Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/282/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718201013
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6718201013.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlomPribinova25,81109Bratislava,IČO:35807598,protižalovanejW.X.,nar.XX.XX.XXXX,trvalým
bytom XXX XX T. XX, o zaplatenie 5.034,98 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Zvolen č. k. 18Csp/12/2018-50 zo dňa 11. júla 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti (II/ výrok) a v závislom
výroku o trovách konania (III/ výrok) p o t v r d z u j e.

II. Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 11. júla
2018 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.655,51 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške5%ročneod23.05.2018dozaplatenia,všetkovlehotedo3(troch)dníodprávoplatnostirozsudku
(I/ výrok), v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamietol (II/ výrok) a žiadnej zo strán náhradu trov konania
nepriznal (III/ výrok).

1.1.Zdôvodovrozsudkuvyplýva,žepredmetomkonaniazačatéhodňa24.02.2016bolozaplatenieistiny

5.034,98 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne od 09.03.2017 do zaplatenia a s náhradou trov
konania. Súd prvej inštancie mal preukázané, že rozsudkom Okresného súdu Zvolen č. k. 5T 148/2016
zo dňa 06.03.2017, právoplatným dňa 07.03.2017, bola obžalovaná Karin Brezová (tu žalovaná) uznaná
za vinnú okrem iného aj pre pokračujúci zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že neuviedla pravdivo všetky svoje výdavky a uzavrela Zmluvu o úvere č.
61113701 dňa 02.01.2007 so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r. o., na základe ktorej jej bol poskytnutý
úver vo výške 80.000,- Sk, čím spôsobila škodu spoločnosti POHOTOVOSŤ vo výške 80.000,- Sk

(2.655,51 Eur). Za to bola odsúdená na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu 3 roky s probačným dohľadom. Poškodená spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.
r. o. bola so svojím nárokom na náhradu škody odkázaná na civilný proces. Sporové strany uzavreli dňa
03.01.2007 Zmluvu o úvere č. 61113701, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 80.000,-
Sk. Žalovaná sa ako dlžník zaviazala zaplatiť túto sumu zvýšenú o poplatok 77.200,- Sk, t. j. celkovo
uhradiť čiastku 157.200,- Sk v 12 mesačných splátkach po 13.100,- Sk od 04.02.2007. Na zmluve dlžník
podpisom dňa 03.01.2007 potvrdil prevzatie peňažnej hotovosti. Zmluva iné údaje o úvere neobsahuje.

Žalobca k žalobe pripojil Všeobecné podmienky poskytnutia úveru.

1.2. S poukazom na § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 563 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného do 31.12.2007 okresný súd dospel k záveruo čiastočnej dôvodnosti žaloby. Keďže predmetom konania bola náhrada škody spôsobená konaním
žalovanej, okresný súd skúmal naplnenie atribútov zodpovednostného právneho vzťahu. Právoplatným
trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen bolo preukázané, že trestným činom žalovanej vznikla

žalobcovi škoda, čím bola preukázaná príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vznikom
škody aj zavinenie žalovanej ako škodcu. K majetkovej ujme žalobcu došlo poskytnutím finančných
prostriedkov žalovanej vo výške 80.000,- Sk (2.655,51 Eur) a v tejto časti bola žaloba dôvodná. Ušlým
ziskom na strane žalobcu môžu byť dojednané úroky a poplatky tak, ako ich uplatnil v žalobe. Po
preskúmaní úverovej zmluvy okresný súd konštatoval, že pri neuvedení ročnej percentuálnej miery

nákladov v zmysle § 4 ods. 2 písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. účinného do 31.12.2007 veriteľ
stratil nárok na zaplatenie úrokov a poplatkov. Aj pri pravidelnom chode veci by žalobca nemohol
očakávať vyčíslený ušlý zisk, pretože by mu neprináležal. Na zvyšok uplatneného nároku teda žalobca
nepreukázal právny nárok a okresný súd v tejto časti považoval žalobu za nedôvodnú. Žalobca si
uplatnil úrok z omeškania 5 % ročne zo žalovanej sumy od 09.03.2007 bez uvedenia bližších skutkových
okolností. Nakoľko pri náhrade škody nie je čas plnenia ustanovený zákonom a okresnému súdu nebola

doložená dohoda o čase splnenia tohto dlhu uzavretá stranami sporu, vychádzal z § 563 Občianskeho
zákonníka. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz o výzve žalovanej na splnenie dlhu, preto okresný súd za
túto výzvu považoval žalobu, ktorá bola žalovanej doručená 21.05.2018. Žalovaná potom bola povinná
splniť dlh do 22.05.2018 a od nasledujúceho dňa 23.05.2018 sa s jeho plnením dostala do omeškania.
Z tohto dôvodu žalobcovi súd prvej inštancie priznal úrok z omeškania 5 % ročne z prisúdenej sumy od

23.05.2018 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania žalobu zamietol. Lehota na plnenie
bola určená v súlade s § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“).

1.3. O náhrade trov konania rozhodoval súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 C. s. p.. Úspech žalobcu
predstavoval52%.Okresnýsúdmalzato,žemieraúspechustránbolapribližnerovnaká,pretorozhodol

tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Proti zamietajúcemu II/ výroku rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote
odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f), h) C. s. p. (okresný súd dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vychádzal z nesprávneho právneho

posúdenia veci). Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Navrhol prisúdenie náhrady trov celého,
teda aj odvolacieho konania.

2.1. Žalobca (ďalej aj „odvolateľ“) zdôraznil, že predmetom konania je nárok na náhradu škody

spôsobenej trestným činom úverového podvodu, nie nárok vyplývajúci zo zmluvy o úvere. Okresný súd
je viazaný záverom trestného súdu o vzniku škody, ktorá je súčasťou skutkovej podstaty trestného činu
úverového podvodu. Civilný súd je povinný vykonať dokazovanie len o výške spôsobenej škody trestným
činom, nie o vzniku a existencii škody. Okresný súd sa mal v rozsudku zaoberať výškou náhrady škody,
nie náležitosťami úverovej zmluvy. Absencia akýchkoľvek podstatných náležitostí zmluvy v zmysle

zákona o spotrebiteľských úveroch je v danom prípade irelevantná. Citoval z rozsudku Krajského súdu
v Banskej Bystrici č. k. 15Co/187/2017-88 zo 04.10.2017, v zmysle ktorého „skutočnosti rozhodné pre
ustálenie charakteru záväzkovo-právneho vzťahu zo zmluvy o úvere v prejednávanom prípade nie sú
právne významné, pretože súd konal o nároku žalobcu na náhradu škody“. Viazanosťou rozsudku
trestného súdu o náhradu škody civilným súdom sa zaoberal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku č. k.

11Co/108/2017-63 z 12.09.2017, podľa ktorého treba z výroku o vine vychádzať ako z celku a brať
do úvahy jeho právnu a skutkovú časť. Okresný súd Galanta rozsudkom č. k. 17C/277/2016-36 zo
dňa 13.04.2017 a Okresný súd Pezinok rozsudkom č. k. 9C/128/2016-53 zo dňa 25.01.2017 žalobcovi
priznali celú žalovanú sumu.

3. Žalovaná sa v zákonnej lehote k podanému odvolaniu nevyjadrila (§ 373 ods. 3 C. s. p.).

4. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359, § 362 C. s. p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C .s. p.) vec prejednal v rozsahu určenom
ustanovením § 379 C. s. p., bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a contrario za

použitia § 177 ods. 2 písm. c) C. s. p.. Z dôvodu, že odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania sa pri posudzovaní sporu zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným
postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v
konaní nedošlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C. s.p.). Dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom na §
387 ods. 1, 2 C. s. p. v odvolaním napadnutom zamietajúcom výroku (II/ výrok) a v závislom výroku o
trovách konania (III/ výrok) ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd sa v zásade stotožnil so skutkovými

a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre
posúdenie veci a svoje rozhodnutie, logické a presvedčivé, odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods.
2 C. s. p.. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a vzhľadom na potrebu vysporiadať sa
s tvrdeniami žalobcu v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

5. Odvolacie námietky týkajúce sa vád v skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa môžu prejaviť v
nesprávnom hodnotení dôkazov, ktoré vyústilo do nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm.
f) C. s. p.).

5.1. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery
a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1

Cdo 222/2009 zo dňa 26. februára 2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie
skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také
predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne
spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale
ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav

ju nesprávne aplikoval (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).

6. Nosnou odvolacou námietkou odvolateľa bolo, že súd prvej inštancie mal vykonať dokazovanie o
výške škody spôsobenej trestným činom, nie o vzniku a existencii škody. Odvolací súd z obsahu spisu
zistil, že súd prvej inštancie vychádzal z trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen zo 06.03.2007,

právoplatného 07.03.2017 a v súlade s odvolacím návrhom riadne vykonal dokazovanie týkajúce sa
výšky škody. Jej správne zistenei z hľadiska následného ustálenia správnej výšky jej náhrady úzko súvisí
spotrebouprieskumusúladuzmluvyospotrebiteľskomúveresprávnouúpravouspotrebiteľskéhopráva.
V prejednávanej veci bolo ustálenie výšky škody v trestnom konaní iba kvalifikačným znakom trestného
činu. Určenie skutočnej výšky škody pre potreby ustálenia výšky jej prisúditeľnej náhrady predpokladá

zistenie obsahu práv a povinností subjektov zmluvy o spotrebiteľskom úvere a platnosti jej jednotlivých
ustanovení, a to aj z hľadiska spotrebiteľského práva.

7. Odvolací súd po preskúmaní všetkých podstatných odvolacích námietok žalobcu, ako aj
predchádzajúceho konania spolu s odvolaním napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie odvolateľom

namietané nesprávne skutkové zistenia ani nesprávne právne posúdenie veci nezistil. Súd prvej
inštancie použil správne právne normy, ktoré správne interpretoval a správne aplikoval na zistený
skutkový stav.

8. Odvolateľ podal odvolanie voči zamietajúcemu II/ výroku rozsudku okresného súdu, ale správnosť
výroku o trovách konania nespochybnil. Od rozhodnutia o odvolaním napadnutom výroku však závisí aj
výrok o trovách konania (§ 379 písm. a) C. s. p.), preto ho odvolací súd po zistení jeho vecnej správnosti
potvrdil.

9. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1
v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p., z ktorého vyplýva, že o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval
zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C. s. p..
V odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalovaná, preto jej odvolací súd priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

10. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

11. Odvolaním nenapadnutý výrok rozsudku o uložení povinnosti zaplatiť sumu 2.655,51 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne od 23.05.2018 do zaplatenia v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti
rozsudku (I/ výrok) zostal nedotknutý (§ 367 ods. 3 C. s. p.).12. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C. s. p.).
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta posledná C. s. p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C. s. p.).