Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. január 2018

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 0T/46/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8216010413
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dubivská

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2018:8216010413.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudkyňou JUDr. Janou Dubivskou na hlavnom pojednávaní konanom v

Bardejove dňa 24.01.2018, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:
G. L., rodený L., narodený XX.XX.XXXX v D., trvale bytom H. XX, D., okres D.,

sa uznáva za vinného, že

dňa 06.09.2016 v čase o 18.00 hod. v obchodnom dome BILLA nachádzajúcom sa v Bardejove na
ulici Slovenská č. 12, odcudzil z predajného regálu fľašu alkoholu zn. Tatratea 42% White v hodnote
14,99 eur, ktorú si vložil za opasok nohavíc a bez zaplatenia prešiel cez pokladničnú zónu, čím takto
spoločnosti BILLA spol. s r.o., ul. Bajkalská č. 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037
spôsobil škodu vo výške 14,99 eur a to aj napriek tomu, že Obvodným oddelením Policajného zboru
Prešov - Juh, bol dňa 03.09.2016 postihnutý za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č.

372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v blokovom konaní, za čo mu bola uložená
pokuta vo výške 30 eur, č. bloku na pokutu nezaplatenú na mieste - XXXXXXXX,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a skutku sa dopustil aj napriek tomu, že bol za obdobný čin
v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f/ Trestného zákona.

Za to s a o d s u d z u j e:

Podľa § 212 odsek 2 písmeno f/ Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona, § 42
odsek 1 Trestného zákona pri zistení poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona a
priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/ na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného zákona, súd odsúdeného na výkon trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Bardejove podal na obžalovaného G. L. obžalobu pre prečin krádeže
podľa § 212 odsek 2 písmeno f) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 06.09.2016 v

čase o 18.00 hod. v obchodnom dome BILLA nachádzajúcom sa v Bardejove na ulici Slovenská č. 12,
odcudzil z predajného regálu fľašu alkoholu zn. Tatratea 42% White v hodnote 14,99 eur, ktorú si vložil
za opasok nohavíc a bez zaplatenia prešiel cez pokladničnú zónu, čím takto spoločnosti BILLA spol. s
r.o., ul. Bajkalská č. 19/A, 821 02 Bratislava, IČO: 31 347 037 spôsobil škodu vo výške 14,99 eur a to aj
napriek tomu, že Obvodným oddelením Policajného zboru Prešov - Juh, bol dňa 03.09.2016 postihnutý
za priestupok proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších

predpisov v blokovom konaní, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 30 eur, č. bloku
na pokutu nezaplatenú na mieste - XXXXXXXX.
Dňa 27.12.2017 bolo vykonané hlavné pojednávanie v prítomnosti obžalovaného G. L.. Na hlavnom
pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného G. L., prečítaním obsahu pripojeného
záznamu o zásahu zo dňa 06.09.2016, vyčíslenia škody z 06.09.2016, zápisnice o výsluchu svedka

H. R. zo dňa 06.09.2016, zápisnice o výsluchu svedka I. C. zo dňa 06.09.2017, odpisu registra trestov
zo dňa 06.09.2016, bloku na pokutu nezaplatenú na mieste vydanú Obvodným oddelením Policajného
zboru Prešov - Juh zo dňa 03.09.2016, č.: 17103354*, výpisu z ústrednej evidencie priestupkov na
obžalovaného z 06.09.2016, oboznámením sa s pripojenými spismi Okresného súdu Prešov spisová
značka 0T/152/2016 a spisová značka 0T/155/2016 zo dňa 14.09.2016 a ďalších listinných dôkazov,

ktoré boli súdu predložené.

Obžalovaný G. L. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 odsek 1, písmeno b) Trestného
poriadku urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd toto vyhlásenie
obžalovaného podľa § 257 odsek 7, odsek 8 Trestného poriadku prijal a následne už nevykonal

dokazovanie v rozsahu, v akom sa obžalovaný G. L. priznal a vykonal len dokazovanie súvisiace s
výrokom o treste.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného G. L. súd zistil, že obžalovaný bol 10-krát súdne trestaný,
z toho 6-krát za obdobnú trestnú činnosť, ku ktorej sa obžalovaný priznal v tomto konaní.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov spisová značka 0T/152/2016 súd zistil, že obžalovaný
bol trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 05.09.2016 číslo konania 0T/152/2016-2,
právoplatným dňa 14.09.2016, uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek
2 písmeno f/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia

slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Prešov spisová značka 0T/155/2016 súd zistil, že obžalovaný
bol trestným rozkazom Okresného súdu Prešov zo dňa 14.9.2016 číslo konania 0T/155/2016-60,
právoplatným dňa 21.09.2016 uznaný za vinného zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek

2 písmeno f/, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona a bol mu uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 1 (jedného) roka.

Je potrebné poukázať na skutočnosť, že priebehu rokov 1998 až dosiaľ bol obžalovaný viackrát súdne
trestaný za majetkovú a inú trestnú činnosť. Desaťkrát mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia

slobody. Je zrejmé, že ani predchádzajúce uložené nepodmienečné tresty odňatia slobody nemali na
obžalovaného potrebný prevýchovný vplyv a obžalovaný sa opakovane dopustil prečinu krádeže. I keď
niektoré z odsúdení sú už zahladené, súd na ne prihliadol na účel posúdenia, aký druh trestu bude u
obžalovaného najefektívnejší. Sumarizujúc a zvážiac uvedené skutočnosti potom dospel súd k záveru,
že svoj účel najlepšie splní trest odňatia slobody ukladaný v dolnej polovici trestnej sadzby ako trest

nepodmienečný.

V súvislosti s rozhodovaním o treste považuje súd za potrebné poukázať na základné pravidlá dôležité
pri ukladaní trestu.Podľa ustanovenia § 34 odsek 1 Trestného zákona zakotvujúceho účel trestu, trest má zabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienkynajehovýchovuktomu,abyviedolriadnyživotasúčasneinýchodradíodpáchaniatrestných

činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú
v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je
vyjadrená zásada "nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio". Trest ako právny následok trestného

činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu (zásada personálnosti trestu), tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu (§ 34 odsek 3 Trestného zákona).

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti)

a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším
členom spoločnosti - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
(výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne
súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou

represiou a prevenciou. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov,
vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých členov spoločnosti, robí z trestu prostriedok
sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom nesmie byť prostriedkom na riešenie iných
spoločenských problémov. Preto Trestný zákon vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom
trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva

vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia
má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale
i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné
uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je
protiprávne a nežiadúce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a

právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto
zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi
prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest zároveň musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (retribúcia). V treste je
teda obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak
právne, ako aj etické.

Ustanovením, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu je § 34 odsek 4

Trestnéhozákona,podľaktoréhopriurčovanídruhutrestuajehovýmerysúdprihliadnenajmänaspôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa

nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.

Podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR plynie, že obžalovaný má evidovaných viacero
priestupkov proti majetku ako aj priestupkov proti verejnému poriadku. V odpise registra trestov
má obžalovaný viacero záznamov, čo znamená, že sa opakovane trestného činu už dopustil, pretože,
aj keď v niekoľkých prípadoch sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený, z hľadiska hodnotenia jeho
osoby fikcia neodsúdenia na skutočnosť, že aj v tomto prípade sa trestného činu dopustil,

nemá vplyv. Naposledy bol obžalovaný súdne trestaným trestným rozkazom Okresného súdu Prešov
spisová značka 0T/155/2016 zo dňa 14.09.2016, právoplatným dňa 14.09.2016, ktorým bol odsúdený
pre prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona abol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere jedného so zaradením do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Pred spáchaním skutku v prejednávanej veci, ktorého sa dopustil dňa 06.09.2016, bol obžalovaný
naposledy súdne trestaný trestným rozkazom Okresného súdu Prešov spisová značka 0T/152/2016
zo dňa 05.09.2016, právoplatným dňa 14.09.2016, ktorým mu za prečin krádeže podľa § 212 odsek 2
písmeno f), odsek 3 písmeno b) Trestného zákona bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 10 (desať) mesiacov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia.

Zuvedenéhojezrejmé,ževosobeobžalovanéhoideorecidivistu,ktorýsaopakovanedopúšťatrestných
činov krádeže, pričom od spáchania ďalšieho trestného činu ho neodradil ani trest odňatia slobody, ani
výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody vychádzajúc z odpisu z registra trestov.

Obžalovanému bez pochýb priťažovalo, že v minulosti sa už trestného činu dopustil, a preto súd
prvého stupňa dospel k záveru, že u obžalovaného možno vyvodiť priťažujúcu okolnosť vyplývajúcu z
ustanovenia § 37 písmeno m/ Trestného zákona. Zároveň vzhliadol poľahčujúcu okolnosť vyplývajúcu z
ustanovenia § 36 písmeno l/ Trestného zákona a to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu trestného činu
a trestný čin úprimne oľutoval.

Zohľadňujúc vyššie naznačené hľadiská ukladania trestov, ako aj účel trestu, prihliadajúc najmä na
nepriaznivú prognózu nápravy obžalovaného, ktorý, ako to už bolo vyššie uvedené, je recidivistom,
opakovane sa dopúšťa trestného činu krádeže, pričom od spáchania ďalšej trestnej činnosti ho
neodradila ani hrozba výkonu trestu odňatia slobody, ani samotný výkon trestu odňatia slobody, možno

mať za to, že naňho treba pôsobiť opäť trestom odňatia slobody, pričom trest odňatia slobody vo výmere
8 mesiacov považoval za primeraný na naplnenie účelu trestu z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej
prevencie.

Súhrnný trest je pre páchateľa priaznivejší ako trest samostatný, pretože je v ňom zohľadnená

skutočnosť, že páchateľ sa dopustil ďalšieho trestného činu, pričom nebol varovaný odsudzujúcim
rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu. Preto možno súhrnný trest uložiť len vtedy ak medzi
týmito trestnými činmi existuje viacčinný súbeh.

Súd prvého stupňa obžalovanému neukladal trest súhrnný, ale trest samostatný, pretože medzi skutkom

v prejednávanej veci, ktorého sa obžalovaný dopustil dňa 06.09.2016 a skutkom vo veci Okresného
súdu Prešov, spisová značka 0T/155/2016, ktorého sa dopustil dňa 12.09.2016 došlo k doručeniu
trestného rozkazu v tejto veci Okresného súdu Bardejov, spisová značka 0T/46/2016 dňa 08.09.2016
(teda obžalovaný bol varovaný odsudzujúcim rozsudkom -doručeným trestným rozkazom), ktoré má,
vychádzajúc z ustanovenia § 353 odsek 8, druhá veta, Trestného poriadku, účinky spojené s vyhlásením

rozsudku, pričom vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku prerušuje zbiehanie trestných činov a bráni
ukladaniu súhrnného trestu. Trestný čin spáchaný po vyhlásení iného odsudzujúceho rozsudku za iný
trestný čin je potrebné totiž posúdiť ako recidívu, nie ako zbiehajúce sa trestné činy, a preto je zaň
potrebné ukladať trest samostatný.

Na výkon uloženého trestu odňatia slobody súd zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, a to postupom podľa ustanovenia § 48 odsek 2 písmeno b) Trestného
zákona,pretožeobžalovanývposlednýchdesiatichrokochpredspáchanímtrestnéhočinubolvovýkone
trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresný súd Bardejov v lehote 15
dní od oznámenia rozsudku. Podanie odvolania má odkladný účinok (§ 306 odsek 1, odsek 2 Trestného
poriadku).

Odvolanie môže podať: obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, príbuzný

obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre nesprávnosťvýroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre
nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že

nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Odvolanie nemôže podať ten, kto sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.