Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 7. február 2018

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 1T/91/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715010410
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Philadelphyová
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2018:6715010410.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudca Okresného súdu Zvolen JUDr. Mariana Philadelphyová na hlavnom pojednávaní konanom
dňa 07.02.2018 vo Zvolene, v trestnej veci obžalovaných 1/ W. Y., I.. XX.XX.XXXX a spol., pre trestný čin
neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona účinného do 31.12.2005
spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný 1) W. Y., nar. X.X.XXXX v Prešove, trvale bytom I. L.

XXX/XX, B., konateľa U. M..L..T.. B.

obžalovaný 2) J. Y., nar. X.X.XXXX v Prešove, trvale bytom NoO. L. XXX/XX,
B., prechodne bytom Č. XX, Z. Z.,
konateľa Y. M. M..L..T.. Z. Z.,

u z n á v a j ú s a z a v i n n ý c h,

že
ako zodpovedné osoby spoločnosti Z. - W., spol. s r.o., so sídlom Y. H. XXXX/XX, Zvolen, IČO:
XXXXXXXX po vzájomnej dohode

- dňa 27.10.2003 podali na DÚ Zvolen daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie september 2003, v ktorom uviedli vlastnú daňovú povinnosť spoločnosti vo výške 240.957,-
Sk (7.9998,31 €), pričom vybrali za zdaňovacie obdobie september 2003 daň z pridanej hodnoty podľa
zákona č. 289/1998 Zbierky zákonov o dani z pridanej hodnoty vo výške 179.386,80 Sk (5.954,55 €)
a to od obchodných partnerov Z. X. spol. s r.o. Zvolen, IČO: XXXXXXXX, N. spol. s r.o. Zvolen, IČO:
XXXXXXXX, G. G. s.r.o. Zvolen, IČO: XXXXXXXX,
- dňa 23.12.2003 podali na DÚ Zvolen daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie

obdobie november 2003, v ktorom uviedli vlastnú daňovú povinnosť spoločnosti vo výške 264.580,- Sk
(8.782,48€),pričomvybralizazdaňovacieobdobienovember2003daňzpridanejhodnotypodľazákona
č. 289/1995 Zbierky zákonov o dani z pridanej hodnoty vo výške 127.441,- Sk (4.230,27 €) a to od
obchodných partnerov Z. X. spol. s r.o. Zvolen, IČO: XXXXXXXX, X. M..L..T.. Zvolen, IČO: XXXXXXXX,
N. M.pol. s r.o. Zvolen, IČO: XXXXXXXX,
- dňa 26.1.2004 podali na DÚ Zvolen daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

december 2003, v ktorom uviedli vlastnú daňovú povinnosť spoločnosti vo výše 169.147,- Sk (5.614,65
€), pričom vybrali za zdaňovacie obdobie december 2003 daň z pridanej hodnoty podľa zákona č.
č. 289/1995 Zbierky zákonov o dani z pridanej hodnoty vo výške 205.519,- Sk (6.821,98 €) a to od
obchodných partnerov Z. X. spol. s r.o. Zvolen, IČO: XXXXXXXX, Z. D. spol. s r.o. Prievidza, IČO:
XXXXXXXX, X. s.r.o. Zvolen, IČO: XXXXXXXX, X. a.s. Zvolen, IČO: XXXXXXXX, N. spol. s r.o. Zvolen,
IČO: XXXXXXXX,
- dňa 25.5.2004 podali na DÚ Zvolen daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie

apríl 2004, v ktorom uviedli vlastnú daňovú povinnosť spoločnosti vo výške 181.530,- Sk (6.025,69 €),pričom vybrali za zdaňovacie obdobie apríl 2004 daň z pridanej hodnoty podľa zákona č. 289/1995
Zbierky zákonov o dani z pridanej hodnoty vo výške 128.086,70 Sk (4.251,69 €) a to od obchodných
partnerov Z. X. spol. s r.o. Zvolen, IČO: XXXXXXXX, X. s.r.o. Zvolen, IČO: XXXXXXXX, N. spol. s r.o.

Zvolen, IČO: XXXXXXXX, W. M..r.o. Detva, IČO: XXXXXXXX, D. F..M.. Zvolen, IČO: XXXXXXXX,

teda celkovo vybrali DPH vo výške 20.051,17 € (604.061,50 Sk), ktorú následne zadržali a neodviedli
prostredníctvom DÚ Zvolen do Štátneho rozpočtu SR.

teda celkovo vybrali DPH vo výške 20.051,17 € ( 604.061,50 Sk ), ktorú následne zadržali a neodviedli
prostredníctvom DÚ Zvolen do Štátneho rozpočtu SR,

t e d a

obžalovaní 1/ W. Y. a 2/ J. Y.

spoločným konaním vo väčšom rozsahu zadržali a neodviedli určenému príjemcovi splatnú daň, ktorú
vybrali podľa zákona v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech,

č í m s p á c h a l i

obžalovaní 1/ W. Y. a 2/ J. Y.

trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona účinného
do 31. 12. 2005 spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.
12. 2005.

Z a t o s a o d s u d z u j ú :

Obžalovaný 1/ W. Y.

Podľa§148aods.2Tr.zákonaúčinnéhodo31.12.2005natrestodňatiaslobodyvovýmere2(dva)roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zákona účinného do 31.12.2005, súd výkon trestu podmienečne o d
k l a d á .

Podľa 59 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 3
( troch ) rokov.

Obžalovaný 2/ J. Y.

Podľa§148aods.2Tr.zákonaúčinnéhodo31.12.2005natrestodňatiaslobodyvovýmere2(dva)roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zákona účinného do 31.12.2005, súd výkon trestu podmienečne o d

k l a d á .

Podľa 59 ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 3
( troch ) rokov.

o d ô v o d n e n i e :V danej trestnej veci I. stupňový súd rozhodol rozsudkom zo dňa 10. 08. 2016, keď ním oboch
obžalovaných uznal za vinných zo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku právne kvalifikovaného
ako trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona účinného

do 31. 12. 2005 spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31. 12.
2005. Obom obžalovaným uložil podmienečné tresty odňatia slobody s určením skúšobnej doby.

Z dôvodu podaných odvolaní oboch obžalovaných, Krajský súd Banská Bystrica uznesením sp. zn.
4To/15/2017 dňa 31.05.2017, zrušil rozsudok okresného súdu a vec Okresnému súdu Zvolen vrátil, aby

ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Vytkol I. stupňovému súdu predčasnosť rozhodnutia vo veci s tým, že pokiaľ sa jednalo o odvolacie
námietky oboch obžalovaných týkajúce sa právnej kvalifikácie, odvolací súd sa stotožnil s názorom
okresného súdu, t.j. že v danom prípade sa jedná o trestný čin neodvedenia dane a poistného v zmysle
§ 148a Tr. zákona účinného do 31.12.2005 a nie o trestný čin nezaplatenia dane a poistného podľa
§ 148b ods. 1, ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Súčasne krajský súd aj sám konštatoval

( strana 6 jeho rozsudku ), že v prípade nesplnenia si priznanej daňovej povinnosti DPH, je nevyhnutné
v trestnom konaní rozlišovať medzi tým, či platiteľ dane daň vybral od daňovníka a následne ju mal
povinnosť odviesť správcovi dane, alebo mu síce daňová povinnosť vznikla, ale daň nevybral a preto ju
mal povinnosť zaplatiť, resp. či mu vznikli povinnosti obe, pričom potom je potrebné zisťovať ich rozsah.
Ďalej z rozsudku odvolacieho súdu vyplýva aj to, že z pôvodného rozsudku okresného súdu je zrejmé,

že obžalovaným bolo kladené za vinu, že vybratú DPH zadržali a neodviedli ju do štátneho rozpočtu
SR a že správne okresný súd poukázal na to, že obžaloba dávala za vinu obžalovaným neodvedenie
DPH len v rozsahu, v akom odberatelia spoločnosti Z. - W., s.r.o. v rozhodnom období zaplatili, t.j. pri
stanovení správnej trestnoprávnej kvalifikácie skutku je dôležité posúdiť predbežnú otázku, či mal platiteľ
dane DPH v príslušnom zdaňovacom období odviesť alebo platiť daň a v akom rozsahu.

Krajský súd však poukázal na námietku obžalovaného 2/ J. Y., že nemohol zadržať a neodviesť splatnú
daň, keďže na účtoch spoločnosti neboli zaplatené faktúry odberateľom vystavené v relevantnom
období. Krajský súd okresnému súdu vytkol, že i napriek tomu, že v odôvodnení pôvodného rozsudku na
str. 16 posledný odsek síce konštatoval, že „....napriek tomu, že mali dostatok finančných prostriedkov
na zaplatenie dane, finančné prostriedky vybraté, prijaté titulom DPH u seba zadržali a tieto ďalej

neodviedli ...“, avšak v odôvodnení tohto pôvodného rozsudku nebola žiadna zmienka o ekonomickej
situácii v spoločnosti Z. - W., s.r.o. v čase splatnosti DPH v jednotlivých zdaňovacích obdobiach. Krajský
súd podotkol, že v tomto smere zadávateľ znaleckého posudku č. 3/2014 ( čl. 297-604 ) nepožiadal
súdnu znalkyňu, aby sa k finančnej situácii tejto spoločnosti za zdaňovacie obdobia aj vyjadrila. S
takýmto zadaním súdna znalkyňa nepracovala ani pri vypracovaní dodatku k znaleckému posudku č.

3/2014.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd okresnému súdu uložil povinnosť tieto skutočnosti zistiť z
hľadiska preverenia obhajoby obžalovaného 2/. Uložil I. stupňovému súdu opätovne vypočuť znalkyňu
k finančnej situácii spoločnosti v predmetných zdaňovacích obdobiach, tieto skutočnosti následne
vyhodnotiť v kontexte už vykonaných dôkazov, že z takto doplneného dokazovania by mal vyplynúť

záver o pravdivosti alebo účelovosti obhajoby obžalovaného 2/ J. Y..
Vo vzťahu ku výrokom o treste nariadil okresnému súdu dôkladnejšie preskúmať osoby obžalovaných,
ichkonanievovzťahukprípadnýmprieťahomvtrestnomkonaní,priprípadnomukladanítrestuzohľadniť
aj celkovú dĺžku konania.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v zmysle § 2 ods. 10 Tr. poriadku výsluchom
obžalovaných, svedka-poškodeného, svedkov, znaleckými posudkami a čítaním ďalších listinných
dôkazov, pričom po zrušení rozsudku I. stupňového súdu a vrátení danej veci Okresnému súdu Zvolen
naopätovnéprejednaniearozhodnutie,doplnildokazovanievzmyslepokynovodvolaciehosúdutým,že
dopočul znalkyňu R.. S. W. a zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný 1/ W. Y. na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o svojej nevine. Vo svojej výpovedi
dokazoval, že v minulosti bol konateľom spoločnosti Z.U. - W., spol. s r.o., kedy presne, si nespomenul.
Poukázal na to, že jeho brat - obžalovaný 2/ disponoval generálnou plnou mocou na zastupovanie
predmetnej spoločnosti. Takto obžalovaný 2/ spoločnosť riadil, komunikoval s daňovými úradmi,

sociálnou poisťovňou, bankami a podobne. Nevedel uviesť, kto podával daňové priznania, on ich
nepodpisoval, všetko mal na starosti obžalovaný 2/. Nevedel sa vyjadriť, či a v akej výške spoločnosť
vybrala DPH.Ďalej na hlavnom pojednávaní doplnil, že spoločnosť kupovali z jeho iniciatívy. Priebežne sa
obžalovaného 2/ pýtal, či je všetko so spoločnosťou v poriadku, čo aj podľa jeho odpovede bolo.
Poukázal na to, že v minulosti nebol trestne stíhaný, resp. si na to nepamätá. Pokiaľ aj z jeho

odpisu z registra trestov vyplýva záznam, že bol súdom odsúdený pre trestný čin nezaplatenia mzdy
a odstupného, na hlavnom pojednávaní si obžalovaný 1/ nespomenul v akej veci to bolo, v rámci
ktorej firmy bol takto súdom odsúdený. Po tom, čo na hlavnom pojednávaní bol súdom oboznámený s
rozsudkom, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste ( čl. 68 a 74 , pre trestný čin nezaplatenia
mzdy ) a to vo vzťahu ku spoločnosti Z. - W., spol. s r.o., ktorej bol konateľom a pokiaľ v tomto konaní sp.

zn.1T91/2015saobhajujetým,žezaspoločnosťZ.-W.,spol.sr.o.žiadnekrokynerobil,pričomvkonaní
pre trestný čin nezaplatenia mzdy došlo k ukončeniu trestného stíhania schválením dohody o vine a
treste, t.j. aj k jeho vyhláseniu o vine, obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že uvedené vysvetliť
nevie, nepamätá si na to. Nespomenul si ani na zmluvu o prevode obchodného podielu v predmetnej
spoločnosti Z. - W., spol. s r.o. na neho a z jeho osoby na inú osobu. Opäť sa obhajoval tým, že všetky
úkony robil obžalovaný 2/.

Ku generálnej plnej moci udelenej obžalovanému 2/ vypovedal, že sa jednalo o písomnú listinu,
nevedel však uviesť, komu bola táto zaslaná na vedomie. Poukázal na to, že v rámci prípravného
konania sa oboznámil aj s daňovými priznaniami a uviedol, že síce sa na nich nachádza jeho meno,
podpisy však nie sú jeho. Nevedel sa vyjadriť k dôvodu predaja spoločnosti inej osobe, či spoločnosť
prinášala zisk, nevedel ani uviesť, kde sa nachádza účtovníctvo predmetnej spoločnosti z predmetného

obdobia. V rokoch 2003-2004 obžalovaný 1/ nebol konateľom v inej spoločnosti. V tejto dobe sa však
venoval medzinárodnej preprave, bol zamestnancom viacerých firiem. Zo spoločnosti Z. - W., spol. s
r.o. nedostával žiadnu odmenu. Za túto spoločnosť ani nevystavoval žiadne účtovné doklady, nerobil
finančné bankové prevody z účtu spoločnosti.
Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu sa ďalej na hlavné pojednávanie nedostavil, požiadal, aby

toto bolo konané v jeho neprítomnosti s tým, že ďalej k veci odoprel vypovedať v zmysle § 121 ods. 2
Tr. poriadku a súhlasil i s vyhlásením rozsudku v jeho neprítomnosti ( čl. 950 ).

Obžalovaný 2/ J. Y. rovnako urobil na hlavnom pojednávaní vyhlásenie o svojej nevine. V prípravnom
konaní nevypovedal ( čl. 258-259 ). Na hlavnom pojednávaní sa obhajoval tým, že jeho brat - obžalovaný

1/ figuroval v predmetnej spoločnosti len papierovo. Všetko mal na starosti on. Bolo to z dôvodu, že
práve on mal skúsenosti s podnikaním. Takto na základe generálnej plnej moci robil všetky úkony za
spoločnosť, t.j. zamestnanci, financie, obchodný partneri, nákup, predaj, úhrada dane daňovému úradu,
všetko. Plná moc mala písomnú formu, ktorú už v súčasnej dobe k dispozícii nemá. Vyslovil domnienku,
že táto bola predložená aj daňovým orgánom, lebo s daňovým úradom jednal on ohľadom povolenia

splátok. V spoločnosti Z. - W., spol. s r.o. zastával pozíciu riaditeľa. Nespomenul si, či ohľadom tejto
pozície uzatvoril s niekým nejakú zmluvu a kto ju s ním uzatváral. Vo všeobecnosti sa k daňovým
priznaniam vyjadril tak, že tieto pripravovala účtovníčka, on ich podpísal a občas niektoré z nich aj
na daňovom úrade podal. Potvrdil, že podpisy na daňových priznaniach obsiahnutých v predmetnom
spise, sú jeho. V jeho pôsobnosti ako riaditeľa spoločnosti bolo nájsť nového odberateľa, dodávateľa,

nákup materiálu, riadiť a usmerňovať zamestnancov, zvýšiť produktivitu podniku. Nevedel sa vyjadriť k
tomu, prečo spoločnosť nenadobudol on, keď mal na to potrebné odborné i iné znalosti a skúsenosti.
Potvrdil, že obžalovaný 1/ sa informoval na chod spoločnosti, i keď len sporadicky. Ohľadom úhrad
daní sa obžalovaný 1/ nezaujímal. Firma bola po roku predaná z dôvodu, že „to nešlo“, nepodaril sa
zrealizovať jeho cieľ. Nepodarilo sa im dorovnávať už existujúce záväzky firmy. Práve obžalovaný 2/

inicioval prevod obchodného podielu, tiež predaj spoločnosti. S tým súvisiace právne úkony na jeho
podnet zabezpečovala tretia osoba. Na hlavnom pojednávaní si nespomenul, kto prevod obchodného
podielu uzatváral, či on alebo obžalovaný 1/. Vyjadril sa v zmysle, že sa mu zdá, že zo spoločnosti
dostával mzdu. Vedel však, že obžalovanému 1/ nebola spoločnosťou vyplácaná žiadna odmena.
Na záver uviedol, že pokiaľ nezaplatil dane, bolo to z dôvodu, že v čase, keď do predmetnej spoločnosti

vstúpili, táto už mala určité záväzky, ktoré prevzali, preto potrebovali rozšíriť výrobu, v spoločnosti bola
prezamestnanosť a nezaplatení dodávatelia. Pokiaľ chcel naplniť svoj cieľ, potreboval časť finančných
prostriedkov presmerovať na dodávateľov, vyplatiť mzdy, vyplatiť energie, nájomné, pričom prostriedky
na to chýbali. Myslel si, že po tom, čo by sa bol s príslušnými inštitúciami dohodol, dane by následne tiež
dal do poriadku. Poukázal na to, že len niekoľko odberateľov im platilo načas, väčšinou hradili faktúry po

lehote splatnosti. K účtovnej evidencii a dokladov uviedol, že firma sprostredkujúca predaj predmetnej
spoločnosti prevzala aj celú účtovnú agendu.V priebehu hlavného pojednávania ešte dodal, že mal vedomosť o biednom stave spoločnosti v čase jej
prevodu na obžalovaného 1/, i napriek tomu brat odkúpil obchodný podiel spoločnosti a to z dôvodu, že
mali určitý výrobný program, ktorý keby sa bol naplnil, bolo by to prosperujúce.

Po zrušujúcom rozhodnutí odvolacím súdom na hlavnom pojednávaní ďalšie návrhy na doplnenie
dokazovania nemal, nemal ani otázky na znalkyňu R.. S. W..

Splnomocnenec poškodeného M. N. a.s., V.. M. W. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že na základe
zmluvy o postúpení daňových nedoplatkov č. 1/2013 zo dňa 06.12.2013 bola z Finančného riaditeľstva

SR ( Daňový úrad Nitra ) postúpená na Slovenskú konsolidačnú a.s. postúpená pôvodná pohľadávka
spoločnosti Z. - W., spol. s r.o., toho času L. M..L..T.. a to vo výške 229.115,63 €. Na základe ďalšej
zmluvy o postúpení daňových nedoplatkov č. 1/2014 zo dňa 13.03.2014 bola tiež Daňovým riaditeľstvom
SR postúpená na M. N. a.s. pohľadávka spoločnosti Z. - W., spol. s r.o., toho času L. M..L..T.. a to vo
výške 85.872,78 €. Pokiaľ sa jedná o postúpené pohľadávky, tieto sa týkajú aj iných vecí, než je predmet
daného trestného konania. Celkovo bola postúpená pohľadávka v sume 314.988,41 €. Predmetom

uvedených zmlúv o postúpení daňových nedoplatkov sú čiastky týkajúce sa DPH, penále, sankčný úrok
a rozhodnutia o pokute.
Poškodený si v tomto trestnom konaní uplatnil škodu v sume 20.051,17 €.

Svedkyňa R.. X. N. na hlavnom pojednávaní uviedla, že od roku 2007 je konateľkou spoločnosti

Z. X. s.r.o.. Obžalovaných osobne nepozná. Dodala, že je zodpovedná za ekonomiku, financie. So
spoločnosťou Z. - W., spol. s r.o. mali obchodnú spoluprácu. Vystavili objednávku, v ktorej bola
špecifikácia prác, termíny atď. Spoločnosť Z. X. s.r.o. nemá žiadne podlžnosti voči spoločnosti Z. - W.,
spol. s r.o., faktúry medzi týmito spoločnosťami boli uhrádzané buď to zápočtom alebo výplatou na ich
účet. Vysvetlila, že ich spoločnosť mala oddelenie nákupu, ktoré realizovalo a dojednávalo objednávky,

spracovávalo celú túto agendu, preto sa nevedela na hlavnom pojednávaní vyjadriť k tomu, kto z
obžalovaných za ich spoločnosť s nimi jednal. Pokiaľ však bolo potrebné určité veci odkonzultovať,
podľa svedkyne tak činili obaja obžalovaní. V prípade, že spoločnosť Z. - W., spol. s r.o. v určitom
období nevykonávala žiadnu prácu pre spoločnosť svedkyne, avšak im z nájomného vzťahu vyplývali
určité záväzky voči spoločnosti svedkyne, t.j. záväzok bol len na strane spoločnosti Z. - W., spol. s.r.o.,

tak spoločnosť svedkyne očakávala podľa dátumu splatnosti úhradu zo spoločnosti Z. - W., spol. s r.o.
( nájomné ). Na záver svedkyňa dodala, že pokiaľ ich spoločnosť vykonávala určité služby alebo dodala
tovar pre spoločnosť obžalovaných, za tieto im bolo riadne zaplatené vrátane DPH. Svedkyňa si na
hlavnom pojednávaní nespomenula na prípad, kedy by z ich strany bola služba, či tovar uhradený bez
DPH. Tiež uviedla, že úhrady faktúr sa vykonávali v lehotách splatnosti.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý ako svedok aj T. K., ktorý vypovedal, že obžalovaných nepozná.
Od roku 2004 je konateľom spoločnosti L., M..L..T.. Nové Zámky, pričom v mene tejto spoločnosti žiadnu
činnosť nevykonával, ani nepozná predmet jej činnosti. Vysvetlil, že s jeho súhlasom v tejto spoločnosti
bol uvedený ako konateľ, pretože v roku 2004 bol bez zamestnania, oslovil ho kamarát W. T. s tým,

že on konateľom byť nemôže, ale že by v nej figuroval ako tichý spoločník, iba potrebuje, aby firmu
prevzal svedok len na tri mesiace, následne si ju pán T. prevezme a že za to každý mesiac svedok
dostane určitú výplatu. Zároveň mu uviedol, že firma je prosperujúca, nemá žiadne dlžoby. Z uvedených
dôvodov s takýmto návrhom svedok súhlasil. Následne zistil, že spoločnosť je zadĺžená, začali mu
chodiť upomienky, exekútori a daňové kontroly. Nijaké peniaze na výplatu neobdržal. Svedok mal snahu

skontaktovať sa s W. T. a opýtať sa ho, prečo ho oklamal, kontakt s ním sa mu však nepodaril, tento
sa mu vyhýbal. Podotkol, že nikdy v rámci prepisu firmy žiadne účtovné doklady neprevzal, rovnako
ani on žiadne účtovníctvo neviedol, nevedel uviesť, či nejaké účtovné doklady existujú a ak áno, kde.
Spoločnosť prevzal od predošlého konateľa menom pán Y. z B.. Nič za prepis firmy nedostal, rovnako
ani on nič nezaplatil. Prevod obchodného podielu prebehol tak, že sa svedok dostavil ku notárovi, kde

všetko už bolo prichystané, listiny podpísal, tieto prevzal pán T..

Svedkyňa R.. W. V. na hlavnom pojednávaní dokazovala, že bola v rámci prípravného konania poverená
Daňovým úradom Nitra v danej trestnej veci vypovedať. Uviedla, že daňový subjekt Z. - W., spol. s
r.o., so sídlom Y. H. XXXX/XX, Zvolen, IČO: XX XXX XXX bola dňom 17. 06. 2004 premenovaná na

spoločnosť L., s.r.o. so sídlom Nám. Z.. M. XXXX/X, I. E., k 31. 05. 2014 vymazanej z obchodného
registra. Bola správkyňou daňového subjektu a nedoplatok na DPH v sume 20.051,17 € ( 604.061,50
Sk ) za zdaňovacie obdobie september, november, december 2003 a apríl 2004 uvedeným daňovým
subjektom nebol v prospech štátneho rozpočtu uhradený. V decembri 2013 bol uvedený dlh postúpenýsprávcom dane Daňovým úradom Nitra pobočka Nové Zámky Slovenskej konsolidačnej a.s., ktorá má
uvedený dlh vymáhať.
Na hlavnom pojednávaní ďalej vypovedala, že nevie uviesť, ako daňový úrad kvalifikoval skutok, ktorý

je predmetom daného trestného konania. Svedkyňa sa nevyjadrila k otázke, či platiteľ DPH, ktorý podal
daňové priznanie, či na základe neho je povinný zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť alebo len daň
odvádza za niekoho iného ( odberateľa ), pretože podľa svedkyne sa jedná o pojmy, ktoré u nich vykladá
odbor metodiky a pokiaľ na takúto otázku odpovedala v rámci jej výsluchu v prípravnom konaní, urobila
tak s pocitom, že na ňu odpovedať musí ( v prípravnom konaní vypovedala, že platiteľ DPH je povinný

zaplatiť vlastnú daňovú povinnosť ). Totožne sa vyjadrila aj na otázku, či daňový subjekt je povinný
vlastnú daňovú povinnosť zaplatiť aj v prípade, že mu odberateľ za tovar nezaplatí
( v prípravnom konaní uviedla, že je povinný vlastnú daňovú povinnosť zaplatiť aj v prípade, ak mu
odberateľ za tovar nezaplatí a táto je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia ).

Svedkyňa Ing. W. V. vypovedala na hlavnom pojednávaní a uviedla, že už tri roky je na dôchodku.

Na Daňovom úrade v Nových Zámkoch v minulosti pracovala po dobu jedného roka a aj napriek
oboznámeniu s predmetom trestného konania, si na žiadne okolnosti týkajúce sa spoločnosti či už Z. -
W., spol. s r.o. alebo L., M..L..T.., nespomenula. Zároveň uviedla, že v prípravnom konaní vypovedala
pravdu.

Svedok Š. K. vypovedal na hlavnom pojednávaní a uviedol, že spoločnosť Z. - W., spol. s r.o. pozná,
pôsobila v areáli spoločnosti Z. E. a.s.. V predmetnej spoločnosti Z. - W., spol. s r.o. do konca roku 2003
bol konateľom spolu s pánom Z. a pánom B.. V súčasnej dobe je svedok zamestnancom spoločnosti
Z. E. F..M... Vypovedal, že pokiaľ bol konateľom uvedenej spoločnosti, do jej riadenia nezasahoval, toto
mal na starosti riaditeľ pán Z.. Konateľom tejto spoločnosti bol len pre prípad potreby a na požiadanie

Ing. B. Y. a jeho spoločníkov, ktorí boli v tom čase majiteľmi danej spoločnosti. Svedok nevedel uviesť,
či spoločnosť Z. - W., spol. s r.o. v tom období platila dane, aj toto mal na starosti pán Z., nevedel sa
vyjadriť ani k tomu, či v čase prevodu spoločnosti na obžalovaného 1/ mu bolo súčasne odovzdané aj
účtovníctvo danej spoločnosti. Uviedol, že vedel o prevode tejto spoločnosti na obžalovaného 1/ W. Y.,
tiež vedel o tom, že jej konateľom bol obžalovaný 2/ J. Y., ktorý súčasne bol aj jej výkonným riaditeľom.

Uvedené vydedukoval z toho, že s obžalovaným 2/ J.N. Y. rokoval napr. ohľadom vykonávania opráv,
investičných akcií. V rámci nejakých obchodných rokovaní sa nestretol s obžalovaným 1/ W. Y..

Svedok Ing. T. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že spoločnosť Z. - W., spol. s r.o. pozná od jej
vzniku, t.j. od roku 1997, v ktorej pôsobil ako výkonný riaditeľ a do roku 2003 bol aj jej konateľom. Jednalo

sa o dcérsku spoločnosť Z. E., a.s., ktorá v nej mala majoritu, pričom predmetná spoločnosť Z. - W., spol.
s r.o. prosperovala. Vykonávala najmä opravy, údržbu a svedok uviedol, že ani nevie o mesiaci, kedy by
neboladosiahlazisk.Až90%výkonovpráctátospoločnosťvykonávalapreZ.E.,a.s.Uviedol,žezajeho
pôsobeniavtejtospoločnostisastávalo,žeimriadneodberatelianeplatili,pretosaspoločnosťdostalado
druhotnejplatobnejneschopnostiavšakvzáverejehopôsobeniavspoločnostisaniektorédlhyvyrovnali,

uzatvorili sa splátkové kalendáre a tieto boli riadne hradené, pretože v tej dobe sa na spoločnosť
neviedli žiadne exekúcie, či iné spory. Za pôsobenia svedka vždy boli mzdy zamestnancom vyplatené.
Jej predaj bolo rozhodnutie majoritného vlastníka spoločnosti Z. E., a.s. Svedok ďalej vypovedal, že
aj on sám mal o túto spoločnosť záujem, aj v tejto súvislosti vykonával určité kroky, napokon však
spoločnosť bola predaná práve obžalovanému 1/ W. Y.. Účtovníctvo spoločnosti viedli ekonómovia pani

W. F. R.. Y.. Podotkol, že na valnom zhromaždení spoločnosti Z. - W., spol. s r.o., na ktorom došlo k
prevodu obchodného podielu, k podpisu zmlúv, bol prítomný notár a za jeho prítomnosti a po spísaní
zápisnice aj účtovníctvo spoločnosti bolo odovzdané obžalovanému 1/. Všetko prebehlo v poriadku.
Vie to preto, lebo aj on bol prítomný na tomto valnom zhromaždení, pretože aj on mal určitý obchodný
podiel v danej spoločnosti a rovnako na základe zmluvy o prevode obchodného podielu ho odpredal

obžalovanému 1/, ktorý bol na zhromaždení prítomný, pričom všetko vybavovala spoločnosť Z. E., a.s.
Súčasťou tohto valného zhromaždenia bolo aj ukončenie jeho pôsobenia v spoločnosti Z. - W., spol. s
r.o. Svedok potvrdil, že v októbri 2003 bola predmetná spoločnosť prevádzaná tak s pohľadávkami, ako
aj so záväzkami. Nevedel uviesť, akú pozíciu v danej spoločnosti zastával obžalovaný 2/. J. Y., uviedol
však, že keď bol v jej priestoroch, tak v kancelárii na stoličke, na ktorej sedával ako konateľ a výkonný

riaditeľ on, sedel práve obžalovaný 2/. Preto svedok predpokladal, že obžalovaný 2/ J. Y. bol riaditeľom
spoločnosti. Vypovedal, že sa nejednalo o malú spoločnosť, táto v začiatku mala 220 zamestnancov.Svedok Ing. B. B. na hlavnom pojednávaní uviedol, že nikoho z obžalovaných nepozná. V spoločnosti
Z. - W., spol. s r.o. pôsobil ako štatutár, nevedel uviesť kedy, nebol však zapojený do žiadneho výkonu
tejto spoločnosti a v roku 2003 sa vzdal pozície konateľa spoločnosti. Na nejaké fakty ohľadom tejto

spoločnosti si na hlavom pojednávaní nespomenul.

Ďalší svedok R.. V. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného 1/ nepozná a s
obžalovaným 2/ sa obchodne stretával. Vysvetlil, že od 01. 06. 2003 pracuje v Z. X. s.r.o. ako vedúci
nákupu a jeho oddelenie sa zaoberá technicko-materiálnym zabezpečením firmy a to od nákupu malého

tovaru až po nákup investičných služieb a tovarov. Spoločnosť Z. - W., spol. s r.o. im dodávala nielen
tovaraleajslužby.VrámciuvedenýchobchodnýchaktivítkomunikovalzaspoločnosťZ.-W.,spol.sr.o.s
pánom R. ( vedúcim výroby ) a tiež s obžalovaným 2/ J. Y.. S obžalovaným 1/ W. Y. nikdy nekomunikoval.

Aj G. W. bola na hlavnom pojednávaní vypočutá a to v postavení svedkyne a dokazovala, že
obžalovaného 1/ nepozná, obžalovaný 2/ jej bol riaditeľom v zamestnaní. V čase skutku odchádzala na

dôchodok a keď došlo ku zmene majiteľa predmetnej spoločnosti, tak zo spoločnosti odišiel aj ekonóm.
Obžalovaný 2/ ju preto oslovil, či by pre spoločnosť Z. - W., spol. s r.o. ďalej spracovávala účtovníctvo,
ktorú ponuku prijala. Takto spracovávala celú účtovnú agendu tejto spoločnosti, avšak daňové veci,
vrátane podávania daňového priznania robila materská spoločnosť Z. F..M... Bolo to z dôvodu, že v tom
časedisponovaliešteúčtovnýmprogramomZ.F..M..amalihoasicelýrok.Počasebolzakúpenývlastný

účtovný program a následne už aj finálne daňové veci robili na svojom programe. V tých začiatkoch
preto daňové priznania vypisovala Z. F..M.. a až keď zakúpili svoj program, potom tieto priznania
vypisovala svedkyňa alebo jej kolegyňa. V spoločnosti Z. - W., spol. s r.o. pracovala 2-3 roky. Potvrdila,
že daňové priznania na čl. 20, 23 a 29 vypisovala ona a na čl. 26 kolegyňa. Ďalej potvrdila, že podpis
na čl. 23 je obžalovaného 2/, pretože jeho podpis pozná, i keď je tam uvedené meno obžalovaného

1/. Svedkyňa sa zmienila aj o vedomosti, že na daňovom úrade bola nejaká dohoda o tom, že určité
daňové doklady bude podpisovať práve obžalovaný 2/. Podotkla, že všetky ekonomické i daňové veci
riešila len s obžalovaným 2/. Faktúry vypisovala ona, tiež príkazy na ich úhradu, pričom obžalovaný 2/
tieto odsúhlasoval, t.j. čo konkrétne a ktoré z nich sa hradili. Len obžalovaný 2/ mal oprávnenie tieto
podpisovať. Príkazy na úhradu faktúr dával obžalovaný 1/. Podľa svedkyne obžalovaný 2/ v spoločnosti

bol riaditeľom, rozhodoval o všetkom. Vypovedala, že mala vedomosť, že do spoločnosti vstupovali
obaja obžalovaní, avšak s obžalovaným 1/ sa stretla asi len 2 krát, so všetkým, čo potrebovala, jednala
s obžalovaným 2/. Podľa jej vedomostí daňové priznania podpisoval obžalovaný 2/ J. Y., vrátane tých,
ktoré sú predmetom tohto trestného konania.
Na hlavnom pojednávaní ďalej sa svedkyňa vyjadrila k stavu spoločnosti za čias štatutára pána Z. a

uviedla, že rovnako spoločnosť vykazovala dlh voči daňovému úradu, zdravotnej poisťovni, sociálnej
poisťovni. Uviedla, že už v prvých dňoch po vstupe obžalovaného 2/ do spoločnosti, boli na daňovom
úrade ohľadom dohody o splátkovom kalendári. V podstate uviedla, že predchádzajúci dlh spoločnosť
tlačila pred sebou a to aj za pôsobenia obžalovaných v tejto spoločnosti. Pokiaľ sa jednalo o platobnú
disciplínu ich odberateľov, načas podľa svedkyne platila len spoločnosť Z. X., ostatní odberatelia hradili

platby diétne. Svedkyni je známy aj prevod obchodného podielu v spoločnosti, prišiel nový riaditeľ pán
V., vtedy ešte krátku dobu pre spoločnosť pracovala. Osobu menom T. K. nepozná. Ešte dodala, že
následne im povedali, aby všetky účtovné listiny zbalili, avšak čo sa s nimi udialo, k tomu sa už vyjadriť
nevedela, nevedela presne ani uviesť, kedy takýto pokyn im bol daný.

Svedkyňa Ing. E. W. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že pozná oboch obžalovaných, pričom s
prvou manželkou obžalovaného 2/ aj v súčasnej dobe je kolegyňa. Uviedla, že si na spoločnosť Z. -
W., spol. s r.o. nepamätá, pamätá si len spoločnosť L. M..L..T.., potom, čo Z. - W., spol. s r.o. bola
delimitovaná na Daňový úrad Nové Zámky už pod obchodným menom L. M..L..T.. a s novým sídlom.
Svedkyňa v danej veci podávala trestné oznámenie a pri jeho podaní vychádzala z platnej legislatívy

a usmernení zamestnávateľa. Nevedela na hlavnom pojednávaní uviesť, ako kvalifikovala konanie
daňového subjektu. Zotrvala na obsahu podaných trestných oznámení. Pokiaľ v nich uviedla, že daňové
priznania podpísal obžalovaný 1/, vychádzala pri tom z toho, že tieto môže podpísať len oprávnená
osoba konajúca za daňový subjekt. Vysvetlila, že je možné, aby tieto podpísala aj iná osoba, avšak
len na základe platného splnomocnenia. Daňový úrad takýto postup akceptuje. K danému prípadu sa

však vyjadriť nevedela, t.j., či za obžalovaného 1/ mohla daňové priznanie podpísať i iná osoba. Pokiaľ
v trestnom oznámení čl. 21 spisu uvádza, že „ k dnešnému dňu nemá daňový subjekt splnomocnenú
osobu určenú na zastupovanie v daňovom konaní“, tak k tomuto dňu to tak aj platilo.W. T. bol na hlavnom pojednávaní vypočutý ako svedok a vypovedal, že obžalovaných nepozná.
Rovnako nepozná ani spoločnosť L. M..L..T.. Nové Zámky, tiež spoločnosť Z. - W., spol. s r.o.. Osobu
menom T. K. pozná, sú z jedného mesta, nikdy však spoločne nepodnikali, nie sú v nepriateľskom

vzťahu. V súčasnej dobe sa svedok zaoberá montovaním platových okien a to po dobu už 8 rokov. V
roku 2003-2004 bol zamestnancom, ale na hlavnom pojednávaní si už nespomenul v akej spoločnosti.
Poprel, že by s T. K. bol niekedy v minulosti prevádzal nejakú spoločnosť na niekoho iného. Len občas
mu poskytol 100-200,- Sk na rôzne účely. Nikdy nebol prítomný pri prepise nejakej spoločnosti u notára.
U notára bol prítomný len v súvislosti s jeho spoločnosťou.

Na hlavnom pojednávaní sa súd oboznámil aj so zápisnicami o výpovediach svedkov a to Q. B. ( čl. 641
- 642 ), R.. N. Y. ( čl. 643 - 644 ), JUDr. V. Z. ( čl. 645 - 647 ), R.. Š. W. ( čl. 648 - 651 ), R.. Ľ.U. W. ( čl.
652 - 655 ), R.. V. W. ( čl. 656 - 657 ) F. R.. O. Z. ( čl. 658 - 661). Uvedení svedkovia sa vyjadrovali k
obchodným aktivitám ich spoločností so spoločnosťou Z. - W., spol. s r.o..
Takto Q. B. vypovedala, že je konateľkou G. G. M..L..T.. a z ich strany všetky záväzky spoločnosti Z. -

W., spol. s r.o. boli riadne uhradené, neevidujú žiadne záväzky a uvedené vedia preukázať účtovnými
dokladmi - faktúrami a výpismi z účtov.
Svedok R.. N. Y. vypovedal, že je konateľom spoločnosti X. s.r.o., pričom spoločnosť Z. - W., spol. s r.o.
bola pre nich štandardným partnerom v pozícii dodávateľa. Ich vzájomné obchody riadne prebehli a to
podľa účtovných listín predložených v tomto trestnom konaní - faktúry, výpisy z účtov. Potvrdil, že všetky

ich záväzky pre spoločnosť Z. - W., spol. s r.o. boli uhradené a to v období okolo lehoty ich splatnosti,
neevidujú žiadne neuhradené záväzky. Dokazoval, že je bežné, že im dodávatelia oznámia mailom, aby
imbolouhradenénainýúčetakojeuvedenývofaktúre.Taktotoboloajvprípadepredmetnejspoločnosti
obžalovanýchatrochfaktúrvystavenýchvapríli2004.Dátumvýpisuzúčtujesúčasnedátumompríkazu,
t.j. kedy odišli finančné prostriedky zo spoločnosti svedka.

Svedok V.. V. Z. vypovedal, že je právnym zástupcom spoločnosti Z. D., M..r.o. a táto spoločnosť
neeviduje voči spoločnosti Z. - W., spol. s r.o. žiadne záväzky.
R.. Š. W. ako svedok vypovedal, že je konateľom spoločnosti W. s.r.o. od roku 1996 a so spoločnosťou
obžalovaných mali obchodné aktivity, táto pre nich zabezpečovala zámočnícke práce. Takto vystavili
objednávku, zabezpečili materiál, Z. - W., spol. s r.o., zabezpečila výroku, ďalej vystavili faktúru so

splatnosťou, ktoré boli hradené prostredníctvom bankových účtov, nič nebolo hradené v hotovosti. Voči
spoločnosti obžalovaných neevidujú žiadne záväzky. Svedok za spoločnosť Z. - W., spol. s r.o. najmä
komunikoval s vedúcim výroby pánom R.. S obžalovanými sa nestretol.
Svedkyňa R.. Ľ. W. uviedla, že pracuje v pozícii ekonomickej riaditeľky spoločnosti X. F..M... Potvrdila, že
spoločnosť Z. - W., spol. s r.o. zabezpečovala pre nich údržbárske práce k ich strojom a to od roku 2002

- 2004. Účtovné doklady z týchto obchodov majú riadne zaúčtované, neevidujú žiadne záväzky voči
predmetnej spoločnosti ( do spisu v prípravnom konaní doložila prehľad faktúr, dátumy úhrad prevodným
príkazom resp. v hotovosti ).
Svedok R.. V. W. vypovedal, že je konateľom spoločnosti D. F..M.. od roku 2003 a s predmetnou
spoločnosťou obchodovali v období roku 2004. Voči spoločnosti Z. - W., spol. s r.o. im nezostal žiadny

záväzok. Raz faktúru uhradili v hotovosti cez pokladňu a druhý krát prevodom z účtu. S obžalovanými
do kontaktu neprišiel.
Napokon z výpovedi svedka Ing. O. Z. vyplýva, že bol konateľom spoločnosti N. M..L..T... Ku konkrétnym
obchodným aktivitám so spoločnosťou Z. - W., spol. s r.o. sa už pri výsluchu vyjadriť nevedel, avšak
pamätal si, že všetky záväzky voči nej mali uhradené, doklady riadne zaúčtované, platili bezhotovostne.

S pánom Y. sa stretol, nevedel uviesť s ktorým, nemal vedomosť o tom, že sú dvaja.

V rámci vykonaného dokazovania sa na hlavnom pojednávaní súd oboznámil aj s listinnými dôkazmi a to
znaleckým posudkom č. 03/2014 ( čl. 297-604 ) Ing. S. W., znalkyne z odboru ekonómia a manažment,
odvetvia účtovníctvo a daňovníctvo a s doplnkom k nemu č. 03/2014 ( 664-696 ).

Zo záverov posudku a jeho doplnku vyplýva, že znalkyňa zisťovala zo zabezpečených účtovných
dokladov daňového subjektu L., M..r.o. so sídlom Nám. Q.. M. XXXX/X, Nové Zámky, IČO: XX XXX
XXX ( do 16. 06. 2004 Z. - W., spol. s r.o., so sídlom Y. H. XXXX/XX, Zvolen ), výšku skutočne
vybranej DPH od obchodných partnerov za zdaňovacie obdobia október 2002 a november 2002, jún
2003, júl 2003, august 2003, september 2003, november 2003, december 2003 a apríl 2004, za ktoré

neodviedol daňový subjekt daň z pridanej hodnoty podľa jednotlivých zdaňovacích období s uvedením
jednotlivých obchodných partnerov, od ktorých daňový subjekt L., M..L..T.. (do 16. 06. 2004 Z. - W., spol.
s r.o., so sídlom Y. H. XXXX/XX, E. ), IČO: XX XXX XXX vybral DPH a zistené skutočnosti znalkyňa
zosumarizovala do tabuľky č. 19: prehľad vystavených faktúr, ich úhrad za jednotlivé zdaniteľné obdobia,prehľad výšky vybranej DPH ( čl. 358-364 ). Takto znalkyňa ( čl. 360 ) za zdaňovacie obdobie september
2003 uviedla obchodných partnerov spoločnosti Z. - W., spol. s r.o. a to spoločnosti Z. X. s.r.o., N. M..r.o.
a G. G. spol. s r.o., od ktorých bola vybratá DPH celkovo v sume 179.700,80 Sk. Za zdaňovacie obdobie

november 2003 ( čl. 361 ) uviedla obchodných partnerov a to Z. X. M..L..T.. , X. s.r.o., N. spol. s r.o. a
sumu vybratej DPH vo výške 127.441,- Sk ( 4.230,27 € ). Za zdaňovacie obdobie december 2003 ( čl.
362 ) uviedla obchodných partnerov a to Z. X. spol. s r.o., Z. D. spol. s r.o., X. s.r.o., X. F..M.., N. spol.
s r.o. a sumu vybratej DPH vo výške 205.519,- Sk ( 6.821,98 € ). Napokon za zdaňovacie obdobie apríl
2004 znalkyňa uviedla obchodných partnerov a to Z. X. M..L..T.., N. M.. M. L..T.., W. M..L..T.., D. F..s. a

sumu vybratej DPH vo výške 128.086,70 Sk ( 4.251,69 € ).
V doplnku znaleckého posudku znalkyňa podrobne v tabuľke č. 1 ( čl. 672 ) vyčíslila DPH vybratú od
odberateľov ku dňu splatnosti vlastnej daňovej povinnosti a po splatnosti vlastnej daňovej povinnosti
za zdaňovacie obdobie september 2003, pričom za toto zdaňovacie obdobie bola splatnosť vlastnej
daňovej povinnosti do 27.10.2003. Z tejto tabuľky vyplýva, že za obdobie september 2003 činila DPH
sumu 114.166,60 Sk, výška vybranej DPH do splatnosti DPH bola v sume 27.774,60 Sk ( 921,94 € ) a po

splatnosti DPH v sume 86.078,- Sk ( 2.857,26 € ). V tabuľke č. 2 ( čl. 673 ) znalkyňa vyčíslila DPH len z
platieb, pri ktorých je preukázané faktúrami, že sa jedná o platby za zdaniteľné plnenia, ktoré podliehajú
DPH za zdaňovacie obdobie september 2003 a to do splatnosti DPH v sume 20.633,- Sk ( 684,89 € ) a
po splatnosti DPH v sume 86.078,- Sk ( 2.857,26 € ). V tabuľke č. 3 ( čl. 674 ) znalkyňa vyčíslila DPH len
z platieb, pri ktorých bol preukázateľne bankový účet, na ktorý boli platby poukázané a kedy, stotožnený

ako účet Z. - W., spol. s r.o. za zdaňovacie obdobie september 2003 a to do splatnosti DPH v sume
20.633,- Sk ( 684,89 € ) a po splatnosti DPH v sume 86.078,- Sk ( 2.857,26 € ).
V tabuľke č. 4 ( čl. 676 ) vyčíslila DPH vybratú od odberateľov ku dňu splatnosti vlastnej daňovej
povinnosti a po splatnosti vlastnej daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie november 2003, pričom
za toto zdaňovacie obdobie bola splatnosť vlastnej daňovej povinnosti do 29.12.2003. Z tejto tabuľky

vyplýva, že za obdobie november 2003 činila DPH sumu 127.441,- Sk, výška vybranej DPH do splatnosti
DPH bola v sume 119.678,- Sk
( 3.972,58 € ) a po splatnosti DPH v sume 7.763,- Sk ( 257,68 € ). V tabuľke č. 5 ( čl. 677 ) znalkyňa
vyčíslila DPH len z platieb, pri ktorých je preukázané faktúrami, že sa jedná o platby za zdaniteľné
plnenia, ktoré podliehajú DPH za zdaňovacie obdobie november 2003 a to do splatnosti DPH v sume

119.578,- Sk ( 3.969,26 € ) a po splatnosti DPH v sume 0,- Sk ( 0,- € ). V tabuľke č. 6 ( čl. 678 ) znalkyňa
vyčíslila DPH len z platieb, pri ktorých bol preukázateľne bankový účet, na ktorý boli platby poukázané a
kedy, stotožnený ako účet Z. - W., spol. s r.o. za zdaňovacie obdobie november 2003 a to 119.578,- Sk
( 3.969,26 € ) a po splatnosti DPH v sume 0,- Sk ( 0,- € ).
V tabuľke č. 7 ( čl. 680 ) vyčíslila DPH vybratú od odberateľov ku dňu splatnosti vlastnej daňovej

povinnosti a po splatnosti vlastnej daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie december 2003, pričom
za toto zdaňovacie obdobie bola splatnosť vlastnej daňovej povinnosti do 26.01.2004. Z tejto tabuľky
vyplýva, že za obdobie december 2003 činila DPH sumu 205.519,- Sk, výška vybranej DPH do splatnosti
DPH bola v sume 8.081,80 Sk ( 268,26 € ) a po splatnosti DPH v sume 197.437,20 Sk ( 6.553,71 € ). V
tabuľke č. 8 ( čl. 681 ) znalkyňa vyčíslila DPH len z platieb, pri ktorých je preukázané faktúrami, že sa

jedná o platby za zdaniteľné plnenia, ktoré podliehajú DPH za zdaňovacie obdobie december 2003 a to
do splatnosti DPH v sume 7.202,20 Sk ( 239,06 € ) a po splatnosti DPH v sume 197.275,20 Sk ( 6.548,33
€ ). V tabuľke č. 9 ( čl. 683 ) znalkyňa vyčíslila DPH len z platieb, pri ktorých bol preukázateľne bankový
účet, na ktorý boli platby poukázané a kedy, stotožnený ako účet Z. - W., spol. s r.o. za zdaňovacie
obdobie december 2003 a to 7.202,20 Sk ( 239,06 € ) a po splatnosti DPH v sume 197.275,20 Sk

( 6.548,33 € ).
A napokon v tabuľke č. 10 ( čl. 686 ) vyčíslila DPH vybratú od odberateľov ku dňu splatnosti vlastnej
daňovej povinnosti a po splatnosti vlastnej daňovej povinnosti za zdaňovacie obdobie apríl 2004, pričom
za toto zdaňovacie obdobie bola splatnosť vlastnej daňovej povinnosti do 25.05.2004. Z tejto tabuľky
vyplýva, že za obdobie apríl 2004 činila DPH sumu 128.086,70 Sk, výška vybranej DPH do splatnosti

DPH bola v sume 96.745,80 Sk ( 3.211,37 € ) a po splatnosti DPH v sume 31.340,90 Sk ( 1.040,32 € ).
V tabuľke č. 11 ( čl. 687 ) znalkyňa vyčíslila DPH len z platieb, pri ktorých je preukázané faktúrami, že
sa jedná o platby za zdaniteľné plnenia, ktoré podliehajú DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2004 a to do
splatnosti DPH v sume 96.745,80 Sk ( 3.211,37 € ) a po splatnosti DPH v sume 1.391,50 Sk ( 46,18 € ). V
tabuľke č. 12 ( čl. 688 ) znalkyňa vyčíslila DPH len z platieb, pri ktorých bol preukázateľne bankový účet,

na ktorý boli platby poukázané a kedy, stotožnený ako účet Z. - W., spol. s r.o. za zdaňovacie obdobie
apríl 2004 a to 636,90 Sk ( 21,14 € ) a po splatnosti DPH v sume 0,- Sk ( 0,- € ).
Znalkyňa ďalej uviedla, že pri výške DPH z faktúr vystavených spoločnosťami N. M..L..T.. vychádzala v
posudku z predloženého zoznamu prijatých faktúr (čl. 580-587 spisu) a W. M..L..T.. z účtovného denníka.Spoločnosť Z. X. spol. s r.o. uhrádzala faktúry ( tabuľka č. 11, str. 688 ) na účet 2611013870/1100, pričom
výpisy z uvedeného účtu neboli k vypracovaniu znaleckého posudku znalkyni predložené a úhrady faktúr
uvádzala na základe bankových výpisov spoločnosti Z. X. spol. s r.o. s popisom platby: Z. W. M..L..T..

( str. 545-547 spisu ). Spoločnosť X. M..L..o. faktúry hradila na účet 1787081856/0200, pričom ani tieto
výpisy z účtu neboli k vypracovaniu znaleckého posudku znalkyni predložené a úhrady faktúr uviedla
znalkyňa na základe bankových výpisov spoločnosti X. M..L..T.. s popisom platby: Z. W. M..L..T.. ( str.
562-564 spisu ).
Znalkyňa ďalej uviedla, že platiteľ dodávajúci tovar alebo službu v tuzemsku, je povinný platiť daň. Táto

je splatná do 25 dní po skončení zdaňovacieho obdobia. Pokiaľ platiteľ uplatňuje odpočítanie dane, od
celkovej splatnej dane odpočíta odpočítateľnú daň a tento kladný rozdiel „vlastnú daňovú povinnosť“
uvedie do daňového priznania. Správnosť, úplnosť údajov v daňovom priznaní osvedčuje platiteľ alebo
osoby, ktorá je oprávnená konať za platiteľa, svojim podpisom. Na základe uvedeného vyplynula výška
daňovej povinnosti na základe uskutočnených zdaniteľných plnení z podaných priznaní k DPH platiteľom
dane nasledovne:

- za zdaňovacie obdobie september 2003 vo výške 267.861,- Sk ( 8.891,35 € )
- za zdaňovacie obdobie november 2003 vo výške 353.898,- Sk ( 11.747,26 € )
- za zdaňovacie obdobie december 2003 vo výške 339.704,- Sk ( 11.276,10 € )
- za zdaňovacie obdobie apríl 2004 vo výške 285.654,- Sk ( 9.481,97 € ).
K vypracovaniu znaleckého posudku znalkyni neboli predložené doklady na odpočítanie dane.

Za zdaňovacie obdobie september 2003 podľa znalkyne je výška DPH uplatnená na vstupe vo výške
26.904,- Sk ( 893,04 € ), za november 2003 vo výške 89.318,- Sk ( 2.964,81 € ), za december 2003 vo
výške 170.530,- Sk ( 5.660,55 € ) a za apríl 2004 vo výške 104.124,- Sk ( 3.456,28 € ). S poukazom na
to, že znalkyni k vypracovaniu znaleckého posudku neboli predložené doklady o dani z pridanej hodnoty,
z uvedeného dôvodu znalkyňa nevedela potvrdiť správnosť odpočítanej dane za jednotlivé zdaňovacie

obdobia.
Na hlavnom pojednávaní znalkyňa doplnila, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala z
podkladov, ktoré aj uviedla v znaleckom posudku ( str. 300 spisu ), t.j. u príslušných právnych predpisov,
tiež z bankových výpisov a zo správ od obchodných partnerov spoločnosti Z. - W., spol. s r.o.. Z týchto
výpisov zistila výšku platby, dátum kedy boli realizované a variabilný symbol. Toto spárovala s kópiami

predložených faktúr, pričom faktúry boli vyčíslené so sumami DPH. Následne sa znalkyňa na otázky
obhajoby na hlavnom pojednávaní vyjadrovala ku konkrétnym výpočtom DPH ( čl. 833 spisu ), napr. že
zaseptember2003kudňusplatnostibolasuma921,94€,odktorejjepotrebnéodpočítaťsumu893,04€,
čo je výška DPH uplatnená na vstupe, tak ten rozdiel predstavuje sumu, ktorá mala byť odvedená štátu.
Prizisťovanívýškyvlastnejdaňovejpovinnostijepodľaznalkyneirelevantnéskúmaťvýškudanevybratej

od odberateľov, uvedené sa zisťuje len v rámci trestného konania, výška vlastnej daňovej povinnosti
v zmysle zákona o DPH je za september 2003 vo výške 267.861,- Sk po odpočítaní dane na vstupe,
ktorá však nebola daňovým subjektom preukázaná, je výška daňovej povinnosti 240.957,- Sk ( 7.998,31
€ ). Pre účely trestného konania však znalkyňa daň na výstupe vyčíslila aj vo výške vybratej DPH ku
dňu splatnosti DPH a za zdaňovacie obdobie september 2003 bola preukázateľne vybratá vo výške

683,84 €. Daň na vstupe, ktorú daňový subjekt uviedol ale nepreukázal vo výške 893,04 €, je vyššia
ako vybratá daň na výstupe. Avšak ani tu znalkyňa neskúmala, či bola DPH dodávateľom do dátumu
splatnosti DPH zaplatená. Mohol si takto daňový subjekt aj v roku 2003 uplatniť DPH na vstupe, ktorá
nebola zaplatená. Dodala, že daňová povinnosť vzniká podaním daňového priznania. Platiteľovi dane
vzniká povinnosť zaplatiť daň uskutočnením zdaniteľného obchodu alebo prijatím platby, t.j. dňom, ktorý

nastal skôr. Podľa znalkyne je relevantné na vznik daňovej povinnosti, či dodávateľ, ktorý dodal tovar,
vystavil faktúru. Aj keď znalkyňa nemala pri vypracovaní znaleckého posudku k dispozícii doklady
preukazujúce uskutočniteľné zdaniteľné obchody, na druhej strane skutočnosť o výške svojej daňovej
povinnosti daňový subjekt uvádza v daňovom priznaní. Je podľa znalkyne možné, že faktúry mohli byť
vystavené, ale tovar dodaný nebol, napriek tomu znalkyňa zotrvala na konštatovaní, že daňový subjekt

sa takto nezbavuje svojej daňovej povinnosti. Pre výšku daňovej povinnosti, ktorú má daňový subjekt
zaplatiťštátu,niejedôležité,čimuboloodberateľmizaplatené.Nazáveruviedla,želenvrámcitrestného
konania je skúmané, čí daň sa má zaplatiť alebo odviesť a poukázala na zákon o DPH, ktorý podľa nej
vo svojich ustanoveniach nerozlišuje pojmy zaplatenie či odvedenie DPH.
Súd na hlavnom pojednávaní v zmysle zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu dopočul znalkyňu

Ing. S. W., ktorá doplnila, že z dôvodu, že v danom prípade boli k dispozícii pre vypracovanie
znaleckého posudku ( či zadania otázok, ktoré vopred zadávateľ so znalcom konzultuje s poukazom
na dispozíciu podkladov ) len korešpondencia od obchodných partnerov a bankové výpisy, z tohto
dôvodu absentovala pri zadaní otázok pre vypracovanie znaleckého posudku otázka týkajúca safinančnej situácie spoločnosti v sledovanom období. Z predložených dokladov nie je možné zhodnotiť
finančno-ekonomickú analýzu predmetnej spoločnosti. Je možné len vyčísliť aktuálny stav finančných
prostriedkov na bankových účtoch spoločnosti, avšak znalkyňa uprela pozornosť i na to, že nie je

možné vyhodnotiť zdroje príjmov, následne ich použitie na bankových účtoch bez potrebných účtovných
dokladov. Na záver dodala, že pri vypracovaní znaleckého posudku a dodatku k nemu, mala k dispozícii
informácie o platbách uhradených obchodnými partnermi spoločnosti Z. - W., s.r.o. a z týchto podkladov
vyčíslila výšku vybratej a zaplatenej DPH obchodnými partnermi uvedenej spoločnosti.
Obhajoba ani na hlavnom pojednávaní prítomný obžalovaný 2/ J. Y. otázky na znalkyňu nemali.

Súd sa ďalej na hlavnom pojednávaní oboznámil aj s ďalšími listinnými dôkazmi a to trestnými
oznámeniami DÚ Nové Zámky ( čl. 3-38 ), fotokópiou časti spisu vedeného OO PZ Zvolen, ČVS:
ORP-2334/1-OSV-ZV-04(čl.67-75),oznámeniamiDÚNovéZámkysprílohami(čl.76-120),prihláškou
k registrácii daňovníka, protokolom o vydaní osvedčenia o pridelení DIČ ( čl. 121-134 ), výkazom
daňových nedoplatkov ( čl. 135-144 ), výpisom z Obchodného registra ( čl. 147-225, 700-701 ),

zápisnicou o konfrontácii medzi svedkami T. K. a W. T. ( čl. 231-232 ), oznámením o zmene čísla účtu
( čl. 697 ), správami ohľadom osôb obžalovaných a to správou o priestupkoch ( čl. 709-713 ), odpisom
z registra trestov ( čl. 715, 714 ), správami o povesti ( čl. 630, 631 ) a s ďalšími listinnými dôkazmi
obsiahnutými v spisovom materiáli.

Podľa § 148a ods. 1 Tr. zákona účinného do 31.12.2005, trestného činu neodvedenia dane a poistného
sa dopustí ten, kto v rozsahu nie malom zadrží a neodvedie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné
na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistné, zdravotné poistenie alebo príspevok na poistenie
v nezamestnanosti, ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona,
alebo kto neoprávnene v rozsahu nie malom uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo

spotrebnejdanevúmyslezadovážiťsebealeboinémuneoprávnenýprospech.Zatosapotrestáodňatím
slobody na jeden rok až päť rokov, alebo zákazom činnosti, alebo peňažným trestom.
Podľa odseku 2 písm. a) citovaného zákonného ustanovenia, odňatím slobody na dva roky až osem
rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 vo väčšom rozsahu.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy každý jednotlivo a následne ich posúdil vo vzájomných súvislostiach
v zmysle § 2 ods. 12 Tr. poriadku, pričom sa riadil zásadami hodnotenia dôkazov. Riadil sa aj pokynmi
a vysloveným názorom krajského súdu obsiahnutých v zrušujúcom rozhodnutí.

Je potrebné v danej veci uviesť, že na obžalovaných bola podaná obžaloba pre trestný čin neodvedenia

dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona účinného do 31. 12. 2005, spáchaného
formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31. 12. 2005 a to z dôvodu, že
spoločným konaním vo väčšom rozsahu zadržali a neodviedli určenému príjemcovi splatnú daň, ktorú
vybrali podľa zákona v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.

Podľanázorusúdu,objektívnastránkažalovanéhotrestnéhočinuspočívavtom,žepáchateľvsúladeso
zákonom zrazí, resp. vyberie od určitého subjektu daň, avšak tieto platby zadrží u seba a neodvedie ich
do príslušného zákonom ustanoveného rozpočtu. Daň z pridanej hodnoty ( ďalej len „DPH“ ) predstavuje
tzv.nepriamudaň,tedadoštátnehorozpočtujuodvádzaplatiteľdane(DPH).Neodvedeniedanejestav,
keď páchateľovi bola DPH zaplatená v cene tovarov alebo služieb, ktoré dodával svojim odberateľom

( tzv. daň na výstupe ), avšak túto ( redukovanú o daň na vstupe ) páchateľ neodviedol do štátneho
rozpočtu. Pri tejto forme konania sa prejavuje vlastnosť DPH ako nepriamej dane, teda určitá osoba
daň v cene tovaru reálne zaplatí, ale iná osoba túto daň odvádza do štátneho rozpočtu. V reálnom
živote platitelia DPH v príslušnom zdaňovacom období prijímajú zdaniteľné plnenia, čiže nakupujú
určité tovary a služby a z týchto si uplatňujú odpočet DPH ( tzv. daň na vstupe ). Tieto tovary a

služby, z ktorých si platitelia DPH uplatňujú odpočet DPH, sú využívané na výrobu tovarov a služieb,
ktoré platitelia predávajú ďalším subjektom ako svoje výrobky, resp. služby rovnako zaťažené daňou
z pridanej hodnoty. Cena výrobkov platiteľa teda tiež obsahuje DPH a platiteľovi tak jeho odberatelia
zaplatia cenu tovaru vrátane DPH ( tzv. daň na výstupe ). Je logické, že platiteľ by mal mať určitý
zisk na svojich výrobkoch či službách a teda malo by platiť, že daň na výstupe by mala byť vyššia ako

daň na vstupe. Rozdiel medzi nimi ( daň na vstupe a výstupe ) potom predstavuje samotnú daňovú
povinnosť platiteľa dane. Pre prípad, že by určitému platiteľovi daň na výstupe nebola jeho odberateľmi
v cene tovaru zaplatená, avšak on ju musel štátu aj tak zaplatiť, potom by mohlo ísť o trestný čin
nezaplatenia dane a poistného podľa § 148b Tr. zákona, účinného do 31. 12. 2005. Rozdiel medzitýmito dvoma situáciami je tá okolnosť, že kým pri prvom prípade ( § 148a Tr. zákona účinného
do 31. 12. 2005 ), platiteľ dane len odvádza DPH, ktorú vybral od iných subjektov v cene svojich
tovarov, resp. služieb, v druhom prípade ( § 148b Tr. zákona účinného do 31. 12. 2005 ), platiteľ

DPH nevybral, teda mu nebola zaplatená fakturovaná suma vrátane DPH, a teda musí DPH zaplatiť z
vlastných prostriedkov. Subjektívna stránka daného trestného činu vyžaduje úmyselné zavinenie a to
aspoň vo forme nepriameho úmyslu a musí pokrývať všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu.
Predpokladom trestnej zodpovednosti u trestného činu nezaplatenia dane a poistného podľa § 148b
Tr. zákona účinného do 31.12.2005 je solventnosť páchateľa. Táto podmienka podľa názoru súdu však

neplatí u žalovaného trestného činu - neodvedenie dane a poistného podľa § 148a Tr. zákona účinného
do 31.12.2005. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak páchateľ objektívne nemal prostriedky na
zaplatenie dane v lehote jej splatnosti, nebude pre trestný čin nezaplatenia dane podľa § 148b Tr. zákona
účinného do 31.12.2005 trestne zodpovedný. Uvedené však neplatí u trestného činu neodvedenia
dane a poistného podľa § 148a Tr. zákona účinného do 31.12.2005, preto podľa názoru súdu ani nie
je potrebné znalecké dokazovanie ohľadom celkovej ekonomickej situácii v spoločnosti páchateľa v

čase splatnosti DPH v jednotlivých zdaňovacích obdobiach. Tak ako bolo vyššie uvedené, solventnosť
páchateľa by bolo potrebné preukazovať pri spáchaní trestného činu nezaplatenia dane podľa § 148b
Tr. zákona účinného do 31.12.2005, pretože v tomto prípade by páchateľ, t.j. daňový subjekt, musel
svoju daňovú povinnosť splniť a daň zaplatiť z vlastných prostriedkov, hoci mu daň nebola zaplatená
odberateľmi v tovare či službách. V prípade neodvedenia dane podľa § 148a Tr. zákona účinného do

31.12.2005 nastáva situácia, kedy platiteľ dane mal k dispozícii potrebné finančné prostriedky, lebo mu
tieto boli odberateľmi zaplatené, ale tieto neodviedol do štátneho rozpočtu, čo bolo v danom prípade aj
vykonaným dokazovaním, najmä znaleckým dokazovaním znalkyňou Ing. S. W., preukázané a keď boli
do úvahy a pre vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaných posudzované len tie finančné operácie -
obchody, ktoré aj zo záverov znaleckého posudku vyplývajú a boli znaleckým dokazovaním preukázané

( len u odberateľov, u ktorých znalkyňa mala k dispozícii korešpondenciu, faktúry, bankové výpisy, z
ktorých vplýva, že daň bola spoločnosti Z. - W., s.r.o. odberateľmi uhradená ) v spojitosti s výpoveďami
svedkov a to vypočutých konateľov spoločností odberateľov, ktorí všetci vypovedali, že všetky faktúry
boli spoločnosti Z. - W., s.r.o. nimi uhradené, neevidujú žiadne nezaplatené faktúry tejto spoločnosti.
Obhajobu obžalovaného 2/ preto v tomto smere, t.j. zamerať ju na zisťovanie a dokazovanie finančnej,

ekonomickej situácii spoločnosti Z. - W., s.r.o. v rozhodnom čase, súd považoval za účelovú s cieľom
zmiasť orgány činné v trestnom konaní a súd a odviesť pozornosť v iný stav ohľadom dokazovania pri
trestnom čine nezaplatenia dane a poistného podľa § 148b Tr. zákona účinného do 31.12.2005 tak, ako
to po celé trestné stíhanie obžalovaní činili.

Preto obhajoba obžalovaného 2/ v rámci odvolacieho konania a následne pokyn odvolacieho súdu
zaoberať sa touto otázkou ( solventnosťou spoločnosti páchateľov v sledovanom období ), je podľa
názoru súdu irelevantnou pri trestnom čine, za ktorý boli obžalovaní uznaní za vinných. Nič preto na
tomto závere súdu nemení ani doplňujúca výpoveď znalkyne na hlavnom pojednávaní po zrušujúcom
rozhodnutí krajského súdu, keď znalkyňa vypovedala, že pri vypracovávaní znaleckého posudku

nepoznala celkovú finančnú situáciu predmetnej spoločnosti za sledované obdobie, pričom opakovane
uviedla, z ktorých pokladov vychádzala. Takto z nich ( korešpondencia s odberateľmi, faktúry, bankové
výpisy ) vyčíslila výšku vybratej a zaplatenej DPH obchodnými partnermi spoločnosti Z. - W., s.r.o.,
ktoré ale z neznámych príčin spoločnosť nepoužila na odvedenie dane ale na nejaký iný účel, ktorý pre
vyvodenie trestnej zodpovednosti, tak ako to je už vyššie uvedené nie je podstatný.

Súd poukazuje i na rozsudok NS SR sp. zn. 6Tdo 62/2011 zo dňa 16. 08. 2012 pojednávajúceho
posúdenie neuhradenia DPH a to ako o trestnom čine neodvedenia dane a poistného.

Obžalovaní 1/ W. Y. sa obhajoval tým, že skutok, ktorý mu je kladený za vinu nespáchal. Vina mu
vykonaným dokazovaním preukázaná nebola, pričom jediným dôkazom, o ktorý sa obžaloba opiera

je výpis z obchodného registra predmetnej spoločnosti preukazujúci, že v čase spáchania skutkov bol
konateľom spoločnosti. Z výpovedí svedkov i obžalovaných však bolo podľa obžalovaného 1/ a jeho
obhajoby preukázané, že funkcia obžalovaného 1/ W. Y. ako konateľa bola jedine formálna. Poukázal na
to, že akékoľvek právomoci v spoločnosti boli presunuté na obžalovaného 2/ J. Y., finančného riaditeľa
spoločnosti a to na základe generálnej plnej moci. Dodal, že pozíciu obžalovaného 1/ v spoločnosti

ako výkonnej osoby nepotvrdil žiadny svedok, naopak títo vypovedali, že výkonným riaditeľom, teda
osobou vykonávajúcou funkciu konateľa spoločnosti bol obžalovaný 2/ J. Y.. Túto skutočnosť potvrdil aj
obžalovaný 2/ s tým, že funkcia konateľa obžalovaného 1/ bola len formálna, túto nikdy nevykonával.
Poukazoval na to, že mu dokazovaním nebol preukázaný úmysel spáchať daný trestný čin( absentuje u neho subjektívna stránka skutkovej podstaty trestného činu ), preto nemohol naplniť
skutkovú podstatu žalovaného trestného činu a navrhol oslobodenie jeho osoby spod obžaloby.
Alternatívne, pokiaľ by súd k takémuto záveru nedospel, požadoval rozhodnutie podľa § 281 ods. 1 Tr.

zákona a trestné stíhanie voči nemu zastaviť z dôvodu premlčania trestného stíhania.

Obžalovaný 2/ J. Y. rovnako navrhoval rozhodnutie v zmysle § 281 ods. 1 Tr. poriadku, t.j.
zastavenietrestnéhostíhaniazdôvodujehopremlčania.Poukazovalnanesprávnosťprávnejkvalifikácie
žalovaného skutku. Domáhal sa jeho kvalifikácie nie podľa § 148a ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona č.

140/1961 Zb., ale podľa § 148b ods. 1, ods. 2 Tr. zákona č. 140/1961 Zb., t.j. trestný čin nezaplatenia
dane a poistného. Uviedol, že sa nestotožňuje s názorom uvedeným v komentári k Trestnému zákonu
( poznámka 2 pod čiarou ) s uvedením príkladu, že klasickým príkladom trestného činu neodvedenia
dane je vzťah zamestnanca a zamestnávateľa v tom, že príjem zamestnanca síce podlieha dani
z príjmov, avšak samotný zamestnanec túto daň neodvádza, ale túto činnosť za neho vykonáva
zamestnávateľ ( zamestnávateľ je povinný vybrať preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy zamestnanca

a tento preddavok odviesť správcovi dane, § 35 a nasl. zákona č. 595/2003 Z. z. ). Poukázal na to, že
pri porovnaní vyššie citovaných znení zákona o DPH a zákona o dani z príjmov je zrejmé, že v prípade
zákonaodanizpríjmovideovlastnúdaňovúpovinnosťplatiteľadaneavprípadezákonaodanizpríjmov
ide o daňovú povinnosť zamestnanca ako daňovníka, za ktorého túto povinnosť plní zamestnávateľ tým,
že daň zrazí, resp. vyberie a odvedie správcovi dane. Z tohto pohľadu uviedol potrebu pri kvalifikácii

trestných činov
( nezaplatenia dane a poistného, neodvedenia dane a poistného ) vychádzať z hmotnoprávnych
predpisov špecifikujúcich konkrétne povinnosti, ktorých nesplnenie je posúdené ako trestný čin v zmysle
Trestného zákona. Ak teda zákon o DPH hovorí, že ide o vlastnú daňovú povinnosť platiteľa DPH, ktorý
mápovinnosťštátuDPHzaplatiť,jenutnévychádzaťzdikcietohtohmotnoprávnehopredpisuavprípade

nesplnenia si tejto povinnosti je nutné skutok kvalifikovať ako trestný čin nezaplatenia dane. Obžalovaný
sa obhajoval i tým, že z bankových účtov spoločnosti Z. - W., spol. s r.o. vyplýva, že v čase splatnosti
daňových povinností za relevantné zdaňovacie obdobia, na účtoch spoločnosti neboli zaplatené faktúry
od odberateľov. Nebolo preto možné zadržať a neodviesť splatnú daň, keďže k plneniu v predmetnom
zdaňovacom období od odberateľov nedošlo. Za daného stavu požadoval oslobodenie spod obžaloby

( in dubio pro reo“ ), resp. zastavenie trestného stíhania podľa § 215 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku, lebo
skutok kladený mu za vinu nespáchal. Zároveň vzniesol námietku premlčania trestného stíhania, pretože
trestnosť činu nezaplatenia dane podľa § 148b ods. 1, ods. 2 Tr. zákona, ktorá kvalifikácie je podľa neho
jedine správna, v zmysle § 67 ods. 1 písm. d) zákona, zanikla uplynutím päťročnej premlčacej doby a
tak zastaviť trestné stíhanie postupom podľa § 215 písm. h) Tr. poriadku. Na záver sa obhajoval i tým,

že v danom prípade nie je možné škody spôsobené jednotlivými skutkami sčítať, pretože sa nejedná o
pokračovacítrestnýčin,jepotrebnéichposudzovaťakoštyrisamostatnéskutky.Ztohtopohľadunedošlo
k naplneniu skutkových znakov trestného činu podľa § 148b ods. 1 Tr. zákona, nedošlo k nezaplateniu
dane a poistného vo väčšom rozsahu.

Vykonaným dokazovaním výsluchmi obžalovaných, svedkov, najmä závermi znaleckého dokazovania
a listinných dôkazov obsiahnutých v spise, mal súd za preukázané, že obžalovaný 1/ ako štatutár
spoločnosti Z. - W., spol. s r.o. a obžalovaný 2/ ako výkonný a finančný riaditeľ danej spoločnosti,
konajúci za spoločnosť na základe generálnej plnej moci podľa výpovedí oboch obžalovaných a v konaní
nepredloženej, podali daňové priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september

2003, november, december 2003 a apríl 2004, v ktorých uviedli vlastnú daňovú povinnosť spoločnosti
za september 2003 vo výške 240.957,- Sk ( 7.998,31 € ), za november 2003 vo výške 264.580,- Sk
( 8.782,48 € ), za december 2003 vo výške 169.147,- Sk ( 5.614,65 € ) a za apríl 2004 vo výške 181.530,-
Sk ( 6.025,69 € ), pričom za uvedené zdaňovacie obdobie na DPH vybrali sumu ( za september 2003
vo výške 179.386,80 Sk ( 5.954,55 € ), za november 2003 vo výške 127.441,- Sk ( 4.230,27 € ), za

december 2003 vo výške 205.519,- Sk ( 6.821,98 € ) a za apríl 2004 vo výške 128.086,70 Sk ( 4.251,69
€ ), ktorú ale neodviedli. Obžaloba nekládla obžalovaným za vinu neodvedenie celej sumy DPH, podľa
vypočítanej daňovej povinnosti
( daňového priznania k DPH ), ale konkrétne uviedla, ktorí odberatelia predmetnej spoločnosti Z. - W.,
spol. s r.o., na základe vystavených faktúr v rozhodnom období zaplatili a teda obžalovaným plnili i

DPH. Súd prostredníctvom znaleckého dokazovania i výsluchom svedkov ( štatutárov spoločností G.
G. M..L..T.., X. M..L..T.., W. M..L..T.., X. a.s. D. F..M.., N. s.r.o. - odberateľov spoločnosti Z. - W., spol. s
r.o. ) vykonal dokazovanie zamerané na túto skutočnosť, či obžalovaní, prijali úhradu za faktúry, teda aj
včítane DPH a či tieto následne odviedli určenému príjemcovi, t.j. daňovému úradu.Vykonaným dokazovaním vyššie uvedenými dôkazmi ( najmä výpovedí svedkov-štatutárov
odberateľských spoločností, listinnými dôkazmi - faktúry, bankové účty obsiahnuté v spisovom materiály,
znaleckým posudkom ) mal súd za preukázané, že obžalovaní týmto subjektom vystavili faktúry okrem

iných aj v mesiacoch september 2003, november a december 2003 a apríl 2004, včítane DPH, pričom
za tieto faktúry im bolo zaplatené, rovnako včítane DPH a to na účty spoločnosti ( XXXXXXXXXX/
XXXX F. XXXXXXXXXX/XXXX ). Je potrebné tiež uviesť, že u spoločnosti N. s.r.o. bolo vychádzané zo
zoznamu prijatých faktúr, u spoločnosti W. s.r.o. z účtovného denníka, pričom výpisy z uvedených účtov
spoločnosti Z. - W., spol. s r.o., neboli do konania obžalovanými predložené. Znalkyňa pri vypracovaní

znaleckého posudku vychádzala u spoločnosti Z. X. spol. s r.o. z jej bankových výpisov ( pri popise
platby Z. W., spol. s r.o. Takto bolo postupované ohľadom druhého účtu aj u spoločnosti X. M..L..o., keď
aj v jej prípade znalkyňa vychádzala z jej bankového výpisu.
Obžalovaní teda dostali do svojej dispozície finančné prostriedky predstavujúce DPH, pričom tieto
v zmysle zákona mali odviesť príslušnému daňovému úradu. Obžalovaní, hoci uvedené prostriedky
preukázateľneprijali,taktonekonalianeurobilitakanidodatočne.Jepotrebnévychádzaťzpojmupeňazí

( finančných prostriedkov ), ako veci určenej druhovo. Daňový subjekt ( platca DPH ) nemusí vybrať
určité finančné prostriedky titulom DPH a totožné prostriedky u seba „držať“ a následne ich odviesť.
Skutočnosť, že platiteľ dane z pridanej hodnoty za ňu majetkovo zodpovedá, znamená, že v čase,
kedy finančné prostriedky reálne vybral, teda prijal platbu vrátane DPH, tieto samozrejme môže použiť,
nakladať s nimi, avšak v čase splatnosti DPH ( v závislosti od toho, či je platcom DPH mesačným alebo

kvartálnym ), je povinný zo zákona presne určenú sumu ( podľa daňového priznania k DPH ) štátu ju
odviesť. Na takéto konanie postačuje úmysel nepriamy, t.j., že páchateľ vedel, že svojím konaním môže
porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom a pre ten prípad bol s tým uzrozumený. Vykonaným
dokazovaním mal súd za preukázané, že obžalovaní vedeli, že takúto povinnosť vo výške podaného
daňového priznania k DPH majú a napriek tomu finančné prostriedky vybraté, prijaté titulom DPH u

seba zadržali a tieto ďalej neodviedli, v úmysle sebe alebo inému zadovážiť neoprávnený prospech.
Tu súd ďalej poukazuje i na to, že následne došlo k prevodu obchodného podielu na inú osobu a aj keď
sa v príslušných listinách potrebných na takýto prevod obchodného podielu uvádza, že sa tak udialo za
odplatu, svedok T. K. vypovedal, že sa tak udialo bezodplatne, čo len dokresľuje špekulatívne konanie
obžalovanýchsichcieľomzbaviťsasvojichzáväzkovvrátanezáväzkuodviesťvybratúDPHpríslušnému

daňovému úradu.
Pokiaľ aj obžalovaný 1/ sa obhajoval tým, že v celej záležitosti figuroval len formálne, že sa o
spoločnosť ako takú nezaujímal, tu súd poukazuje na skutočnosť, že práve on nadobudol prevodom
obchodného podielu predmetnú spoločnosť i napriek tvrdeniu obžalovaného 2/, že práve obžalovaný
2/ mal skúsenosti s podnikaním, nevedel však vysvetliť, aký bol dôvod nadobudnutia spoločnosti

práve obžalovaným 1/, ktorý takéto skúsenosti nemal, príslušné zmluvy sú tiež parafované práve
obžalovaným 1/, aj pracovné zmluvy a tu opäť súd poukazuje na trestné konanie ( konanie dohody
o vine a treste ) vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp. zn. 4T 20/2008, v ktorom rozsudkom
bol práve obžalovaný 1/ ako konateľ spoločnosti Z. W., spol. s r.o., uznaný za vinného z trestného
činu nezaplatenia mzdy a odstupného podľa § 214 Tr. zákona a bol mu uložený podmienečný trest

odňatia slobody, keď obžalovaný 1/ rovnako nevedel na hlavnom pojednávaní vysvetliť, prečo v tom
konaní sa neobhajoval totožným spôsobom, ako v danom trestnom konaní, t.j., že žiadne kroky za
predmetnú spoločnosť nerobil, že bol konateľom len formálne a pod., že všetko v spoločnosti viedol
práve obžalovaný 2/. Obžalovaný 1/ figuruje aj na podaných daňových priznaniach na DPH uvedených
vo výroku tohto rozsudku za obdobia tam uvedené. Aj keď obžalovaný 2/ vypovedal, že podpisy na

nich patria jemu, že tak konal na základe generálnej plnej moci, súd dáva do pozornosti výpoveď
svedkyne R.. W. ( za Daňový úrad Nové Zámky ), z ktorej vyplynulo, že im nebolo známe, že
by daňové priznania bola podávala iná osoba než konateľ spoločnosti, nebolo im doručené žiadne
splnomocnenie na zastupovanie predmetnej spoločnosti. Súd mal vykonaným dokazovaním za to, že
každý z obžalovaných sa podieľal na súdenej trestnej činnosti ( obžalovaný 1/ ako konateľ spoločnosti

majúci vedomosť o stave spoločnosti vrátane neodvedenia splatnej dane s poukazom na už jeho
odsúdenie v rámci konania dohody o vine a treste práve v spojitosti s predmetnou spoločnosťou, tiež
uzatvárania pracovných zmlúv, i tých o prevode obchodného podielu z neho na inú osobu a obžalovaný
2/ ako finančný a výkonný riaditeľ spoločnosti, ktorý činil všetky úkony spojené so spoločnosťou vrátane
podania daňových priznaní, neodvedenia splatnej dane a podobne ). Podľa názoru súdu uvedenému

konaniu obžalovaných predbiehala ich vzájomná dohoda. V neposlednom rade súd poukazuje aj
na to, že pri prevode obchodného podielu spoločnosti na obžalovaného 1/ W. Y., podľa výpovede
svedka Ing. T. Z., tiež prítomného pri podpisovaní zmlúv o prevode obchodného podielu predmetnej
spoločnosti na obžalovaného 1/, lebo aj svedok mal určitý obchodný podiel v danej spoločnosti arovnako ho prevádzal na obžalovaného 1/, obžalovaný 1/ bol pri uvedenom osobne prítomný a
pred notárom podpisoval potrebné dokumenty, pričom pred notárom obžalovaný 1/ aj kompletné
účtovníctvo predmetnej spoločnosti prevzal. Podľa názoru súdu, v prípade, že by pri preukázaní trestnej

zodpovednosti za daný trestný čin bolo potrebné poznať celkovú finančnú a ekonomickú situáciu
spoločnosti, páchateľov by to viedlo k tomu, že by jednoducho zničili/odstránili účtovníctvo spoločnosti
a neboli by za takýto trestný čin ( neodvedenie dane a poistného podľa § 148a Tr. zákona ) trestne
zodpovední. Takýto prístup podľa názoru súdu ne neprípustný.

S poukazom na vyššie uvedené mal súd za to, že obžalovaní svojim konaním naplnili zákonné znaky
skutkovej podstaty trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa § 148a Tr. zákona a vzhľadom
na rozsah škody, konali vo väčšom rozsahu, teda naplnili kvalifikačný pojem podľa druhého odseku §
148a Tr. zákona účinného do 31.12.2005.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd kvalifikoval konanie obžalovaných ako trestný čin

neodvedenia dane a poistného podľa 148a ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona účinného do 31.12.2005 formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Obžalovaní konali minimálne
v tzv. nepriamom úmysle, pretože podľa názoru súdu vedeli, že svojím konaním môžu porušiť alebo
ohroziť záujem chránený zákonom a pre ten prípad boli s tým uzrozumení. Tu súd poukazuje na to, že
sám obžalovaný 2/ vypovedal, že mal skúsenosti s podnikaním, t.j. aj s daňovými povinnosťami.

Pokiaľ ďalej obhajoba obžalovaných namietala neexistenciu pokračovacieho trestného činu v tomto
prípade, súd sa s uvedeným názorom obhajoby nestotožnil, naopak osvojil si rovnaký názor, aký
v záverečnej reči predniesla obžaloba a v danom prípade je potrebné jednotlivé dielčie útoky
konania obžalovaných posúdiť ako jeden pokračovací trestný čin, pretože tieto spája objektívna

súvislosť v čase, v spôsobe ich spáchania i predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jej
jednotiaci zámer spáchať uvedený trestný čin. V danom prípade súd nevzhliadol prerušenie takéhoto
pokračovania v konaní, obžalovaným nebolo vznesené obvinenie medzi jednotlivými dielčimi útokmi,
rovnako neuplynula medzi nimi dlhšia doba. Bolo preto správne sčítanie jednotlivých škôd - vybratej
a neodvedenej dane za celé žalované obdobie - do jednej sumy tak, ako to v obžalobe navrhla

prokurátorka.

Obžalovaný 1/ W. Y. žije v spoločnej domácnosti s dvomi maloletými deťmi, pracuje v lesníctve a zarába
v priemere 600,- € mesačne. V minulosti bol priestupkovo postihnutý a to 3-krát pre priestupky na úseku
dopravy. Súdom potrestaný bol 2-krát, avšak hľadí sa na neho, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol

odsúdený k súhrnnému trestu rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 4T 50/2008 pre trestný čin
podľa § 214 ods. 2 Tr. zákona, právoplatným dňa 29. 04. 2008, ktoré odsúdenie v celosti je už zahladené.

Obžalovaný 2/ J. Y. je ženatý, žije v spoločnej domácnosti s manželkou a dvomi maloletými deťmi. Je
konateľ a jeho mesačný príjem predstavuje sumu okolo 500,- €. Rovnako bol v minulosti a to 5-krát

priestupkovo postihnutý pre rôznorodé priestupky, prevažne však na úseku dopravy a parkovania. Bol
3-krát súdom potrestaný. Naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 0T
26/2013, právoplatného 14. 04. 2013, pre prečin podľa § 289 ods. 1 Tr. zákona a bol mu uložený trest
peňažný, ktorý zaplatil 29. 04. 2013 a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu
vo výmere 3 rokov, ktorý trest bol vykonaný dňom 13.04.2016, čím došlo k zahladeniu tohto odsúdenia.

Nebezpečnosť konania obžalovaných pre spoločnosť spočíva v tom, že svojím konaním narušili záujem
chránený Trestným zákonom a to záujem štátu na riadnom odvádzaní dane.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd postupoval v zmysle ustanovenia § 23 ods. 1, § 31 ods. 1

Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Okrem stupňa spoločenskej nebezpečnosti trestného činu pre
spoločnosť, súd ďalej hodnotil následok, ktorý nastal, aj osoby obžalovaných a možnosti ich nápravy.

Obžalovanému 1/ W. Y. súd ukladal ako druh trestu trest odňatia slobody a to ako trest samostatný.
Tento mu uložil vo výmere 2 rokov, t.j. na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby

( trestná sadzba v rozpätí od 2 rokov do 8 rokov ), keď prihliadal na osobu obžalovaného 1/, jeho osobné
pomery, najmä však aj na časový faktor, ktorý uplynul od spáchania daného trestného činu. Je tomu už
viac ako12 rokov. Jeho výkon podmienečne odložil s určením skúšobnej doby v trvaní 3 rokov. Taktouložený trest s poukazom na výšku neodvedenej dane a skutočnosť, že sa jedná o viaceré dielčie útoky
pokračovacieho trestného činu, súd považoval za zákonný, spravodlivý a primeraný.

Obžalovanému2/J.Y.rovnakoukladalakodruhtrestutrestodňatiaslobodyvovýmere2rokovsurčením
skúšobnej doby v trvaní 3, t. j. na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby tak ako
je to vyššie uvedené, keď aj u obžalovaného 2/ súd prihliadal na osobu obžalovaného 2/, jeho osobné
pomery. Aj pri ukladaní trestu obžalovanému 2/ súd zohľadnil časový faktor a rovnako takto uložený trest
súd považoval za zákonný, spravodlivý a primeraný najmä s poukazom na výšku neodvedenej dane a

skutočnosť, že sa jedná o viaceré dielčie útoky pokračovacieho trestného činu.

S poukazom na vyššie zdôvodnené rozhodnutie potom súd považoval návrh obhajoby na zastavenie
trestného stíhania z dôvodu, že skutok, ktorý je kladený obžalovanému 2/ za vinu, nespáchal, resp. na
zastavenie trestného stíhania u oboch obžalovaných z dôvodu jeho premlčania, pretože súd nezmenil
právnu kvalifikáciu žalovaného trestného činu a trestnosť činu tak nezanikla uplynutím nimi uvádzanej

premlčacej lehoty ( 5-ročnej pri trestnom čine podľa § 148b Tr. zákona, ods. 1, ods. 2 a § 67 ods. 1
písm. d) Tr. zákona účinného do 31. 12. 2005 ). Treba zároveň poukázať na to, že trestné konanie bolo
opakovane prerušené, ktorá doba sa do počítania premlčacej doby nezapočítava ( čl. 227 - prerušené
konanie práve z dôvodu nezabezpečenia účtovných dokladov potrebných k zisteniu a posúdeniu stavu
danej veci, či došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu, nepodarilo sa zistiť, kde sa nachádza

účtovníctvo spoločnosti L., M..L..T.., predtým Z. - W., M.. M. L..T.. ), ( čl. 233 - prerušené konanie z
dôvodu nezistenia skutočností ohľ+dom vybratej DPH za zdaňovacie obdobia, ktoré sú predmetom
vyšetrovania, neboli doručené listinné podklady - účtovníctvo spoločnosti L., M..L..T.., predtým Z. - W.,
spol. s r.o. ). T.j. k prerušeniu konania došlo práve konaním/nekonaním obžalovaných, ktorí i napriek
tomu, že boli konateľom resp. riaditeľom spoločnosti, do rozhodnutia súdu nevedeli uviesť, kde sa

účtovníctvo predmetnej spoločnosti nachádza.

Pokiaľ sa týka škody - daňového dlhu, súd poukazuje na existujúcu a ustálenú judikatúru ( in concreto,
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Tdo 62/2011 zo dňa 16. 08. 2012 ), ktorou bolo okrem iného
ustálené a vyslovené i to, že „povinnosť uhradiť dlžnú DPH spoločnosti S, nie je možné v žiadnom

prípade takýmto spôsobom zosobniť obvinenému, ako jej bývalému štatutárnemu orgánu. Aj keď s
poukazom na ustanovenie § 128 ods. 8 Tr. zákona možno voči obvinenému vyvodiť trestnoprávnu
zodpovednosť za spáchanie niektorého z v tejto súvislosti do úvahy prichádzajúcich daňových trestných
činov, neznemená to, že aj zákonná povinnosť spoločnosti uhradiť priznanú DPH sa tým automaticky
stáva povinnosťou obvineného ( platiteľom dane je právnická osoba ). V tomto smere je nevyhnuté dodať

zároveň i to, že neuhradenú daňovú povinnosť si pri trestných činoch daňových v zmysle existujúcej
judikatúry nemôže štát zastúpený príslušným daňovým úradom uplatňovať ani v adhéznom konaní ako
škodu, nakoľko nárok štátu na uhradenie dane nie je nárokom na náhradu škody spôsobenej trestným
činom,keďžetentonevznikáakonásledokkonaniapáchateľa,aleideonárokštátuvyplývajúcipriamozo
zákona.Navymoženiedaňovéhonedoplatkumáštátvočipovinnémuinézákonomstanovenémožnosti.“

S poukazom na uvedené preto súd o škode nerozhodoval.

Poučenie:

: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej
Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.