Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. marec 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 11Pc/8/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216218430
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1216218430.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Hanou Posluchovou v právnej veci

navrhovateľa: X.. N. Ď., R.. XX.X.XXXX, D. K. B..Č..XX, D., proti odporkyni v 1. rade: X.. X. Ď., N.., R..
XX.X.XXXX, D. K. B..Č.. XX, D., odporkyni v 2. rade: Q. Ď., R.. X.X.XXXX, K. B..Č.. XX, D., zastúpená :
X.. X. Ď., N.., D. K. B..Č.. XX, D. o určenie výživného a vrátenie preplatku rozhodol

r o z h o d o l :

I. Súd návrh navrhovateľa voči odporkyni v 1. rade na určenie výživného z a m i e t a.

II. Súd návrh navrhovateľa voči odporkyni v 2. rade na zníženie výživného z a m i e t a.

III. Súd návrh navrhovateľa voči odporkyni v 2. rade na vrátenie preplatkov výživného
z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom podaným na tunajší súd dňa 23.11.2016 sa navrhovateľ domáhal zníženia výživného
na dcéru Q. - odporkyňu v 2. rade, a to zo sumy 500,-Eur mesačne na sumu 200,-Eur mesačne od
6.6.2015 a žiadal aj o vrátenie nespotrebovaného výživného. Zároveň sa domáhal, aby súd stanovil
vyživovaciu povinnosti odporkyne v 1. rade voči odporkyni v 2. rade ako výživou oprávnenej osobe,

a to na sumu 200,-Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnil predovšetkým tým, že výživné je spotrebného
charakteru a nemá byť zdrojom bezstarostného príjmu. Na základe ním uskutočneného prieskumu u
jeho známych, ktorých deti študujú v D. a niektorí dokonca na tej istej škole, ich výdavky sa pohybujú
v rozsahu od 200,-Eur mesačne od oboch rodičov. Podľa jeho názoru by tak malo 400,-eur mesačne
dcére Q. postačovať.

2. V písomnom vyjadrení k návrhu odporkyňa v 1. rade ako splnomocnená zástupkyňa odporkyne v

2. rade nesúhlasila so znížením výživného. Poukázala na to, že navrhovateľ podal prvýkrát návrh na
zníženie výživného už v apríli 2014, ktorý bol zamietnutý. Žiadala, aby súd za súčasť jej vyjadrenia k
návrhu považoval aj vyjadrenie k návrhu navrhovateľa v konaní sp. zn. 49P/71/2014 na č.l. 622-655
tam vedeného spisu spolu s pripojenými listinnými dôkazmi. K okolnostiam, ktoré nastali po rozhodnutí
krajského súdu koncom mája 2016, ktorým bol potvrdený zamietavý rozsudok tunajšieho súdu v konaní
sp. zn. 49P/71/2014 o návrhu navrhovateľa na zníženie výživného, uviedla, že odporkyni v 2. rade ako
osobe oprávnenej výživou sa zvýšili náklady v súvislosti s nástupom na vysokoškolské štúdium do D.,

keď si platí ubytovanie v súkromí, cestovné D.-D.-Š., stravovanie, učebnice, školské potreby, záujmy,
pričom má stále zdravotné problémy s pleťou a so zubami. Navrhovateľ sa už prvý mesiac po rozhodnutí
krajského súdu v máji 2016 zamestnal v novej firme, kde má podľa jej názoru okrem platu určite aj
nepeňažné príjmy - minimálne služobný automobil a mobil. Je podľa nej pravdepodobné, že aj stravu aubytovanie má preplatené zamestnávateľom vzhľadom na funkciu, ktorú zastáva, keďže je obchodným
zástupcom pre Česko a Slovensko. Situácia odporkyne v 1. rade ako matky odporkyne v 2. rade ako
osoby oprávnenej výživou sa pritom zhoršuje. Navrhovateľ sa vyhráža predajom bytu na K., kde bývajú

obeodporkyne,pričomonmámožnosťbývaťvdvochprázdnychrodinnýchdomochavzhľadomnasvoje
príjmy v minulom období by mal mať niekoľkomiliónové úspory v českých bankách. Je tiež väčšinovým
vlastníkom v spoločnosti s ručením obmedzeným. Má teda podľa názoru odporkýň dostatočné finančné
predpoklady,abyplatilvýživnéprinajmenšomvdoterajšejvýške,pričomtrebazohľadniťajpotencionalitu
príjmu navrhovateľa, ktorý dal dobrovoľne výpoveď v predchádzajúcom zamestnaní.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporkyne v 1. a v 2. rade, pripojenými
spismi tunajšieho súdu sp. zn. 59P/112/2013, 49P/71/2014 a 12C/14/2014 a listinnými dôkazmi
založenými do spisu účastníkmi konania a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k. 59P/112/2013-121 zo dňa 28.10.2013 v spojení s

opravným uznesením č.k. 59P/112/2013-124 zo dňa 24.1.2014 súd rozviedol manželstvo X.. X. Ď.,
N.. a X.. N. Ď., mal. Q. Ď. zveril do osobnej starostlivosti matky, otca zaviazal k povinnosti prispievať
na výživu dieťaťa sumou 500,-Eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc
dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, určil, že obaja rodičia budú maloleté dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok, otca oprávnil stretávať sa s mal. Q. bez obmedzenia, účastníkom

nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 2.1.2014. Z obsahu
pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 59P/112/2013 je zrejmé, že v čase vyhlásenia
rozsudku matka dosahovala priemerný mesačný príjem vo výške 806,88 Eur netto ( č.l. 35 súdneho
spisu 59P/112/2013), otcov príjem predstavoval 56.000,-Kč mesačne netto ( t.j. 2.190,-Eur netto podľa
kurzu k 10/2013). Z obsahu zápisnice z pojednávania konaného dňa 28.10.2013 súd zistil, že otec na

pojednávaní uviedol, že má nejaké úspory, ich výšku nevie uviesť, je spoločníkom dvoch obchodných
spoločností, cez víkendy sa pravidelne stará o svoju chorú matku, je odhodlaný rozviazať pracovný
pomer, zatiaľ inú možnosť bývania nemá, zo spoločnej domácnosti nehodlá odísť. V tom čase maloletá
dcéra Q. - ako osoba oprávnená výživou - bola študentkou strednej školy. Matka v konaní vyčíslila
náklady spojené s bývaním na mal. Q. na sumu 138,03 Eur ( ako 1/3 celkových nákladov domácnosti ),

náklady na stravu 170,-Eur, obedy v ŠJ 35,-Eur, električenku 11,33 Eur, drogéria-kozmetika spolu
78,-Eur, mobil 30,-Eur, vreckové 20,-Eur, kultúra 20,- Eur, šport ( fitness, krav maga, plávanie ) 90,-
Eur, krúžky ( tanec, herectvo) 60,-Eur, jazyky (doučovanie+jazyková škola) 70,-Eur, t.j. spolu 594,33
Eur plus ďalšie výdavky na školské pomôcky, príspevok ZRPŠ, oblečenie podľa potreby a sezóny,
športové aktivity, športové potreby, školské výlety, potreby pre domácnosť, poznávacie zájazdy, darčeky,

dovolenky, Vianoce, toaletné a čistiace prostriedky, vitamíny, lieky, zubár a cestovné poistenie spolu vo
výške cca 492,75 Eur mesačne ( č.l.78-79 súdneho spisu 59P/112/2013).

5. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 49P/71/2014 tunajší súd zistil, že
otec podal dňa 11.4.2014, t.j. cca 4 mesiace po právoplatnosti rozsudku o rozvode, návrh na zníženie

výživného zo sumy 500,-Eur mesačne na sumu 100,-Eur mesačne od 1.2.2014 z dôvodu zmeny jeho
pomerov, zníženia príjmu v dôsledku nemožnosti vykonávať prácu zapríčinenej matkou dieťaťa, pričom
výdavky sa otcovi zvýšili, keďže má vyživovaciu povinnosť voči svojej imobilnej matke. Súčasne žiadal
o vrátenie nespotrebovaného výživného. Z listu spol. DME Czech Republic, s.r.o. zo dňa 26.11.2014
vyplýva, že X.. N. Ď., zamestnanec, listom zo dňa 6.2.2014 oznámil, že má rodinné problémy, od

3.2.2014 nemôže pracovať, pretože mu je zabránené v prístupe k firemnému majetku. Od tohto dátumu
prácu pre spoločnosť fakticky nevykonával. Výpoveď z pracovného pomeru dal dňa 30.12.2013. Sám
požiadal o zníženie mzdy na 35.000 Kč brutto z dôvodu nemožnosti vykonávať prácu /nemôže sa dostať
k firemným dokumentom/, pričom jeho pracovný pomer skončil dňa 30.6.2014. Listom zo dňa 6.2.2014
otec oznámil písomne zamestnávateľovi nemožnosť vykonávať prácu v plnom nasadení, súčasne žiadal

o zníženie mzdy na 20.000 Kč mesačne na obdobie, pokiaľ sa situácia ohľadne sprístupnenia jeho
domácej kancelárie nevyrieši a pokiaľ sa nedostane z traumy, ktorá mu bola spôsobená. Rozsudkom zo
dňa 21.4.2015 č.k. 49P/71/2014-543 súd návrh otca na zníženie výživného zamietol, keď uviedol, že pri
zníženívýživnéhoje potrebnéporovnaťzmenupomerovnastranerodičovadieťaťaodposlednejúpravy
výživného. Porovnávajúc túto zmenu pomerov konštatoval, že na strane dieťaťa nedošlo k podstatnej

zmene pomerov, keďže vtedy mal. Q. bola naďalej študentkou strednej školy, hoci výdavky na dieťa
sa prirodzene zvyšujú v súvislosti s rastom dieťaťa a zabezpečením jeho bežných potrieb. Pokiaľ ide
o porovnanie príjmu a pomerov oboch rodičov, súd mal preukázané zníženie príjmu otca oproti stavu v
čase rozhodovania súdu o rozvode. Pokiaľ však otec poukazoval na zníženie jeho príjmu odvolávajúcsa na dôvody spočívajúce v nemožnosti vykonávať prácu u predchádzajúceho zamestnávateľa, ktorá
následne viedla ku zníženiu príjmu, pričom dôvodil konaním matky, ktorá mu nesprístupnila byt, v
rámci ktorého vykonával prácu, súd uvedené argumenty otca neakceptoval. Súd mal v konaní sp. zn.

49P/71/2014 jednoznačne za preukázané, že v čase posledného rozhodnutia o výživnom, resp. na
pojednávaní konanom na tunajšom súde, na ktorom bolo rozhodnuté o výživnom (v rámci rozvodového
konania), otec sám uviedol, že ukončí pracovný pomer so zamestnávateľom, čo odôvodňoval potrebou
byť v blízkosti dcéry a zabezpečením si iného príjmu. V priebehu obdobia do právoplatnosti rozsudku o
určení výživného, t.j. do 2.1.2014, dal otec v práci výpoveď, čím prišiel o príjem, ktorý bol podkladom pri

rozhodovaní o určenie výživného na dieťa. Naviac, otec akceptoval rozsudok súdu o určení výživného,
vočirozsudku nepodalodvolanie,čímmu vzniklapovinnosťplniťnazákladeprávoplatnéhoexekučného
titulu. Otec sa síce odvolával na uzavretie pracovnej zmluvy s budúcim možným zamestnávateľom za
výhodných podmienok, takúto však zmluvu neuzatvoril, pričom sám potvrdil, že k neuzavretiu zmluvy
došlo i z dôvodov na jeho strane, keďže mal traumu z porozvodovej situácie a problémov z toho
vzniknutých. Dôvody uvádzané otcom podľa konajúceho súdu nebolo možné zohľadniť v prospech otca,

ktorý si bol vedomý svojej povinnosti plynúcej z rozhodnutia súdu o výživnom. Súd konštatoval, že
konanie otca vo vzťahu k daniu výpovede bolo nanajvýš nezodpovedným voči sebe samému aj voči
dieťaťu. Skutočnosť, že otec dal výpoveď a neuzavrel novú pracovnú zmluvu, súd hodnotil z jeho strany
ako účelové. Pokiaľ ide o argumenty otca vo vzťahu k nemožnosti vykonávať prácu u zamestnávateľa
DME Czech Republic s.r.o. a súvisiacim znížením jeho príjmu, súd na základe vykonaných dôkazov

jeho tvrdenia vyhodnotil rovnako ako účelové. Poukázal pritom na to, že pokiaľ by mal otec vôľu
riešiť vec promptne, akonáhle bol vyzvaný matkou na prevzatie dokumentov a potrebných pomôcok,
nemal by dôvod na zasielanie žiadosti o zníženie príjmu, resp. situáciu v súvislosti s nemožnosťou
vykonávať prácu by mal vyriešenú už skôr. V spojitosti s tvrdenou traumou a psychickými problémami
otca,súdopäťkonanieotcavyhodnotilakoúčelové,keďkonštatovalžesporozvodovou situáciousamal

vyrovnať. Prihliadol i na skutočnosť, že v rámci konania o rozvod manželstva otec v postavení odporcu
s návrhom súhlasil, návrh akceptoval, súd rozhodol na prvom pojednávaní, na ktorom vo veci konal a
voči rozhodnutiu súdu nepodal odvolanie. Pri rozhodovaní o návrhu na zníženie výživného v konaní
sp. zn. 49P/71/2014 súd taktiež prihliadol na majetkové pomery otca, ako podielového spoluvlastníka
viacerých nehnuteľností, vlastníka osobného motorového vozidla, ktoré zakúpil počas konania o

zníženie výživného bez dôveryhodného zdokladovania zdrojov na jeho kúpu, spoločníka a konateľa
dvoch obchodných spoločností. Súd taktiež prihliadal na vyjadrenie otca, ktorý uviedol, že "peniaze má
uložené v bankách, ale nevie, v akej výške", pričom z prehľadu príjmu otca v období pred rozvodom
manželstva je nesporné, že jeho príjem bol dlhodobo nadštandardný, pričom sám potvrdil existenciu
finančných prostriedkov uložených na účtoch v bankách v Čechách a na Slovensku. K argumentom vo

vzťahukzabezpečeniuvýživyaopateryjehomatky,súdkonštatoval,žeprvoradoupovinnosťoukaždého
rodiča je prispievať na výživu svojho dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť, pričom vyživovacia
povinnosť je prednostnou pred akýmikoľvek inými pohľadávkami. Zároveň poukázal na to, že stará
matka Q. zo strany otca je dôchodkyňa, ktorá má svoj príjem. Ak je zabezpečená jej opatera v zariadení
a finančné náklady nepokrýva výška dôchodku starého rodiča, je povinnosťou všetkých jej detí, teda

súrodencovotca,podieľaťsanadoplatenítýchtonákladov.Ďalšievýdavkyotcanaplatbytitulombývania
v komerčných ubytovacích zariadeniach, ktoré náklady vyčíslil sumou od 300 do 400 eur mesačne len
počas pracovného týždňa s tým, že cez víkendy prespáva v dome svojej matky, súd zhodnotil tak, že
otec neriešil svoju bytovú situáciu prespávaním v penziónoch práve najvhodnejšie, čo mu nesporne
zvyšuje náklady na bývanie. Na základe uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že podmienky na

zníženie výživného nie sú splnené a návrh otca zamietol majúc za to, že konanie otca vo vzťahu k
znižovaniu jeho príjmu, vzdania sa práce s porovnateľnou výškou príjmu alebo vyššou, je účelové.
Otec podľa konajúceho súdu nepreukázal žiadne iné dôvody a skutočnosti, ktoré by boli relevantným
podkladom pre rozhodnutie o znížení výživného. Súd uzavrel, že je v možnostiach otca zabezpečiť si
príjemvyššívrozsahu,ktorýmuumožníuspokojovaťpotrebynielensvoje,aleajpotrebytakmerplnoletej

dcéry. Na odvolanie otca proti rozsudku zo dňa 21.4.2015 č.k. 49P/71/2014-543 rozhodol rozsudkom zo
dňa 17.05.2016 č.k. 11CoP/417/2015-682 Krajský súd v Bratislave tak, že rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave bol právnemu zástupcovi navrhovateľa doručený dňa
26.5.2016. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že vychádzajúc z okolností zistených
vykonaným dokazovaním je toho názoru, že od posledného rozhodovania o výživnom nedošlo na strane

otca, matky ani dcéry Q. k takej zmene pomerov, ktorú by bolo potrebné premietnuť do výšky výživného.
Podľa názoru odvolacieho súdu k zaujatiu uvedeného právneho názoru súd prvej inštancie dospel
na základe riadne zisteného skutkového stavu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil
a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Pokiaľ ide o výpoveď otca zpracovného pomeru v spoločnosti DME Czech Republic s.r.o., vrátane žiadosti otca o zníženie jeho
príjmu vo výpovednej lehote, posudzujúc dôvody výpovede a časové hľadisko podania výpovede, túto
aj odvolací súd vyhodnotil v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. že sa otec bez dôležitého dôvodu

vzdal výhodnejšieho zamestnania, na ktorú skutočnosť pri určovaní (zmene výživného) nie je možné
prihliadať. Záverom konštatoval, že dôvody na strane otca nespĺňajú kritériá na zníženie výživného
uvedené v ustanovení § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

6. Z pripojeného spisu tun. súdu sp. zn. 12C/14/2014 súd zistil, že konanie o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov medzi X.. X. Ď.B. a X.. N. Ď. nie je dosiaľ právoplatne
skončené. Predmetom vyporiadania je byt č. XX nachádzajúci sa na K. XX C. D. s priľahlým pozemkom,
osobné motorové vozidlo T. G., bytové zariadenie a domáca elektronika, obchodný podiel žalovaného
v obchodnej spoločnosti I.-X.R. I..W..V.. O. I.-X. D. I..W..V.., spoločné úspory 307.400,-Kč ( ktoré mali
byť podľa žalobkyne použité na kúpu vozidla Š. W.), ďalšie spoločné úspory na účtoch žalovaného v
Č. I. O..I.., J. D. O..I.., C. D., T. D. O..I.. a iných bankách.

7. Navrhovateľ - otec odporkyne v 2. rade ako osoby oprávnenej výživou je rozvedený, nemá ďalšiu
vyživovaciu povinnosť. Má ukončené vysokoškolské vzdelanie. Trvalý pobyt má evidovaný v byte na
K. B.. XX C. D.. V predmetnom byte nebýva, cez týždeň prespáva v penzióne A. na Q., resp. v rámci
služobných/pracovných ciest v iných komerčných ubytovacích zariadeniach v SR i zahraničí, cez víkend

2x mesačne u svojej matky mimo Bratislavy. Mesačné platby za bývanie v penzióne činia 290,-Eur. Do
januára 2014 navrhovateľ pracoval v spol. DME Czech Republic s.r.o., jeho priemerný mesačný príjem
činil56.000Kčnetto(2.190,-Eur).Od1.2.2014do30.6.2014jehopriemernýmesačnýpríjemčinil35.000
Kč mesačne brutto, t.j. 995 eur mesačne netto. Dňa 30.12.2013 dal navrhovateľ v spoločnosti DME
Czech Republic s.r.o. výpoveď s informáciou o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.6.2014. Od

1.7.2014 bol navrhovateľ nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce Českej republike, krajská pobočka
v Zlíne, poberal podporu v nezamestnanosti vo výške 14.281,-Kč. Dňa 9.9.2014 uzatvoril novú pracovnú
zmluvu so zamestnávateľom Esox Plast s.r.o., jeho priemerný mesačný príjem za obdobie od januára
2016 do mája 2016 dosahoval v priemere mesačne 758,-Eur netto. Od 1.júna 2016 sa zamestnal u
zamestnávateľa Cecho-Bohumil Cempírek s.r.o., kde za obdobie od nástupu do 31.12.2016 dosiahol

priemerný čistý mesačný príjem 39.112,-Kč, čo predstavuje 1.447,50 Eur. Otec v prehľade svojich
výdavkov na čl. 84 súdneho spisu do svojich aktuálnych nákladov zahrnul aj 500,-Eur ( čo činí 41,66
Eur mesačne) vynaložených na preddavok na znalecký odhad bytu v konaní tun. súdu o vyporiadanie
BSM sp. zn. 12C/14/2014, ďalej sumu 74,07 Eur ( čo činí mesačne 6,17 Eur) na úhradu sankcie
za dopravný priestupok spáchaný ním dňa 26.11.2016, sumu 200,-Eur predstavujúcu trovy exekúcie

vedenej na vymoženie výživného pre odporkyňu v 2. rade, sumu 100,-Eur ako ? mesačných nákladov
na lieky, plienky, dokrmovanie, prevádzku a údržbu matkinho domu hradených spoločne s ďalšími tromi
súrodencami a sumu 142,44 Eur ako mesačné prepravné náklady súvisiace so starostlivosťou o matku.
Ku svojim záväzkom uviedol, že voči sestre O. má záväzok titulom za neho uhradeného exekučného
dlhu 2.996,99 Eur. Taktiež poukázal na záväzok titulom "výpomoci" poskytnutej mu právnickou osobou

- spoločnosťou S-Instruments s.r.o., Mierová 22, Bratislava, kde je spoločníkom a konateľom, pričom
výška jeho vkladu predstavuje 4.979,08 Eur (150.000.- Sk), t.j. je väčšinovým (75%) spoločníkom. Je
spolu s odporkyňou v 1. rade bezpodielovým spoluvlastníkom bytu na K. B..Č.. XX C. D., podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností: rodičovského domu nachádzajúceho sa v Q. N. C. N. N. v podiele 1/8
(LV č. XXXX), spoluvlastníkom ornej pôdy a trvalých trávnatých porastov v podiele 1/60 nachádzajúce

sa v Q. N. C. (LV č. XXX), spoluvlastníkom rodinného domu v Q. N. C. v podiele 1/20 (LV č. XXXX).
Vlastní osobné motorové vozidlo zn. Š. W. zakúpené po rozvode manželstva v hodnote cca 300.000 Kč
a spoločne s odporkyňou v 1. rade vlastní vozidlo zn. T. G.. Iný majetok nevlastní. Zamestnávateľ mu
podľa potvrdenia zo dňa 23.2.2017 neposkytuje žiadne nepeňažné benefity nad rámec deklarovaného
príjmu. Služobný automobil používa výlučne na služobné účely, pričom je v ňom inštalované GPS, ktorá

slúžikukontrolejázd,cestovnénáhradysúmuvyplácanépodľaskutočnevynaloženýchnákladov(PHM,
ubytovanie), pričom je stanovená maximálna šetrnosť. Pri stanovení ceny za ubytovanie je stanovený
limit, ktorý nesmie byť prekročený. Na účte vo C. banke mal k 30.11.2016 sumu 100,13 eur, na účte vo
F. banke mal k 21.11.2016 sumu 2.265, 08 Eur.

8. Navrhovateľ sa vo svojej výpovedi v konaní pred súdom pridržiaval v celom rozsahu návrhu na začatie
konania, pričom uviedol, že výživné vo výške 500,-mesačne je pre neho likvidačné. Takto stanovená
výška vyživovacej povinnosti prekračuje čiastku, ktorá je nutná na výživu dcéry v čase, keď študuje na
vysokej škole, t.j. v čase keď bola študentka strednej školy musela byť takisto veľmi nadhodnotená aprekračovala jej reálnu spotrebu. Skutočné náklady na život študenta VŠ študujúceho v D. sa pohybujú
v sumárnej čiastke hlboko pod 500,-€ a na tej čiastke sa majú podieľať podľa Zákona o rodine obaja
rodičia. Na otázku súdu, ktoré podstatné okolnosti rozhodujúce pre výšku jeho vyživovacej povinnosti

voči odporkyni v 2. rade - jeho dcére Q. dané v čase rozhodovania súdu o rozvode manželstva v
konaní sp. zn. 59P/112/2013 sa zmenili a sú dôvodom podania návrhu na zníženie výživného v tunajšom
konaní, poukázal na zvýšenie životných nákladov vo všeobecnosti, pokles svojho príjmu v porovnaní
s uvedeným obdobím a na zníženú schopnosť sústrediť sa na prácu, čo je odrazom podľa neho
protizákonného konania exmanželky a súdov Slovenskej republiky. To, v akej situáciu sa t.č. nachádza,

je podľa neho len dôsledkom toho, čo sa stalo 3.2.2014, keď bol vyhodený na ulicu a bolo mu zabránené
plniť si pracovné povinnosti. Poskytované výživné vo výške 500,-€ považuje vzhľadom na jeho súčasné
podmienky za veľmi vysoké z nasledovných dôvodov: hrozí mu strata zamestnania, nakoľko má stále
problémy psychického charakteru súvisiace s nedoriešením a neschopnosťou vyrovnať sa s tým, čo sa
udialo. Ak ho zamestnávateľ prepustí, nebude mať nárok na podporu, nakoľko nemusia byť splnené
zákonné podmienky. Ak sa mu čokoľvek stane, pri obdržaní nemocenskej nebude mať šancu plniť si

svoju vyživovaciu povinnosť. K ním tvrdenej finančnej "výpomoci" poskytnutej mu spoločnosťou S-
Instruments s.r.o. vo výške 7.900,-Eur uviedol, že zatiaľ nemá povinnosť ju splácať, táto mu vznikne až
na základe vzájomnej dohody. Tiež uviedol, že nemá úspory, iba bežné účty. Zdôraznil, že nie je pravdou
to, čo uvádza bývalá manželka, t.j. že dal výpoveď s cieľom byť nezamestnaný, s cieľom nezarábať,
s cieľom neplniť si vyživovaciu povinnosť voči dcére. Predložené dôkazy podľa neho jednoznačne

preukazujú stav, že po 10 rokoch práce chcel zmeniť zamestnávateľa - spoločnosť DME Czech Republic
s.r.o.,preto museldaťvýpoveď,aby bolvoľnýnapracovnomtrhu.Záveromuviedol,žesa chcepodieľať
na harmonickom rozvoji svojej dcéry, ale nie na znižovaní nákladov exmanželky prostredníctvom
výživného.

9. Navrhovateľ v podaní doručenom súdu dňa 2.3.2017 opätovne zdôraznil, že sa nezriekol dobrovoľne
svojho zamestnania podaním výpovede dňa 30.12.2013, aby sa nemusel podieľať na výžive svojej
dcéry. Potreboval len zmeniť typ práce, zmeniť zamestnávateľa a viac sa venovať dcére. Uviedol,
že bývalá manželka mu totálne rozbila peňazotok a zničila jeho profesnú kariéru. Spochybnil výšku
nákladov vznikajúcich odporkyni v 2. rade ako osobe oprávnenej výživou tak ako sú uvedené v

prehľade jej výdavkov zo dňa 2.2.2017 založených v spise na č.l.109. Považoval ich za umelo nafúknuté,
preukazované podvrhnutými dokladmi. Príkladmo namietal nedostatočné zdokladovanie výšky nákladov
na privát v D. v sume 70,32 Eur mesačne, nákladov na kúpu notebooku hradené z neznámeho z účtu.
Opakovane poukazoval tiež na omnoho nižšie náklady vynakladané deťmi jeho známych študujúcich v
D., ktoré sa majú pohybovať mesačne od 200,-eur.

10. Odporkyňa v 1. rade - matka odporkyne v 2. rade ako osoby oprávnenej výživou je rozvedená,
nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, býva s dcérou- odporkyňou v 2. rade v 3-izbovom byte na K. Č..
XX C. D.. Predpísané mesačné náklady na bývanie predstavujú poplatok za elektrinu vo výške 20,- Eur,

služby spojené s užívaním bytu vo výške 211,34 Eur, RTVS 4,64 Eur, poistenie domácnosti 11,08 Eur,
internet +TV vo výške 28,37 Eur, poplatok za plyn vo výške 10,-Eur, daň z nehnuteľnosti 30,81 Eur
ročne. Spolu náklady na domácnosť a bývanie činia 316,26 Eur, z čoho polovica pripadajúca na Q.,
prechodne bývajúcu v D., predstavuje sumu 158,16 Eur. Nespláca žiadne pôžičky. Je zamestnaná, jej
priemerný mesačný príjem činí za rok 2016 sumu 1.077,-Eur netto, z čoho 873,50 Eur je z trvalého

pracovného pomeru a zvyšok - t.j. 203,50 Eur dosiahla prácou na dohodu o pracovnej činnosti na
FakulteekonomikyapodnikaniaPaneurópskejvysokejškolyvBratislavev zimnomsemestri2016/2017.
Zároveň do spisu založila potvrdenie Paneurópskej vysokej školy v Bratislave ( č.l. 181 súdneho spisu),
že v prebiehajúcom letnom semestri jej nebude poskytnutý žiadny úväzok z dôvodu dostatočného počtu
interných zamestnancov. Je spoluvlastníčkou bytu, v ktorom býva, a osobného motorového vozidla zn.

T. G., ktoré je však nahlásené ako stratené od 22.8.2014. Spolu s bratom vlastní pozemok v Č. W., ktorý
nadobudla darom od otca ešte v čase pred rozvodom manželstva, jej príjem plynúci z užívania pozemku
bratom činí cca 300,-Kč ročne.

11. V podaní doručenom súdu dňa 16.2.2017 odporkyňa v 1. rade ako splnomocnená zástupkyňa

odporkyne v 2. rade poprela pravdivosť tvrdení navrhovateľa, že tento nemá úspory. Poukázala pritom
na stav účtu navrhovateľa v Č. I. O..I.. č.ú.XXXXXXXXXX/XXXX, ktorý podľa dokladov založených v
spise tunajšieho súdu sp. zn. 49P/71/2014 k 1.1.2013 ( pred právoplatnosťou rozsudku o rozvode) činil
sumu 1.729.855.40 Kč (cca 64.000,-eur) a k 29.1.2015 ( t.j. po právoplatnosti rozsudku o rozvode)činil 72.620,52 Kč (cca 2.688,-Eur). Poukázala na to, že namiesto toho, aby navrhovateľ z dôvodu
hospodárnosti ním vynakladaných fin. prostriedkov býval v nedávno zrekonštruovanom rodičovskom
dome, kde má spoluvlastnícky podiel, pričom často v rámci plnenia pracovných povinností cestuje

po celej Slovenskej republike, ale aj do zahraničia, platí si penzión na Q.. Vyslovila pochybnosti o
navrhovateľom tvrdenej pôžičke/výpomoci v sume 7.900,-Eur od spol. S-Instruments s.r.o., keďže
prípadné potvrdenie o jej poskytnutí si môže vystaviť ako jej konateľ sám sebe. Zároveň uviedla, že
jej otec S.. K. F. ako spoločník spoločnosti S-Instruments s.r.o. nedal súhlas na poskytnutie "výpomoci"
vo výške 7.900,-Eur zo spoločného majetku spoločnosti navrhovateľovi, aj preto jeho tvrdenie v tomto

smere považuje za účelové. Žiadala tiež predložiť daňové priznania a účtovné závierky firmy, avšak
na druhej strane sama uviedla, že daňové priznanie nebolo za posledné 3 roky vôbec podané, hoci
nesplnenietejtopovinnostijesankcionované.Podľa jejodhaduexmanželbymaldisponovaťajúsporami
cca 58.000,-Eur, keďže ku dňu 1.1.2014 mal mať na účte cca 80.000,-Eur. Ak sa prípadne z tejto sumy
aj odpočíta výživné za 3 roky (500,-Eur x12 mes.) spolu v sume 18.000,-Eur a trovy exekúcie 4.000,-
Eur, rozdiel medzi 80.000,-Eur a 22.000,-Eur činí práve odhadovaných 58.000,-Eur. Ďalej hodnotila ako

nereálne výdavky deklarované navrhovateľom na stravu, kancelárske potreby ( č.l. 84 súdneho spisu ).
Pokiaľ ide o výdavky na preddavok na znalečné v rámci vyporiadania BSM, tento uhradila aj ona. Podľa
nej navrhovateľovi vznikajú len minimálne mesačné výdavky, nakoľko väčšinu bežných výdavkov mu
zrejme hradí zamestnávateľ. K miernemu medziročnému kolísaniu svojho príjmu v uplynulom období
uviedla, že toto bolo zapríčinené tým, aká bola možnosť si privyrobiť formou práce na dohodu. Minulý

rok sa natoľko znížil počet študentov Paneurópskej vysokej školy v Bratislave, že vedenie muselo zrušiť
pobočku v Žiline. Tak sa stalo, že sa prechodne zvýšil počet študentov zo Žiliny. V letnom semestri však
už nedostala žiadny úväzok. Poukázala na skutočnosť, že výdavky na bývanie na Q. sa od roku 2013
( 138,03 Eur) zvýšili na 228,45 Eur v roku 2016-2017. Výdavky na stravovanie sa Q. takisto zvýšili jednak
z dôvodu, že študuje mimo domova a jednak vďaka diéte, ktorú kvôli problémom s pleťou dodržiava.

Okrem toho má aj časté výdavky na zubného lekára. Poukázala tiež na skutočnosť, že aj ona má starých
a chorých rodičov, s čím je spojená potreba ich opatery a zvýšených výdavkov. Jej matka má napr.
neuropatiu a veľké problémy so srdcom (dokladované správou z NÚSaCCH a.s.), pričom bola nedávno
hospitalizovaná, a to aj v nemocnici na Morave, s čím boli zasa spojené cestovné výdavky súvisiace s jej
navštevovaním.Napokonzdôraznila,ževýdavkysúvisiacesostarnúcimirodičmimajúistémnohí. Podľa

jej názoru by si navrhovateľ vedel nájsť aj lepšie platenú prácu, ako má teraz. Aj keby si ju však nenašiel,
je zrejmé, že je schopný výživné vo výške 500,-Eur bez problémov platiť. V podaní doručenom súdu
dňa 17.2.2017 ďalej poukázala na skutočnosť, že ak by súd považoval za potrebné preveriť finančné
možnosti navrhovateľa, tak potom je potrebné preveriť nie stav, ale pohyb na týchto účtoch minimálne za
posledných 5 rokov. Je totiž podľa nej pravdepodobné, že navrhovateľ prostriedky na účtoch povyberal

k dátumu rozvodu, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 2.1.2014.

12. Odporkyňa v 1. rade zastupujúca aj odporkyňu v 2. rade v tunajšom konaní vo svojej výpovedi v
konaní pred súdom poukázala na to, že akonáhle odvolací súd rozhodol o zamietnutí predchádzajúceho
návrhu navrhovateľa na zníženie výživného, tento mal hneď od 1. júna 2016 lepšiu prácu v Českej

republike. Išlo podľa nej z jeho strany o vyčkávanie. V tom čase rozposlal jej zamestnávateľovi
hrozné listy a maily, čím poškodil jej meno na pracovisku. Uviedla, že dané sú skôr dôvody na
zvýšenie výživného, pretože dcéra dala prednosť na štúdium v D., a to práve s ohľadom na správanie
navrhovateľa - svojho otca. Navrhovateľom uvádzané výdavky, napr. výdavky na cestovné súvisiace
so starostlivosťou o nemobilnú matku, považuje za nereálne. Do svojich výdavkov zahrnul aj obedové

menu, čo mu podľa odporkyne v 1. rade určite prepláca zamestnávateľ, pričom večere mu robí pani
domáca za 5,- €. Má za to, že vôbec celé ubytovanie na Q. pravdepodobne viac súvisí so vzťahom
navrhovateľa k horám. Určite by mohol vycestovávať aj z rodičovského domu, čím by si znížil výdavky
na bývanie a stravovanie. Q. bola vždy jeho srdcová záležitosť. Rozposiela fotky z turistických výletov po
celej rodine. Poukázala tiež na to, že s ohľadom na príjem navrhovateľa za 10 ročné pôsobenie vo firme

DME Czech Republic s.r.o. je zvláštne, že podľa svojho vyjadrenia nemá žiadne úspory. Zvláštne je aj to,
že na splatenie exekučných trov mu vraj ako uvádza - požičala peniaze staršia sestra O. vo výške takmer
3.000,- €, keďže v predchádzajúcom návrhu na zníženie výživného uviedol, že dôvodom pre zníženie
výživného je zlá finančná situácia jeho súrodencov, ktorí sú ale dlhodobo nezamestnaní, dlhodobo PN.
Sestra O. mala byť v skúšobnej lehote po 2,5 roku nezamestnanosti a dokázala sa vtedy podľa jeho

tvrdení jemu ako bohatému bratovi zložiť sumou 100.000,- Kč na auto Š. W. a v súčasnosti dokonca
mala zaplatiť zaňho exekučné trovy. Ďalej zdôraznila, že ak navrhovateľ sám uvádza, že výpoveď ( v
spoločnosti DME Czech Republic s.r.o. ) dal dobrovoľne, aby bol na pracovnom trhu voľný, pričom vedel
aké výživné má stanovené súdom, mohol si to dovoliť len v tom prípade, že disponuje veľkými úsporami.V čase keď dal výpoveď, nemal žiadnu prácu istú, v jeho záujme bolo najskôr znížiť výšku výživného.
Psychické problémy mala aj ona s oboma dcérami počas manželstva aj po ňom, o čom svedčia listinné
dôkazyzaloženévspisesp.zn.49P/71/2014.Napriektomu sadokázalistýmtovždynejakovysporiadať

a neľutovali sa tak, ako navrhovateľ, lebo mali zodpovednosť za svoje pracovné a školské povinnosti. Aj
v súčasnosti pri takom príjme, aký má navrhovateľ, mu po zaplatení výživného ostane vyšší disponibilný
príjem ako pripadne na ňu a odporkyňu v 2. rade, keď sa spočíta výživné a jej čistý príjem. Navyše to, čo
navrhovateľ má z firmy preplatené, si ony musia hradiť samé. Okrem toho zadržiava miliónové úspory.

13. Odporkyňa v 2. rade ako osoba oprávnená výživou v prehľade svojich výdavkov uviedla, že za
bývanie na súkromí vynakladá mesačne sumu 70,32 Eur, stravu 250,-Eur, obedy 120,-Eur, električenku
15,05 Eur, cestovné Bratislava-Brno 40,-Eur, MHD Bratislava 10,-Eur, drogéria-kozmetika spolu 100,-
Eur, mobil 30,-Eur, kultúra 30,-Eur, šport ( fitness, joga, poledance, plávanie ) 45,-Eur, t.j. spolu 710,37
Eur. Deklarovala aj ďalšie výdavky na školské pomôcky, oblečenie, športové potreby, potreby pre
domácnosť, poznávacie zájazdy, darčeky, dovolenky Vianoce, vitamíny, detoxikačné čaje, lieky, zubár

a cestovné poistenie spolu vo výške cca 534,-Eur mesačne. Vo svojej výpovedi v konaní pred súdom
uviedla, že v porovnaní s ostatnými študentmi má iný životný štýl, žije aktívnejšie. Zaujíma sa o zdravú
stravu z dôvodu starostlivosti o pleť, s ktorou má problémy. Lekári jej nevedeli pomôcť, takže si pomáha
sama. Asi pred mesiacom pristúpila k naozaj prísnej diéte, vylúčila mlieko a mliečne výrobky, snaží sa
stravovaťvzmysleinformáciíozdravejvýžive,ktorébyjejmohlipomôcťs problémamispleťou.Stýmsú

však spojené zvýšené náklady na stravovanie. Taktiež z dôvodu svojich športových záujmov si upravuje
stravu. Býva v súkromí, lebo chce mať na učenie kľud. Zariaďuje si privát, ešte nemá dozariaďovanú
kuchyňu. Za privát platí 1.900,- Kč ( 70,32 Eur ) mesačne, čo je však lacnejšie ako internát, ktorý stojí
od 120,-Eur mesačne. Jej koníčkom je šport. Náklady na šport predstavujú nákup športových potrieb a
permanentiek. V októbri (2016) si musela kúpiť nový notebook, pretože starý nefungoval bez napájania

a nemohla ho používať na prednáškach. Učebnice si kupuje väčšinou použité.

14. Súd právne posúdil vec najmä podľa týchto ustanovení zákona:
Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len "ZoR"), plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 ZoR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 ZoR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičova

v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.

Podľa § 62 ods. 5 ZoR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 ZoR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 ZoR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 ZoR pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

15.Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným
rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust.§ 78 ods. 1 ZoR, aj ust. §157 Civilného mimosporového
poriadku (C.m.p.), podľa ktorého rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo

zrušiť, ak sa zmenia pomery. Ustanovenie § 157 C.m.p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku, ak sa
podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Pritom
nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom alebo o plnenie dohody.
Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78ods. 1 ZoR. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je
zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli

odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď
sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia
predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by
súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by
vlastne o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou

sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o návrhu na zníženie (zmenu) vyživovacej povinnosti navrhovateľa
v tomto konaní. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu je len to, či sa výrazne, trvale, nie
krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného alebo na strane povinného rodiča,
ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Takouto zmenou môže byť napríklad
podstatne vyšší vek dieťaťa a s tým spojený nárast nevyhnutných nákladov, trvalá zmena zdravotného
stavu na strane subjektu oprávneného alebo povinného z vyživovacej povinnosti, nástup dieťaťa do

školy vyššieho stupňa, podstatná zmena výšky pravidelného príjmu jedného z rodičov, prípadne zmena
počtu vyživovaných osôb u rodičov. Posúdením všetkých zmien v pomeroch účastníkov konania, ku
ktorým došlo od poslednej úpravy, sa sleduje zámer, aby súd mohol vyhodnotiť, či skutočne došlo k
takej zmene pomerov účastníkov konania, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia. Pritom iba zmena
pomerov výraznejšieho rázu v okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie skoršieho rozhodnutia o

výživnom, je dôvodom pre jeho zmenu. Súd pri rozhodovaní o zmene výšky vyživovacej povinnosti musí
posúdiť všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlo od poslednej úpravy komplexne, pričom súd
zohľadňuje aj starostlivosť o spoločnú domácnosť, ktorú je potrebné považovať za plnenie vyživovacej
povinnosti.Priurčenívýškyvyživovacejpovinnostisúdvychádzaajzozásadyúmernosti,tedazozásady,
že životná úroveň dieťaťa sa má prispôsobiť životnej úrovni ostatných členov rodiny.

16. Súd porovnával pomery účastníkov v čase prechádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi
a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že naposledy bola vyživovacia povinnosť navrhovateľa
voči v tom čase mal. odporkyni v 2. rade upravená rozsudkom Okresného súdu Bratislava II č.k.
59P/112/2013-121 zo dňa 28.10.2013 v spojení s opravným uznesením č.k. 59P/112/2013-124 zo dňa

24.1.2014.

17. Navrhovateľ svoj návrh na zníženie výživného odôvodnil zvýšením životných nákladov vo
všeobecnosti, poklesom svojho príjmu, hrozbou straty zamestnania, nakoľko má stále problémy
psychického charakteru súvisiace s nedoriešením a neschopnosťou vyrovnať sa s tým, čo sa udialo s

čím súvisí aj zníženie jeho schopnosti sústrediť sa na prácu.

18. Pokiaľ ide o porovnanie príjmu a pomerov oboch rodičov súd mal preukázané, že v čase
predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom bol navrhovateľ riadne zamestnaný, dosahoval
priemerný mesačný príjem vo výške 56.000 Kč mesačne netto ( čo predstavuje sumu 2.190,-Eur). Od

júna 2016 priemerný mesačný príjem navrhovateľa činí 53.773,-Kč (1.990,-Eur) brutto, a 39.112,-Kč
( 1447.48 Eur) netto. Pokiaľ navrhovateľ poukazuje na zníženie jeho príjmu odvolávajúc sa na dôvody
spočívajúce v nemožnosti vykonávať prácu u predchádzajúceho zamestnávateľa - spoločnosti DME
Czech Republic s.r.o., ktorá následne viedla ku zníženiu jeho príjmu, pričom dôvodí konaním odporkyne
v 1. rade, ktorá mu údajne nesprístupnila byt, v rámci ktorého mal vykonávať prácu, súd uvedené

argumenty navrhovateľa v zhode s rozhodnutím tunajšieho súdu v konaní sp. zn. 49P/71/2014 nemohol
akceptovať. Posúdenie okolností a dôvodov zníženia príjmu navrhovateľa v porovnaní s jeho príjmom
v čase rozvodu už totiž bolo predmetom vyhodnotenia súdom po skutkovej i právnej stránke tak v
prvoinštančnom konaní sp. zn. 49P/71/2014 ako aj v odvolacom konaní Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 11CoP/417/2015. Pokiaľ ide o výpoveď navrhovateľa z pracovného pomeru v spoločnosti DME

Czech Republic s.r.o., prvoinštančný ako aj odvolací súd posudzujúc dôvody výpovede a časové
hľadiskopodaniavýpovede,tútovyhodnotilivzmysle§75ods.1Zákonaorodine,t.j.tak,že navrhovateľ
sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, na ktorú skutočnosť pri určovaní ( zmene
výživného ) nie je možné prihliadať. Aj tunajší súd v prebiehajúcom konaní nemal dôvod sa od
tohto skutkového a právneho posúdenia odkloniť, preto ani aktuálnu výšku príjmu navrhovateľa

nemohol zohľadniť ako dôvod relevantný na zníženie výživného. Zároveň súd konštatuje, že ani ostatné
dôvody uvádzané navrhovateľom v návrhu a v priebehu tohto konania nespĺňajú kritériá na zníženie
výživného uvedené v ustanovení § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Aby takýmto dôvodom mohlo
byť napríklad zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa v porovnaní s jeho zdravotným stavom v časepredchádzajúcehorozhodnutiaovýživnomvkonanísp.zn.59P/112/2013,museloby maťtotozhoršenie
jeho zdravotného stavu (a s tým spojená aj zmena schopností a možností poskytovať odporkyni v 2.
rade výživné v pôvodne stanovenej výške) charakter podstatnej a trvalej zmeny a navyše by malo

byť riadne preukázané. Navrhovateľ však v konaní v tomto smere neprodukoval žiadne presvedčivé
dôkazy, ktorými mohli byť napríklad lekárske správy o zhoršení jeho psychického či fyzického zdravia.
Súdu preto neostalo iné, ako jeho tvrdenia o zlom psychickom stave považovať za účelové. Navyše
svoj zlý psychický stav dával do súvislosti s udalosťami zo dňa 3.2.2014, keď mal byť "vyhodený na
ulicu" a malo mu tak byť zabránené plniť si pracovné povinnosti. Tieto okolností však už súd posudzoval

v predchádzajúcom súdnom konaní sp. zn. 49P/71/2014, pričom ich nepovažoval z hľadiska plnenia
vyživovacej povinnosti navrhovateľa za relevantné.

19. Súd tu dáva do pozornosti navrhovateľa, že ak práve pretrvávajúce zlé medziľudské vzťahy medzi
ním a zvyškom jeho pôvodnej rodiny ( exmanželka a dcéry) - zhoršované ešte prebiehajúcimi súdnymi
spormi - sú dôvodom jeho tvrdenej " neschopnosti sústrediť sa prácu", tak táto skutočnosť nemôže byť

dôvodom na zníženie výživného a jej riešenie nie je v možnostiach súdu, ale výlučne v rukách účastníkov
konania. Pritom svoj nemalý podiel na vzniku a trvaní neustále prebiehajúcich súdnych konaní medzi
účastníkmi (vyporiadanie BSM a opakovane o zníženie výživného) má práve navrhovateľ.

20. Pokiaľ navrhovateľ dôvodil svoj návrh na zníženie výživného aj zvýšením životných nákladov vo

všeobecnosti, tak súd konštatuje, že ak sa tieto zvýšili, tak všetkým účastníkom konania - nielen
jemu. Predovšetkým sa však životné náklady zvýšili odporkyni v 2. rade ako osobe oprávnenej výživou,
ktorá od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom nastúpila na vysokoškolské štúdiu do D., s čím
je určite spojené zvýšenie jej životných nákladov, a to najmä o náklady na ubytovanie a cestovanie.
Hoci súdu sa rovnako ako navrhovateľovi môžu javiť ňou deklarované výdavky ( napr. 1.200,- až

1.500,-Eur ročne na oblečenie) ako nadhodnotené, táto skutočnosť nemohla byť zohľadnená súdom
v tomto konaní. V porovnaní s odôvodnenými potrebami odporkyne v 2. rade ako osoby oprávnenej
výživou v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku ( v konaní sp. zn. 59P/112/2013) totiž rozhodne
nemohlo dôjsť k zníženiu rozsahu jej odôvodnených potrieb, a to práve z dôvodu jej nástupu na
vysokoškolské štúdium do D.. Súd pritom nemôže, ako je už vyššie uvedené - preskúmavať primeranosť

výživného, tak ako to žiadal navrhovateľ, pretože by to predstavovalo neprípustné preskúmavanie
právoplatného súdneho rozhodnutia. Súd by v danom prípade mohol zohľadniť len prípadnú podstatnú
zmenu pomerov odporkyne v 2. rade ako osoby oprávnenej výživou, a to v zmysle podstatného zníženia
jej odôvodnených potrieb, k čomu rozhodne nedošlo. Z obdobných dôvodov by súd v tomto konaní
mohol na strane navrhovateľa zohľadniť len také okolnosti na jeho strane, ktoré neexistovali v čase

pôvodného rozhodnutia v konaní sp. zn. 59P/112/2013, resp. sa odvtedy podstatne zmenili ( s výnimkou
zníženia jeho príjmu z vyššie uvedených dôvodov hodnotených súdom už v konaní sp.zn. 49P/71/2014).
Mohlo by teda ísť napríklad o zdokladované vážne a trvalé zhoršenie zdravotného stavu navrhovateľa,
a tým zníženie jeho možností a schopností alebo o podstatné zhoršenie jeho majetkových pomerov
bez jeho pričinenia, resp. o vznik novej vyživovacej povinnosti ( napr. narodenie ďalšieho dieťaťa).

Takéto dôvody na strane navrhovateľa však v konaní neboli preukázané a ani v rámci dokazovania
nevyšli najavo. Dôvodom na zmenu súdneho rozhodnutia by prípadne mohlo byť aj podstatné zvýšenie
schopností a možností odporkyne v 1. rade ako druhého rodiča- matky odporkyne v 1. rade ako
osoby oprávnenej výživou. Takéto okolnosti však taktiež navrhovateľ v konaní nielenže netvrdil, ale tieto
ani nevyšli najavo. Odporkyni v 1. rade sa od posledného rozhodnutia o výživnom v konaní sp. zn.

59P/112/2013nezväčšil majetok aanivýraznejšienezvýšilpríjem,pričom svojufinančnúsituáciuriešila
i zabezpečením ďalšieho, i keď podstatne nižšieho a príležitostného príjmu bez výhľadu na možnosť
získavania tohto príjmu v blízkej budúcnosti. Jej výdavky na bývanie sa v porovnaní s predchádzajúcim
rozhodnutím súdu zvýšili, keďže v byte býva sama s dcérou. Potom ale jediná relevantná okolnosť, ktorá
predstavuje zmenu pomerov oproti pôvodnému stavu v konaní sp. zn. 59P/112/2013, a ktorá teda mohla

maťvplyvnarozhodnutiesúduvtomtokonaní, je zvýšenienákladovodporkynev2.radevsúvislostisjej
nástupom na vysokoškolské štúdium. To by však súd mohol vyhodnotiť len v neprospech navrhovateľa
a v prospech odporkyne v 2. rade v konaní o zvýšenie výživného na jej návrh, ktorý však nepodala.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru,
že dôvody na zníženie výšky vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni v 2. rade nie sú dané,

a preto súd návrh v tejto časti vo výroku II. tohto rozsudku zamietol. S ohľadom na zamietnutie návrhu
na zníženie výživného nevznikol ani žiadny preplatok výživného a teda ani povinnosť odporkyne v 2.
rade vrátiť ho navrhovateľovi, preto súd vo výroku III. tohto rozsudku aj v tejto časti návrh navrhovateľa
zamietol.21. Vo vzťahu k odporkyni v 1. rade, voči ktorej si navrhovateľ podaným návrhom uplatnil určenie
jej vyživovacej povinnosti voči odporkyni v 2. rade, súd vo výroku I. tohto rozsudku v tejto časti

návrh rovnako zamietol. Aktívne legitimovanou osobou na podanie návrhu na určenie vyživovacej
povinnosti voči odporkyni v 1. rade je totiž výlučne odporkyňa v 2. rade ako osoba oprávnená výživou.
Odporkyňa v 1. rade nesporne má voči odporkyni v 2. rade ako svojej dcére vyživovaciu povinnosť, ktorá
vzniká zo zákona, t.j. nie až na základe súdneho rozhodnutia. V praxi je pravidlom dobrovoľné plnenie
vyživovacej povinnosti k dieťaťu v potrebnom rozsahu, výnimkou je len obligatórne určenie vyživovacej

povinnosti rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Pokiaľ z rôznych dôvodov nie
je vyživovacia povinnosť plnená dobrovoľne, je potrebné súdne rozhodnutie, ktoré je z uvedeného
dôvodu len deklaratórne. Pokiaľ teda odporkyňa v 2. rade sama nepovažovala za potrebné upraviť
vyživovaciu povinnosť odporkyne v 2. rade voči nej súdnym rozhodnutím, tak takýto stav vzájomných
vzťahov založených na dobrovoľnom plnení vyživovacej povinnosti - či už v podobe úhrady časti
životných nákladov odporkyne v 2. rade ( napr. na bývanie a stravu), v podobe starostlivosti o spoločnú

domácnosť( ktorej potreba so stúpajúcim vekom potomka však klesá) alebo v podobe priamych platieb
odporkyni v 2. rade - je stavom nielen spoločensky akceptovaným ale aj žiaducim.

22. Pokiaľ ide o náklady spojené s opatrovaním starnúcich rodičov, pre úplnosť k výdavkom
deklarovaným navrhovateľom ako náklady na lieky, plienky, dokrmovanie, prevádzku a údržbu matkinho

domu hradených spoločne s ďalšími tromi súrodencami ( vo výške 100,-Eur mesačne ako ? z
týchto nákladov) a ako prepravné náklady súvisiace so starostlivosťou o matku ( vo výške 142,44
Eur mesačne ) súd konštatuje, že tieto výdavky boli rovnako ako okolnosti výpovede navrhovateľa
z pracovného pomeru v spoločnosti DME Czech Republic s.r.o. predmetom hodnotenia súdom už
v konaní sp. zn. 49P/71/2014. Už tam súd zdôraznil, že prvoradou povinnosťou každého rodiča je

prispievať na výživu svojho dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť, pričom vyživovacia povinnosť
voči dieťaťu je prednostnou pred akýmikoľvek inými výdavkami rodiča. Okrem toho však navrhovateľ
vznik týchto nákladov jednak tvrdil už v rámci konania sp. zn. 59P/112/2013, jednak ich skutočný vznik
a výšku v tomto konaní nepreukázal. V priebehu konania sp. zn. 49P/71/2014 ( čl. 439 súdneho spisu)
uvádzal prepravné náklady na trase Q. N. C. v sume 10,- Eur týždenne (40 Eur mesačne) a v tunajšom

konaní už uviedol sumu 142,44 Eur mesačne, pričom nie je zrejmý dôvod tak významného nárastu
týchto nákladov. Do nákladov na svoju matku navyše navrhovateľ zahrnul aj náklady na prevádzku a
údržbu domu, ktorého je ale podielovým spoluvlastníkom. S tým potom môžu súvisieť aj prepravné
náklady do Q. N. C., kde navrhovateľ navyše vlastní aj ďalšie nehnuteľnosti. V neposlednom rade súd
poukazuje na skutočnosť, že na zdravotné problémy svojich starnúcich rodičov a s tým spojený vznik

výdavkov poukázala v priebehu konania aj odporkyňa v 1. rade ako ďalšia osoba povinná výživou voči
odporkyni v 2. rade.

23. Pokiaľ ide o navrhovateľom deklarované výdavky spojené s exekúciou na výživné a s tým udávaný
záväzok vo výške 2.996,99 Eur voči sestre O., na tieto okolnosti súd v žiadnom prípade nemohol

prihliadnuť. Je totiž neprípustné, aby odporkyňa v 2. rade ako osoba oprávnená výživou znášala
následky konania navrhovateľa, voči ktorému z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti na základe
právoplatného súdneho rozhodnutia bolo začaté exekučné konanie. Z rovnakého dôvodu súd nemohol
prihliadnuť ani na výdavky spojené s úhradou sankcie vyrubenej navrhovateľovi za dopravný priestupok,
keď následok protiprávneho konania navrhovateľa, ktorý sa dopustil dopravného priestupku, nemôže

byť zohľadnený na úkor práva odporkyne v 2. rade na výživné voči navrhovateľovi. Rovnako výdavky
súvisiace s prebiehajúcim súdnym sporom o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
(navrhovateľa a odporkyne v 1. rade) vedeného tun. súdom pod sp. zn. 12C/14/2014, ktoré navyše v
rovnakej miere znáša aj odporkyňa v 1. rade ako ďalšia osoba povinná výživou, nemôžu byť zohľadnené
na úkor práva odporkyne v 2. rade na výživné voči navrhovateľovi. Vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov je totiž možné realizovať aj uzavretím dohody, ktorá je nepomerne menej
nákladná ako súdne spory v takýchto prípadoch. Taktiež súd nemohol prihliadať na navrhovateľom
uvádzané okolnosti, ktoré by prípadne v budúcnosti mohli nastať ( strata zamestnania a pod.). Pre
rozhodnutie súdu je totiž v zmysle § 217 ods. 1 prvá veta C.s.p. rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Pokiaľideotvrdenienavrhovateľao"výpomoci"vsume7.900,-Eur,ktorúmumalaposkytnúťspoločnosť

S-Instrument s.r.o., toto zostalo v konaní nepreukázané, a to napriek výzve súdu. I v prípade
preukázania tejto skutočnosti však nemožno bez ďalšieho predpokladať jej zohľadnenie súdom, nakoľko
navrhovateľ je 75% spoluvlastníkom a konateľom uvedenej spoločnosti, pričom jeho obchodný podiel
má byť predmetom vyporiadania v rámci bezpodielového spoluvlastníctva manželov.24. Záverom súd konštatuje, že upustil od vykonania dôkazov navrhovaných odporkyňou v 1.rade
spočívajúcich vo vyžiadaní odpovedí bankových inštitúcií za účelom zistenia finančných prostriedkov

na účtoch navrhovateľa z dôvodu, že doterajšie výsledky dokazovania postačujú pre rozhodnutie vo
veci a ďalšie vykonávanie dôkazov by zbytočne predlžovalo konanie. Taktiež je vysoko pravdepodobné,
že rozhodujúca časť prípadných úspor navrhovateľa bude taktiež predmetom vyporiadania v rámci
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

25. Výrokom IV. tohto rozsudku súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s § 52 C.m.p., podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 62 ods. 1, 2 C.m.p. je odvolanie možné odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne

alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní.

Podľa § 63 C.m.p. v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Podľa § 64 C.m.p. zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Podľa § 66 C.m.p. odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Podľa § 67 C.mp. na vady konania
pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci.