Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. december 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/144/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4317202138
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4317202138.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členiek
senátu Mgr. Ingrid Radošickej Vallovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu:
Y. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, V. P., proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom
Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, zast. Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA
s. r. o., so sídlom Trenčín, Piaristická 707/25, IČO: 47 234 679, o určenie neplatnosti právneho úkonu

a iné, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa 26. januára 2018 č. k.
9Csp/43/2017-75 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa určenia, že úverová
zmluva uzavretá dňa 15. 10. 2013 medzi žalobcom a žalovaným č. 4310058601 je bez
úrokov a bez poplatkov (II.), vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 283,48 eura do
troch dní od právoplatnosti rozsudku (III.) a vo výroku o trovách konania (V.) p o t v r d z u j e .

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená 15.
10. 2013 v úverovej zmluve č. 4310058601 je neplatná. Určil, že Úverová zmluva uzavretá dňa 15.
10. 2013 medzi žalobcom a žalovaným, číslo 4310058601 je bez úrokov a bez poplatkov. Žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 283,48 eura do troch dní od právoplatnosti. Vo zvyšnej časti žalobu
zamietol a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie odôvodnil

ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 39, § 41,
§ 551 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a uviedol, že žalobca ako dlžník dňa 15. 10. 2013 so žalovaným ako veriteľom
uzavrel písomnú úverovú zmluvu č. 43100586015000, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi
úver vo výške 1.600 eur. Žalobca sa zaviazal úver uhrádzať v 48 mesačných splátkach po 54,22 eura.
Zo zmluvy možno zistiť, že celková výška úveru je 1.600 eur, splatnosť úveru 48 mesačných splátok
po 54,22 eura, celková čiastka, ktorú musí dlžník splatiť 2.440, 80 eura, RPMN za úver 25,1 %, ročná

úroková sadzba 22,40 %, priemerná RPMN 20,83 %, lehota splatnosti 48 mesiacov po poskytnutí úveru
a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, výška kreditného limitu (úverový rámec) 500 eur, RPMN 43,40 %,
ročná úroková sadzba 26,28 %, priemerná hodnota RPMN 26,59 %. Suma 1.600 eur bola prevedená na
účet žalobcu 16. 10. 2013, o čom svedčí výpis z účtu predložený žalovaným (čl. 42). Žalobca na úvere,
podľa tvrdenia žalovaného, uhradil spolu 1.883,48 eura. V spodnej časti úverovej zmluvy sa nachádza
dojednanie o zrážkach zo mzdy s tým, že prípadný nesúhlas sa má označiť krížikom. Žalovaný listom

z 25. 11. 22016 požiadal platiteľa mzdy žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy, v ktorom je vyčíslená
dlžná čiastka ku dňu vyhotovenia listu vo výške 181,66 eura a celková dlžná suma ku dňu 25. 11.
2016 vo výške 778, 08 eura, žiadajú sa zrážky vo výške 108,44 eura mesačne až do doby, pokiaľnebude oznámený pokyn k zastaveniu vykonávania zrážok, nakoľko výška dlhu nemusí byť konečná.
Úverovú zmluvu, ktorú uzatvorili dňa 15. 10. 2013 nebanková spoločnosť a občan spotrebiteľ je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľskom úvere a spotrebiteľskou

zmluvou podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. I keď
sa úverová zmluva považuje za tzv. absolútny obchod, normy obchodného práva sú použiteľné len
v prípade, že neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských
vzťahovpodľapredpisovvydanýchnaochranuspotrebiteľaapodporneObčianskehozákonníka.Zmluva
o spotrebiteľskom úvere je síce upravená v Obchodnom zákonníku, podľa svojho charakteru treba

však právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným posudzovať v zmysle zák. č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch (platnom v čase uzatvorenia zmluvy) a príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka a zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Podstata právneho vzťahu založeného
poskytnutím úveru je občianskoprávna. Úverová zmluva bola uzatvorená v čase, kedy Občiansky
zákonník obsahoval ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Nesporne, že právny vzťah, ktorý vznikol
uzavretím zmluvy treba považovať za absolútny obchod, avšak právny režim sa spravuje predovšetkým

Zákonom o spotrebiteľských úveroch, subsidiárne sa aplikuje Občiansky zákonník všade tam, kde je to
pre občana - spotrebiteľa výhodnejšie. Keďže žalobca ako fyzická osoba vystupuje v tomto právnom
vzťahu ako spotrebiteľ a žalovaný vystupuje ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu, zmluva bola
vyhotovená na formulári s obsahom a zmluvnými podmienkami vopred pripravenými vrátane úverových
zmluvných podmienok bez možnosti žalovaného meniť text a podmienky zmluvy, patrí táto úverová

zmluva podľa obsahu nepochybne medzi spotrebiteľské zmluvy. Je to typová zmluva, v ktorej spotrebiteľ
nemá možnosť meniť obsah a podmienky zmluvy. Zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa mal
za účel zosúladiť slovenské zmluvné práva s Európskym spotrebiteľským právom, hlavne s nepriamymi
účinkami Smernice Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Skúmaním podmienok zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 4310058601, uzavretej dňa 15.

10. 2013 súd zistil, že ide o formulárovú, vopred predtlačenú zmluvu, obsah ktorej spotrebiteľ nemohol
nijak ovplyvniť. V zmluve sa nachádzajú nepresné údaje, resp. chýbajú údaje, ktoré sú obligatórnymi
náležitosťami každej spotrebiteľskej zmluvy. V zmluve nie sú uvádzané termíny splatnosti splátok, ale
chýba najmä termín konečnej splatnosti úveru, pričom doba trvania úverového vzťahu je uvádzaná len
počtom splátok. Presné vymedzenie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej

splatnosti úveru a výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako podstatných
náležitostíspotrebiteľskejzmluvy(§9ods.2písm.f/,k/zákona)súpritomdôležitéúdajeprespotrebiteľa,
ktorý od začiatku trvania zmluvného vzťahu musí vedieť, dokedy ho zmluva zaväzuje, dokedy mu
trvajú zmluvné povinnosti voči veriteľovi. V zmluve sa nenachádza ani údaj o termíne prvej splátky,
termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov, a tak neuvedenie ani termínu konečnej splatnosti úveru

môže spôsobiť, že sa dlžník nevedomky dostane do omeškania, z čoho veriteľ napokon vyvodzuje
sankcie. S poukazom na uvedené neobstojí stanovisko žalovaného, že v zmluve sa nachádzajú všetky
obligatórnenáležitostiavtejsúvislostipoukázalnaSmernicu2008/48/ESz09.11.2016voveciC-42/15.
Sám cituje smernicu v tom, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok
spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bež

ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok. U danej zmluvy totiž žalobca nijako nedokáže dátumy
splátok identifikovať, keď sa v zmluve neuvádza ani len dátum prvej a poslednej splátky. Neprávne
je udaná výška RPMN 25,1 % v neprospech spotrebiteľa, nakoľko výpočtom jej hodnoty sa zistí,
že RPMN je 29,72 % (§ 9 ods. 2 písm. j/ zákona). To má za následok, že spotrebiteľ nie je už pri
uzatváraní zmluvy riadne informovaný o skutočných nákladoch, ktoré mu v súvislosti s úverom vzniknú.

Absencia obligatórnej náležitosti, t. j. termínu konečnej splatnosti úveru, nesprávny údaj o RPMN
spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 písm. b/, d/ zákona. Súd preto určil,
že úver je bez úrokov a bez poplatkov. Súčasťou danej zmluvy je aj dohoda o zrážkach zo mzdy,
pričom žalovaný už začal realizovať svoje právo, keď požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie
zrážok z jeho mzdy. Nastala situácia, keď si veriteľ môže vymôcť celú pohľadávku voči žalobcovi

formou zrážok zo mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prekračovať sumu, ktorú by
bol povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí ustanovení zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal takto zaplatené prostriedky späť a
môže byť od takého postupu odradený neprimeranými nákladmi a ťažkosťami. Spotrebiteľ môže byť
odradený od vymáhania pomerne nízkej sumy z titulu bezdôvodného obohatenia aj so zreteľom na

značné náklady, ktoré by takýmto postupom vznikli. Dohoda o zrážkach zo mzdy môže vyvolať určitú
nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a veriteľa, keďže inštitút zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje
veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je založená na nekalých podmienkach.
Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským štátomzabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská zmluva
obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života bežných
ľudí (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51). Spoločným znakom tejto novej

kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou
obmedzenia autonómie vôle. Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť
od podmienok upravených v Občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenie spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred
vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať,

aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ. Takýmto ustanovením, ktoré možno posudzovať ako
nevyvážené je aj uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Naliehavý právny záujem žalobcu (§ 137
písm. c/ CSP) mal súd preukázaný tým, že žalovaný už realizoval zabezpečovací prostriedok, keďže
požiadal zamestnávateľa žalobcu o vykonávanie zrážky zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo
mzdy. Takto dochádza, resp. by ešte mohlo dôjsť bez právneho dôvodu k zásahu do jeho majetkovej
sféry, pretože zamestnávateľ žalobcu bude musieť, rešpektujúc uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky

zo mzdy žalobcu a žalovaný sa môže na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovať, i keď zákon ustanovuje,
že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou presahovať výšku zrážok, aké sú prípustné pri výkone
rozhodnutia. Pre dohodu platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl.
Občianskeho zákonníka). V danom prípade bolo zrejme preukázané, že žalobca v skutočnosti na úvere
zaplatil viac, než bol povinný zaplatiť, pritom ďalšie trvanie platnosti zabezpečovacieho prostriedku by

umožnil žalovanému vymôcť ešte vyššiu sumu, než mu skutočne patrí. Navyše, súd posúdil úver za
bezúročný a bezpoplatkový. Dohoda okrem označenia veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať
aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Z preskúmanej
úverovej zmluvy zo dňa 15. 10. 2013 niet pochýb, že na jej základe žalovaný poskytol žalobcovi
1.600 eur. Touto zmluvou však v ďalšom vopred žalobcovi vnútil aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v

danom okamihu vo sfére jeho záujmu, dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorá je súčasťou úverovej zmluvy.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca žiadnym spôsobom nebol osobitne oboznámený
zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Nebolo ani
preukázané, že by okrem toho pri uzatváraní zmluvy bol žalobca osobitne upozornený a poučený
o dôsledkoch takejto dohody. Podpísal úverovú zmluvu na mieste určenom pre podpis, tým vlastne

podpísal aj dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú časť nemohol nijako od úverovej zmluvy oddeliť. Možno
z uvedeného vyvodiť nedostatok vôle konajúcej osoby, spotrebiteľa - žalobcu vstúpiť do dohody o
zrážkach zo mzdy so žalovaným. Súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára
2013 sp. zn. 6MCdo 9/2012, kde práve bolo poukazované, že rešpektovanie princípu „ignorantia
iurisnon excusat" (neznalosť zákona neospravedlňuje) v spotrebiteľských právnych vzťahoch zo strany

dodávateľa treba vyžadovať v najvyššej možnej miere, jeho uplatnenie v neprospech spotrebiteľa bude
prichádzať do úvahy len výnimočne, ak to budú odôvodňovať konkrétne okolnosti prípadu. Aj v prípade
tohto princípu totiž platí, že v konkrétnych súvislostiach ustupuje na strane spotrebiteľa dôležitejšiemu
princípu, ktorým je princíp ochrany spotrebiteľa. Vychádzajúc z povahy spotrebiteľských právnych
vzťahov, realite praktického života, a teda aj zdravému rozumu, odporuje požiadavka na podrobnej

(až detailnej) znalosti právnych predpisov zo strany spotrebiteľa. Preto neinformovanosť spotrebiteľa,
resp. jeho nedostatočná informovanosť v tejto oblasti, mu nemôže byť na ujmu. Súd poukázal aj na
zrejmý nedostatok slobodnej, určitej a vážnej vôle žalobcu s dohodou o zrážkach zo mzdy, pretože v
podmienkach úverovej zmluvy a aj všeobecných obchodných podmienok sú poskytované spotrebiteľom
v takej veľkosti písma, že táto už po prvom vzhliadnutí odrádza - znechucuje a vôbec znemožňuje

dôslednejšie preštudovanie, nehovoriac o spotrebiteľoch vo vyššom veku. S poukazom už na uvedené
dôvody a konkrétne okolnosti sa súdu javí takýto právny úkon ako neplatný s poukazom na § 37 ods. 1
Občianskehozákonníka.Súdmávďalšomzato,žeuvedenýpostupžalovanéhosadáspoukazomnauž
uvedené dôvody kvalifikovať ako nekalá praktika, ktorá v zmysle vyššie citovaných ustanovení Smernice
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka nemôže požívať právnu

ochranu. Samotná zmluva obsahuje viaceré zákonu odporujúce dojednania. Z dôvodu neprijateľnosti
je neplatná zmluvná podmienka v zmluve o poskytnutí úveru, v ktorej chýbajú podstatné náležitosti
spotrebiteľskej zmluvy. Vychádzajúc z právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, platnej v čase účinnosti
zmluvy, na základe § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré sa vzťahuje aj na zmluvy majúce charakter
absolútnych obchodov, v časti dojednania zrážok zo mzdy žalobcu ide o neplatné dojednanie, neplatnú

zmluvu. Dohoda o zrážkach zo mzdy nemá ani podstatné náležitosti, pretože dohoda okrem označenia
veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy musí obsahovať aj označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide, a
výšku dohodnutých zrážok. V časti dohody o zrážkach zo mzdy ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
a preto je táto dohoda neplatná. V časti o určenie neplatnosti úverovej zmluvy č. 4310058601, uzavretej15. 10. 2013, súd žalobu zamietol. Úverová zmluva bola uzavretá písomne, na podnet žalobcu, ktorý sa
rozhodol zobrať si od žalovaného úver v určitej výške. Nebolo preukázané, že právny úkon - uzavretie
zmluvy, nebol urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne (§ 37 Občianskeho zákonníka). Dôvod

neplatnosti sa vzťahuje len na časť predmetnej zmluvy, o ktorej časti súd aj rozhodol, avšak nie je
právny dôvod na určenie neplatnosti úverovej zmluvy ako celku. Nakoľko po preskúmaní úverovej
zmluvy a všetkých podmienok dospel súd k záveru, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov, bez
právneho dôvodu žalovaný získal na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie vo výške 283,48 eura. Úver
bol žalobcovi poskytnutý vo výške 1. 600 eur, v skutočnosti však zaplatil 1.883,48 eura, preto mu patrí

vrátiť 283,48 eura, o ktoré sa žalovaný obohatil bez právneho dôvodu. Žalobca však ničím nepreukázal,
že sa žalovaný na jeho úkor bezdôvodne obohatil o sumu 1.451,92 eura, preto súd vychádzal z tvrdenia
žalovaného, podľa ktorého žalobca na úvere uhradil spolu 1.883,48 eura. Taktiež nie je správne tvrdenie
žalobcu ani v tom, že mu bol poskytnutý úver vo výške 600 eur, toto svoje tvrdenie taktiež ničím
nepreukázal.Žalovanýpredložilsúduvýpiszúčtu(čl.42),zktoréhomožnozistiť,ženaúčetžalobcubola
prevedená suma 1.600 eur dňa 16. 10. 2013. Žalobca opak nepreukázal. Súd mal za to, že žalobcovi

bol poskytnutý úver vo výške 1.600 eur, a keďže je bezúročný a bez poplatkov, patrí mu prisúdená suma
z titulu bezdôvodného obohatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov
konania rozhodol súd podľa § 255 CSP. Žalobca mal v konaní čiastočný úspech, preto súd nepriznal
žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovej lehote žalovaný odvolanie, a to vo výroku II., III. a V.
z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP. Súd sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal
argumentáciou žalovaného, preto považuje rozsudok za predčasný a nedostatočne odôvodnený. Súd
v rozsudku uviedol, že v úverovej zmluve č. 4310058601 absentuje rozklad splátok na istinu, úroky a
poplatky a tiež termín konečnej splatnosti, na základe čoho vyhodnotil poskytnutý úver za bezúročný

a bez poplatkov. V zmluve uvedenú hodnotu RPMN vo výške 25,10% považuje za nesprávnu, nakoľko
svojim výpočtom zistil hodnotu RPMN vo výške 29,72%. Tvrdenie ohľadne rozdielnej výšky hodnoty
RPMN nie je súdom bližšie zdôvodnené. Pokiaľ ide o dodržanie zákonných náležitostí podľa § 9 ods.
2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z., predmetná náležitosť je v zmluve uvedená v súlade so zákonným
ustanovením.Informácieosplátkachsúupravenévčastitextuzmluvyoznačenéhoúver,kdesúuvedené

údaje o výške mesačnej splátky, počte splátok, termíne konečnej splatnosti a tiež o termínoch splatnosti
splátok. Žalobcovi bol s úverovou zmluvou zaslaný aj splátkový kalendár, takže bol presne informovaný
o výške jednotlivých splátok a dátume ich splatnosti. Názor žalovaného na splnení uvedenej zákonnej
náležitosti je plne v súlade s rozsudkom Súdneho dvora EÚ zo dňa 09. 11. 2016 vo veci C-42/15,
pričom poukázal na záväznosť judikatúry Súdneho dvora EÚ. Z judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva,

že členské štáty EÚ majú povinnosť interpretovať svoje národné právo v súlade so smernicami, a to s
poukazom na rozhodnutia C-106/77 Simmenthal, C-14/83 Colson and Kamann, C-106/89 Marleasing,
C-397/01 Pfeiffer. Uviedol, že z pohľadu výkladových pravidiel sa dovoláva výkladu contra verba legis
ustanovenia§9ods.2písm.k)zák.č. 129/2010Z.z.,pričomtakýtovýkladniejecontralegem.Žalovaný
zastáva názor, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. je nutné vykladať z pohľadu

princípu právnej istoty a z ohľadu princípu eurokonformného výkladu právnej normy. Záver súdu o tom,
že každá jednotlivá splátka musí podrobne obsahovať rozpis, aká časť splátky pripadá na zaplatenie
istiny a aká na zaplatenie poplatkov a úrokov, nie je správny. Pokiaľ na základe toho dospel súd prvej
inštancie k záveru, že zmluvu je potrebné považovať za bezúročnú a bez poplatkov, jeho rozhodnutie nie
je založené na správnom právnom posúdení veci. Poukázal na rozhodnutie NS SR zo dňa 22. 02. 2018

sp. zn. 3Cdo/146/2017. Náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) je v úverovej zmluve uvedená pod bodom
52 ako lehota splatnosti 48 mesiacov po poskytnutí úver a dátum konečnej splatnosti je určený na 15.
deň v poslednom mesiaci. Žalobcovi bol so zmluvou zaslaný aj splátkový kalendár, takže bol dostatočne
informovaný o svojich povinnostiach vyplývajúcich mu z úverovej zmluvy. K zákonnému pojmu termín
splatnosti je potrebné uplatňovať ustanovenie § 122 Občianskeho zákonníka. Z uvedených dôvodov

navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie alebo,
aby ho zmenil a žalovanému priznal trovy konania.

3. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania žalovaného (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP)

prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania, s verejným vyhlásením rozsudku a
po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku týkajúcom sa určenia, že úverová zmluva uzavretá dňa 15. 10. 2013
medzi žalobcom a žalovaným č. 4310058601 je bez úrokov a bez poplatkov, vo výroku o povinnostižalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 283,48 eura, ako aj vo výroku o trovách konania ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

4. Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. 4310058601 zo dňa
15. 10. 2013, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná, určenia, že zmluva o revolvingovom
úvere č. 4310058601 zo dňa 15. 10. 2013, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, je neplatná, určenia,
že zmluva o revolvingovom úvere č. 4310058601 zo dňa 15. 01. 2013, uzavretá medzi žalobcom a
žalovaným, je bezúročná a bez poplatkov, uloženia žalovanému povinnosti vydať žalobcovi bezdôvodné

obohatenie vo výške 1.451,92 eura. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Dohoda o
zrážkach zo mzdy, uzatvorená 15. 10. 2013 v úverovej zmluve č. 4310058601, je neplatná. Určil,
že Úverová zmluva uzavretá dňa 15. 10. 2013 medzi žalobcom a žalovaným č. 4310058601 je bez
úrokov a bez poplatkov. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 283,48 eura do troch dní od
právoplatnosti. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania
nepriznal. Z dôvodu, že žalovaný podal odvolanie len vo výroku o určenie, že úverová zmluva je bez

úrokov a bez poplatkov a uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 283,48 eura a vo výroku o náhrade
trov konania, sú len tieto tri výroky predmetom preskúmania odvolacím súdom a vo zvyšných výrokoch
je rozhodnutie súdu prvej inštancie už právoplatné.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

6. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,
ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o

odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), ktoré účastník môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej
lehoty. Odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah,
ale aj dôvody preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu.

7. Odvolací súd po preskúmaní veci v rozsahu a z dôvodov uvedených žalovaným v odvolaní dospel k
záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a v napadnutých výrokoch
vec aj správne právne posúdil, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1
CSP ako vecne správny potvrdil. Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie a k námietkam
uvedeným v odvolaní žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné.

8. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch dospel k
záveru,žepokiaľsúdprvejinštancieustálilzáver,že úverovázmluva č.4310058601zodňa15.01.2013
je bezúročná a bez poplatkov, pretože nespĺňa zákonné náležitosti zmluvy v zmysle ustanovenia § 9 ods.
2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom

úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, takýto záver súdu prvej inštancie je správny.
Napriek tvrdeniu žalovaného v podanom odvolaní, že termín konečnej splatnosti úveru je v úverovej
zmluve určený jasne a zrozumiteľne, takáto skutočnosť z predloženej zmluvy nevyplýva. Jediný údaj
svedčiaci o splatnosti pôžičky je údaj o tom, že počet splátok úveru je 48, ktorý je súčasne uvedený i
pri údaji o lehote splatnosti úveru, kde je uvedené 48 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v

poslednom mesiaci. Je tak potrebné potom konštatovať, že splatnosť úveru uvedená len v závislosti od
počtu splátok, t.j. 48 splátok, bez údaja o splatnosti prvej splátky a splatnosti poslednej splátky nemôže
nahradiť náležitosť vymedzenú v ustanovení § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z., keď len údaj o
počte splátok 48 neumožňuje spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum splátok. Súd
prvej inštancie potom ustálil správny právny záver, že predmetnú zmluvu je potrebné považovať za

zmluvu bezúročnú a bez poplatkov.

9. Čo sa týka ďalšej námietky žalovaného, a to, že súd v rozsudku skonštatoval, že v úverovej zmluve
č. 4310058601 absentuje rozklad splátok na istinu, úroky a poplatky, preto je zmluva bezúročná a bez
poplatkov, k uvedenému odvolací súd poukazuje na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR v tejto

otázke a na jeho rozhodnutia sp. zn. 3Cdo/146/2017 a 3Cdo/56/2018 a na to, že pokiaľ ide o to, či
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje výšku, počet a termín splátok úrokov a iných poplatkov, je
potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad ustanovenia § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.
z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presnévymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej
splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného
ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení

informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby.
Nemožno tak od dodávateľov v zmluvách uzatváraných podľa zákona č. 258/2001 Z. z. žiadať, aby v
nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne
vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z. z.
uvádza pojmy „výška“ alebo „počet“, či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je treba za

použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru
zahrňuje.

10. Vychádzajúc z uvedených rozhodnutí, ktoré možno aplikovať aj v prípade aplikácie zák. č. 129/2010
Z. z., ako je tomu v predmetnej veci, sa odvolací súd nestotožnil s právnym posúdením tejto otázky
súdom prvej inštancie a úverovú zmluvu nepovažoval z tohto dôvodu za bezúročnú a bez poplatkov. To

však nič nemení na skutočnosti, že keďže aj podľa odvolacieho súdu úverová zmluva nespĺňa zákonné
náležitosti zmluvy v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zák. č. 129/2010 Z. z., je potrebné ju
považovať za bezúročnú a bez poplatkov, preto je záver súdu prvej inštancie správny a odvolací súd
ho podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Posúdenie ostatných náležitostí zmluvy je z
pohľadu správnosti napadnutých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie už potom bezpredmetné.

11. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1, 2 CSP, a keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).