Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2018

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/246/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114227446
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2114227446.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobkyne: I. G., nar.

XX.XX.XXXX, bytom P. XB, Y., zastúpená splnomocneným zástupcom: O.. E. G., G.., nar. XX.X.XXXX,
bytom Y. X, X., proti žalovaným: 1/ K. R. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. T. XX, P. XXXX, C. O., 2/ E.
S. K., nar. XX.X.XXXX, bytom K. N. XX, P. XXXX, C. O., žalovaní 1/ a 2/ zastúpení splnomocneným
zástupcom: G.. I. K., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX/XX, Y., 3/ C.. C. T., nar. X.X.XXXX, bytom B. XX,
J., zastúpená splnomocneným zástupcom: W.. S.. T. T., nar. X.X.XXXX, bytom P.O. XXX/XX, J.-O., o
určenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zamieta žalobu v časti určenia, že žalobkyňa ako vlastníčka rodinného domu na ul. P. súp. č.

XXXX v Y., postaveného na parc. č. XXX zapísanej na LV XXXX, katastrálne územie Y. parcela registra
„Q.“ č. XXX o výmere 182 m2 - zastavané plochy a nádvoria nadobudla vydržaním vecné bremeno
práva prechodu peši a vozidlom cez pozemok parc. č. XXX vo výmere 213 m2, zapísaného na LV č.
XXX katastrálne územie Y., v šírke 3,5 m.

II. Súd zriaďuje vecné bremeno v prospech vlastníka nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č. XXXX,
postaveného na pozemku parc. reg. „Q.“ č. XXX o výmere 182 m2, zastavané plochy a nádvoria,

katastrálne územie Y. zapísané na LV č. XXXX spočívajúce v práve prechodu pešo cez priľahlý
pozemok parc. reg. „Q.“ č. XXX/X vo výmere 27 m2, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV
č. XXX, katastrálne územie Y. vytvorený geometrickým plánom č. XXC/XXX/XXXX-XXX vyhotoveným
dňa 28.4.2017 W.. Ľ. O., úradne overený Okresným úradom Y. dňa 9.5.2017 č. N. XXX/XXXX tvoriacim
neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

III. Žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej 1/ sumu 112,50 €, žalovanému 2/ sumu 337,50 € a žalovanej
3/ sumu 225,- € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

V. Žalovaní nemajú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 29.10.2014 domáhala určenia, že ako vlastníčka
rodinného domu na ul. P. súp. č. XXXX v Y., postaveného na parc. č. XXX zapísanej na LV XXXX,
katastrálne územie Y. parcela registra „Q.“ č. XXX o výmere 182 m2 - zastavané plochy a nádvoria

nadobudla vydržaním právo zodpovedajúce vecnému bremenu „in rem“, časovo neobmedzenému, ktoré
pozostáva z práva prechodu peši a vozidlom motorovým a nemotorovým cez pozemok parc. č. XXX
vo výmere 213 m2, zapísaného na LV č. XXX katastrálne územie Y., v šírke 3,5 m. V prípade, ak sa
súd nestotožní s názorom žalobkyne, že vecné bremeno tak, ako je vyššie uvedené vzniklo vydržanímnavrhla, aby súd zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka nehnuteľnosti - rodinného domu súp.
č. XXXX, postaveného na pozemku parc. reg. „Q.“ č. XXX o výmere 182 m2, zastavané plochy a
nádvoria, katastrálne územie Y. zapísané na LV č. XXXX spočívajúce v práve prechodu pešo a vozidlom

motorovým a nemotorovým cez priľahlý pozemok parc. reg. „Q.“ č. XXX vo výmere 213 m2, zastavané
plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXX, katastrálne územie Y., ktorý spája rodinný dom so súpisným
číslom XXXX na parc. č. XXX s verejnou komunikáciou v šírke 3,5 m. Zároveň sa domáhala, aby bola
žalobkyni uložená povinnosť zaplatiť žalovaným 1/, 2/, 3/ ako náhradu za zriadenie vecného bremena
každému sumu 91,70 € do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že na základe Rozdielnej a Kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.1970 a po jej
registrácii Štátnym notárstvom dňa 29.3.1971 pod O. XXX/XX bol dom s.č. XXX zapísaný Správou
katastra Y. na LV XXXX, ako vlastníci boli zapísaní neb. I. G. a žalobkyňa, jeho manželka a na LV XXX
boli ako vlastníci zapísaní neb. manželia I. K. a I. K.. Nehnuteľnosť bola rozdelená geometrickým plánom
z 2.11.1970. Po smrti manžela sa stala výlučnou vlastníčkou rodinného domu v celosti žalobkyňa. K

svojmu rodinnému domu vedie jediná prístupová cesta cez pozemok parc. č. XXX o výmere 213 m2
vo vlastníctve žalovaných. Od kúpy rodinného domu túto parcelu používali na prechod k ich domu a
boli presvedčení, že im toto právo patrí. Manželia K. toto ich právo nespochybnili. Ďalej uviedla, že v
rozdielnej a kúpnej zmluve bolo aj rozdelenie par. č. XXXX/X, ktorá bola súčasťou ulice, v tom čase
oplotenáaužívalijumanželiaK..Kprenechaniuprávatrvaléhoužívaniaparc.č.XXXX/Xovýmere88m2

sa manželia K. zaviazali čestným prehlásením zo dňa 30.12.1970. Spoločný dvor v roku 1986 nadobudli
od mesta Y. manželia K.. V minulosti sa viackrát pokúšala dohodnúť na zriadení vecného bremena
v práve prechodu a prejazdu cez parc. č. XXX. Vždy neúspešne, uzatvorenie zmluvy bolo zo strany
žalovaných podmieňované rôznymi podmienkami, napr. prekládkou plynového vedenia. Poukázala na
ústnu dohodu medzi žalobkyňou, jej manželom a manželmi K. o ich povinnosti strpieť právo prechodu

a prejazdu vyplývajúce z Čestného prehlásenia z 30.12.1970.

3. K žalobe pripojila znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 24.9.2014, čiastočný výpis LV č. XXX zo dňa
30.8.2014, geometrický plán č. XX/XXXX zo dňa 18.6.2014 vyhotovený W.. O. T., LV č. XXXX zo dňa
30.8.2014, geometrický plán č. XXX-XXXX-XX na rozdelenie parc. č. XXXX a XXXX/X zo dňa 2.11.1970,

Čestné prehlásenie zo dňa 30.12.1970, odpoveď pôvodného žalovaného 1/ na list právneho zástupcu
žalobkyne z 1.8.2014, rozdielnu a kúpnu zmluvu zo dňa 31.12.1970. Navrhol doplniť dokazovanie
výsluchom svedka O.. E. G. G...

4. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ popreli nadobudnutie vecného bremena vydržaním, nakoľko rodičia žalovaného 1/

za úhradu na základe dohody o zriadení práva osobného užívania stavebného pozemku par.č. XXXX/X
užívali tento pozemok od roku 1966, ohraničili si ho, vybudovali na ňom chodník pozdĺž domu, vysadili
hrušky, vinič a pestovali zeleninu. Po odkúpení rodinného domu rodinou G.Q., títo od počiatku vedeli, že
predmetom kúpnej zmluvy nie je parc. č. XXXX/X, právny predchodcovia žalovaných im umožnili prístup
k nehnuteľnosti pešo, nie vozidlom. Následne bez ich súhlasu vyklčovali kordóny hrušiek a postavili si

na konci pozemku drevenú búdu, čím zasiahli do vlastníctva právnych predchodcov žalovaných. G..G.
požiadal 24.8.1976 MsNV Y. o umožnenie prístupu k nehnuteľnosti z ulice T., t.j. z druhej strany domu.
Dňa 23.9.1976 podpísali I. G. a I. K. prehlásenie, že si rozdelia na dve polovice terajšiu záhradu/dvor,
aby mohli mať každý prístup k vlastnému domu, t.j. rodina G. z ulice T. a rodina K. z ulice P.. Rodičia
žalovaného 1/ vyzvali rodinu G. dňa 6.1.1996, aby sa zdržali ďalšieho užívania ich pozemku a tento im

vydali. Následne žalobkyňa s manželom podali na súd žalobu o určenie vlastníctva k parc. č. XXXX/X a
parc. č. XXXX/X v 1-ici (v súčasnosti parc. č. XXX). Okresný súd v Trnave žalobu zamietol rozsudkom
zo dňa 4.11.1996 č. 11C/27/1996 z dôvodu, že neboli dobromyseľní a vlastníctvo k nehnuteľnosti
nemohli vydržať. Rozsudok bol potvrdený odvolacím súdom. Rodina žalobkyne sa nepodieľala na
údržbe spoločného prechodu, t.j. zametanie, odhadzovanie snehu, lístia, všetko musel zabezpečovať

otec žalovaného 1/. Žalovaný 1/ vyzval rodinu žalobkyne, aby uvoľnili užívané priestory. V roku 2013 a
v roku 2014 mu bol doručený návrh na zriadenie vecného bremena „in rem“ s čím nesúhlasil, súhlasil
s jeho zriadením „in personam“, k dohode nedošlo. I keď žalobkyňa nevykonávala právo prechodu cez
predmetný pozemok, nemohla byť dobromyseľná, že jej toto právo patrí, pretože ho nevykonávala na
základe žiadneho titulu. Vedela, že nemajú priamy prístup k svojej nehnuteľnosti. Spoliehala sa, že

im žalovaní umožnia prechod cez vlastnú parcelu. Požiadavka na vecné bremeno v šírke 3,97 m od
vchodu na pozemok z celkovej šírky 7,06 m predstavuje 56,23% a v zadnej časti pozemku až 57,16%
a je neprimeraná s ohľadom na pozemok, ktorý má byť vecným bremenom zaťažený. Nesúhlasil ani
so zriadením vecného bremena prejazdu vozidlom, nakoľko žalovaná nemá na pozemku garáž, anipriestornastátievozidla.Medzispevnenouplochouazáhradoujeschod60cm,ktorýtiežbrániprejazdu.
Uviedol, že nie je zrejmé na základe akej skutočnosti mala žalobkyňa vydržať právo vecného bremena
práve zodpovedajúce šírke pozemku 3,97 m a v zadnej časti záhrady v šírke 3,75 m. Namietol, že v časti

určovacej žaloby nepreukázala naliehavý právny záujem. Uviedol, že žalobkyňa neužíva nehnuteľnosť
dlhú dobu a podanou žalobou chce zvýšiť hodnotu svojej nehnuteľnosti, ktorá je v súčasnosti inzerovaná
na predaj.

5. K časti návrhu na zriadenie vecného bremena namietol, že žalobkyňa nepreukázala, že prístup k

stavbe nie je možný inak. Ďalej opätovne namietol trasovanie a šírku navrhovaného vecného bremena
a zriadenie práva prejazdu vozidlom. Navrhol, aby si zriadila prístup z ulice T. a následne je ochotný
dohodnúť sa o odkúpení časti pozemku od ulice T. po vchod do nehnuteľnosti žalobkyne.

6. K vyjadreniu pripojil 25 listinných dôkazov a to Rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného
užívania zo dňa 30.8.1966, Dohodu o zriadení práva osobného užívania zo dňa 1.9.1969, žiadosť o

vydanie povolenia k prechodu zo dňa 24.8.1976, list zo dňa 6.1.1996, rozsudok Okresného súdu Trnava
č. 11C/27/1996-43 zo dňa 4.11.1996, prehlásenie z 23.9.1976, Zmluvu o budúcej zmluve o zriadení
vecného bremena z roku 2013, návrhom Zmluvy o zriadení vecného bremena zaslanej dňa 1.8.2014,
vyjadrením zo dňa 14.8.2014, námietky k znaleckému posudku č. XX/XXXX, fotografie predmetného
pozemku a rodinných domov strán sporu, inzeráty na predaj nehnuteľnosti žalobkyne, pôdorys domu

žalovaných, kópia katastrálnej mapy.

7. Dňa 10.4.2017 zomrel pôvodný žalovaný 1/ W.. E. K., syn právnych predchodcov žalovaných. Súd
uznesením čl. 214 zo dňa 9.11.2014 rozhodol o pokračovaní v konaní s jeho právnymi nástupcami,
ktorými sú žalovaný 2/ a tiež žalovaná 1/, ktorá vstúpila na jeho miesto.

8. Súd vykonal dokazovanie v rozsahu navrhnutom stranami sporu a to oboznámením sa so žalobou,
výsluchom žalobkyne, žalovaných, svedka O.. E. G., G.., písomnými vyjadreniami strán sporu,
znaleckým posudkom znalkyne W.. Ľ. O. č. X/XXXX zo dňa 15.5.2017, znaleckým posudkom znalca W..
D. C. č. XX/XXXX zo dňa 24.9.2014, predloženými listinnými dôkazmi stranami sporu, špecifikovanými

nižšie a zistil nasledovný skutkový stav.

X. I. K. s manželkou I. (ďalej právny predchodcovia žalovaných) bol rozhodnutím o pridelení pozemku do
osobného užívania zo dňa 30.8.1966 pridelený pozemok parc. č. XXXX/X. Dňa 1.9.1969 bolo zriadené
právo osobného užívania stavebného pozemku medzi Československým štátom - MsNV Y. a právnymi

predchodcami žalovaných k parc. č. XXXX/X za úhradu.

10. Z geometrického plánu č. XXX-XXXX-XX na rozdelenie parc. č. XXXX a XXXX/X zo dňa 2.11.1970
súd zistil, že vlastníkom p.č. XXXX/X bolo MsNV Y., pričom geometrický plán rozdelil aj túto parcelu
medzi manželov K. a G.. Parc. č. XXXX rozdelil na štyri nové parcely XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X,

XXXX/X. Parcelu č. XXXX/X vo výmere 217 m2 vo vlastníctve MsNV Y. rozdelil na tri parcely a to XXXX/
X vo výmere 96 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 88 m2 a parc. č. XXXX/X vo výmere 33 m2.

11. Z Čestného prehlásenia zo dňa 30.12.1970 súd zistil, že I. K. nar. X.X.XXXX a I. K. prehlásili, že
ak sa uskutoční kúpa domu a nadobudnú dom I. G. s manželkou I. na základe geometrického plánu č.

XXX-XXXX-XX postúpia právo trvalého užívania I. G. a s manželkou v záhrade pri predmetnom dome
parc. č. XXXX/X o výmere 88 m2 v celom rozsahu.

12. Z Rozdielnej a kúpnej zmluvy zo dňa 31.12.1970 súd zistil, že rodinný dom č. XXX a parc. č. XXXX
sa rozdelili na dva rodinné domy, z ktorých jeden nadobudli na základe rozdelenia podľa geometrického

plánu č. XXX-XXXX-XX právny predchodcovia žalovaných aj s p.č. XXXX/X a XXXX/X a druhý s parc.
č. XXXX/X a XXXX/X nadobudli na základe kúpnej zmluvy od ostatných spoluvlastníkov žalobkyňa s
manželom. Predmetom tejto zmluvy nebola parc č. XXXX/X vo vlastníctve MsNV Y..

13. Dňa 24.8.1976 požiadal I. G. (manžel žalobkyne) o vydanie povolenia k prechodu do T. ulice s

odôvodnením, že býva v zadnej časti domu a nemá priamy východ, používa východ do P. ulice, čo im
spôsobuje rôzne vzájomné problémy a ťažkosti.14. Dňa 23.9.1976 podpísali I. K. a I. G. prehlásenie, že terajšiu záhradu si rozdelia na dve rovnaké
polovice, aby mohol mať každý svoj vlastný východ zo svojej časti domu a to I.. K. z ulice P. a I.. G. z
ulice T.. V prehlásení sa nešpecifikuje, ktorá parcela mala byť rozdelená.

15. Dňa 6.1.1996 vyzvali právny predchodcovia žalovaných žalobkyňu a jej manžela, aby uzatvorili
nájomnú zmluvu, alebo aby prestali užívať ich pozemok po ukončení vegetačného obdobia.

16. Rozsudkom Okresného súdu Trnava č. 11C/27/1996-43 zo dňa 4.11.1996 súd zamietol žalobu

žalobkyne s manželom, ktorou sa domáhali určenia vlastníctva k parc. č. XXXX/X v celosti a XXXX/X
v 1-ici k.ú. Y. z dôvodu, že neboli dobromyseľní, už v roku 1970 vedeli, že užívateľmi nehnuteľnosti sú
žalovaní. Žalobkyňa pred súdom uviedla, že sa domnievala, že pozemky vlastní mesto Y..

17. Z predloženého nepodpísaného návrhu Zmluvy o zriadení vecného bremena z roku 2013 súd zistil,
že na jej základe malo byť zriadené vecné bremeno v prospech vlastníka rodinného domu s.č. XXXX a

to prechod cez parc. č. XXX po zameraní chodníku geometrickým plánom, ktorý bude slúžiť na vstup do
rodinného domu. Vecné bremeno malo byť zriadené bezodplatne na dobu neurčitú. Dňa 1.8.2014 vyzval
právny zástupca žalobkyne žalovaných aby sa vyjadrili k pripojenému novému návrhu Zmluvy o zriadení
vecného bremena, ktorého rozsah je vyznačený v geometrickom pláne č. XX/XXXX a zriadené malo
byť v prospech vlastníka pozemku, ktorý vlastnila žalobkyňa. Vecné bremeno navrhli zriadiť odplatne za

3.000,- €. Žalovaní 1/, 2/ dňa 14.8.2014 oznámili nesúhlas s navrhovanou zmluvou a s tým, že súhlasia
so zriadením vecného bremena in personam, nie in rem a len v šírke chodníka a dĺžke od brány až do
1 m za vchod do domu oprávnenej.

18. Z predložených fotografií je zrejmé, že nehnuteľnosť žalobkyne nadväzuje na nehnuteľnosť

žalovaných, prístup do domu má len cez chodník, ktorý vedie pozdĺž celej nehnuteľnosti. Za vstupnou
bránou vedľa chodníka je spevnená vybetónovaná plocha, ktorá končí v úrovni vstupu do nehnuteľnosti
žalobkyne, ďalej je len záhrada na ktorej je vinič a to i v časti na ktorej sa žalobkyňa domáha zriadiť
vecné bremeno.

19. Zo znaleckého posudku znalca W.. D. C. zo dňa 24.9.2014 súd zistil, že hodnota ročného nájmu
pozemku č. XXX vo výmere 213 m2 je 275,- €/ rok.

20. Z predloženého LV č. XXX k.ú. Y. zo dňa 30.8.2014 súd zistil, že vlastníkmi parc. č. XXX o výmere
213 m2 boli pôvodní žalovaní, každý v 1/3-ine. Po úmrtí pôvodného žalovaného 1/ sú spoluvlastníkmi

predmetnej nehnuteľnosti žalovaná 1/ v 1/6-ine, žalovaný 2/ v 1-ine a žalovaná 3/ v 1/3-ine .

21. Z predloženého LV č. XXXX k.ú. Y. zo dňa 30.8.2014 súd zistil, že vlastníkom parc. č. XXX, na ktorej
je postavený rodinný dom s.č. XXXX je žalobkyňa, ktorá nadobudla vlastníctvo nehnuteľnosti na základe
kúpnej zmluvy a dedičstvom po neb. manželovi.

22. Z geometrického plánu č. XX/XXXX zo dňa 18.6.2014 vyhotoveného W.. O.J. T. súd zistil, že parc.
č. XXX o výmere 213 m2, má na strane od ulice šírku 7,06 m, dĺžku 31,43 m a šírku na konci pozemku
6,56 m. Pričom žalobkyňa sa domáha zriadenia vecného bremena na časti pozemku o šírke od ulice
3,51 m a na druhom konci o šírke 3,75 m.

23. Zo znaleckého posudku znalkyne W.. Ľ. O., zo dňa 15.5.2017 súd zistil, že zmenou XX/XXXX - X. sa
zapísali výsledky mapovania základnej mapy veľkej mierka a prečíslovala sa parcela č. XXXX/X na parc.
č. XXX zastavané plochy o výmere 213 m2. Existujúci betónový chodník bol po celej dĺžke zameraný a
odčlenený od parc. č. XXX a vytvorila sa parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 27 m2

a parc. č. XXX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 186 m2. Znalkyňa vyhotovila geometrický plán
č. 27C/246/2014-164 na zameranie chodníka na parc. č. XXX/X zo dňa 28.4.2017 overený 9.5.2017 č.
N. XXX/XXXX.

24. Žalobkyňa uviedla, že v roku 1970 kúpou nadobudli dom a pozemok pod ním. Uzatvorili aj zmluvu

o používaní a rozdelení pozemku pred domom, ktorá však nebola zapísaná do katastra. Užívali časť
pozemku pred svojím domom, teda záhrady a nevstupovali na časť pozemku žalovaných. Nikdy im
žalovaní ani ich predchodcovia nebránili v užívaní pozemku. Domnieva sa, že všetko je spoločné, ajbrána aj vchod. Parkovali autom za bránou pred domom žalovaných. Spoločne vybetónovali plochu
vedľa chodníka, kde parkovalo auto. Chodník pri dome existoval už v roku 1970.

25. Pôvodný žalovaný 1/ W.. E. K., syn právnych predchodcov zotrval v celom rozsahu na písomnom
vyjadrení k žalobe. Uviedol, že žalobkyňa nebola dobromyseľná, nemohla vydržať právo vecného
bremena. Manžel žalobkyne požiadal o vydanie povolenia na prechod k svojej nehnuteľnosti z T.
ulice dňa 24.8.1976, pretože vedel, že nemôže užívať pozemok žalovaných. Právny predchodcovia
žalovaných nikdy nespísali dohodu o zriadení vecného bremena, len rešpektovali, že do svojej

nehnuteľnosti chodila žalobkyňa s manželom peši po ich chodníku. Právny predchodcovia súhlasili,
aby žalovaná s manželom užívala pozemok pred svojim domom ako záhradu o výmere 88 m a o jej
vypratanie požiadali 6.1.1996. Nikdy nesúhlasili s prejazdom vozidlom. Ak by si zriadili vchod z ulice T.
uviedol, že by súhlasil aj s nasledovným odpredajom pozemku v šírke 7 metrov až po vchod do domu
žalobkyne. Spevnenú plochu vedľa chodníka betónoval v roku 1967 a opravil v roku 2006, dlaždicami
vyložil aj chodník.

26. Svedok O.. E. G. G.. syn žalobkyne (od 13.11.2018 aj jej splnomocnený zástupca) na pojednávaní
uviedol, že geometrickým plánom, ktorý bol neoddeliteľnou časťou kúpnej a rozdielnej zmluvy, bolo
vymerané aj užívanie bývalej uličky a to rozdelením na tri časti tejto uličky. Spoločný vjazd a vchod,
rozdelenie záhrady v súlade s čestným prehlásením K., že budú užívať pozemok spolovice po kúpe.

Chodník a plocha vo dvore bola už vybetónovaná, keď sa dom kupoval. Rodičia nikdy nemali auto.
On parkoval svoje auto počas štúdii a neskôr návštev rodičov za bránou a to asi od 13 rokov od kúpy
domu celkom 15 rokov. Asi pred 10. až 15. rokmi susedia na betónovú plochu dali nový betón, s čím
žalobkyňa s manželom nesúhlasili a na tejto rekonštrukcii sa nepodieľali. Žalovaní zámkovú dlažbu
kládli len pred svojou časťou domu. Chodník pred domom rodičov nebol dôvod opravovať, bol kvalitný.

Urobili len rozsiahlu opravu svojej fasády asi pred 25. rokmi. Vtedy využívali záhradu na jazdenie a
dopravu materiálu až dozadu, pričom nevedel špecifikovať aké vozidlo bolo na túto činnosť použité.
Právne problémy nastali po roku 1989, kedy nadobudli pozemok pred rodinným domom celý žalovaní a
jeho rodičia viedli spor o určenie vlastníctva. Uviedol, že nemajú inú možnosť prístupu do nehnuteľnosti,
než cez pozemok žalovaných. Čestné prehlásenie z roku 1976 žalobkyňa nepodpísala, pretože s ním

nesúhlasila. Vytvorenie vchodu z ulice T. im neumožnili susedia, ktorý tento pozemok najskôr nelegálne
užívali a neskôr ho odkúpili. Pri uzatvorení kúpnej zmluvy nevedeli, že uličku pred domom mali v
legálnom užívaní právny predchodcovia žalovaných, domnievali sa, že pozemok užívajú nelegálne a
štát to len trpel. Poprel, že by jeho rodičia neodpratávali sneh a nepodieľali sa na údržbe brány, pripustil,
že v posledných rokoch vzhľadom na vek sa už na týchto prácach nepodieľali. Ďalej uviedol, že bez

prístupu k domu je tento nepredajný.

27. Právny zástupca žalobkyne (zastúpenie bolo ukončené 24.9.2018 dohodou) oznámil súdu, že sa
mu nepodarilo stretnúť so susedmi žalovanej z ulice T. a na jeho list neodpovedali. Teda nie je možné
zabezpečiťprístupzuliceT..KznaleckémuposudkuznalkyneW..O.nemalpripomienky,navrholodplaty

za zriadenie vecného bremena prechodu a prejazdu cez novovytvorenú parc. č. XXX/X vo výške 67,50
€/rok (27 m2 x 2,50 € v zmysle znaleckého posudku W.. C.) a v prípade len prechodu pešo navrhoval
výšku odplaty 33,75 €/rok (pri výmere 27 m2 x 1,25 €).

28. Splnomocnený zástupca žalobkyne uviedol, že pri kúpe sa dohodli na rozsahu a spôsobe užívania a

v žalobe sa domáhali práva prechodu a prejazdu v rovnakom rozsahu ako v roku 1970. Preto považuje
vyhotovenieznaleckéhoposudkuW..O.zanadbytočné,aztohtodôvodužiadal,abyhouhradiližalovaní.

29. Žalovaní nemali pripomienky k znaleckému posudku a ani k navrhovanej výške odplaty 33,75 € za
rok z dôvodu, aby sa nenavyšovali trovy konania.

30. Podľa § 872 ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, ak právo osobného užívania
k zastavanému alebo nezastavanému pozemku vzniklo manželom, stávajú sa dňom účinnosti tohto
zákona bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku, pokiaľ ich bezpodielové spoluvlastníctvo trvá; ak
zaniklo, stávajú sa podielovými spoluvlastníkmi rovným dielom.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka s účinnosťou od 1.1.1992, oprávnený držiteľ sa stáva
vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať
rokov, ak ide o nehnuteľnosť.Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v
prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať a práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria

určitej osobe.
Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Podľa § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane

náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať
podľa miery spoluužívania.
Podľa § 151o ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva

zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.
Podľa § 137 písm. c/ zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), žalobou možno
požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

31. Najskôr sa súd zoberal otázkou, či má žalobkyňa naliehavý právny záujem na podanej žalobe.
Určovacie žaloby všeobecne majú potom podľa teórie procesného práva aj relevantných záverov
rozhodovacej praxe súdov v tejto oblasti opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a
nie už jeho porušenia (nakoľko určovacia žaloba podľa § 137 písm. c/ CSP má charakter prostriedku
preventívnej ochrany práva a naopak nápravu stavu vzniknutého porušením práva je už spôsobilá

odstrániť len žaloba na plnenie, teda žaloba podľa § 137 písm. b/ CSP). Okrem toho tu však musí byť
stav právnej neistoty žalobcu, ktorý má určovacia žaloba odstrániť, pričom naliehavosť právneho záujmu
na požadovanom určení tkvie v tom, že práve takéto určenie vyrieši všetky sporné právne otázky medzi
účastníkmi a vytvorí tak aj pevný právny podklad pre ich budúce právne vzťahy (čiže najmä vytvorí
prekážku pre prípadné ďalšie určenia a podľa možnosti predíde aj sporom o plnenia). Práve z toho však

plynie i to, že naliehavý právny záujem (rozumej tiež stav právnej neistoty majúcej sa požadovaným
určením odstrániť) musí byť práve na strane osoby domáhajúcej sa ochrany práva takýmto spôsobom
- žalobcu.

32. Z ustanovení Občianskeho zákonníku citovaných zhora potom vyplýva i to, kto môže byť účastníkom

právneho vzťahu z práv definovaných zákonom súborne ako vecné práva k cudzím veciam, do ktorej
skupiny spadajú aj vecné bremená (rozumej povinnosti obmedzujúce vlastníka nehnuteľnosti, ktorým na
druhej strane príslušného vzťahu zodpovedajú príslušné práva - osôb z vecných bremien oprávnených).
Len takýto účastník právneho vzťahu sa totiž môže úspešne domôcť aj ochrany svojho práva na súde.
Práve na existencii právneho vzťahu v žalobe označených účastníkov (a to konkrétne žalobou tvrdeného

práva na strane žalobcu a naopak takémuto právu zodpovedajúcej povinnosti na strane žalovaného) je
založená aj konštrukcia posudzovania vecnej legitimácie označených účastníkov konania v spore, keď
len ten, kto je (rozumej k času rozhodovania) nositeľom žalobou uplatňovaného práva (podľa hmotného
práva), je v spore aj vecne (tzv. aktívne) legitimovaným, čo platí obdobne aj v prípade tzv. pasívnej
legitimácie (tá prislúcha len držiteľovi povinnosti majúcej sa podľa žaloby splniť alebo tomu, komu čo aj

len formálne nasvedčuje také právne postavenie, pre ktoré je nevyhnutné, aby žaloba smerovala práve
proti nemu). Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko je vlastníčkou
nehnuteľnosti,atobezohľadunaskutočnosť,ževsúčasnostipresvojvekazdravotnýstavjuužnemôže
užívať.

33. Žalobkyňa sa primárnym petitom domáhala v prvom rade určenia, že nadobudla vydržaním vecné
bremeno práva prechodu peši a vozidlom cez pozemok parc. č. XXX vo výmere 213 m2, zapísaného
na LV č. XXX katastrálne územie Y., v šírke 3,5 m. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla
dôkazné bremeno preukázania, že bola dobromyseľná, že jej uplatňované právo patrí a ani rozsah
tohto práva. Pri nadobudnutí nehnuteľnosti vedela aj s manželom, že predmetom kúpy nie je parc. č.

XXXX/X (po prečíslovaní parc. č. XXX) čo vyplýva z kúpnej zmluvy. V geometrickom pláne z 2.11.1970
je jednoznačne uvedené, že vlastníkom uvedenej parcely je MsNV Y. a teda sa nemohli domnievať,
že právny predchodcovia žalovaných boli oprávnení postúpiť im právo trvalého užívania, tak ako je
uvedené v čestnom prehlásení z 30.12.1970, v prípade ak bude uzatvorená kúpna zmluva. Žalobkyňav konaní o určenie vlastníctva v roku 1996 (čl. 67) uviedla, že si myslela, že pozemky vlastnícky patria
mestu Y.. Aj svedok potvrdil, že žalobkyňa s manželom pri uzatvorení kúpnej zmluvy nevedeli, že uličku
pred domom mali v legálnom užívaní právny predchodcovia žalovaných, domnievali sa, že pozemok

užívajú nelegálne a štát toto ich užívanie len trpel. Až v roku 1989 sa dozvedeli, že pozemok vlastnia
žalovaní. Preto nemohli byť dobromyseľní, že právny predchodcovia žalovaných sú oprávnení nakladať
s nehnuteľnosťou, teda previesť užívacie právo, resp. zriadiť vecné bremeno. Právny predchodcovia
žalovaných umožnili žalobkyni a jej manželovi prechádzať k vlastnej nehnuteľnosti po chodníku teda
pešo, a umožnili im užívať časť pozemku pred domom žalobcov ako záhradu v rámci susedských

vzťahov. Nebolo preukázané, že by právny predchodcovia strán uzatvorili zmluvu, na základe ktorej
by žalovaní postúpili užívacie právo k parc. č. XXXX/X (špecifikovanej v čestnom prehlásení zo dňa
30.12.1970) žalobkyni a jej manželovi. Naviac táto parcela podľa geometrického plánu z roku 1970 je
len časťou záhrady a neumožňuje priamy prístup k nehnuteľnosti od ulice P.. Aj zo žiadosti manžela
žalobkyne zo dňa 24.8.1976 je zrejmé, že tento stav spôsoboval rôzne vzájomné problémy a ťažkosti,
ktoré sa snažili vyriešiť tým, že požiadali Mesto Y. o umožnenie prístupu k vlastnej nehnuteľnosti z

ulice T., bez nutnosti prechádzať cez pozemok žalovaných, ktorý boli ochotní odpredať im v tomto
prípade časť pozemku. Okrem toho nebolo preukázané, že by žalobkyňa užívala po kúpe nehnuteľnosti
predmetnú parcelu na prejazd motorovým vozidlom, nakoľko ho nikdy nevlastnili a mimo vybetónovanej
plochy bola vždy záhrada. Ak by sa žalobkyňa s manželom domnievali, že im toto právo patrí, podieľali
by sa aj na údržbe a oprave chodníka a betónovej plochy pred nehnuteľnosťou žalovaných, pričom

žalobkyňa aj svedok potvrdili, že chodník aj vybetónovaná plocha existovali už v roku 1970, kedy
nadobudli nehnuteľnosť a na rekonštrukcii či už chodníka alebo betónovej plochy sa odmietli podieľať.
Z uvedených dôvodov súd žalobu v I. odseku výroku primárneho petitu zamietol.

34. Nakoľko súd zamietol primárny petit, zaoberal sa eventuálnym petitom, ktorým sa žalobkyňa

domáhala, aby súd zriadil vecné bremeno v prospech vlastníka nehnuteľnosti - rodinného domu súp. č.
XXXX, postaveného na pozemku parc. reg. „Q.“ č. XXX zapísané na LV č. XXXX spočívajúce v práve
prechodu pešo a vozidlom motorovým a nemotorovým cez priľahlý pozemok parc. reg. č. XXX vo výmere
213 m2, ktorý spája rodinný dom so súp. č. XXXX s verejnou komunikáciou v šírke 3,5 m za odplatu.

35. Podľa § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého
pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby
zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
36. V zmysle citovaného ustanovenia súd môže zriadiť vecné bremeno rozhodnutím v tých prípadoch,
ak vlastník stavby nie je zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno

zabezpečiť inak. Návrh na zriadenie vecného bremena môže podať vlastník stavby, v prospech ktorého
súd zriadi vecné bremeno spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok. Priľahlý pozemok je
pozemok, cez ktorý sa vlastník stavby môže dostať ku komunikácii, prípadne k pozemku, z ktorého
má možnosť dostať sa ku komunikácii. Obsahom tohto vecného bremena je zabezpečenie práva na
prístup vlastníka k stavbe. Tomu zodpovedá právo prechodu (právo cesty) cez cudzí pozemok, ďalej

právo prejazdu, spravidla motorovými vozidlami. K zriadeniu práva prejazdu súd pristupuje v prípade,
ak súd zriaďuje právo cesty k stavbe stavebne určenej na podnikanie, pri ktorom sa predpokladá
väčšia prevádzka ako obvykle z dôvodu zabezpečenia podnikateľských aktivít vyžadujúcich nakladanie
a vykladanie tovaru, materiálov či výrobkov a iných vecí slúžiacich na podnikanie.

37. Podmienkou úspešnosti uvedenej žaloby je splnenie nasledovných hmotnoprávnych podmienok:
a. vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom priľahlého pozemku, ktorý umožňuje prístup k stavbe,
b. prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak.

38. Prvou podmienkou zriadenia vecného bremena vo forme práva cesty je, že buď celá stavba stojí

na cudzom pozemku, alebo stavba síce stojí na pozemku vlastníka stavby, avšak priľahlý pozemok,
ktorý umožňuje prístup k stavbe z verejnej komunikácie, je vo vlastníctve inej osoby. Podľa súčasného
právneho stavu vlastník stavby nemusí byť vlastníkom pozemku, na ktorom stavba stojí, pretože
Občiansky zákonník spočíva na zásade, že stavba nie je súčasťou pozemku (§ 120 ods. 2 OZ).
39. Druhou podmienkou na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve cesty je, že prístup k

stavbe nemožno zabezpečiť inak, teda najmä na základe zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že právo cesty
cez cudzí pozemok je núdzovým riešením, keď nemožno iným spôsobom zabezpečiť prístup vlastníka
stavby na verejnú komunikáciu. Podmienka, že prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak,
nie je splnená, ak vlastník priľahlého pozemku, ktorý má slúžiť ako cesta, ponúkol vlastníkovi stavby, žemu pozemok alebo jeho časť predá alebo že mu zriadi vecné bremeno cesty zmluvou, a to za obvyklú
cenu (Rc 32/2006).

40. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba je v tejto časti podaná čiastočne
dôvodne. Žalovaná nemá iný prístup k nehnuteľnosti, nakoľko vlastní len pozemok pod nehnuteľnosťou
a nevlastní žiadny iný priľahlý pozemok. Žalobkyňa sa snažila so žalovanými dohodnúť na zriadení
vecného bremena, ale nedošlo k dohode, nakoľko žalovaní nesúhlasili s jeho rozsahom (nesúhlasili so
navrhovanou šírkou pozemku, ktorého sa malo vecné bremeno týkať cca 3,5 m z celkovej šírky pozemku

7,05) a tiež nesúhlasili s jeho zriadením in rem ale žiadali zriadenie in personam.

41. Súd zriadil vecné bremeno in rem, t.j. v prospech vlastníka nehnuteľnosti - rodinného domu súp.
č. XXXX spočívajúce v práve prechodu pešo cez priľahlý pozemok novovytvorenú parc. č. XXX/X vo
výmere 27 m2, t.j. v šírke existujúceho chodníka priľahlého k nehnuteľnostiam žalovaných a žalobkyne a
v celej jeho dĺžke z dôvodu, aby sa predišlo sporom v prípade potreby nevyhnutnej opravy nehnuteľnosti,

nakoľko žalobkyňa by inak nemala prístup k svojej nehnuteľnosti. Takto zriadené vecné bremeno splní
svoj účel a to nerušený prístup žalobkyne do vlastnej nehnuteľnosti. Súd zriadil vecné bremeno v súlade
s ustanovením § 142 ods. 3 Občianskeho zákonníka in rem, pretože sa viaže k nehnuteľnostiam a
prechádza s vlastníctvom týchto nehnuteľností na nadobúdateľa.

42. Výška odplaty za zriadenie vecného bremena pri výmere pozemku 27 m2 x 1,25 €/m2 je 33,75 €/
rok. Nakoľko nebola výška odplaty medzi stranami sporná, súd uložil žalobkyni povinnosť jednorazovo
zaplatiť odplatu za 20 rokov spolu 675,- € (33,75 € x 20 rokov) v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku
žalovaným podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov. Žalovanej 1/ vo výške 112,50 € (t.j. 1/6-inu z
675 €), žalovanému 2/ sumu 337,50 € (t.j. 1/2-inu z 675 €) a žalovanej 3/ vo výške 225,- € (t.j. 1/3-inu

z 675 €).

43. Vo zvyšku súd žalobu zamietol, pretože navrhované vecné bremeno - právo prechodu pešo a
prejazdu motorovým a nemotorovým vozidlom v šírke od 3,51 m z pozemku 7,05 m od ulice a 3,75
m z 6,55 m v zadnej časti pozemku, je viac ako polovica šírky pozemku žalovaných, teda zásah do

vlastníckeho práva žalovaných, by bol neprimeraný. Žalovaná reálne potrebuje zabezpečiť len prechod
k vlastnej nehnuteľnosti pešo, tak, ako jej to bez dohody umožnili žalovaní doposiaľ. Vecné bremeno
spočívajúce v práve prejazdu motorovým a nemotorovým vozidlom by neprimerane zasahovalo do práv
žalovaných, naviac sa ani nedá realizovať, nakoľko za vybetónovanou plochou sa nachádza záhrada
a tiež žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala nevyhnutnú potrebu zriadenia takého vecného

bremena. Čo sa týka zdôvodnenia žalobkyne, že na betónovej ploche by mohli parkovať vozidlom, s
týmto sa súd nestotožnil. Žalovaná tak ako aj ostatní ľudia, ktorí nevlastnia pozemok, musí parkovať
vozidlom na verejnom priestranstve, t.j. na ulici, a nemôže obmedzovať vlastníka nehnuteľnosti.

44. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 255 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.(ods. 1) Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. (ods. 2)
Podľa § 262 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým

sa konanie končí. (ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (ods. 2)
Podľačl.4ods.1CSP,aksaprávnavecnedáprejednaťarozhodnúťnazákladevýslovnéhoustanovenia
tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu
vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

45. V konaní prevažne úspešným žalovaným vznikol nárok na náhradu trov konania, nakoľko boli plne
úspešní v prípade primárneho petitu (ods. I.) a čiastočne úspešní v časti eventuálneho petitu, kde súd
čiastočne žalobu zamietol (ods. IV. výroku, bod 42. odôvodnenia). O nároku žalovaných na náhradu trov
konaniasúdrozhodolvzmysleustanovenia§255ods.2CSPacontrarioizapoužitiaanalógiepodľačl.4

ods. 1 CSP. Prevažne úspešným žalovaným nepriznal náhradu trov konania, nakoľko možnosť priznania
náhrady vylučovalo to, že žalovaným v tomto konaní preukázateľne žiadne účelne vynaložené výdavky
ako trovy konania nevznikli. Súd v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnúekonómiu, rozhodol priamo tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva (uznesenie
Najvyššieho súdu SR z 28.2.2018 sp. zn. 7Cdo 14/2018 a z 26.10 2016 sp. zn. 6 Cdo 544/2015).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).