Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. november 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/108/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202769
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8516202769.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov

senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.
s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.
XXXX/XXX, XXX XX V. N., o zaplatenie 538,27 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 8Csp/6/2016 - 62 zo dňa 22.01.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o zastavení konania.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomOkresnýsúdStaráĽubovňa(ďalejlen ,,súdprvejinštancie“)zastavilkonanie

včastitykajúcejsazaplateniasumyvovýške538,27eura,vprevyšujúcejčastižalobuzamietolavyslovil,
že žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanej.

2. Spor právne posúdil podľa ustanovení § 1 ods. 2 a 4, § 2 písm. a), b), d) a e), § 9 ods. 2 písm. f), §
10 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len ,,ZoSÚ“) a § 52 ods. 1,3 a 4 zákona č. 40/1964 Z. z. Občianskeho
zákonníka a § 144 a § 145 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“).

3. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby súd zastavil konanie
v časti, v ktorej právny predchodca žalobcu vzal žalobu späť. Predmetom sporu po čiastočnom
zastavení konania ostali už len úroky z nepovoleného prečerpania. Súd prvej inštancie pred posúdením
oprávnenosti tohto nároku žalobcu skúmal, v akej miere bol aj pôvodný nárok žalobcu dôvodný a
či v žalovanej sume, pre ktorej zaplatenie bolo konanie zastavené, neboli zahrnuté aj nároky, na
ktoré žalobca nemá nárok, a to z dôvodu, či úhrada žalovanej nepokryla už celý nárok žalobcu, na

ktorý by mal právo, prípadne či nepokryla už aj trovy konania. Dospel k záveru, že z obsahu zmluvy
o povolenom prečerpaní na účte uzavretej medzi stranami sporu nevyplývajú náležitosti, a to doba
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, povinnosť
spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške a ani výška poplatkov
spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za
akých sa tieto poplatky môžu meniť. Doba trvania povoleného prečerpania síce vyplýva z prvej vety
bodu 8.13 Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len ,,VOP“) a povinnosť dlžníka splatiť povolené

prečerpanie na požiadanie z bodov 8.9 a 8.13 poslednej vety VOP, avšak ak majú byť tieto náležitosti
súčasťou zmluvy, nemožno akceptovať ich uvádzanie do VOP, ktoré sú naviac písané malým drobným
písmom na takmer 40 stranách a nie sú ani podpísané spotrebiteľom. Naviac predložené VOP sú účinné
od 01.07.2016, teda ak by aj bolo možné pripustiť, že určité náležitosti zmluvy môžu byť aj vo VOPsúdu nie je zrejmé, či VOP účinné v čase uzavretia zmluvy vôbec obsahovali uvedené náležitosti. Ďalej
uviedol, že žalobca nemá nárok na poplatky, ktoré žalovanej účtoval, aj z iných dôvodov. Žalovanej
boli v priebehu vzťahu účtované aj poplatky v súvislosti s upomienkami vo výške 5 x 15 eur (označené

ako „Upomienka - prečerpanie účtu“) a 2 x 30 eur (označené ako „Výzva - prečerpanie účtu“). Poplatky
vo výške 15 eur boli pritom účtované ako „Upomienka - prečerpanie účtu“. V sadzobníku poplatkov
predloženého žalobcom pri povolenom prečerpaní na účte takýto poplatok uvedený nie je, teda žalobca
nemá nárok na poplatok, ktorý nebol so žalovanou dohodnutý. Poplatky vo výške 2 x 30 eur sú účtované
ako výzva - prečerpanie účtu avšak takéto výzvy žalobca nepredložil, teda neuniesol dôkazné bremeno,

že takéto boli vyhotovené a zasielané žalovanej. Naviac poplatky v uvedených výškach sa javia ako
neprimerané vzhľadom na reálne náklady na upomínanie dlžníka, čo spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná svojou úhradou zaplatila
žalobcovi celú dlžnú sumu, ktorá bola povinná uhradiť, ako aj sumu o 135 eur vyššiu, z ktorej, ak by aj
žalobca mal nárok na úrok z nepovoleného prečerpania, by bol pokrytý jednak celý tento úrok, ako aj
súdny poplatok, ktorý by mala žalovaná žalobcovi nahradiť ako trovy konania.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 CSP, § 256 ods. 1 CSP v
spojení s § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom na úspech žalobcu v rozsahu 50,58 % by žalobcovi prislúchala
náhrada trov konania v rozsahu 11,73 eura. Keďže však žalovaná uhradila žalobcovi viac, ako bola
povinná a touto úhradou nahradila žalobcovi aj trovy, na ktoré by mal nárok, súd prvej inštancie žalobcovi

náhradu trov konania voči žalovanej nepriznal.

5. Voči uvedenému rozsudku v rozsahu zamietnutej časti podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca,
ktorý navrhol rozsudok v napadnutom rozsahu zmeniť a vyhovieť žalobe v celom rozsahu. Podľa
názoru odvolateľa sú tu odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), h) a f) CSP. Uviedol, že

v zmysle čl. 1 Zmluvy banka zriaďuje klientovi povolené prečerpanie na účte v zmysle podmienok
uvedených vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej ako „VOP“) v platnom znení, ktorú
tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Uviedol, že v č.l III pís. T. bod 13 VOP účinných ku dňu
uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní je uvedené, že povolené prečerpanie sa poskytuje na
dobu neurčitú. Uvedené vyplýva aj z dokumentu Európske informácie o spotrebiteľskom úvere tykajúce

sa povolených prečerpaní, ktoré žalovaný v zmysle čl. 6 zmluvy prevzal. Celková výška a konkrétne
menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúceho jeho čerpanie obsahuje čl. 1 Zmluvy - Banka
zriaďuje klientovi Povolené prečerpanie do výšky limitu PP 730 eur. Úrokovú sadzbu spotrebiteľského
úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie upravuje zmluva o povolenom prečerpaní - 19,90 %.
Čl. III písm. T bod 3 VOP je uvedené, že za zriadenie/prehodnotenie limitu PP je banka oprávnená

zúčtovať si poplatky podľa Sadzobníka poplatkov. Zo záverov rozsudku Súdneho dvora vo veci C-42/15
zo dňa 09.11.2016 (Home Credit v. s. Bíróová) vyplýva, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne
vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitostí uvedené v článku 10 ods. 2 Smernice musia
byť vyhotovené písomne, alebo na inom trvalom nosiči. Uvedené znamená, že náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 ZoSÚ nemusia byť nevyhnutne v samotnom texte úverovej

zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v inom dokumente, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť
zmluvy (Sadzobník poplatkov, Výveska úrokových sadzieb, Formulár so štandardnými európskymi
informáciami o spotrebiteľskom úvere, VOP). VOP/OP, Sadzobník sú súčasťou úverovej zmluvy a
sú pre klienta záväzné aj keď ich nepodpísal. Na základe uvedeného nie je potom dôvod, aby sa
poskytnutý uver považoval za bezúročný a bez poplatkov. K názoru súdu, že VOP neboli podpísané,

že boli predložené vo forme s malým drobným písmom a VOP neboli predložené s účinnosťou ku dňu
uzatvorenia Zmluvy, uviedol, že pokiaľ súd považoval návrh na neúplný, mal žalobcu vyzvať na jeho
doplnenie/opravu v zmysle § 129 ods. 1 CSP. Súd prvej inštancie žalobcu na doplnenie žaloby nevyzval,
či mu znemožnil svojím procesným postupom, aby uskutočňoval svoje procesné práva. Z uvedeného
dôvodu došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. V závere svojho odvolania poukázal na

Zákon o platobných službách, ktorý výslovne neustanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných
služieb musia byť individuálne dojednané. K poplatku za upomienku a výzvu uviedol, že tie predstavujú
skutočnú náhradu nákladov banky, ktoré vznikli banke v súvislosti s omeškaním dlžníka, najmä náklady,
ktoré banke vznikli v súvislosti s omeškaním dlžníka. Upomienka/výzva a cena za ňu je v Sadzobníku
poplatkov, ktorý je súčasťou zmluvy.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná. Nesúhlasila s požadovanou sumou, nakoľko uhradila istinu
538 eur, toľko koľko jej bolo uložené sudom rozsudkom súdu prvej inštancie. Uviedla, že k nesplácaniu
prečerpania došlo v dôsledku zrušenia vyplácania opatrovateľského príspevku a rodina preto ostala ibas príjmom v podobe rodinných prídavkov. Z uvedeného dôvodu nemala z čoho dlh splácať. V súčasnosti
je príjmom jej päťčlennej rodiny iba 330 eur, čo nedosahuje ani životné minimum rodiny a tak to bolo aj
v čase, keď jej banka poskytla povolené prečerpanie.

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),
vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu

Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodne.

8. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

9. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav

správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

10. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a
vec správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie súdu prvej inštancie a na potvrdenie
správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa.

11. Podľa ust. § 10 ods. 1 ZoSÚ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní

zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebodotrochmesiacov,musíobsahovaťtietonáležitosti: a)podľa§9ods.2písm.a),b),d),f),g),i)aw),
b) povinnosť spotrebiteľa kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške,
c) výšku poplatkov spojených so spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
a podmienky, za akých sa tieto poplatky môžu meniť.

12. Podľa § 11 ods. 1 písm. c) ZoSÚ účinného v čase podpísania zmluvy o povolenom prečerpaní,
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov,
neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1.

13. Je nepochybné, že Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa
19.09.2012 a Zmluva o povolenom prečerpaní zo dňa 07.10.2013 uzatvorená medzi žalobcom a
žalovanou, na základe ktorej bol žalovanej zriadený osobný účet a poskytnuté povolené prečerpanie,
je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, kde žalobca vystupoval v postavení dodávateľa,

pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a žalovaná je spotrebiteľom, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Aj keď zmluva
o bežnom účte je zmluvou, ktorá bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, na druhej strane jedná
sa o spotrebiteľský vzťah (§ 52 a nasl. OZ).

14.Súdprvejinštanciesprávnepristúpilkprieskumu,čizmluvaopovolenomprečerpaníobsahujevšetky
náležitosti vyžadované ZoSÚ. Výklad a aplikácia ust. § 11 ods. 1 ZoSÚ musí byť v súlade so zmyslom
a účelom citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie poukázal na absenciu
podstatnej náležitosti uvedených v ustanovení § 10 ods. 1 ZoSÚ, a to náležitosti - doba trvania zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, povinnosť spotrebiteľa
kedykoľvek zaplatiť takýto úver na žiadosť veriteľa v plnej výške a výška poplatkov spojených so
spotrebiteľským úverom od uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienky, za akých sa tieto
poplatky môžu meniť.15. Ustanovenie § 11 ods. 1 ZoSÚ vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Ide vlastne o špeciálnu právnu úpravu absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Tým, že

zákon nedodržanie iba niektorých obsahových náležitostí zmluvy, ako aj písomnej formy postihuje
neplatnosťou, robí z týchto náležitostí nevyhnutnými podstatnými obsahovými náležitosťami zmluvy.
Predpísaná písomná forma musí byť zachovaná vo vzťahu k esenciálnym, teda k podstatným
obsahovým náležitostiam zmluvy. Pokiaľ zmluva uzatvorená medzi stranami sporu niektorú z náležitostí
vymenovaných v § 11 ods. 1 ZoSÚ neobsahuje, nie je zároveň vo vzťahu k tejto náležitosti zachovaná

písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

16. Uvedený výklad zodpovedá zmyslu a účelu ZoSÚ. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na ust.
§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv
platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Tento výklad dopadá aj na zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle citovaného zákona s poukazom na § 1 ods. 8 kde je vyjadrená subsidiarita Občianskeho

zákonníka, ako aj subsidiarita osobitných predpisov.

17. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a

lepšiu dostupnosť právnych služieb a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne
cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu
pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený,
pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom
právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to

formou obmedzenia autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania
materiálneho právneho štátu nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov
princípom ochrany tej osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej
prezentovaný skutkový stav.

18. Práve z vyššie uvedeného dôvodu bol prijatý ZoSÚ a ustanovil osobitné náležitosti spotrebiteľskej
úverovej zmluvy tak, aby za účelom odstránenia vyššie uvedenej faktickej nerovnováhy bol spotrebiteľ
účinným spôsobom informovaný o podmienkach spotrebiteľského úveru a vedel lepšie ako pri
nespotrebiteľskej úverovej zmluve posúdiť všetky právne dôsledky vyplývajúce pre neho z uzatvorenej
úverovej zmluvy. Niektoré ustanovené náležitosti zákonodarca v prospech ochrany spotrebiteľa

preferoval až do takej miery, že ich neuvedenie v písomnej forme sankcionoval bezúročnosťou a
bezpoplatnosťou úveru ako sankciou pre dodávateľa, ktorý nerešpektuje zákon a tým spotrebiteľa
vystavuje nerovnému postaveniu.

19. Žalobca tvrdí, že povinnosť dodávateľa uviesť údaj - doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru - bola splnená tým, že tieto informácie vyplývajú
z bodu 8.13 VOP ako aj z Európskych informácií o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených
prečerpaní (ďalej len „Európske informácie“).

20. VOP sú podmienky, ktoré vypracovala a presadzuje Prima banka Slovensko, a.s. Keďže ide o tzv.

firemné podmienky, v prípade uzatvárania zmlúv so spotrebiteľom, tieto musia byť ním individuálne
dojednané, čo predpokladá aj ustanovenie § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Teda ide o také
podmienky, s ktorými sa mal možnosť spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy a mohol ovplyvniť
ich obsah.

21. V zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ (v danom prípade žalobca) nepreukáže
opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za
individuálne dojednané. VOP, na ktoré Zmluva o povolenom prečerpaní odkazuje, nemožno považovať
za individuálne dojednané, čo spôsobuje ich neprijateľnosť a v konečnom dôsledku neplatnosť (§ 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka).

22. Individuálnosť ich dojednania nie je daná ani tým, že na VOP zmluva odkazuje. Nakoniec,
neindividuálnosť ich dojednania vyplýva aj z toho, že neboli nikým podpísané ani datované. Žalovaný -
spotrebiteľ obsah predmetných dokumentov nijako ovplyvniť nemohol.23. V oblasti ochrany spotrebiteľa je potrebné mať na zreteli zásadu poctivosti, a to vo forme tzv. princípu
dôvery v oblasti ochrany spotrebiteľa.

24. Ústavný súd Českej republiky v nálezoch II.ÚS 3/06 zo 06.11.2007 a I.ÚS 3512/11 z 11.11.2013
uviedol, že uplatňovanie princípu dôvery v úkony ďalších osôb v sociálnom styku je základným
predpokladom pre fungovanie komplexnej spoločnosti. Dôveru je potrebné pokladať za elementárnu
kategóriu sociálneho života. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného v tom, že text

spotrebiteľskej zmluvy, osobitne vtedy, keď sa jedná o formulárovú zmluvu, má byť pre priemerného
spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný.

25. Odvolací súd nepopiera, že spotrebiteľská zmluva môže pozostávať z viacerých dokumentov,
zmluvné ustanovenia však musia byť dojednané individuálne, pričom zmluva musí byť pre spotrebiteľa
transparentná.

26. VOP majú len doplňujúci a vysvetľujúci charakter, na druhej strane údaje podľa ust. § 10 ods. 1 ZoSÚ
predstavujú podstatné náležitosti zmluvy, preto nie je možné ich platne dojednať len odkazom na VOP.

27. Pokiaľ žalobca poukazuje na dokument Európske informácie, tieto nie sú žalovanou podpísané, a

len samotné vyhlásenie žalovanej o tom, že tento dokument prevzala, formulárovo začlenené v Zmluve
o povolenom prečerpaní, ktoré žalovaná nemohla ovplyvniť, samo o sebe nezbavuje žalobcu povinnosti
preukázať, že predmetný formulár žalovaná skutočne prevzala.

28. Vzhľadom na absenciu náležitosti podľa § 10 ods. 1 ZoSÚ v spojení s ust. § 11 ods. 1 písm. c) ZoSÚ

sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Odvolací súd podotýka, že pre záver o bezúročnosti
úveru, postačuje aj absencia čo i len jednej z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere
formou povoleného prečerpania.

29. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolaciu námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pokiaľ súd prvej

inštancie vyhodnotil žalobný návrh ako neúplný vo vzťahu k povinnosti tvrdenia ohľadne úrokov z
omeškania, bolo jeho povinnosťou odstrániť vady konania v zmysle § 129 CSP samostatnou výzvou.
V tejto súvislosti odvolací súd konštatuje, že žalobný návrh žalobcu spĺňa náležitosti v zmysle § 131
a nasl. CSP, pričom z hľadiska naplnenia predpokladov, na ktoré sa žalobca odvoláva, nemožno
dospieť k záveru, že by podanie žalobcu v časti úrokov z omeškania bolo nesprávne alebo neúplné.

Medzi základné povinnosti strán sporu patrí v konaní povinnosť tvrdenia (bremeno tvrdenia) a dôkazná
povinnosť. Dôsledkom nesplnenia povinnosti tvrdiť všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti a
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení je vynesenie nepriaznivého rozsudku. Z okruhu tvrdených
skutočností žalobca vyvodzuje svoj nárok, pričom samotným tvrdením určuje aj predmet dokazovania,
ktorého pravdivosť zisťuje súd z označených dôkazov. Súd teda iba usmerňuje konanie v tom smere, že

skúma pravdivosť tvrdených skutočností k uplatňovanému nároku, hodnovernosť označených dôkazov
k tvrdeným skutočnostiam a na záver vyhodnotí, či sa označenými dôkazmi tvrdené skutočnosti aj
preukázali.

30. Pokiaľ odvolateľ poukázal na zákon o platobných službách, ktorý nevyžaduje, aby boli poplatky

za poskytované služby individuálne dojednané, je potrebné poukázať na to, že takýto názor neobstojí.
Ustanovenie § 31 ods. 2 zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách účinného v čase uzatvorenia
zmluvy o povolenom prečerpaní stanovuje, že poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné
služby používateľovi platobných služieb na základe a) zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby
alebo b) rámcovej zmluvy. Žalovaná je spotrebiteľ, ktorému právny poriadok poskytuje ochranu inými

špeciálnymi predpismi. Pokiaľ ide o spotrebiteľský vzťah musí veriteľ/ dodávateľ (žalobca) prihliadať aj
na špecifické podmienky, ktoré je nutné dodržiavať pri ochrane spotrebiteľa. Tieto podmienky neupravuje
zákon o platobných službách, ale špeciálne predpisy, akými sú napríklad zákon o ochrane spotrebiteľa,
či Občiansky zákonník. Názor vyjadrený v odvolaní, podľa ktorého, ak určité podmienky nie sú uvedené
v zákone o platobných službách, nie je potrebné ich pri tomto type vzťahu dodržiavať, nie je správny.

31. Odvolací súd zastáva názor, že pri zasielaní upomienok a výziev na zaplatenie nejde o bankové
služby poskytované žalovanej, za ktoré by patrila banke odplata. Poplatok za upomienku, resp. výzvu,
vyjadruje finančný záväzok majiteľa účtu za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané,teda nie je mu poskytnuté skutočné protiplnenie. Uvedené poplatky sú paušálne, nie sú preukázateľnými
nákladmi na uplatnenie pohľadávky, ich výška niekoľkonásobne presahuje poplatky tretím subjektom
za ich odoslanie, pričom možnosť žalobcu zvýšiť si príjem tým spôsobom, že spoplatnených notifikácií

odošle ľubovoľný počet, je rozhodne v neprospech majiteľa účtu. Tieto poplatky nemajú povahu odplaty
za konkrétnu zmluvnú službu poskytovanú bankou majiteľovi účtu, a preto nepredstavujú dojednanie
týkajúce sa ceny. Slúžia výhradne záujmom banky, sú určené na sledovanie stavu plnenia úverovej
povinnosti dlžníkmi. Preto pokiaľ ide o poplatok za upomienku, resp. výzvu, na zaplatenie dlžnej čiastky,
je zrejmý vlastný ekonomický záujem banky smerujúci k navyšovaniu konečného finančného zaťaženia

majiteľa účtu neplniaceho si svoje záväzky. Súdna prax zastáva názor, že poplatky za služby spojené
s administratívnou agendou, ako sú poplatky za upomienky a poplatky za výzvy, predstavujú plnenia,
ktoré nie sú v záujme majiteľa účtu a konanie banky spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov je
v rozpore s právnymi normami, nakoľko sa týmito spoplatňovanými úkonmi majiteľovi neposkytuje
skutočné protiplnenie, ale ide o úkony vykonávané výlučne vo vlastnom záujme banky.

32. V zmysle judikatúry súdov vrátane európskeho súdu nie je nevyhnutné, aby na každý argument
strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti
Grécku z 29.5.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok
Higginsová a ďalší proti Francúzsku zo dňa 19.02.1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a
rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

33. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny súvisiaci výrok o trovách konania.

34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd aj s osvojením si dôvodov napadnutého rozhodnutia
rozsudok okrem výroku o zastavení konania postupom vyplývajúcim z ust. § 379 ods. 1 a 2 CSP ako

vecne správny potvrdil.

35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 CSP.
Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaná bola úspešná, no v priebehu
odvolacieho konania jej žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej

stranenároknanáhradutrovodvolaciehokonanianevznikol.Odvolacísúdvychádzalzčl.17Základných
princípov CSP zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP
v spojení s § 396 ods. 1 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom
prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní
nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho

konania.

36. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).