Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. september 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/129/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513245937
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1513245937.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobcu : AG-EXPERT, s.r.o.,
Bancíkovej č. 1/ABratislava, IČO: 35 730 595, zast. JUDr. Mária Gbelská, advokátka, A. Hlinku č. 21,
Bánovce nad Bebravou, proti žalovaným: 1./ V.. X. H., nar. XX. XX. XXXX, I.. X.. G. Č.. XX, H., 2./ I..
I. H., T.. XX. XX. XXXX, zom. XX. XX. XXXX, naposledy bytom I.. X.. G. Č.. XX, H., obaja zast. Mgr.

Lena Pištová, advokátka, Teslova 16, Bratislava, o zaplatenie 658,26 € s prísl., na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. 50C 299/2014-262 zo dňa 24. novembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti potvrdzuje.

Žalovaný 1./ má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, konanie voči žalovanej 2./ a konanie v
časti o zaplatenie sumy 219,64 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 219,64 € od
15. 07. 2012 do zaplatenia zastavil a rozhodol, že žalovanému priznáva náhradu trov konania v celom
rozsahu.

1.1. Svoje rozhodnutie v zamietajúcej časti odôvodnil ustanoveniami § 8a ods.2, § 10 ods.6, § 14

ods.2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, čl. III bod 2 písm. a/, čl.
V ods.1 Zmluvy o výkone správy zo dňa 21.3.2007 keď po vykonanom dokazovaní dospel k záveru
o nedôvodnosti žaloby. Uviedol, že predmetom konania bol nedoplatok žalovaného na vyúčtovaní
zálohovýchplatiebzarok2011zagarážazarok2012zabytagaráž.Spornýmvkonaníbolaskutočnosť,
či žalovaný ako vlastník bytu a zároveň aj garáže nachádzajúcej sa v objekte domu na I.. X.. G. XX bol
povinný v rokoch 2011 a 2012 platiť za garáž príspevok do FÚaO, ak áno, v akej výške, sporným bola aj

výška príspevku do FÚaO za byt v roku 2012 ako aj niektoré položky po vyúčtovaní. Podľa žalobcu boli
v roku 2011 vlastníci garáží bez rozdielu toho, či majú alebo nemajú byt v objekte domu povinní platiť
mesačne do FÚaO platbu vo výške 35,- Sk/m2, v roku 2012 boli vlastníci garáží taktiež bez rozdielu
toho, či majú alebo nemajú byt v objekte domu povinní platiť mesačne do FÚaO platbu vo výške 35,-
Sk/m2 a vlastníci bytov boli v roku 2012 povinní platiť do FÚaO platbu vo výške 35,- Sk/m2. Žalobca pri
určení výšky platby do FÚaO vychádzal z hlasovania vlastníkov na schôdzi konanej dňa 06. 11. 2007,

kde tieto platby odsúhlasila nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalovaný
vo vyúčtovaniach zálohových platieb za garáž za rok 2011 a 2012 namietal položku FÚaO, poukazujúc
na skutočnosť, že podľa čl. III bod 2 Zmluvy o výkone správy z 21. 03. 2007 majú vlastníci garáží, ktorí
sú zároveň vlastníkmi bytu v dome na I.. X.. G. XX - XX a Z.. K. XX - XX, nulový preddavok do fondu
údržby a opráv, pričom k zmene tejto skutočnosti nedošlo hlasovaním na schôdzi vlastníkov dňa 06. 11.
2007, keďže uvedené hlasovanie sa týkalo len platby za byt a nie platby za garáž. Podľa žalovaného

platbu do FÚaO ako vlastník bytu za rok 2012 uhradil platbu podľa predpisov zálohových platieb od 01.10. 2011 a 01. 04. 2012, ktoré mu doručil správca a to vo výške 1,- €/m2, celkom vo výške 821,04 €,
neplatil platbu vo výške 1,617 €/m2, keďže takýto predpis platby mu žalobca nedoručil.

1.2. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pokiaľ ide o tvorbu FÚaO (vyúčtovanie zálohových platieb
za garáž za roky 2011 a 2012), podľa zákonnej úpravy platnej v rokoch 2011 a 2012 vlastníci bytov a
nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti
spoluvlastníckeho podielu. Podľa Zmluvy o výkone správy z 21. 03. 2007 si vlastníci vytvárajú fond
prevádzky, údržby a opráv domu podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov (sadzbou za m2 podlahovej

plochy bytu a nebytového priestoru), pričom v zmluve bolo dohodnuté, že vlastníci sú povinní prispievať
na náklady spojené s prevádzkou, údržbou a opravami spoločných častí domu, spoločných zariadení
domu,príslušenstvadomuakoajsosprávoudomumesačnýmipreddavkamidofonduprevádzky,údržby
a opráv vo výške 20 Sk/m2 výmery bytu, za garáž a nebytový priestor vo výške 10 Sk/m2 hradia vlastníci
bývajúci mimo bytového domu K. XX - XX a G. XX - XX, takže úprava obsiahnutá v zmluve bola podľa
názoru súdu súladná so zákonnou úpravou. Zo znenia zmluvy o výkone správy vyplýva, že žalovaný ako

vlastník bytu a zároveň garáže v objekte domu nebol povinný v roku 2011 a 2012 prispievať úhradami do
FÚaO, keď takúto povinnosť mali len vlastníci garáže bývajúci mimo bytového domu K. XX - XX a G. XX
- XX. Táto skutočnosť nebola zmenená ani hlasovaním vlastníkov na schôdzi konanej dňa 06. 11. 2007,
ako to tvrdil žalobca, keď podľa zápisnice z domovej schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov
konanej dňa 06. 11. 2007 vlastníci rozhodli, že súhlasia so zvýšením platby do FO zo súčasných 20,-

Sk/m2 na 35,- Sk/m2 od 01. 12. 2007 s jeho prehodnotením po prvom roku (č. l. 127 spisu), ktorá zmena
sa týkala len vlastníkov bytu (vychádzajúc zo znenia čl. III bod 2 písm. a) zmluvy o výkone správy z
21. 03. 2007). Žalobca v konaní nepredložil žiadne právne relevantné uznesenie zo schôdze vlastníkov
bytov a nebytových priestorov, ktorým by došlo k zmene úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv
nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov, týkajúce sa vlastníkov bytov a zároveň garáží a jedinou

relevantnou úpravou o výške úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv je zmluva o výkone správy
uzavretá dňa 21. 03. 2007. Pokiaľ ide o tvorbu FÚaO ako položku vyúčtovania zálohových platieb za
rok 2012 za byt, žalovaný túto položku rozporoval, keď uviedol, že v roku 2012 uhradil do FÚaO za byt
platbu podľa predpisov zálohových platieb platných od 01. 10. 2011 a 01. 04. 2012, ktoré mu doručil
správca a to vo výške 1,- €/m2, celkom vo výške 821,04 €, neplatil platbu vo výške 1,617€/m2, keďže

takýto predpis platby mu správca nedoručil. Súd z predpisu zálohovej platby za byt platného od 01.
10. 2011, vypracovaného žalobcom a doloženého do spisu žalovaným zistil, že mesačný predpis platby
do FÚaO predstavoval sumu 65,67 € a z predpisu zálohovej platby za byt platného od 01. 04. 2012,
vypracovaného žalobcom a doloženého do spisu žalovaným zistil, že mesačný predpis platby do FÚaO
predstavoval sumu 68,42 €. V roku 2012 mal preto žalovaný podľa týchto predpisov zálohových platieb

uhradiť do FÚaO sumu 3x 65,67 € = 197,01 a sumu 9x 68,42 € = 615,78 €, spolu 812,79 €. Žalobca v
konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, akým spôsobom sa pri vyúčtovaní zálohových platieb za byt
za rok 2012 v položke Fond opráv a údržby domu dopracoval k sume 953,94 € a to napriek tomu, že
v priebehu konania bol viackrát súdom vyzývaný na preukázanie a špecifikáciu jednotlivých položiek
vyúčtovania.

1.3. Pokiaľ ide o ďalšie položky vyúčtovaní za byt a za garáž za roky 2011 a 2012, žalovaný v
konaní namietal vo vyúčtovaní za garáž za rok 2011 položku - činnosť domového výboru vo výške
7,11 €, uviedol, že správca nemá účtovný doklad, ktorým by preukázal prevzatie peňažnej odmeny
členmi domového výboru. Vo vyúčtovaní zálohových platieb za garáž za rok 2012 žalovaný namietal

vo vyúčtovaní položku - činnosť domového výboru vo výške 4,06 € a to z rovnakého dôvodu ako pri
vyúčtovaní za garáž za rok 2011. Pri vyúčtovaní za byt za rok 2012 žalovaný namietal položku náklady
výboru vo výške 4,06 €, položku - poplatok za rozúčtovanie tepelnej energie vo výške 13,13 €,
doúčtovanie fondu opráv za rok 2011 vo výške 66,43 €, dočisťovanie kontajnerového stojiska vo výške
14,40 € a zimnú službu vo výške 12,67 €, keďže tieto položky neboli obsiahnuté v predpise zálohových

platieb a vyúčtovanie zálohových platieb ako účtovný doklad neobsahuje dôvod ich vyúčtovania a
uvedené náklady. Žalobca napriek viacnásobným výzvam súdu nepreukázal dôvodnosť vyúčtovaných
položiek, správnosť ich výšky, spôsob ich výpočtu a rozúčtovania, čím podľa názoru súdu neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal v konaní svoje tvrdenia.

1.4. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 145,
§ 146 C.s.p.1.5. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a vzhľadom na to,
že v konaní mal žalovaný plný úspech vo veci, súd priznal žalovanému náhradu trov konania v celom
rozsahu.

2. Proti zamietajúcemu výroku rozhodnutia podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca navrhujúc, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe (v podobe po čiastočnom späťvzatí) v
plnom rozsahu vyhovie a priznal mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. V odvolaní uviedol,
že v priebehu celého konania poukazoval na skutočnosť, že ako správca zastupujúci vlastníkov bytov

a nebytových priestorov nemal inú možnosť, ako plniť vôľu vlastníkov bytov a nebytových priestorov,
ktorú jednoznačne prejavili rozhodnutím na schôdzi vlastníkov dňa 29.11.2011, v zápisnici z ktorej v
bode 2.2. bolo nadpolovičnou väčšinou vlastníkov rozhodnuté, že vlastníci garáží bývajúci v dome
doplatia poplatky do úrovne platieb vlastníkov garáží bývajúcich mimo domu. Rozhodnutie o rozdielnom
spôsobe platieb pre vlastníkov garáží v bytovom dome a mimo domu, by naopak bolo v rozpore s
ust. § 10 ods.1 zákona č. 182/1993 Z.z., podľa ktorého všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov

sú povinní platiť do FÚaO podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu. Podľa zákona platného v čase
prijatia Zmluvy o výkone správy zo dňa 21.3.2007 a vyúčtovania nedoplatkov, sa náklady uhrádzali podľa
veľkosti spoluvlastníckych podielov a tento zákon nepripúšťal žiadne výnimky. Počas celého konania
odôvodňoval dôvodnosť a právnu opodstatnenosť svojho nároku rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo
dňa 30.11.2000, sp. zn. 2 Cdo 30/2000 z ktorého vyplýva, že rozhodnutie vlastníkov o doplatení do

FÚaO do úrovne platieb všetkých vlastníkov bolo pre správcu záväzné a bolo ho potrebné urobiť bez
ohľadu na akékoľvek ďalšie hlasovania, pretože táto povinnosť vyplývala jednak zo zákona a jednak z
konkludentného rozhodnutia vlastníkov, ktorí platili jednotnú výšku platieb (35 Sk , t.j. do 1,16 €/m2).
3. Žalovaný 1./ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca v odvolaní napáda (aj to nepriamo
a neurčito) iba tú časť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý pojednáva o platení nákladov za garáž s

odôvodnením a odkazom na rozhodnutie prijaté na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov dňa
29.11.2011. Označené rozhodnutie sa týkalo výlučne doplatku do FÚaO vlastníkov garáží bývajúcich
v dome, do úrovne platieb vlastníkov garáží bývajúcich mimo dom za roky 2008 a 2009, pričom žalobca
počas konania vzal svoj nárok v tejto časti späť. Žalobca v konaní nepredložil právne relevantné dôkazy,
ktorým by došlo k zmene úhrad do FÚaO odsúhlasených nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých

vlastníkov bytov a nebytových priestorov tak ako to ukladá ust.§ 14 zákona č. 182/1993 Z.z. a jedinou
relevantnou úpravou o výške preddavkov do FÚaO je Zmluva o výkone správy zo dňa 21.3.2007.
Pokiaľ žalovaný odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2 Cdo 30/2000, toto ani sčasti
nezdôvodňujedôvodnosťaprávnuopodstatnenosťnárokužalobcu,nakoľkosajedná oodlišnúskutkovú
situáciu.

4. Podľa § 470 ods. 1 prechodných ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
platného a účinného od 1.7.2016 / ďalej len „C.s.p.“/ ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
5. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie C.s.p. preskúmal a prejednal vec v zmysle
§ 379, 380 ods. 1 C.s.p. v napadnutom rozsahu t.j. v zamietajúcej časti bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219
ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
6. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2 dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
7. Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že preskúmavanej veci rozhodnutie
súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle
§ 220 C.s.p., pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový
stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci,

výsledky vykonaného dokazovania riadne zhodnotil, keď dôsledne rozviedol ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil. Súd prvej inštancie citoval vyššie uvedené ustanovenia § 8a ods.2, § 10 ods.6, § 14
ods.2 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, čl. III bod 2 písm. a/, čl. V
ods.1 Zmluvy o výkone správy zo dňa 21.3.2007, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých

vyvodil svoje právne závery a prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku
nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie s ohľadom na
vykonané dokazovanie primerane vysvetlil, prečo nebolo možné žalobe vyhovieť. Súd prvej inštancieteda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (§ 220 ods. 2,3 C.s.p.) na ktoré odôvodnenie
poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. stotožňuje.
8. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že ak žalobca

odôvodňoval svoje odvolanie tým, že v danej veci ako " správca zastupujúci vlastníkov bytov a
nebytových priestorov nemal inú možnosť, ako plniť vôľu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorú
jednoznačne prejavili rozhodnutím na schôdzi vlastníkov dňa 29.11.2011, v zápisnici z ktorej v bode
2.2. bolo nadpolovičnou väčšinou vlastníkov rozhodnuté, že vlastníci garáží bývajúci v dome doplatia
poplatky do úrovne platieb vlastníkov garáží bývajúcich mimo domu", tak táto skutočnosť je pri právnom

a skutkovom posúdení veci právne nevýznamná. Naviac z označenej zápisnice, ktorá je súčasťou
súdneho spisu, z bodu 2.2. takáto skutočnosť ani nevyplýva (bod 2.2. Vlastníkom garáží bývajúcim
mimo domu sa vrátia už zaplatené finančné prostriedky do fondu za roky 2008,2009). V bode 2.3 tejto
zápisnice je síce uvedené, že vlastníci garáží bývajúci v dome doplatia finančné prostriedky do fondu
úrovne platieb vlastníkov garáží mimo dom za rok 2008,2009, táto skutočnosť však nemá akýkoľvek
vplyv na prijaté rozhodnutie , keďže z obsahu spisu vyplýva, že doplatky do FÚaO za roky 2008,2009

neboli po čiastočnom späťvzatí žaloby predmetom konania. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazuje na
právne závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.11.2000, sp. zn. 2 Cdo 30/2000 z
ktorého vyplýva, že rozhodnutie vlastníkov o doplatení do FÚaO do úrovne platieb všetkých vlastníkov
bolo pre správcu záväzné a bolo ho potrebné urobiť bez ohľadu na akékoľvek ďalšie hlasovania, pretože
táto povinnosť vyplývala jednak zo zákona a jednak z konkludentného rozhodnutia vlastníkov, ktorí

platili jednotnú výšku platieb (35 Sk, t.j. do 1,16 eur/m2) je treba konštatovať, že citované rozhodnutie
sa týka rozdielneho skutkového stavu, kedy uzavretá zmluva o spoločenstve vlastníkov bytov vôbec
neobsahovala úpravu týkajúcu sa výšky mesačných preddavkov do FÚaO a v konaní bolo potrebné
skúmať, či a akým spôsobom došlo k dohode o výške preddavkov. V posudzovanom prípade je však
nesporné, že medzi žalobcom a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov bytového domu v H., O.. I..X..

G. Č.. XX-XX a ul. Z.. K. Č.. XX-XX bola dňa 21.3.2007 uzavretá Zmluva o výkone správa upravujúca
v čl. III (o.i.) výšku a splatnosť preddavkov do FÚaO.
8.1. Je tiež nesporné, že podľa zákona platného v čase prijatia Zmluvy o výkone správy z 21.03.2007
a vyúčtovania nedoplatkov, sa náklady uhrádzali podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Podľa §
32d (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 01.04.2010) zák. o vlastníctve bytov a nebytových

priestorov vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, správcovia a predsedovia sú povinní zmluvy
o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve uzatvorené do 1. apríla 2010 uviesť do súladu s týmto
zákonom do 31.03.2011. Tie časti zmluvy o výkone správy alebo zmluvy o spoločenstve, ktoré sú
v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, sú po uplynutí tejto lehoty neplatné. Ak si vlastníci bytov
a nebytových priestorov a ich správcovia nesplnili zákonom uloženú povinnosť, nastúpila zo zákona

sankcia v podobe absolútnej neplatnosti príslušných zmluvných dojedaní, ktoré boli po 31.03.2011 v
rozpore s týmto zákonom. Zákon presne definoval úhradu do fondu prevádzky, údržby a opráv tak, že
sa majú platiť podľa veľkosti spoluvlastníckych podielov. Zákon však neurčil výšku platenia úhrad za
jednotlivé priestory. Preto sa odvolací súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že ak si v zmluve vlastníci
odsúhlasili inú výšku platenia pre vlastníkov garáži v dome a mimo domu, jednalo sa o protizákonné

ustanovenie zmluvy. Jedinou úpravou o výške úhrad do fondu prevádzky, údržby a opráv tak zostáva
zmluva o výkone správy z 21.03.2007.
9. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej
časti podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania o
ktorých súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ustanovením § 255 C.s.p.

10. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný 1./ (konanie voči žalovanej 2./ bolo právoplatne
zastavené) v odvolacom konaní plný úspech a vznikol mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle §262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods.1 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods.1 prvá veta C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods.2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods.2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods.1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§431 ods.2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods.2 C.s.p.).