Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/49/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214208111
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8214208111.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: AB 2 B. V., so sídlom
Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, registračné číslo 572 79 667,
zast. Advokátska kancelária GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín,
IČO: 47 234 679, proti žalovanému: S. U., nar. XX.XX.XXXX, D. I. X, XXX XX D., zast. JUDr.
Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, o zaplatenie 4.503,53 Eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č. k. 5C/176/2015-71
zo dňa 27.02.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzujerozsudokvjehonapadnutejčasti,t.j.okremvýrokuII.ozamietnutížalobyvprevyšujúcejčasti.

Náhradu trov odvolacieho konania stranám nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
568,04 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 568,04 Eur od 14.05.2013
do zaplatenia a to všetko v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Posledným výrokom III. vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 74,77 %.

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 1 ods.2, 8, § 2, § 9 ods.1,2, § 11 ods.1
zákona č. 129/2010 Z.z. a ust. § 52 ods.1, § 53 ods.1,2,3 a 5 Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je predmetom tohto
konania a ktorý je založený zmluvou posúdil ako vzťah spotrebiteľský podliehajúci právnemu režimu
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Na

základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za jednoznačne preukázané, že
právny predchodca žalobcu -- spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., ako veriteľ a žalovaný uzavreli
dňa 12.08.2010 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej vzniklo žalovanému právo na
poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 6.000,- Eur. Táto Zmluva musí okrem všeobecných náležitostí
zmluvy obsahovať aj osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsiahnuté v § 9 zákona
č. 129/2010 Z.z., absenciu ktorých tento zákon v ustanovení § 11 spája s následkom bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru. Súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému záveru, že Zmluva neobsahuje

náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 písm. f), i), j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., čo má v zmysle § 11
ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému
na základe Zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad predložených
žalobcom vyplýva, že žalovaný doposiaľ uhradil splátky v celkovej výške 5.431,96 Eur. Preto súd privyššie uvedenom závere o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru priznal žalobcovi právo na zaplatenie
sumy 568,04 Eur predstavujúcej rozdiel medzi celkovo čerpanou sumou úveru vo výške 6.000,- Eur a
súčtom žalovaným zaplatených splátok vo výške 5.431,96 Eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

4. Výrok o úroku z omeškania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 517 ods.1,2 Občianskeho zákonníka
a § 10 písm. c/ Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v spojení s § 3 ods.1 uvedeného nariadenia v znení
účinnom do 31.01.2013.

5.Žalovanýnezaplatilžalobcovispotrebiteľskýúverriadneavčas,čímsadostaldoomeškaniasplnením
peňažného záväzku. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie vyčísleného ročného úroku z omeškania
vo výške 576,02 Eur a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4.503,53 Eur od 13.11.2014.
Nakoľko súd vyhlásil Zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú, pričom dlžná čiastka, s ktorou je žalovaný
v omeškaní, predstavuje 568,04 Eur, súd priznal žalobcovi v súlade s ustanovením § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 8,5 % ročne z dlžnej

sumy 568,04 Eur počnúc od 14.05.2013 do zaplatenia.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 255 ods. 1,2 v spojení s ust. § 262 ods.
1,2 Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.).

7. Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 4.503,53 Eur (100 %), súd mu priznal 568,04 Eur
(12,61 % zo žalovanej sumy), vo zvyšku 3.935,49 Eur (87,38 % zo žalovanej sumy) žalobu zamietol.
Miera úspechu žalovaného predstavuje 74,77 % (87,38 % - 12,61 %). Žalovanému, ktorý bol v
spore úspešnejší, tak vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 74,77 %.

8. Proti tomuto rozsudku a to okrem výroku II., ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol podal včas odvolanie žalovaný. Namietal, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalovaný je toho názoru, že nemal byť zaviazaný na zaplatenie sumy 568,04 Eur,
nakoľkokúverovejzmluvemaluzavretúpoistkupreprípadneschopnostiúversplácať.Stalsainvalidným
dôchodcom a opakovane právneho predchodcu žalobcu žiadal, aby si dlžnú sumu nárokoval od

poisťovne. Preto navrhol rozsudok zmeniť a žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

9. Právnemu zástupcovi žalobcu bolo odvolanie žalovaného doručené, tento sa k nemu nevyjadril.

10. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho

napadnutejčasti,t.j.okremvýrokuII.ozamietnutížalobyvprevyšujúcejčasti vzmyslezásaduvedených
v ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 C.s.p.
a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke
Krajského súdu v Prešove dňa 14.11.2018 a zistil, že odvolanie žalovaného v napadnutej časti nie je
dôvodné.

11. Súd prvej inštancie správne zistil, že zmluva zo dňa 12.08.2010 č. XXXXXXXXXX na základe
ktorej vzniklo žalovanému právo na poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 6.000,- Eur neobsahuje
náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 písm. f/, i/, j/ a k/ zákona č. 129/2010 Z.z., čo má v zmysle § 11 ods. 1
písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanému na základe

tejto zmluvy je bezúročný a bez poplatkov. V súlade s pravidlami formálnej logiky súd prvej inštancie
konštatoval, že žalovaný doposiaľ uhradil splátky v celkovej výške 5.431,96 Eur. Zároveň čerpal úver vo
výške 6.000,- Eur. Preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie sumy 568,04 Eur, predstavujúcej rozdiel
medzi celkovo čerpanou sumou úveru vo výške 6.000,- Eur a súčtom žalovaným zaplatených splátok
vo výške 5.431,96 Eur. Nakoľko vyhlásil zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, dlžná čiastka s ktorou

je žalovaný v omeškaní predstavuje 568,04 Eur, preto priznal žalobcovi v súlade s ust. § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka právo na zaplatenie úroku z omeškania v zákonnej výške 8,5 % ročne z dlžnej
sumy 568,04 Eur počnúc od 14.05.2013 do zaplatenia (15.deň odo dňa odoslania výzvy k splateniu
celého úveru, tak ako to vyplýva z bodu IV. žaloby). Súd prvej inštancie správne vypočítal i mieru
úspechu žalovaného, ktorá predstavuje 74,77 %. Žalovaný bol úspešný čo do sumy 3.935,49 Eur, čo

je 87,38 %. Žalobca bol úspešný čo do 568,04 Eur, čo predstavuje 12,61 %m teda 87,38 % - 12,61 %
predstavuje úspech žalovaného v rozsahu 74,77 %.12. Žalovaný sa v konaní bránil, tak ako to vyplýva z jeho vyjadrenia zo dňa 29.06.2015 tak, že úver je
bezúročný a bez poplatkov. Navrhol žalobu nad sumu 568,04 Eur zamietnuť a priznať mu náhradu trov
konania. Vo veci bolo teda rozhodnuté podľa návrhu žalovaného. Z obsahu vyjadrenia nevyplýva, že by

si bol žalovaný uplatnil poistné plnenie, prípadne, že by bol žiadal žalobcu, aby si sám uplatnil dlžnú
sumu z jeho poistnej zmluvy. Uvedenú skutočnosť netvrdil žalovaný ani na pojednávaní dňa 27.02.2017,
na ktorom síce nebol prítomný osobne, ale bol prítomný jeho právny zástupca. Navrhol žalobu nad sumu
568,04 Eur zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

13.Pretonemožnoakceptovaťodvolacienámietkyžalovaného,ktorýsaodvolávanato,žedlhzanehoje
povinná uhradiť poisťovňa, pretože v zmluve mal uzavretú poistku pre prípad neschopnosti úver splácať.
Žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by opakovane bol spoločnosť Home Credit žiadal, aby
si dlžnú sumu uplatnila prostredníctvom poisťovne, zároveň nepreukázal, že by si bol poistné plnenie
u poisťovne uplatnil sám, nepredložil ani žiadne dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení.
Samotná skutočnosť, že v zmluve bolo dohodnuté poistenie nemá vo vzťahu k predmetu sporu právny

význam. Z úverovej zmluvy skutočne vyplýva, že v bode 60. bol dohodnutý balíček Prémium pre prípad
dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu a ďalej pre prípad invalidity alebo
smrti následkom úrazu, pričom úhrada za poistenie Prémium bola 12,27 Eur, teda 7,58 % z pravidelnej
mesačnej splátky úveru bez poistenia. Pokiaľ mal teda žalovaný za to, že má dlžnú sumu za neho uhradiť
poisťovňa, nič mu nebránilo si svoje nároky uplatniť.

14. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti je vecne správny, preto ho odvolací súd postupom
podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. v napadnutej časti, t.j. okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti ako vecne správny potvrdil. V podrobnostiach poukazuje odvolací súd na správne a výstižné
dôvody uvedené v rozsudku súdu prvej inštancie.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení
s ust. § 255 ods. 1 C.s.p. s tým, že žalovaný ako sporová strana, ktorý nemal v odvolacom konaní
úspech nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešný žalobca by mal na náhradu trov
odvolacieho konania právo. Z obsahu spisu však odvolací súd zistil, že úspešnému žalobcovi žiadne

trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd vyslovil, že náhradu trov odvolacieho konania
stranám nepriznáva z dôvodu hospodárnosti konania.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.