádza, že v prípade vyššie popísaných nedostatkov v zmluve o
spotrebiteľskom úvere uzavretej so žalovaným ide o vážne nedostatky ktoré mohli ovplyvniť rozhodnutie
spotrebiteľa o uzavretí zmluvy a predstavu o výške a trvaní záväzku. Súdny dvor v uvedenom rozhodnutí

pritom vyslovil, že Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby
členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje
všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu
o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Takisto vyslovil, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere

uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy
umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V tu súdenom spore
ale ako už bolo uvedené, podmienky tejto zmluvy neumožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou
identifikovať dátumy týchto splátok, nakoľko nie je v nej uvedený ani dátum prvej splátky, ani poslednej
splátky ani jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom vyjadrený deň v mesiaci kedy majú byť splátky

splatné, pričom ide v súhrne o nedostatky, ktoré bezosporu mohli ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa o
uzavretí zmluvy a predstavu o výške a trvaní záväzku.

27. Keďže účelom zvýšenej ochrany spotrebiteľa v spotrebiteľských vzťahoch premietnutej okrem iného
aj do precizovanej úpravy náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v § 9 ZoSÚ je práve vyvažovanie

nerovnováhy spočívajúcej v prevahe dodávateľa ako profesionála pri poskytovaní úverových služieb,
tak je zjavné, že uvádzanie náležitostí zmluvy o úvere spôsobom, ktorý je nezrozumiteľný, neurčitý,
pre spotrebiteľa komplikovaný, keď napr. tak ako tu údaje o termínoch splatnosti splátok, či termíne
konečnej splatnosti úveru nie sú v zmluve uvedené v tej časti, kde je identifikovaný úver a ktorá logicky
zaujíma spotrebiteľa najviac a podľa predstavy veriteľa by mali byť komplikovane vyvodzované a sú

doslova skryté v husto písanom texte zmluvných podmienok a kde navyše nie sú vyjadrené určitým
a zrozumiteľným spôsobom, túto nerovnováhu nevyvažuje, ale naopak podstatne prehlbuje na úkor
spotrebiteľa a je tak v príkrom rozpore s účelom spotrebiteľskej ochrany.28. Keďže súd z už uvedených dôvodov zmluvu o úvere, z ktorej si žalobca uplatnil žalovaný nárok,
považuje podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročnú a bez poplatkov, veriteľovi vzniklo právo iba na
úhradu úverovej istiny, t.j. tej sumy, ktorú žalovanému reálne poskytol. Žalobca predloženou zmluvou a

predloženým prehľadom splátok a úhrad preukázal, že v prospech žalovaného bola reálne poskytnutá
suma1.000,-eur.Vpriebehukonanianebolizistenéžiadneskutočnostispochybňujúcetvrdeniažalobcu,
že na nároky z úverovej zmluvy žalovaný doposiaľ uhradil len sumu 747,42 eur, ako to vyplýva aj z
prehľadu splátok a úhrad. Súd preto mal za preukázaný vznik nároku veriteľa na úhradu úverovej istiny
vo výške 252,58 eur.

29. Žaloba bola zamietnutá v časti požadovaných úrokov a poplatkov, keďže vzhľadom na bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru nárok na ne vôbec nevznikol. No i keby sa nejednalo o bezúročný úver, i tak
by nebolo podľa názoru súdu možné priznať žalobcovi žiadne úroky.

30. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

31.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

32. V zmysle zmluvy bol úver žalovanému poskytnutý pri fixnej ročnej úrokovej sadzbe 32 %.

33. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 do 5 rokov v októbri 2013 činil taký úrok v priemere 12,96 %

p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi stranami v danom prípade viac ako
dvojnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami pri obdobných úveroch.

34. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté

úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31. 7. 2009).

35. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v

súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

36. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými
mravmi, preto je s poukazom na ust. §39 a § 41 Občianskeho zákonníka zmluva o úvere v časti odplaty
neplatným právnym úkonom.

37. „Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje
dobrým mravom a ustanoveniu § 39 Občianskeho zákonníka. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny
úkon absolútne neplatný pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka).“ Rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra 2013 č. k. 3Co 151/2013.

38. Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s
dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100 % priemernú
cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho
neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide

o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu.
Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívny
prístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov;
čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).“

39. „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom
úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti
odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad

12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto
okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľ v zmysle
§ 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov
ako absolútne neplatnú.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/114/2014 zo dňa 5. 11. 2014.

40. I keď súd nepopiera a rešpektuje skutočnosť, že výška úrokov u nebankových subjektov, akým bol
aj pôvodný veriteľ je logicky vyššia ako obvyklé bankové úroky vzhľadom na ich vyššie podnikateľské
riziko, to neznamená, že výška úrokov či inej odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov môže byť u
nebankového subjektu neobmedzená, bezbrehá, nemajúca žiadne limity, niekoľkonásobne presahujúca
tieto bankové úroky, ako je tomu v prípade predmetnej úverovej zmluvy. Vzhľadom na vyššie uvedené
závery, ak by sa nejednalo o bezúročný úver, súd by považoval dohodu o výške úrokov za absolútne

neplatnú (§ 39 a § 41 Občianskeho zákonníka). A keďže z absolútne, od počiatku neplatného dojednania
nemohlo vzniknúť právo ani na časť úrokov, súd nemohol žalobcovi priznať ani časť požadovaných
úrokov.

41. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v

neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy,ktorývzťahteória apraxnavyšeoznačujúzafaktickynerovný,nevyvážený,nemalibybyťžiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného
súdu SR z 24. 2. 2011, IV.ÚS 55/201-19).

42. Keďže nebolo ničím spochybnené tvrdenie žalobcu, že žalovaný sumu 252,58 eur do dňa podania
žaloby ani do dňa vyhlásenia rozsudku mu neuhradil, súd žalobe v časti nároku na zaplatenie sumy
252,58 eur vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi, ktorý sa dňom 1. 1. 2018 stal
právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. na základe zlúčenia túto dlžnú sumu
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. V prevyšujúcej časti požadovanej istiny súd žalobu

ako nedôvodnú zamietol.

43. Z tvrdenia žalobcu a vyčíslenia žalovanej sumy v žalobe a z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že
uplatnené boli aj náklady spojené s vymáhaním pohľadávky, v prehľade splátok a úhrad označené ako
„MP3“ vo výške 29,59 eur. Tie však priznať nebolo možné a preto aj v tejto časti súd žalobu zamietol.

Tu súd najmä zdôrazňuje, že žalobca v súvislosti s týmito nákladmi v žalobe uviedol len, že tieto majú
základ v § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, no žiadnym spôsobom nepreukázal, no ani netvrdil a
nešpecifikoval aké konkrétne náklady mu v tejto súvislosti mali vzniknúť, prečo sú žiadané v danej výške
a nebol preukázaný ani ich vznik, hoci práve žalobca nesie dôkazné bremeno.

44. Žalobca v žalobe uplatnil aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy
711,91 eur od 4. 7. 2015 do zaplatenia.

45. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

46. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

47. Vykonávajúcim predpisom ustanovujúcim výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania je
Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka.

48. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka v znení účinnom od 1. 2. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.49. Žalobca, vychádzajúc z tvrdení v žalobe určil začiatok omeškania žalovaného od ktorého požadoval
úrok z omeškania na deň 4. 7. 2015 na základe toho, že v dôsledku omeškania s úhradou jeho záväzkov

ešte pôvodný veriteľ úver dňa 28. 6. 2015 po predchádzajúcom upozornení zosplatnil, o čom žalovaného
mal informovať listom zo dňa 28. 6. 2015 (čl. 10 spisu).

50. Súd však tvrdenie žalobcu o vzniku povinnosti žalovaného celú sumu úveru zaplatiť najneskôr dňa
3. 7. 2015 s následným vznikom omeškania žalovaného dňa 4. 7. 2015 v dôsledku nesplnenia tejto

povinnosti považuje za nepreukázané.

51. Ako už bolo uvedené, v súdenej veci sa jednalo o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa v zmysle
tejto zmluvy malo uskutočniť v splátkach, preto ak veriteľ chcel žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, bol povinný postupovať podľa ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka
účinného v tom čase. Podľa tohto zákonného ustanovenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,

ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohtopráva.Súdmusískonštatovať,žežalobcanepreukázaldodržanietýchtopodmienok,ktorévzmysle
predmetného ustanovenia zákona bolo treba splniť, aby bolo možné žiadať predčasné splatenie úveru.

Žalobca síce predložil súdu upozornenie- „predžalobnú upomienku“ zo dňa 29. 4. 2015 s dokladom
o doručovaní na dôkaz upozornenia žalovaného na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru
a tiež oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 28. 6. 2015, no nepredložil žiaden
dôkaz o tom, že toto oznámenie žalovanému skutočne odoslal, resp. doručil do sféry dispozície. Žalobca
teda nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by bolo preukázané, žeby právny predchodca žalobcu skutočne

doručiloznámeniežalovanému,ževyhlásilpredčasnúsplatnosťúveruavyzvalhokúhradezosplatnenej
sumy úveru a kedy sa tak malo stať. Uvedené bolo potrebné preto, lebo bez preukázaného doručenia
takéhoto oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru a výzvy k úhrade zostatku úveru žalovaný
nemohol o ňom vedieť a poznať výšku veriteľom vyčísleného celého zostatku úveru ktorý sa od neho
žiada, preto sa s jeho plnením nemohol dostať ani do omeškania. Do doručenia mu takého oznámenia,

ktoré preukázané nebolo totiž mohol poznať nanajvýš výšku jednotlivých omeškaných splátok úveru.
Preto nemožno ho zaviazať k plateniu úroku z omeškania z celej zosplatnenej sumy spätne, už odo dňa
nasledujúceho po zosplatnení úveru jednostranným úkonom veriteľa, lebo vtedy jej výšku ešte poznať
nemohol, ale priznať úrok z omeškania by bolo možné až po doručení mu oznámenia o zosplatnení
úveru a márnom uplynutí lehoty na plnenie v ňom jej poskytnutej, čo zodpovedá aj všeobecnej úprave

času plnenia v § 563 Občianskeho zákonníka. Navyše samotné oznámenie o vyhlásení okamžitej
splatnosti úver ani nemožno akceptovať ako korektnú výzvu k plneniu pre nesprávne uvedenú výšku
dlhu žalovaného, keď je tam vyzývaný k úhrade sumy až 974,89 eur, teda so zarátaním úrokov, pokút,
na ktoré nárok vôbec nevznikol a v skutočnosti jeho dlh bol podstatne nižší.

52. Žalobca nežiadal úrok z omeškania z jednotlivých splátok odo dňa nasledujúceho po dni ich
splatnosti, ktorý ako bolo uvedené v zmluve ani nie je uvedený, ale žiadal úrok z omeškania až odo dňa
nasledujúceho po dni keď v zmysle jeho názoru vznikla žalovanému povinnosť zaplatiť celú dlžnú sumu
jednorázovo. Súd v súlade s touto vôľou žalobcu priznal úrok z omeškania takisto odo dňa po splatnosti
celej dlžnej sumy. Vzhľadom k tomu, že úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov, žalovaný mal

na tento úver zaplatiť veriteľovi Consumer Finance Holding, a.s. len sumu poskytnutej istiny vo výške
1.000,-eur.Keďženepochybnešlooúver,ktorýsamalsplácaťvmesačnýchsplátkachavýškamesačnej
splátky na rozdiel od splatnosti splátok a konečnej splatnosti bola jednoznačne a zrozumiteľne v zmluve
dohodnutá v sume 31,19 eur, potom žalovaný úver (len vo výške reálne mu poskytnutej úverovej istiny)
mal v skutočnosti splatiť v 33 splátkach (1.000,- eur : 31,19 eur) a teda poslednú splátku by hradil

po 33 mesiacoch v mesiaci júl 2016. Keďže v zmluve chýba údaj o dni splatnosti splátok v mesiaci,
treba mať za to, že najneskôr by mal poslednú takúto splátku zaplatiť v posledný deň mesiaca júl 2016.
Keďže sa tak nestalo, od 1. 8. 2016 je preukázateľne v omeškaní so zaplatením nevráteného zostatku
úverovej istiny. Sadzbou úroku z omeškania určenou podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka je tu sadzba 5 % ročne (ku dňu 1. 8.

2016). Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný odo dňa 1. 8. 2016 preukázateľne bol v omeškaní so
zaplatením nevrátenej úverovej istiny vo výške 252,58 eur a jeho omeškanie trvá, uložil mu súd spolu
so sumou 252,58 eur zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 252,58 eur
od 1. 8. 2016 do zaplatenia. Nakoľko súd z dôvodov už uvedených uzavrel, že na ostatné uplatňovanénároky žalobcovi nárok nevznikol, s ich zaplatením sa žalovaný nemohol dostať ani do omeškania, preto
v časti úroku z omeškania požadovaného zo sumy prevyšujúcej sumu nevrátenej úverovej istiny súd
žalobu zamietol a z dôvodov už uvedených zamietol ju aj v časti úroku z omeškania požadovaného za

čas pred 1. 8. 2016 a nad sadzbu 5 % ročne.

53. Súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote stanovenej v § 232 ods.
3 veta prvá CSP, t.j. v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keďže na určenie dlhšej lehoty
na zaplatenie, či na povolenie splácať ju v splátkach nebol v rozhodnom a prípustnom čase (do dňa

vyhlásenia rozsudku) podaný návrh. Uvedené však žalovanému nebráni, aby sa v prípade, že by
prisúdenú sumu chcel splácať v splátkach, obrátil s takouto žiadosťou priamo na žalobcu.

54. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP. Vo vzťahu
k pôvodne uplatnenému nároku výsledok konania je taký, že žalobe bolo sčasti vyhovené, sčasti bola
zamietnutá. Teda tak žalobca ako i žalovaný boli v časti úspešní, v časti neúspešní. Úspech žalobcu

reprezentovaný prisúdenou sumou 252,58 eur s prísl. je v rozsahu cca 35 %, úspech žalovaného je
v rozsahu cca 65 %. Úspech žalobcu bol výrazne prevýšený jeho neúspechom. Žalobca teda síce
návrh na priznanie mu náhrady trov konania podal, vo veci však bol v prevažnom rozsahu neúspešný,
nárok na ich náhradu mu preto vôbec nevznikol. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na
náhradu trov konania žalovanému. Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, zo spisu

ani žiadne preukázateľné trovy konania žalovaného nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2
CSP nevyhradil rozhodnutie o ich výške samostatnému uzneseniu, nakoľko nebolo by v ňom o čom
rozhodovať ale o nároku na náhradu trov konania priamo rozhodol tak, že náhradu trov konania stranám
sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd
Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.