Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. október 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Co/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113211579
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5113211579.7

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu:
CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29
705, proti žalovanému: Y. G., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX X. K. XX, v konaní o splnenie povinnosti
zaplatiť zmenkovú sumu 436,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Liptovský Mikuláš č.k. 5C/287/2013-134 zo dňa 21.12.2015 v spojení s opravným uznesením Okresného
súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/287/2013-166 zo dňa 4. marca 2016, v spojení s opravným uznesením
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/287/2013-176 zo dňa 13. decembra 2016, takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 %
denne zo sumy 436,- Eur od 23.09.2010 do zaplatenia, rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš
č.k. 5C/287/2013-134 zo dňa 21.12.2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský

Mikuláš č.k. 5C/287/2013-166 zo dňa 4. marca 2016, v spojení s opravným uznesením Okresného súdu
Liptovský Mikuláš č.k. 5C/287/2013-176 zo dňa 13. decembra 2016 v tejto časti z r u š u j e a konanie
v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 436,- Eur od 23.09.2010 do
zaplatenia z a s t a v u j e .

Rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/287/2013-134 zo dňa 21.12.2015 v spojení s
opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/287/2013-166 zo dňa 4. marca 2016,
v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 5C/287/2013-176 zo dňa 13.
decembra 2016, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá, a vo výroku o náhrade trov konania z
r u š u j e a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom v spojení s opravnými uzneseniami okresný súd žalobu zamietol. Žalovanému

náhradu trov konania nepriznal.

2. Písomným návrhom, doručeným súdu prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd") dňa 28.03.2013
sa žalobca prostredníctvom právneho zástupcu domáhal voči žalovanému splnenia povinnosti zaplatiť
„zmenkovú sumu 436,- eur, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy od 23. 09. 2010 do
zaplatenia, 6 % ročný úrok z dlžnej sumy 436,- eur od 07. 12. 2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu

vo výške 1,45 eur (1 / 3 % zmenkovej sumy) a náhrady trov konania. Pohľadávku voči odporcovi si
uplatnil v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa
ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ
ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 19.11.2009 na
zmenkovú sumu 436,- eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
od 23. 09. 2010. Indosovaná zmenka je vista zmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v

lehote 4 rokov od vystavenia". Zmenka bola vystavená 19. 11.2009 na sumu 436,- eur, pričom do jej
textu bol poňatý záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľazmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 23. 09. 2010. Za miesto splatenia bolo určené
sídloprvotnéhozmenkovéhoveriteľa.Indosantpredložilzmenkukzaplateniu,pričomvystaviteľdoposiaľ
nezaplatil žiadnu sumu. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu", indosant nenechal

vyššie uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou."

3. Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 10.04.2013 postúpil vec Okresnému súdu Žilina ako súdu
kauzálne príslušnému podľa § 10 ods. 1, 2 písm. e) zák. č. 371/2004 Z.z. o sídlach a obvodoch súdov
Slovenskej republiky, nakoľko sa predmet konania týka zmenky. V spore o príslušnosť Krajský súd

v Žiline uznesením zo dňa 21.08.2013, č.k. 14Ncb/112/2013-28 rozhodol, že námietka žalobcu proti
postúpeniu veci z Okresného súdu Liptovský Mikuláš na Okresný súd Žilina je dôvodná. Nesúhlas
Okresného súdu Žilina s postúpením veci je dôvodný. Miestne príslušným súdom na prejednanie veci je
Okresný súd Liptovský Mikuláš. V zmysle čl. 4 ods. 4 Nariadenia okresný súd na tlačive B vyzval žalobcu
na doplnenie tlačiva na uplatnenie pohľadávky tak, že v opise rozhodujúcich skutočností je potrebné
uviesťprávnydôvodzáväzkovéhovzťahu,ktorýviedolkvystaveniuzmenky,špecifikovaťžalovanúsumu

uvedením presného spôsobu jej výpočtu, ako aj položiek z ktorých pozostáva, pričom pri každej položke
je potrebné uviesť výšku, dátum, právny dôvod vzniku a odôvodniť počiatok uplatneného 6 % ročného
úroku zo zmenkovej sumy.

4. V zmysle čl. 5 ods. 2 a 3 Nariadenia okresný súd doručil žalovanému tlačivo C na odpoveď, na

ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval. Okresný súd vo veci vykonal dokazovanie zmenkou,
podstatným obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 7Er/8 82/2011 a zistil
nasledovný skutkový stav: Dňa 19.11.2009 v Liptovskom Mikuláši žalovaný vystavil zmenku na sumu
436,- Eur. Žalovaný sa zaviazal, že zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava sumu 436,- Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od

23.09.2010. Údaj o zročnosti je na zmenke vyznačený nasledovne: Splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, „bez protestu", „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia".
Na rube zmenky sa nachádza indosament, ktorým konateľ obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
zmenku previedol na žalobcu. V pravej hornej časti zmenky je uvedený údaj č. zmluvy 505800111.

5. Dňa 19.11.2009 bola uzavretá zmluva o úvere medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a dlžníkom Y.
G., nar. XX.XX.XXXX, č. zmluvy 505800111. Na základe zmluvy o úvere sa veriteľ zaviazal poskytnúť
dlžníkovi úver v sume 400,- Eur (12.050,40 Sk) a dlžník sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú
o príslušný poplatok vo výške 392,- Eur (11.809,39 Sk), t.j. celkovo zaplatí čiastku 792,- Eur (23.859,79
Sk) v 12 mesačných splátkach po 66,- Eur (1.988,32 Sk) počnúc dňom 18.12.2009. Dlžník svojim

vlastnoručným podpisom potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti uvedenej v zmluve dňa 19.11.2009.
Súčasťou zmluvy o úvere sú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru vyhotovené ako formulár. V
zmysle čl. 14 Všeobecných podmienok, označeného ako Dohoda o vyplnení zmenky, na zabezpečenie
peňažnéhozáväzkudlžníkaakovystaviteľazmenky,vyplývajúcehoztejtoúverovejzmluvyvočiveriteľovi
ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku

úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent
najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď
dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok, alebo neuhradí včas
poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých
peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum

začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle
bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.

6. Na základe Všeobecných obchodných podmienok vystavil žalovaný dňa 19.11.2009 neúplnú zmenku
(tzv. blankozmenku), kde spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vystupovala ako remitent. Žalovaný úver

nesplácal riadne a včas, čím sa stal dlh splatný, preto spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. vyplnila ďalšie
údaje zmenky, a to zmenkovú sumu 436,- Eur a dátum začiatku úročenia od 23.09.2010. „Rozsudkom
SRS, sp. zn. SR 15345/10 zo dňa 23. 02. 2011 bola odporcovi Y. G. uložená povinnosť zaplatiť
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., sumu vo výške 436,- eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške
0,25 % denne zo sumy 436,- eur od 23. 09. 2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 %

ročne zo sumy 436,- eur od 07. 12. 2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania.
Uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 28.07.2011, č. konania 7Er/8 82/2011-15 súd
zamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie.Uznesenienadobudlo
právoplatnosť dňa 18. 08. 2011. V súlade s čl. 5 bod 1 nariadenia súd nenariadil pojednávanie, keďžepredmetom konania je vec s nízkou hodnotou sporu podľa citovaného nariadenia č. 861/2007. V zmysle
nariadenia je konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu zásadne písomné. Súd nenariadil ústne
pojednávanie, keďže to nepovažoval za potrebné a ani žiadna zo strán nepožiadala o nariadenie

ústneho pojednávania. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené na
úradnej tabuli súdu dňa 9. 11. 2015 a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 21. 12. 2015." Rozsudkom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 13.6.2014, č.k. 5C/287/2013-68 okresný súd žalobu zamietol
a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu odvolanie.

7.UznesenímKrajskéhosúduvŽilineakosúduodvolaciehozodňa28.5.2015,č.k.14Cob/318/2014-118
bol zrušený označený rozsudok okresného súdu a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie. Okresný súd
poukázalna§52ods.1,2Občianskehozákonníkazák.č.40/964Zb.(ďalejajlen„Občianskyzákonník").
8. Na súdenú vec bola dôvodná aplikácia hmotnoprávnych predpisov Slovenskej republiky, pretože
zmenka bola vystavená podľa slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú

na území SR. Vzhľadom k tomu sa žalované vzájomné majetkové vzťahy účastníkov konania spravujú
právnym poriadkom SR. Použitie právneho poriadku SR v súlade s § 10 a § 11 zák. č. 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov zodpovedá rozumnému
usporiadaniu záväzkového vzťahu účastníkov konania. Iná dohoda účastníkov konania o voľbe
rozhodujúceho práva v konaní preukázaná nebola. „Sledujúc jednotný výklad a jednotné používanie

zákona občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodnoprávne kolégium
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dňa 20. 10. 2015 prijali spoločné stanovisko č. 93, publikované
v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Ako vyplýva z tohto stanoviska, ak
navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, plat bez ohľadu na povahu

procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci
vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je ex
offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má
nárok základ. Pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, pristúpi
k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah,

povahu pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného
dokazovania vyplynie. Ak je vy staviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na
to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu

posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška
uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje."

9. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými ustanoveniami zákona
okresný súd zamietol žalobu v celom rozsahu, keď vykonaným dokazovaním nemal preukázanú jeho

dôvodnosť. Vykonaným dokazovaním mal okresný súd preukázané, že pôvodný veriteľ spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaný uzatvorili dňa 19.11.2009 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaviazala poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi sumu 400,- Eur, ktorú
sa dlžník zaviazal vrátiť spolu s poplatkom 392,- Eur, t.j. celkovú sumu 792,- Eur v mesačných splátkach
vo výške 66,- Eur, v počte splátok 12. Uvedený záväzkový vzťah bol zabezpečený zmenkou, ktorú

vystavil žalovaný v zmysle bodu 14 Všeobecných podmienok poskytovania úverov. Nasvedčuje tomu
aj číselný údaj nachádzajúci sa na zmenke, ktorý sa zhoduje s číslom úverovej zmluvy zabezpečenej
zmenkou. Z úradnej činnosti okresného súdu je známe, že predmetom podnikania spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Hoci je uzatvorená zmluva o
úvere tzv. absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom v zmysle § 261 Obchodného zákonníka, bez

ohľadu na právnu formu je súčasne aj spotrebiteľskou zmluvou. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. je
dodávateľom, keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej
činnosti a žalovaný je spotrebiteľom, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je nepochybne preukázané obsahom pripojeného
exekučného spisu. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné kvalifikovať právny vzťah, ktorý vznikol

medzipôvodnýmveriteľomspoločnosťouPOHOTOVOSŤ,s.r.o.ažalovanýmakospotrebiteľskúzmluvu,
apretonatentovzťahaplikovaťustanoveniaspotrebiteľskéhopráva.Uzavretýzáväzkovývzťahsúčasne
spĺňa všetky definičné znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Indosovanie zmenky, ktoré má za
následok zmenu veriteľa, nemení nič na povahe záväzku, vyplývajúceho z predmetného záväzkovéhovzťahu. V prejednávanej veci zmenka slúži ako zabezpečovací právny prostriedok zo spotrebiteľského
vzťahu.

10. Z úradnej činnosti okresného súdu bolo známe, že spoločnosť POHOTOVOSŤ sa neúspešne v
exekučných konaniach opakovane domáhala voči dlžníkom ako spotrebiteľom vymoženia peňažného
plnenia titulom poskytnutia spotrebiteľského úveru zabezpečeného zmenkou (nárok z ktorej je
predmetom tohto konania), pričom exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Z uvedených
okolností vyplynula okresnému súdu súvislosť s nekalou povahou, resp. neprípustnosťou uplatneného

nároku. Okresný súd spoľahlivo zistil, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, a preto mu poskytol
ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Z uvedeného dôvodu si okresný súd
v prejednávanej veci splnil svoju povinnosť a pristúpil z úradnej povinnosti, ex offo (aj bez námietky
účastníka) k prieskumu nároku v intenciách možnej neplatnosti úkonu, v ktorej má uplatnený nárok
zo zmenky základ, s čím priamo súvisí otázka rozsahu dokazovania. Skúmanie prípadnej absolútnej
neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd z úradnej povinnosti, nie je Nariadením vylúčená. V súvislosti

s vykonaním dokazovania oboznámením exekučného spisu (i keď tento dôkaz žiadny z účastníkov
nenavrhol) okresný súd uvádza, že nariadenie je procesný prostriedok, ktorý nebráni postupovať
rešpektujúc vyššiu súdnu ochranu spotrebiteľa vykonaním potrebného dokazovania (v konkrétnej
veci exekučným spisom). Bez uvedeného dokazovania by si súd nemohol splniť svoju povinnosť
preskúmaťuplatnenýnárokvintenciáchabsolútnejneplatnostiúkonuaaplikovaťprávnuúpravuochrany

spotrebiteľa. Aj pri aplikácii Nariadenia je možné použiť všetky procesnoprávne princípy použiteľné v
slovenskom právnom poriadku, predovšetkým aplikáciu znalosti určitých okolností súdu z jeho činnosti
(notoriety) a zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní či ochrany dobrých mravov. Ku skutkovým
zisteniam, ktoré vyplývajú z exekučného spisu mal žalobca možnosť vyjadriť sa prostredníctvom
odvolania voči prvému rozsudku okresného súdu. Z Nariadenia nevyplýva povinnosť súdu automaticky

návrhu vyhovieť. Aj v prípade absencie aktivity žalovaného, pokiaľ súd vzhliadne v návrhu také
skutočnosti, ktoré ho vedú k záveru o neprípustnosti návrhu, návrh zamietne.

11. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že podľa právnej úpravy účinnej v čase vystavenia zmenky
podmienky pre prijatie zmenky od spotrebiteľa stanovené zákonom neboli splnené. Istina poskytnutého

úveru predstavovala 400,- Eur, pričom zmenka bola vystavená na sumu 436,- Eur. Navyše okresný súd
dal do pozornosti, že zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v § 17 zakazuje v súvislosti s
poskytnutím spotrebiteľského úveru splniť dlh alebo zabezpečiť jeho splnenie zmenkou. Vzhľadom na
zistený skutkový stav okresný súd dospel k názoru, že zmenka, titulom ktorej žalobca uplatňuje žalovanú
sumu je neplatná, nakoľko bola vystavená v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch. Žalobca

uplatňujeprávozneplatnejzmenky,pretojepotrebnénávrhzamietnuťbeztoho,abyokresnýsúdskúmal
výšku žalovanej sumy. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom zjednocujúcom stanovisku tiež
dospel k záveru, že ak by súd pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky nemal možnosť hodnotiť
obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi

a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia § 17 zákona zmenkového a šekového by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (§
17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti

spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý
je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.

12. Okresný súd tiež zdôraznil, že ak bola zmenka prevedená na iný subjekt a pritom existujú indície, že
zmenka zabezpečovala úver alebo pôžičku pre spotrebiteľa, (zo samotnej zmenky doloženej žalobcom
vyplýva, že prvotný zmenkový veriteľ POHOTOVOSŤ, s.r.o. má v predmetnej činnosti poskytovanie
úverov), nie je možné poskytnúť ochranu žalobcovi, lebo aj nový zmenkový veriteľ, t.j. žalobca si
mal preskúmať v súlade so spotrebiteľským právom, či zmenka zabezpečovala spotrebiteľský úver

a hlavne z dôvodu, že nadobudol tieto zmenky od subjektov (POHOTOVOSŤ, s.r.o.) o ktorých je
všeobecne známe, že predmetom ich činnosti je poskytovanie úverov alebo pôžičiek. Čo sa týka zmenky
ako cenného papiera, treba rozlišovať neplatnosť zmenky, alebo jej jednotlivých častí pre nesplnenie
podmienok (podstatné náležitosti) podľa zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch a na druhejstrane neplatnosť dojednaní o vystavení a vyplnení zmenky za účelom zabezpečenia pohľadávky
veriteľa zo spotrebiteľských vzťahov, či už pre rozpor s dobrými mravmi, resp. po vyhodnotení dojednaní
o zmenke ako neprijateľné podmienky, resp. výslovného zákazu zabezpečovacej zmenky podľa

aktuálneho zákona o spotrebiteľských úverov. „Okresný súd rešpektujúc právny názor odvolacieho súdu
v jeho vyššie označenom rozhodnutí, postupoval v prejednávanej veci v plnom súlade so spoločným
zjednocujúcim stanoviskom občianskoprávneho kolégia a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, ktoré v čase rozhodnutia odvolacieho súdu prijaté nebolo. Okresný súd tiež
zohľadnil zmysel zjednocujúceho stanoviska, ktoré má za úlohu zjednotiť aplikáciu a výklad všeobecne

záväzných predpisov všeobecnými súdmi. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 5Co/310/201 (z 28.07.2015), 11 Co/202/2015 (z 09.11.2015) a 11Co/306/2015 (zo
14.12.2015), ktorými bol v rovnakých skutkovo aj právnych veciach zamietajúci prvostupňový rozsudok
potvrdený". O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP.

13. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, z dôvodu, že „...a) konanie má inú vadu, ktorá mohla

mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. §205 ods.2 písm. b) OSP);b) v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať
pred súdom (ust. §205 ods.2 písm. a) OSP v spojení s ust. §221 ods.1 písm. f) OSP); c) rozhodnutie
súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. §205 ods.2 písm. f) OSP)".
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie založil na čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rade

(ES) č. 861/2007 s tým, že okresný súd vyzval žalobcu, aby doplnil skutkové tvrdenia na uplatnenie
pohľadávky o skutočnosti, na základe ktorých bola zmenka vystavená, na základe akého právneho titulu,
na základe akých skutkových okolností vznikol žalovanému záväzok, ktorý bol zabezpečený vystavenou
zmenkou, spolu so špecifikáciou zmenkovej istiny s uvedením jej časti. Nie je prípustné podľa žalobcu,
aby súd vyzýval žalobcu na doplnenie či opravu návrhu, ktorá nie je pre prejednávanú vec relevantná

a splnením takejto výzvy podmieňoval ďalší postup v konaní. Ak súd na základe nedoplnenia právne
irelevantnej požiadavky (pričom irelevantnosť bola zo strany žalobcu v jeho odpovedi vysvetlená) dôjde
k zamietnutiu návrhu, ide o odňatie možnosti konať pred súdom. Uvedený postup súdu je neprijateľný v
právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktorý je garantovaný
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 ods. l Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Bolo nevyhnutné uviesť, že žalobca nemá vedomosť o iných vzťahoch medzi pôvodným vlastníkom
zmenky a vystaviteľom zmenky (v tomto konaní žalovaným). Žalobca je vlastníkom cenného papiera (má
len zmenku), ktorý nadobudol na základe indosamentu. Žiadne iné informácie, či dokumenty žalobca k
zmenke nemá a v zmysle platného právneho poriadku ani nepotrebuje mať na to, aby mohol uplatňovať
práva s týmto cenným papierom spojené. V súlade s konštantnou judikatúrou českých a slovenských

súdov (ktorých právna úprava zmenkového práva je vzhľadom na spoločnú históriu totožná, a preto sú
aplikovateľné na prejednávanú vec) je zmenka samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej
povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené.
Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone č. 191/1950
Sb. (ďalej aj „ZŠZ") vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Zdôraznil, že predmetom konania je

výlučnezmenkaanieinýzáväzkovýprávnyvzťah.Žalobcavkonaníuplatňujebezpodmienečnýzáväzok
žalovaného, že za zmenku zaplatí. Okresný súd však vec posudzoval a rozhodol, akoby išlo o bežný
zmluvný záväzok, čo predstavuje nesprávne právne posúdenie veci.

14. V odvolaní žalobca namietol, že prvostupňový súd sa uspokojil s konštatovaním, že je oprávnený v

každom štádiu konania a v každom druhu konania skúmať z úradnej povinnosti, či sa nejedná v danej
veci o spotrebiteľský vzťah. Žalobca zásadne nesúhlasí s tým, že súd je v tomto konaní oprávnený
z úradnej povinnosti skúmať, či ide o spotrebiteľský vzťah. Žalobca zásadne trvá na tom, aby súd
konal v zmysle právneho poriadku a vyhol sa kreovaniu svojej preskúmacej právomoci tam, kde mu to
právny poriadok neumožňuje. Právny poriadok neumožňuje súdu preskúmavať a na prejednávanú vec

vzťahovať zmluvné vzťahy, ktoré s danou vecou nesúvisia a podľa právneho poriadku nemôžu súvisieť.
V neposlednom rade je potrebné zdôrazniť, že žalobca skutočnosti o existencii iného vzťahu medzi
pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným, vôbec netvrdil, teda nebol nositeľom dôkazného bremena.
Okresný súd v sporovom konaní môže svoje rozhodnutie zakladať len na takých tvrdeniach, ktoré sú
produkované účastníkmi konania a nie na tvrdeniach, ktorých pôvod okresný súd nachádza v iných

konaniach a tieto tak nie sú výsledkom dokazovania.

15. Prvostupňový súd podľa žalobcu ignoroval § 17 ZŠZ, zdôraznil, že žalovaný vo všeobecnosti nie
je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahovs pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak
môže činiť sám súd a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22.
októbra 2008. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu

povinnosť súdu prekročením § 5 ods. l OSP. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo
výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako
takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným
prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Žalovaný mohol na základe čl. 5 ods. 3 a ods.
6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky

odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný
nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa § 120 ods. 1 veta prvá OSP vznášal námietky voči
zmenke za žalovaného. Ak tak okresný súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho
konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie.

16. V odvolaní žalobca ďalej uviedol, že okresný súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a

bez legitímneho podnetu na ťarchu žalobcu žiadal vykonať dokazovanie, ktoré by údajne preukázalo
charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával,
uplatnenúpohľadávkunerozporoval.Okresnýsúdiniciatívnerozširovalokruhdokazovanýchskutočností
a nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky,
teda neobjektívne podporil žalovaného v tomto konaní. Navyše žalovaný o túto podporu nepreukázal

žiadny záujem. Okresný súd teda túto ochranu žalovanému prakticky nanútil, bez jeho vôle.
Prvostupňový súd požadoval od žalobcu preukázanie skutočností, o ktorých žalobca objektívne nemal
žiadnu vedomosť a tobôž nemal k dispozícii požadované listinné dôkazy. Súdom požadované doplnenie
návrhu, a teda tvrdená údajná povinnosť žalobcu mať dokumenty, na základe ktorých mala údajne
byť zmenka vystavená, nevyplývajú z právneho poriadku a sú zo strany okresného súdu fabulované.

Zmenka je celkom samostatným nárokom, nič ďalšie k nej nie je potrebné. Z uvedeného vyplýva
nesprávne právne posúdenie veci. Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo
veci vykonal „dokazovanie o.i. oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími
listinnými dôkazmi. Navrhovateľ a podľa dostupných informácií ani odporca však dokazovanie úverovou
zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Podľa ust. §120 OSP dokazovanie

v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností
tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí
s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z § 79
ods. 1 a § 101 ods. 1 OSP. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia
jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo

alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovoríme, že uniesol bremeno tvrdenia."
Ustanovenie § 120 ods. 1 OSP in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné
dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť výnimočne, ak je
vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; nevykonanie nejakého dôkazu
môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo

samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V
danej veci okresný súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva
len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania
(koncentračná zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe
návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Je potrebné uviesť,

že súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene,
aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia náležite
zdôvodniť. V danom konaní svoj postup okresný súd vôbec nezdôvodnil. Uvedené správanie súdu je
neprijateľné v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je
garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia okresný súd poukazuje na rozhodnutie Nemeckého
najvyššieho súdu z roku 1965. Z tohto rozhodnutia má údajne vyplývať prelomenie zásady zmenky ako
abstraktného cenného papiera. Obsah tohto rozhodnutia žalobcovi nie je známy a toto rozhodnutie mu
nie je dostupné. Z tohto dôvodu nie je možné k použitiu tohto rozhodnutia pre prejednávaný prípad
zaujať relevantné stanovisko. Rozhodnutie nemeckého najvyššieho súdu nemôže negovať aplikáciu

platnej právnej úpravy, ktorá je súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky (zákon č. 191/1950
Sb.).V neposlednom rade je potrebné konštatovať, že Nemecký najvyšší súd pri rozhodovaní vo veci
rozhodoval podľa nemeckého práva, ktoré sa nepochybne v oblasti zmenkového práva odlišuje od
slovenského zmenkového práva, ktoré je súd povinný aplikovať v tejto veci. Súd sa vo svojom rozhodnutínijakým spôsobom nevysporiadal so zhodou či rozdielnosťou právnej úpravy Nemecka a Slovenskej
republiky. Použitie záverov cudzích súdov, ktoré aplikujú svoje právo na slovenské právne prostredie
považoval žalobca za neprijateľné. Podľa čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky sú sudcovia pri výkone

svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou, ústavným zákonom, medzinárodnou
zmluvou podľa čl. 7 ods. 2 a 5 a zákonom. Súd nemôže rozhodovať spor na základe nemeckého práva
alebo s použitím nemeckej judikatúry. Záveru súdu o prelomení abstraktnosti zmenky, ktorý vyplýva
z takmer 50-ročného rozhodnutia Nemeckého najvyššieho súdu, priamo odporuje záver Najvyššieho
súdu SR 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008, kde sa uvádza: „Z povahy zmenky ako abstraktného a

nesporného záväzku vyplýva (...)". Poukázal na rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 22.8.2002 sp.zn.
25 Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č. 59/2004). Z uvedených
skutočností tak podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že okresný súd nemôže od neho požadovať
preukázanie vzťahu medzi pôvodným majiteľom zmenky a žalovaným, pretože ide o celkom odlišný
právny vzťah, než aký je predmetom tohto súdneho konania. Žiadosť súdu o doplnenie návrhu tak
bola celkom neopodstatnená a ak žalobca požadované (pre prejednávanú vec irelevantné) dokumenty

nedoplnil, nemohlo dôjsť k zamietnutiu návrhu podľa čl. 4 ods. 4 Nariadenia Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 861/2007. Prvostupňový súd dospel k záveru, že nemožno prihliadať ani na neprimerane
vysoké príslušenstvo pohľadávky - zmenkový úrok 0,25 % denne, t.j. 91,25 % ročne. Poukázal na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008, z ktorého aj citoval. „V
odôvodnení súd poukazuje aj na rozhodnutie vo veci C-419/11 a odvodzuje z neho svoju povinnosť

skúmať z úradnej moci postavenie odporcu ako spotrebiteľa. Navrhovateľ k tomuto uvádza, že v konaní
vedenou pod sp. zn. C-419/11 je riešená celkom odlišná prejudiciálna otázka, než by sa mohla týkať
prejedávanej veci. V uvedenom konaní bola riešená situácia, či vôbec súd má právomoc o žalobe konať
a rozhodnúť. V uvedenom konaní sa Súdny dvor zaoberal postavením odporcu ako spotrebiteľa iba
z dôvodu, že tento namietal svoje postavenie a zároveň uvádzal svoje bydlisko v Rakúsku - teda

sám odporca napádal právomoc Mestského súdu v Prahe konať o návrhu na vydanie zmenkového
platobného rozkazu v zmysle nariadenia Rady (ES) č. 44/2001. Rozsudok C-419/11 sa týka odlišných
právnych predpisov Európskej únie - nariadenia Rady (ES) č. 44/2001-než konajúci súd v tomto konaní
aplikuje Súdny dvor v bode 38 rozsudku C-419/11 uvádza, že „v každom prípade na preukázanie
postavenia spotrebiteľa v zmysle článku 15 ods. 1 nariadenia č. 44/2011 nepostačuje len okolnosť, že

zmenkový ručiteľ je fyzickou osobou". Súd naopak tvrdí, že odporca je spotrebiteľom. Z uvedeného je
zrejmé, že okresný súd argumentuje neexistujúcim právnym názorom Súdneho dvora."

17. Žalobca v odvolaní uviedol, že nesúhlasí so záverom okresného súdu o tom, že Dohoda
o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri

poskytovaní spotrebných úverov. Samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal,
aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná
bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj
v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého
druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a pod. Z uvedeného vyplýva, že prípustné

sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v
dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie § 4 ods. 6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia"
ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom", je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované
dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia", resp. by vylúčil vyplňovanie
znenie zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplývalo, že Dohoda o vyplňovacom práve nemohla

byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských
úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Poukázal aj na rozsudok
Krajského súdu v Nitre zo dňa 3.2.2010, sp.zn. 5Co/l6/2010, v ktorom súd vyslovil, že zmluvná pokuta
vo výške 0,25 % z istiny za každý deň omeškania nie je neprimeraná vzhľadom na účel, ktorý zmluvná
pokuta ako zabezpečovací inštitút zabezpečuje. Uvedený rozsudok sa síce týka inštitútu zmluvnej

pokuty, avšak ide o majetkovú sankciu, ktorá má zabezpečiť, aby zmluvná strana zaplatila riadne
a včas a v prípade, ak sa tak nestane, slúžila ako sankcia za nedodržanie zmluvných podmienok.
V zmenke napísaný zmenkový úrok má rovnakú funkciu ako zmluvná pokuta, a preto je uvedené
rozhodnutie aplikovateľné na tento spor. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú
je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré

na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi žiadna
škoda nevznikla. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy svojho záväzku nezbaví. Jej funkcia
spočíva v hrozbe majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas a tým
má viesť dlžníka k včasnému a riadnemu plneniu záväzku. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad,že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek
zmluvná povinnosť. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu, musí v nej byť určená
výška zmluvnej pokuty alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti.

Účelom zmluvnej pokuty je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k riadnemu splneniu záväzku.
Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá nepriaznivým
následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Dohoda o
zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Neznamená to však,
že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške.

Zákon výšku zmluvnej pokuty výslovne neupravuje, avšak umožňuje zmluvnú pokutu znížiť, prípadne
posúdiť platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými mravmi. Záver okresného
súdu bol teda nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. Vyššie uvedené závery
potvrdzuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013, ktoré bolo
vydané v skutkovo a právne zhodnej veci žalobcu a takisto uznesenie Krajského súdu v Banskej
Bystrici, sp.zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci

žalobcu, a tiež potvrdzuje uvedené závery žalobcu uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp.zn.
43Cob/316/2013 zo dňa 23.01.2014. Zdôraznil, že okresný súd zmaril konanie ako také, a to porušením
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, čl. 4 a čl. 5 keď vôbec neumožnil viesť
kontradiktórny spor, čoho dôsledkom došlo aj k porušeniu práva žalobcu na prístup k súdu. Žiadal, aby
odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš zo dňa 12.12.2015, sp.zn.

5C 287-2013 tak, že návrhu na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania.

18. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný písomne nevyjadril.

19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania a podľa § 370 CSP pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 436,- Eur od 23.09.2010 do zaplatenia, rozsudok okresného
súdu v spojení s opravnými uzneseniami v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil. Rozsudok
okresného súdu v spojení s opravnými uzneseniami v napadnutej zvyšnej, zamietavej časti výroku a vo

výroku o náhrade trov konania zrušil podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

20. Krajský súd v procesnej rovine uvádza, že aj keď odvolacie konanie začalo podaním odvolania
dňa 15.02.2016 (č.l. 145 spisu), krajský súd v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od

01.07.2016 podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP"), a to v zmysle § 470
ods. l CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

21. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalobcu sa poukazuje na § 470 ods. 2 veta prvá CSP, podľa

ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.

22. Za aplikácie vyššie citovaného zákonného ustanovenia krajský súd preskúmaval napadnutý
rozsudok okresného súdu v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v písomne

podanom odvolaní zo dňa (č.l. 145 spisu).

23. Primárne krajský súd uvádza, že pri posudzovaní odvolacích dôvodov žalobcu obsiahnutých v
písomne podanom odvolaní zo dňa 11.2.2016 vychádzal z rozsahu, v ktorom bol napadnutý rozsudok
okresného súdu vo výroku vo veci samej a v závislom výroku o trovách súdneho konania.

24. Podľa § 370 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie
nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací
súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa

ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

25. Krajský súd vo vzťahu k prvému výroku uznesenia odvolacieho súdu poukazuje na dispozitívny úkon
žalobcu zo dňa 21.12.2015, ktorým žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie zmenkového úroku0,19%denne.Krajskýsúduvádza,žežalobcazobralžalobuvčastispäťuvedenýmpodanímdoručeným
okresnému súdu dňa 28.12.2015, teda po tom, ako okresný súd vo veci dňa 21.12.2015 vyhlásil
odvolaním napadnutý rozsudok. K čiastočnému späťvzatiu tak došlo predtým, ako mohol rozsudok

okresného súdu nadobudnúť právoplatnosť, a teda žalobca v danom čase mohol so žalobou disponovať
v celom rozsahu. Za súhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím žaloby potom odvolací súd v časti,
kde žalobca zobral žalobu späť, pripustil za aplikácie § 370 CSP späťvzatie žaloby v rozsahu zaplatenia
0,19 % zmenkového úroku denne zo sumy 436,- Eur od 23.09.2010 do zaplatenia, rozsudok okresného
súdu v spojení s opravnými uzneseniami v tejto časti zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

26. Podstatou odvolania žalobcu bola okrem iného jeho námietka viažuca sa na postup konania pred
okresným súdom, pokiaľ tento ex offo a bez tvrdení, resp. námietok žalovaného prihliadol na skutočnosti
a dôkazy z iných konaní, ktoré sa nestali predmetom dokazovania pred okresným súdom, ako aj, že ak
neboli niektorým z účastníkov tohto súdneho konania poskytnuté tvrdenia, označené iné dôkazy, než tie,
ktoré vyjadril žalobca v podanom návrhu, a to doložením zmenky, tak potom v zmysle názoru žalobcu

mohlo byť konané len na základe Nariadenia a podľa zákona č. 191/1950 Zb., t.j. návrhu žalobcu malo
byť rozsudkom vyhovené.

27. Z dôvodu, že žalobca v odvolaní namietal postup okresného súdu, t.j., že odvolacie dôvody
boli tak procesno-právneho charakteru, ako aj hmotno-právneho charakteru, keď neboli aplikované

ustanovenia zákona č. 191/1950 Zb., sa krajský súd oboznámil s priebehom konania pred okresným
súdom od momentu doručenia návrhu žalobcom na Okresný súd Liptovský Mikuláš, ktorý návrh bol
doručený 28.03.2013. Okresným súdom bolo rozhodnuté prvým rozsudkom č.k. 5C/287/2013-68 zo
dňa 13.06.2014 na základe len verejného vyhlásenia rozsudku. Na základe odvolania žalobcu bol
rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4C/203/2013-67 zo dňa 24.01.2014 v spojení s

opravným uznesením zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie, a to na základe uznesenia Krajského
súdu v Žiline č.k. 14Cob/318/2014-118 zo dňa 28.5.2015 s vysloveným právnym záverom, ktorý mal
svoj základ v aplikácii ustanovení zákona č. 191/1950 Zb. s uvedením, že ak v rámci nového konania
nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu veci, bude okresný
súd vychádzať z uvedených záverov krajského súdu obsiahnutých v jeho zrušujúcom uznesením č.k.

14Cob/318/2014-118 zo dňa 28.5.2015.

28. Po zrušení a vrátení veci okresnému súdu opätovne nasledoval postup okresného súdu o
verejnom vyhlásení rozsudku, výsledkom čoho bol rozsudok Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k.
5C/287/2013-134 zo dňa 21.12.2015.

29. Po zrušení a vrátení veci okresnému súdu bolo okresným súdom na základe len verejného
vyhlásenia rozsudku dňa 21.12.2015 rozhodnuté tak, že návrh žalobcu bol okresným súdom zamietnutý.
Zo Zápisnice o verejnom vyhlásení rozsudku zo dňa 21.12.2015 vyplynulo, že okresným súdom bolo
pristúpené k verejnému vyhláseniu rozsudku. Okresný súd i napriek uvedenému postupu v odôvodnení

napadnutého rozsudku poukázal na listiny, dôkazy, vyplývajúce z pripojeného exekučného spisu sp.zn.
7Er/882/2011, a to na zmluvu o úvere č. 5058000111, ktoré dôkazy neboli vykonané pred okresným
súdom. Krajský súd má za to, že ak okresný súd ex offo prihliadol na dôkazy z pripojeného spisu
sp.zn. 7Er/882/2011 Okresného súdu Liptovský Mikuláš, avšak tieto dôkazy nevykonal na nariadenom
pojednávaní,keďžedošlolenkverejnémuvyhláseniurozsudkuokresnýmsúdom,taktakýmtopostupom

bola odňatá možnosť žalobcovi konať pred súdom v rovine vykonávania dokazovania, oboznámenia
sa s dôkazmi, a to v súlade nielen s Nariadením, ale aj podľa CSP (v čase rozhodovania okresného
súdu OSP), ktoré ako rozhodné procesné právo v zmysle článku 19 Nariadenia sa použije na konanie
o uplatnenom nároku žalobcom.

30. Účelom práva účastníka konania je vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, a tým ovplyvniť skutkové
zistenia, na ktorých súd zakladá svoje rozhodnutie. Aktivita účastníka pri využívaní tohto práva je v
podstatnej miere závislá práve od miery presvedčivosti vykonaných dôkazov, skutkových zistení, ktorých
vyvodenie z nich možno očakávať a miery presvedčenia súdu o vplyve týchto zistení na unesenie
dôkaznéhobremenadanéhoúčastníka.Okresnýsúdbeznariadeniapojednávaniasaoboznámilvýlučne

sám s dôkazmi vyplývajúcimi zo spisu sp.zn. 7Er/882/2011 bez toho, aby tieto dôkazy boli vykonané na
nariadenom pojednávaní za účasti sporových strán, preto takýmto spôsobom bolo upreté právo žalobcu
splniť si svoju povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, možnosť vyjadriť sa k vykonávaným dôkazom
a k posúdeniu nároku, keď okresný súd prihliadal na ochranu žalovaného ako spotrebiteľa. V rámcinovéhokonaniapredokresnýmsúdomjepretopotrebnézachovaťprávažalobcuvrovinevykonávaného
dokazovania a rovnako aj práva žalovaného ako druhej sporovej strany.

31. Vzhľadom na uvedené a odvolaciu argumentáciu žalobcu v tejto rovine krajský súd akcentuje, že
pokiaľ aj žalovaný v tejto sporovej právnej veci neuskutočnil námietky proti žalobcovým nárokom a
okresný súd ex offo sa zaoberal vzťahom, ktorý mal väzbu k vystavenej zmenke žalovaným, tak tento
postup, ktorý zvolil okresný súd, len reagoval na vyvíjajúcu sa rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov,
za vzatia do úvahy Spoločného stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015
k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej
republiky 8/2015 pod č. 93. V zmysle tohto spoločného stanoviska vyplýva ...„Ak navrhovateľ ako
dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja,
ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu

súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný
zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok
základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi
k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a
povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného

dokazovania vyplynie. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka
vystavená. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na
to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu
posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška

uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje."

32. Len pre úplnosť, pokiaľ Krajský súd v Žiline ako súd odvolací konal a v predchádzajúcich
rozhodnutiach vydaných pred 20. októbrom 2015, vychádzal primárne zo zmenkového charakteru
uplatneného nároku v kombinácii s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský

charakterkauzystojacejzazmenkou,takvdanommomentetohtokonaniaarozhodovaniabolopotrebné
vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov v Slovenskej republike v dotknutých veciach, ktorú
zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke
stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako Spoločné stanovisko občiansko-právneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným
právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa. Práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý
spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru, ako aj prijaté
zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky

neznamená to, že sa nemôže vyvíjať judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi
odvolacieho súdu.

33. Krajský súd v tejto veci poukazuje na spoločné stanovisko, z ktorého zdôrazňuje, že „pokiaľ by
sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť

obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť
platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi
a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§ 17 obsahuje úpravu podľa ktorej, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré

sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ
pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom,

ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný.", „Určujúcim pri hľadaní práva má byť,
že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré
vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť
všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov,keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť
uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník
konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd

sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré
mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho
vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za
predpokladupribližnevyváženéhopomerusílúčastníkovzmluvyalenzatohtopredpokladusamôžestať
prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach

Ústavného súdu SR".

34. Na základe vyššie uvedených zhodnotení, záverov, bol rozsudok okresného súdu v časti uvedenej
vo výroku tohto rozhodnutia zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okresný
súd v novom konaní bude postupovať v zmysle uvedeného právneho názoru krajského súdu a vo
vecno-právnej rovine bude dokazovanie vykonávané na nariadenom pojednávaní s tým, že bude

rešpektovaná vyvíjajúca sa rozhodovacia činnosť všeobecných súdov za vzatia do úvahy Spoločného
stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho
kolégiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyzodňa20.októbra2015kpostupusúdovnižšiehostupňa
vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v
Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93.

35. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátenú na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

36. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.