Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. december 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/148/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116223971
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116223971.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so
sídlomHodžova11,01011Žilina,IČO:31575951,protižalovanému:Q.G.,nar.XX.XX.XXXX,bytomW.
XXXX/XX, XXX XX C., v konaní o zaplatenie 1.830,02 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov, č. k. 14Csp/170/2016-55 zo dňa 09.05.2018 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. čo do zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti a
súvisiacom výroku o trovách konania.

Mení rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. čo do splatnosti priznaných súm tak, že žalovaný je povinný
priznanú istinu 1.417,48 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 28.10.2016 do zaplatenia zaplatiť v
splátkach po 40 eur mesačne, splatných vždy k 25-tému dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim
po mesiaci, v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného vyrovnania dlhu s tým,
že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého dlhu.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu

1.417,48 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 28.10.2016 do zaplatenia, a to v splátkach po
25 eur mesačne, splatných vždy k 25. dňu v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v
ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s
plnením čo i len jednej zo splátok má za následok splatnosť celého plnenia. V prevyšujúcej časti žalobu
zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 54 % s tým, že
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

2. Rozhodnutie odôvodil ust. § 7 ods. 1; § 9 ods. 2; § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch; § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka; § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. a § 232 ods. 3, 4 CSP a výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1, 2; § 262 ods. 1, 2 CSP.

3. Súd prvej inštancie uviedol, že rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal svojich nárokov
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere uzavretej dňa 25.11.2014, na základe ktorej žalovanému poskytol

úver vo výške 2.000 eur. Keďže žalovaný prestal uhrádzať splátky riadne a včas, žalobca rozhodol o
predčasnej splatnosti úveru dňa 27.10.2016. Žalovaný potvrdil, že od žalobcu dostal úver vo výške 2.000
eur, ktorý aj zo začiatku splácal po 30,70 eur, no neskôr pre nedostatok finančných prostriedkov úver
prestal splácať. Nespochybnil, že doposiaľ žalobcovi zaplatil sumu 583,30 eur.4.Prvoinštančnýsúdpovykonanomdokazovanízistil,žeúverovázmluvauzavretámedzistranamisporu
dňa 25.11.2014 obsahuje nasledujúce údaje: výška Úveru - 2.000 eur, druh Úveru - pôžička, účel úveru

- bezúčelový úver/splatenie Záväzkov klienta, typ a výška Úrokovej sadzby - fixná do splatnosti, 12,9 %
p. a., súbor poistenia - Súbor A, poplatok za poskytnutie Úveru - 100 eur, poplatok za správu Úverového
účtu 0 eur/mesačne, poplatok za poistenie schopnosti splácať Úver - 0,73 eur/mesačne, výška Anuitnej
splátky - 29,97 eur, termín splatnosti 1. Anuitnej splátky 29.12.2014, počet Anuitných splátok - 120,
periodicita a termín splatnosti Anuitnej splátky - mesačne, v 25. deň kalendárneho mesiaca, splatnosť

Úveru - 25.11.2024, spôsob splácania Úveru - inkasom z osobného účtu v banke/príkazom na úhradu
v prospech inkasného účtu, inkasný účet - XXXXXXXXXX/XXXX, výška RPMN - 15,4 %, RPMN bola
vypočítaná za predpokladu, že Úver bol vyčerpaný jednorázovo v plnej výške, že poplatky a Úroková
sadzba ostanú po celú dobu zmluvného vzťahu nezmenené a vychádzajúc z nasledovných parametrov
uvedených v tejto zmluve: výška Anuitnej splátky, počet splátok, výška poplatku za poskytnutie úveru,
priemerná RPM ku dňu podpisu Úverovej zmluvy - 17,33 %, celková čiastka ktorú musí Klient zaplatiť

(súčet výšky Úveru a celkových nákladov Klienta spojených s Úverom) - 3.696,40 eur. Žalovaný doposiaľ
zaplatil žalobcovi celkom sumu 583,30 eur.

5. Z uvedeného mal preukázané, že žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.000 eur, ktorý
žalovaný riadne splácal do júna roku 2016 mesačne po 30,70 eur, následne úver prestal splácať, preto

žalobca úver predčasne zosplatnil k 27.10.2016. Z úverovej zmluvy vyplynulo, že výška mesačnej
anuitnej splátky predstavuje sumu 29,97 eur a poplatok za poistenie schopnosti splácať úver 0,73 eur
mesačne, teda spolu 30,70 eur. Z výsluchu žalovaného vyplynulo, že mesačná splátka bola vo výške
30,70 eur a nebola žiadna reč o nijakom poistení, resp. že by splátka mala obsahovať aj poplatok za
poistenie.Ajzosamotnejzmluvynevyplýva,abyžalovanýmalmožnosťuzavrieťzmluvuajbezpoistenia,

teda napr. aby zo zmluvy vyplývala možnosť, ktorú vyznačí dlžník, teda či chce uzavrieť zmluvu s
poistením, resp. bez poistenia. Z uvedeného teda vyplýva, že súčasťou mesačnej splátky bola aj splátka
za poistenie, a preto táto skutočnosť mala byť zohľadnená pri výpočte RPMN, pričom zo zmluvy vyplýva,
že výška RPMN predstavuje 15,4 %, avšak podľa výpočtu súdu je výška RPMN 16,12 %, čo je teda v
neprospech spotrebiteľa a úver sa preto považuje za bezúročný a bez poplatkov.

6. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že z predložených listinných dôkazov taktiež nevyplýva, aby bol
žalobca skúmal bonitu žalovaného z hľadiska jeho príjmov a výdavkov, pričom je povinnosťou žalobcu
už v rámci samotnej žaloby, resp. jej príloh preukázať, že zmluva obsahuje všetky obligatórne náležitosti
a zároveň zdokladovať, že žalobca skúmal bonitu žalovaného. Žalobca síce v rámci žaloby uviedol, že

bonita žalovaného bola zo strany žalobcu overená pred poskytnutím úveru, avšak toto svoje tvrdenie
žiadnym spôsobom nepreukázal, teda v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie
skutočnosti, že skúmal bonitu žalovaného z hľadiska jeho príjmov a výdavkov, čo má taktiež za následok,
že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

7. Vzhľadom na záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru preto priznal
žalobcovi sumu, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom vo výške 2.000 eur a úhradami
žalovaného vo výške 583,30 eur, čo predstavuje sumu 1.416,70 eur, ku ktorej pripočítal kapitalizovaný
úrok z omeškania do zosplatnenia úveru vo výške 0,78 eur a žalobcovi priznal taktiež zákonný úrok z
omeškania odo dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

8. Zároveň skúmal sociálnu situáciu žalovaného a zistil, že jeho mesačný príjem je cca 400 eur, pričom
z tejto sumy už žalobcovi spláca sumu 95 eur mesačne a na bývanie a stravu má výdavky cca 220
eur mesačne, pričom jeho priateľka čaká dieťa. Súd vzhľadom na tieto okolnosti umožnil žalovanému
splatenie dlhu v splátkach po 25 eur mesačne pod následkom straty výhody splátok tak, aby nedošlo k

existenčnému ohrozeniu žalovaného a na druhej strane mal za to, že takýmto pravidelným splácaním
dlhu nedôjde k zásadnému ohrozeniu žalobcu.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil tým, že v konaní úspešnejšiemu žalobcovi, ktorý mal úspech v
rozsahu 77 % a neúspech v rozsahu 23 %, priznal voči pomerne neúspešnému žalovanému nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 54 %.

10.Protiuvedenémurozsudku,atoprotivýroku,ktorýmsúdžalobuvprevyšujúcejčastizamietolapovolil
žalovanému uhradiť dlh v mesačných splátkach, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca.Vyslovil svoj nesúhlas s argumentáciou súdu prvej inštancie pre posúdenie úveru za bezpoplatkový
a bezúročný. Tvrdil, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. h), f) a b) CSP). Ak
súd mal za to, že návrh je neúplný, čo sa týka dojednania poistenia, ktoré považoval za nepreukázané,
mal žalobcu vyzvať na jeho doplnenie v zmysle § 129 ods. 1 CSP. Ak ho súd nevyzval na odstránenie
uvedenejvady,odňaltýmžalobcovimožnosťuplatňovaťsiprocesnépráva.Súdtakrozhodoloneurčitom

návrhu na začatie konania bez výzvy na jej odstránenie, preto je tu naplnený dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP, čo zaručuje aj článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 5Co/262/2017, Krajského súdu v Žiline č. k. 11Co/33/2017-53 a Krajského súdu
v Prešove č. k. 16Co/25/2017-114. K poplatku za poistenie uviedol, že v samotnej úverovej zmluve
v článku 1.2 je uvedený poplatok za poistenie schopnosti splácať úver, a to 0,73 eur mesačne a z

článku 2.8 Zmluvy vyplýva, že žalovaný prevzal poistnú zmluvu a oboznámil sa s ňou. Poistenie nie je
podmienkou poskytnutia úveru a žalobca ho sprostredkúva na základe žiadosti klienta.

11. K overovaniu bonity žalovaného uviedol, že táto bola overovaná pred poskytnutím úveru v súlade s §
7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Iba v prípade hrubého porušenia uvedenej

povinnosti je úver bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie by sa považovalo posudzovanie
schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave
spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch. Banka posúdila
schopnosti žalovaného splácať úver na základe údajov uvedených nim v žiadosti o spotrebný úver
a z reportu zo Sociálnej poisťovne a zo Spoločného registra bankových informácii. Bola zohľadnená

doba poskytnutia úveru, výška úveru, príjem spotrebiteľa aj účel úveru. Súd pritom sa obmedzil iba na
konštatovanie, že nedostatočne boli zohľadnené výdavky žalovaného aj na jeho záväzky. Žalobca by
hrubo porušil svoje povinnosti vyplývajúce z uvedeného ustanovenia, ak by tak konal bez akýchkoľvek
údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej
databázy údajov o spotrebiteľoch, čo však v predmetnom konaní nebolo naplnené. Zároveň predložil

report zo Sociálnej poisťovne a report zo SRBI, žiadosť o poskytnutie úveru. Nie je preto možné úver
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

12. Odvolateľ s poukazom na § 2 ods. g) zákona č. 129/2010 Z.z. namietal tvrdenie súdu prvej inštancie,
že poistenie sa započítava do celkových nákladov iba vtedy, ak spotrebiteľ musel poistnú zmluvu

uzavrieť, čo v prejednávanom prípade nebolo preukázané, ide o tvrdenie absolútne niečím nepodložené
a nepravdivé, založené súdom na jeho úvahe, resp. pochybnostiach bez akéhokoľvek dôkazu. V ďalšom
sa odvolateľ zaoberal predpokladmi použitými pre výpočet RPMN, ktoré podľa žalobcu boli v predmetnej
zmluve všetky uvedené. Účelom zrozumiteľnosti zmluvy pre spotrebiteľa je to, aby bol schopný posúdiť
rozsah svojho záväzku, čo v predmetnej zmluve bolo uvedené. Poukázal na uznesenie Krajského súdu

v Prešove sp. zn. 14Co/26/2014 zo dňa 27.03.2018.

13. Žalobca k povoleniu uhradiť dlh v mesačných splátkach uviedol, že pri rozhodovaní o možnosti
plnenia dlhu v splátkach súd musí postupovať v súlade so zákonom a rozhodnutie nesmie zvýhodňovať
jednu zo strán na úkor druhej. Priznaním splátok vo výške 25 eur mesačne žalovanému bola daná

možnosť úver splatiť v nižšej výške splátky ako to bolo dohodnuté v zmluve. Namiesto určitej sankcie za
to, že žalovaný nesplnil svoje zmluvné povinnosti, bol za porušenie zmluvy „odmenený“. Výkon práva,
ktorý motivuje k neplneniu si zmluvných povinností nie je v súlade so spravodlivou ochranou príslušných
práv zakotvenou Civilným sporovým poriadkom. V čase od podania žaloby mohol žalovaný prejaviť
snahu dlh uhrádzať aspoň v takej výške, ktorá by bola primeraná jeho finančným možnostiam. Žiadnu

úhradu do vyhlásenia rozhodnutia nezrealizoval. Splácanie priznanej istiny bude trvať neprimerane dlho,
a to takmer 5 rokov. Súd vychádzal iba z tvrdení žalovaného o jeho majetkových pomeroch, nie je
preto podložené riadne vykonaným dokazovaním a riadne odôvodnené. V tejto súvislosti poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k. 11C/49/2018-135. Rovnako poukázal na procesnú úpravu v
§ 232 ods. 2 až 4 CSP, podľa ktorého plniť je treba do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Iba výnimočne

v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu ako zákonom určenú lehotu na plnenie. Takéto
rozhodnutie musí však byť podložené zistením všetkých potrebných skutočností, ktoré by presvedčivo
zdôvodnili záver súdu pri rozhodnutiach povoliť peňažné plnenie v splátkach. Podstatnými hľadiskami
pre takúto úvahu súdu je výška priznaného plnenia, platobná schopnosť žalovaného, žalovanýmprejavená snaha o plnenie záväzku počas konania, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých
splátok v prípade ich nedodržania a skutočnosť, že by prípadné zdržanie sa v plnení súdom ustanovené
povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok, nebolo v riešenom prípade vzhľadom na osobné pomery

žalobcu príliš ťaživé (R/V./1968). Pritom výška splátok musí odrážať nielen osobné pomery žalovaného,
ale tiež zodpovedať výške priznaného plnenia tak, aby k uspokojeniu žalobcu došlo v primeranej lehote.
Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 7Cdo/116/2012 zo dňa 18.03.2013 a na rozsudok Krajského súdu
v Trnave č. k. 24Co/322/2016-85. Žalovaný tiež uviedol, že posúdenie finančných možností žalovaného
pre účely úhrady dlžnej pohľadávky by malo byť súčasťou aktivít v procese prípadného výkonu súdneho

rozhodnutia, kedy dôjde k dôslednému zisteniu majetku žalovaného a k voľbe najvhodnejšieho spôsobu
výkonu rozhodnutia. Navrhol preto rozsudok v napadnutej časti zmeniť a vyhovieť žalobe žalobcu v
celom rozsahu a zaviazať žalovaného zaplatiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznať
mu náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že úver chce splatiť v splátkach po 25 eur, keďže musí

splácať aj ďalšie úvery žalobcovi. Chce splácať po toľko, koľko je schopný. V ďalšom vyjadrení uviedol,
že je ochotný svoj záväzok splácať po 29,97 eur.

15. K replike žalovaného vo vzťahu k odvolaniu sa žalobca vyjadril tak, že toto vyjadrenie žalovaného
nespochybňuje ani jeho nárok, ani podané odvolanie, ale poukazuje na jeho momentálnu finančnú

situáciu, ktorá mu neumožňuje vyrovnať pohľadávku inak, ako v splátkach. V ďalšom zotrval na
tvrdeniach uvedených v odvolaní.

16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia ústneho
pojednávania ( § 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 05.12.2018 a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je dôvodné čo do výšky splátky priznanej sumy.

17. Z dispozičnej zásady v odvolacom konaní vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Vymedzením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ vymedzuje to, akých výrokov sa týka suspenzívny účinok odvolania a zároveň
stanovuje medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie
preskúmať.

18.Žalobcaodvolanímnapadolzamietavývýrokrozsudkusúduprvejinštancie, atočosatýkažalovanej
sumy nad priznanú sumu 1.417,48 eur a príslušenstvo, teda čo do zaplatenia sumy istiny celkom
vo výške 412,54 eur s prísl. a čo do zaplatenia úroku vo výške 80 eur s prísl. a vyčíslených úroky
z omeškania vo výške 0,78 eur, a tiež namietal rozhodnutie súdu o možnosti splatiť priznané sumy
v splátkach po 25 eur mesačne. Preto predmetom prieskumu bol iba zamietavý výrok v uvedenom

rozsahu, výrok o splatnosti priznaných súm v 25 eur mesačných splátkach a výrok o trovách konania.
Zvyšná časť rozsudku odvolaním nebola napadnutá, preto sa stala právoplatnou v zmysle ust. § 367
ods. 2 CSP.
19. Odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k zamietavej časti žaloby súd prvej inštancie správne zistil
skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Preto si odvolací súd

osvojuje odôvodnenie napadnutého rozsudku v uvedenej časti, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje a sa
s ním stotožňuje v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP. Len na zdôraznenie správnosti rozsudku v uvedenej
časti a k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.
20. Keďže žalobca v odvolacom konaní namietal nesprávne právne posúdenie veci čo do zamietavej
časti nároku a možnosti zaplatiť priznanú sumu v splátkach, odvolací súd v uvedenom rozsahu

podrobil prieskumu rozsudok so zameraním či súd prvej inštancie aplikoval na zistený skutkový stav
príslušné právne predpisy, či svoje rozhodnutie týmto smerom riadne odôvodnil s tým, že v odôvodnení
rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/78/05).
21. K v odvolaní tvrdenému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že

nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie NS SR z 27.07.2011, sp. zn. 7Cdo/7/2010).22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje a poukazuje na správne odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu čo do zamietavej časti. Iba na zvýraznenie správnosti, ako
aj k odvolacím dôvodom uvádza, že nebolo možné žalobcovi priznať nárok na ním žiadané sumy na

istine a úrokoch s prísl. Aj súd odvolací, rovnako ako prvoinštančný súd je toho názoru, že žalobcovi
nárok na uvedené nevznikol. Odvolací súd rovnako sa stotožňuje s názorom, že Úverovú zmluvu,
uzavretú stranami sporu dňa 25.11.2014 je potrebné považovať za zmluvu bezúročnú a bezpoplatkovú.
Z výsluchu žalovaného na pojednávaní dňa 09.05.2018 je možné jednoznačne vyvodiť, že žalobca
nedal žalovanému možnosť uzavrieť Zmluvu bez poistenia, a opak žalobca nepreukázal. Správne preto

prvoinštančný súd uzavrel, že do RPMN bolo potrebné započítať aj poplatky poistného, a keďže tento
poplatok nebol pojatý do výpočtu RPMN, jeho výška uvedená v Zmluve nezodpovedala skutočnosti, čo
spôsobilo, že Úver správne bol v zmysle § 9 ods. 2 a § 11 ods. 1 z. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch vyhodnotený ako bezúročný a bezpoplatkový.
23. Rovnako je potrebné súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, že v konaní nebolo preukázané, aby
žalobca náležite , s odbornou starostlivosťou skúmal bonitu žalovaného. Ak žalobca až do odvolacieho

konania predložil listiny, ktoré mali preukazovať splnenie si uvedenej povinnosti bez toho, aby takéto
dôkazy produkoval pred súdom prvej inštancie je to už nepostačujúcim, lebo na takto predložené dôkazy
až v odvolacom konaní nie je možné prihliadať v zmysle ust. § 366 CSP. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že nie je možné súhlasiť s názorom odvolateľa, že ak súd považoval jeho návrh čo do žiadaného
poplatku za poistenie za neúplný, mal ho vyzvať na jeho doplnenie . Ak žalobca si uplatnil žalobou určité

nároky, bolo jeho povinnosťou v zmysle. § 132 CSP, okrem iného, už v žalobe úplne opísať rozhodujúce
skutočnosti, označiť dôkazy na ich preukázanie a pripojiť k žalobe dôkazy preukazujúce oprávnenosť
jehonárokov.Aksvojenárokynáležitenepreukázal,nemoholbyťsúdomnaichpreukazovanievyzývaný.
Išlo by totiž o porušenie zásady kontradiktórnosti súdneho konania a zásady rovnoprávneho postavenia
strán sporu v zmysle čl. 6 a čl. 8 CSP. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný tvrdil, že „o poistení

pri uzatváraní Zmluvy nebola ani reč“, pričom toto jeho tvrdenie žalobca nevyvrátil.
24. K v odvolaní tvrdenému skúmaniu bonity žalovaného v čase uzavretia Zmluvy odvolací súd uvádza,
že veriteľ si nesplní povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľskom úvere, ak vychádza
z objektívne nedoloženého osobného prehlásenia dlžníka o jeho osobných, zárobkových a majetkových

pomeroch. Na tom nemožno nič zmeniť ani to, ak dlžník nie je evidovaný v databáze dlžníkov. Má sa
za to, že nie sú v zmysle uvedeného ustanovenia dostatočnými informácie získané iba od spotrebiteľa.
Odborná starostlivosť predpokladá údaje, ktoré dlžník veriteľovi uviedol a ktoré veriteľ overil, resp.
objektívne podložil minimálne potvrdením zamestnávateľa dlžníka a pod. Povinnosťou veriteľa je využiť
aj verejne dostupné informácie, ako sú napr. údaje o životnom a existenčnom minime v zmysle zákona,

o priemerných výdavkoch obyvateľstva a tieto porovnať so známymi alebo od spotrebiteľa získanými
informáciami o jeho príjmoch a výdavkoch (viď rozsudok NS ČR sp. zn. 33Cdo/2178/2018 zo dňa
25.07.2018).
25. Odvolací súd ešte na dôvažok poznamenáva, že jednostranne pripravené podmienky zmluvy iba
dodávateľom, bez možnosti ich spotrebiteľom ovplyvniť, nemôžu byť súdom akceptované, ak spôsobujú

nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Za danej situácie bolo preto správne,
že súd prvej inštancie žalobu v napadnutej časti zamietol.
26. Odvolací súd ešte dodáva, že žalobca bol povinný preukázať oprávnenosť svojho nároku ešte pred
súdom prvej inštancie. Ak tvrdil, že náležite skúmal bonitu žalovaného, mal o tom predložiť dôkaz v
konaní pred súdom prvej inštancie. Preto prvoinštančný súd vychádzal z toho, čo tvrdil žalovaný. Na

uvedenom nemôže zmeniť nič ani to, že žalobca predložil až do odvolacieho konania niektoré listiny,
ako aj napr. CREDIT REPORT-ANALYTIC žalovaného, vytlačený 20.06.2018, na čo však nebolo možné
už v odvolacom konaní prihliadať a Report Sociálnej poisťovne a iné, na ktorý tiež už nie je možné
prihliadať. Za výsledok sporu je zodpovedný žalobca, ktorý musí súdu prvej inštancie svoj nárok náležite
preukázať, ak chce byt v konaní úspešným.

27. Z vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne rozhodol, keď zamietol nárok žalobcu v
prevyšujúcej časti, t.j. nad priznanú sumu 1.417,48 eur s prísl. Na jeho priznanie totiž nebol zákonný
dôvod.
28.Lehotanaplneniejetridniaplynieodprávoplatnostirozsudku.Súdmôževodôvodnenýchprípadoch
určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatne splátky a dávky,

vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak, súd
môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého
dlhu ( § 232 ods. 3,4 CSP).29. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že zákon stanovuje trojdňovú lehotu na plnenie súdom
uloženej povinnosti. Súd však môže určiť aj dlhšiu lehotu na plnenie uloženej povinnosti, alebo môže
určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonávať v splátkach. Pri úvahe o určení dlhšej lehoty na plnenie

povinnosti alebo pri určení splátok súd vychádza najmä z konkrétnych okolností prípadu a osobných
a majetkových pomerov strán sporu. V posudzovanej veci súd prvej inštancie vychádzal z pomerov
žalovanéhoaumožnilmupriznanúsumuzaplatiťv25eurmesačnýchsplátkach.Zobsahuspisuvyplýva,
že žalovaný má mesačný príjem cca 400 eur, o čom predložil výplatnú pásku za mesiac marec 2018,
z ktorej plynie, že jeho hrubá mzda je 480 eur, výdavky na bývanie a stravu vo výške 220 eur, uhrádza

žalobcovi na iných úveroch sumu 95 eur mesačne, v čase jeho výsluchu tvrdil, že sa žení a jeho
budúca manželka je tehotná, čo súd správne vyhodnotil ako dôvod na uloženie mu povinnosti splatiť
priznané sumy v splátkach. Odvolací súd však má za to, že žalovanému bola daná možnosť zaplatiť
žalobcovi priznané sumy v nízkych splátkach, ktoré nedosahovali ani výšku pôvodne dohodnutých
splátok úveru. Podľa odvolacieho súdu bolo namieste poskytnúť žalovanému možnosť zaplatiť priznané
sumy v splátkach, ale ich výška nemôže byť taká, aby dlh bol splácaný neúmerne dlho. Judikatúra súdov

ustálila, aby priznané sumy boli splatené v splátkach v lehote do 3 rokov, čo sa vo všeobecnosti považuje
za prípustnú lehotu na splatenie priznanej pohľadávky. V tomto smere bolo potrebné vyhodnotiť
odvolaciu námietku žalobcu za dôvodnú.
30. Odvolací súd považuje preto odvolanie žalobcu čo sa týka namietanej výšky mesačnej splátky
za dôvodné. Žalobca ako veriteľ pri splácaní dlhu v splátkach sa dostal do nevýhodného postavenia,

spočívajúceho už v tom, že peňažný dlh nebude žalovanými zaplatený do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku, no nie je možné od neho požadovať, aby priznaná pohľadávka bola žalovaným dlhodobo
splácaná. Preto odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do výšky mesačnej splátky
tak, že uložil žalovanému priznanú pohľadávku zaplatiť žalobcovi v splátkach po 40 eur mesačne.
Uvedenývýškasplátkyjevyššia,akobolapôvodnedohodnutávZmluveapriznanásumabudežalobcovi

uhradená cca do 3 rokov. Je treba ešte dodať, že súd prvej inštancie správne rozhodol o povinnosti
žalovaných dlžnú sumu uhradiť v mesačných splátka s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej
splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Ak teda žalovaný splátky nebudú dodržiavať, stane
sa zročným celý dlh už v prípade omeškania s plnením hoci len jednej splátky.
31. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti

čo do výroku o výške mesačnej splatnosti zmenil tak, že ich výšku určil na sumu 40 Eur mesačne.
Rozhodol tak postupom podľa § 388 CSP, nakoľko neboli splnené podmienky na potvrdenie ani na
zrušenie rozhodnutia v uvedenom napadnutom rozsahu.
32. Odvolací súd považoval za správne rozhodnutiu súdu prvej inštancie aj čo do výroku o trovách
konania, zohľadňujúceho pomer úspechu .

33. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti čo do zamietnutia
žaloby v prevyšujúcej časti ako vecne správny postupom podľa § 387 ods. 1 CSP spolu aj s výrokom
o trovách konania potvrdil.
34. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté postupom podľa § 396 v spojení s § 255 a nasl.
CSP tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nebol priznaný. V odvolacom

konaní tak žalobca, ako aj žalovaný neboli v celom rozsahu úspešní, preto nemohol im vzniknúť nárok
na náhradu trov odvolacieho konania.
35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).