Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. október 2018

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 9C/241/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315207994
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomíra Krišťáková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2018:5315207994.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krišťákovou v právnej veci žalobcu WM Consulting &

Communication, s. r. o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Kvasnica a partneri, so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01
Piešťany, IČO: 36 866 598 proti žalovanému E. H., nar. X. X. XXXX, bytom G. XXXX/XX, XXX XX V. o
zaplatenie 545,-- € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, ktorá bola Okresnému súdu Čadca doručená dňa 31. 8. 2015, sa žalobca voči žalovanému

domáha zaplatenia istiny vo výške 545,-- € s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že na základe
zmluvy o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 29. 5. 2009 poskytol právny predchodca žalobcu
Slovenská sporiteľňa, a. s., IČO: 00 151 653 žalovanému úver vo výške 16 380,-- € s dohodnutou
pevnou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 6,60%. Podpísaním zmluvy o úvere sa žalovaný v zmysle
časti I. článku I. bod 1 zmluvy o úvere zaviazal poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a poplatky, a to
všetko v 354-och pravidelných mesačných splátkach istiny vo výške 109,-- € splatných vždy k 20.
dňu v kalendárnom mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20. 6. 2009. Dňa 25. 9. 2014

bola pohľadávka Slovenskej sporiteľne, a. s. proti žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávok číslo
1352/2014/CE postúpená na žalobcu, o čom Slovenská sporiteľňa, a. s. informovala žalovaného
oznámením zo dňa 7. 10. 2014. Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 17. 3. 2015 bol žalovaný
vyzvaný právnym zástupcom žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy. Na túto výzvu však žalovaný vôbec
nereagoval. Vzhľadom k nezaplateniu dlžnej sumy žalovaným, žalobca pristúpil k jej vymáhaniu súdnou
cestou. Touto žalobou si žalobca uplatňuje právo na zaplatenie splatných a nezaplatených splátok úveru
od 20. 10. 2014 do 20. 2. 2015 v celkovej výške 545,-- € (5 x 109,-- €) s príslušenstvom, a to úrokov

z omeškania a trov konania. Príslušenstvo uplatnené žalobou predstavuje zmluvný 6,60% ročný úrok
z poskytnutého úveru určený podľa časti I. článku I bod 1. zmluvy o úvere, pričom podľa bodu 7.4.2
Všeobecných obchodných podmienok sa úver úročí denne odo dňa poskytnutia úveru (vrátane) do dňa
predchádzajúceho dňu splatenia úveru (vrátane) a úroky z omeškania vo výške stanovenej príslušnými
zákonnými ustanoveniami za jednotlivé mesiace, za ktoré je žalovaný v omeškaní.

2. Žalovanému bola žaloba doručená v súlade s § 106 CSP dňa 28. 2. 2018.

3. Podaním doručeným súdu dňa 11. 9. 2018 žalobca uviedol, že v konaní je aktívne legitimovaný,
pretože právny predchodca žalobcu zasielal žalovanému pred postúpením pohľadávky viacero výziev
z dôvodu omeškania. Na preukázanie tejto skutočnosti žalobca predkladá súdu výzvu zo dňa 21. 12.2009. Žalobca tvrdí, že táto výzva bola žalovanému zasielaná ako obyčajná poštová zásielka v deň
vypracovania, t. j. dňa 21. 12. 2009. Žalovaný si uvedenú výzvu riadne prevzal, nakoľko právnemu
predchodcovi žalobcu sa zásielka nevrátila. Žalobca poukázal na bod 10.3 Všeobecných obchodných

podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s.. Aj v prípade, ak by si žalovaný uvedenú výzvu neprevzal,
túto je potrebné považovať za doručenú tretí deň po jej odoslaní. Ak by súd nepovažoval predloženie
výzvy zo dňa 21. 12. 2009 za dostatočný dôkaz v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách, žalobca
navrhuje vykonať dokazovanie výsluchom žalovaného, a to za účelom zodpovedania otázky, či právny
predchodca žalobcu vyzýval žalovaného na zaplatenie omeškaného dlhu. Žalobca poukázal na bod

19.16 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s., v zmysle ktorého klient
súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky
voči klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo
nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči klientovi. Klient je oprávnený
postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej len s predchádzajúcim
písomným súhlasom banky. Banka nebude neodôvodnene odpierať súhlas s postúpením. Žalobca

poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. 1. 2009, sp. zn. 1 Cdo 76/2007,
z ktorého jednoznačne vyplýva, že ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách má dispozitívnu povahu.
V označenom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky uviedol, že: „Na dohodu (jej záväznosť),
ktorou veriteľ s dlžníkom ako neprípustnú (§ 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka) bez súhlasu dlžníka
vylúčili inú možnosť postúpenia pohľadávky ako banke, nemá vplyv, že zákon (ide o zákon č. 483/2001

Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (§ 92 ods. 8) do 31. decembra 2001 zákon
č. 21/1991 Zb. - jeho § 38 ods. 9 poskytuje možnosť postúpenia pohľadávky aj inej osobe ako banke.
Takáto možnosť postúpenia by totiž prichádzala do úvahy len vtedy, ak by neplatila spomenutá reštrikcia
v dohode (dohodou veriteľ v rámci svojej zmluvnej voľnosti obmedzil si dovtedy nepochybne širší
rámec dispozície s pohľadávkou). Keďže žalovaný 2/ ako veriteľ túto dohodu so žalobcom (dlžníkom)

nerešpektoval a zmluvne postúpil predmetnú pohľadávku, je zmluva o postúpení pohľadávky neplatným
právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka (pre rozpor obsahu tohto právneho úkonu so
zákonom - ustanovením § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Z uvedeného je zrejmé, že Najvyšší
súd Slovenskej republiky posúdil ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách ako dispozitívne, t. j. ako
ustanovenie, ktoré sa aplikuje pri neexistencii inej dohody zmluvných strán. K nesprávnej aplikácii §

92 ods. 8 Zákona o bankách z dôvodu súhlasu žalovaného s postúpením žalobca uviedol, že tvrdí,
že i v prípade, ak by žalovanému nebola doručená výzva v súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách
(čo výslovne popiera), bolo by postúpenie pohľadávky platné. Tento právny záver vychádza z § 524
ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 veta prvá Zákona o bankách, § 89 ods. 1 zákona o
bankách, bod 19. 16 Všeobecných obchodných podmienok Slovenskej sporiteľne, a. s.. Ustanovenie

bodu 19.16 obchodných podmienok obsahuje jednostranný adresný právny úkon druhej zmluvnej
strany (osoby, s ktorou banka uzatvára zmluvu), ktorým dáva vopred súhlas na postúpenie pohľadávky
voči nej. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách vyžaduje predchádzajúcu výzvu len v prípade
postúpenia bez súhlasu klienta. V posudzovanej veci však postúpenie pohľadávky bolo realizované so
súhlasom žalovaného ako klienta banky, keď jeho súhlas vyplýva z bodu 19. 16 obchodných podmienok.

Ustanovenie bodu 19.16 obchodných podmienok pritom obsahuje: a/ jednostranný adresný právny
úkon druhej zmluvnej strany (osoby, s ktorou banka uzatvára zmluvu), ktorým dáva vopred súhlas
na postúpenie akejkoľvek pohľadávky voči nej, b/ dohodu, podľa ktorej pohľadávky voči banke môžu
byť postúpené len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. V prípade súhlasu klienta (bod
19.16 veta prvá obchodných podmienok) nejde o zmluvnú podmienku, pretože nejde o dvojstranný

právny úkon (zmluvu), i v prípade, ak by súd tento súhlas posúdil ako zmluvnú podmienku, nejde o
zmluvnú podmienku neprijateľnú, pretože nespôsobuje žiadnu nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán. Jej dôsledkom je len to, že banka má vopred udelený súhlas na postúpenie pohľadávky
a zakotvuje obdobný právny režim, ako vyplýva z § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Banka tak môže
svoju pohľadávku postúpiť za rovnakých podmienok, ako vyplývajú z úpravy Občianskeho zákonníka.

4. Žalobca súhlasil, aby súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti. Žalovanému bol termín
pojednávania doručený v súlade s § 112 CSP dňa 18. 9. 2018. U žalovaného súd nemal zistené žiadne
okolnosti,ktorébyužalovanéhopredstavovaliprekážkuobjektívnemubrániacuvúčastinapojednávaní.
Súd preto konal v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

5. Vykonaným dokazovaním, a to vyjadrením právneho zástupcu žalobcu a oboznámením listinných
dôkazov, najmä podanej žaloby, zmluvy o splátkovom úvere číslo 0305062878 zo dňa 29. 5. 2009,
oznámenia o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka zo dňa 7. 10. 2014, výzvyna zaplatenie pohľadávky zo dňa 17. 3. 2015, všeobecných obchodných podmienok, podania žalobcu
doručeného súdu dňa 11. 9. 2018, výzvy zo dňa 21. 12. 2009, mal súd zistený nasledovný skutkový stav:

6.Dňa29.5.2009bolamedziprávnympredchodcomžalobcuSlovenskousporiteľňou,a.s.ažalovaným
uzatvorená zmluva o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX. Žalovaný je v zmluve identifikovaný
svojim menom, priezviskom, rodným číslom, bydliskom a dokladom totožnosti. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie úveru vo výške 16 380,-- €. Uvedený úver sa žalovaný zaviazal splácať v 354 splátkach,
každú vo výške 109,-- € so splatnosťou prvej splátky k 20. 6. 2009 a konečnou splatnosťou dňa 20. 11.

2038. Žalovaný sa v zmluve zaviazal platiť aj poplatok za správu úveru v sume 2,99 € mesačne. Zmluva
tiež obsahuje údaj o úrokovej sadzbe vo výške 6,60% ročne v deň podpisu zmluvy, ktorá je fixná 5 rokov.

7. Podľa výzvy zo dňa 21. 12. 2009 právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s. oznámila
žalovanému, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky z úverovej zmluvy číslo XXXXXXXXX zo dňa
28. 5. 2009 ku dňu 30. 11. 2009 vo výške 427,32 €.

8. Oznámením zo dňa 7. 10. 2014 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie
pohľadávky z úveru číslo XXXXXXXXX na spoločnosť žalobcu na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok číslo 1352/2014/CE uzatvorenej dňa 25. 9. 2014 vo výške 16 196,90 € s príslušenstvom.

9. Výzvou na zaplatenie pohľadávky zo dňa 17. 3. 2015 žalobca vyzval žalovaného k úhrade dlžnej
sumy 17 285,22 €.

10. Podľa bodu 19. 16 Všeobecných obchodných podmienok účinných od 1. 8. 2002 v znení dodatku
číslo 1 účinného do 1. 1. 2003, dodatku číslo 2 účinného od 30. 9. 2003, dodatku číslo 3 účinného od

1. 9. 2004, dodatku číslo 4 účinného od 1. 1. 2006, dodatku číslo 5 účinného od 1. 12. 2006, dodatku
číslo 6 účinného od 15. 7. 2007, dodatku číslo 7 účinného od 1. 1. 2008, dodatku číslo 8 účinného
od 1. 11. 2008, dodatku číslo 9 účinného od 15. 1. 2009 klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená
kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, a to bez ohľadu na to,
či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu

osobu akékoľvek svoje záväzky voči klientovi. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke
alebopreviesťsvojezáväzkyvočinejlenspredchádzajúcimpísomnýmsúhlasombanky,predchádzajúci
písomný súhlas banky nie je potrebný, pokiaľ sa zriaďuje záložné právo k pohľadávkam klienta ako
záložcu voči banke v prospech banky ako záložného veriteľa. V prípade, že klient je spotrebiteľom v
zmysle osobitného právneho predpisu, tak banka nebude bezdôvodne súhlas odopierať.

11. Podľa § 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským
úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo
forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa§2písm.b/zákonač.258/2001Z.z.naúčely tohtozákonasarozumiezmluvouospotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods.2 zákona č. 258/2001 Z. z. spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý

spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 3. 2015 ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišnézmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 28. 2. 2010 spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet
plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného do 12. 6. 2014 zmluvné podmienky upravené

spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez
súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom
úvere podľa osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. V súdenom prípade žalobca uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 545,-- € s príslušenstvom
skutkovo odvodzuje od zmluvy o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX zo dňa 29. 5. 2009 a zmluvy o
postúpení pohľadávok číslo 1352/2014/CE zo dňa 25. 9. 2014.

13. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
Slovenskou sporiteľňou, a. s. a žalovaným bola dňa 29. 5. 2009 uzatvorená zmluva o splátkovom
úvere číslo XXXXXXXXXX. Pri uzatváraní predmetnej zmluvy o splátkovom úvere právny predchodca
žalobcu konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Je to skutočnosť všeobecne známa
a vyplýva i z verejne dostupných údajov obchodného registra. Spĺňa preto predpoklady veriteľa v

zmysle vyššie citovaného § 3 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. a dodávateľa podľa vyššie citovaného
52 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Žalovaný je v zmluve identifikovaný svojim menom, priezviskom,
rodným číslom, bydliskom a číslom občianskeho preukazu, t. j. identifikačnými údajmi fyzickej osoby
nepodnikateľa. Spĺňa preto predpoklady spotrebiteľa v zmysle vyššie citovaného 3 ods. 2 zákona č.258/2001 Z. z. a § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Zmluva o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX
zo dňa 29. 5. 2009 je preto zmluvou spotrebiteľskou a právny vzťah založený predmetnou zmluvou
je vzťahom spotrebiteľským podliehajúcim právnej úprave zákona č. 258/2001 Z. z. a Občianskeho

zákonníka.

14. Na základe predmetnej zmluvy sa právny predchodca žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému
úver vo výške 16 380,-- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v splátkach vo výške 109,-- € mesačne
so splatnosťou prvej splátky dňa 20. 6. 2009 a konečnou splatnosťou úveru dňa 20. 11. 2038. V

konaní nevyšla najavo žiadna okolnosť, ktorá by bola spôsobilá spochybniť splnenie záväzku zo strany
právneho predchodcu žalobcu. Preto súd vzal za nesporné, že právny predchodca žalobcu žalovanému
na základe zmluvy o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX poskytol úver vo výške 16 380,-- €.

15. Z vykonaného dokazovania, a to oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 7. 10. 2014, tiež
vyplynulo, že právny predchodca žalobcu Slovenská sporiteľňa, a. s. pohľadávku z titulu zmluvy o úvere

číslo XXXXXXXXX na základe zmluvy o postúpení pohľadávok číslo 1352/2014/CE zo dňa 25. 9. 2014
vo výške 16 196,90 € s príslušenstvom postúpila na obchodnú spoločnosť žalobcu.

16. V zmysle vyššie citovaného § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je banka oprávnená písomnou
zmluvou postúpiť inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, ako postupníkovi, svoju pohľadávku aj

bez súhlasu klienta za podmienky, že klient nesplnil riadne a včas čo i len jednu splátku istiny úveru a/
alebo úrokov alebo časť, jeho omeškanie trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a na zaplatenie
omeškanej časti peňažného záväzku bol písomne vyzvaný. Toto právo banka uplatniť nemôže, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný
záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva, to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta

so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol jeden rok. Uvedené
ustanovenie § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. je vo vzťahu k § 524 Občianskeho zákonníka
ustanovením lex specialis, v dôsledku čoho sa uplatní prednostne a dodržanie podmienok stanovených
citovaným § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. sa vyžaduje, ak banka nedisponuje súhlasom klienta s
postúpením pohľadávky, ktorú voči nemu má, na tretiu osobu.

17. V súdenom prípade žalobca súhlas žalovaného s postúpením pohľadávky odvodzoval od čl.
19.16 Všeobecných obchodných podmienok. Z citovaného článku vyplýva, že klient výslovne súhlasí
s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu
na to, či sú budúce alebo súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj svoje

záväzky voči klientovi a klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť
svoje záväzky voči banke len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky, predchádzajúci písomný
súhlas banky nie je potrebný, pokiaľ sa zriaďuje záložné právo k pohľadávkam klienta ako záložcu
voči banke v prospech banky ako záložného veriteľa. Uvedené dojednanie obsiahnuté v čl. 19.16
Všeobecných obchodných podmienok nebolo so žalovaným individuálne dojednané, pritom podľa

názorusúduzásadnýmspôsobomovplyvňujeprávnepostaveniežalovanéhoazhoršujejehopostavenie
ako spotrebiteľa oproti právnej úprave zakotvenej v platnom vnútroštátnom práve. Uvedené dojednanie
bolo začlenené do všeobecných obchodných podmienok, ktoré majú mať technicky a vysvetľujúci
charakter. Do všeobecných obchodných podmienok nemajú byť začlenené ustanovenia ovplyvňujúce
právne postavenie zmluvných strán. Okrem toho Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré žalobca

odkazuje, žalovaným podpísané nie sú, čo vyvoláva pochybnosti o tom, či žalovaný bol skutočne
aj s týmto ustanovením, na ktoré žalobca odkazuje, oboznámený a poučený o jeho dôsledkoch. Zo
všetkých uvedených dôvodov bol súd preto toho názoru, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku,
na ktorú prihliadať nemožno. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na závery uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS 103/2016-17 zo dňa 24. februára 2016, kde sa ústavný súd zaoberal

neprijateľnosťou obdobnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Na uvedené ustanovenie čl. 19. 16
Všeobecných obchodných podmienok ako súhlas žalovaného s postúpením pohľadávky preto súd pri
svojom rozhodovaní neprihliadal. Iný osobitný súhlas žalovaného s postúpením pohľadávky žalobca
v konaní nepredložil. Preto podľa názoru súdu žalobca nepreukázal, že žalovaný vyslovil osobitný
súhlas s postúpením pohľadávky z titulu predmetnej zmluvy o splátkovom úvere, a preto žalobcu v

konaní zaťažovalo dôkazné bremeno preukázať splnenie vyššie uvedených podmienok stanovených
ustanovením § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z..18. Súd po zhodnotení všetkých v konaní vykonaných dôkazov jednotlivo i v ich vzájomných
súvislostiach dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal ani splnenie podmienok uvedených v §
92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. pre platné postúpenie pohľadávky z titulu zmluvy o splátkovom úvere

čísloXXXXXXXXXX.Žalobcavkonanínepreukázal,žejehoprávnypredchodcaSlovenskásporiteľňa,a.
s. zaslala žalovanému písomnú výzvu na splatenie splatného dlhu, s ktorým žalovaný bol napriek výzve
v omeškaní viac ako 90 dní. Žalobca v tomto smere nepredložil žiadny právne relevantný dôkaz. V tomto
smere súd tiež uvádza, že iba samotné predloženie výzvy bez ďalšieho dôkazu, že skutočne k odoslaniu
takejto výzvy žalovanému zo strany jeho právneho predchodcu došlo, nepostačuje. Pokiaľ žalobca

navrhol vykonať dôkaz výsluchom žalovaného na zodpovedanie otázky, či právny predchodca žalobcu
vyzýval žalovaného na zaplatenie omeškaného dlhu, súd uvedený dôkazný návrh žalobcu zamietol,
nakoľko žalovaný sa nachádza na mieste súdu neznámom, nepreberá súdne zásielky a zároveň je
na žalobcovi, aby preukazoval svoje tvrdenia, nie na žalovanom, aby preukazoval tvrdenia žalobcu.
Preto zo všetkých uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal, že banka
pred postúpením pohľadávky žalovanému zaslala výzvu na splnenie záväzku a žalovaný napriek výzve

zostal so splatením splatného dlhu v omeškaní, v dôsledku čoho žalobca ani nepreukázal v konaní svoju
aktívnulegitimáciu.VtomtosmeresúdpoukazujeinauznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky,
sp. zn. 7 Cdo 26/2017 zo dňa 28. marca 2018. Z uvedených dôvodov bol súd preto, keďže žalobca v
konaní nepreukázal svoju aktívnu legitimáciu, nútený žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietnuť.

19. Žalovaný bol v konaní voči žalobcovi v celom rozsahu úspešný. Prináležal by mu preto voči žalobcovi
v súlade s vyššie citovaným § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Keďže
však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu voči žalobcovi ani nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Čadca písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p. ak zákon na
podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon

rozhodnutia.