Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. október 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 6C/138/2004

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1404111409
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Evin

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1404111409.26

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudcom JUDr. Jánom Evinom v spore žalobcu: Mgr. art. T. Y., V. K. XX,

Bratislava, zastúpený Consilior Iuris s.r.o., so sídlom Radlinského 51 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto 811 07, IČO: 47 231 157, proti žalovaným: 1. Ing. T. Y.Š., L. X, Bratislava, 2. W. K., M. XX,
Bratislava, zastúpená JUDr. Jurajom Hadrbulcom, advokátom so sídlom Riečna 2, Bratislava, o určenie
vlastníctva a neplatnosti darovacej zmluvy takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej v 1. rade a žalovanej v 2. rade náhradu trov konania v

rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 3.6.2004 domáhal určenia,
že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) patrí byt č. X na ul. M. XX, Bratislava,
na parc. č. XXX, XXX, súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, okres Bratislava IV, obec BA - m. č.
Lamač, k. ú. Lamač. Súčasne žiadal určiť neplatnosť darovacej zmluvy uzavretej medzi žalovanou v 1.
rade a žalovanou v 2. rade, ktorej predmetom bol byt č. X na ul. M. XX, Bratislava, na parc. č. XXX, XXX,
súp. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, okres Bratislava IV, obec BA - m. č. Lamač, k. ú. Lamač.

2. Právny predchodca žalobcu svoj návrh odôvodnil tým, že so žalovanou v 1. rade uzavrel v apríli
1975 manželstvo, čím sa manželia stali spoločnými nájomcami družstevného bytu č. X na ul. M. X3 v
Bratislave. Vlastníkom bytu bolo Stavebné bytové družstvo Bratislava IV. Žalovaná v 1. rade za trvania
manželstva uzavrela so Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV, ako predávajúcim, kúpnu zmluvu
o prevode vlastníctva predmetného družstevného bytu. Vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa
25.6.1997 pod č. kúpa V-3784/96. Žalovaná v 1. rade sa tak na základe tejto kúpy stala výlučnou
vlastníčkou bytu č. X na ul. M. XX, Bratislava, na parc. č. XXX, XXX, súp. č. XXXX a podielovou

spoluvlastníčkou na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu, zapísaného na LV č. XXXX,
okres Bratislava IV, obec BA - m. č. Lamač, k. ú. Lamač. Skutočnosť, že žalovaná v 1. rade nadobudla
nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva za trvania manželstva je podľa žalobcu v rozpore s
ustanovením § 143 Občianskeho zákonníka, pretože za trvania manželstva môžu manželia nadobúdať
veci iba do bezpodielového spoluvlastníctva. Z uvedeného dôvodu žiadal určiť neplatnosť kúpnej zmluvy
na predmetný byt. Žalovaná v 1. rade následne previedla darovacou zmluvou na žalovanú v 2. rade
predmetný byt, pričom vklad vlastníckeho práv na žalovanú v 2. rade bol správou katastra vedený pod

č. V-2180/04. Nakoľko žalovaná v 1. rade previedla darovaním vlastníctvo sporného bytu, ktorý mal
byť v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej v 1. rade na žalovanú v 2. rade, je tento
právny úkon (darovacia zmluva) relatívne neplatným právnym úkonom a nakoľko v čase podania žalobyprebiehalo vkladové konanie do katastra nehnuteľnosti v prospech obdarovanej, žiadal žalobca určiť aj
neplatnosť predmetnej darovacej zmluvy, nakoľko na takomto určení má naliehavý právny záujem.

3. Žalovaná v 1. a 2. rade so žalobu nesúhlasili a žiadali ju zamietnuť. Ako dôvod uviedli, že predmetný
byt bol žalovanej v 1. rade pridelený na základe rozhodnutia Stavebného bytového družstva zo dňa
23.1.1975, teda v čase, keď bola ešte slobodná. Byt si žalovaná v 1. rade odkúpila do svojho osobného
vlastníctva za peňažné prostriedky, ktoré získala darovaním, teda byt nemohla nadobudnúť do BSM. Z
uvedeného dôvodu mohla s bytom slobodne nakladať.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami, konkrétne - výpisom z LV č. XXXX pre k. ú. Lamač,
potvrdením Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 2.6.2004 a 2.10.2017, sobášnym
listom Obvodného národného výboru pre Bratislavu IV, upovedomením o pridelení bytu zo dňa
23.1.1975, oznámením o prijatí za člena družstva zo dňa 18.3.1971, dohodou o odovzdaní prevzatí
bytu zo dňa 7.4.1976, darovacou zmluvou zo dňa 30.5.1995, darovacou zmluvou zo dňa 6.5.2004,

Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 3.7.1995, dohodou o vysporiadaní vlastníctva
družstevného bytu zo dňa 6.6.1995, Dohodu o užívaní družstevného bytu zo dňa 30.1.1976, rozsudkom
OkresnéhosúduBratislavaIV,č.k.9C/341/2004-65zodňa21.9.2006,úmrtnýmlistomzodňa27.9.2013,
osvedčením o dedičstve, výsluchom sporových strán, pričom zistil tento skutkový a právny stav.

5. Žalobca, ako aj jeho právny nástupca v celom rozsahu trvali na podanej žalobe. Medzi sporovými
stranami prebieha viacero súdnych konaní. Žalobca spochybnil darovanie sumy 15.000,-Sk medzi
žalovanou v 1. a 2. rade. Podľa jeho názoru sa jedná a účelovú listinu, pričom darované prostriedky
mali byť podľa jeho názoru navyše predmetom vypriadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Relatívna neplatnosť darovacej zmluvy bola napadnutá v zákonnej lehote. Právny predchodca žalobcu

nedal žalovanej v 1. rade súhlas na samostatné uzatvorenie zmluvy s bytovým družstvom. Neplatnosti
tejto dohody sa aj dovolal. Nič na tom nezmení ani dohoda, ktorú bývalí manželia uzatvorili, pretože
v právnom zmysle nedošlo k zúženiu BSM a teda žalovaná v 1. rade byt nadobudla počas trvania
manželstva do BSM. Domnieva sa, že trvá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti darovacej
zmluvy, pretože ak by bolo určené, že darovacia zmluva je neplatná, žalovaná v 1. rade by bola opätovne

zapísaná ako vlastníčka nehnuteľnosti, pričom záver žalobcu je taký, že aj napriek zápisu výlučného
vlastníctva žalovanej v 1. rade k tomuto bytu, je byt súčasťou masy BSM. Potom ako bude tento byt
súčasťou BSM, prebehne vysporiadanie celej masy BSM. Zároveň poukázal na zmluvu 261/53/02/95 o
prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 3.7.1995, ktorá bola uzavretá počas trvania manželstva
a teda majetok takto nadobudnutý mal patriť a patrí podľa jeho názoru do BSM.

6. Žalovaná v 1. rade uviedla, že predmetný byt získala ako členka stavebného bytového družstva
Slovnaft. Odvolávala sa na ustanovenie starého Obč. zákonníka § 703 podľa ktorého ak vznikne len
jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu,
vznikne so spoločným nájmom bytu aj spoločné členstvo. V tejto súvislosti poukázala na tú skutočnosť,

že právny predchodca žalobcu v tom čase bol členom bytového družstva M. X, Bratislava Ružinov, kde
upozornila na to, že v tom čase nemohol byť nikto členom dvoch stavebných bytových družstiev. Taktiež
poukázala na to, že predmetný byt jej bol pridelený v januári l975 t.j. pred uzavretím manželstva a pred
uzavretím manželstva zaplatila aj členský podiel 32.000,-Sk, manželstvo pritom uzavrela až 03.04.1975.
Právny predchodca žalobcu teda nebol členom družstva a mohlo mu vzniknúť len právo užívania tohto

bytu. Byt odkúpila za finančné prostriedky , ktoré jej darovala jej dcéra - žalovaná v 2. rade, pričom
darovaniu peňazí došlo dňa 30.5.1995.

7. Žalovaná v 2. rade uviedla, že darovacia listina ohľadne darovania peňažných prostriedkov na kúpu
družstevného bytu, je podľa jej názoru v poriadku a nemusela byť v čase darovania podpisovaná

pred notárom. Mala dostatok finančných prostriedkov na to, aby darovala svojej mame 15.000,-Sk
na kúpu družstevného bytu, keďže v roku 1995 si okrem iného zakúpila počítač v hodnote 65.000,-
Sk. Zároveň poukazuje na to, že darované finančné prostriedky nemohli byť súčasťou bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, ako tvrdí žalobca. Uviedla, že aj súdna prax pristupuje k družstevným bytom
ináč, ako je to pri obyčajných bytoch, kde pri družstevných bytoch je dôležité, kedy člen družstva získal

nárok alebo oprávnenie na uzavretie zmluvy s bytovým družstvom. Jej matke tento nárok vznikol pred
uzavretím manželstva, z dôvodu, že bola jedinou členkou družstva a nájomníčkou bytu. Takýto byt, aj
keby bol nadobudnutý potom počas trvania manželstva, bol v zmysle zákonnej úpravy vo výlučnom
vlastníctve člena družstva. Keďže aj po zániku manželstva zostal členom družstva ten manžel, ktorýnim bol aj pred uzavretím manželstva. Poukazuje na judikatúru venujúcu sa tejto oblasti konkrétne sa
jedná o rozhodnutia sp. zn. 22Cdo/1668/2003 (ČR), 3Cdo/172/2012 (NS SR), II ÚS 591/2014-13. Právny
predchodca žalobcu dal jasný písomný prejav vôle, ktorým sa vzdal svojich užívateľských nárokov na

byt, a teda vedel čo podpisuje. Až po 9 rokoch došlo z jeho strany k obratu, pričom má za to, že žaloba
bola podaná účelovo. Naliehavý právny záujem žalobca nepreukázal. Na právnom postavení žalobcu sa
nič nezmení, aj keby bol výrok v jeho prospech. Žalobca sa nedostane k bytu automaticky a vlastníčkou
by bola zapísaná žalovaná v 1. rade. V konaní o vysporiadaní BSM by otázka, či sporný byt patrí do
BSM, mohla byť riešená maximálne ako prejudiciálna otázka.

8. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. Lamač zo dňa 2.6.2004 vyplýva, že aktuálnou majiteľkou bytu č. X (v
podiele 1/1), nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu na adrese M. XX v Bratislave a priestoru
na spoločných častiach a zariadeniach predmetného bytového domu (v podiele 6916/179456), na parc.
č. XXX a XXX, bola na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 25.6.1997 pod značkou
V-3784/96, žalovaná v 1. rade.

9. Z výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. Lamač zo dňa 2.10.2017 vyplýva, že majiteľkou bytu č. X (v
podiele 1/1), nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu na adrese M. XX v Bratislave a priestoru
na spoločných častiach a zariadeniach predmetného bytového domu (v podiele 6916/179456), na parc.
č. XXX a XXX, je na základe darovacej zmluvy, ktorej vklad bol povolený dňa 27.2.2006 pod značkou

V-2180/04, žalovaná v 2. rade.

10. Z potvrdenia Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 2.6.2004 vyplýva, že na LV č.
XXXX pre k. ú. Lamač je plomba z dôvodu vkladového konania, vedeného pod č. V-2180/04.

11. Dňa 3.4.1975 uzavreli žalobca a žalovaná v 1. rade manželstvo, ktoré bolo zapísané v knihe
manželstiev Obvodného národného výboru v Bratislave vo zväzku R., ročník XXXX pod poradovým č.
XX.

12. Z oznámenia Stavebného bytového družstva pracovníkov pri n. p. Slovnaft (ďalej len „SBD“) o

prijatí za člena družstva zo dňa 18.3.1971 bolo žalovanej v 1. rade oznámené, že žalovaná bola
rozhodnutím predstavenstva prijatá za člena družstva. Súčasťou oznámenia je aj potvrdenie o vinkulácii
časti členského podielu na žiadaný 3-izbový byt.

13. Z upovedomenia SBD zo dňa 23.1.1975, adresovaného žalovanej v 1. rade vyplýva, že rozhodnutím

predstavenstva SBD bol žalovanej v 1. rade pridelený 3-izbový byt na sídl. Lamač, resp. Dolné Hony,
s dátumom dokončenia 1975/1976, pričom žalovaná v 2. rade mala SBD zaplatiť členský podiel
uvedeného bytu.

14. Dohodou o odovzdaní prevzatí bytu zo dňa 7.4.1976, uzavretou medzi členkou družstva - žalovanou

v 1. rade a družstvom, ako vlastníkom bytového domu, došlo dňom 7.4.1976 k odovzdaniu bytu do
užívania, pričom byt spolu so žalovanou v 1. rade užíval aj jej manžel - žalobca.

15. Z darovacej zmluvy zo dňa 30.5.1995, uzavretej medzi žalovanou v 2. rade, ako darkyňou a
žalovanou v 1. rade, ako obdarovanou vyplýva zámer darovať peňažné prostriedky vo výške 15.000,-

Sk na kúpu družstevného bytu do osobného vlastníctva žalovanej v 1. rade.

16. Darovacou zmluvou zo dňa 6.5.2004 darovala žalovaná v 1. rade žalovanej v 2. rade byt č. X na
prízemí bytového domu súp. č. XXXX, na ul. M., orient. č. XX a X3 v Bratislave, parc. č. XXX a XXX a
spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 6916/179456.

17. Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa 3.7.1995, uzavretou medzi SBD, ako
prevádzajúcim a žalovanou v 1. rade, ako nadobúdajúcou, bol za cenu 13.137,98,-Sk prevedený do
vlastníctva žalovanej v 1. rade byt č. X na prízemí bytového domu súp. č. XXXX, na ul. M., orient. č. XX
a XX v Bratislave, parc. č. XXX a XXX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach

domu vo veľkosti 6916/179456.18. Dňa 6.6.1995 uzavreli žalobca a žalovaná v 1. rade písomnú dohodu o vysporiadaní vlastníctva
družstevného bytu, kde je v tejto dohode uvedené, že sa žalobca, ako užívateľ bytu, zrieka vlastníckych
práv na družstevný byt na ul. M. XX v Bratislave v prospech žalovanej v 1. rade.

19. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 9C/341/2004-65 zo dňa 21.9.2006, právoplatným
dňa 10.11.2006 bolo rozvedené manželstvo žalobcu a žalovanej v 1. rade.

20. Z Dohody o užívaní družstevného bytu zo dňa 30.1.1976, uzavretej medzi Stavebným bytovým

družstvom Bratislava I, ako vlastníkom bytu a žalobcom ako členom družstva, došlo k odovzdaniu do
užívania bytu na L. ul. č.X v Bratislave.

21. Z úmrtného listu matričného úradu Bratislava - Karlova Ves vo zväzku X, ročník XXXX, na strane
XX, pod por. č. XXX vyplýva, že žalobca dňa 27.9.2013 zomrel.

22. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. 65D/736/2013 zo dňa 11.3.2015 vyplýva, že
jediným dedičom poručiteľa (Ing. arch. N. Y.Š. - právneho predchodcu žalobcu) je Mgr. art. T. Y. (terajší
žalobca).

23. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 6C/138/2004-166 zo dňa 8.3.2007 bola žaloba

zamietnutá a žalobca bol zaviazaný na náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave uznesením
č. k. 5Co/10/2010-250 zo dňa 18.1.2011 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie. V poradí druhým rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č. k. 6C/138/2004-385
zo dňa 2.5.2013 bola žaloba opätovne zamietnutá a žalobca bol zaviazaný na náhradu trov konania.
Uznesením okresného súdu z toho istého dňa bolo súčasne zastavené konanie o určenie že byt patrí do

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nakoľko právny predchodca žalobcu zobral žalobu v tejto
časti späť. Voči obidvom týmto rozhodnutiam bolo podaný opravný prostriedok. Odvolací súd uznesením
č. k. 3Co/685/2013-476 zo dňa 31.3.2016 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Uznesením č. k. 3Co/117/2017-641 zo dňa 30.6.2017 odvolací súd potvrdil uznesenie súdu
prvej inštancie o zastavení konania o určenie, že byt patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

24. Podľa § 628 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), darovacou zmluvou darca niečo
bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

25. Podľa § 628 ods. 2 OZ, darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť,

a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

26. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny
záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

27. Po tom, čo nadobudlo právoplatnosť uznesenie o zastavení konania v časti o určenie, že byt
patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, predmetom ďalšieho konania ostala časť žaloby
týkajúca sa určenia neplatnosti darovacej zmluvy medzi žalovanou v 1. rade, ako darkyňou a žalovanou
v 2. rade ako obdarovanou, týkajúca sa darovania bytu č. X na prízemí bytového domu súp. č.

XXXX, na ul. M., orient. č. XX a XX v Bratislave, parc. č. XXX a XXX a spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 6916/179456. Žalobca, resp. jeho právny
predchodca žiadali určiť neplatnosť darovacej zmluvy medzi žalovanou v 1. rade a žalovanou v 2.
rade s odôvodnením, že darovacia zmluva je neplatná, nakoľko žalovaná v 1. rade nemohla s darom
(bytom) voľne nakladať, keďže tento je súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalovaná

v 1. a 2. rade argumentovali zase tým, že byt bol kúpený za darované finančné prostriedky, a teda
nemohol byť súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z vykonaného dokazovania mal súd
za preukázané, že žalovaná v 1. rade kúpnou zmluvou (Zmluvou o prevode vlastníctva družstevného
bytu zo dňa 3.7.1995) nadobudla ako výlučná vlastníčka byt č. X na prízemí bytového domu súp. č.
XXXX, na ul. M.Á., orient. č. XX a XX v Bratislave, parc. č. XXX a XXX a spoluvlastnícky podiel na

spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti 6916/179456. Tento byt následne darovacou
zmluvou zo dňa 6.5.2004 darovala žalovaná v 1. rade žalovanej v 2. rade. Tieto skutočnosti vyplývajú
z predložených LV vzťahujúcimi sa na príslušné obdobie. Prv, než sa súd mohol zaoberať samotným
meritom veci, bol nútený riešiť otázku existencie/trvania náležitého právneho záujmu na určení, žedarovacia zmluva je neplatná. Určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie
ochrany právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva,
teda vtedy, keď sa nemožno domáhať ochrany žalobou na plnenie. Určovacia žaloba by tiež mala

byť zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho
záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj
ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.
Nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom na zamietnutie žaloby

bez toho, aby sa súd zaoberal vecou v jej merite (tento nedostatok bráni zaoberať sa vecou z hľadiska
opodstatnenosti uplatneného nároku). Naliehavý právny záujem však nemožno zamieňať so záujmom
na výsledku sporu. Je logické, že každá sporová strana má záujem byť úspešná v spore, keďže sa
domnieva, že jej tvrdenia sú pravdivé a aj preto žiada o súdnu ochranu. Naliehavý právny záujem je však
veličinou právnou, ktorá dáva odpoveď na dôvodnosť (nie však nevyhnutne úspešnosť) podanej žaloby.
Z vyššie uvedeného vyplýva záver, že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti

darovacej zmluvy, pretože ani určovacím (pre žalobcu pozitívnym) výrokom, by nedošlo k definitívnemu
vyriešeniu vzájomných sporov medzi stranami, týkajúcich sa sporného bytu. Elementárnou spornou
otázkou medzi sporovými stranami je, či byt patrí, alebo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva
bývalých manželov, keďže definitívnym vyriešením tejto otázky môžu byť ďalej riešené vzájomné
nároky prípadných spoluvlastníkov. To, že predmetom konania je určenie neplatnosti darovacej zmluvy

postavenie žalobcu nijakým spôsobom nezlepší, a to aj napriek tomu, že sa domnieva, že po takomto
určovacom výroku bude byt súčasťou BSM. K takémuto výsledku však tento určovací výrok (o určenie
neplatnosti darovacej zmluvy) nevyústi, pretože nemá kapacitu riešiť otázku iných vlastníckych vzťahov,
ako tých, ktoré vyplývajú z darovacej zmluvy. Jedinou zmenou, ktorá môže v tomto konaní nastať je tá,
že byt by bol opätovne (za predpokladu, že by bol žalobca úspešný) vo výlučnom vlastníctve žalovanej v

1. rade. Či by mal byť aj v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, na túto otázku predmetný určovací
výrok o neplatnosti darovacej zmluvy, nedokáže dať odpoveď, Nie je teda možné extrahovať záver,
že sa predmetným určovacím výrokom prejudiciálne vyrieši aj otázka výlučného, či bezpodielového
spoluvlastníctva sporného bytu, teda nebudú bezo zvyšku vyriešené takýmto určovacím výrokom všetky
spory medzi stranami. Nakoľko teda žalobca v predmetnom konaní nepreukázal trvanie naliehavého

právneho záujmu v čase vyhlásenia rozsudku, súd žalobu z uvedeného dôvodu zamietol.

28. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených
trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262

ods. 2 Civilného sporového poriadku, po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.