Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Renáta Audová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 11C/206/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2616208748
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Audová
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2017:2616208748.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Senica samosudkyňou JUDr. Renátou Audovou v právnej veci žalobkyne: B. B., C..
XX.X.XXXX, S. Q.. Š. N. XXX, XXX XX I., Š. L. O., právne zastúpená advokátok JUDr. Petrom
Schmidlom, so sídlom advokátskej kancelárie Záhorácka 11/A, 901 01 Malacky, IČO: 40 227 618, proti
žalovanému: W. M., C.. XX.X.XXXX, S. S. XXX, XXX XX I., Š. L. O., právne zastúpený advokátom JUDr.
Romanom Frnčom, so sídlom advokátskej kancelárie Uralská 11, 040 12 Košice, IČO: 46 244 671 o
ochranu osobnosti takto
r o z h o d o l :
Žalovaný je p o v i n n ý zdržať sa tvrdení a akéhokoľvek spôsobu rozširovania, že žalobkyňa sa
dopustila nejakého protiprávneho konania, konkrétne: „ X. A. I. B. H. K. O. B.“ alebo „ X. A. I. B. H.,
K. O. B. B.“.
Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
o d ô v o d n e n i e :
1.Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na súde dňa 7.12.2016 domáhala toho, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zdržať sa tvrdení a akéhokoľvek spôsobu rozširovania , že žalobkyňa sa
dopustila nejakého protiprávneho konania , konkrétne : „ X. A. I. B. H. K. O. B.“ alebo „ X. A. I. B. H. , K.
O. B. B.“ a uložiť mu povinnosť do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku zabezpečiť na vlastné
náklady uverejnenie ospravedlnenia a to prostredníctvom obce I. a mesta O.- O. v tomto znení „L. O.
H. D., Ž. O. L. B. B., S. O. L. I. X. O. M. B. Ú. Š.- O. C. P.Q. X. U. , Ž. „. X. A. I. B. H. K. O. B. X. „ X.
A. I.Ú. B. H. , K. O. B. B.“ a zaviazať ho k náhrade trov konania. Svoju žalobu odôvodnila tým, že dňa
XX.X.XXXX v čase medzi XX. XX hod. až XX.XX hod. počas politických protestov v S. pred komplexom
S. držal žalovaný v rukách transparent s textom : „ X. A. I. B. H. K. O. B.Ú.“ a následne redakcia denníka
M. túto nepravdivú informáciu uverejnila v dennej tlači. Dňa XX.X.XXXX chcel žalovaný , na základe
predchádzajúcejpísomnejžiadosti,uverejniťvyššieuvedenúnepravdivúinformáciuožalobkyni,pričom
obec I. jeho žiadosti nevyhovela s odôvodnením , že obecný rozhlas neposkytuje priestor na riešenie
osobných sporov medzi občanmi. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný najprv v obchodnom dome D. v obci I. a
neskôr v obchodnom dome W. v meste Š.- O. doniesol letáky, na ktorých je na jednej strane fotografia ,
na ktorej žalovaný drží transparent s nápisom : „ X. A. I. B. H., K. O. B. B., K. S. T.“ a tiež s podobizňami
týchto osôb , pod fotografiou je nápis: „ C. I....“na druhej strane letáku súd fotografie, na ktorých je
žalobkyňa a na spodnom okraji letáka je nápis „... M. I. S. O. X. M. D. I.“. Žalovaný týmto konaním
zasahuje do práva na ochranu osobnosti žalobkyne , najmä do práva na česť a dôstojnosť žalobkyne ,
pričom jeho zásah v danom prípade spočíva v jej nepravdivom obviňovaní ( difamačnej povahy ) z
nečestného konania, ktorého obsahom , formou a cieľom presahuje rámec pravdivej a objektívnej kritiky,
teda žalovaný tak ohrozuje jej povesť a dobré meno vo vzťahu k spoločnosti ako aj vo vzťahu k ostatnýmspoluobčanom. Navyše žalovaný koná s jasným úmyslom uškodiť žalobkyni z dôvodu , lebo v čase keď
vykonávala funkciu O. obce I. od nej žiadal vyjadrenie pre Notársky úrad , ktoré by nezodpovedalo
skutočnosti a žalobkyňa mu nevyhovela, lebo by konala v rozpore so zákonom. Okrem toho žalovaný
bol riadne informovaný zo strany príslušných orgánov na základe podaní zo strany žalovaného na jej
osobu , že táto sa nedopustila žiadnej protiprávnej alebo protispoločenskej činnosti. O tom, že zásah
do práva na ochranu osobnosti žalobkyne je objektívne spôsobilý vyvolať nemajetkovú ujmu svedčí aj
to, že dňa XX.X.XXXX na sociálnej sieti anonymný občan , označený ako „ L. I.“ uvádza o žalobkyni,
ktorá je v súčasnej dobe M. B. Š. - O. informáciu, že v minulosti mala šafáriť s pozemkami, odmenami
za povodne, chodníkmi a cestami a inými závažnými vecami. Má za to, že konanie žalovaného naplnilo
skutkovú podstatu ustanovenia § 11 a § 13 ods.1 OZ.
2.Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril podaním doručeným súdu dňa 14.3.2017 ( zo dňa 12.3.2017 )
s tým, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznal a to z dôvodu, že prevod spoločného dvora asi
1/3 hektára do spoluvlastníctva a prevod časti toho istého spoločného dvora do výlučného vlastníctva
na rodinu s ktorou má viacej ako nadštandardné vzťahy a teraz táto rodina bráni vlastnými telami
prechádzajúcim vozidlám , pretože im prekáža , že vozidlá im jazdia tesne vedľa ich domu, ktorý bol
postavený na cudzom pozemku, teda bez riadneho povolenia. Tento prípad ešte nie je doriešený ,
nakoľko nie je záujem o riadne vyšetrenie a Obecný úrad I. podáva úmyselne nepravdivé informácie.
Na OÚ I. podal dňa X.X.XXXX trestné oznámenie za úmyselné nepravdivé informácie pre vyšetrovacie
orgány a na Úrad vlády SR. Tento prípad bude v najbližšej dobe podaný súdu. Na tieto prevody si zaistili
svedkov, ktorí ani nevedeli čo podpisujú (prehlásenia niektorých svedkov priložil). Prevod časti parcely
XXXXX na túto rodinu , údajne z dôvodu , že sa nepodarilo zistiť jeho majiteľa. Na základe údajov z
LV behom niekoľkých minút zistil dátum narodenia aj úmrtia majiteľky aj jej manželka. Rozkradnutie
betónovej dlažby a obrubníkov, vraj tento trestný čin bol už v čase vyšetrovania premlčaný. Pritom
bývalá O. B. na polícii uviedla, že dlažbu nechala zložiť na zbernom dvore a nikto nevyšetroval kde
a kedy zo zberného dvora zmizla. Trestné oznámenie za neoprávnené odškodnenie obyvateľov I. pri
povodni XXXX nebolo taktiež riadne vyšetrené. V žalobe sú podľa neho uvedené nepravdivé informácie
napr. že on žiadal uverejniť v miestnom rozhlase nepravdivú informáciu o žalobkyni a obecný úrad
neposkytuje priestor na riešenie osobných sporov medzi občanmi. Ak je prevod spoločného dvora pod
cestou , ktorá je v majetku OÚ I. a bránenie prejazdu vozidlám ( smetiari, sanitky, dovoz materiálu
pre všetkých účastníkov prevádzky ) a ešte privolajú políciu alebo im vraj jazdíme po ceste a polícia
nič neriešila s cestou osobný spor a obecný úrad miesto toho, aby situáciu riešil , na čo ho vyzval i
Úrad vlády SR, ešte poskytuje úmyselne nepravdivé informácie a zavádza , tak nevie čo by sa dalo
iné riešiť , ako oboznámiť čo najširší okruh ľudí s podvodmi tejto S. O.. Akú má táto S. O. česť , keď
iba jemu a susedom spôsobila celoživotné starosti. Veď on pred týmito podvodmi ani nevedel kde je
OÚ a Polícia. Ďalej sa v žalobe uvádza , že žalobkyňa mu nevyhovela oprávnene, keď žiadal OÚ I.
o vyjadrenie pre Notársky úrad . Ako je možné , že pre tú rodinu takého vyjadrenie vydávala? Na
protestoch „ S.“ za ním chodili ľudia , ktorí mali tiež zlé skúsenosti s B. , pričom títo uviedli , že sú zo
Š. a tiež sa jej potrebujú zbaviť. V žalobe ďalej píše, že každá fyzická osoba má právo na ochranu
svojej osobnosti, najmä života a zdravia , a občianskej cti a ľudskej dôstojnosti. A to sa netýka všetkých
osôb ? Keď jeho rodine a susedom , ktorí denne používali asfaltovú cestu , niekto pod ňou ukradne
pozemok a ich česť a dôstojnosť znič bránia vlastnými telami prejazdu vozidlám a S. O. ešte má tú
drzosť a podá na neho žalobu. To sa niekto čuduje , že v takom prípade z bezradnosti oboznámi národ
s podvodmi tejto S. O. keď sa štyri roky nemôže dovolať spravodlivosti. Toto podanie doplnil podaním
prostredníctvom svojho právneho zástupcu , doručeným súdu dňa 31.3.2017 ( zo dňa 30.3.2017 ),
že žalobkyňa zastávala funkciu O. v I. a teda na žalobkyňu sa hľadí ako na osobu , ktorá zastávala
verejnú funkciu v zmysle ústavného zákona č. 357/2004 Z.z. o ochrane verejného záujmu pri výkone
funkcií verejných funkcionárov. V tejto súvislosti poukázal na Uznesenie NS SR z 31.5.2010 sp.zn. 4
Cdo 149/2009 v zmysle ktorého: „ práva na ochranu osobnosti sa samozrejme môžu domáhať aj polici
a ostatne verejne činné osoby , no kritériá na posúdenie skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov
sú v ich prípade omnoho mäkšie v prospech pôvodcov týchto výrokov, Je tom dané skutočnosťou ,
že osoba vstúpiaca na verejnú scénu musí počítať s tým, že ako osoba verejne známa bude pod
drobnohľadom verejnosti, ktorá sa zaujíma o jej profesionálny ako aj súkromný život a súčasne ho
hodnotí ako, zvlášť ide o osobu , ktorá spravuje verejné záležitosti.“V tejto veci je zrejmé, že žalovaný
označil žalobkyňu ako zlodejku v súvislosti s jej funkciou , keď ju na transparente označoval ako „ K.
O.“ .Uvedené vychádzalo z ním popisovaných udalostí, kedy spochybňoval nadobudnutie vlastníckeho
práva k spoločnému dvoru, ku ktorému došlo počas výkonu funkcie O., rozkradnutie betónovej dlažby a
obrubníkov, či na sporné odškodňovanie obyvateľov pri povodni v roku XXXX.V tejto súvislosti žalovanýpredložil viaceré listiny preukazujúce , že žalovaný inicioval viaceré trestné oznámenia, ktoré boli zväčša
zastavené z dôvodu, že trestné stíhanie je premlčané. S odstupom času teda nemohlo dôjsť k tomu,
aby vytýkané nedostatky boli riadne vyšetrené a mohli sa tak tvrdenia žalovaného potvrdiť. Tiež
predložil prehlásenie A. U., ktorá potvrdila, že v súvislosti s nadobudnutím pozemku parc.č. XXXXX/
X jej boli poskytnuté nepravdivé údaje. Žalovaného frustrácia z postupu orgánov činných v konaní a
iných štátnych orgánov, ktoré neviedlo k riadnemu prešetreniu vyššie popisovaných udalostí viedla k
tomu, že žalovaný nevidel inú možnosť , ako riešiť svoju situáciu tak, že bude na nedostatky zo strany
starostky poukazovať verejne. Objektívna spôsobilosť zásahu do práv na ochranu osobnosti spočíva v
objektívne existujúcej možnosti, že sa ním vyvolá buď porušenie alebo čo i len ohrozenie chránených
osobnostných práv fyzickej osoby. Tento znak je daný vtedy, ak so zreteľom na všetky okolnosti, za
ktorých k zásahu došlo, je tento objektívne teda nezávisle na subjektívnych pocitoch či náhľadoch toho
do práv ktorého bolo zasiahnuté, spôsobilý narušiť osobnosť fyzickej osoby alebo aspoň vyvolať hrozbu,
že bude narušená. Pri konštrukcii , ktorá bola zvolená v ustanovení § 11 a nasl. OZ nie je teda významná
subjektívna stránka ale len objektívna stránka. V tejto súvislosti je nutné povedať , že označenie „ zlodej“
sa v politickom a občianskom- aktivistickom živote bežne zaužíva, pričom je zrejmé, že občan ktorý
poukazuje na možné zlyhania verejných funkcionárov prirodzene nemá dostatočné prostriedky k tomu,
abymoholnaúrovnitrestnéhokonaniadostatočnepreukázať,žeskutočnedošlokpochybeniuverejného
funkcionára. Občan vychádza zväčša z informácií , ktoré má zo svojho subjektívneho vnímania či
od informácie poskytnuté mu inými osobami. Žalovaný na verejnosti prostredníctvom transparentu či
letákov prezentoval informáciu, že žalobkyňa má byť zlodejka ale neprezentoval bližšie dôvody , na
základe ktorých by si mohli ostatní spoluobčania vytvoriť názor, k akým pochybeniam malo dôjsť zo
strany žalobkyne ako O.. Preto keď občan „ I.“ mal umiestniť nejaký príspevok na sociálnej sieti v ktorom
uvádza , že mala šafáriť s pozemkami, odmenami za povodne, chodníkmi a cestami a inými závažnými
vecami, tak je zrejmé, že takýto názor musel byť o žalobkyni všeobecne známy. Je tiež nutné podotknúť,
žeprisúčasnýchvšeobecnýchnáladáchspoločnosti,keďsúvšetciverejnífunkcionáribežneoznačovaní
za zlodejov , vyjadrenie o tom, že žalobkyňa má byť zlodejkou , nemohlo objektívne nijako poškodiť
žalobkyňu. Žalobkyňa okrem toho jedného anonymného príspevku na sociálnej sieti ani nepoukázala
na akékoľvek konkrétne poškodenie jej mena v spoločnosti , prípadne v zamestnaní alebo v blízkom
okolí- pričom je zrejmé, že ani spomínaný anonymný príspevok nevychádzal z konania žalovaného. V
tejto súvislosti navrhol vykonať výsluch svedkov , ktorí by vedeli bližšie ozrejmiť okolnosti , týkajúce sa
jej výkonu funkcie O. a okolností, za ktorých malo dôjsť k prevodom pozemkov v I. a to X. M. a W. M. a
tiež príslušníkov OZ Š. - O. , ktorí zasahovali pri incidente dňa XX.X.XXXX , XX.X.XXXX a XX.X.XXXX ,
týchto bližšie neoznačil. Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a zaviazať žalobkyňu k náhrade trov
konania.
3. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného podaním doručeným súdu dňa 24.6.2017 ( zo dňa
22.5.2017 ) s tým, že z vyjadrenia žalovaného vyplýva , že tento priznal, že sa dopustil všetkých konaní
uvedených v žalobe. Vo vzťahu k právnej argumentácii právneho zástupcu žalovaného poukázala na
medzinárodnú súdnu prax, ktorá je nadradená vnútroštátnemu právu a na skutočnosti , ktoré doposiaľ
uviedli, z ktorých jednoznačne vyplýva , že verejný činiteľ , hoci je povinný znieť určitú mieru kritiky vyššie
ako obyčajný občan , má túto povinnosť len do určitej miery a táto povinnosť „ ipso facto“ končí keď
verejným činiteľom prestane byť, pričom žalobkyňa už nie je verejným činiteľom niekoľko rokov. Pre
všetkých platí „ prezumpcia neviny“ a pokiaľ žalobkyňa nebola právoplatne uznaná vinnou z nejaského
protiprávneho konania na to príslušným orgánom, tak potom každé jej verbálne písomné či obratové
označenie, dokonca verejným spôsobom z protiprávneho konanie je jednoducho trestným činom.
4.Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril písomne, podaním doručeným súdu dňa 6.7.2017 ( zo dňa
4.7.2017 ) s tým, že vytýkal žalobkyni , že neuviedla na podporu svojich tvrdení konkrétny judikát ale
len poukázala na „medzinárodnú súdnu prax“. Jej názor , že ak verejný činiteľ prestane byť verejným
činiteľom , už nemusí znášať väčšiu mieru kritiky, nepovažuje za správny , pretože by dochádzalo úplne
k absurdným situáciám , ktoré by znemožňovali spätne hodnotiť to, ako kvalitne či nekvalitne konkrétna
osoba vykonávala verejnú funkciu. Navyše má za to, že aj vo funkcii M. je vnímaná ako verejne činná
osoba. Princíp prezumpcie neviny je dôležitým princípom právneho štátu , avšak rozhodne to nie je
princíp absolútny. Novinári či občianski aktivisti by potom nemohli poukazovať na možné podozrenia zo
spáchanie nemorálnych činov, ktoré môžu byť v konečnom dôsledku posúdené ako trestné činy. Preto
v niektorých prípadoch má sloboda prejavu vyššiu ochranu než princíp prezumpcie neviny .5.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, písomným vyjadrením žalovaného k žalobe,
vyjadrením žalobkyne k vyjadreniu žalovaného ( replikou ) a vyjadrením žalovaného k vyjadreniu
žalobkyne( duplikou ) , fotodokumentáciou, doloženým príspevkom na sociálnej sieti od L. I., Listom
označeným ako „ Žiadosť o vyhlásenie v miestnom rozhlase - odpovedˇ “ zo dňa X.XX.XXXX s
uvedením mena Y.. S. A. -O. ,oznámením o zneužití právomoci verejného činiteľa zo dňa XX.X.XXXX, ,
uznesením ORPZ O., OOPZ Š. - O. Č.: L.-XXX/SS- O. -XXXX zo dňa XX.X.XXXX, sťažnosťou na
vyšetrenie oznámenia o zneužití právomoci verejného činiteľa zo dňa X.X.XXXX, uznesením OP O. X
M. XXX/XX-X zo dňa XX.X.XXXX, trestným oznámením vo veci neoprávneného prevodu pozemkov zo
dňa XX.X.XXXX, , uznesením OOPZ Š.- O. Č.: L. -XXX /. - O. -XXXX zo dňa XX.X.XXXX, sťažnosťou
proti uzneseniu zo dňa XX.X.XXXX zo dňa XX.X.XXXX, uznesením OP O. X M. XXX/XX-XX zo dňa
XX.X.XXXX, uznesením OOPZ Š.-O. Č. : L.- XXX/SS - O. -XXXX zo dňa X.X.XXXX, uznesením OOPZ
Š..- O. Č. : L. - XXX /. - O. -XXXX, čestným prehlásením A. U. zo dňa XX.X.XXXX a A. N. zo dňa
XX.X.XXXX, pohľadnicou doručenou žalobkyni a zistil tento skutkový stav veci:
6. Žalobkyňa pri svojom výsluchu v plnom rozsahu zotrvala na podanej žalobe . Na pojednávaní
predložila do spisu pohľadnicu, kto á jej bola doručená asi pred týždňom, ktorá tiež svedčí o tom, že ju
niekto považuje za zlodeja. Okrem iného uviedla, že vo funkcii O. obce I. bola od roku XXXX do XXXX,
pričom ako H. L. poznala a riešila veľa problémov s ktorými sa občania na obec obracali. Má vedomosť
o tom, že žalovaný má dlhoročné problémy so svojimi susedkami p. S. a p. M. a veľmi ju mrzí , že do
týchto problémov zatiahol aj dáva jej za vinu , to čo ona nespôsobila. V mesiacoch roku XXXX kedy sa
objavila v médiách fotografia daného transparentu s jej menom ju kontaktovalo veľa ľudí a boli zhrození
z tohto konania, kde ona bola označená za zlodejku. Boli to jej známi, rodina , teda príbuzní , spolužiaci ,
spolupracovníci , ktorí telefonovali nie len zo Slovenska ale aj zo zahraničia. Od tejto doby sa zmenil
jej život , cíti sa veľmi nepríjemne a to jednal medzi ľuďmi v obci a jednak doma. Táto situácia sa dotýka
jej rodiny , jej detí, ktoré sú tiež týmto konaním žalovaného dotknuté. Keď vidí niekde stolík, okamžite
jej padne na tento zrak, či tam opätovne neuvidí nejaké letáky s osočovaním jej osoby. Takéto konanie
žalovaného voči jej osobe neustále trvá , tento sa neustále negatívne vyjadruje na jej osobu, neustále
ju označuje za zlodejku, dokonca aj pred pojednávaním na chodbe súdu ho ona slušne pozdravila a
žalovaný jej odpovedal, citujem : „ ty zlodejka“. Neustále ju viní z nejakého obchodovania s pozemkami
obce , čo sa nezakladá na pravde , pretože pri jej pôsobení v obci I. vo funkcii O. ona nevlastní žiadne
iné nehnuteľnosti okrem tých, ktoré už vlastnila predtým. Iba po roku vo funkcii kúpili s manželom byt na
hypotekárny úver. Ona nemá zlý pocit z tejto doby , má za to, že bola pre obec prínosom. V roku XXXX
boli voľby , pričom v týchto voľbách sa umiestnila v poradí ako druhá. Ani toto nepovažuje za neúspech,
naopak brala to ako úspech od svojich voličov. Netrvala na vypočutí svedkyne O..
7.Výsluchom žalovaného mal súd preukázané , že tento sa dopustil skutkov tak ako je uvedené
v žalobe . Žalovaný potvrdil, že dňa XX.X.XXXX v čase medzi XX. XX hod. až XX.XX hod. počas
politických protestov v S. pred komplexom S. držal v rukách transparent s textom : „ X. A. I. B. H. K. O.
B.“ a následne redakcia denníka M. túto nepravdivú informáciu uverejnila v dennej tlači Následne dňa
XX.X.XXXX chcel žalovaný , na základe predchádzajúcej písomnej žiadosti , uverejniť vyššie uvedenú
informáciu o žalobkyni , pričom obec I. jeho žiadosti nevyhovela s odôvodnením , že obecný rozhlas
neposkytuje priestor na riešenie osobných sporov medzi občanmi a napokon dňa XX.XX.XXXX žalovaný
najprv v obchodnom dome D. v obci I. a neskôr v obchodnom dome W. v meste Š.- O. doniesol letáky,
na ktorých je na jednej strane fotografia , na ktorej žalovaný drží transparent s nápisom : „ X. A. I. B.
H., K. O. B. B., K. S. T.“ a tiež s podobizňami týchto osôb , pod fotografiou je nápis: „ C. I....“na druhej
strane letáku súd fotografie, na ktorých je žalobkyňa a na spodnom okraji letáka je nápis „... M. I. S.
O. X. M. D. I.“. K tomuto Ďalej uviedol, že v čase keď bola žalobkyňa O. obce I. zapríčinila svojim
konaním to, že prišlo k neoprávnenému vydržaniu pozemkov pred jeho rodinným domom. Na základe
toho on z urobil bo veci viacero trestných oznámení na príslušné orgány ale v konečnom dôsledku si
nepomohol. Frustrovaný týmito okolnosťami si dal vyhotoviť transparent s menom žalobkyne a ďalších
10 si dal vyhotoviť a verejne počas politických protestov s týmito transparentmi vystúpil. Tiež je pravdou,
že rozniesol letáky v obci I. aj Š. po obchodných domoch tak ako je uvedené v žalobe. Poprel, že by bol
„ L. I.“ , ktorý mal. na sociálnej sieti uverejniť príspevok o žalobkyni a tiež poprel, že by jej on doručil
pohľadnicu, ktorú založila do spisu. Predtým, než začal takto konať , toto všetko naháňal 10 rokov po
rôznych in inštitúciách a snažil sa to d ť do poriadku ale nepodarilo sa mu to , pričom ešte stále sa to
všetko snaží dať do poriadku úradnou cestou. Ďalej uviedol, že o žalobkyni má informácie aj teraz keď
robí M. mesta Š., pretože už priamo na tých protestoch v S. prišli za ním neznámi ľudia v počte 10-15 ,
ktorí hovorili o tom, že aj v Š. robí machinácie a že by sa jej chceli zbaviť. Napr., že navrhla primátorovi ,ktorý bol sotva vo funkcii odmenu vo výške 40 % a tiež sa tam malo machinovať s bytmi. Potvrdil , že
doteraz nepodal na súd žiadnu určovaciu žalobu ohľadom pozemkov , o ktoré mu ide. Právny zástupca
žalovaného trval na tom, že samotné značenie žalobkyne za „ zlodejku“ samo o sebe nič neznamená,
pretože žalovaný k tomuto označeniu neuviedol žiadne skutkové tvrdeniam až na pojednávaní vysvetlil o
čoide.TrvalnavypočutísvedkovW.M.aX.M.,ktoríbyvedelibližšieozrejmiťokolnostitýkajúcesatoho,
že terajší majitelia sporných pozemkov im bránia v prejazde týmito pozemkami a na vypočutí svedkyne
A. N. od ktorej je čestné prehlásenie je v spise, ktorá by sa mohla bližšie vyjadriť ku skutočnostiam
ktoré sú uvedené v tomto čestnom prehlásení.
8. Z predloženej fotodokumentácie sú zrejmé tvrdené skutočnosti v žalobe v tom zmysle, že , že dňa
XX.X.XXXX počaspolitickýchprotestovvS.predkomplexomS.držal vrukáchtransparentstextom ako
je uvedené vyššie , pritom toto následne redakcia denníka M. uverejnila v dennej tlači a že žalovaný si
vyhotovil letáky, na ktorých je na jednej strane fotografia , na ktorej žalovaný drží transparent s nápisom
a podobizňami aj žalobkyne ,ako je uvedené v žalobe. Tiež o tok, že občan „ I. „ uverejenil na sociálnej
sieti príspevok v znení ako je uvedené vyššie.
9.Zdokladovodorgánovčinnýchvtrestnomkonaníakoajinýchorgánov,jezrejmé,žežalovanýpodával
rôzne trestné oznámenia v súvislosti s „neoprávnenými prevodmi pozemkov“ ako aj inými krivdami ako
tvrdí , pričom ani jedným z nich nebola žalobkyňa ani len obvinená z nejakej protiprávnej činnosti , tobôž
nie uznaná vinnou.
10. Z čestného prehlásenia A. U. zo dňa XX.X.XXXX vyplýva , že táto svojho času súhlasila so spísaním
notárskej zápisnice o vydržaní vlastníckeho práva k pozemku parc.č. XXXXX/X v prospech T. S. a to z
toho dôvodu, lebo jej bolo povedané, že tieto pozemky nie sú nikým užívané a že sa jedná len o jamu
zarastenú burinou. Z čestného prehlásenia A. N. zo dňa XX.X.XXXX vyplýva, že táto ako právna
dedička po starej matke W. T. , ktorá bola uvedená ako spoluvlastníčka v parc.č. XXXXX/X súhlasila
s vydržaním vlastníckeho práva k tejto parcele ako aj parc.č. XXXXX/X v prospech T. S. a to z toho
dôvodu, že uvedenú parcelu jej rodina dlhodobo neužíva a ani jej nie je známe , kde sa táto konkrétna
parcela nachádza a kto je jej skutočným užívateľom.
11.Z pohľadnice predloženej žalobkyňou je zrejmé, že neznámy pisateľ zaslal žalobkyni pohľadnicu s
predtlačou „ Srdečné blahoželanie“ kde vpísal text: „ P. XX U. O. C. D. O. D. H..“ Táto pohľadnica bola
daná na poštu dňa X.X.XXXX , nie je čitateľné v ktorom meste či obci.
12.Podľa §11 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ ) , fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti , najmä života a zdravia , občianskej cti a ľudskej dôstojnosti , ako aj súkromia , svojho mena
a prejavov osobnej povahy.
13. Podľa § 12 ods.1,2,3 OZ , písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a
zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo
použiť len s jej privolením. Privolenie nie je potrebné, ak sa vyhotovia alebo použijú písomnosti osobnej
povahy, podobizne, obrazové snímky, zvukové alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na
základe zákona. Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia
fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre
tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s
oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
14.Podľa § 13 ods.l. OZ, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať ,aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu osobnosti , aby sa odstránili následky týchto zásahov a by jej bolo dané
primerané zadosťučinenie.
15.Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver , že
žaloba bola podaná dôvodne v časti v ktorej jej súd vyhovel. V danom prípade podľa žaloby predmetom
konania bolo poskytnutie ochrany a zadosťučinenia vo forme upustenia od neoprávnených zásahov
a ospravedlnenia sa žalobkyni na základe práva na ochranu osobnosti ,pričom k porušeniu týchto práv
žalobkyne zo strany žalovaného došlo tým že , dňa XX.X.XXXX počas politických protestov v S.
pred komplexom S. držal žalovaný v rukách transparent s textom : „ X. A. I. B.B. H. K. O. B.“ a následne
redakcia denníka M. túto nepravdivú informáciu uverejnila v dennej a dňa XX.XX.XXXX žalovaný najprvv obchodnom dome D. v obci I. a neskôr v obchodnom dome W. v meste Š.- O. doniesol letáky, na
ktorých je na jednej strane fotografia , na ktorej žalovaný drží transparent s nápisom : „ X. A. I. B. H.,
K. O. B. B., K.D. S. T.“ a tiež s podobizňami týchto osôb , pod fotografiou je nápis: „ C. I....“na druhej
strane letáku súd fotografie, na ktorých je žalobkyňa a na spodnom okraji letáka je nápis „... M. I. S.
O. X. M. D. I.“.
16. Žalobkyňa nepreukázala , že by dňa XX.X.XXXX chcel žalovaný , na základe predchádzajúcej
písomnej žiadosti , uverejniť informáciu o žalobkyni a akú. List predložený žalobkyňou označený ako
„ Žiadosť o vyhlásenie v miestnom rozhlase - odpovedˇ “ zo dňa X.XX.XXXX tieto skutočnosti nepotvrdil.
Z tohto listu nie je zrejmé kedy a čo chcel žalovaný vyhlásiť v miestnom rozhlase. Tiež nepreukázala,
že by príspevok občana „ I. „ napísal na sociálnu sieť žalovaný a že by žalovaný zaslal žalobkyni
pohľadnicu s textom špecifikovaným vyššie , podanú na pošte dňa X.X.XXXX.
17.Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy
(§ 11 Občianskeho zákonníka). Písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky
a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy
sa smú vyhotoviť alebo použiť len s jej privolením (§ 12 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Privolenie nie je potrebné, ak sa použijú písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové
snímky alebo obrazové a zvukové záznamy na úradné účely na základe zákona (§ 12 ods. 2
Občianskeho zákonníka). Podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa
môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na
vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani
také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby (§ 12 ods. 3
Občianskeho zákonníka). Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Žalobou neboli uplatnené nároky podľa § 13 ods.2,3 OZ a preto sa súd týmito ďalej nezaoberal.
18.Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené
jednotlivé čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok
osobnosti fyzickej osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky
osobnosti človeka (meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod.), jednak prejavy
osobnej povahy (napr. podobizne, zvukové záznamy). Otázku prípadného negatívneho
dotknutia týchto čiastkových práv v rámci práva na ochranu osobnosti treba u každého z nich
posudzovať samostatne ( viď. Uznesenie NS SR 3 Cdo 137/2008 zo dna 18.2.2010).
19. Z hľadiska skutkových okolností, z ktorých žalobkyňa v predmetnom konaní
vyvodzuje svoj nárok treba poukázať predovšetkým na to, že do rámca vymedzeného ustanoveniami
§ 11 až 13 Občianskeho zákonníka patrí aj právo na česť, dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti t.j. v
rozmanitých spoločenských vzťahoch, v rodine, na pracovisku, v odborných kruhoch. Súd dospel
v danom prípade k záveru, že konanie žalovaného vykazuje znaky neoprávneného zásahu do
osobnostných práv žalobkyne , ktorý bol objektívne spôsobilý privodiť žalobkyni ujmu a že tento
neoprávnený zásah
žalovaného pôsobil difamačne a mal za následok zníženie jej vážnosti a dôstojnosti
v spoločnosti. Súd uveril jej tvrdeniu , že od doby v roku XXXX, kedy sa objavila v médiách fotografia
daného transparentu s jej menom sa zmenil jej život , cíti sa veľmi nepríjemne a to jednak medzi
ľuďmi v obci a jednak doma. Táto situácia sa dotýka jej rodiny , jej detí, ktoré sú tiež týmto konaním
žalovaného dotknuté. Skutočnosť, že keď vidí niekde stolík, okamžite jej padne na tento zrak, či
tam opätovne neuvidí nejaké letáky s osočovaním jej osoby , jej určite môže spôsobovať stres a
nepríjemné pocity. Neobstojí obrana žalovaného v tom smere , že takto konal z dôvodu frustrácie z
postupu príslušných orgánov a rozhodol sa na nedostatky zo strany K. poukazovať verejne. Navyše
žalovanému nevyhoveli „príslušné orgány“ teda nebol dôvod poukazovať v negatívnom slova zmysle na
žalobkyňu.Súdsanestotožňujeanisjehonázorom ,žeoznačenie„zlodej“sa politickomaobčianskom-
aktivistickom živote bežne zaužíva, pričom je zrejmé, že občan ktorý poukazuje na možné zlyhania
verejných funkcionárov prirodzene nemá dostatočné prostriedky k tomu, aby mohol na úrovni trestného
konania dostatočne preukázať, že skutočne došlo k pochybeniu verejného funkcionára. Tento názor
považuje súd za vytrhnutý z kontextu, pretože ho možno pripustiť vo sfére „vysokej politiky“ a nie vovzťahu k funkcii , ktorú zastávala žalobkyňa , navyše táto od roku XXXX už nie je vo funkcii O. obce I. , čo
jej dávalo status verejného činiteľa vo vzťahu k zlyhaniam, na ktoré sa snažil žalovaný údajne poukázať.
20.Tvrdenia žalobkyne o tom, že ju po tomto údajne kontaktovalo veľa ľudí , ktorí mali byť zhrození z
tohto konania, kde ona bola označená za zlodejku, pričom to mali byť jej známi, rodina , teda príbuzní ,
spolužiaci , spolupracovníci , ktorí jej údajne telefonovali nie len zo Slovenska ale aj zo zahraničia, tieto
tvrdenia žalobkyňa súdu tiež žiadnym spôsobom nepreukázala.
21.Vzhľadom k tomu , že došlo k neoprávnenému zásahu do vyššie uvedených osobnostných
práv, má žalobkyňa ako fyzická osoba dotknutá zásahom právo domáhať sa na súde, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov, odstránili následky neoprávnených zásahov, poskytlo primerané
zadosťučinenie.Tátožiadala aby žalovanýupustiladtýchtoneoprávnenýchzásahovaabysažalobkyni
ospravedlnil. Súd má za to, že je na mieste, aby žalovaný upustil a ďalej nepokračoval v týchto
zásahoch , pretože to čo mieni týmito zásahmi dosiahnuť týmto spôsobom nedosiahne a doteraz
nevyčerpal všetky možnosti nápravy daného stavu o ktorom tvrdí , že je „protiprávny“. Vlastnícke
právo je absolútnym právom a je nepremlčateľné , čiže kedykoľvek sa dotknutá od osoba môže
domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva na súde a to rôznym typom žalôb . Vzhľadom na uvedené
skutočnosti , súd žalobe v tejto časti žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zdržať sa konania
tak , ako žiadala žalobkyňa v žalobe, inak by sa mohol dopustiť prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia, za predpokladu že rozsudok nadobudne právoplatnosť. Pokiaľ ide o ospravedlnenie v
tejto časti súd žalobu zamietol a to z dôvodu, že súd súc byť viazaný žalobným návrhom , pričom
formulácia tohto výroku tak ako ju navrhla žalobkyňa je nejasná a nezrozumiteľná , pretože nie je zrejmá
forma akou sa mal žalovaný žalobkyni ospravedlniť spôsobom uvedeným v žalobe . Teda či formou
tlače, rozhlasu, vyvesením na úradnej tabuli obce alebo mesta prípadne inou formou. Povinnosť ako ju
navrhla žalobkyňa v žalobe by bola nevykonateľná.
22. Súd nevykonal výsluch svedkov W. M. , X. M. ani A. N. , pretože ich výsluch vzhľadom ku
skutočnostiam , ktoré mali potvrdiť a ktoré sa mali týkať výkonu funkcie žalobkyne ako O. obec I.
považoval za irelevantný a ich svedecké výpovede by nemali žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci .
23.O trovách konania strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP a pretože mala žalobkyňa v konaní
úspech len čiastočný , súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a to na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané .
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania .
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci .
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu
prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania .
Ak povinný dobrovoľne neplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl.
CMP.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.