Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. november 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 7Co/259/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1708898629
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adela Unčovská

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1708898629.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuMgr.AdelyUnčovskejačlenovsenátu

JUDr. Mariany Harvancovej a JUDr. Ayše Pružinec Erenovej, v právnej veci žalobcu: T.. M.. B. A.R.,
G.. X.XX.XXXX, K. L. X, L., zastúpený: JUDr. Jindřich Stoszek, advokát, Černyševského 26, BOX 79,
850 05 Bratislava, proti žalovanému: M.. Z. A., nar. XX.X.XXXX, K. C.Q. XX, o ochranu osobnosti, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 20.11.2015, č.k. 4C/861/2008-348,
jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

Žalovanému sa proti žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zdržať sa zasielania výhražnej SMS-ky žalobcovi v znení: „C. K. A. U., E.
M. K. T. Z. E. P.“ a šírenia nepravdivého tvrdenia na adresu žalobcu, že dňa 17.10.2001 sa mu žalobca
v priestoroch firmy BANKROT s. r. o. na Turčianskej ulici 26, Bratislava vyhrážal zastrelením do hlavy
v prípade, že mu odmietne zaplatiť sumu 12 500 000 Sk, a to doslovne: „E. I. O.Í. E. I., E. E. Q. E.
J.“ ( výrok I) a žalovanému nepriznal náhradu trov konania (výrok II).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 11, § 13 ods. 1,2,3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej len „Občiansky zákonník“), § 120 ods. 1, § 153 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (ďalej len „O.s.p.“)a vecne tým, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno a z obsahu
žaloby ani ďalšieho písomného, či ústneho prednesu žalobcu nezistil skutkové okolnosti, ktoré by sa
týkali opakovania alebo trvania uvedených zásahov zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie tak nemal
za preukázané, že by sa žalovaný opakovane dopustil zásahu spočívajúcom v zasielaní textovej správy

„C. K. A.Á. U., E. M. K. T. Z. E. P.. Žalobca takúto skutočnosť vôbec v konaní netvrdil a vyjadril sa, že
žalovaný sa mal dopustiť zaslania textovej správy iba jedenkrát a to dňa 1.1.2003, pričom žiadne reálne
nebezpečenstvo z opakovania takéhoto konania nebolo tvrdené ani preukázané.

3. Vo vzťahu k návrhu na uloženie povinnosti žalovanému zdržať sa šírenia nepravdivého tvrdenia na
adresu žalobcu, že dňa 17.10.2001 sa mu žalobca v priestoroch firmy BANKROT s. r. o. na Turčianskej
ulici 26, Bratislava vyhrážal zastrelením do hlavy v prípade, že mu odmietne zaplatiť sumu 12.500.000

Sk a to doslovne: „E. I. O. E. I., E. E. Q. E. J.“ uviedol, že žalobca síce tvrdil, že sa žalovaný
dopúšťal šírenia nepravdivého tvrdenia na jeho adresu v úzko profesijných kruhoch, avšak tieto kruhy ani
konkrétne časové okamihy šírenia nepravdivého tvrdenia bližšie nešpecifikoval, povinnosť tvrdenia teda
naplnil nedostatočne. Z uvedeného dôvodu preto nebolo možné vykonaním dôkazov v konaní osvedčiťpravdivosť tohto tvrdenia. Mal za to, že k uvedenému účelu preukázania skutkového stavu by nemohlo
napomôcť ani vykonanie navrhnutých dôkazov spočívajúcich vo vypočutím kO.. J. O., O. Okresnej O.Ú.
O. B.. Z. K., Z. M., Z. M. Ž. K. A., Z. A. B.. B. Z., Z. B.. Ľ. C. Q. A. A. F.. Vo vzťahu k týmto dôkazom

žalobca neuviedol, či už v žalobe alebo neskorších prednesoch, aké skutočnosti by mali tieto dôkazy
preukazovať. Nebolo povinnosťou súdu z vykonaných dôkazov dopĺňať právne významné skutkové
okolnosti, keďže takýmto postupom by došlo k porušeniu rovnosti účastníkov sporového konania.
Samotné pozitívne vykonanie dôkazu osvedčujúceho existenciu zaslania uvedenej textovej správy by
bolo s poukazom na charakter negatórnej žaloby o ochranu osobnosti a jej vecnými nedostatkami v

prejednávanej veci, celkom bez významu. S poukazom na zistené závery vykonaného dokazovania a
hmotnoprávneho základu uplatneného nároku súd prvej inštancie od ďalšieho hodnotenia vykonaných
dôkazov upustil z dôvodov hospodárnosti. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie žalobu zamietol,
vychádzajúc z toho, že neboli splnené hmotnoprávne predpoklady k tomu, aby súd mohol uložiť
povinnosť žalovanému zdržať sa konkrétneho konania spočívajúceho v zasielaní predmetnej textovej
správy a šírenia predmetného tvrdenia zo strany žalovaného.

4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. a v konaní
úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si ich neuplatnil.

5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodov

podľa ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d), e) a f) O.s.p. a podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.. Namietal
nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, keď súd prvej inštancie na jednej strane konštatoval, že
neuniesol dôkazné bremeno a na druhej strane zamietol návrhy na doplnenie dokazovania. Mal za to,
že v konaní o ochranu osobnosti znáša dôkazné bremeno žalovaný. Uviedol, že súd prvej inštancie
sa nezaoberal obranou žalovaného, ktorú použil na pojednávaní dňa 20.11.2015, na ktorom tvrdil, že

SMS správu neposlal. Preto, ak žalovaný nebol schopný uniesť dôkazné bremeno a označiť odosielateľa
správy, potom bolo potrebné jeho argumentáciu vyhodnotiť ako nepravdivú a účelovú. Poukázal na to,
že žalovaný v konaní nenavrhoval žiadne dôkazy, preto to bol práve žalovaný, ktorý neuniesol dôkazné
bremeno. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

6. Podaním doručeným súdu prvej inštancie sa k odvolaniu žalobcu vyjadril žalovaný a uviedol, že
odvolanie žalobcu nemá vecný základ.

7. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 470 ods. 2 C.s.p. právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov podaného odvolania (§ 379,
§ 380 ods. 1 a 378 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

C.s.p.), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie,
nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

10. Podľa právneho stavu účinného do 30. júna 2016 bolo odvolaním možné napadnúť rozhodnutie

súdu prvej inštancie, pokiaľ to nevylučoval zákon ( § 201 v spojení s § 202 O.s.p.). Odvolanie bolo
prípustné proti rozhodnutiu len z dôvodov uvedených v § 205 ods.2 O.s.p.. Odvolanie žalobcu vyvolalo
v danom prípade účinok, ktorý zostáva zachovaný aj po 1. júli 2016 (§ 470 ods. 2 C.s.p.) - odvolaniami
napadnuté rozhodnutie bolo preto možné podrobiť meritórnemu odvolaciemu prieskumu.

11. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval v konaní a
pri rozhodovaní s použitím ustanovení Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.6.2016.
O odvolaní žalobcu rozhodoval po nadobudnutí účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z., viazaný skutkovýmstavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p. ) a prihliadajúc na procesnú úpravu platnú v
čase vydania napadnutého rozhodnutia ( t.j. ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku ).

12. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetom konania pred súdom prvej inštancie bolo uloženie
povinnosti žalovanému upustiť od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti žalobcu.
Žalobca skutkovo žalobu vymedzil tým, že dňa 1.1.2003 mu žalovaný zaslal SMS správu s textom :
„C. K. A.L. U. E. M. K. T. Z. E. P.. Dôvodiac, že uvedenou správou žalovaný zasiahol do jeho práva na
súkromie, do práva na česť a dôstojnosť. Zároveň žalobca tvrdil, že začiatkom mesiaca január 2003 bol

vyrozumenýinýmiosobami,žežalovanýšírinaadresujehoosobyvúzkoprofesnýchkruhochdifamujúce
skutkové tvrdenia, podľa ktorých ho mal dňa 17.10.2001 vydierať v sídle jeho spoločnosti BANKROT s.
r. o. a to nasledujúceho znenia: „T.. B. A. M. Ž. U. J. A. XX XXX XXX Sk O. A. M. Z. A. V. I. Z. O., Ž.N. E.
A. U. J. Q. E. V.: E. I., O. E. I., E. E. Q. E. J.. Uvedeným konaním mal podľa tvrdenia žalobcu žalovaný
opätovne neoprávnene zasiahnuť do jeho práva na česť a dôstojnosť.

13. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods.2 C.s.p).

14. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej

povahy.

15. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.

16. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

17. Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal vo
veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatnených nárokov, a jeho výsledky aj náležite
v súlade s v čase rozhodovania účinným ust. § 132 O.s.p. zhodnotil. Na skutkové zistenia aplikoval
správne právne predpisy, z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver, a svoje rozhodnutie
aj náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.6.2016 odôvodil. V odôvodnení rozsudku

sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré
boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. V rozhodnutí sa zaoberal tvrdeniami sporových strán,
vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery
riadne zdôvodnil. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko
v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd

prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj dostatočne vyhodnotil. Rozhodnutie
je tiež presvedčivé, premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako aj závery, ku ktorým súd prvej inštancie
na základe týchto premís dospel, sú pre právnickú ale i laickú verejnosť prijateľné, racionálne, a aj
spravodlivé. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje a konštatuje jeho správnosť (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Keďže v takomto prípade nie je

potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje a vyjadruje sa len k odvolacím
námietkam žalobcu.

18. K odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O. s. p. v znení
účinnomdo30.6.2016(t.j.že súdprvejinštancie dospelnazákladevykonanýchdôkazovknesprávnym

skutkovým zisteniam) odvolací súd uvádza, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný
tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po
právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia
nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O.
s. p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z

prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
súajtakéskutkovézistenia,ktorésúdprvejinštancie založilnachybnomhodnotenídôkazov.Typovoide
o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesovstrán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť
zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 133 až § 135 O.s.p.. Odvolací súd v prejednávanej veci

dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený.

19. K odvolacím dôvodom odvolateľa, ktorými namietal nesprávne právne posúdenie veci (§ 205 ods. 2
písm. f) O. s. p. v znení účinnom do 30.6.2016) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

20. V prejednávanej veci je nesporným, že žalobca sa pred súdom prvej inštancie tvrdiac, že

došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv domáhal upustenia od pokračovania
neoprávnených zásahov do jeho osobnostných práv( zdržania sa ďalších zásahov). Predpokladom
úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je preukázanie, že došlo k neoprávnenému zásahu
a tento zásah bol objektívne spôsobilým privodiť ujmu na právach chránených ust. § 11 a nasl.
Občianskeho zákonníka. V podanom odvolaní žalobca namietal nesprávnosť záverov súdu prvej

inštancievovzťahuknepreukázaniudôvodnostinárokuvčastizdržaniasa zasielaniavýhražnejSMS-ky
žalobcovivznení:„C.K.A.U.,E.M.K.T.Z.E.P.(Ď.Q.L.„.Z.A.-C.“),majúczato,ževkonanípredsúdom
prvej inštancie mal povinnosť uniesť dôkazné bremeno žalovaný, čo neuniesol. V tejto súvislosti dáva
odvolací súd do pozornosti, že súd prvej inštancie žalobu žalobcu vo vzťahu k uloženiu povinnosti zdržať
sa zasielania výhražnej SMS-ky zamietol z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že zásah pokračuje a trvá a

nie z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukazujúce existenciu neoprávneného zásahu
do jeho osobnostných práv. Preukázanie splnenia hmotnoprávnej podmienky žaloby na upustenie od
neoprávnených zásahov tak znášal v plnom rozsahu žalobca, nakoľko tento právny prostriedok nemá
miestotam,kdebolužzásahdoosobnostifyzickejosobyukončený anetrval,príp.kdeneexistuježiadne
bezprostredné nebezpečenstvo jeho uskutočnenia či opakovania v budúcnosti. Odvolacia argumentácia

žalobcu tak nie je spôsobilou spochybniť správne závery súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní ani
netvrdil, že by bola dôvodnou hrozba uskutočnenia či opakovania zásahu formou zasielania výhražnej
SMS-ky v budúcnosti, ani nepreukázal, že by následky tohto zásahu trvali doteraz.

21. Vo vzťahu k zamietnutiu žaloby v časti uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa šírenia

nepravdivého tvrdenia na adresu žalobcu, že dňa 17.10.2001 sa mu žalobca v priestoroch firmy
BANKROT s. r. o. na Turčianskej ulici 26, Bratislava vyhrážal zastrelením do hlavy v prípade, že mu
odmietne zaplatiť sumu 12 500 000 Sk, a to doslovne: „E. I. O. E. I., E. E. Q. E. J.“ (ďalej len „Š. G.
E.), odvolací súd uvádza. Občiansky zákonník ustanovením § 13 poskytuje ochranu osobnosti len v
prípade takého porušenia občianskej cti, ktoré predstavuje zásah do osobnosti občana, pričom tento

zásah musí byť objektívne spôsobilý takúto ujmu spôsobiť. Ide o konanie proti osobnej a mravnej
integrite občana, znižujúce jeho dôstojnosť, vážnosť a česť, o konanie, ktoré z hľadiska vzťahu občana
k ostatným spoluobčanom ohrozuje jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Žalobca v podanej
žalobe dôvodnosť uvedeného nároku odvodzoval len od toho, že v mesiaci január 2003 bol uzrozumený
inými osobami o šírení nepravdivých tvrdení o svojej osobe žalovaným v úzko profesijných kruhoch.

V priebehu konania pred súdom prvej inštancie (od 28.5.2003 do 20.11.2015) žalobca svoje skutkové
tvrdenia v časti šírenia nepravdivého tvrdenia nedoplnil ani bližšie nešpecifikoval, aby bolo možné
posúdiť, či zo strany žalovaného došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu. Odvolací súd sa tak
plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že v tejto časti žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
že došlo k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv.

22. V odvolaní žalobca namietal, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností zamietol jeho návrhy
na doplnenie dokazovania, i keď následne žalobu zamietol pre neunesenia dôkazného bremena,
odvolací súd uvádza. Z rozsudku súdu prvej inštancie jasne a zrozumiteľne vyplýva, ktoré skutočnosti

považoval za preukázané, a ktoré nie a z ktorých dôkazov vychádzal. I keď povinnosťou účastníkov
je označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná
(§ 120 ods.l O.s.p. ) a nie
je povinný vykonať všetky účastníkmi navrhnuté dôkazy, teda súdna prax sa ustálila na tom, že nie jeú potrebné vykonávať dôkazy nadbytočné, nespôsobilé preukázať tvrdené skutočnosti, dôkazy, ktoré
nie sú významné a pod., hoci z pohľadu účastníka sa tak môžu javiť. Z judikatúry ESĽP vyplýva, že
iba kontradiktórnosť konania v tomto zmysle zabezpečuje právo na spravodlivý proces podľa článku

6 Dohovoru. Vyplýva to napr. aj z rozhodnutia komisie vo veci Szwabovicz c/a Švédsko. Povinnosťou
súdu potom v odôvodnení rozsudku je uviesť okrem iného, z ktorých dôkazov vychádzal a akými
úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, a prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Ak dopodrobna
prvoinštančný súd neodôvodňoval každý navrhnutý dôkaz z pohľadu toho, prečo ho nevykonal, odvolací
súd to nepovažuje za tak podstatnú vadu, ktorá by mohla zvrátiť správnosť rozhodnutia vo veci, keďže

tieto dôkazy nemohli priniesť zmenu v rozhodnutí. Skutočnosť, že sa v odôvodnení dopodrobna s nimi
súd nezaoberal, nespôsobuje to, že by bolo porušené právo účastníka na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (článok 6 ods.l Dohovoru). Naviac treba zdôrazniť, že
odôvodnenie rozhodnutia neznamená, že na každý argument sťažovateľa je súd povinný dať podrobnú
odpoveď. Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na

konkrétny prípad. Vychádzajúc z obsahu podaného odvolania, v ktorom žalobca namietal nevykonanie
navrhnutých dôkazov vo vzťahu k zasielaniu výhražnej SMS-ky“), odvolací súd uvádza, že nevykonanie
dôkazu oboznámením s obsahom SIM karty, nemalo žiadny vplyv na posúdenie splnenia hmotnoprávnej
podmienky žaloby na upustenie od zásahov. Tak ako odvolací súd už konštatoval v danom prípade bolo
zásadným posúdenie, či hrozba uskutočnenia či opakovania zásahu formou zasielania výhražnej SMS-

ky naďalej trvá.

23. Čo sa týka ostatných odvolacích námietok uvedených v odvolaní žalobcu odvolací súd ich považuje
za nerozhodné, bez potreby na ne reagovať špecifickou odpoveďou. I podľa už konštantnej
judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre

vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho,
aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia
tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09

a podobne).

24. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že obsah odvolania žalobcu nie je, z hľadiska
ním uplatňovaných odvolacích dôvodov, spôsobilý spochybniť správnosť záverov súdu prvej inštancie
v napadnutom rozsudku, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti

alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť
skutkových a právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe
uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (vrátane výroku o trovách konania
pred súdom prvej inštancie) podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a §
396 ods. 1 C.s.p. a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnému žalovanému proti neúspešnému
žalobcovi s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262
ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý
vydá súdny úradník.

26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.
2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť
v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané
advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).