Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. august 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/301/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714208016
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6714208016.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov
senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD. v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.
r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému V. G., nar. XX. XX.
XXXX, trvalým pobytom H. XXXX/X, XXX XX H., o zaplatenie 8.175,65 Eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7C/176/2015-81 zo dňa 30. novembra 2015 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol (druhý výrok) a v časti
výroku, ktorou rozhodol o trovách konania (časť prvého výroku) z r u š u j e a vec mu v r a
c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa 30.

11. 2015 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.443,14 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 5.443,14 Eur od 21.06.2011 do zaplatenia a trovy konania, ktoré pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 162,85 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 195,52 Eur na
označený účet právneho zástupcu žalobcu, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Druhým
výrokom vo zvyšujúcej časti súd žalobu zamietol.
1.1. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania preukázané, že dňa 14. 06. 2006 bola

medzi veriteľom N. N., a. s., G. a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená zmluva o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX, ktorej predmetom bolo poskytnutie spotrebiteľského bezúčelového úveru 250.000,-
Eur (správne má byť uvedené 250.000,- Sk, pozn. odvolacieho súdu) s dohodnutou premenlivou
úrokovou sadzbou, 10,40 % v deň uzatvorenia úverovej zmluvy. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť v
118 pravidelných mesačných splátkach vo výške 3.469,- Sk (115,15 Eur) do 20. 04. 2016. Súčasťou
zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky veriteľa účinné od 01. 08. 2002. Žalobca sa stal veriteľom

pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok z 28. 09. 2011.
1.2. Súd prvej inštancie zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 14. 06. 2006 posúdil ako absolútny obchod -
úverovú zmluvu podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ako zmluvu spotrebiteľskú v zmysle § 23a
ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinného v čase vzniku zmluvy aj ako zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného
v čase jej vzniku, ktorej náležitosti sa spravujú aj jeho ustanovením § 4 ods. 1, 2 a ich nedodržanie

ustanovením § 4 ods. 3 tohto zákona. Nakoľko uzatvorená úverová zmluva neobsahuje výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, súd prvej inštancie dospel k záveru, že úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Neuhradený rozdiel úveru čerpaného sumou 8.298,48 Eur
a žalovaným uhradených 2.855,34 Eur je dlh 5.443,14 Eur, na zaplatenie ktorého súd prvej inštancie
žalovaného zaviazal a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Z dôvodu omeškania žalovaného s plnením
záväzku priznal súd prvej inštancie žalobcovi úrok z omeškania.

1.3. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil okresný súd ustanovením § 142 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) účinného v čase vyhlásenia rozsudku a čiastočným úspechomžalobcu v konaní. Ustálil, že úspech žalobcu predstavuje 66,6 % a jeho neúspech 33,4 %, takže ich
pomer je 33,2 %, v ktorom priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku
(zaplateného sumou 490,50 Eur) a z trov právneho zastúpenia (vyčíslených žalobcom sumou 1.178,66

Eur za 4 úkony právnej služby). Súd prvej inštancie žalobcovi priznal náhradu trov konania za 2 úkony
právnej služby, a to za prípravu a prevzatie zastúpenia a za písomné podanie žaloby vo výške spolu
588,92 Eur vychádzajúc z tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhlášky č.
655/2004 o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v sume 237,34 Eur,
tzv. režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 tejto právnej úpravy vo výške 8,04 Eur v roku 2014 a 20 %

DPH, ktorej platiteľom je právny zástupca žalobcu. Nepriznanie náhrady trov konania za upresnenie
výšky sumy uhradenej žalovaným na výzvu súdu odôvodnil súd prvej inštancie povinnosťou žalobcu už
v žalobe presne špecifikovať uplatnenú pohľadávku a pripojiť relevantné dôkazy vzťahujúce sa k sporu
bez výzvy súdu. Zastúpenie na pojednávaní 30. 11. 2015 súd prvej inštancie nepovažoval za účelne
vynaložené trovy právneho zastúpenia, nakoľko neboli uvedené žiadne nové skutočnosti nevyplývajúce
zo žaloby.

2. Proti zamietajúcej časti (druhý výrok) a proti časti prvého výroku o trovách konania podal žalobca včas
odvolanie, ktorým namietol nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné zistenie skutkového stavu
súdom prvej inštancie. Uviedol, že ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, podľa ktorého sa v prípade absencie náležitostí podľa ods. 2 úver považuje za bezúročný

a bez poplatkov nadobudlo účinnosť až od 01. 01. 2008 novelizáciou zákonom č. 568/2007 Z. z.;
zmluva o splátkovom úvere bola uzatvorená 14. 06. 2006. Úrok aj poplatky sú špecifikované v úvodných
ustanoveniach zmluvy označených ako základné podmienky, takže nemožno poukazovať na § 4 ods.
5 zákona č. 258/2001 Z. z.. Podporne poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn.
11Co/807/2014 zo dňa 30. 10. 2015.

2.1. Namietol nepriznanie trov právneho zastúpenia za zastúpenie na pojednávaní 30. 11. 2015 spolu
s náhradou cestovného a náhradou straty času zdôrazniac, že vykonanie tohto úkonu bolo nevyhnutne
potrebné pre dosiahnutie úspechu vo veci. Na pojednávaní došlo k vyhláseniu rozsudku, úkon právnej
služby nemohol byť vykonaný neúčelne. Žalobca nemohol vedieť ako súd vo veci rozhodne a ako na
vec nazerá, či nežiada predloženie ďalších dôkazov, preto účasť na pojednávaní nemožno považovať

za zbytočnú. Dôvodom nepriznania náhrady trov konania nie je ani to, že právny zástupca žalobcu na
pojednávaníneuviedolnovéskutočnostiazotrvalnadovtedyprezentovanýchúdajoch.Súdnevyžadoval
žiadne ďalšie skutkové zdôvodnenie veci, nevyjadril pochybnosti o uplatnenom nároku a nevyžadoval
anipredloženieďalšíchdôkazov.Presprávaniesažalovaného,ktorýnereagovalnavýzvynadobrovoľnú
úhradu dlhu ani na upozornenia na možné riešenie veci súdnou cestou bol žalobca nútený k podaniu

žaloby. Nepriznaním účelne vynaloženej náhrady trov konania by podľa odvolateľa došlo k porušeniu
zásady rovného prístupu strán sporu k spravodlivosti. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel, resp. aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania.

3. Napadnuté rozhodnutie bolo vydané za účinnosti procesného kódexu, ktorým bol Občiansky súdny
poriadok účinný do 30.06.2016. Od 01.07.2016 sú súdy povinné aplikovať Civilný sporový poriadok v
zmysle prechodného ustanovenia § 470 ods. 1. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359, § 362 CSP) krajský súd ako súd odvolací (§ 34
CSP) vec prejednal v medziach odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP), v rozsahu určenom ustanovením

§ 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario za použitia § 177 ods. 2
písm. c) CSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné, preto rozsudok okresného súdu s poukazom
na § 389 ods. 1 písm. b), c) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. Medzi základné zásady spravodlivého súdneho konania patrí právo na riadne odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, čo vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra
tohto súdu pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.

303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa
k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky napr.
aj v náleze III. ÚS 119/03. Ústavný súd už vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý
proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľnedáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03 ). Odvolací súd je toho
názoru, že odvolaním napadnutý rozsudok nespĺňa atribúty zásad spravodlivého konania.

5. Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti istiny 2.732,51 Eur s odôvodnením, že úver je potrebné
považovať za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z., nakoľko zmluva
o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Odvolateľ tento
záver súdu prvej inštancie namietol nielen s tvrdením, že uvedené zákonné ustanovenie nadobudlo

účinnosť od 01. 01. 2008, pričom samotná zmluva bola uzatvorená 14. 06. 2006, ale aj s odkazom
na jej základné podmienky uvedené v bode I., odseku 1. S touto časťou zmluvných dojednaní sa súd
prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia nevysporiadal - neuviedol, či vykonal dokazovanie týmto
listinným dôkazom a ak áno, k akým skutkovým a právnym záverom na jeho základe dospel. V ďalšom
konaní súd prvej inštancie toto pochybenie napraví, pričom bude rešpektovať aj závery rozhodnutia
Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/2015 Home Credit Slovakia, a. s. c/a H. G..

6. Okresný súd na záväzkový právny vzťah právneho predchodcu žalobcu a žalovaného založený
zmluvou o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14. 06. 2006 aplikoval § 4 ods. 3 druhej vety zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01. 01. 2008, podľa ktorého ak však
zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l),

poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov“ . Nezdôvodnil však žiadnym spôsobom,
prečo(zpohľaduzákazuretroaktivityprávnychnoriem)aplikoval„novšiu“právnuúpravunaprávnyvzťah
vzniknutý pred jej prijatím, nezaoberal sa intertemporálnym ustanovením § 8aa zákona č. 568/2007 Z.
z., ktorým novelizovaný § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch.

7. Predmetom konania bol, ako vyplýva zo žaloby, okrem dlhu zo splátok pôvodne splatných od 20. 02.
2014 do 20. 04. 2016, vyčísleného ku dňu tvrdenej mimoriadnej splatnosti úveru 12. 02. 2014 celkovou
sumou 8.175,65 Eur, aj úrok z omeškania zo splátok splatných v období od 21. 06. 2010 do 12. 02.
2014 vo výške 775,55 Eur a úrok z omeškania 8,25 % ročne zo sumy 8.175,65 Eur od 13. 02. 2014 do
zaplatenia. Súd prvej inštancie žalobcovi priznal úrok z omeškania z istiny 5.443,14 Eur vo výške 8,25

% ročne od 21. 06. 2011 do zaplatenia bez toho, aby svoje rozhodnutie v tejto časti riadnym spôsobom
zdôvodnil, čím odňal stranám sporu právo na spravodlivé súdne konanie.

Výrok o náhrade trov konania je závislým od výroku rozhodnutia vo veci samej, preto bol odvolacím
súdom tiež zrušený. K odvolacím námietkam žalobcu týkajúcim sa nepriznania náhrady trov konania (od

01. 07. 2016 súdy rozhodujú najskôr o nároku na náhradu trov konania) za upresnenie žaloby na výzvu
súdu písomným podaním právneho zástupcu z 19. 11. 2015 odvolací súd udáva, že zhodne so súdom
prvejinštancievtomtopodanínevidíúčelnýúkonprávnejslužbystotožniacsasodôvodnenímsúduprvej
inštancie. Pokiaľ ide o nepriznanie trov právneho zastúpenia za zastúpenie na pojednávaní určenom na
deň 30. 11. 2015 na okresnom súde (v zápisnici o pojednávaní na č. l. 75 uvedený nesprávny dátum

23. 11. 2015), tu je potrebné vychádzať zo skutočnosti, že prejavom uplatnenia základného práva na
súdnu ochranu garantovaného článkom 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky je aj zastupovanie
právnym zástupcom strany sporu na pojednávaní, na ktoré bola riadne a včas predvolaná. Takýto úkon
právnej služby nemožno bez ďalšieho považovať za neúčelný len preto, že na ňom neboli prezentované
žiadne nové skutočnosti, ktoré by nevyplývali zo žaloby. Súd má však možnosť zhodnotiť, aj s odkazom

na § 24 ods. 6 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii v platnom znení, či služby advokáta boli (aj
na pojednávaní) poskytnuté riadne a s odbornou starostlivosťou (napr. či bol advokát zastupujúci na
pojednávaní dostatočne oboznámený s obsahom spisu a s vyjadreniami strán sporu, či so znalosťou
problematiky odpovedal na otázky súdu a reagoval na vyjadrenia protistrany a pod.).
8. Odvolaním nenapadnutá časť prvého výroku rozsudku okresného súdu zostala nedotknutá (§ 367

ods. 3 CSP).
9. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 29. 09. 2015 č. k. 7C/176/2015-64
ustanovil žalovanému podľa v tej dobe platného ustanovenia § 29 ods. 2, ods. 6 Občianskeho súdneho
poriadku opatrovníka v osobe O.M., zamestnankyne Okresného súdu Zvolen z dôvodu, že jeho pobyt
nebol známy. Od účinnosti Civilného sporového poriadku, t.j. od 01. 07. 2016 však už súd takejto osobe

opatrovníka neustanovuje. Z toho vyplýva, že pôvodný opatrovník žalovaného s účinnosťou od 01. 07.
2016 toto procesné postavenie stratil.10. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 CSP).

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).