Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 8C/194/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810205611
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vanda Mikulášová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2018:5810205611.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo, sudkyňou Mgr. Vandou Mikulášovou, v právnej veci žalobcu: Rudolf L., nar.

XX.XX.XXXX, bytom O., Z. 259, zast.: JUDr. Veronika Leppová, advokátka, Tvrdošín, Medvedzie 45/19,
proti žalovanému: T. O., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Železničiarov XXX/X, zast.: Y.. L. P.,
advokát, B., T. XXX/XX, v spore o odstránenie prístrešku k rodinnému domu a betónového plota, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania v pomere 100 %, o výške ktorej bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou podanou dňa 19.11.2010 žiadal, aby súd uložil žalovanej povinnosť odstrániť stavbu

- krytý drevený prístrešok k rodinnému domu súp. č. 260, k.ú. Trstená, ktorý je situovaný na pozemku
vedenomnaLVč.1754,parc.reg.,,C“ č.516/1,zastavanéplochyanádvoriaovýmere78m2abetónový
plot postavený na pozemku žalobcov 1/ a 2/, vedeného na LV č. 1123 parc. reg. ,,C“ č. 527/3, zastavané
plochy a nádvoria o výmere 179 m2, k.ú. Trstená v dĺžke 7,90 m.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností v k.ú. Trstená, pozemku
vedeného na LV č. XXXX, parc. reg. ,,C“ č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2.

Mesto Trstená vydalo žalovanej stavebné povolenie č. XXXX/XXXX-T zo dňa 22.07.2008, ktorým jej
povolilo stavbu - krytý drevený prístrešok k rodinnému domu súp. č. XXX O., na pozemku XXX/X. Podľa
popisu stavby sa malo jednať o stavbu krytého dreveného prístrešku, ktorý bude slúžiť pre ochranu
nehnuteľnosti pred padajúcim snehom z rodinného domu č. 259 a bezpečný prístup do rodinného domu
č. 260. Prístrešok mal mať zastavanú plochu 40,02 m2 bez napojenia na inžinierske siete.

3. S vydaním stavebného povolenia žalobcovia nesúhlasili preto, že stavba prístrešku sa začala

realizovať ešte pred podaním žiadosti o vydanie stavebného povolenia a betónový základ sa buduje
čiastočne na ich pozemku a pod odkvapom ich rodinného domu. Stavebný úrad sa nezaoberal
podstatnou skutočnosťou, že stavba bola začatá pred začatím stavebného konania a vydaním
stavebného povolenia. Už keď začala žalovaná kopať základy na túto stavbu, oznámil žalobca 1/
jej protiprávne konanie na polícii a aj stavebnému úradu. Už v tom čase žiadal, aby stavebný úrad
uložil žalovanej povinnosť odstrániť oceľové konzoly, do ktorých mali byť osadené drevené stojky na
postavenie prístrešku. Stavebný úrad však v tejto veci vôbec nekonal. O písomných námietkach žalobcu

1/ rozhodol tak, že ich vyhodnotil ako neopodstatnené a zamietol ich. Nie je možné, aby táto stavba tak
ako je realizovaná trvalo stála v blízkosti domu žalobcov, pretože nie je izolovaná od zeme. Dažďová
voda steká do žľabu , ktorý je pri tomto prístrešku a obzvlášť v letných mesiacoch pri jej odparovaní im
vnikajú do domu nepríjemné pachy a to aj vtedy, keď majú zatvorené okná. Žalovaná už v roku 2001realizovala nadstavbu rodinného domu, na ktorú jej dali žalobcovia súhlas. Táto nadstavba podstatne
zatienila ich rodinný dom a pozemok a zabraňuje prístupu svetla a tepla do celého domu. Balkón
nadstavby rodinného domu žalovanej je vysunutý aj so strechou tak, že medzi jednotlivými stavbami

je vzdialenosť len dva metre. Počas nadstavby rodinného domu odstránila žalovaná betónový stĺpik,
ktorý označoval hranicu pozemkov medzi jednotlivými rodinnými domami. Pri postavení nadstavby
bol rodinný dom žalobcov viackrát poškodený, za čo sa žalovaná doteraz neospravedlnila a škodu
nenahradila. Postavením prístrešku znemožnila žalobcom opraviť poškodenie domu a príp. zateplenie
domu . Prístrešok, ktorý postavila nevyhovuje aj z dôvodu protipožiarnych a bezpečnostných opatrení,

pretože nie je dodržaná vzdialenosť 1,5 m od stavby rodinného domu žalobcov. V roku 2007 žalovaná
postavila v zadnej časti pozemku betónové oplotenie bez súhlasu žalobcov a výlučne na ich pozemku.
Aj napriek sťažnostiam žalobcu 1/ neurobilo Mesto O. žiadne nápravy. Keď žalobcovia 1/ a 2/ kupovali
rodinný domu súp. č. XXX v k.ú. O., boli predchádzajúcimi vlastníkmi upozornení, že pozemok k
tomuto rodinnému domu siaha až XXX cm do dvora susedov, ktorého výlučnou vlastníčkou je žalovaná.
Hranicou pozemku bol betónový stĺpik postavený zarovno odkvapom rodinnému domu súp. č. XXX. Keď

žalobcovia v 1/ a 2/ kupovali pozemok, bol žalovanou oplotený tak, že oplotenie bolo postavené šikmo
na roh rodinného domu súp. č. XXX a zasahovalo na pozemok žalobcov cca XX cm. V roku XXXX
žalovaná bez súhlasu žalobcov vybudovala betónový múrik s pletivom, kde sa po celej dĺžke pozemku
posunula na pozemok žalobcov. Keď žalobca 1/ dal premerať svoju parcelu spoločnosťou R. s.r.o. O.
bolo zistené, že sa výmera pozemku znížila o cca X-XX m2. Zníženie výmery zistil aj sám žalobca 1/,

keď si sám premeral pozemok.

4. S poukazom na to, že sa žalobcovia nemohli domôcť svojich práv mimosúdnou cestou, boli nútení
podať žalobu.

5. Na pojednávaní žalobca 1/ uviedol, že žalovaná mala na svojom pozemku bránu do ulice a to až do
času, keď začala s realizáciou sporného prístrešku. Namietol správnosť geometrického plánu z roku
XXXX predloženého žalovanou, pretože na ňom nebola zakreslená garáž, ktorá sa nachádza v zadnej
časti pozemku parc. č. XXX/X, pozemok patril mestu a asi pred dvoma rokmi ho žalovaná od mesta
odkúpila. Dovtedy ho užívala neoprávnene. Ku geometrickému plánu sa vyjadril, že tento je chybný,

nakoľko je síce parc. č. XXX/X označená správne, na tej sa nachádza jeho pôvodný rodinný dom, avšak
parcela č. XXX/X je nesprávna a na jeho geometrickom pláne je označená ako prístavba, dielňa a sklad.
L. č. XXX/X je nezastavaná plocha, ktorá ide okolo jeho rodinného domu a tvorí jeho odkvap. Ku plotu,
ktorý žiadal odstrániť sa vyjadril, že tento sa nachádza v zadnej časti jeho pozemkov v dĺžke cca X,X m.
Prístrešok sa nachádza čiastočne na jeho pozemku a na pozemku žalovanej. Je ním prestrešený celý

priestor nachádzajúci sa medzi stenou jeho rodinného domu a rodinného domu žalovanej. Ďalej uviedol,
že on užíva pozemky tak, ako je to zobrazené na zameraní spoločnosťou GEOMAL s.r.o. Pokiaľ aj bolo
v rámci stavebného konania vykonané zameranie, pri tomto sa nebralo do úvahy, že jeho pozemok je
z časti vo dvore žalovanej, zameranie však bolo vykonané len tak, že sa odmerala vzdialenosť medzi
stenou jeho rodinného domu a stenou rodinného domu žalovanej.

6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že zdedila po rodičoch rodinný dom súp. č. 260. Keď ho prerobili,
tak si dali urobiť geometrický plán. Tento vytýčil, že hranica medzi žalobcom je múr. Z tohto im vyšlo,
že ich pozemok siaha až k múru rodinného domu žalobcu. Keď bola ešte dieťa, jej rodičia, ktorí začali
stavať rodinný dom hovorili, že žalobca má svoj dom postavený na hranici pozemkov. Tohto sa teda aj

stále držali. Prístrešok postavili z dôvodu, že ich ohrozoval dom žalobcu. nakoľko z neho padal sneh
a ľad do dvora.

7. Vzhľadom na potrebu odborného posúdenia, súd uznesením zo dňa XX.XX.XXXX nariadil znalecké
dokazovanie znalcom z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, kartografia a fotogrametria,

úlohou ktorého bolo určiť hranicu susediacich pozemkov KN-C parcely č. XXX/X zapísanej na LV č.
XXXX k.ú. O. a KN-C parciel č. XXX/X a č. XXX/X, zapísaných na LV č. XXXX k.ú. O.. D., či pletivové
oplotenievbetónovommúrikuoddeľujúceuvedenéparcelyakrytýdrevenýprístrešokkrodinnémudomu
súp. č. XXX k.ú. O. zasahujú do pozemkov žalobcov KN-C parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X a parc. č.
XXX/X, zapísaných na LV č. XXXX k.ú. O. a ako áno, v akej dĺžke a šírke.

X. Zo záverov znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplynulo, že hranica medzi pozemkami parc. KN-C č.
XXX/X a č. XXX/X zapísaných na LV č. XXXX k.ú. O. na jednej strane a pozemkami parc. KN-C č. XXXX/
X zapísanej na LV č. XXXX k.ú. O. na strane druhej má prechádzať bodmi A, B, C a čiernou čiarou tak,ako je to vyznačené na priloženom znaleckom nákrese. V. ide po múre rodinného domu žalobcu a ďalej
prechádza bodmi B a C po vonkajšej strane oplotenia s betónovým múrikom.

X. Pletivové oplotenie v betónovom múriku je postavené na parcele žalovanej. L. žalovanej je postavený
na pozemku žalovanej parc. KN-C č. XXXX/X. L. vyhotovení registra obnovenej evidencie pozemkov
vznikol elektronický obraz mapy KN-C, ktorý nemá charakter číselnej mapy, t.j. nie je podkladom pre
určovanie a vytyčovanie pozemkov a ich hraníc (je to len obrázok). P. na to, že táto mapa nepodáva
správny obraz o priebehu hraníc, je tým pádom v niektorých častiach zmätočná. P. na tieto skutočnosti si

preto vyžiadal z archívu R. a kartografického ústavu v X., zoskenované a transformované originály máp
bývalého katastra z roku XXXX preambulovanej mapy z roku XXXX. Z. obraz mapy bývalého katastra
použil pri prekrytí so zameraním skutočností aj geodet, ktorého analyzovaný výsledok je založený v
spise. D., že aby mohol určiť spornú hranicu čo najpresnejšie, zameral aj okolité hranice pozemkov a
tým mohol vylúčiť chyby menej presných metód merania z rokov XXXX a XXXX. Na základe uvedených
podkladov a jeho merania dospel k záveru, že sporná hranica prebieha po múre domu žalobcu, hranica

je rovná a tým aj oplotenie je postavené na pozemku žalovanej. U. hranica je určená optimálne na
základe dostupných podkladov s vlastnou vnútornou presnosťou.

XX. Vzhľadom na nesúhlas žalobcov so závermi znaleckého posudku z dôvodu, že z posledného
merania, ktoré bolo vykonané na pozemkoch, ktoré sú predmetom sporu šírka parc. č. XXX, z ktorej

bola vytvorená C-KN parcela č. XXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XX mX a šírka parc. č.
XXX, z ktorej boli vytvorené C-KN parc. č. XXX/X, C-KN parc. č. XXX/X a C-KN parc. XXX/X majú šírku
XX,XX m. V znaleckom posudku sa však nenachádzajú miery jednotlivých parciel, ktoré znalec pri svojej
návšteve premeral, ale do znaleckého nákresu v znaleckom posudku neuviedol, preto nie je možné
posúdiť, či boli hranice pozemkov správne stanovené aj keď sa odvoláva na originály z roku XXXX a

XXXX, súčasné miery pozemkov podľa terajších meraní vo svojom znaleckom posudku neuvádza. S
poukazom na tieto skutočnosti preto žiadali znalecký posudok doplniť o tieto údaje.

XX. Z vyjadrenia znalca k námietkam žalobcov vyplynulo, že uznesením súdu mu bola zadaná úloha
len určiť hranicu medzi pozemkom KN-C č. XXX/X na jednej strane a XXX/X, XXX/X na strane druhej,

čo aj určil, že hranica prechádza bodmi A, B, C podľa znaleckého nákresu, je to zároveň múr domu
žalobcov a ďalej od bodu B po bod C pokračuje rovno. Je to v súlade so súčasným mapovým podkladom
KN-C. K žiadosti žalobcov o uvedenie šírok pozemkov žalobcov a žalovanej sa vyjadril, že je to úloha
navyše a tým, by musel riešiť aj hranice medzi žalobcami a parcelou KN-C č. XXX/X (jej vlastníci nie sú
účastníci konania) a táto hranica je v teréne neznateľná. V. medzi žalovanou a parcelou KN-C č. XXX

taktiež nemôže riešiť, nakoľko vlastník parcely KN-C č. XXX nie je účastníkom konania. Ak by uviedol
tieto miery ako správne majú byť podľa mapových podkladov, z titulu ich porovnania so skutočnosťou,
by mohlo týmto dôjsť k vyvolaniu ďalších sporov. I. body hraníc sa v katastri zobrazujú a dokumentujú
v súradniciach v súradnicovom systéme, údaje o šírkach sú doplňujúce údaje a ten, kto ich uvedie, mal
by zodpovedať aj za ich stotožnenie so skutočnosťou.

XX. Vzhľadom na nesúhlas žalobcov so závermi znaleckého posudku, súd požiadal znalca o
vypracovanie dodatku k pôvodnému znaleckému posudku, v ktorom bolo potrebné zodpovedať na
otázky, či je možné určiť začiatok a koniec merania podľa poľného náčrtu č. XX/a, aká je šírka parc. č.
XXX a parc. č. XXX podľa poľného náčrtu č. XX/a, či je možné určiť hranicu medzi parcelami č. XXX/

X a parc. XXX/X porovnaním výmery podľa poľného náčrtu č. XX/a a platného stavu, ktorý je uvedený
v mape C-KN, určiť aká je šírka parc. č. XXX/X a parc. XXX/X od ulice, aká je šírka parc. č. XXX/X
a parc. č. XXX/X od parcely, ktorý je v znaleckom posudku č. XX/XXXX označená ako parc.č. XXX/X
a určiť dĺžku parcely č. XXX/X od parc. č. XXX/X, určiť šírku odkvapu od rohu domu situovaného na
pozemku parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X a to v spodnej a vrchnej časti., určiť šírku pozemku parc. č.

XXX/X od parc. č. XXX/X a parc. XXX/X v hornej časti pozemkov, či výmer uvedené v poľnom náčrte č.
XX/a sú premietnuté do pozemnoknižnej mapy a mapy C-KN vrátane múrika, ktorý je postavený pred
domom žalobcov.

XX. Z doplnenia znaleckého posudku vyplynulo, že poľný náčrt č. XX/a z roku XXXX bol vyhotovená

za účelom zamerania stavby domu na parcele č. XXX, v žiadnom prípade tu neboli riešené zmeny vo
výmerách parciel. V predmetnom poľnom náčrte č. XX/a bolo sedem meračských priamok, len jedna
z nich sa dá v teréne obnoviť. L. poľného náčrtu č. XX/a sa šírka pozemku parc. č. XXX nedá určiť,
na poľnom náčrte č. XX/a je uvedená šírka pozemku č. XXX - XX,XX m. L. výmery nie je možné určiťhranicu medzi parcelami č. XXX/X a parc. č. XXX/X porovnávaním výmery podľa poľného náčrtu č. XX/
a a platného stavu, ktorý je uvedený v mape S.. L. mapy z roku XXXX je šírka pozemkov parc. KN-C
č. XXX/X v prednej časti XX,XX m a v zadnej časti XX,XX m. V spodnej časti medzi parcelami KN-C

č. XXXX a XXX/X nie je v žiadnej šírke odkvap. Vo vrchnej časti odkvap nie je predmetom merania v
katastri, túto časť stavby riešia znalci z odboru stavebníctvo. P. pozemku parc. KN-C č. XXX/X v zadnej
časti od parc. KN-C č. XXX/X po parc. č. XXX/X má byť X,XX m. P. v predmetnom poľnom náčrte č. XX/
a neboli riešené ani menené, preto sa nikde nepremietli.

XX. Aj napriek doplnenému znaleckému posudku žalobca 1/ navrhol kontrolné znalecké dokazovanie
s tým, že znalecký posudok predloží súdu, čo však neurobil a žiadal, aby súd ustanovil znalca na
vypracovanie kontrolného znaleckého posudku, úlohou ktorého by bolo premeranie pozemku žalovanej
podľa skutočného zamerania.

XX. Súd jeho návrh zamietol s poukazom na existenciu znaleckého posudku, ktorého závery postačujú

na rozhodnutie vo veci samej.

XX. Podľa § 1X5c ods. Xaž ods. 3 C. zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci
na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na
náklady toho, kto stavbu zriadil. L. by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do

vlastníctva vlastníkov pozemku , pokiaľ tým vlastník pozemku súhlasí. U. môže usporiadať pomery
medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno,
ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

XX. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloba nie je dôvodná. O. tvrdenie súd opiera

najmä o závery znaleckého posudku a jeho doplnení, z ktorých jednoznačne vyplynulo, že hranica
medzi pozemkami parc. KN-C č. XXX/X a XXX/X zapísaných na LV č. XXXX k.ú. O. na jednej strane
a pozemkami parc. KN-C č. XXXX/X zapísanej na LV č. XXXX k.ú. O. na strane druhej má prechádzať
bodmi A, B, C a čiernou čiarou tak, ako je to vyznačené na priloženom znaleckom nákrese, V. ide po
múrerodinnéhodomužalobcuaďalejprechádzabodmiBaCpovonkajšejstraneoploteniasbetónovým

múrikom.

XX. Pletivové oplotenie v betónovom múriku je postavené na parcele žalovanej. L. žalovanej je
postavený na pozemku žalovanej parc. KN-C č. XXXX/X. L. vyhotovení registra obnovenej evidencie
pozemkov vznikol elektronický obraz mapy KN-C, ktorý nemá charakter číselnej mapy, t.j. nie je

podkladom pre určovanie a vytyčovanie pozemkov a ich hraníc (je to len obrázok). P. na to, že táto mapa
nepodáva správny obraz o priebehu hraníc, je tým pádom v niektorých častiach zmätočná. P. na tieto
skutočnosti si preto vyžiadal z archívu R. a kartografického ústavu v X., zoskenované a transformované
originály máp bývalého katastra z roku XXXX preambulovanej mapy z roku XXXX. Z. obraz mapy
bývalého katastra použil pri prekrytí so zameraním skutočností aj geodet, ktorého analyzovaný výsledok

je založený v spise. D., že aby mohol určiť spornú hranicu čo najpresnejšie, zameral aj okolité hranice
pozemkov a tým mohol vylúčiť chyby menej presných metód merania z rokov XXXX a XXXX. Na základe
uvedených podkladov a jeho merania dospel k záveru, že sporná hranica prebieha po múre domu
žalobcu, hranica je rovná a tým aj oplotenie je postavené na pozemku žalovanej. U. hranica je určená
optimálne na základe dostupných podkladov s vlastnou vnútornou presnosťou.

XX. S poukazom na tieto skutočnosti, že bolo znaleckým dokazovaním nesporne preukázané, že
drevený prístrešok nezasahuje na pozemok žalobcu, ale stojí na pozemku žalovanej súd žalobu
zamietol. Z. návrhom na premeranie pozemku sa súd bližšie nezaoberal, keďže nebol súčasťou
žalobného návrhu a žalobca nepreukázal ani naliehavý právny záujem. Zo záverov znaleckého posudku

jednoznačne vyplynulo, že hranice sporných pozemkov sú v súlade s mapami tvoriacimi súčasť
znaleckéhoposudku,akoajsgeometrickýmplánom.G.zozáverovvyplynulo,žebetónovýstĺp,oktorom
žalobca tvrdil, že stojí na jeho pozemku je situovaný na pozemku žalovanej.

XX. Podľa § 255 ods. X S. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

XX. Podľa § 262 ods. S. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. L. ods. X o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie poprávoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny
úradník.

XX. S poukazom na úspešnosť žalovanej strany s prihliadnutím na citované zákonné ustanovenie, súd
rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu

smeruje (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.