Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. október 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/320/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913212744
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6913212744.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu Taper, s.r.o.,

Hurbanova č. 23, Košice, IČO 31 701 515 zast. Advokátskou kanceláriou IURISTICO, s.r.o., Štefánikova
č. 26, Košice, IČO 36 588 041 vedenej proti žalovanému H. zast. Advokátskou kanceláriou Legal Cases,
s.r.o., Alžbetínske námestie č. 328, Dunajská Streda, IČO 36 720 097 o ochranu dobrej povesti a
ospravedlnenie takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, po úprave žaloby, uložiť žalovanému povinnosť verejne

sa ospravedlniť žalobcovi za neoprávnené zásahy do jeho dobrej povesti zverejnením ospravedlnenia
v periodickej tlači vydávanej pod názvom W., zverejnením na internetových stránkach C., C. a C. do 15
dní od právoplatnosti rozsudku s nasledovným obsahom: H. sa ospravedlňuje spoločnosti Taper, spol.
s r.o. za svoje nepravdivé výroky ohľadom pomoci štátneho podniku Lesy SR pri znižovaní pohľadávok
spoločnosti Taper, spol. s r.o. voči spoločnosti Smrečina Hofatex, a.s., ktoré predniesol na tlačovej
konferencii, ktorá sa uskutočnila dňa 03. 06. 2012 v Banskej Bystrici a ktoré boli zverejnené v denníku
W. pod názvom „W. zisťuje, či Lesy dotovali G.“, na internetovej stránke C. pod názvom „W. obvinil Lesy,

že dodávali drevo krachujúcej firme“, na internetovej stránke C. pod názvom „Lesy SR majú podľa W.
pomôcť Taperu, tie to odmietajú“ a na internetovej stránke C. pod názvom „Lesy: Lesy SR podľa W.
na svoj úkor pomáhali súkromnej firme“. Išlo najmä o výroky, ktorých obsahom boli vyjadrenia H., že
„vonku sa rozpráva“, že za dodávkami dreva zo štátneho podniku Lesy SR do spoločnosti Smrečina
Hofatex, a.s. bolo znižovanie pohľadávok spoločnosti Taper voči spoločnosti Smrečina Hofatex, výroky
naznačujúce, že spoločnosť Taper bola zvýhodňovaná z dôvodu jej vzťahu s ministrom životného
prostredia H. a výroky, že štátny podnik Lesy SR sa zneužíva na cudzí prospech evidentne spájajúce

tento „cudzí prospech“ so spoločnosťou Taper. Uvedené výroky boli nepravdivé a hrubo zasahujúce do
dobrej povesti spoločnosti Taper a H. zároveň vyslovuje ľútosť nad neoprávneným zásahom do dobrej
povesti spoločnosti Taper.
2. Žalovaný žiadal žalobu žalobcu zamietnuť, poukázal jednak na nedostatky navrhovaného petitu
žaloby, kde podľa jeho názoru musia byť uvedené konkrétne výroky, ktorými sa žalobca cíti byť dotknutý
a za ktoré konkrétne výroky sa má žalovaný ospravedlniť, zo samotných názvov článkov nemožno
vyvodiť, akým spôsobom žalovaný zasiahol do povesti žalobcu. Žalovaný žiadne články nezverejňoval,

neboli zverejnené ani na jeho podnet, neboli ním autorizované, nebol vôbec autormi článkov ani
kontaktovaný. Názvy článkov nie sú vyjadreniami žalovaného na brífingu a podľa ich názoru žalovaný
nie je pasívne legitimovaný v danom konaní. Na tlačovej besede sa žalovaný vyjadroval k Štátnym
lesom a k spoločnosti Smrečina, s ktorou v zmluvnom vzťahu je aj žalobca, kde zámerom tlačovejbesedy bolo nastoliť verejnú diskusiu o spôsobe nakladania s majetkom štátu. Lesy SR ako štátny
podnik napriek tomu, že spoločnosť Smrečina už v minulosti mala pozastavené dodávky kvôli neplateniu
dodávok v rozpore s platnou smernicou a zmluvou dodali spoločnosti Smrečina enormné množstvo

dreva nad stanovený úverový limit pre Smrečinu 220.000,- eur. Štátne lesy dodali spoločnosti Smrečina
drevnú hmotu za hodnotu viac ako 1.200.000,- eur, z ktorých 1.000.000,- eur zostal neuhradený. Preto
išlo o legitímnu otázku, prečo Štátne lesy napriek neplateniu dodávok zo strany Smrečiny naďalej jej
dodávali drevnú hmotu. Žalovaný smeroval tieto otázky priamo voči štátnemu podniku, kde tento štátny
podnik napriek neplneniu dohody spoločnosťou Smrečina a napriek platnej smernici dodával drevnú

hmotu, aký bol teda zámer Štátnych lesov týmito dodávkami pre Smrečinu, či Štátne lesy takýmto
plnením spoločnosti Smrečina neprispeli k plneniu záväzkov spoločnosti Smrečina voči žalobcovi. Ak
Smrečina neplnila Štátnym lesom, komu Smrečina z výnosov za dodanú drevnú hmotu Štátnymi lesmi
plnila, keď neplnila Lesom. Táto otázka na brífingu bola legitímnou otázkou poslanca Národnej rady
o spôsobe nakladania s majetkom štátu. Žalovaný zároveň poukázal na to, že majiteľom žalobcu je
minister životného prostredia, žalobca je v zmluvnom vzťahu so Smrečinou, s ktorou v zmluvnom vzťahu

sú Štátne lesy a tým sa stali súčasťou verejnej diskusie. Vyjadrenia žalovaného nesmerovali ku kritike
voči žalobcovi, ale k nastoleniu otázok, ako bolo naložené s majetkom štátu, komu Smrečina uhradila
záväzky, keď nie Štátnym lesom. Žalobca je preto povinný znášať kritiku vo väčšom rozsahu.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, svedkov D. a H., prehratím DVD nosiča,
oboznámením sa s článkami s názvom „W. zisťuje, či Lesy dotovali G., „W. obvinil Lesy, že dodávali

drevo krachujúcej firme“, „Lesy SR podľa W. na svoj úkor pomáhali súkromnej firme“, „Lesy SR
mali podľa W. pomôcť Taperu, tie to odmietajú“, zoznamom vydaných faktúr a zoznamom úhrad
vydaných faktúr žalobcu, odpoveďou správcu konkurznej podstaty, korešpondenciou s redaktorom S.
a P., potvrdeniami reštrukturalizačného správcu s jednotlivými faktúrami, článkom denníka I. s názvom
„Drevári a priekupníci“ a „Minister G. končí s obchodovaním so štátom“, článkom „Pokojne sa nabaľujte

ďalej, pán G.“, smernicou Sm OM 003, kúpnou zmluvou č. 40/2012 zo dňa 11. 01. 2012, článkom
„Staronovému ministrovi G. sype jeho biznis s drevom stále viac“ a s názvom „Berie nám všetko drevo“
a zistil nasledovný skutkový stav.
4. Žalobca sa domáhal svojou žalobou ochrany pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti
spoločnosti vyjadreniami žalovaného jednak na verejnom brífingu, ktorý sa uskutočnil dňa 03. 06. 2013

v Banskej Bystrici a tiež tie, ktoré boli zverejnené v denníku W. a na internetových stránkach C., C.,
C.. Podľa žalobcu žalovaný bez znalostí rozhodujúcich skutočností uvádzal mylné, vyfabulované a
nepravdivé informácie o obchodných vzťahoch medzi žalobcom a spoločnosťou Smrečina, kde intenzitu
tohto zásahu do dobrej povesti žalobcu zvýrazňuje tá skutočnosť, že sa tak stalo prostredníctvom
príspevkov uverejnených v periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve s celoštátnou pôsobnosťou.

Podľa žalobcu neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce práva
právnickej osoby chránené v zmysle § 19b) ods. 2 a 3 Obč. zákonníka, môže ním byť aj kritika, ak táto
presiahla rámec oprávnenej kritiky. Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti
právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda sa nevyžaduje popri neoprávnenosti zásahu
aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu.

5. V danej veci vo vzťahu k žalobcovi ide o aplikáciu ustanovenia § 19b) ods. 2, 3 Obč. zákonníka,
kde podľa § 19b) Obč. zákonníka právnická osoba má právo pri neoprávnenom použití názvu právnickej
osoby domáhať sa primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch. Toto platí
primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.
6. Občianskoprávna ochrana právnickej osoby prichádza do úvahy iba pri takých zásahoch do

dobrej povesti chránenej všeobecným osobnostným právom, ktoré sú neoprávnené - protiprávne.
Neoprávneným je zásah do dobrej povesti právnickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom, t.j.
s právnym poriadkom. K vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za zásah do dobrej povesti právnickej
osoby musí byť ako predpoklad zodpovednosti splnená podmienka existencie zásahu objektívne
spôsobilého vyvolať nemajetkovú ujmu spočívajúcu buď v porušení, alebo len v ohrození dobrej povesti

právnickej osoby a v jej fyzickej alebo morálnej integrite, tento zásah musí byť neoprávnený a musí tu
existovať príčinná súvislosť medzi zásahom a vzniknutou ujmou na chránených osobnostných právach
právnickej osoby.
7. Každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena
(článok 19 Ústavy SR).

8. Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené (článok 26 ods. 1 Ústavy SR).
9. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom,
ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu (článok
26 ods. 2 veta prvá Ústavy SR).10. Sloboda prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia
v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného
poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti (článok 26 ods. 4 Ústavy SR).

11. Pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený
užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného
zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch (§ 19b) ods. 2 Obč. zákonníka).
12. Odsek 2 horeuvedeného ustanovenia platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti
právnickej osoby.

13. Žalobca upresnil petit svojej žaloby tak, že žiadal, aby žalovaný bol povinný verejne sa ospravedlniť
žalobcovi za neoprávnené zásahy do jeho dobrej povesti zverejnením ospravedlnenia ... v periodickej
tlači a na internetových stránkach. Text samotného ospravedlnenia bol formulovaný tak, že žalovaný
sa mal ospravedlniť žalobcovi za svoje nepravdivé výroky ohľadne pomoci štátneho podniku Lesy SR
pri znižovaní pohľadávok spoločnosti Taper voči spoločnosti Smrečina Hofatex, ktoré predniesol na
tlačovej konferencii, ktorá sa uskutočnila dňa 03. 06. 2013 v Banskej Bystrici a ktoré boli zverejnené

v denníku W. pod názvom „W. zisťuje, či Lesy dotovali G.“ a na internetových stránkach s uvedením
názvov článkov. Ide najmä o výroky, ktorých obsahom boli vyjadrenia žalovaného, že vonku sa rozpráva,
že za dodávkami dreva zo štátneho podniku Lesy SR do spoločnosti Smrečina Hofatex bolo znižovanie
pohľadávok spoločnosti Taper voči spoločnosti Smrečina, výroky naznačujúce, že spoločnosť Taper bola
zvýhodňovaná z dôvodu jej vzťahu s ministrom životného prostredia a výroky, že štátny podnik Lesy SR

sa zneužíva na cudzí prospech evidentne spájajúci tento cudzí prospech so spoločnosťou Taper, s.r.o.
Podľa žalobcu tieto výroky boli nepravdivé a hrubo zasahujúce do dobrej povesti žalobcu.
14. Domáhať sa základného práva na súdnu ochranu možno iba spôsobom predpísaným príslušnými
zákonmi. To sa vzťahuje v plnej miere aj na toho, kto sa domáha ochrany dobrej povesti ako žalobca.
Žalobca ako dominus litis - pán sporu určuje predmet súdneho konania, to znamená, že zo žalobných

tvrdení a z požadovaného znenia rozhodnutia - petitu musí byť celkom nepochybné a jednoznačné,
čoho sa žalobca domáha. V prípade ochrany osobnosti - dobrého mena právnickej osoby v súvislosti s
výrokmi žalovaného a výrokmi uverejnenými v médiách je povinnosťou žalobcu v žalobe uviesť, ktoré
konkrétne difamujúce výroky považuje za zásah do osobnostných práv.
15. Podľa znenia petitu žaloby, ktorý upresnil žalobca, sa žalobca domáha na žalovanom ospravedlnenia

za neoprávnené zásahy do jeho dobrej povesti zverejnením ospravedlnenia v periodickej tlači, kde
znenie ospravedlnenia tvorí súčasť petitu žaloby, kde sa žalovaný má ospravedlniť žalobcovi za
nepravdivé výroky ohľadom pomoci štátneho podniku Lesy SR pri znižovaní pohľadávok spoločnosti
Taper, ktoré jednak predniesol na tlačovej konferencii v Banskej Bystrici a ktoré boli zverejnené v
denníku W. a na internetových stránkach s uvedením názvov článkov. Ďalej žalobca špecifikoval svoj

petit v tom smere, že ide najmä o výroky, ktorých obsahom boli vyjadrenia žalovaného o dodávkach
dreva štátneho podniku Lesy SR, znižovanie pohľadávok spoločnosti Taper voči spoločnosti Smrečina,
výroky naznačujúce, že spoločnosť Taper bola zvýhodňovaná z dôvodu jej vzťahu s ministrom životného
prostredia, či výroky, že štátny podnik sa zneužíva na cudzí prospech, kde tento cudzí prospech podľa
žalobcu je evidentne spájaný so žalobcom. Z takto formulovaného petitu s uvedením formulácií „výroky

na tlačovej konferencii ..., zverejnené v denníku W. ..., na internetových stránkach ..., výroky, ktorých
obsahom boli vyjadrenia ..., výroky naznačujúce, že žalobca bol zvýhodňovaný ... a výroky, že štátny
podnik sa zneužíva na cudzí prospech ..., prípadne s označením názvu článkov v médiách nemožno
jednoznačne považovať za formulovanie konkrétnych výrokov, ktoré predniesol žalovaný na tlačovej
konferencii a ktoré podľa žalobcu by mali byť nepravdivé a nimi mal byť spôsobený neoprávnený zásah

do jeho dobrej povesti. Samotný záznam z tlačovej konferencie, ktorý je súčasťou spisu, je v trvaní
takmer 10 minút, v ktorom zázname sa žalovaný vyjadroval k rôznym otázkam, boli tam zaznamenané
aj otázky prítomných novinárov a odpovede žalovaného na tieto otázky, prípadne je zaznamenané
vyjadrenie žalovaného k samotnému spôsobu priebehu finančných tokov medzi štátnym podnikom
Lesy SR a spoločnosťou Smrečina. Tým, že žalobca v petite neuviedol konkrétne výroky, uspokojil

sa len s uvedením všeobecných formulácií ako výroky na tlačovej konferencii, prípadne s uvedením
názvu článkov, pod akými články, ktoré informovali o tlačovej konferencii žalovaného, boli uvedené v
jednotlivých médiách, prípadne s označením výrokov žalovaného formuláciou výroky, ktorých obsahom
boli vyjadrenia, výroky naznačujúce, výroky, že štátny podnik sa zneužíva na cudzí prospech, nemožno
hodnotiť ako uvedenie konkrétnych výrokov, ktorým podľa žalobcu bolo neoprávnene zasiahnuté do jeho

práva na dobrú povesť a pokiaľ nie je zrejmé, ktoré konkrétne výroky mali zasiahnuť do tohto práva
žalobcu, nemožno potom zistiť, či ide o neoprávnené zásahy a či tieto neoprávnené zásahy sú spôsobilé
zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu a tým pádom, či žalobca si môže uplatňovať žalobou právo na
ospravedlnenie sa žalovaným.16. Horeuvedené úvahy platia o celom navrhovanom petite žaloby, kde tieto úvahy o nedostatkoch
žaloby zvýrazňuje ešte časť petitu žaloby, ktorým žiada žalobca ospravedlnenie sa žalovaného za
nepravdivé výroky, ktoré boli zverejnené v denníku W. a na internetových stránkach uvedených v petite

len s uvedením názvov článkov v týchto médiách. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že tieto články v
jednotlivých médiách žalovaný nezverejnil, ani ich neautorizoval, ani nijakým spôsobom nekonzultoval s
autormičlánkovataktiežnijakýmspôsobomnezasahovaldozneniatýchtočlánkov.Tietočlánkysamotné
obsahujú aj úvahy autorov článkov - novinárov, v týchto článkoch nejde len o čistú citáciu výrokov
žalovaného prednesené na tlačovej konferencii, kde z týchto článkov zatiaľ nie je možné vyčleniť, čo

presne v týchto článkoch je citácia výrokov žalovaného na tlačovej konferencii a samotné úvahy autorov
článkov, ktoré osoby sú odlišné od osoby žalovaného, v tomto smere nebolo navrhované zo strán sporu
žiadne dokazovanie a vzhľadom na to, že v petite žaloby neboli uvedené žiadne konkrétne výroky, ktoré
by boli nepravdivé a neoprávnene zasiahli do dobrej povesti žalobcu, ktoré výroky mali byť súčasťou
článkov uvedených v petite žaloby, nie je možné podrobiť takto všeobecne formulované výroky súdnej
kontrole, keďže bez uvedenia konkrétnych výrokov nie je možné skúmať, tak ako bolo uvedené vyššie,

že ide o neoprávnený zásah, ktorý môže spôsobiť ujmu dobrej povesti žalobcu.
17. Žalobca predložil v konaní mailovú komunikáciu s novinármi od Y. a P., z ktorých správ vyplýva, že
v prípade verejnej tlačovej konferencie nie je dôvod na autorizáciu vyjadrení respondenta, nie všetko v
článkoch musí pochádzať z jedného brífingu, autor článkov niekedy vyjadrenia z brífingu mení, prípadne
spája viac vyjadrení a toto len svedčí o tom, že bez uvedenia konkrétnych výrokov v označených

článkoch, ktoré boli zverejnené v médiách, nie je možné rozčleniť v týchto označených článkoch, čo
sú presne výroky žalovaného a čo výroky autora článku, a preto nie je jasné, ktorými výrokmi z týchto
článkov mohlo byť zasiahnuté do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu a nie je teda zrejmé, ktorým
výrokom sa má venovať súdna ochrana v prípade, keby sa preukázalo, že tieto výroky sú neoprávneným
zásahom do práva na dobrú povesť žalobcu. Žalobca bol v konaní zastúpený advokátom, a preto súd

v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 a 3 písm. d) C.s.p. nemal voči žalobcovi všeobecnú poučovaciu
povinnosť, a preto súd musel vychádzať z petitu žaloby v takom znení, ako ju žalobca podal na súd
a upravil v priebehu konania, kde takto formulovaný petit nemôže byť predmetom preskúmania bez
uvedenia konkrétnych výrokov, ktoré zasiahli do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu a už len z
tohto dôvodu by bolo potrebné žalobu žalobcu zamietnuť z týchto formálnych dôvodov.

18. Napriek horeuvedeným úvahám súd pristúpil aj k meritórnemu prejednaniu žaloby vychádzajúc z
toho, že možno pripustiť aj výklad taký, že v petite žaloby nemusia byť uvedené presne konkrétne výroky,
keďže v prípade vyhovenia žalobe s uvedením petitu tak, ako ho navrhol žalobca, by takto navrhovaný
petit bol dostačujúci len práve pre ten okruh čitateľov a ľudí, ktorí sa oboznámili s tlačovou konferenciou
žalovaného a s článkami zverejnenými v médiách a tieto osoby sú oboznámené s celkovým kontextom

problematiky, kde z takéhoto kontextu potom treba vychádzať a pre tento okruh ľudí je postačujúci aj
takýto petit s uvedením len názvov článkov v médiách, v ktorých článkoch mali byť uvedené aj výroky
žalovaného z tlačovej konferencie, prípadne by išlo o výroky žalovaného, na ktoré odkazuje druhá časť
žalobcom navrhovaného ospravedlnenia, a to výroky, ktorých obsahom boli vyjadrenia žalovaného o
dodávkach dreva zo štátneho podniku Lesy SR do Smrečiny, výroky naznačujúce, že spoločnosť Taper

bola zvýhodňovaná z dôvodu jej vzťahu s ministrom životného prostredia a výroky, že štátny podnik Lesy
SR sa zneužíva na cudzí prospech a pre tento okruh ľudí, ktorí sa oboznámili pôvodne s problematikou
buď tým, že si vypočuli záznam z tlačovej konferencie, alebo si prečítali články v médiách, by bol
postačujúci podľa názoru súdu aj petit, ktorý navrhol žalobca. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že
pre okruh ľudí, ktorí sa s pôvodnými článkami neoboznámili, by nebol dostatočný ani petit s uvedením

konkrétnych výrokov, ktoré odzneli na tlačovej konferencii, prípadne ktoré boli uvedené v článkoch v
médiách, keďže vzhľadom na ozrejmenie celých finančných tokov, na ktoré poukazoval žalovaný na
tlačovej konferencii, by bolo potrebné uviesť v petite celé vyjadrenia žalovaného z tlačovej konferencie,
prípadnedopetitužalobyprevziaťznenietakmercelýchčlánkov,čobyspôsobilocelkovúneprehľadnosť,
nejasnosť a ťažkú pochopiteľnosť takéhoto petitu žaloby, kde by vzhľadom na rozsah takéhoto petitu sa

strácal zmysel prípadného ospravedlnenia, pokiaľ by bolo žalobe vyhovené.
19. Z tohto pohľadu vzhľadom na celý kontext vyjadrení žalovaného na tlačovej konferencii a jeho
vyjadrenia citované v článkoch v médiách súd napokon pristúpil k posúdeniu, či výroky žalovaného
v rozsahu uvedenom v petite žaloby mohli spôsobiť neoprávnený zásah do práv žalobcu na ochranu
dobrej povesti.

20. Horecitované články 19 a 26 Ústavy vyjadrujú základné ústavné hodnoty právneho poriadku
Slovenskej republiky ako demokratického právneho štátu. Pre demokraciu je životnou nutnosťou
šírenie informácií, myšlienok a názorov, či už pochvalných alebo kritických preto, aby bola verejnosť
zásobená všetkými dostupnými faktami nevyhnutnými pre vyvolanie kvalitnej debaty vo veciachcelospoločenského záujmu a následne utvárania názorov jednotlivcov alebo pre dosiahnutie konsenzu
o konaní a obstarávaní vecí celospoločenského záujmu. Sloboda prejavu nie je bezbrehá, ústavne
zaručené právo vyjadrovať svoje názory je obsahovo obmedzené právami iných, najmä právami

uvedenými v článku 19 Ústavy SR, kolízia oboch práv sa realizuje napríklad pri aplikácii § 19b) ods. 3
Obč. zákonníka v súvislosti s uplatňovaním občianskoprávnej ochrany dobrej povesti právnickej osoby.
21. Pri strete slobody prejavu s právom na ochranu dobrej povesti právnickej osoby treba dbať na to,
aby s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu jednému z týchto práv nebola neodôvodnene
daná prednosť pred právom druhým.

22. V konkrétnom prípade je vždy nevyhnutné skúmať mieru tvrdeného porušenia základného práva
na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, a to práve v kontexte so slobodou prejavu a s právom na
informácie a so zreteľom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv. Zároveň je nutné, aby
príslušný zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t.j. aby tu existovala
príčinná súvislosť medzi nimi, pričom musí ísť o zásah neoprávnený. K takému zásahu dochádza iba
vtedy, ak tento zásah v konkrétnom prípade presiahol určitou prípustnou intenzitou takú mieru, ktorú už

v demokratickej spoločnosti nemožno tolerovať.
23. Ak k porušeniu základného práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby došlo slovami, treba
pri skúmaní primeranosti konkrétneho výroku v prvom rade odlíšiť, či sa jedná o skutkové tvrdenie alebo
o hodnotiaci úsudok - kritiku.
24. Skutkové tvrdenia sa opierajú o fakt, objektívne existujúcu realitu, ktorá je zistiteľná pomocou

dokazovania, pravdivosť tvrdenia je teda overiteľná, v zásade platí, že oznámenie pravdivej informácie
nezasahuje do práva na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, pokiaľ tento údaj nie je podaný
skresľujúco, prípadne nie je intímny, že by odporoval právu na ochranu súkromia, rodinného života,
či ľudskej dôstojnosti. Z hľadiska pravdivosti skutkových tvrdení nie je nevyhnutné trvať na ich úplnej
presnosti, ale je postačujúce, aby celkové vyznenie určitej informácie zodpovedalo pravde, teda stačí,

aby pravdivá bola podstatná časť tvrdenia. Porušenie práva na dobrú povesť môže byť spôsobené len
takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na dobrej povesti v očiach
ostatných fyzických a právnických osôb, čo treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií,
ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím ku všetkým súvislostiam a okolnostiam, za ktorých k tvrdeniu
došlo.

25. Na rozdiel od skutkového tvrdenia hodnotiaci úsudok vyjadruje subjektívny názor svojho autora k
danému faktu, zaujíma určitý postoj tak, že ho hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti, a to na
základe vlastných subjektívnych kritérií. Hodnotiaci úsudok nemožno akokoľvek dokazovať, je potrebné
skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma jeho verejnej prezentácie je primeraná a či
zásahdoosobnostnýchprávjenevyhnutýmsprievodnýmjavomkritiky,toznamená,čiprimárnymcieľom

kritiky nie je hanobenie či zneuctenie danej osoby, kde treba rozlišovať medzi kritikou prípustnou a
medzi kritikou, ktorá môže tvoriť podstatu neoprávneného porušenia práva na dobrú povesť. Ak má byť
kritika prípustná, musí byť vecná, konkrétna a primeraná čo do obsahu, formy a miesta. Vecnosť kritiky
vyžaduje, aby kritika vychádzala z pravdivých skutočností. Konkrétnosť kritiky znamená, že hodnotiaci
úsudok sa musí opierať o konkrétne skutočnosti a primeranosť kritiky znamená, či nevybočuje z medzí

nutných k dosiahnutiu sledovaného a zároveň spoločensky uznávaného účelu.
26. Práva na ochranu osobnosti sa môžu domáhať aj politici a iné verejne činné osoby, no kritériá
posúdenia skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov sú v ich prípadoch omnoho mäkšie v prospech
pôvodcov týchto výrokov. Je to dané skutočnosťou, že osoba vystupujúca na verejnú scénu musí
počítať s tým, že ako osoba verejne známa bude pod drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o

jej profesionálny, ako aj súkromný život a súčasne ho hodnotí, zvlášť ak ide o osobu, ktorá spravuje
verejné záležitosti. V danom prípade nie je sporné, že spoločníkom žalobcu je bývalý minister životného
prostredia ako osoba verejne činná a keďže ide o majetok tohto verejného činiteľa, musí znášať vyššiu
mieru kritiky aj samotný žalobca vychádzajúc z toho, že nie je možné oddeliť v prípade vlastníckeho
vzťahu verejného činiteľa jeho osobu ako takú a jeho majetok, ktorý je súčasťou právnickej osoby.

27. Vychádzajúc z horeuvedených úvah súd sa zameral na prieskum vyjadrení žalovaného, ktoré
uviedol na tlačovej konferencii, ktoré jeho vyjadrenia boli prevzaté aj do článkov v médiách, ktoré sú
označené v petite žaloby. V rámci vykonania dôkazu prehratia DVD nosiča so záznamom tlačovej
konferencie súd zistil, že žalovaný na tlačovej konferencii predniesol nasledovné výzvy a vyjadrenia.
Vyzval ministra pôdohospodárstva, prečo bolo dodaných 800 kamiónov dreva za minulý rok Štátnymi

lesmi pre Smrečinu, keďže si myslí a vonku sa rozpráva, že za týmito dodávkami Štátnych lesov pre
Smrečinu je cieľ znížiť pohľadávku spoločnosti Taper voči Smrečine. Vyzval Smrečinu na ozrejmenie,
aké mala pohľadávky voči Taperu v jednotlivých obdobiach a v čase ukončenia dodávok od Štátnych
lesov. Žalovaný uviedol, ak uvidím informácie, buď sa to vyvráti, alebo potvrdí, čo bolo za dodávkamiLesov. Štátne lesy by nemali dodávať drevo tak, že za ne nebude zaplatené, kde pohľadávka Štátnych
lesovvočiSmrečinezostalaneuhradenávovýške971.000,-eur.Žalovanýpoukázalnato,žezaobdobia,
keď bol ministrom pôdohospodárstva, bola uzavretá zmluva medzi Štátnymi lesmi a Smrečinou, avšak

ponezaplatenídodávky55.000,-eursadodávkyzastavili,indícienasvedčujú,žezadodávkamiŠtátnych
lesov pre Smrečinu bolo zníženie pohľadávok Smrečiny voči Taperu. Vyzval zúčastnené strany na to,
aby sa to preukázalo. Konkrétne uviedol, nech sa to preukáže alebo vyvráti a keď sa to aj vyvráti,
potom je aj tak problém pre Štátne lesy, že dodali 800 kamiónov dreva Smrečine, keď nebolo zaplatené.
Manageri Štátnych lesov mali konať, keď nebolo zaplatené, mali to kontrolovať po predchádzajúcich

skúsenostiach, keď Smrečina opakovane nezaplatila za dodávky. Na otázky novinárov ďalej uviedol,
že sú podstatné základné čísla, Taper bol veriteľom Smrečiny, nech sa ozrejmí ich vzájomný vzťah,
ak záväzky Taperu klesli, potom bude „prúser“, ak nie, aj tak by to bol „prúser“. Minister životného
prostredia sa priznal, že spoločnosť Taper je mu blízka, to nie je problém. Ani to, že obchoduje s
drevom. Problémom by bolo, ak by bola pravda, že dodávky Štátnych lesov boli pre Smrečinu za účelom
zníženia pohľadávky pre Taper. Žalovaný ďalej uviedol, že Štátne lesy nedodržali smernicu, „G. ma

nezaujíma“, zaujíma ma jediné, zistiť dôkaz, či Štátne lesy sa nezneužívali, ak dodávky pre Smrečinu
boli podmienené znížením pohľadávok Smrečiny voči Taperu. Na záver žalovaný vyzval, „aby sa odkryli
karty, buď sa to potvrdí, alebo vyvráti. Ak to nie je pravda, tak sa to vyvráti.“.
28. Z predmetných vyjadrení žalovaného, ktoré uviedol na tlačovej konferencii, ktoré jeho vyjadrenia
boli uvedené aj v článkoch jednotlivých médií, možno skonštatovať, že žalovaný uviedol skutkové

tvrdenia jedine týkajúce sa hospodárenia štátneho podniku Lesy SR v súvislosti s ich hospodárením s
obchodných partnerom spoločnosťou Smrečina Hofatex, kde napriek tomu, že táto spoločnosť neplatila
za dodávky drevnej hmoty, bolo jej naďalej dodávané drevo v rozpore so smernicou Štátnych lesov a
v rozpore s kúpnou zmluvou, ktorú uzavreli Štátne lesy so Smrečinou, kde bol dohodnutý úverový limit
vo výške 220.000,- eur, kde po prekročení tohto úverového limitu mali byť zastavené dodávky Štátnych

lesov pre spoločnosť Smrečina, čo sa v skutočnosti nestalo, keďže celková pohľadávka Štátnych lesov
voči spoločnosti Smrečina pri zastavení dodávok bola vo výške vyše 971.000,- eur. Tieto skutočnosti
o dodávaní drevnej hmoty pre Smrečinu Štátnymi lesmi v rozpore so smernicou a uzavretou kúpnou
zmluvou potvrdil aj vypočutý svedok D., ktorý pracoval v čase ukončenia dodávok pre Smrečinu vo
funkcii generálneho riaditeľa Štátnych lesov, ktorý uviedol, že na základe zistených nedostatkov, keďže

mu nebola jeho podriadenými včas avizovaná skutočnosť prekročenia úverového limitu spoločnosťou
Smrečina, na základe toho odvolal riaditeľa odštepného závodu. Svedok síce uviedol, že k prekročeniu
úverového limitu mohlo dôjsť tým, že bola dohodnutá splatnosť faktúr pre Smrečinu 45 dní a kúpna
zmluva sa týkala len dodávky dreva, nie dodávok štiepky, pričom však svedok uviedol, že dodávky sa
účtovne sledovali len ku koncu mesiaca. Naproti tomu vypočutý svedok predchádzajúci riaditeľ Štátnych

lesov H. uviedol na pojednávaní, že otázky neplatení dodávok za drevo sa riešili každodenne a bol o
tom každodenne informovaný, hlavne čo sa týka centrálnych zákazníkov, akým bola aj Smrečina. Takto
uvedené skutkové tvrdenia zo strany žalovaného v celom kontexte problému dodávok Štátnych lesov
pre spoločnosť Smrečina aj napriek tomu, že Smrečina za dodávky dreva neplatila, možno hodnotiť ako
skutkové tvrdenie zakladajúce sa na pravdivých skutočnostiach, keďže bolo preukázané, že Štátne lesy

dodávali drevnú hmotu pre Smrečinu v rozpore so smernicou Štátnych lesov, v rozpore s uzavretou
kúpnou zmluvou, kde bol dohodnutý úverový limit, kde toto skutkové tvrdenie treba hodnotiť aj z toho
pohľadu, že žalovaný nemal priamy prístup ku všetkých relevantným informáciám ku prípadu, podstatné
je však, že v základných rysoch vystihol to, že Štátne lesy nemali dodávať drevnú hmotu odberateľovi,
ktorý za dodávky neplatil, čo bolo preukázané aj tým, že pri ukončení dodávok zostala pohľadávka

Štátnych lesov voči Smrečine titulom nezaplatených faktúr vo výške viac ako 971.000,- eur, čo vysoko
prevyšuje minimálne úverový limit dohodnutý v zmluve vo výške 220.000,- eur, a preto oprávnene
žalovaný vzniesol na tlačovej konferencii otázky týkajúce sa hospodárenia štátneho podniku, keďže ide
o hospodárenie so štátnymi prostriedkami, keďže Lesy SR sú štátnym podnikom, hospodária so štátnym
majetkom a žalovaný nastolil legitímnu diskusiu o veciach verejného záujmu.

29. Pokiaľ ide o ďalšie vyjadrenia žalovaného, tie možno hodnotiť ako kritiku, prípadne hodnotiace
úsudky, prípadne výzvy na kompetentné orgány za účelom preukázania, či sa nezneužíva štátny
podnik na súkromné účely. Výzvy na Smrečinu, aby ozrejmila, aké mala pohľadávky voči Taperu v
jednotlivých obdobiach, výzvy na to, nech sa preukáže alebo vyvráti, či za dodávkami Štátnych lesov
pre Smrečinu bolo zníženie pohľadávky žalobcu voči Smrečine, výzvy na ministra pôdohospodárstva

na ozrejmenie, prečo bolo dodaných 800 kamiónov dreva do Smrečiny, aj keď Smrečina nezaplatila za
dodávky,konštatovanie,nechsatopreukážealebovyvráti,keďžeindícienasvedčujú,žecieľomdodávok
Štátnych lesov pre Smrečinu bolo zníženie pohľadávky Smrečiny voči Taperu, nemožno charakterizovať
ako skutkové tvrdenia, ale len ako hodnotiace úsudky a kritiku príslušných orgánov a pracovníkovštátnych organizácií v súvislosti s nehospodárnym nakladaním so štátnym majetkom, kde žalovaný
priamo voči žalobcovi neuviedol žiadny konečný verdikt na úrovni skutkového tvrdenia, kde by priamo
obvinil žalobcu s definitívnou platnosťou, že za dodávkami zo Štátnych lesov pre Smrečinu je cieľ znížiť

pohľadávky Taperu voči Smrečine. Vyzýval kompetentných, aby ozrejmili rozhodujúce skutočnosti, aby
sa podozrenia buď vyvrátili, alebo potvrdili, kde zároveň konštatoval, že by to bol „prúser“ pre Štátne
lesy tak či tak, i keby sa to preukázalo alebo vyvrátilo, keďže dodávali drevo spoločnosti, ktorá za drevo
nezaplatila a už v minulosti boli jej viackrát pozastavené dodávky.
30. Takéto hodnotiace úsudky vo forme kritiky zo strany žalovaného nemožno hodnotiť ako neprimerané,

osočujúce, vulgárne či zavádzajúce. Žalovaný žalobcu priamo neobvinil, že za dodávkami zo Štátnych
lesov pre Smrečinu bolo znižovanie pohľadávok žalobcu voči Smrečine, nastolil len diskusiu k problému
pre verejné prejednanie veci v súvislosti s nakladaním s verejnými prostriedkami, čo sám žalovaný na
tlačovej konferencii viackrát zdôrazňoval. V súvislosti so žalobcom sa vyjadril v tom smere, že sa to
rozpráva medzi ľuďmi, že sú také indície, že za dodávkami dreva bol cieľ znížiť pohľadávky žalobcu voči
Smrečine s tým, že zároveň vyzval kompetentných, aby sa to preukázalo a buď sa to vyvráti, alebo nie.

Hlavný problém, ktorý v podstate rezonoval na tlačovej konferencii, bol problém v súvislosti so Štátnymi
lesmi, ktoré dodávali drevo firme, ktorá zaň neplatila. Vychádzajúc z informácií, ktoré mal žalovaný k
dispozícii, možno hodnotiť jeho kritické úvahy formou hodnotiacich úsudkov ako primerané, náležité,
sledujúce účel, preskúmať hospodárenie so štátnymi prostriedkami a nastoliť legitímnu diskusiu o
veciachverejnéhozáujmu.Tútokritikusúdhodnotíakoprimeranúanespôsobilúzasiahnuťneoprávnene

do dobrej povesti žalobcu, keďže skutkové tvrdenia, ktoré žalovaný uviedol, týkajúce sa Štátnych lesov,
boli v podstate pravdivé a kritika vo forme hodnotiacich úsudkov nebola namierená priamo voči žalobcovi
s definitívnym hodnotením zo strany žalovaného, že za dodávkami zo Štátnych lesov pre Smrečinu bol
jednoznačne cieľ znížiť pohľadávky žalobcu voči Smrečine. Miera kritiky pritom u žalobcu, ktorú musí
tolerovať, je podstatne širšia vzhľadom na to, že spoločníkom žalobcu bol vtedajší minister životného

prostredia, ktorý titulom svojej funkcie môže ovplyvňovať nakladanie s verejnými prostriedkami a z
tohto pohľadu nastolenie otázok zo strany žalovaného a jeho kritika pomerov hospodárenia v štátnom
podniku bola v plnom rozsahu primeraná a oprávnená a súd ju nepovažuje za neoprávnený zásah do
dobrej povesti žalobcu. Takto súd zhodnotil, že aj po meritórnom preskúmaní žaloby nie je dôvod žalobe
vyhovieť, a preto bolo potrebné žalobu žalobcu zamietnuť.

31. Pre posúdenie veci nebolo rozhodujúce, aká konkrétna výška pohľadávok žalobcu bola voči
Smrečinevjednotlivýchobdobiach,keďžetakétoinformáciežalovanýnemalkdispozícii,aniichnemohol
mať k dispozícii, práve na tlačovej konferencii vyzýval na ozrejmenie týchto informácií, aby mohol sa
prijať jednoznačný záver, či došlo k zneužívaniu štátneho podniku pre súkromnú firmu, kde podstatnou
otázkou a základnou ideou celej tlačovej konferencie bola otázka nakladania so štátnymi prostriedkami

Štátnymi lesmi, ktoré pri dodávkach drevnej hmoty pre Smrečinu tieto dodávky realizovali v rozpore s
vlastnou smernicou, ako aj uzavretou kúpnou zmluvou, kde bol dohodnutý úverový limit 220.000,- eur.
32. Pokiaľ ide o pasívnu legitimáciu žalovaného pre výroky, ktoré boli uvedené v jednotlivých
článkoch v médiách tak, ako boli označené v petite žaloby, napriek tomu, že tieto články žalovaný
nenapísal, prípadne ich neautorizoval, žalovaný však jednoznačne zodpovedá za svoje vyjadrenia,

ktoré prezentoval na verejnosti, sám zvolal tlačovú konferenciu, jeho výroky boli citované v jednotlivých
článkoch, a preto v prípade, že by sa preukázalo, že tieto jeho výroky sú neoprávnené a boli by spôsobilé
zasiahnuť do práva na ochranu dobrej povesti žalobcu, žalovaný by zodpovedal aj za tieto výroky popri
vydavateľoch tlače, prípadne iných médií a bolo len na žalobcovi, ktorý pasívne legitimovaný subjekt
si vyberie, keďže mal na výber medzi subjektom, ktorý verejne prezentoval určité výroky a subjektom,

ktorý tieto výroky zverejnil a šíril.
33. Keďže súd žalobu žalobcu zamietol, priznal žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech, právo
na plnú náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., kde o konkrétnej výške
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 C.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami
tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:
a) Neboli splnené procesné podmienky.
b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g)Zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.