Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. december 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/142/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115217259
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2115217259.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň:

JUDr. Iveta Jankovičová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v spore žalobcu: AB 2 B. V., reg. č.: 572 79 667,
Amsterdam, Strawinskylaan č. 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpený: Advokátska kancelária
GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, adresa pre doručovanie:
Teplická 7434/147, Piešťany, proti žalovanej: I. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. A. XXXX/XX, Y., o
zaplatenie 1.022,67 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava,
č. k. 14C/312/2015-64 zo dňa 29. marca 2018, v časti, v ktorej súd žalobu zamietol a v súvisiacom
výroku o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovanú na zaplatenie 359,87 eura
s 8,05% úrokom z omeškania od 29.06.2015 do zaplatenia a vyčíslený úrok z omeškania 23,09 eura,
do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; výrokom II. žalobu vo zvyšnej časti zamietol a výrokom III.
o náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovaná nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok súd
prvej inštancie po citácii § 1 ods. 2, § 2 písm. a), b) a d), § 9 ods. 1 a 2, § 11 ods. 1 písm. b) zák.

č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSU), § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2, 3 a
5, § 517 ods. 2, § 497, § 502 ods. 1 zák. č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ)
vecne odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal preukázané, že právny predchodca žalobcu,
spoločnosťHomeCreditSlovakia,a.s.akoveriteľažalovanáakodlžníkuzavrelidňa15.10.2012úverovú
zmluvu č. 4210065740, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej bezúčelový úver vo výške 996
eur, s dohodnutou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 28,65 % ročne, RPMN od 36,5 % do 38,5 % a
priemernou hodnotou RPMN vo výške 27,07 %. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť uvedený úver v celkovej

výške 2.016 eur v 60 mesačných splátkach vo výške 34,94 eura, pričom splátky boli splatné vždy do
15. dňa v kalendárnom mesiaci, termín splatnosti prvej splátky, ani termín konečnej splatnosti úveru,
v zmluve uvedený nebol. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú úverové zmluvné podmienky
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. Z predloženého výpisu čerpania, splátok a úhrad vyplýva, že
žalovaná čerpala sumu úveru celkom 996 eur, pričom zaplatila sumu celkom 636,13 eura. Listom zo
dňa 25.08.2014 oznámil žalobca žalovanej, že voči nej eviduje celkovú pohľadávku vo výške 1.022,67
eura a vyzval ju na zaplatenie dlžnej čiastky do 15 dní od odoslania výzvy. Podľa pripojenej kópie

poštového podacieho hárku, bola predmetná výzva žalovanej zaslaná dňa 27.08.2014, žalovaná na
túto výzvu nereagovala. Úverová zmluva zo dňa 15.10.2012 je z pohľadu právnej kvalifikácie zmluvou
uzavretou v zmysle § 497 a nasl. ObZ a zároveň je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 OZ. Právny
vzťah medzi stranami založený predmetnou úverovou zmluvou je tak nevyhnutné posudzovať aj podľazák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§
261 ods. 6 písm. d) ObZ). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat

lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ako i ustanovenia § 52 a nasledujúce OZ má prednosť pred všeobecnou úpravou,
ktoroujeObchodnýzákonník,jenevyhnutné právnyvzťahmedzistranamiposudzovaťpodľaustanovení
OZ a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd dospel k záveru, že žaloba bola

podaná dôvodne len v časti. Sporové strany uzavreli úverovú zmluvu, ktorá má charakter zmluvy o
spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na
základe uzatvorenej úverovej zmluvy žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver v sume 996 eur
s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 28,65 % ročne a žalovaná sa zaviazala vrátiť poskytnutý
úver a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Zmluva o úvere uzatvorená medzi

sporovými stranami však neobsahuje v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010
Z. z., údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a ďalej neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm.
f) zák. č. 129/2010 Z. z., a síce dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V takomto prípade sa

spotrebiteľský úver poskytnutý žalobcom žalovanej považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm.
b) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Údaj o
výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov presne v tomto členení, je základnou
náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve sa uvádza len výška splátky 34,94 eura bez
bližšej špecifikácie, t.j. nie je uvedená výška splátky v členení na istinu, úrok a poplatky. Zákonom

stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné
vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke a aby zároveň nebolo možné,
aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá právo. Dlžník musí mať od začiatku
prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho bude úver splácať, čo z jednotlivých
splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy je v prípade riadneho splácania úveru

splatná posledná splátka. Účelom náležitostí ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z.,
je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a
ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou
naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky, teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno
nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a

poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej forme informovať spotrebiteľa, ako bude s
jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou splatená, okrem odplaty veriteľa. Rovnako
chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z., a síce
doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie vyžaduje presnú špecifikáciu, či je
zmluva uzatvorená na dobu neurčitú, alebo na dobu určitú, v tom prípade je potrebné uviesť presnú

dobu trvania zmluvy. Je pritom nevyhnutné, aby údaj o dobe trvania zmluvy bol uvedený priamo v
samotnej spotrebiteľskej zmluve, teda na listine na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Zmyslom §
9 ods. 2 písm. f) z. č. 129/2010 Z.z. bolo, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o
tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
pričom dotknuté ustanovenie rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru“. Údaj o dobe trvania zmluvy je v danom prípade uvedený iba v § 1 hlavy
7 úverových podmienok, teda rozhodne nebol individuálne dojednaný, nakoľko úverové podmienky
nie sú žalovanou podpísané a žalobca nepreukázal, že žalovaná súhlasila a bola oboznámená s
dobou trvania zmluvy uvedenou v úverových podmienkach. V samotnej zmluve chýba tak uvedenie
termínu splatnosti prvej splátky, ako aj uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru. Vyššie uvedené

údaje zmluva uzatvorená medzi stranami neobsahuje, ide pritom o absenciu podstatných náležitostí
zmluvy podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. V danom prípade žalobca, napriek tomu, že ho v
tomto smere zaťažovalo dôkazné bremeno nepreukázal, že zmluva obsahovala údaj o výške, počte a
termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, presne v tomto členení a údaj o dobe trvania zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, preto je potrebné predmetný spotrebiteľský úver podľa § 11 ods. 1 písm. b)

zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca
má tak nárok iba na vrátenie nezaplatenej časti z poskytnutých peňažných prostriedkov, nemá nárok
na zaplatenie úroku z úveru, ako ani iných poplatkov za úver. Keďže žalovaná zaplatila z poskytnutého
úveru vo výške 996 eur sumu vo výške 636,13 eura, súd jej vo výroku I. uložil povinnosť zaplatiť lenrozdiel medzi skutočne poskytnutými prostriedkami a sumou ktorú už zaplatila, a to vo výške 359,87
eura (996 eur - 636,13 eura) s príslušenstvom. Zároveň priznal žalobcovi z celkovej sumy vyčísleného
úroku z omeškania vo výške 65,63 eura, len vyčíslený úrok vo výške 23,09 eura (úrok z omeškania 8,05

% ročne zo sumy 359,87 eur za obdobie od 11.09.2014 do 28.06.2015), pričom vo zvyšku súd žalobu
o zaplatenie istiny 662,80 eura s príslušenstvom ako aj o zaplatenie vyčísleného úroku z omeškania
42,54 eura, ako nedôvodnú vo výroku II. zamietol.

2. Žalovaná sa dostala do omeškania so zaplatením svojho dlhu, preto má žalobca okrem istiny nárok

aj na zaplatenie zákonného úroku z omeškania. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa
§ 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Žalobcovi bola
z celkovej sumy 1.088,30 eura (žalovaná istina vo výške 1.022,67 eur + vyčíslený úrok z omeškania
65,63 eura) s príslušenstvom priznaná suma v celkovej výške 382,96 eura (priznaná istina vo výške
359,87 eura + vyčíslený úrok z omeškania 23,09 eura) s príslušenstvom, z čoho vyplýva hrubý úspech
žalobcu 35,19 % a hrubý úspech žalovanej 64,81 % a teda konečný čistý úspech žalovanej je 29,62

% (64,81 % - 35,19 %). To v konečnom dôsledku znamená nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu
účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 29,62 % trov konania. Žalovanej v konaní žiadne
trovy nevznikli, súd jej právo na ich náhradu nepriznal, o čom súd rozhodol vo výroku III. rozsudku.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne

v rozsahu výroku II. a III. (posudzujúc odvolanie podľa obsahu, žalobca nebol subjektívne oprávnený
podaťodvolanievočivýroku,vktorombolorozhodnutévjehoprospech),zdôvodu,žesúdprvejinštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h) CSP).

4. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že podľa jeho právneho názoru úverová zmluva obsahuje aj
náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZSÚ, účinného v čase uzavretia zmluvy, ktorý vyžaduje v úverovej
zmluve uviesť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradia, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z.
je v úverovej zmluve uvedená výlučne v súlade so znením zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
platnom a účinnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy a v súlade so znením Smernice Európskeho
parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá stotožňuje pojem výšku,
počet a frekvenciu splátok s pojmom výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V

tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.11.2017, č.
k. 43 Co/24/2017. Rozhodnutie vychádza z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 09.11.2016
vo veci Home Credit Slovakia, a.s. proti Kláre Bíróovej. Právny názor žalobcu je totožný aj s názorom
vyjadreným v rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 15.01.2018, sp. zn. 10Csp/90/2017.
Rozhodnutia sú založené na právnom názore, že zmluva o úvere musí uvádzať iba výšku, počet

a frekvenciu splátok, pričom zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe
nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky
bude započítaná na vrátenie istiny. Podľa rozhodnutia by členské štáty nemali ukladať' zmluvným
stranám povinnosti, ktoré smernica neupravuje. Rovnako Najvyšší súd SR vo svojom uznesení zo dňa
22.02.2018 v konaní sp. zn. 3 Cdo/146/2017 uviedol, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom

úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky.
V zmluvách uzatváraných podľa zák. č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich
uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach. Pokiaľ § 9 ods. 2
písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy výška, alebo počet či termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje,

čo splátka úveru zahrňuje.

5.Ktvrdeniusúdu,žeúdajodobetrvaniazmluvyjevdanomprípadeuvedenýibav§1hlavy7úverových
podmienok nebol individuálne dojednaný, nakoľko úverové podmienky nie sú žalovanou podpísané a
žalobca nepreukázal, že žalovaná súhlasila a bola oboznámená s dobou trvania zmluvy uvedenou v

úverových podmienkach, žalobca uvádza, že úverové zmluvné podmienky predstavujú neoddeliteľnú
súčasť úverovej zmluvy v zmysle hlavy 1 § 1 a § 273 ObZ a žalovaná teda mala možnosť oboznámiť sa
s úverovými podmienkami. Na podporu svojho tvrdenia žalobca poukazuje na rozsudok Krajského súdu
Prešov sp. zn. 1Co/136/2012. Doba trvania úverovej zmluvy vyplýva okrem iného z bodu 44 zmluvy,kde je uvedené, že lehota splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru je do 15. dňa v poslednom
mesiaci. Termín splatnosti splátok je uvedený v bode 41 zmluvy, pričom prvá splátka je splatná po
mesiaci od dátumu poskytnutia úveru. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v

kalendárnom mesiaci, počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcom po mesiaci, v ktorom je splatná
prvá splátka. Dobu trvania zmluvy možno zistiť aj z bodu 36 zmluvy / mesačná splátka 34,94 eura a z
bodu 37 zmluvy, počet splátok 60. V ustanovení § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch
je implementovaný článok 10 ods. 2 písm. c) Smernice 2008/48/ES. Na základe vyššie uvedených
skutočností je nepochybné, že zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona. Vzhľadom na vyššie

uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok v zamietajúcej časti tak, že žalobe žalobcu
vyhovie v celom rozsahu a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania; eventuálne žalobca navrhol,
aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
dospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnomprevyhlásenierozsudku,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne

posúdil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav,
ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania
správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje na

správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by
sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Pre úplnosť
je potrebné uviesť nasledovné:

8. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie istiny 1.022,67 eura, vyčísleného úroku z omeškania vo

výške 65,63 eura, úroku z omeškania 8,05 % ročne zo sumy vo výške 1.022,67 eura od 29.06.2015 do
zaplatenia a náhrada trov konania. Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel a zaviazal žalovanú
na zaplatenie istiny 359,87 eura s 8,05% úrokom z omeškania ročne od 29.06.2015 do zaplatenia a
vyčíslený úrok vo výške 23,09 eura. Voči tomuto výroku žalovaná odvolanie nepodala, preto nadobudol
právoplatnosť a nebol predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Vo zvyšnej časti (poplatkov a úrokov)

súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že zmluva neobsahovala podstatnú náležitosť podľa §
9 ods. 2 písm. k) a f) zákona o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere,
výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov a dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, preto je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov.

9. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) a f) ZoSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia; dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín

konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

10. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

11. V danej veci bola medzi právnym predchodcom žalobcu (Home Credit Slovakia, a.s.) a žalovanou
uzatvorená úverová zmluva dňa 15.10.2012, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške
996 eur. Úver sa žalovaná zaviazal zaplatiť v 60 splátkach po 34,94 eura pri dojednanej úrokovej miere28,65 %. ZoSÚ vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové náležitosti.
Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšej strany záväzkovo-právneho vzťahu
zo spotrebiteľského úveru. Ustanovenie § 9 ods. 2 ZoSÚ stanovuje podstatné náležitosti zmluvy o

spotrebiteľskom úvere, pričom podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, zmluva musí obsahovať výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, teda s rozčlenením jednotlivých čiastok, nestačí teda uviesť len celkovú výšku splátok.
Zo základného gramatického výkladu § 9 ods. 2 písm. k) ZoSÚ je zrejmé, že požiadavka na to, aby v

zmluve o spotrebiteľskom úvere bola ako náležitosť uvedená výška, počet a termíny splátok sa vzťahuje
osobitne ako k istine, tak k úrokom, ako aj k iným poplatkom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere teda
v zmysle citovaného ustanovenia musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok ako istiny, tak aj
úrokov, ako aj iných poplatkov, aby bolo zrejmé, koľko z každej splátky sa započítava na istinu, koľko
na úroky a koľko na poplatky. Podľa názoru súdu zákonodarca pristúpil k prijatej právnej úprave po
predchádzajúcich skúsenostiach, kedy bolo bežné, že veriteľ si započítaval splátky najprv na úroky,

poplatky a rôzne sankcie a až naposledy na istinu (nebolo to v rozpore s ustanoveniami Obchodného
zákonníka), čo ale spôsobovalo neprimerané zadlžovanie spotrebiteľov a narastanie ich dlhu. Pre
spotrebiteľa (dlžníka) je dôležité, aby sa splátka započítava proporcionálne na všetky zložky, t.j. istinu a
aj úroky a nie v prevažnej miere najprv na úroky a poplatky a až neskôr na istinu, pretože takýto spôsob
započítavania splátky zvyšuje celkovú cenu plnenia. Predložená úverová zmluva zo dňa 15.10.2012

takýto konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je významná pre spotrebiteľa,
najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára výhodnosť
poskytnutého úveru, posúdenie, či požadovaný úrok za úver je pre neho, prijateľný, resp. aby spotrebiteľ
bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej právnym predchodcom žalobcu za poskytnutý
úver. Podstatným v danom prípade je to, že pokiaľ zákon kladie dôraz na to, že zmluva o spotrebiteľskom

úvere okrem všeobecných náležitostí podľa OZ musí obsahovať aj ďalšie náležitosti - výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, musí to obsahovať samotná zmluva. Rovnaký právny názor vyslovil aj NS SR v svojom
rozsudku zo dňa 29.11.2017 sp. zn. 7Cdo 128/2016.

12. Je pravdou, ako na to poukazuje žalobca v odvolaní, že v rozhodnutí Súdneho dvora z 09.11.2016 vo
veci C-42/15 o návrhu na začatie prejudiciálne v konania podľa článku 267 ZFEÚ, ktorý podal Okresný
súd Dunajská Streda rozhodnutím z 19.12.2014 a ktorý súvisí s konaním žalobcu proti Kláre Bíróovej
súdny dvor uviedol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) Smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že

zmluva o úvere na dobu určitú ustanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí
vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto
istiny. Tieto ustanovenia v spojení z článku 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil
takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave.

13. Otázka priameho účinku právnych noriem EÚ sa vo všeobecnosti týka vymedzenia podmienok, za
ktorých vnútroštátne orgány môžu určitú právnu normu práva Únie aplikovať priamo, bezprostredne na
prípad, ktorý riešia. Vzhľadom na existenciu ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho
účinku Smerníc v spore medzi jednotlivcami (v tomto prípade veriteľ proti spotrebiteľovi) v zásade
platí zákaz priameho (horizontálneho) účinku spočívajúceho v tom, že žiadne ustanovenie smernice

zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu,
v ktorom stoja proti sebe jednotlivci.

14. Uznané vnútroštátne výkladové metódy vytvárajú právny rámec pre realizáciu povinností súladného
výkladu vnútroštátnych noriem s právom EÚ. To ale neznamená, že tieto metódy môžu viesť k

akémukoľvek výsledku, len aby bol dosiahnutý cieľ smernice. Súdny dvor už sám stanovil medze,
ktoré súladný výklad má, hoci by sa opieral o uznanú vnútroštátnu metódu. Súdny dvor tieto
medze prehľadne zhrnul vo veci C-212/04 rozsudok Súdneho dvora z 04.07.2006 keď uviedol, že
povinnosť vnútroštátneho sudcu odvolávať sa na obsah smernice pri výklade a uplatňovaní relevantných
ustanovení vnútroštátneho práva je obmedzená všeobecnými zásadami práva, najmä právnou istotou a

zákazom retroaktivity a nemôže slúžiť ako základ pre výklad contra legem (proti zákonu) vnútroštátneho
práva (aj rozsudok C-105/03 zo 16.06.2005, C-268/06 z 15.04.2008). Vzhľadom na explicitné znenie
zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov by súdy, ak by vyložili
toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny aúrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná bez poplatkov doslova
„zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup typický pre
priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok nepriamy, takýto postup nie je

možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby bolo možné vykladať zákon v súlade so
Smernicou je potrebné ZoSÚ novelizovať zosúladiť s textom Smernice, inak by bola porušená zásada
právnej istoty (výkladom contra legem). Následkom citovaného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ je nová
legislatívna zmena od 01.05.2018 (vykonaná novelou zák. č. 279/2017 Z.z., ktorým sa mení zákon o
bankách), kde sa uvádza, že vzhľadom na toto rozhodnutie sa upravuje náležitosť zmluvy tak, že sa

nahrádza rozčlenenie pojmom frekvencia. Je teda evidentné, že zákonodarca pristúpil k legislatívnej
zmene a súd nemôže vykladať sporné ustanovenie zákona o spotrebiteľských úveroch rovnako v
prípade dvoch rôznych znení zákona len z dôvodu, aby vyhovel požiadavke žalobcu. Požadovaný
výklad sporného ustanovenia bude možný pri posudzovaní zmlúv uzavretých po účinnosti spomenutej
novely (aby neodporoval princípu zákazu retroaktivity). Podstatným je, že znenie zák. č. 129/2010 Z.z.
v dotknutom ustanovení sa dostalo do konfliktu so smernicou, čo sa zistilo až po vydaní uvedeného

rozsudku Súdneho dvora EÚ. Eurokomforný výklad nemôže nahradiť znenie zákona a správne na takúto
situáciu zareagoval zákonodarca a prijal novelu sporného ustanovenia.

15. Podľa názoru odvolacieho súdu obstojí aj právny názor súdu prvej inštancie, že zmluva uzavretá
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou neobsahovala ani náležitosť dobu trvania zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) CSP.
Žalobca v odvolaní v podstate poukazoval na to, že zmluva obsahovala počet splátok, splatnosť prvej
splátky a poslednej splátky, z čoho sa dala vyvodiť doba trvania zmluvy. Zákon však vyžadoval, aby
zmluva obsahovala aj počet splátok a ich splatnosť v inom ustanovení (§ 9 ods. 2 písm. k), preto konečnú
splatnosť úveru v zmysle zákona bolo potrebné uvádzať iným spôsobom, t.j. konečným dátumom.

16. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, v súlade s § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny v rozsahu napadnutom v odvolaní potvrdil.

17. Žalovaná má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom
rozsahu úspešná. Vzhľadom na to, že žalovanej žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli, odvolací
súd rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva podľa čl. 4 ods. 2 CSP.

18. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).