Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. december 2017

Súd: Okresný súd Bánovce nad Bebravou
Spisová značka: 2Csp/34/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3217200816
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Brinčík

ECLI: ECLI:SK:OSBN:2017:3217200816.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou sudcom JUDr. Tomášom Brinčíkom v spore žalobcu: Ľubica Valná

ĽUBYT, s miestom podnikania 956 16 Čeladince č. 168, IČO: 34 669 159, zastúpeného JUDr. Martinom
Landlom, advokátom so sídlom Rázusova 47/4825, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: L. A., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom mesto N. nad N., štátna občianka Slovenskej republiky, o zaplatenie 615,32
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 20.02.2017, podanou na tunajšom súde dňa 23.02.2017, domáhal proti

žalovanému zaplatenia sumy 615,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
615,32 eur od 24.03.2013 do zaplatenia.

2. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 16.02.2012 ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako
dlžníkom Zmluvu o bezúčelovom úvere č. XX/XXXX. Na základe predmetnej zmluvy žalovanému
poskytol úver vo výške 700,00 eur, pričom žalovaný sa zaviazal splácať poskytnutý úver v pravidelných
mesačných splátkach. Žalovaný zároveň na zabezpečenie záväzku vyplývajúceho z predmetnej zmluvy

vystavil vlastnú blankozmenku, pričom strany si dohodli, že v prípade predčasného ukončenia zmluvy
a nesplnenia záväzku žalovaného, má žalobca právo vyplniť zmenkovú sumu tak, že zmenkovou
sumou budú všetky nezaplatené záväzky vyplývajúce z predmetnej zmluvy. Žalovaný na predmetný
úver zaplatil len sumu 84,68 eur, a to dňa 04.04.2012. Uviedol, že nakoľko žalovaný porušil platobnú
disciplínu, domáhal sa na príslušnom súde vydania zmenkového platobného rozkazu, pričom žalovaná
zmenková suma v sebe zahŕňala okrem iných nárokov aj nezaplatenú istinu. Príslušný zmenkový súd
následne vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný sa v zmenkovom konaní nijakým spôsobom nebránil a

nepodal voči zmenkovému platobnému rozkazu žiadne námietky vydal zmenkový platobný rozkaz č. k.
XXZm/XX/XXXX - XX zo dňa 24.01.2013, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť požadovanú zmenkovú
sumu.Nakoľkonedošlokdobrovoľnémuplneniuzostranyžalovaného,vymoženiapohľadávkypriznanej
rozhodnutím sa žalobca domáhal v exekučnom konaní na základe návrhu na vykonanie exekúcie
doručenému súdnemu exekútorovi dňa 29.05.2013. Súdny exekútor počas trvania exekučného konania
nevymohol od žalovaného žiadne peňažné prostriedky a nakoľko žalobca nedoplnil v zákonnej
lehote návrh na vykonanie exekúcie spôsobom vyžadovaným prijatým zákonom č. 438/2015 Z. z.,

exekučné konanie bolo rozhodnutím príslušného exekučného súdu zastavené. Uviedol, že vzhľadom
na zastavenie predmetnej exekúcie sa už v súčasnosti nemôže domôcť na základe predmetného
zmenkového platobného rozkazu ani zaplatenia nezaplatenej časti istiny (teda peňažných prostriedkov,
ktoré boli žalovanému reálne poskytnuté) a z tohto dôvodu preto týmto žalobným návrhom žiadapriznanie sumy 615,32 eur, čo predstavuje nezaplatenú výšku istiny poskytnutého úveru spolu s
príslušným úrokom z omeškania. Zastával názor, že v danom prípade nie je daná existencia prekážky
res iudicata. Vzhľadom na skutočnosť, že nevykonal doplnenie návrhov na vykonanie exekúcie s

požiadavkami uvedenými v Exekučnom poriadku, v zmysle uvedeného zákona platí domnienka, že
zmenka vystavená žalovaným bola vystavená v rozpore so zákonným zákazom použitia zmenky ako
zabezpečovacieho prostriedku v spotrebiteľských zmluvách, a teda táto zmenka ako taká je neplatná.
Mal za to, že neplatnosť zmenky ako takej z dôvodu právnej domnienky stanovenej v Exekučnom
poriadku, ktorá nebola vyvrátená, robí neplatným aj predmetný zmenkový platobný rozkaz. Keďže

predmetný zmenkový platobný rozkaz, ktorým bolo rozhodnuté o priznaní nároku z neplatenej zmenky,
je neplatný, nemôže ísť v tomto prípade ani o prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Zastával tiež
názor, že uplatnený nárok na zaplatenie dlžnej sumy nie je premlčaný, nakoľko podľa jeho názoru
počas uplatnenia práva na zaplatenie zmenkovej sumy v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín
pod sp. zn. XXZm/XX/XXXX, ako aj v následnom exekučnom konaní, došlo k spočívaniu premlčacej
doby. Uviedol, že v spore si uplatňuje len nárok na zaplatenie nesplatenej istiny, teda sumy, ktorá bola

žalovanému reálne poskytnutá a ktorú zároveň žalovaný nevrátil. Preto by bolo v rozpore s princípmi
spravodlivosti, pokiaľ by dlžník nebol povinný zaplatiť žalobcovi aspoň poskytnutú nezaplatenú istinu
poskytnutého úveru z dôvodu, že v dôsledku zmeny zákona sa stal exekučný titul, na základe ktorého
si uplatňoval aj nárok na zaplatenie nesplatenej istiny, neplatným a nevymáhateľným.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe žalobcu nevyjadril, v spotrebiteľskom spore zostal pasívny.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle podľa § 297 písm. b/ zákona č. 160/2015
Z. z. Civilný sporový poriadok v platnom znení (ďalej len "C.s.p."), keď v posudzovanom prípade ide
o spotrebiteľský spor, hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,00 eur, pričom ide o otázku

jednoduchého právneho posúdenia veci a skutkové tvrdenia strán nie sú sporné. Rozsudok bol verejne
vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 C.s.p. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené
na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, strany sporu na verejnom vyhlásení
rozsudku neboli prítomné.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením žaloby a listín predložených so žalobou, a to Zmluvy o
bezúčelovom úvere č. XX/XXXX zo dňa 16.02.2012, Zmenkovým platobným rozkazom č. k. XXZm/XX/
XXXX - XX zo dňa 24.01.2013, uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. XEr/XXX/
XXXX - XX zo dňa 26.02.2016 a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Dňa 16.02.2012 žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu označenú ako "Zmluva
o bezúčelovom úvere č. XX/XXXX", predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru veriteľom dlžníkovi vo
výške 700,00 eur (ďalej len "predmetná zmluva"). Podľa článku 2.2 predmetnej zmluvy sa zmluvné
strany dohodli, že suma poplatku je 10,00 eur a poplatok je splatný pri poskytnutí čerpania úveru,
suma mesačného poplatku je 4,00 eurá za každý, čo i len začatý kalendárny mesiac, úroková miera

úveru je dohodnutá ako fixná pre celé úverové obdobie vo výške 46,00 %, úroky sa po celé úverové
obdobie vypočítavajú zo sumy úveru v čase uzavretia zmluvy, dlžník uhradí dlžnú sumu v pravidelných
mesačných splátkach v počte splátok 13 a výške každej splátky 84,68 eur, prvá splátka je splatná
23.03.2012,úverovéobdobieje13mesiacovakonečnásplatnosťdlžnejsumy,resp.jejposlednejsplátky
je 23.03.2013. Podľa článku 2.5 predmetnej zmluvy celková suma plnenia, ktoré dlžník na základe

zmluvy uhradí veriteľovi pri riadnom a včasnom plnení záväzkov zo zmluvy, je 1.110,84 eur. Ročná
percentuálna miera nákladov úveru predstavuje 136,86 %.

7. Okresný súd Trenčín rozhodol zmenkovým platobným rozkazom č. k. XXZm/XX/XXXX - XX zo dňa
24.01.2013 tak, že zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 790,75 eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 790,75 eur odo dňa 25.03.2012 až do dňa zaplatenia,
sumu 2,63 eur ako odmenu vo výške 1/3 z 1 % zmenkovej sumy a náhradu trov konania.

8.OkresnýsúdBánovcenadBebravouuznesenímč.k.XEr/XXX/XXXX-XXzodňa26.02.2016rozhodol
o zastavení exekúcie vedenej vo veci oprávneného (žalobca) proti povinnému (žalovaný) o vymoženie

sumy 790,75 eur s príslušenstvom na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz
Okresného súdu Trenčín č. k. XXZm/XX/XXXX - XX zo dňa 24.01.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť v časti istiny a úrokov dňa 22.02.2013 a v časti trov konania dňa 06.03.2013. Súd
svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že zákonodarca stanovil oprávnenému v prípade, ak sa proti fyzickejosobe vymáha nárok zo zmenky, povinnosť preukázať, že nejde o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou alebo že síce ide o nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou,
ale v konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul bolo prihliadnuté na prípadné neprijateľné zmluvné

podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so
zákonom. Dôkazné bremeno má oprávnený a existencia dôvodov na zastavenie konania sa prezumuje
(predpokladá). Z listinných dôkazov predložených oprávneným, ani z pripojeného spisu nevyplýva, že
by sa zmenkový súd zaoberal spotrebiteľským charakterom právneho vzťahu účastníkov konania a že
by prihliadal na okolnosti uvedené v § 57 ods. 1 písm. m) bod prvý až tretí Exekučného poriadku. V

posudzovanej veci teda oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa§
57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Preto
súd vychádzal z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,

že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť

v rozpore s dobrými mravmi.

11. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov
v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"),

na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové

náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

12. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

13. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o

spotrebiteľskom úvere.

14. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy (ďalej len "Občiansky zákonník") spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj

všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy

nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za
individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

17. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

18. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

19. Podľa § 112 Občianskeho zákonníka ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u
iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia
po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde
alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.

20. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v platnom znení orgán rozhodujúci o
nárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatneniapráva,naoslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by

inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

21. Súd na základe vykonaného dokazovania a po zhodnotení jeho výsledkov dospel k záveru, že žalobu
je potrebné zamietnuť.

22. Súd posúdil predmetnú zmluvu, uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným, podľa jej obsahu a
dospel k záveru, že ide o zmluvu o úvere podľa § 497 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka.
Zároveň však ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetná
zmluva spĺňa tiež definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa vyššie uvedených ustanovení
§ 2 písm. a/, b/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný vystupoval v predmetnom zmluvnom

vzťahu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v
rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca vystupoval v
zmluvnom vzťahu so žalovaným ako podnikateľ poskytujúci klientom spotrebiteľské úvery v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti - dodávateľ. Spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy je
nepochybný aj tým, že zmluva bola právnym predchodcom žalobcu pripravená vopred na formulári

vrátane znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do ich znenia žalovaným ako spotrebiteľom. Súd na
základe uvedeného na predmetnú zmluvu aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľov,
tedapredovšetkýmpríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníkaazákonaospotrebiteľskýchúveroch.

23. Podľa § 52 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka v platnom znení na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Táto norma nadobudla účinnosť 01.04.2015 a
právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti
sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam
treba na zmluvu účastníkov pozerať ako na spotrebiteľskú zmluvu. Základnou zásadou spotrebiteľských

zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. Aj
v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim
spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu dosiahnuť a
zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu

pred nadobudnutím účinnosti zákona, sa nijako nelíši od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime
spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok,
ktorébymalipodľaneskoršejprávnejúvahypovahutzv.neprijateľných,resp.neprimeranýchpodmienok,
aktorébytakbolispoukazomnaustanoveniaObčianskehozákonníkavplatnomzneníexlegeneplatné,nemôžuvzmysleust.§3ods.1Občianskehozákonníka,§265Obchodnéhozákonníkapoužívaťprávnu
ochranu (nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. X.ÚS XXX/XXXX, uznesenie Krajského súdu v
Žilinesp.zn.XCoXXX/XXXXzodňa30.08.2010,uznesenieKrajskéhosúduPrešovz30.09.2009sp.zn.

XCoE XX/XXXX, rozhodnutie Krajského súdu v Nitre z 10.02.2009 sp. zn. XCo XXX/XXXX). Skutočnosť,
že pre žalovaného ako spotrebiteľa je výhodnejšie občianske právo potvrdzuje aj rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. X O. XX/XXXX zo dňa 21.04.2015. Spotrebiteľský charakter zmluvy
predurčuje aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka aj na posúdenie premlčania i z právneho
vzťahu, ktorý je podľa Obchodného zákonníka absolútny obchod.

24. Novela zákona o ochrane spotrebiteľa v § 5b zaviedla povinnosť súdu ex offo prihliadať na
nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku veriteľa voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie veriteľa
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo zavedené zákonom č. 102/2014 Z. z. s účinnosťou

od 01.05.2014. Vo vzťahu k nemu neboli prijaté žiadne prechodné ustanovenia. Vzhľadom na procesný
charakter tohto ustanovenia a absentujúce prechodné ustanovenie bol konajúci súd povinný aplikovať
toto ustanovenie. Súd preto ex offo skúmal, či pohľadávka žalobcu voči žalovanému nie je premlčaná.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul
bez toho, aby sa právo bolo vykonalo, čo má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho

premlčané právo nemožno oprávnenému priznať. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych
vzťahoch. Ak uplynula zákonnom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, súd prihliada na premlčanie v súčasnosti ex
offo a tak sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.

25. Zo zisteného skutkového stavu veci súd následne vyvodil právny záver, že v spore je potrebné
ex offo prihliadnuť na premlčanie uplatneného nároku proti žalovanému o zaplatenie sumy 615,32 eur
spolu s uplatneným úrokom z omeškania. Pri posudzovaní premlčania súd aplikoval ustanovenia § 100
a nasl. Občianskeho zákonníka, z ktorých vyplýva, že na daný prípad sa vzťahuje všeobecná premlčacia
doba tri roky. Úpravu premlčania obsahuje tiež Obchodný zákonník, podľa ktorého je premlčacia doba

štvorročná. I keď účastníci uzavreli zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka, ktorá ako typ
zmluvy je absolútnym obchodom, zároveň táto zmluva spadá pod úpravu spotrebiteľských zmlúv podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka. Úprava o premlčaní v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka
je úpravou nevýhodnejšou pre spotrebiteľa, preto ju súd na predmetnú vec neaplikoval. Použitie úpravy
o premlčacích dobách podľa Obchodného zákonníka na ochranu spotrebiteľa neprichádza do úvahy,

pretože je v ňom zakotvená dlhšia (štvorročná) premlčacia doba, ktorá zvyšuje ochranu veriteľa a
naopak predlžuje stav neistoty spotrebiteľa, že by veriteľ od neho mohol niečo úspešne žalovať. Súd
tak postupoval podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kedy sa ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom, tzn. že súd na právny

vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, použil prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Žalobca uzatvoril so žalovaným predmetnú zmluvu
dňa 16.02.2012, pričom z jej obsahu súd zistil, že poskytnutý úver sa stal splatný dňa 23.03.2013.
V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka premlčacia trojročná lehota v tomto prípade, vychádzajúc z
obsahu žalobcom predloženej predmetnej zmluvy, začala plynúť odo dňa 24.03.2013 (deň nasledujúci

po splatnosti) a uplynula dňa 24.03.2016. Žaloba v danej veci bola na tunajší súd žalobcom podaná
až dňa 23.02.2017, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto súd aplikujúc ustanovenie § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. z dôvodu premlčania žalobu v celom rozsahu zamietol.

26. Súd sa zaoberal aj tvrdením žalobcu o tom, že jeho pohľadávka nie je premlčaná, keďže tvrdil, že

počas uplatnenia práva na zaplatenie zmenkovej sumy v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín
pod sp. zn. XXZm/XX/XXXX, ako aj v následnom exekučnom konaní, došlo k spočívaniu premlčacej
doby. V posudzovanom prípade je nesporné, že žalobca uplatnený nárok voči žalovanému odvodzoval
z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 16.02.2012, teda nie zo zmenky. Súd v tomto
smere zastáva názor, že ide o dva rozdielne nároky, a to nárok zo zmluvy o úvere a nárok zo zmenky.

Platí to aj v prípade, ak zmenka zabezpečuje pohľadávku zo zmluvy o úvere (v tomto smere súd zastáva
obdobný názor ako je uvedený v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. XObo/
XX/XXXX zo dňa 29.04.2009). Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru o neexistencii prekážky
právoplatne rozhodnutej veci a podanú žalobu meritórne prejednal a rozhodol, pričom pri posudzovanínároku žalobcu vychádzal z obsahu predmetnej zmluvy. Posudzujúc otázku premlčania práva žalobcu
vychádzal súd teda z právneho titulu uplatneného nároku a s prihliadnutím na dohodnutú splatnosť
úveru v predmetnej zmluve následne dospel k záveru o premlčaní práva žalobcu z predmetnej zmluvy.

Nad rámec uvedeného súd zároveň zastáva názor, že pre aplikáciu § 112 Občianskeho zákonníka je
nevyhnutné, aby veriteľ v premlčacej dobe uplatnil právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v
začatom konaní riadne pokračoval, pričom to platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré
bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia. S poukazom na dôvody
zastavenia exekúcie uvedené v uznesení tunajšieho súdu č. k. XEr/XXX/XXXX - XX zo dňa 26.02.2016,

ktoré rozhodnutie predložil žalobca so žalobou, súd konštatuje, že nie je splnená zákonná podmienka,
že by veriteľ (žalobca) v začatom exekučnom konaní riadne pokračoval a k zastaveniu exekúcie došlo
jeho zavinením. Aj z tohto dôvodu preto aplikácia § 112 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy.

27. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28.Podľa§262ods.1C.s.p.onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. O nároku na náhradu trov rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vo veci samej bol žalovaný úspešný (súd žalobu

zamietol), a preto by mu proti žalobcovi patril nárok na náhradu trov konania. Náhradu trov konania si
však žalovaný neuplatnil a ani zo spisu mu žiadne nevyplývajú, a preto súd rozhodol tak, že žalovanému
voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozsudku na

Okresnom súde Bánovce nad Bebravou. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané
na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie.