Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. december 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/82/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111210635
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2111210635.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.

Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a
spoločností pod č. 542 097 90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS
PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47
258 713, zastúpený: JUDr. Helena Strachotová, usadený euroadvokát, Hviezdoslavova 7, Martin, proti
žalovanej:L.G.,nar.XX.XX.XXXX,bytomW.XXXX/XX,A.,ozaplatenie1.033,83euraspríslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 8. marca 2018 pod č. k. 14C/153/2011-162,

takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa právo na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. Súd po citácii § 52 ods. 1, § 53 ods. 9, § 488, § 489, § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len
OZ), § 497, § 499 Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 písm. b) zák.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vecne rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním

malsúdpreukázané,žezmluvaospotrebiteľskomúvereuzatvorenámedzistranamisporu15.08.2006je
zmluvou spotrebiteľskou a posudzuje sa nielen podľa príslušných ustanovení ObZ (§ 497 a nasl.), ale aj
právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zák. č.
129/2010 Z.z.). Zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá medzi stranami má charakter spotrebiteľského
úveru v zmysle § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a preto musí obsahovať
náležitosti ustanovené zákonom pre zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 tohto zákona.
Súd zistil, že zmluva neobsahuje v rozpore s § 9 ods. 2 písm. j) správne uvedenú celkovú čiastku,

ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, pretože táto je uvedená vo výške 90.000,- Sk (2.987,45 eura), pričom pri
prepočte výška splátky (85,44 eura) krát počet splátok (48) je výsledná suma 4.101,12 eura. Žalobca
nezohľadnil pri poskytovaní úveru platené poistné, ktoré však pri celkovej sume úveru uviesť mal. V
prípadenesprávneuvedenejcelkovejčiastkykzaplateniuniejemožnépovažovaťtentoúdajzavzmluve
uvedený, a nie je preto splnená náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch.
Zároveň zmluva neobsahuje v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V zmluve sa uvádza len výška

splátky 85,44 eura bez bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky istiny, úroku a poplatkov.
Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru predstavuje prehľadné vymedzenie
povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke, a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ
voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré nemá právo. Uvedené obsahové nedostatky zmluvy majúza následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanej je potrebné v zmysle § 11 ods. 1
písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca tak nemá
nárok na zaplatenie úroku z úveru, poplatkov za poistenie, ani iných poplatkov. Žalovanej bol poskytnutý

úver vo výške 2.987,45 eura a do podania žaloby zaplatila celkovo sumu 3.218,09 eura. Žalobca mal
nárok na zaplatenie sumy len vo výške poskytnutého úveru 2.987,45 eura, nakoľko úver je bezúročný a
bez poplatkov, pričom žalovaná uhradila celkovú sumu poskytnutého úveru, ako aj sumu navyše, preto
súd žalobu zamietol.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie z dôvodu nesprávneho skutkového a
právneho posúdenia veci, prostredníctvom právnej zástupkyne. Súd posúdil zmluvu ako bezúročnú a
bez poplatkov s konštatovaním, že úver bol poskytnutý podľa § 2 písm. a), b) zák. č. 129/2010 Z.z. V
danom prípade však zmluva medzi stranami sporu zo dňa 15.08.2006 nebola uzavretá podľa zák. č.
129/2010Z.z.akouvádzasúd,alepodľazák.č.258/2001Z.z.,ospotrebiteľskýchúveroch.Odôvodnenie
rozsudku súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné a nemá oporu v zákone. V prejednávanej veci je

poistenie samostatnýmnárokom,nebolopodmienkouposkytnutiaúveru,žalovanáakoklientsipoistenie
sama zvolila a mala možnosť poistenie kedykoľvek zrušiť. Splátka úveru bola stanovená správne a
poistenie nebolo súčasťou splátky úveru. Súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru,
že poistné má byt' súčasťou celkovej splátky dlhu. Poistenie úveru nebolo predpokladom poskytnutia
spotrebiteľského úveru a úver by bol klientovi poskytnutý za identických podmienok aj v prípade, ak by

si poistenie vôbec nezvolil. Z tohto dôvodu nie je vo výpočte splátky úveru zahrnuté poistenie úveru, ale
žalobca je toho názoru, že poplatok za poistenie je účtovaný v súlade zo zmluvou.

3. Žalobca ďalej nesúhlasí s právnym názorom súdu, že zmluva neobsahuje v rozpore s § 9 ods. 2 písm.
k) zákona o spotrebiteľských úveroch, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

V tejto súvislosti žalobca poukazuje na uznesenie NS SR z 22.02.2018, sp. zn. 3Cdo/146/2017, podľa
ktorého zámerom zákonodarcu bezpochyby nebolo, aby novo prijímané ustanovenie § 9 ods. 2 písm.
k) zák. č. 129/2010 Z.z. bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice Európskeho parlamentu a
Rady 2008/48/ES z 23.04.2008 o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, t.j.
skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri aplikácii ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k)

zákona č. 129/2010 Z.z. Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany
sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné mať na zreteli,
že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že
toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby
jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku

istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby
mal spotrebiteľ' už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude
v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby.
Vychádzajúc z účelu Smernice, právnych záverov vyjadrených v Rozsudku, účelu § 9 ods. 2 písm. k)
zákona č. 129/2010 Z.z. a čiastkových právnych záverov vyjadrených vyššie dovolací súd uzatvára, že

predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom
úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.
Pokiaľ predmetné ustanovenie zák. č. 129/2010 Z.z. hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť
uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom)

osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky. Tento záver
možno podľa názoru žalobcu urobiť aj v danom prípade, na ktorý sa nevzťahuje zák. č. 129/2010 Z.z., ale
zák. č. 258/2001 Z.z. Podľa názoru žalobcu je rozsudok súdu prvej inštancie nepreskúmateľný, nakoľko
vo svojom rozhodnutí presne neuviedol, akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil, z akých skutočností
vychádzal, pričom súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia

dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, tzn. že závery, ku ktorým súd dospel musia byť pre adresáta
prijateľné,racionálne,avkonečnomdôsledkuajspravodlivéapresvedčivé.Podľanázoružalobcusasúd
v rozpore s § 157 ods. 2 OSP nevysporiadal dostatočne so skutkovým ani s právnym posúdením veci.
Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok a vrátil vec prvostupňovému
súdu k novému prerokovaniu veci.

4. Žalovaná odvolací návrh nepodala a k odvolaniu sa nevyjadrila.5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred

jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie je síce dôvodné a na prejednávanú
vec súd prvej inštancie nemohol aplikovať neúčinný zákon v čase uzavretia zmluvy medzi stranami
sporu, ale existovalo iné právne posúdenie vo veci, ktoré nemohlo spôsobiť priaznivé rozhodnutie v
prospech žalobcu, preto z dôvodu hospodárnosti konania odvolací súd vyzval žalobcu v súlade s § 382
CSP, aby sa vyjadril k možnému posúdeniu veci podľa § 48 a § 451 OZ.

6. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá
dňa 15.08.2006 neobsahovala podstatné náležitosti podľa zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch, ktoré v rozsudku bližšie špecifikoval a preto v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona
považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Ak žalovaná vrátila žalobcovi viac, ako si
požičala, čo nebolo sporné, žalobcovi nárok na zaplatenie nároku uplatneného žalobou nevznikol.

7. Žalobca v odvolaní namietal nesprávne právne posúdenie uplatneného nároku z uzavretej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere zo dňa 15.08.2006 a s týmto názorom sa stotožňuje aj odvolací súd. Vznik
právnych vzťahov a nároky z nich vzniknuté sa posudzujú zásadne podľa právneho predpisu účinného
v čase ich vzniku. Ak strany sporu uzavreli dňa 15.08.2006 zmluvu o spotrebiteľskom úvere a v

uvedenej dobe bol účinný osobitný zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, súd prvej
inštancie nemohol posúdiť nárok uplatnený žalobou zo zmluvy uzavretej v roku 2006 podľa zákona č.
129/2010 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť až v roku 2010. Zákon č. 258/2001 Z.z. účinný v času uzavretia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere 15.08.2006 upravoval náležitosti zmluvy odlišne a vôbec neobsahoval
sankciu v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v prípade, ak zmluva neobsahovala niektorú

z podstatných náležitostí, preto záver súdu prvej inštancie, pre ktorý žalobu zamietol nie je správny.
Navyše žalobca si žalobou uplatňoval aj zmluvnú pokutu (čo vyplýva aj z podania doručeného súdu
18.10.2013, v ktorom ju špecifikoval) a súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozsudku vôbec nezmieňuje,
z akého dôvodu žalobcovi nepriznal nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, čo je nárok odlišný od úrokov
a poplatkov.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu existuje ale iné právne posúdenie nároku žalobcu, pre ktoré nie je
možné jeho žalobe vyhovieť. Súd vyzval žalobcu, aby sa k inému možnému právnemu posúdeniu žaloby
vyjadril, žalobca svoje právo v podstate nevyužil, pretože odvolaciemu súdu síce zaslal vyjadrenie
doručené 23.11.2018, ale uviedol, len, že na podanom odvolaní trvá.

9. Podľa § 48 ods. 1, 2 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto zákone ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené, alebo účastníkmi dohodnuté inak.

10. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že zmluvný vzťah založený medzi žalobcom a žalovanou zo
dňa 15.08.2006 (zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru) je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým
vzťahom, ktorý sa riadi režimom ObZ bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva
nie je samostatným zmluvným typom, ale ide o osobitný druh zmluvy, ktorý môže byť prítomný tak
v občianskoprávnych ako aj obchodnoprávnych vzťahoch. Nemožno opomenúť ani ustanovenie § 54

ods. 1 OZ, podľa ktorého zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ si nemôže zhoršiť svoje zmluvné postavenie,
a preto je v legitímnom očakávaní použitia pre neho priaznivejšej právnej úpravy (napr. rozsudok
Krajského súdu v Žiline č. k. 5Co/716/2014-63, z 16.12.2014). Pravidlo prednostnej aplikácie ustanovení
OZ, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie, bolo odobrené aj Ústavným súdom SR, ktorý v uznesení

sp. zn. I. ÚS 402/2013-10 z 19.06.2013 konštatoval, že prednostným uplatnením OZ na prospech
spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v ObZ, nedošlo k porušeniu ústavných práv
veriteľa. S poukazom na vyššie uvedené závery, sa odvolací súd nemohol stotožniť s odvolacím i
námietkami žalobcu, poukazujúcimi na prednostnú aplikáciu ustanovení ObZ (vrátane § 506 ObZ) ajv prípade spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle záverov ústavnoprávnej judikatúry ústavný súd akceptuje
práve teleologický výklad právnej normy, pri zisťovaní jej obsahu, účelu a zmyslu (Nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 650/2013). Vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie

je daná povinnosť eurokonformného výkladu národného práva, so zachovaním nepriameho účinku
jednotlivých smerníc (pri naplnení cieľov vysokej ochrany spotrebiteľa garantovaných komunitárnym
právom). Aplikáciu občianskoprávnej úpravy v prípade dualizmu právnych úprav hmotnoprávnych
inštitútov, obsiahnutých v spotrebiteľských zmluvách, potvrdila vyššie uvedená rozhodovacia prax súdov
a nadradenosť komunitárneho práva, primárne ako aj sekundárne pramene práva Európskej únie,

vrátane rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, smerujúcich k náležitému vyvažovaniu postavenia
spotrebiteľa ako slabšej strany v hmotnoprávnych a procesnoprávnych vzťahoch (v dôsledku len
iluzórnej slobody spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy s dodávateľom a s tým spojenej nerovnováhy
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa). Pri eurokonformnom výklade dotknutých právnych noriem
nebolo možné sa stotožniť s argumentmi žalobcu.

11. Dôvera spotrebiteľa v poctivé konanie dodávateľa predpokladá, aby v prípade jej narušenia súd
nahradil zdanlivú (formálnu) rovnováhu faktickou. Zahŕňa tiež povinnosť súdu ex offo (z tzv. úradnej
povinnosti) preskúmať a prihliadať na neprijateľné podmienky v zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň
informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom

bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah, vrátane výberu zmluvného typu, teda aj úverovej zmluvy
(rozsudky SD EÚ C-240/98 až C 244/98 Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C-168/05 Mostaza
Claro). V kontexte uvedeného bolo potrebné riešiť aj dualizmus právnej úpravy dotknutých inštitútov
podľa OZ a ObZ.

12. S poukazom na vyššie uvedené závery, aj na hmotnoprávny inštitút odstúpenia od zmluvy bolo
potrebné aplikovať ustanovenia OZ (§ 48). Podľa citovaného § 48 ods. 2 OZ odstúpením od zmluvy
sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté
inak. Úprava odstúpenia od zmluvy predmetnou zmluvou medzi stranami (uzavretou 15.08.2006),
obsiahnutá v čl. III. 6.1., predstavuje práve túto inú dohodu účastníkov, podľa ktorej odstúpením od

zmluvy nedochádza k zrušeniu zmluvy od počiatku, ale žalobca by mal mať právo na všetky nároky
vyplývajúce zo zmluvy do odstúpenia od zmluvy. Zmluvné podmienky sa však nemohli odchýliť od
ustanovenia v OZ, v neprospech spotrebiteľa (§ 54 ods. 1 OZ). Úpravou v prospech spotrebiteľa je
zákonná úprava odstúpenia od zmluvy a jeho následkov podľa ustanovenia § 48 ods. 2 OZ. Účinky
odstúpenia od zmluvy si zmluvné strany v predmetnej veci dohodli zmluvou inak (odlišne od účinkov

odstúpenia od zmluvy podľa OZ), a to v neprospech spotrebiteľa (žalovanej). Preto bolo potrebné
uzavrieť, že účinným odstúpením od zmluvy žalobcom listom zo dňa 08.06.2010 (č.l. 4) sa zmluva
zrušila od začiatku, zanikli práva a povinnosti z nej, keďže však už strany podľa zmluvy plnili, majú
sa vysporiadať medzi sebou podľa zásad o bezdôvodnom obohatení (§ 451 OZ), avšak žaloba nebola
dôvodná, nakoľko žalobcovi nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaná

uhradila žalobcovi viac, ako bola poskytnutá istina úveru (poskytnutá istina 2.987,45 eura, vrátené
3.218,09 eura, čo rovnako nebolo sporné). Z uvedeného dôvodu nebolo možné žalobcovi priznať nárok
uplatnený žalobou ako úrok a zmluvnú pokutu s úrokom z omeškania z existujúceho záväzkové vzťahu
medzi stranami sporu.

13. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil, vrátane rozhodnutia o náhrade trov konania.

14. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnom rozsahu, vzhľadom na to, že bola v odvolacom konaní v celom rozsahu

úspešná.Žalovanejaletrovy vodvolacomkonanínevznikli, pretojejichnáhraduodvolacísúdnepriznal.

15. Tento rozsudok bol prijatý v odvolacom senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).