Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. október 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/233/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1716200145
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1716200145.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov
Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci žalobcu: P. P., Z..
XX.XX.XXXX, B. V. Č.. XXX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, so sídlom Ul. V.
Clementisa 24/A, Trnava, o povolenie obnovy konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp.
zn. 10Ro 92/2013, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 8. novembra

2017 č.k. 8C 2/2016-50 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie odmietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal obnovy

konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. 10Ro 92/2013, ktoré bolo právoplatne
skončené doručením platobného rozkazu č.k. 10Ro 92/2013-21. Vychádzal z tvrdenia žalobcu, že o
platobnom rozkaze sa dozvedel v neistote a z nejasného upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré prevzal
dňa 23.12.2016. Uviedol, že zásielku s platobným rozkazom, ktorú mu Okresný súd Pezinok v zmysle
ust. § 173 O.s.p. doručil do vlastným rúk približne začiatkom mesiaca júl 2015 prostredníctvom Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov (ďalej len „ÚVTOS Leopoldov“), „do vlastných rúk“ neprevzal,

pretože pedagóg naliehal na rýchle prevzatie tejto úradnej pošty dôvodiac, že mu končí pracovná doba.
Uviedol, že po tom, ako pedagógovi oznámil, že neotvorenú zásielku „do vlastných rúk“ neprevezme,
žiadal, aby bola prostredníctvom ÚVTOS Leopoldov vrátená späť Okresnému súdu Pezinok. Podľa
neho bolo možné prostredníctvom ÚVTOS Leopoldov vrátiť Okresnému súdu Pezinok späť zásielku,
ktorú pôvodne otvoril a následne páskou zalepil, a ktorej prevzatie omylom bez okuliarov na doručenke
podpísal. Vychádzajúc z ust. § 172 ods. 8 O.s.p., podľa ktorého súd vydá platobný rozkaz najneskôr do

desiatich pracovných dní od splnenia podmienok, a prihliadajúc na skutočnosť, že Okresný súd Pezinok
vydal platobný rozkaz č.k. 10Ro 92/2013-21 až dňa 19.06.2015, t.j. takmer po uplynutí viac ako dvoch
rokov, mal za to, že na vydanie platobného rozkazu č.k. 10Ro 92/2013-21 neboli splnené zákonné
podmienky. V žalobe na obnovu konania súčasne vzniesol námietku premlčania relevantného nároku. V
súvislosti so svojimi tvrdeniami poukázal na úradný záznam - potvrdenie o odopretí prijatia platobného
rozkazu, pričom odopretím prijatia platobného rozkazu chcel dosiahnuť jeho zrušenie uznesením súdu,

ako sa to stalo aj v inej jeho veci.

2. Z predloženého spisu mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca podal žalobu na obnovu
konania, ktorou napadol platobný rozkaz č.k. 10Ro 93/2013-21 zo dňa 19.06.2015, právoplatný dňa
17.07.2015, na súde dňa 14.01.2016. Z pripojeného spisu sp. zn. 10Ro 92/2013 zistil, že žalobca
dňa 01.07.2015 osobne prevzal platobný rozkaz sp. zn. 10Ro 92/2013 a zároveň podpísal doručenku

preukazujúcu doručenie do jeho vlastných rúk. Z úradného záznamu spísaného A.. F.. J. A. mal
preukázané, že žalobca odmietol prevziať vyššie uvedený platobný rozkaz, pričom bol poučený, žedňomodopretiaprijatiaúradnejkorešpondenciesatátopovažujezadoručenú,čomužalobcaporozumel.
Ďalej zistil, že súd konajúci vo veci sp. zn. 10Ro 92/2013 posúdil odopretie prijatia platobného rozkazu
žalobcom ako bezdôvodné, v dôsledku čoho sa uplatnila zákonná fikcia doručenia, na základe ktorej

sa deň odopretia prijatia platobného rozkazu žalobcom považoval za deň doručenia žalobcovi a dňa
17.07.2015 nadobudol platobný rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť. V tejto súvislosti konštatoval, že
pokiaľ aj žalobca odmietol predmetnú zásielku (platobný rozkaz) prevziať, mal si uvedomiť, že ak nebude
včas podaný odpor, platobný rozkaz nadobudne účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia, na
základe ktorého bude môcť žalovaný podať návrh na začatie exekúcie. Zároveň vyhodnotil, že žalobca

si daný stav spôsobil sám, a to svojim nezodpovedným konaním spočívajúcim v odopretí prevzatia
platobného rozkazu.

3. Po právnom posúdení veci podľa ust. § 397 písm. a) až f), § 398, § 399, § 403, § 410, § 413 písm.
e) C.s.p. dospel k záveru, že žaloba žalobcu, ktorou sa domáha obnovy konania sp. zn. 10Ro 92/2013,
je vzhľadom na v nej uvedené skutočnosti zjavne nedôvodná, preto ju v zmysle ust. § 413 písm. e)

C.s.p. odmietol. K uvedenému záveru dospel po vyhodnotení, že skutočnosti uvádzané žalobcom v jeho
žalobe ako dôvody obnovy konania (t.j. oneskorené vydanie platobného rozkazu zo dňa 19.06.2015,
sp. zn. 10Ro 92/2013 v rozpore s ust. § 172 ods. 8 O.s.p., a premlčanie v konaní sp. zn. 10Ro
92/2013 uplatneného nároku), ktoré podľa názoru žalobcu odôvodňujú zrušenie platobného rozkazu č.k.
10Ro 92/2013-21 zo dňa 19.06.2015, nezodpovedajú zákonným dôvodom obnovy konania uvedeným

v ustanovenach O.s.p. účinného do 30.06.2016), nakoľko žalobca nimi nepoukazuje na tie skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré nemohol bez svojej
viny použiť v pôvodnom konaní, a ktoré mu môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, a ani nimi
nepoukazuje na možnosť vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, a ktoré mu
môžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci, pretože všetky ním tvrdené skutočností boli známe

už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie v pôvodnom konaní (sp. zn. 10Ro 92/2013). Zdôraznil,
že žalobou na obnovu konania sa nemožno domáhať nápravy prípadných pochybení pri právnom
posúdení veci alebo nesprávností procesnej povahy, keď zároveň súdu v rámci konania o obnove
konania neprináleží hodnotiť ani vecnú správnosť rozhodnutia vydaného v konaní, ktorého obnovy sa
strana sporu domáha. Nakoľko podľa súdu prvej inštancie z obsahu žaloby žalobcu na obnovu konania

nevyplýval ani jeden z explicitne v ust. § 397 C.s.p. stanovených dôvodov obnovy konania, pre ktorý
by mohol rozhodnúť o povolení obnovy konania, a s prihliadnutím na to, že z iných dôvodov žaloba na
obnovu konania nie je prípustná, žalobcom tvrdené dôvody na obnovu konania vyhodnotil ako zjavne
nedôvodné a jeho žalobu na obnovu konania podľa ust. § 413 ods. 1 písm. e) C.s.p. odmietol.

4. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca riadne a včas odvolanie a žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby vydal
uznesenie, ktorým povolí ním žiadanú obnovu konania. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil.
Odvolanie podal s poukazom na ust. § 365 ods. 1 písm. a) až h), ods. 2 C.s.p. z dôvodu, že súd
prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní poukázal na tie isté

skutočnosti, ktoré uviedol v žalobe na obnovu konania. Ako novú skutočnosť odôvodňujúcu povolenie
obnovy konania uviedol, že v pôvodnom konaní došlo k trestnému činu sudcu, a to v dôsledku v odvolaní
uvedených skutkových, právnych a procesných vád. Uviedol, že žalobu na obnovu konania podal
včas, v zákonnej trojmesačnej subjektívnej lehote, keď o dotknutom platobnom rozkaze sa dozvedel
dňa 16.10.2015 a žalobu na obnovu konania, v ktorom bol vydaný tento platobný rozkaz, podal na

súd dňa 11.01.2016. Doručovanú zásielku, ktorá obsahovala už vyššie špecifikovaný platobný rozkaz,
ktorú odmietol prijať, neotvoril a vrátil späť. Poukázal na to, že platobné rozkazy súdny doručovateľ
nedoručuje v zmysle ust. § 47 ods. 2 O.s.p.. V tejto súvislosti uviedol, že súdny doručovateľ sa tým,
že mu doručoval platobný rozkaz prostredníctvom pošty a súčasne prostredníctvom ÚVTOS Leopoldov,
dopustil dvakrát náhradného doručovania, čo malo za následok, že pri doručovaní platobného rozkazu

nepostupoval podľa ust. § 47 ods. 2 O.s.p.. Mal za to, že v prípade, ak písomnosť určenú do vlastných
rúk preberie bez osobitného splnomocnenia iná osoba (poštový podnik, ÚVTOS Leopoldov) ako adresát,
náhradné doručenie je neúčinné. Namietal tiež, že spôsob a priebeh doručenia platobného rozkazu
nie je náležite zaznamenaný na príslušnej doručenke preukazujúcej doručenie mu platobného rozkazu
do vlastných rúk, keď v súdnom spise je platobný rozkaz evidovaný na čísle listu 21 a v doručenke,

ktorá je verejnou listinou, je doručovaná písomnosť (platobný rozkaz) označená číslom listu 22, čo je v
rozpore s ust. § 144 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné
súdy,krajskésúdy,Špecializovanýtrestnýsúdavojenskésúdy.Nakoľkopredmetnádoručenkasapevne
pripojila k písomnosti na čísle listu 22 súdneho spisu, mal za to, že vykonanie doručenia platobnéhorozkazu do jeho vlastných rúk nebolo preukázané. Doručenku preukazujúcu doručenie platobného
rozkazu do jeho vlastných rúk považoval za nesprávnu tiež z dôvodu, že neobsahuje konkrétny dátum
odopretia prijatia tohto platobného rozkazu jeho osobou. Uviedol, že doručovanie platobného rozkazu do

vlastných rúk bolo procesne prerušené voči nemu ako adresátovi, pretože písomnosť sa doručovala cez
ÚVTOS Leopoldov obyčajne, a nie „do vlastných rúk“. Namietal, že nebol o následkoch odopretia prijatia
písomnosti poučený, a keďže tento úradný záznam ani nepodpísal, mal za to, že je procesne neúčinný.
Vychádzajúc z uvedeného a s prihliadnutím na skutočnosť, že doručenka neobsahuje všetky zákonom
požadované náležitosti vyslovil záver, že doručenie platobného rozkazu bolo neúčinné, preto platobný

rozkaz nebolo možné opatriť doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Námietku premlčania nemohol
uplatniť v riadnom opravnom prostriedku - odpore, pretože v takom prípade by súd na jeho námietku
z dôvodu oneskorenosti neprihliadal. Ďalej sa vyjadroval k nezákonnosti výšky nároku uplatneného v
pôvodnom konaní (sp. zn. 10Ro 92/2013). V závere svojho odvolania poukázal na to, že vo výroku
predmetného platobného rozkazu je chyba v písaní spočívajúca v absencií čiarky pred slovom „alebo“
a navrhol preto vykonanie opravy tejto nesprávnosti.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že v procesnom postupe súdu prvej
inštancie nevzhliadol žiadne procesné vady a plne sa stotožňuje aj s napadnutým uznesením.
Napadnuté uznesenie o odmietnutí žaloby na obnovu konania žiadal ako vecne správne potvrdiť.
Stručnesavyjadriltiežkdôvodnostinároku,ktorýsiuplatnilvkonaní,ktoréhoobnovysažalobcadomáha

na základe predmetnej žaloby.

6. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal
napadnuté uznesenie, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu je nedôvodné.

7. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p. účinného od 01.07.2016, ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Podľa ust. § 397 písm. a) až f) C.s.p., proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu
konania, ak
a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré
ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu
priaznivejšie rozhodnutie vo veci,
c) bolo rozhodnuté v neprospech strany v dôsledku trestného činu sudcu, iných subjektov konania alebo
inej osoby zúčastnenej na konaní,
d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím

súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody strany
a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným spravodlivým zadosťučinením,
e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré
je pre strany záväzné, alebo
f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom

rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

9. Podľa ust. § 398 C.s.p., žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu,
ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať aj na predpoklady, za ktorých sa zmier
schvaľoval; to platí primerane aj o platobnom rozkaze, ktorý nadobudol právoplatnosť.

10. Podľa ust. § 413 ods. 1 písm. a) až e) C.s.p., súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak
a) bola podaná oneskorene,
b) bola podaná neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustná,

d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo
e) je zjavne nedôvodná.11. Podľa ust. § 173 ods. 1 O.s.p. účinného do 30.06.2016, platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do
vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené.

12. Podľa ust. § 48 ods. 1 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre
okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, písomnosti určené osobám,
ktoré sú vo výkone trestu odňatia slobody alebo ktoré sú vo väzbe, doručujú sa prostredníctvom ústavov
na výkon trestu odňatia slobody a ústavov na výkon väzby, v ktorých sú umiestnené.

13. Prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav odvolací súd nezistiac v
procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady sa podľa ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu
po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého uznesenia,
nazákladektorýchsúdprvejinštancievzmysleust.§413ods.1písm.e)C.s.p.odmietolžalobužalobcu,
ktorou sa domáhal voči žalovanému obnovy pôvodného konania vedeného pod sp. zn. 10Ro 92/2013, v
ktorom bol vydaný platobný rozkaz č.k. 10Ro 92/2013-21 zo dňa 19.06.2015. Súd prvej inštancie svoje

rozhodnutie podrobne a náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 C.s.p. odôvodnil a v jeho odôvodnení
sa aj náležite vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli
pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Jeho argumenty o neexistencii relevantných dôvodov
obnovy konania v zmysle ust. § 397 C.s.p. podporujú príslušný záver o zjavnej nedôvodnosti žaloby
na obnovu konania. Rozhodnutie je presvedčivé a závery, ku ktorým dospel, sú prijateľné a racionálne.

S odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a
konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už
vyslovené opakovať, v ďalšom na ne iba poukazuje a vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalobcu.

14. Žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý smeruje proti

právoplatným rozhodnutiam súdu, t.j. proti právoplatným rozsudkom, proti právoplatným uzneseniam,
ktorými bol schválený zmier, ako aj proti právoplatným platobným rozkazom, pokiaľ sú splnené všetky
zákonné podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku, a to: 1/ žaloba musí
byť podaná oprávnenou osobou, 2/ musí ísť o prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod
obnovy konania, 3/ musí byť dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania, 4/

žaloba musí obsahovať predpísané náležitosti. Dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania proti
právoplatnému rozsudku sú v ust. § 397 C.s.p. vymedzené taxatívne taxatívne. Z iných dôvodov je
žaloba na obnovu konania neprípustná. Uplatnenie iného dôvodu žaloby na obnovu konania má za
následok odmietnutie žaloby na obnovu konania z dôvodu neprípustnosti. Žaloba na obnovu konania
nie je opravným prostriedkom, ktorým možno dosiahnuť nápravu nesprávnosti súdneho rozhodnutia,

ktorá má pôvod v nesprávnom postupe súdu alebo je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia
veci (okrem zákonom určených výnimiek), pretože na nápravu nesprávneho rozhodnutia v takýchto
prípadoch slúži odvolanie alebo odpor ako riadny právny opravný prostriedok proti neprávoplatnému
rozhodnutiu alebo dovolanie ako mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu.
Žaloba na obnovu konania je prostriedkom na nápravu rozhodnutia, ktorého nesprávnosť spočíva v

nedostatkochvskutkovomzistení,ktoréniesúspôsobenénesprávnoučinnosťousúdu,aleokolnosťami,
ktoré strane sporu objektívne neumožňovali použiť skutočnosti, rozhodnutia a dôkazy v pôvodnom
konaní alebo nemožnosťou vykonať dôkazy v pôvodnom konaní.

15. Z predloženého spisu vyplýva, že žalobca žiadal o obnovu konania vedeného pod sp. zn. 10Ro

92/2013 z dôvodu, súd prvej inštancie nedodržal 10-dňovú lehotu podľa ust. § 172 ods. 8 O.s.p. a
platobný rozkaz č.k. 10Ro 92/2013-21 zo dňa 19.06.2015 vydal až po viac ako dvoch rokoch od splnenia
podmienok, ak aj z dôvodu, že doručenie platobného rozkazu do jeho vlastných rúk bolo neúčinné, v
dôsledku čoho podľa jeho názoru platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť. Tiež
argumentoval, že v konaní sp. zn. 10Ro 92/2013 uplatnený nárok je premlčaný a dôvodil trestným

činom sudcu v pôvodnom konaní. Vo vzťahu k námietke žalobcu, v ktorej namieta spôsob a účinnosť
doručenia platobného rozkazu do jeho vlastných rúk (ktorá je podľa jeho tvrdenia zároveň dôvodom
obnovy konania), odvolací súd uvádza, že pokiaľ by aj námietka žalobcu o tom, že nebol dodržaný
zákonný postup pri doručovaní platobného rozkazu, bola opodstatnená (čo však nie je daný prípad),
znamenalo by to, že nedošlo k účinnému doručeniu platobného rozkazu jeho osobe a že platobný rozkaz

nenadobudol právoplatnosť. Uvedené by teda vylučovalo možnosť napadnúť platobný rozkaz žalobou
na obnovu konania, pretože žalobou na obnovu konania možno napadnúť len právoplatné rozhodnutie
súdu (§ 397 a § 398 C.s.p.). Je preto nepochybné, že skutočnosti týkajúce sa nedodržania zákonného
postupu pri doručovaní platobného rozkazu a neúčinnosti jeho doručenia, ktoré žalobca považuje zadôvody obnovy konania, v žiadnom prípade nie sú dôvodmi obnovy konania, pretože nevedú k povoleniu
obnovy konania, ale práve naopak, vedú k neprípustnosti obnovy konania. Odhliadnuc od uvedeného
mal však odvolací súd z predloženého spisu nepochybne preukázané, že žalobou na obnovu konania

dotknutý platobný rozkaz bol žalobcovi riadne v zmysle zákonných ust. § 173 ods. 1 O.s.p. účinného
do 30.06.2016 v spojení s § 48 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o spravovacom a kancelárskom poriadku
pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy (t.j. prostredníctvom
poštového podniku a ÚVTOS Leopoldov doručený do vlastných rúk dňa 01.07.2015, čo žalobca potvrdil
vlastnoručným podpisom na doručenke. Skutočnosť, že žalobca sa následne po nasadení okuliarov

(čo ani nepreukázal) a zistení, že ide o súdnu zásielku a konkrétne súdne rozhodnutie ukladajúce
mu určitú povinnosť, rozhodol túto písomnosť vrátiť súdu späť, nie je právne relevantná a nemá
nijaký vplyv na účinnosť už skôr vykonaného doručenia, pretože žalobca súdnu zásielku obsahujúcu
platobný rozkaz prevzal osobne do vlastných rúk. Následné odopretie prijatia už riadne prevzatej, t.j.
doručenej zásielky nie je na mieste a nie je spôsobilé zvrátiť následky spojené s účinným doručením
platobného rozkazu, t.j. začatie plynutia lehoty na podanie odporu. Konanie žalobcu spočívajúce vo

vrátení riadne prevzatej súdnej zásielky odvolací súd hodnotí ako špekulatívne a účelové v snahe vyhnúť
sa zodpovednosti, konkrétne plneniu povinnosti uloženej platobný rozkazom. Sám žalobca svojim
správaním (konaním spočívajúcim vo vrátení súdnej zásielky späť a v nepodaní odôvodneného odporu
proti platobnému rozkazu) spôsobil, že platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.
Pokiaľ ide o odvolacie námietky týkajúce sa uvedenia nesprávneho označenia doručovanej písomnosti

na doručenke preukazujúcej doručenie platobného rozkazu žalobcovi, odvolací súd túto vyhodnotil za
nedôvodnú, pretože na doručenke je uvedené číslo konania 10Ro 92/2013-22 a použitá skratka „PR“,
čo znamená platobný rozkaz, pričom číslo listu 22, je číslo listu súdneho spisu so sp. zn. 10Ro 92/2013,
na ktorom je úprava pre príslušnú kanceláriu na doručenie platobného rozkazu a ostatných súdnych
písomnosti stranám sporu. Na doručenke uvedené L:20/7 + N + príl. znamená, že spolu s platobným

rozkazom sa žalobcovi doručovala aj žaloba, prílohy a výzva na vyjadrenie sa k žalobe. Z uvedeného je
teda nepochybné, že platobný rozkaz sa žalobcovi doručoval spolu s ostatnými súdnymi písomnosťami
a aj doručil. Napokon z podaní žalobcu obsiahnutých v súdnom spise je nepochybné, že žalobca mal
vedomosť o obsahu platobného rozkazu a tiež o žalobe, na podklade ktorej bol platobný rozkaz vydaný.
Odvolací súd konštatuje, že všetky tieto odvolacie námietky žalobcu sú vzhľadom na charakter konania

o žalobe na obnovu konania neopodstatnené.

16. Pokiaľ ide o žalobcom vznesenú námietku premlčania v konaní sp. zn. 10Ro 92/2013 uplatneného
nároku, ktorú uplatnil v žalobe na obnovu konania ako dôvod obnovy konania, odvolací súd v zhode so
súdom prvej inštancie uvádza, že táto predstavuje prostriedok procesnej obrany žalobcu majúceho v

pôvodnom konaní postavenie žalovaného, ktorý mohol žalobca uplatniť už v pôvodnom konaní sp. zn.
10Ro 92/2013, minimálne v odpore proti platobnému rozkazu č.k. 10Ro 92/2013-21 zo dňa 19.06.2015,
čo však neurobil, a to svojím vlastným zavinením. V súvislosti so žalobcom uvádzanou skutočnosťou, na
základe ktorej namieta nedodržanie lehoty na vydanie platobného rozkazu podľa ust. § 172 ods. 8 O.s.p.
(t.j. procesný postup súdu prvej inštancie v konaní), ktorú uplatnil v žalobe na obnovu konania ako dôvod

obnovy konania, odvolací súd zdôrazňuje, že okrem toho, že túto skutočnosť (námietku) mohol žalobca
uplatniť už v pôvodnom konaní sp. zn. 10Ro 92/2013 v odpore voči platobnému rozkazu č.k. 10Ro
92/2013-21 zo dňa 19.06.2015, tieto skutočnosti nemajú charakter kvalifikovaných dôvodov obnovy
konania, ktoré má na mysli ust. § 397 C.s.p., pretože sa týkajú procesného postupu súdu prvej inštancie,
ktorého nesprávnosť možno namietať iba odporom, odvolaním alebo dovolaním. Žalobcom uvádzané

dôvody sa netýkajú strán, predmetu a dokazovania pôvodného konania, ako to výslovne požaduje ust. §
397písm.a)ab)C.s.p.azároveňnezodpovedajúaniďalšímzákonnýmdôvodomobnovy.Vychádzajúcz
uvedeného je nepochybné, že tieto žalobcom uvedené skutočnosti nemožno považovať za kvalifikované
zákonné dôvody obnovy konania, a teda nie sú spôsobilé privodiť rozhodnutie o povolení obnovy
konania. Pokiaľ ide o dôvod obnovy, ktorý žalobca uviedol až v preskúmavanom odvolaní, teda, že zo

strany konajúceho sudcu došlo v pôvodnom konaní k trestnému činu, odvolací súd uvádza, že takúto
skutočnosť žalobca ničím nepreukázal, a ani nevyplýva z predloženého spisu. Na základe uvedeného
súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru, keď uviedol, že žaloba žalobcu na obnovu
konania je zjavne nedôvodná.

17. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba
žalobcu na obnovu konania sp. zn. 10Ro 92/2013 odmietnutá, podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne
správne potvrdil.18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1, §
262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

19.Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).