Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. október 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 12C/44/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4117214918
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Heinrichová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4117214918.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v spore žalobcu: REALITY - X24 CZ s.r.o., so sídlom Nám. 1. máje 1605, Uherský

Brod, Česká republika, IČO: 29 213 754, zast. Advokátska kancelária JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS
s.r.o., so sídlom Potočná 650/135 B, Trenčín, proti žalovanému: Mesto Nitra, so sídlom Štefánikova
trieda 60, Nitra, IČO: 00 308 307, o náhradu škody, sudkyňou Mgr. Ivanou Heinrichovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.4.2014 domáhal od žalovaného náhrady škody,
doplnením žaloby náhrady škody vo výške 67.137,82 eura, čo odôvodnil tým, že žalovaný vyrubil

daň z nehnuteľnosti na rok 2014 vo výške 84.307,45 eura spoločnosti H.O.S. správcovská, s r.o.,
pohľadávka na náhradu škody spôsobnej nesprávnym úradným postupom žalovaného pri vyrubení dane
bola postúpená na žalobcu.

2.Okresný súd vo veci vydal dňa 19.4.2018 platobný rozkaz č.k. 12C/44/2017-27, proti ktorému podal
žalovaný odpor, namietal pasívnu legitimáciu, vzniesol námietku premlčania, daň neuhradil a nemohla
mu vzniknúť škoda. Pre podaný odpor bol platobný rozkaz v celom rozsahu zrušený.

3.Súd vo veci pojednával v súlade s § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.

4.Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že rozhodnutie bolo vydané dňa 15.7.2014, žaloba bola
súdu doručená 24.4.2017, ak by sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia plynula by
dvojročná premlčacia lehota. Čo sa týka náhrady škody, malo by sa jednať v prípade škody o reálny
úbytok na majetku, keby žalobca daň z nehnuteľnosti zaplatil a rozhodnutie by bolo zrušené, v takom

prípade by mu bola bývala vznikla škoda. Neexistuje tu príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného
a údajnou škodou. Žiadal žalobu zamietnuť. Žalobca si svoj nárok uplatňuje s poukazom na zákon č.
514/2003, čo nie je správne. Žalovaný vydal rozhodnutie, ktorým bola vyrubená daň, žalobca sa proti
tomu odvolal, druhostupňový orgán rozhodnutie potvrdil. Žalobca si nemôže uplatňovať náhradu škody
na základe rozhodnutia, ktoré bolo ako vecne správne potvrdené. Žalobca mal možnosť domáhať sa
preskúmania tohto rozhodnutia, čo neurobil. Daň z nehnuteľnosti do dnešného dňa neuhradil, preto mu
ani škoda nemohla vzniknúť.

5.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalovaného, oboznámením sa s obsahom
spisu a to žalobou, rozhodnutím č. 314022/2014, zmluvou o postúpení pohľadávok, žiadosťou
o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, doplnením žaloby, odporom, rozhodnutímFinančného riaditeľstva, daňovým priznaním, vyjadrením žalobcu k odporu a zistil tento skutkový a
právny stav:

Žalovaný vydal dňa 22.4.2014 rozhodnutie č. 314022/2014, ktorým ako správca dane vyrubil
daňovníkovi H.O.S. Správcovská s.r.o. so sídlom Trenčianska cesta 647/24, Bánovce nad Bebravou,
IČO 36352624 daň z nehnuteľnosti na r. 2014 v sume 84.307,45 eura a to daň z pozemkov vo výške
1.389,16 eura a jednak daň zo stavieb vo výške 82.918,292 eura.

Daň z nehnuteľnosti mala byť zaplatená v troch splátkach a to v sume 28.074,38 eura v lehote splatnosti
31.5.2014, v sume 28.074,38 eura v lehote splatnosti 31.8.2014 a v sume 28.158,69 eura v lehote
splatnosti 30.11.2014. Žiadna suma zo strany daňovníka uhradená nebola.

Predmetná pohľadávka bola na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 10.4.2017 postúpená
zo spoločnosti H.O.S. Správcovská s.r.o. na žalobcu.

Žalobca doručil žalovanému žiadosť na predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy pri výkone samosprávy.

Finančné riaditeľstvo SR potvrdilo rozhodnutie Mesta Nitra č. 314022/2014 z 22.4.2014, ktorým vyrubilo

daň z nehnuteľnosti na r. 2014 v sume 84.307,45 eura. Vyplýva to z rozhodnutia zo dňa 15.7.2014, ktoré
nadobudlo právoplatnosť 21.7.2014.

6.Podľa § 10 ods. 1,2,3 zákona č. 514/2003 Z.z., územná samospráva zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone

samosprávy.
Územná samospráva zodpovedá za škodu podľa odseku 1, ktorá bola spôsobená
a) nezákonným rozhodnutím alebo
b) nesprávnym úradným postupom.
Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. Podľa § 13 zákona č. 514/2003 Z.z., na uplatnenie

nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánov územnej samosprávy pri
výkone samosprávy sa primerane použijú ustanovenia § 5 a 6. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému
vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Podľa § 6 ods. 1 zákona č.
514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená,
bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade
škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podľa § 14 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z., územná
samospráva zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie o zákonom ustanovenej

lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto postupom
spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

7.Osobitosťounáhradyškodyjeto,žepreduplatnenímnárokunanáhraduškodynasúdetrebaspravidla
nárok vopred prerokovať s príslušným orgánom podanou písomnou žiadosťou, čo v danej veci žalobcom
splnené bolo, pretože žalobca podal dňa 11.4.2017 žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie

návrhu na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu územnej samosprávy
pri výkone samosprávy. Jeho nárok v lehote 6 mesiacov od prijatia žiadosti nebol uspokojený a preto
podal žalobu na súd.

8.Žalovaný v podanom odpore vzniesol námietku premlčania, súd sa s ňou stotožnil a žalobu zamietol

z dôvodu jej premlčania. Podľa § 106 ods. 1 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa keď sa poškodený dozvie o škode a o tom kto za ňu zodpovedá. Subjektívna premlčacia doba je
dvojročná a pre začiatok jej plynutia je významná skutočnosť, kedy sa poškodený dozvie o škode a kedy
sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá. Žalobca, resp. jeho právny predchodcavedel od momentu právoplatnosti rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR, čo bolo 21.7.2014, že mu
bola spôsobená škoda a kto mu ju spôsobil, a od tejto doby mu začala plynúť dvojročná subjektívna
premlčacia doba na uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá uplynula 21.7.2016. Už v mesiaci júl

2016 teda žalobca, resp. jeho právny predchodca vedel, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu
a rozsahu, ktorú bolo možné objektívne vyjadriť v peniazoch, avšak žaloba bola súdu doručená až po
uplynutí tejto lehoty 24.4.2017. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa
nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na
námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

9.Ak by aj nárok žalobcu premlčaný nebol, súd by žalobu zamietol z nasledovných dôvodov : Pre vznik
škody, resp. zodpovednosti za škodu sa vyžadujú nasledovné predpoklady, ktoré musia byť splnené
súčasne:
a) nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup. V prípade, že sa jedná o nezákonné
rozhodnutie sa požaduje, aby bolo rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda, neskôr zrušené alebo

zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v
predmetnej veci sa nejedná o nezákonné rozhodnutie , pretože s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1
zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladom vzniku práva na náhradu škody je jej spôsobenie nezákonným
rozhodnutím, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené
pre nezákonnosť príslušným orgánom. V takom prípade súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je

viazaný rozhodnutím tohto orgánu. V predmetnej veci však rozhodnutie správcu dane bolo Finančným
riaditeľstvom SR potvrdené, teda nebolo ani zrušené, ani zmenené pre nezákonnosť nebolo a preto
žalobca v konaní nepreukázal existenciu nezákonného rozhodnutia tak ako to vyžaduje ustanovenie §
6 ods. 1 zák.č.514/2003 Z.z. a keďže nezákonné rozhodnutie neexistuje, nemôže ani dôjsť ku vzniku
škody podľa § 3 ods. 1 zák.č.514/2003 Z.z. Nesprávny úradný postup žalovaného pri vyrubení dane

z nehnuteľnosti tiež v konaní žalobca nepreukázal, naopak z rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR
vyplýva, že správca dane pri vyrubení dane z nehnuteľností postupoval správne. Okrem toho žalobca
sa ani nedomáhal preskúmania tohto rozhodnutia v zmysle Správneho poriadku.
b) Škoda. Škodou podľa zákona č. 514/2003 Z.z., v znení neskorších predpisov, je skutočná škoda a
ušlý zisk.

c/, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutí, či nesprávnym úradným postupom a škodou. Tu
súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal žiadnym dôkazným prostriedkom
aká škoda mu mala vzniknúť, nepreukázal, ani vznik škody, ani priamu príčinnú súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody, vzťah medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom škody musí byť bezprostredný, priamy, neprerušený a nie sprostredkovaný. Medzi namietaným

postupom správcu dane a požadovanou škodou neexistuje žiadna priama príčinná súvislosť. Vzhľadom
na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol, nakoľko
dospel k záveru, že v prejednávanej veci sa nejedná o nezákonné rozhodnutie, ani nesprávny úradný
postup, neboli preukázané ani ďalšie predpoklady pre priznanie nároku na náhradu škody, ktorými sú
samotná škoda a nebola preukázaná priama príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom

a škodou.

10.Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd náhradu trov

konania nepriznal, hoci vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje zásada úspechu,
teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný, keďže žaloba bola v
celom rozsahu zamietnutá, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane, žalovaný si však
náhradu trov konania neuplatnil.

Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O
trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému súd náhradu trov
konania priznal v plnej výške, nakoľko vo veci mal plný úspech, v sporových konaniach sa uplatňuje
zásada úspechu, teda strana, ktorá mala v konaní plný úspech, čo je v tomto prípade žalovaný, keďže
žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, má právo na náhradu trov konania proti neúspešnej strane a

v konaní neboli zistené žiadne výnimočné dôvody hodné osobitného zreteľa ani v okolnostiach danej
veci, ani u strán sporu a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Nitre
prostredníctvom Okresného súdu Nitra (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.