Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. január 2018

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/23/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117203767
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2018:7117203767.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci v starostlivosti o

maloleté dieťa Y. M., O.. X.X.XXXX, zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny
Košice, dieťa rodičov: matka U.. M. M., O.. XX.X.XXXX, bytom F. XX, Č. a otec U.. N. M., O.. X.X.XXXX,
bytom L. XX, M., zast. JUDr. Jozef Gőbl, advokát so sídlom Jantárova 30, Košice, v konaní o určenie
výživného na maloleté dieťa v striedavej starostlivosti takto

r o z h o d o l :

I. Návrh matky z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom doručeným súdu dňa 17.2.2017 žiadala, aby bol otec povinný prispievať na výživu

maloletého Y. M., O.. X.X.XXXX dňom podania návrhu sumou 200 Eur mesačne.

2. Otec sa k podanému návrhu vyjadril k písomnému podaniu doručeným súdu dňa 22.8.2017. S
návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť ako nedôvodný.

3. Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním
doručeným súdu dňa 4.5.2017 uviedol, že otec dobrovoľne bez určenia výživného uhrádza väčšiu

časť výdavkov na dieťa, čo je nad rámec výživného, ktoré požaduje matka dieťaťa v návrhu. Kolízny
opatrovník považuje určenie výživného a zvýšenie jeho životnej úrovne v záujme maloletého dieťaťa,
pričom rozhodnutie ponecháva na úvahu súdu po vykonanom dokazovaní.

4. Vyživovacia povinnosť bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 18P
147/2012 zo dňa 14.2.2013,v ktorom manželstvo účastníkov rozviedol, pre čas po rozvode zveril mal. Y.
M., O.. X.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti matky a otca, vyživovaciu povinnosť rodičov voči

maloletému dieťaťu neurčil.

5. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 22.3.2013.

6. V čase poslednej úpravy matka bola zamestnaná s priemerným mesačným príjmom vo výške 755,04
Eur.

7. Otec v čase poslednej úpravy bol zamestnaný s príjmom vo výške 1.682,10 Eur.

8. Matka uviedla, že maloletý je v súčasnosti žiakom 3. ročníka základnej školy. Jej príjmy ako matky
však na rozdiel od príjmov otca nie sú v takej výške, ktoré by umožňovali pokrývať potreby maloletého vtakejmiereakotoumožňujúotcovi,resp.niejeschopnázabezpečiťmaloletémutakúživotnúúroveň ako
mu zabezpečuje otec. V čase poslednej úpravy výživného súd neurčil vzhľadom ku skutočnosti, že ako
matka v tom čase uviedla, že otec pokrýva značnú časť výdavkov na maloletého s tým, že keď maloletý

niečo potreboval, tak to zakúpil. Otec pokrýval výdavky spojené so stravou a školskými poplatkami v
čase navštevovania MŠ a následne náklady ZŠ. Otec je však poberateľom rodinných prídavkov a taktiež
od narodenia syna si uplatňuje úľavu na dani. Od januára 2016 jej k 12-emu každý mesiac preposielal
rodinné prídavky vo výške 25 Eur. Úľavu na dani si však naďalej uplatňoval otec. Do januára 2016
prispievanie na potreby maloletého zo strany otca neriešila, nakoľko žila v spoločnej domácnosti s

partnerom, ktorý prispieval na chod domácnosti a tak zvládala zabezpečiť potreby maloletého avšak len
najnutnejšie. Uvedený mesiac oslovila otca a pokúsila sa o dohodu o prispievanie na výživu maloletého
kedy uviedla, že nemieni živiť jej osobu. Následne sa párkrát o dohodu pokúsila, avšak bezvýsledne.
Uviedol, že financuje cca 18-20 Eur mesačne maloletému školské obedy, školskú družinu vo výške 13
Eur. Čo sa týka aktivít maloletého, tento navštevuje 3. rok futbalový krúžok s ročnou platbou 300 Eur,
pri ktorej ju otec požiadal, aby prispela čiastkou 100 Eur. Nakoľko jej to finančná situácia nedovolila,

požiadala o pomoc matku, teda babku maloletého. Taktiež s účasťou maloletého na futbalovom krúžku
vznikajú ďalšie náklady, ktoré si nemôže dovoliť v čase keď sa maloletý nachádzal u nej a to výdavky
spojené s pravidelnými turnajmi konanými skoro každý víkend aj mimo Košíc, kde dopravu a povinné
platby hradí každý rodič za svoje dieťa. Ako matka sa snaží maloletému všetko čo potrebuje, avšak
veľakrát nedokáže pokryť bežné základné potreby maloletého v čase keď sa nachádza u nej, preto od

januára 2016 bola odkázaná na finančnú pomoc zo strany rodičov, teda starých rodičov maloletého.

9. Matka v ďalšom uviedla, že maloletý navštevuje odborného lekára ortopéda vo Viedni v intervaloch
2x v roku čo taktiež financujú striedavo. Kontrola s cestou predstavuje 200 Eur čo v súčasnosti pre ňu
je výdavok, ktorý nedokáže pokryť z vlastných zdrojov. Maloletý si rozdielnu životnú úroveň uvedomuje,

pociťuje to a vníma, nakoľko otec ho berie na dovolenky cez prázdniny, financuje mu sústredenie
futbalového krúžku, čo bohužiaľ z jej strany nie je možné. Akákoľvek bežná alebo mimoriadna školská,
či mimoškolská aktivita z jej strany byť financovaná nemôže vzhľadom k jej finančnej situácii.

10. Matka uviedla, že je zamestnaná s príjmom vo výške 900 Eur mesačne. Výdavky má nasledovné:

hypotéka420Eurmesačne,inkaso125-130Eurmesačne,cestovné60Eurmesačne,internetaostatné
výdavky 50 - 60 Eur mesačne. Matka uviedla, že čerpala úver v celkovej výške 105.000 Eur, pričom
úver slúžil na kúpu pozemku a domu v Čani a ostatných nákladov s tým súvisiacich. Žila s partnerom,
na ktorého meno v tom čase nemohli byť žiadne motorové vozidlá, preto ich kúpila sama. Kúpila dve
autá s tým, že tieto predala alebo vymenila. Partner mal príjem z taxislužby. Matka uviedla, že vlastní

motorové vozidlo v hodnote 1.000 Eur.

11. Otec uviedol, že uhrádzal maloletému poplatky zo škôlky a stravné počas navštevovania MŠ. V
školskom roku 2012/2013 cca 35 Eur mesačne, v školskom roku 2013/2014 vo výške 22 Eur, v mesiaci
júl 2014 uhradil maloletému pobyt v škôlke v prírode vo výške 110 Eur, pričom zabezpečoval veci na

celý pobyt, ošatenie, obuv, sladkosti, vreckové. Matka na škôlku v prírode neprispela ničím žiadnou
sumou ani vecami. Potvrdili doposiaľ si uplatňoval daňový bonus na dieťa vo výške 21,41 Eur a poberala
rodinné prídavky vo výške 23,52 Eur. Matka uvádza, že na jej podnet od januára 2016 jej zasiela rodinné
prídavky vo výške 25 Eur na účet. Dané tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko nebolo to z jej podnetu ale
z jeho, pričom jej navrhol, aby si uplatnila rodinné prídavky na maloletého na príslušnom ÚPSVaR, čo

neurobila a preto jej ich doposiaľ zasiela na účet zaokrúhlene vo výške 25 Eur od mesiaca február
2016. Odkedy matka opustila spoločnú domácnosť, t.j. august 2012 boli dohodnutí, že ošatenie a obuv
pre maloletého bude zabezpečovať čo aj dodržuje. Od mesiaca august 2012 až do mesiaca október
2016 nakupoval šatstvo a obuv maloletému, či už išlo o ošatenie letné, zimné, prípadne prechodné
obdobie. Od mesiaca október 2016 až doposiaľ zakupoval ošatenie so súhlasom matky. Zmenil to

až pri odchode maloletého k matke, pričom mal ošatenie doniesť maloletý naspäť. Matka uviedla, že
do januára 2016 žila v spoločnej domácnosti s partnerom, ktorý jej prispieval na chod domácnosti a
preto zvládala zabezpečiť potreby maloletého. Otec uviedol, že tieto tvrdenia sa nezakladajú na pravde,
nakoľko matka má od rozvratu manželstva, t.j. od augusta 2012 už tretieho partnera, pričom prvý, s
ktorým žila približne jeden a pol roka bol nezamestnaný, takže ho finančne zabezpečovala. Druhý bol

zamestnaný ale nezdieľal s ňou spoločnú domácnosť a to bol dôvod ich rozchodu, pričom v súčasnosti
má tretieho partnera. Otec uviedol, že matka nemá vedomosti o tom aké poplatky v škole uhrádza a to
na obedy, školský klub detí, družina. Spolu to činí mesačne cca 33 Eur v závislosti od počtu pracovných
dní. Čo sa týka mimoškolských aktivít maloletého, tento navštevuje futbalovú akadémiu Benecol, kdeprvé dva roky členský poplatok za malého bol vo výške 200 Eur a tretí rok vo výške 300 Eur. Matka
za dané obdobie uhradila členský poplatok vo výške 200 Eur a otec vo výške 500 Eur. K tvrdeniam, že
maloletý má skoro každý víkend turnaj uvádza, že od mesiaca september 2016 až doposiaľ nebola

matka na turnaji ani raz, nakoľko tieto sa nekonali, prípadne Y. bol chorý. Náklady na štartovné sú vo
výške 3 - 4 Eur, len v jednom prípade uhrádzal štartovné vo výške 7 Eur. Čo sa týka cestovania na
turnaj, tieto sa organizujú tak, že rodičia sa dohodnú a idú spoločne, čiže aj náklady na cestu sa rozložia.
Matka bola na turnaji najďalej v Prešove alebo v okrese Vranov nad Topľou. Maloletému bolo potrebné
zakúpiť tréningové dresy, súťažný dres, teplákové súpravy, obuv, obuv halovú, tarfy na umelý trávnik

a kopačky na normálny trávnik, chránič holenných kostí, ktorý je na súťažiach povinný. Všetky tieto
výdavky uhrádzal otec. Ohľadne návštev ortopéda vo Viedni otec uvádza, že sú v intervale 2x v roku,
pričom výdavky jednej kontroly predstavujú 200 Eur. Je smutné, že matka ani nevie, že už druhý rok
navštevuje maloletý odborného lekára vo Viedni iba raz do roka. Predtým boli kontroly častejšie. Matka
bolaodaugusta2012smaloletýmnakontrolevoViedniiba2xatorazsprvýmpartnerom arazsdruhým
partnerom. Otec bol s maloletým na kontrole vo Viedni 4x, naposledy 11.4.2016,13.3.2017 a dňa

12.3.2018 kedy je naplánovaná ďalšia kontrola. Otcovi vznikajú náklady súvisiace s jednou kontrolou
vo výške 250 Eur, čiže doposiaľ vynaložil náklady na kontroly vo Viedni vo výške 1.000 Eur. Matka
poukazuje na rozdielnu životnú úroveň, nakoľko ako otec berie maloletého na dovolenky cez prázdniny
a financuje mu sústredenia. Otec to robí pre maloletého nie pre seba, nikdy nebol na dovolenke sám
ale vždy spoločne s maloletým, aby mal zážitky, aby sa naučil plávať, bicyklovať, aby bol v kolektíve

detí na sústredení. Ohľadne príjmu a nákladov matky uvádza, že tieto si spôsobila sama keď približne
pred troma rokmi si pomocou hypotekárneho úveru zakúpila pozemok v obci Čaňa a dala si postaviť
dom na kľúč v celkovej hodnote cca 120.000 Eur spolu s oplotením pozemku, betónovým múrom. Ak
by si v danej dobe zabezpečila svoje bývanie kúpou bytu v Košiciach, nevznikli by jej takéto neúmerne
vysoké náklady na bývanie a taktiež cestovné náklady. Do roku 2015 chovala psa maltézskeho psíka

a k nemu v roku 2014 kúpila ďalšieho psa a to plemeno nemecká doga, ktorému zakúpila koterec
v hodnote 500 Eur. Samotná starostlivosť o psa je náročná ako časovo, tak finančne. Matka taktiež
spomína nepredvídateľné výdavky, v prípade choroby maloletého matke preplatil náklady za lieky vo
výške 20 Eur, ktoré jej odniesol do miesta bydliska spolu s dokladom o čerpaní OČR pre zamestnávateľa
a v rovnakej miere bol v prípade potreby na OČR s maloletým. Poplatky do školy uhrádza 99 %, matka

zaplatila v školskom roku len poplatok za anglický jazyk vo výške 6,50 Eur. V ďalšom otec uviedol, že
matka od roku 2012 vlastnila 6 motorových vozidiel, pričom dve z nich zakúpila ako nové a ostatné ako
ojazdené. Taktiež poukázala na to, že matka je tuhá fajčiarka s konzumáciou krabičky cigariet na deň.
Otec uviedol, že odkedy matka opustila spoločnú domácnosť v mesiaci august 2012, žije v 3-izbovom
byte v Košiciach, ktorý prešiel rekonštrukciou v roku 2000 spoločne so synom Y. partnerkou, ktorá je

toho času na materskej dovolenke a spoločnou dcérou G., nar. 30.5.2015. Jeho čistý príjem je 1.820 Eur
a má vyživovaciu povinnosť voči svojim dvom maloletým deťom a tiež partnerke. Aj keď má vyšší príjem
a hradí mal. Y. 90 % nákladov, vie zabezpečiť chod celej 4-člennej rodiny a na rozdiel od matky, ktorá
má čistý príjem 900 Eur a nevie zabezpečiť starostlivosť o jedno dieťa v trvaní dvoch týždňov v mesiaci.

12. Otec matke pri uzatvorení dohody o vyporiadaní BSM vyplatil sumu vo výške 20.000 Eur. Túto sumu
nepoužila na zabezpečenie bývania pre seba a maloletého ale čiastku vo výške 5.000 Eur použila na
úhradu súdneho sporu na Okresnom súdu Košice II so svojim prvým manželom, kde bola zaviazaná
uhradiť mu spôsobenú škodu predajom ich spoločného motorového vozidla počas manželstva tesne
pred rozvodom, ktoré predala bez jeho súhlasu. Čiastku vo výške 7.000 Eur použila na kúpu motorového

vozidla Chrysler Sebrink čiernej farby, ktoré približne v roku 2013 bezodplatne previedla na otca svojho
prvého partnera po ich rozvode. Čiastku vo výške 8.000 Eur použila spoločne so svojim prvým partnerom
po rozvode na prenájom baru v Košiciach vo dvore pri predajni nemeckého nábytku na zakúpenie tovaru
a mesačné platby nájomného. Uvedený bar nebol napísaný na matku, keďže je štátnym zamestnancom
a nemôže vykonávať inú zárobkovú činnosť. Predmetný bar im zisk neprinášal, spôsobil dlhy.

13. Otec predložil súdu presný rozpis platieb v prospech maloletého dieťaťa od rozvodu manželstva
pri striedavej starostlivosti oboch rodičov. Z uvedeného vyjadrenia vyplýva, že otec hradil maloletému
v školských rokoch poplatky za škôlku, stravu v škôlke, zariadenie detskej izby, lyžiarsky výcvik, rôzne
pobytesmaloletým,škôlkavprírode,školavprírode,školsképotrebyapomôcky,školskátaška,výdavky

v súvislosti s futbalovými aktivitami maloletého a to ošatenie, obuv, štartovné, sústredenia. Opätovne
začiatkom každého školského roka školské potreby a pomôcky, platba rodičovských združení, triedneho
fondu, učebné pomôcky, členské vo futbalovom klube. Predložené listinné dôkazy sa týkajú školskýchrokov 2012/2013, 2013/2014, 2014/2015, 2015/2016, 2016/2017. Otec predložil všetky listinné dôkazy
preukazujúce výdavky na maloleté dieťa.

14. Matka v priebehu konania svoje tvrdenia listinnými dôkazmi ohľadne výdavkov na maloleté dieťa
nepreukázala. Predložila súdu mailovú komunikáciu medzi ňou a otcom dieťaťa.

15. V priebehu konania súd vypočul mal. Y. M., ktorý uviedol, že vie čo je predmetom konania. Potvrdil,
že oboch rodičov má veľmi rád. Obaja sa o neho starajú a zabezpečujú všetky jeho potreby. Striedavo

je týždeň u matky a u otca. Venuje sa mimoškolskej záujmovej činnosti, na krúžky ho vezie matka alebo
otec. K platbám ohľadne aktivít sa vyjadri nevedel. Maloletý zopakoval, že oboch rodičov má veľmi rád.

16. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej priemerný
mesačný príjem za obdobie 3/2016 do 2/2017 bol vo výške 953 Eur netto, za obdobie 7/2016 do 6/2017
vo výške 963 Eur netto, za obdobie 7/2017 do 9/2017 vo výške 1.037 Eur netto, za obdobie 10/2017

do 11/2017 vo výške 1.318 Eur netto.

17. Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom otca bolo zistené, že jeho priemerný
mesačnýpríjemzaobdobie3/2016do2/2017bolvovýške1.796Eurnetto,zaobdobie7/2016do6/2017
vo výške 1.807 Eur netto, za obdobie 7/2017 do 11/2017 vo výške 2.070 Eur netto.

18. Podľa ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z. z., ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností.

19. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške

30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť.

20. Podľa ust. § 65 ods. 1, 2, 3, citovaného zákona, Ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd
upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť

voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

21. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,

možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na
neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

22. Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

23. Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné

len na návrh.

24. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členovuspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu

ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého
z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a
zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie

rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním
vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a

osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška

mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z
nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je

porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v
čase vyhlásenia rozhodnutia.

25. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných
platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady

potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti
rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej

výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených
mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,
plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera

vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

26. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie
vyživovacejpovinnostibymalobyťspravidladobrovoľné.Jejúpravasúdnymrozhodnutímbývaspravidla
následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky

výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,
jeho možnosti a majetkové pomery.

27. Podľa ust. § 62 ods. 6 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, ak je maloleté dieťa zverené do
striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej

starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej
starostlivosti rodičov výživné neurčuje.28. Striedavá osobná starostlivosť znamená, že dieťa žije striedavo s každým z rodičov v určitom
pravidelnom časovom intervale.

29. Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov od poslednej úpravy pri určení vyživovacej
povinnosti zo strany otca pri striedavej osobnej starostlivosti dospel k záveru, že od poslednej úpravy
k podstatnej zmene pomerov nedošlo. Dôsledne posudzoval výdavky rodičov na strane maloletého
dieťaťa ako aj príjmové a majetkové pomery matky a otca. Z pripojených oznámení o výške priemerného
mesačného príjmu matky a otca zistil, že príjem matky činí v priemere 1.318 Eur netto a príjem

otca v priemere 2.070 Eur netto. Z pripojených listinných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že
otec aj napriek skutočnosti, že vyživovacia povinnosť zo strany rodičov určená pri striedavej osobnej
starostlivosti nebola, zabezpečuje všetky výdavky a náklady spojené s maloletým dieťaťom. Tieto
sa týkajú hlavne zabezpečenia školských potrieb a pomôcok, hradenia školských i mimoškolských
aktivít, platby s návštevou futbalového klubu maloletého dieťaťa a s tým súvisiace výdavky. O týchto
skutočnostiachavýdavkochotecpredložillistinnédôkazy.Matkanepredložilasúdulistinnédôkazy,ktoré

by preukazovali v akej výške sa podieľa na výdavkoch na maloleté dieťa. Z uvedeného dôvodu je súd
toho názoru, že všetky výdavky a náklady na maloleté dieťa platí otec. Vzhľadom na tieto skutočnosti
je súd toho názoru, že návrh zo strany matky nie je dôvodný. Súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1
Zákonaorodine,ktoréplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťompovažujezaichprvoradúzákonnú
povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd je toho presvedčenia, že tak otec ako i matka mali v
rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom
minimálnebežnémuštandardu.Dieťamázozákonaprávonavýživu,ideojehozákonnýnárok.Rodičom
je uložená povinnosť splniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k
maloletým deťom je zakotvený v rámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1

písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť
výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča takisto odôvodnené potreby
dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd
zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného
stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Vykonaným dokazovaním

bolo preukázané, že príjem matky ako i otca sa od poslednej úpravy zvýšil. Matka preukazovala výdavky
ktoré má v súvislosti so splácaním úveru za stavbu rodinného domu. V ďalšom boli preukázané aj
skutočnosti, že matka vlastnila viacero motorových vozidiel, ktoré v priebehu rokov prepísala na iné
osoby. Z uvedeného vyplýva, že matka mala dostatok finančných prostriedkov. Z povahy výživného
a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou vyplýva, že plnenie vyživovacej

povinnosti nie je možné kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou. Vždy pôjde o viac či menej
približný odhad, pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

30. Súd v súlade s ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine a ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine, zohľadnil
základné hľadiská pre určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane

a schopnosti a možnosti povinného na druhej strane, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a
vzájomne sa podmieňujú a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého alebo izolovane sa zamerať
na jednotlivé skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Z vykonaného dokazovania súd má
za to, že obaja rodičia zabezpečujú vyživovaciu povinnosť maloletého. Od poslednej úpravy nedošlo k
takej zmene, aby súd v zmysle ust. § 62 ods. 6 Zákona o rodine určil jednému z rodičov výživné, v danom

prípade otcovi. Otec preukázal listinnými dôkazmi v akej výške sa podieľa na výdavkoch na maloleté
dieťa, pričom z uvedených vyplýva, že otec sa na týchto výdavkoch podieľa vo väčšej miere. Matka v
priebehu konania nevedela súdu špecifikovať aké výdavky má v súvislosti s maloletým dieťaťom. Tieto
súdu preukázal otec a to aj výdavky, ktoré má s dieťaťom pokiaľ je dieťa v starostlivosti matky.

31. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového
poriadku, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje
inak.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.