Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. október 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/142/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213227810
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4213227810.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.
RenátyPátrovičovejaJUDr.DenisyŠaligovejvsporežalobcu:B.N.,nar.XX.XX.XXXX,bytomD.hrdinov
XXX/XX, XXX XX R. P., zastúpeného JUDr. Máriou Kanthovou, advokátkou so sídlom Župná 20, 945
01 Komárno, proti žalovanému: L.. F. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. hrdinov XXX/XX, XXX XX R. P., o
zrušeniepodielovéhospoluvlastníctvaknehnuteľnosti,oodvolanížalovanéhoprotirozsudkuOkresného

súdu Komárno č. k. 13C/445/2013-241 zo dňa 06.04.2017 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaného

k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. R. P., zapísaným na LV č. XXX pre ako parcely reg.
"C", parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 488 m2, parc. č. XXX/XX - záhrady
o výmere 242 m2, parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 34 m2 a rodinný dom
s. č. XXX na parc. č. XXX/XX.. Nehnuteľnosti v celosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu
a zároveň mu uložil povinnosť zaplatiť žalovanému titulom vyporiadania sumu 10.725 eur. Náhradu
trov konania priznal žalobcovi voči žalovaného v rozsahu 100 %. V odôvodnení rozsudku uviedol,

že žalobca žiadal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam prikázaním do
jeho výlučného vlastníctva s tým, že žalovanému vyplatí titulom finančného vyporiadania sumu 8.500
eur. Žalovaný za svoj spoluvlastnícky podiel 1/4-iny k predmetným nehnuteľnostiam požadoval zaplatiť
15.000 až 16.000 eur. Zároveň sa žalobu domáhal neplatnosti darovacej zmluvy, ktorou ich matka
darovala žalobcovi svoj podiel 1/2-ice k daným nehnuteľnostiam; v spore však nebol žalovaný úspešný
a žaloba bola zamietnutá. Súd pri určení výšky finančnej náhrady vychádzal zo všeobecnej hodnoty

vyporiadavaných nehnuteľností (42.900 eur), ktoré určil súdom ustanovený znalec Ing. Ľudovít Šagát
znaleckým posudkom č. 10/2015 zo dňa 11.02.2015. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil podľa §
262ods.1,§255ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,účinnéhood01.07.2016
(ďalej len „CSP“) tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal rozsudok vo výroku o

trovách konania zmeniť a zaviazať každú zo strán sporu zaplatiť 50 % trov konania v zmysle § 255 ods.
2 CSP. Žalobca bol podľa neho v spore len čiastočne úspešný, keďže navrhol vyplatiť titulom finančného
vyporiadania sumu 8.500 eur, avšak súd ho zaviazal na vyplatenie vyššej sumy.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 387, §
389 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vecbez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a po prejednaní veci napadnutý rozsudok vo výroku
o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Keďže konanie bolo začaté za
účinnostizákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadkuvzneníneskoršíchpredpisov(účinného

do 30.06.2016), v konaní postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1,2 prvej vety CSP, podľa
ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, zostávajú zachované. Rozsudok vo veci samej v dôsledku absencie odvolania nadobudol
právoplatnosť.

5. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že súd prvej inštancie vo veci samej
právoplatným výrokom rozsudku žalobe žalobcu vyhovel a zrušil podielové spoluvlastníctvo k
nehnuteľnostiam strán sporu. Čo sa týka finančného vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
žalobca v podanej žalobe navrhoval vyplatiť žalovanému sumu 8.500 eur. Vychádzajúc zo záverov
znaleckého posudku súd zaviazal žalobcu zaplatiť žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel 1/4-iny

k vyporiadavaným nehnuteľnostiam sumu 10.725 eur, čo je o 2.225 eur viac, ako pôvodne žalobca
navrhoval v žalobe zo dňa 06.12.2013. Pri určení výšky hodnoty 1/4-iny žalobca vtedy vychádzal zo
všeobecnejhodnotydedičskéhopodielunehnuteľnostívspoluvlastníckompodiele1/2-ice,ktorústanovili
dedičia v dedičskom konaní po neb. M. N., zomr. XX.XX.XXXX, vo výške 13.500 eur. Všeobecná
hodnota 1/4-iny nehnuteľností tak predstavovala 6.750 eur. Trhovú hodnotu v čase podania žaloby

ustálil žalobca na sumu 8.500 eur. Po vypracovaní znaleckého posudku č. 10/2015 žalobca navrhol
zmenil petit žaloby a zvýšil sumu, ktorá sa mala vyplatiť žalovanému za jeho spoluvlastnícky podiel k
nehnuteľnostiam na sumu 10.000 eur. Na pojednávaní dňa 11.02.2016 uviedol, že je ochotný vyplatiť
žalovanému sumu 10.800 eur. Žalobca tak zmenou petitu reagoval na zvýšenú všeobecnú hodnotu
nehnuteľností stanovenú znalcom. Postoj žalobcu pred podaním žaloby a tiež v priebehu celého konania

bol konzistentný a nemenný. Pri podaní žaloby dňa 11.02.2015vychádzal z hodnoty nehnuteľností,
ktorú stanovili dedičia v dedičskom konaní, pričom túto ešte zvýšil. Je všeobecne známe, že trhová
hodnota nehnuteľností plynutím času v súčasnosti rastie. Rozdiel medzi žalobcom navrhnutou sumou
v žalobe a sumou určenou znalcom, zohľadniac aj plynutie času, nie je taký podstatný, aký bol medzi
pôvodne žalobcom stanovenou sumou 8.500 eur a žalovaným požadovanou sumou 15.000 až 16.000

eur. Žalobca pritom poukazoval aj na výdavky, ktoré mal s opravou strechy a výmenou kotla, následne
reflektoval na hodnotu zistenú v priebehu sporu a zvýšil svoju ponuku na vyplatenie žalovaného v zmysle
záverov znaleckého posudku. Žalovaný však napriek tejto skutočnosti podal po ustálení všeobecnej
hodnoty nehnuteľností znalcom dňa 09.09.2015 podal žalobu, ktorou sa domáhal určenia neplatnosti
darovacej zmluvy, ktorou matka strán darovala žalobcovi 1/2-icu nehnuteľností. Podaním takejto žaloby

žalovaný spochybňoval aj výšku spoluvlastníckeho podielu žalobcu, v spore bol však neúspešný a
žaloba bola zamietnutá. Aj z vyjadrenia žalovaného k žalobe zo dňa 26.02.2014 je zrejmé, že žalovaný
odmietal zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam podľa § 142 ods. 2
Občianskeho zákonníka a poukazoval na jeho citový vzťah k nim a spomienky z detstva, pretože v nich
vyrastal.

6. Pri rozhodovaní vo veci zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd nie je
viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, pretože zákon určuje poradie jednotlivých spôsobov
vyporiadania, t. j. najskôr je to reálne rozdelenie, v druhom rade prikázanie veci za náhradu a v treťom
rade nariadenie predaja a rozdelenie výťažku podľa spoluvlastníckych podielov. To znamená, že súd

je povinný postupovať podľa zákonom stanoveného poradia spôsobov vyporiadania a v tomto smere
nie je viazaný žalobou. Pri posudzovaní dôvodov, pre ktoré možno podielové spoluvlastníctvo zrušiť, sa
vychádza z chápania, že súd podielové spoluvlastníctvo ako celok najskôr zruší a potom v tom istom
konanívykonájehovyporiadanie.Aksúdozrušeníavyporiadaníspoluvlastníctvarozhodujerozsudkom,
t. j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých

spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné.

7. Súd prvej inštancie v konečnom dôsledku vyhovel návrhu žalobcu a zrušil podielové spoluvlastníctvo
k nehnuteľnostiam tak, ako žalobca navrhol. Skutočnosť, že výška náhrady, ktorú súd zaviazal uhradiť
žalobcu žalovanému sa určila až v priebehu sporu na základe vykonaného dokazovania a bola vyššia,

neznamená, že žalobca nemal v spore 100 % úspech. Bol to práve žalovaný, ktorý s poukazom na
dôvody hodné osobitného zreteľa odmietal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním
veci za náhradu a spochybnil aj výšku podielu žalobcu k nehnuteľnostiam. Požiadavkám žalovaného
však súd nevyhovel a podielové spoluvlastníctvo zrušil. Žalobca bol evidentne v spore úspešný azohľadniac aj všetky vyššie uvedené argumenty (bod 5. uznesenia) bol jeho postoj v spore nemenný a
zmenou petitu reagoval aj na výsledky, ktoré vyplynuli zo znaleckého dokazovania. Pre rozhodovanie
o trovách konania bolo preto právne významné ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého mu súd

prvej inštancie ako úspešnej strane priznal plnú náhradu trov konania.

8. Ak by súd rozhodol o vyporiadaní inak, než bolo žalobou navrhnuté, bolo by opodstatnené uvažovať
o použití ustanovenia § 255 ods. 2 CSP. Navyše by mohlo byť použité aj ustanovenia § 257 CSP o
výnimočnom nepriznaní trov konania tej strane, ktorej nárok na náhradu trov patrí (obdobne rozhodnutie

č. R 31/1972 Zbierky rozhodnutí a stanovísk). So zreteľom na rozmanitosť tej - ktorej veci každý prípad
treba riešiť individuálne s prihliadnutím na celý priebeh konania, správanie sa a postoj tej - ktorej strany,
ako aj na to, do akej miery sú strany sporu dotknuté na svojich záujmoch vyneseným rozsudkom.

9. Odvolací súd zaoberajúc sa individuálnymi okolnosťami tohto prípadu v spojitosti so správaním sa
oboch strán pred začatím sporu ako aj v jeho priebehu vychádzal z toho, že žalobca bol v spore plne

úspešný,apretomuvznikolnároknaplnúnáhradutrovkonaniavzmysle§255ods.1CSP.Odvolacísúd
na základe toho odvolanie žalovaného nepovažoval za dôvodné, preto napadnutý rozsudok vo výroku
o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 OSP potvrdil.

10. V tomto odvolacom konaní, ktorého predmetom bolo už len rozhodovanie o nároku na náhradu trov

konania, bol úspešný žalobca. S ohľadom na to mu v zmysle § 255 ods. 1 CSP patrí náhrada trov. Keďže
mu v tomto štádiu konania nevznikli žiadne trovy, odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP rozhodol, že sa
mu nárok na ich náhradu nepriznáva.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).