Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. marec 2014

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 10C/265/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713221283
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenko Švárny
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2014:7713221283.2

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, sudcom JUDr. Zdenkom Švárnym, v právnej veci žalobkyne Aleny L., nar.
XX.X.XXXX, bytom Y., W. N. 6, zastúpenej JUDr. Monikou Gajdošechovou, advokátkou AK Košice,
Čajakova 1, proti žalovanej SR - Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Bratislava, Pribinova 2, o zaplatenie
1.779,50 EUR s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 1.779,50 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

O trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.3.2012 sa žalobkyňa domáhala voči žalovanej Slovenskej
republike zastúpenej Ministerstvom vnútra a Ministerstvom spravodlivosti náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, ako aj náhrady vzniknutých trov konania.

Podaním zo dňa 11.2.2013 žalobkyňa zobrala žalobu v častiach návrhu o náhradu ušlého zisku za
obdobie od 1.12.2007 do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v sume 200,-€ mesačne počnúc
kalendárnym mesiacom nasledujúcim po dni právoplatnosti rozsudku so splatnosťou do 15 - teho dňa
príslušného kalendárneho mesiaca a náhradu nemajetkovej ujmy v sume 33.193,92 € čiastočne späť
a v tejto časti žiadala konanie zastaviť.

Uznesením č.k. 10C/34/2012-68 zo dňa 13.5.2013 súd konanie v tejto časti zastavil, ostatné nároky
žalobkyne vylúčil na samostatné konanie.

Na pojednávaní dňa 25.10.2013 právna zástupkyňa žalobkyne zobrala žalobu o sumu 385,04 € späť,
išlo o ušlý osobný príspevok, a v tejto časti žiadala konanie zastaviť.

Z uznesenia Okresného súdu Michalovce č.k. 10C 137/2013 -25 zo dňa 25.10.2013 súd zistil, že súd
konanie o sumu 385,04 € zo sumy 2.164,54 € zastavil a ostatné nároky žalobkyne vylúčil na samostatné
konanie, v ktorom má byť rozhodnuté aj o trovách doterajšieho konania.

Podanou žalobou si žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody spôsobenú jej nezákonným

rozhodnutím uznesením vyšetrovateľa OR PZ v Michalovciach, Úradu justičnej a kriminálnej polície
ČVS:ORP-658/OEK-MI-207 zo dňa 29.11.2007, na základe ktorého bolo voči žalobkyni vznesené
obvinenie z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona. Žalobkyňa voči uzneseniu o vznesení
obvinenia podala sťažnosť, v ktorej poukázala na chybné úvahy a nedostatočné skutkové a právne
základy vzneseného obvinenia, pričom prokurátor Okresnej prokuratúry v Michalovciach vyhodnotil
sťažnosť ako nedôvodnú. Napriek zjavným nedostatkom prípravného konania bola na žalobkyňu

prokurátorom Okresnej prokuratúry Michalovce podaná obžaloba. Okresný súd v Michalovciach ju
rozsudkom sp.zn. 3T 3/2008 - 236 zo dňa 22.4.2010 od obžaloby oslobodil. Žalobkyňa si po vzneseníobvinenia zvolila na ochranu svojich práv obhajcu JUDr. Jozefa Levkuša, advokáta AK Košice, Štúrova
20, ktorému vyplatila na základe vystavenej faktúry dňa 11.4.2011 sumu 1.650,68 € a ďalej si uplatnila
trovy vynaložené vo veci predbežného prerokovania nároku spolu vo výške 128,82 €. Túto sumu

považovala žalobkyňa za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu štátu. Žalobkyňa vyčíslila
a uplatnila škodu v súlade s ust. § 4 , § 17 ods. 1,2, § 18 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a to
žiadosťounapredbežnéprejednanieministerstvuspravodlivostipodanímzodňa18.8.2011.Ministerstvo
spravodlivosti následne žalobkyni listom zo dňa 30.8.2011 oznámilo, že vec odstupuje ministerstvu
vnútra,keďževzmysle§4ods.1písm.b/zák.č.514/2003Z.z.naprejednanienárokujevecnepríslušné

Ministerstvo vnútra SR z dôvodu, že škodu spôsobil vyšetrovateľ. Nakoľko v zákonom stanovenej lehote
6 mesiacov ministerstvo vnútra predbežne neprerokovalo nároky žalobkyne, v súlade s § 16 ods. 1 zák.
č. 514/2003 Z.z., je preto žalobkyňa aktívne legitimovaná na podanie žaloby a z opatrnosti podala žalobu
na dva orgány verejnej moci a to Ministerstvo vnútra SR a Ministerstvo spravodlivosti SR.

Z výsledkov vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav :

Z vyjadrenia Ministerstva vnútra SR súd zistil, že žiadajú žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako
nedôvodnú, pričom poukázali na nedostatok právomoci civilného súdu konať v tejto veci, nedostatok
procesnej spôsobilosti Ministerstva vnútra SR ako orgánu konajúcemu v mene SR s poukazom
na ustanovenie zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V tejto súvislosti poukázali na
druhú vetu § 6 ods. 1 zák. 514/2003 Z.z. podľa ktorej súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody je
viazaný rozhodnutím tohto orgánu a vzhľadom ku skutočnosti, že v týchto prípadoch jediným orgánom
príslušným rozhodnúť o tom, či uznesenie vyšetrovateľa je alebo nie je zákonné, je prokurátor a to
s poukazom na druhú vetu, zastávajú názor, že civilné súdy nie sú príslušné určovať, či postup a

rozhodnutia orgánu činného v trestnom konaní sú alebo nie sú zákonné. Ďalej poukázala na to, že v
tomto prípade bol orgánom príslušným určovať, či bolo uznesenie vyšetrovateľa zákonné alebo nie,
dozorujúca prokuratúra prípadne jej nadriadená súčasť, nie však civilný súd. Na to príslušný orgán
zamietol opravný prostriedok žalobcu, sťažnosť voči uzneseniu o vznesení obvinenia ako nedôvodný a
týmto rozhodnutím dozorujúceho prokurátora je v predmetnom civilnom konaní súd viazaný. Uviedol, že

súd v občianskom súdnom konaní nie je oprávnený preskúmavať postup orgánov činných v trestnom
konaní a oprávnený sledovať, hodnotiť a kontrolovať postup orgánov činných v trestnom konaní patrí
do pôsobnosti prokuratúry. Poukázal na to, že súd má povinnosť zo zákona skúmať podmienky
konania v každom štádiu konania a na každom stupni rozhodovania (§ 103 OSP) a nedostatok
právomoci je neodstrániteľnou podmienkou konania (§ 104 ods. 1 OSP). S poukazom na to, že keďže si

žalobkyňa uplatnila náhradu trov konania za celé trestné konanie vrátane trov právneho zastúpenia pred
trestným súdom, teda za obdobie kedy už vyšetrovateľ v trestnej veci nekonal, nedisponoval originálom
príslušného vyšetrovacieho spisu, vyšetrovateľ ani nemohol spôsobiť žalobkyni škodu podľa citovaného
zákona, pretože okamihom odovzdania vyšetrovacieho spisu spolu s návrhom na podanie obžaloby
zodpovednosť za prípadnú škodu prechádza na dozorujúceho prokurátora, keďže podľa trestného

poriadku tento v predmetnej trestnej veci ďalej koná, neprichádza do úvahy použitie § 4 ods. 1 písm.
b/ zák. č. 514/2003 Z.z. a vzhľadom na to, že žalobkyňa svoje nároky opiera o trestné súdne konanie
vedené pred príslušným súdom s poukazom na § 4 ods. 2 zák. č. 514/2003 Z.z., žalovaná namietala
nedostatok procesnej spôsobilosti ministerstva vnútra ako orgánu konajúceho v mene SR. Žiadala voči
nej žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť.

Z vyjadrenia žalobkyne k podaniu ministerstva vnútra zo dňa 30.1.2013 (čl. 55-57) súd zistil, že
žalobkyňa čo sa týka námietky nedostatku právomoci civilného súdu konať v tejto veci uviedla, že súdy
SR sa s touto otázkou už v rozhodovacej praxi vysporiadali, pričom poukázala na rozhodnutie NS SR
zo dňa 30.11.2009 sp.zn. 4CoD 183/2009, kde bol vyslovený záver, že za ústavne konformný treba

považovať výklad, podľa ktorého v prípade posudzovania zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú
rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia, postúpenie veci inému orgánu, ak k
takému rozhodnutiu došlo preto, že sa nenaplnil predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným,
má rovnaké dôsledky ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre
nezákonnosť. Obdobne poukázala aj na uznesenie NS SR z 18.8.2010 sp.zn. 4M Cdo 15/2009, kde je

konštatované, že systematickým a logickým extenzívnym výkladom dospel súd k záveru, že ak došlo
k zastaveniu trestného stíhania alebo k oslobodeniu spod obžaloby treba s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo
byť začaté a nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok nanáhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Na ďalšiu námietku žalovaného, na nedostatok
procesnej spôsobilosti ministerstva vnútra ako orgánu konajúceho v mene SR poukázala žalobkyňa
na rozsudok NS SR zo dňa 30.3.2011 sp.zn. 3Cdo 194/2010, ktorý sa zaoberal otázkou, či orgánom

konajúcim v mene štátu v danom prípade malo byť Ministerstvo vnútra SR alebo Generálna prokuratúra
SR, pričom vyslovil názor, že z hľadiska určenia, ktorý z týchto orgánov je v tom - ktorom prípade
orgánom konajúcim v mene štátu, je rozhodujúce, na ktorom z nich bola podaná žiadosť o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody. Ak žiadosť bola podaná na oboch uvedených orgánoch, je
príslušným ten z nich, ktorý vo veci začal konať ako prvý. Uviedla, že žalobkyňa podala žiadosť o

predbežné prerokovanie na ministerstvo spravodlivosti, avšak toto postupovalo v zmysle ust. § 4 ods.
3 zák. č. 514/2003 Z.z. a žiadosť postúpilo žalovanému v 1.rade Ministerstvu vnútra SR, ktoré sa
žiadosťou ďalej nezaoberalo, nevyrozumelo žalobkyňu ani len v tom smere, že by malo pochybnosť o
postupeministerstvaspravodlivostiohľadompostúpenia,žebyspochybňovalosvojupríslušnosť.Pričom
žalobkyňa sama však nie je povinná rozhodnúť „kompetenčné“ nezhody medzi žalovaným v 1. a 2. rade.
Záverom uviedla, že podľa ich názoru námietka nedostatku procesnej spôsobilosti je nedôvodná.

Z vyjadrenia ministerstva spravodlivosti k podanému návrhu zo dňa 301.2013 (čl. 60-61) súd zistil, že
Ministerstvo spravodlivosti SR má za to, že žalobkyňa nesprávne označila Ministerstvo spravodlivosti
SR ako orgán oprávnený konať v mene Slovenskej republiky v tomto konaní a rovnako sa domnievali,
že Slovenskú republiku ako účastníka v konaní nemôžu zastupovať dva orgány štátnej moci. Poukázali

na to, že nesprávne označenie štátneho orgánu, ktorý má v danom prípade za Slovenskú republiku
konať má povahu nedostatku procesných podmienok konania. S poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm.
a/,písm.b/, písm. f/, písm. l/ zák. č. 514/2003 Z.z. uviedli, že pokiaľ ide o náhradu škody spôsobenú
postupom orgánov činných v trestnom konaní je Ministerstvo spravodlivosti SR príslušné na konanie
v mene SR len v prípade, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom zákon stanovuje, že v prípade,

ak bola škoda spôsobená pochybením vyšetrovateľa, koná za SR ministerstvo vnútra a v prípade
pochybeniaprokurátoragenerálnaprokuratúra.Keďžezdoručenéhonávrhunazačatiekonanievyplýva,
že žalobkyňa za pochybenie orgánu verejnej moci v dôsledku ktorého bola postavená mimo štátnu
službu,označilauznesenieORPZMichalovce,ÚJaKPČVS:ORP-658/OEK-MI-2007zodňa29.11.2007,
majú za to, že ministerstvo spravodlivosti nie je oprávnené konať v mene SR v tomto konaní, ale ako

orgán oprávnený zastupovať SR v danom konaní prichádza do úvahy Ministerstvo vnútra SR resp.
Generálna prokuratúra SR. Ak by malo byť ministerstvo spravodlivosti orgánom oprávneným zastupovať
SR, mala by byť v konaní preukázaná škoda, ktorá vznikla v súvislosti s konaním súdu. Z uvedených
skutočností však vyplýva, že v danom trestnom konaní nebola žalobkyni spôsobená škoda konaním
alebo nekonaním alebo rozhodovaním súdu, ale pravdepodobne uznesením vyšetrovateľa o vznesení

obvinenia, ktoré je aj v zmysle ustálenej judikatúry v prípadoch oslobodenia od obžaloby a zastavením
trestného stíhania považované za nezákonné rozhodnutie v zmysle § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z..
Zároveň uviedli, že sú toho názoru, že SR ako žalovanú by mal zastupovať len jeden oprávnený orgán.
Opierajú sa o znenie ust. § 4 ods. 1 písm. k/ zák. č. 514/2003 Z.z.. Rovnako poukázali na rozhodnutie
NS SR 3Cdo 194/2010.

Z vyjadrenia Ministerstva vnútra SR zo dňa 7.10.2013 ( čl. 14 - 17 spisu 10C 137/2013) súd zistil,
že odporca Slovenská republika zastúpená ministerstvom vnútra SR namieta nedostatok procesnej
spôsobilosti ministerstva vnútra konať vo veci v mene odporcu a navrhla, aby súd ustálil, že ústredným
orgánom príslušným konať vo veci v mene odporcu je v zmysle § 4 zák. č. 514/2003 Z.z. Generálna

prokuratúra SR a aby ďalej pokračoval v konaní s Generálnou prokuratúrou SR na strane odporcu s
poukazom na novelu zák. č. 514/2003 Z.z. konkrétne § 4 ods. 1 písm. b/ vo veciach náhrady škody
a s poukazom na ust. § 4 ods. 1 písm. f/ cit.zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Generálna prokuratúra SR ak škodu spôsobil
štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo v

správnom konaní. Poukázal na to, že nakoľko touto zmenou nedochádza ku zmene účastníctva (pasívne
legitimovanýmsubjektomvkonanízostávaSR),podľa názoruodporcusúdotakejtozmenenerozhoduje
formou rozhodnutia. Zároveň žiadal, aby sa konajúci súd v súlade so zásadou hospodárnosti konania
s uvedenou otázkou vysporiadal pred ďalším postupom v konaní.

Z vyjadrenia žalobkyne zo dňa 7.11.2013 na čl. 26 v spise 10C 137/2013, súd zistil, že žalobkyňa má
za to, že splnila všetky podmienky stanovené zákonom č. 514/2003 Z.z., účinného v čase podania
žaloby. K námietke nedostatku procesnej spôsobilosti ministerstva vnútra ako orgánu konajúceho v
mene SR uviedla, že podala žiadosť o predbežné prerokovanie na Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoréjej oznámilo, že postupovalo v zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. a žiadosť postúpilo žalovanému
v 1.rade, pričom žalovaný v 1.rade sa žiadosťou ďalej nezaoberal, nevyrozumel žalobkyňu, že by mal
pochybnosť o postupe Ministerstva spravodlivosti SR ohľadom postúpenia, nijakým spôsobom až do

času súdneho konania nevyjadril, že by spochybňoval svoju príslušnosť. Žalobkyňa sa na základe
oznámeniaministerstvaspravodlivostidomnievala,ževovecikonáresp.malbykonaťžalovanýv1.rade.
Uvedené však mohla len predpokladať, keďže samotný žalovaný ministerstvo vnútra bol ohľadom jej
žiadosti voči nej nečinný a z uvedeného dôvodu ako aj z dôvodu opatrnosti podala žalobu voči SR
zastúpenej oboma ministerstvami. Záverom uviedla, že za situácie, keď každý zástupca sa snaží vyhnúť

zodpovednosti necháva na zvážení súdu, či bude konať s pôvodne určenými zástupcami alebo ustáli v
zmysle návrhu Ministerstva vnútra SR, kde sa bude konať so SR - v zastúpení generálnou prokuratúrou.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že sa vôbec nechce vyjadrovať k predmetu konania, pretože
táto záležitosť sa ťahá už 7 rokov. Prešla si svojim peklom a chcela, aby sa to už ukončilo, aby jej boli
preplatené súdne trovy, nič iné nežiadala.

Právny zástupca žalobkyne v záverečnej reči uviedol, že trvajú na podanom návrhu. Podľa nich
dostatočným spôsobom preukázali nevinu žalobkyne. Čo sa týka namietania pasívnej legitimácie zo
strany žalovaných 1, 2 uviedol, že vzhľadom k tomu, že ministerstvo spravodlivosti im oznámilo, že túto
vec postúpili ministerstvu vnútra, žiadali o prejednanie tejto škodovej udalosti na ministerstve vnútra,

ktoré však na toto nereagovalo a z opatrnosti potom podali žalobu voči obidvom orgánom verejnej moci.
Poukázal na to, že medzičasom došlo k zmene tohto zákona, avšak v čase podania žaloby tento zákon
ešte zmenený nebol, takže majú za to, že pasívne legitimovaný v tomto konaní sú jednak žalovaný
v 1. rade ako aj žalovaný v 2.rade, pričom ponechávajú na rozhodnutie súdu s ktorým z účastníkov
konania bude súd konať. Uviedol, že predložili všetky listinné doklady o ktoré opierajú svoj nárok a z

toho dôvodu nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie. Žiadajú, aby súd zaviazal žalovaných poprípade
žalovaného uhradiť sumu 1.779,50 €, ktorá pozostáva z trov vynaložených na právne zastúpenie vo
veci obhajoby v trestnom konaní spolu vo výške 1.650,68 € a trov vynaložených vo veci predbežného
prerokovania nároku spolu vo výške 128,82 €. Rovnako si uplatnil trovy konania, ktorých výšku v lehote
3 dní súdu vyčísli.

V danom prípade predmetom konania je náhrada škody zo zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z..

Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za

škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci okrem tretej časti tohto zákona pri výkone verejnej
moci
a/ nezákonným rozhodnutím
b/nezákonným zatknutím, zdržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody
c/ rozhodnutím o treste, ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe alebo

d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa ods. 2 cit. ust., zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Z faktúry č. 2/2011 zo dňa 11.4.2011 advokáta JUDr. Jozefa Levkuša, so sídlom Štúrova 20, Košice súd

zistil, že fakturoval navrhovateľke podľa vyhlášky MS SR vyhl. Č. 240/90 Zb., vyhl. č. 163/02 Z.z., vyhl.č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za právnu pomoc vo veci obhajoby v trestnej veci
podľa § 221/1,2 Tr.zák. v celkovej sume 1.650,68 €.

Podľa § 6 ods. 1 veta prvá zák. č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená bola zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje
inak.

Podľaods.2vyššiecit.ust.,vprípade,akibasamotnékonštatovanieporušeniaprávoniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.Podľa § 18 ods.1 cit.zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli
v konaní v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení

alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v
konaní v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola
vec postúpená inému orgánu.

Základným predpokladom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím v zmysle

ust. § 6 ods. 1 veta prvá cit. Zákona je zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, ktorým bola
spôsobená škoda a to pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom. Súd v danom prípade po vykonanom
dokazovaníazhodnotenívšetkýchdôkazov,jednotlivoajvichvzájomnýchsúvislostiachdospelkzáveru,
že nárok žalobkyne je dôvodný. Čo sa týka uplatňovaného nároku za úhradu trov trestného konania
ako aj vynaložených trov právneho zastúpenia vo veci predbežného prerokovania nároku žalobkyne.
Súd má v konaní za preukázané, že žalobkyňa si uplatnila náhradu škody v zmysle § 4, § 17 ods. 1,2

a § 18 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., žiadosťou na predbežné prejednanie ministerstvu spravodlivosti
podaním zo dňa 18.8.2011. Rovnako má súd za preukázané,že ministerstvo spravodlivosti následne
listom žalobkyni zo dňa 30.8.2011 oznámilo, že vec odstupuje ministerstvu vnútra, keďže v zmysle §
4 ods. 1 písm. b/ zákona 514/2003 Z.z. na prejednanie nároku je vecne príslušné ministerstvo vnútra
z dôvodu, že škodu spôsobil vyšetrovateľ. Súd má v konaní za preukázané, že rozsudkom Okresného

súdu Michalovce 3T 3/2008 - 236 zo dňa 22.4.2010 žalobkyňa bola oslobodená spod obžaloby, nakoľko
nebolo dokázané, že skutok spáchala obžalovaná. Toto rozhodnutie potvrdil aj krajský súd uznesením zo
dňa6.12.2010sp.zn.8To49/2010-255.Vzhľadomktomu,žežalobkyňabolaspodobžalobyoslobodená,
vznikol jej nárok na náhradu škody v zmysle vyššie citovaných ust. zák. č. 514/2003 Z.z. a preto súd
priznal žalobkyni náhradu škody za trovy v trestnom konaní v celkovej výške 1.650,68 € ako aj trovy

vynaložené vo veci predbežného prerokovania nároku za 2 právne úkony a to príprava a prevzatie a
podanie návrhu 2x 57,20 € + 2x režijný paušál 7,21 €.

Súd sa v konaní zaoberal aj námietkou vznesenou žalovaným ministerstvom vnútra, že v tomto konaní
nie je pasívne legitimovaný, ale pasívne legitimovaná by mala byť Generálna prokuratúra.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b/ zák. č. 514/2003 Z.z. platného do 31.12.2012 vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra SR, ak
v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo poverený orgán policajného zboru. Súd poukazuje
na tú skutočnosť, že žalobkyňa podala žiadosť o predbežné prerokovanie na ministerstvo spravodlivosti

dňa 18.8.2010, pričom ministerstvo spravodlivosti postupovalo v zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z.
a žiadosť postúpilo dňa 30.8.2010 Ministerstvu vnútra SR. Keďže ministerstvo vnútra v zákonnej lehote
neprerokovalo návrh na predbežné prejednanie nároku žalobkyne, žalobkyňa v zákonnej lehote podala
žalobu o náhradu škody spôsobenú pri výkone verejnej funkcie. Súd má tiež za preukázané, že námietku
pasívnej legitimácie podalo ministerstvo vnútra až po novele zákona 514/2003 Z.z. a to zákon 412/2012,

ktorý sa stal účinným od 1.1.2013. Konanie sa však začalo za účinnosti ustanovení starého zákona a
preto podľa názoru súdu žalobkyňa si správne uplatnila nárok u žalovaného Ministerstva vnútra SR,
pričomsúdvtejtovecipoukazujeajnarozhodnutieNSSR3Cdo194/2010zktoréhojezrejmé,ževoveci
náhrady škody spôsobenej v tomto úseku trestného konania orgánom verejnej moci, preto ako orgán
konajúci v mene štátu prichádza do úvahy tak Ministerstvo vnútra SR ako aj Generálna prokuratúra SR.

Čo sa týka pasívnej legitimácie Ministerstva vnútra SR súd poukazuje na uznesenie NS SR z 18.8.2010
sp.zn. 4MCdo 15/2009, kde súd jasne konštatoval, že pre správnu interpretáciu § 6 ods. 1 veta prvá
uvedeného zákona 514/2003 Z.z. tohto ustanovenia nestačí vychádzať len z jeho jazykového znenia,
teda z doslovného gramatického výkladu, ale je nevyhnuté uplatniť výklad systematický a teleologický.
A ďalej uvádza, že súdna judikatúra dovolila, že zmyslom právnej úpravy zodpovednosti štátu za škodu

zodpovedá, aby každá majetková ujma spôsobená nesprávnym, či nezákonným zásahom štátu proti
občanovi bola odčinená. Systematický a logickým extenzívnym výkladom dospela k záveru, že ak došlo
k zastaveniu trestného stíhania alebo oslobodeniu spod obžaloby, treba s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že občan čin nespáchal a že trestné stíhanie proti nemu nemalo
byť začaté. Nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na

náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. V danom prípade by do úvahy mohlo prichádzať
ako pasívne legitimované Ministerstvo vnútra SR ako aj generálna prokuratúra a z hľadiska určenia,ktorý
z týchto orgánov je v tom - ktorom prípade orgánom konajúcim v mene štátu, je rozhodujúce na ktorom z
nich bola podaná žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody; Ak žiadosť bola podanána oboch uvedených orgánoch je príslušným ten z nich, ktorý vo veci začal konať ako prvý. Keďže v tejto
veci ako prvé bolo požiadané o prerokovanie nároku na náhradu škody ministerstvo vnútra, tak tento
orgán je orgánom verejnej moci s ktorým koná v mene štátu súd. Vzhľadom na výsledky vykonaného

dokazovania súd mal za to, že žaloba je dôvodná a preto jej v celom rozsahu vyhovel.

Súd sa zaoberal aj otázkou, kto v konaní mal byť pasívne legitimovaný a keďže v danom prípade
zodpovednosť za škodu v zmysle § 3 zák. 514/2003 znáša štát, teda orgánom verejnej moci s ktorým
súd konal, je Ministerstvo vnútra SR a teda z ministerstvom spravodlivosti nekonal a rozhodol tak, ako

je uvedené vo výroku tohto rozsudku a zaviazal MV SR zaplatiť žalovanú sumu.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v
Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p. ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O. s. p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
podľa § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p. len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p.),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.