Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2100899320
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2100899320.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej vo veci žalobcu: Y. X., nar. X. Y. XXXX, trvalo bytom
P. XXX, zastúpeného advokátom: JUDr. Peter Arendacký, Železničiarska 13, 811 04 Bratislava - Staré
Mesto, IČO: 31762697, proti žalovanej: Y. X., rod. F., nar. X. U. XXXX, trvalo bytom P. XXX, zastúpenej
advokátom: Mgr. Ivan Puškáč, Konštantína Čulena 2, 917 01 Trnava, IČO: 42156874, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava
z 5. októbra 2017 č. k. 17C/2/2000-1200 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej
vyporiadal tak, že: do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal hnuteľné veci vymenované pod bodmi
1 až 30 v príslušnom čiastkovom výroku rozsudku s tamtiež uvedenými zostatkovými hodnotami, do
výlučného vlastníctva žalovanej prikázal hnuteľné veci vymenované pod bodmi 1 až 64 v príslušnom
čiastkovom výroku rozsudku s tamtiež uvedenými zostatkovými hodnotami; do výlučného vlastníctva
žalobcu prikázal spoluvlastnícky podiel 1 v súčasnosti patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva

sporových strán na nehnuteľnosti zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX pre kat. úz. P., obec P., okres
S. - rodinný dom súp. číslo XXX postavený na parc. č. 217/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
454 m2 v kat. úz. P., vrátane príslušenstva (bez pozemkov), v zostatkovej hodnote 29.051,73 eur; do
výlučného vlastníctva žalobcu prikázal nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva č. XXXX, pre kat. úz.
P., obec P., okres S., a to garáž súp. číslo XXX, postavenú na parc. č. 217/3 - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 35 m2 v kat. úz. P., v zostatkovej hodnote 5.098,65 eur; do výlučného vlastníctva
žalovanej prikázal nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, pre kat. úz. P., obec P., okres S.,

a to budovu súp. číslo XX, vrátane príslušenstva postavenú na parc. č. 21/3, ako aj pozemok parcelu
registra „C“ parc. č. 21/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 183 m2 v kat. úz. P., v zostatkovej
hodnote 28.879,42 eur. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej titulom hodnotového vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 3.170,46 eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku; ďalšími výrokmi rozhodol, že II. žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; III. štát
má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania štátu v rozsahu 39,872% a IV. štát má proti žalovanej
nárok na náhradu trov konania štátu v rozsahu 60,128%.

Právne svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil ust. § 120, § 143, § 144, § 146, § 148 ods. 1,
§ 149 ods. 1 a 3, § 150 a § 853 O.z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
zmien a doplnení); § 151 ods. 1, § 186 ods. 2, § 206, § 207 ods. 3 a § 209 CSP (Civilného sporového
poriadku č. 160/2015 Z. z.); poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Českej republiky z 9.11.2006 sp.zn. 22Cdo 999/2006, z 23.5.2007 sp. zn. 22Cdo 1112/2006, zo 17.8.2010 sp. zn. 22Cdo 2597/2010,
sp. zn. 22Cdo 1221/2002, z 15.6.2006 sp. zn. 22Cdo 680/2005, z 2.11.2000 sp. zn. 22Cdo 1217/1999,
z 16.4.2008 sp. zn. 22Cdo 2735/2007, z 20.12.2000 sp. zn. 22Cdo 2655/1998 a jeho uznesenie z

31.5.2001 sp. zn. 22Cdo 1044/2000, rozhodnutie Mestského súdu v Prahe sp. zn. 2 Cdon 2060/97
z 7.12.1999, judikáty R 42/1972, R 61/1966, R 57/1970 a R 22/1991 a vecne nedostatkom dohody
stránovyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov(ďalejlen„BSM“),zaniknutéhorozvodom
ich manželstva (dňom 10.6.1999), v dôsledku čoho vyporiadať ich BSM musel súd prvej inštancie
napadnutým rozsudkom (druhým v poradí).

Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že predmetom vypriadania BSM boli hnuteľné veci, nehnuteľnosti,
ďalej vyporiadanie spoločných úverov splatených po rozvode len žalobcom a vyporiadanie investícií
vynaloženýchžalovanouporozvodemanželstvananehnuteľnosťpatriacuvpríslušnompodieledoBSM.
Strany v priebehu konania dospeli k dohode ohľadom rozsahu hnuteľných vecí patriacich do BSM, ich
opisu, ich aktuálnej zostatkovej hodnote podľa stavu vecí ku dňu zániku BSM a tiež o tom, komu ich
prikázať do vlastníctva. Súd prvej inštancie preto pri rozhodovaní o vyporiadaní hnuteľných vecí medzi

strany vychádzal zo zhodných skutkových tvrdení strán, keď nemal dôvod pochybovať o ich pravdivosti,
zároveň neprihliadal na niektoré neskoršie neodôvodnené zmeny v tvrdeniach o týchto skutočnostiach,
na ktorých sa strany dohodli, žalovaná neuniesla dôkazné bremeno v tom, že by bolo nutné odchýliť sa
od pôvodných zhodných skutkových tvrdení strán. Strany sa zhodli, že do BSM patrí celkom 93 položiek,
pričom vyporiadaním bolo žalobcovi prikázaných 30 položiek a žalovanej 64 položiek, rozdiel 1 položky

súd odôvodnil tým, že strany si medzi seba rozdelili pôvodnú položku 135, ktorú tvorili 2 ks drevené
chlievy pre ošípané a sliepky 2x3x1,5 m z dosák hnilé, v zostatkovej hodnote 0 eur, tak, že žalobcovi
bol prikázaný jeden kus pod položkou 23.(správne 21) a žalovanej rovnako jeden kus pod položkou 45.
Do masy BSM ku dňu zániku manželstva patrilo aj motorové vozidlo zn. Škoda 1203, EČ: TT711AC,
ktoré však v priebehu konania bolo Okresným dopravným inšpektorátom v S. vyradené z evidencie

motorových vozidiel, pričom spoločnosť ASPOL spol. s r. o. vyplatila za toto vozidlo žalobcovi 28.3.2002
sumu 1.000 Sk, t. j. 33,19 eur, sporové strany sa na pojednávaní 20.2.2015 dohodli, že vzhľadom na
to, že si žalobca ponechal v celom rozsahu šrotovné vo výške 33,19 eur, ako aj vzhľadom na hodnotu,
ktorú si žalobca prisvojil užívaním vozidla v čase od zániku manželstva do zániku veci, vyplatí žalobca
žalovanej vyrovnací podiel za vozidlo vo výške 55 eur, súd preto pri svojom rozhodovaní vychádzal z

tohto zhodného tvrdenia sporových strán.
Súd prvej inštancie ustálil, že do masy BSM patria nehnuteľnosti: 1. spoluvlastnícky podiel 1/2-ice na
nehnuteľnosti rodinný dom s. č. XXX na parc. č. 217/1, zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. P., obec
P., okres S.; 2. stavba - garáž s. č. XXX na parc. č. 217/3 zapísaná na LV č. XXXX pre kat. úz. P.,
obec P., okres S. a 3. budova s. č. XX postavená na parc. č. 21/3 spolu s pozemkom parc. reg. „C“ č.

21/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2, zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz. P., obec P.,
okres S.. Vyhodnotil, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno svojich tvrdení, že právny stav ohľadom
nehnuteľnosti - rodinný dom s. č. XXX zapísaný na LV č. XXXX pre kat. úz. P. je iný ako skutočný
stav. Žalobkyňa svoje skutkové tvrdenia ohľadom toho, že dohoda stavebníkov - žalobcu a žalovanej a
žalobcových rodičov o zriadení spoluvlastníckych podielov k rodinnému domu s. č. XXX bola iná ako je

zapísané na LV nepreukázala, neuniesla dôkazné bremeno ohľadom toho, že by do BSM mal patriť iný
podiel na nehnuteľnosti rodinný dom s. č. XXX, ako ten, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX. Súd preto pri
vyporiadaní BSM vychádzal z aktuálneho listu vlastníctva, podľa ktorého do BSM žalobcu a žalovanej
patrí dom s. č. XXX v podiele 1/2 a vo zvyšnom podiele 1/2 je výlučným vlastníkom domu žalobca.
Strany sa nezhodli na všeobecnej hodnote nehnuteľností, preto bolo potrebné ju určiť znaleckým

dokazovaním. Žalobca predložil na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností znalecký posudok
č. 173/2001 z 13.9.2001 znalca Ing. Oldřicha Jarabicu spolu s odborným posudkom z 13.9.2001, s
ktorými však žalovaná nesúhlasila, preto bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie znalkyňou Ing.
ErikouNemčekovou(ktorávypracovala znaleckýposudokč.37/2004,ktorývšakvzhľadomnapodstatný
časový odstup od jeho vypracovania už nie je aktuálny), ktorej bolo uložené, aby vypracovala doplnok

k podanému znaleckému posudku č. 37/2004 a stanovila všeobecnú hodnotu nehnuteľností podľa
ich stavu v čase zániku BSM a ceny ku dňu vyporiadavania BSM. Znalkyňa vypracovala znalecký
posudok č. 4/2016 zo dňa 2.6.2016, žalovaná s ním súhlasila, žalobca nie, mal za to, že stanovená
cena je neadekvátna, je neprimerane nízka, k znaleckému posudku podal konkrétne námietky, znalkyňa
ich čiastočne akceptovala, žalobca napriek vyjadreniu znalkyne k jeho námietkam žiadal o vykonanie

kontrolného znaleckého dokazovania na stanovenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností, nakoľko ani
s upravenými závermi znalkyne nesúhlasil. Vo veci bol preto na stanovenie všeobecnej hodnoty
nehnuteľností a podanie vyjadrenia k znaleckému posudku Ing. Nemčekovej ustanovený ďalší znalec
Ing. Robert Gombár, ktorý vo veci vypracoval znalecký posudok č. 21/2017 zo 6.2.2017, voči ktorémužalobca namietal len to, že dom s. č. XX bol oceňovaný ako prevádzková budova, nakoniec však
s jeho závermi ohľadom stanovenia všeobecných hodnôt nehnuteľností súhlasil, žalovaná k tomuto
znaleckému posudku uviedla, že s ním čiastočne nesúhlasí, mala za to, že nehnuteľnosti sú precenené,

lebo znalec nesprávne navýšil koeficient polohovej diferenciácie a nedostatočne zohľadnil zlý stav
nehnuteľností, ako aj to, že dom s. č. XX je z nepálenej tehly. Znalec Ing. Robert Gombár, pri
svojom výsluchu trval na záveroch svojho posudku k výhradám žalovanej uviedol, že dom hodnotil
ako murovaný, čo neznamená, že ako z pálenej tehly, lebo murovaný dom môže byť aj z tehly
nepálenej, zotrval aj na stanovenom opotrebení nehnuteľností a použitých koeficientoch polohovej

diferenciácie. Znalci Ing. Erika Nemčeková a Ing. Robert Gombár vo svojich znaleckých posudkoch
dospeli k rozdielnym záverom ohľadom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností, keď znalkyňa
Ing. Nemčeková v posudku č. 4/2016 ohodnotila dom s. č. XX bez pozemku len na 3.931,12 eur
a znalec Ing. Gombár až na 21.094,60 eur, znalkyňa Ing. Nemčeková stanovila všeobecnú hodnotu
pozemku parc. č. 21/3 na 7.872,66 eur, znalec Ing. Gombár ju stanovil na 7.784,82 eur; znalkyňa Ing.
Nemčeková stanovila všeobecnú hodnotu rodinného domu s. č. XXX s príslušenstvom na 64.541,37

eur a znalec Ing. Gombár na 58.103,46 eur; znalkyňa Ing. Nemčeková stanovila všeobecnú hodnotu
garáže s. č. XXX na 5.149,10 eur a znalec Ing. Gombár ju stanovil na 5.098,65 eur. Znalci tak dospeli k
rozdielnym hodnotám, keď najmä rozdiel v stanovení všeobecnej hodnoty domu s. č. XX predstavuje až
17.163,48 eur (21.094,60 eur - 3.931,12 eur), rozdiel v stanovení všeobecnej hodnoty rodinného domu
s. č. XXX predstavuje 6.437,91 eur (64.541,37 eur - 58.103,46 eur), rozdiel v stanovení všeobecnej

hodnoty pozemku parc. č. 21/3 predstavuje 87,84 eur (7.872,66 eur - 7.784,82 eur), rozdiel v stanovení
všeobecnej hodnoty garáže s. č. XXX predstavuje 50,45 eur (5.149,10 eur - 5.098,65 eur). Znalec Ing.
Gombár pri výsluchu k týmto rozdielom uviedol, že pokiaľ ide o rodinný dom s. č. XXX tak rozdiel
predstavuje cca 10%, čo je prijateľné, pretože to bolo hodnotené v inom období. K výrazne odlišnému
stanoveniu všeobecnej hodnoty domu s. č. XX uviedol, že znalkyňa Ing. Nemčeková vychádzala z ceny

30 eur/m2 zastavanej plochy, znalec Ing. Gombár stanovil cenu cca. 210 eur/m2, pričom mal za to, že
jeho hodnota sa blíži k trhovej cene, keď najvyššie ceny na trhu sa pohybujú okolo 1.000 eur/m2, pričom
zohľadnil všetky faktory, ako aj neužívanie, či neúdržbu, vychádzal zo stavu, aký nehnuteľnosť mala v
roku 1999, prihliadol na výnosový princíp, pretože v prípade prenájmu by bolo možné dosiahnuť určité
výnosy a záver svojho posudku nezmenil. Strany sporu vzhľadom na takto zistené rozdiely v stanovení

všeobecných hodnôt nehnuteľností nenavrhovali vykonať viac žiadne dokazovanie, hoci konanie o
vyporiadanie BSM je konaním sporovým, kedy dôkazná povinnosť leží na sporových stranách, pretože
súd z vlastnej iniciatívy dokazovanie nevykonáva. Strany nenavrhli doplniť dokazovanie znaleckým
dokazovaním znaleckým ústavom, pričom v zmysle CSP, súd znalecké dokazovanie môže vykonať iba
na návrh strany, nenavrhli ani doplnenie dokazovania prípadnou konfrontáciou znalcov, nepredložili ani

súkromný znalecký posudok, či odborné vyjadrenie inej odbornej spôsobilej osoby. Preto bolo úlohou
súduvyhodnotiť,záveryktoréhoznaleckéhoposudku(Ing.NemčekovejaleboIng.Gombára)súvdanom
prípade relevantné a objektívne. Z dôvodov podrobne uvedených v bode 64 (str. 61-63) napadnutého
rozsudku súd prvej inštancie dospel o.i. k záveru, že posudok Ing. Gombára vzhľadom na dátum jeho
vypracovania 6.2.2017 oproti posudku Ing. Nemčekovej z 2.6.2016 je aktuálnejší a odráža posledné

zmeny v oblasti cien bývania. Znalecký posudok Ing. Gombára č. 21/2017 vzhľadom na úroveň jeho
vypracovania a logickú konzistentnosť v spojení s výpoveďou znalca na pojednávaní, tak oproti posudku
Ing. Nemčekovej vyznieva dôveryhodnejšie, odbornejšie a objektívne pre potreby tohto konania. Súd
prvej inštancie preto pri stanovení všeobecných hodnôt nehnuteľností, ktoré sú predmetom vyporiadania
BSM, vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Roberta Gombára č. 21/2017 zo 6.2.2017, v ktorom

znalec stanovil všeobecnú hodnotu rodinného domu s. č. XXX na parc. č. 217/1 vrátane príslušenstva
(spevnené plochy z monolitického betónu, vonkajšie schody, prípojka elektro, prípojka kanalizácie,
žumpa, domáca vodárnička v pivnici) zapísaného na LV č. XXXX na 58.103,46 eur; všeobecnú hodnotu
garáže s. č. XXX na parc. č. 217/3 zapísanej na LV č. XXXX na 5.098,65 eur a všeobecnú hodnotu domu
s. č. XX na parc. č. 21/3 spolu s pozemkom parc. č. 21/3 o výmere 183 m2, nehnuteľnosti zapísané na

LV č. XXXX na 28.879,42 eur (z toho dom s. č. XX 21.094,60 eur a pozemok parc. č. 21/3 - 7.784,82 eur).
Strany sa nezhodli ani na spôsobe vyporiadania nehnuteľností.
Vzhľadom na aktuálne vlastnícke pomery k nehnuteľnostiam tvoriacim masu BSM dospel súd prvej
inštancie k záveru, že najrozumnejšiemu, najefektívnejšiemu a najspravodlivejšiemu usporiadaniu
vzťahov v danom prípade bude zodpovedať také riešenie, keď do BSM patriaci spoluvlastnícky podiel

1/2-ice na nehnuteľnosti rodinný dom s. č. XXX na parc. č. 217/1, zapísanej na LV č. XXXX pre kat.
úz. P. spolu s garážou s. č. XXX na parc. č. 217/3 zapísanou na LV č. XXXX pre kat. úz. P. prikáže do
výlučného vlastníctva žalobcu a budovu s. č. XX postavenú na parc. č. 21/3 spolu s pozemkom parc.reg. „C“ č. 21/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 183 m2, zapísané na LV č. XXXX pre kat. úz.
P. prikáže do výlučného vlastníctva žalovanej.
Vychádzal pritom zo zistení, že tak žalobca ako aj žalovaná sa rovnakým spôsobom pričinili o

nadobudnutie predmetných nehnuteľností, obaja sa podieľali na výstavbe rod. domu s. č. XXX s
garážou, dom s. č. XX s pozemkom nadobudli zo spoločných prostriedkov za trvania manželstva a keďže
ich deti sú už dospelé, nie je potrebné prihliadať na potreby maloletých detí (syn F. na ktorého žalovaná
poukazovala je dospelý, na jeho potreby preto súd pri vyporiadaní BSM neprihliadal).
Pokiaľ ide o odkázanosť na bývanie v dome s. č. XXX, tak žalobca ako aj žalovaná uvádzali, že

by chceli v tomto dome zostať bývať, momentálne spolu v tomto dome nežijú, pretože spoločného
spolužitia nie sú schopní, pričom zo samotného priebehu konania, písomných podaní a vyjadrení strán
na pojednávaniach je zrejmé, že žalobca a žalovaná nie sú schopní rozumnej vzájomnej komunikácie,
už vôbec sa nevedia dohodnúť na spoluužívaní vecí, teda kto ktorú nehnuteľnosť, prípadne jej časť
bude užívať a akým spôsobom, nevedia sa dohodnúť na údržbe, úpravách a opravách spoločných
nehnuteľností, ani na úhradách vynaložených nákladov, vo svojich názoroch sa absolútne rozchádzajú.

Žalobca je výlučným vlastníkom zostávajúceho podielu 1-ice na dome s. č. XXX ako aj pozemkov
pod ním, býva v podnájme, do domu sa chce vrátiť, opraviť ho s tým, že by tam mohol bývať aj
so synom. Vzhľadom na vlastnícke pomery k domu s. č. XXX a pozemkom, na ktorých dom stojí je
preto účelné, aby spoluvlastnícky podiel 1-ice patriaci do BSM k domu s. č. XXX bol prikázaný do
výlučného vlastníctva žalobcu, nakoľko tento ako výlučný vlastník celej nehnuteľnosti bude môcť túto

nehnuteľnosť efektívne v celom rozsahu užívať, bude môcť samostatne rozhodovať o hospodárení a
nakladaní s touto nehnuteľnosťou. Ak by súd tento spoluvlastnícky podiel 1-ice k rodinnému domu s.
č. XXX prikázal či už celý, alebo z neho podiel 1-ice, teda podiel 1-iny žalovanej, založil by svojim
rozhodnutím komplikovaný spoluvlastnícky vzťah, ktorého spoluvlastníci by sa nevedeli dohodnúť na
užívaní tejto nehnuteľnosti, t. j. kto bude ktorú časť užívať tak, aby nedochádzalo k tzv. „nadužívaniu“

spoluvlastníckeho podielu žalovanej a prisvojovaniu si úžitkovej hodnoty spoluvlastníckeho podielu
vo výlučnom vlastníctve žalobcu žalovanou. Spoluvlastníci by sa nevedeli dohodnúť na udržiavaní
tejto nehnuteľnosti a nevyhnutných opravách, ktoré táto nehnuteľnosť v zmysle záverov znaleckého
posudku Ing. Gombára vyžaduje, čo by viedlo k ďalším zbytočným súdnym sporom a nehnuteľnosť by
sa nemohla riadne a účelne užívať. Navyše žalobca opakovane deklaroval, že v prípade prikázania

domu s. č. XXX do podielového spoluvlastníctva, podá ihneď žalobu o jeho zrušenie a vyporiadanie. Súd
zohľadnil tiež skutočnosť, že žalovaná nemá právo prístupu k domu s. č. XXX cez pozemky žalobcu a
je nežiaduce vytvárať trvalý stav, keď vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom zastavaného pozemku,
najmä keď platné právo neumožňuje v danej situácii zriadiť pre vlastníka stavby vecné právo mať stavbu
na cudzom pozemku (rozsudok NS ČR z 29.9.2005, sp. zn. 22Cdo 180/2005). O.z. neumožňuje v

súvislosti s vyporiadaním zaniknutého BSM zriaďovať vecné bremená, takýto postup nie je možné zvoliť
ani na základe analógie, či založiť za použitia ustanovenia § 3 ods. 1 O.z.. Pokiaľ by súd vyporiadal
BSM strán k domu s. č. XXX prikázaním či už celého spoluvlastníckeho podielu 1-ice patriaceho do
BSM alebo len polovice z tohoto podielu, t. j. 1/4 -iny do vlastníctva žalovanej, žalovaná by nemala
zabezpečený prístup k nehnuteľnosti cez pozemky, na ktorých stavba stojí a vecné bremeno by bolo

možné zriadiť len v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva podľa § 142 ods. 3 O.z.. Súd
tak nemôže bezpodielové spoluvlastníctvo, ktorého predmetom je spoluvlastnícky podiel 1-ice na stavbe
- dom s. č. XXX zriadenej na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu vyporiadať tak, že by túto
prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej. Pokiaľ žalovaná argumentovala niektorými rozhodnutiami
súdnej praxe, podľa ktorých je možné výnimočne na základe okolností konkrétneho prípadu, prikázať

predmet bezpodielového spoluvlastníctva do podielového spoluvlastníctva oboch manželov (napr. R
76/1970, rozsudok NS ČR zo 17.5.2001 sp. zn. 629/2000), súd prvej inštancie uviedol, že tieto súdne
rozhodnutia prevažne vychádzali zo zistenia, že spolužitie strán v predmetnej nehnuteľnosti nevedie ku
konfliktom a že takýto stav by stranám prípadne vyhovoval i naďalej, v danom prípade je však zrejmé, že
ďalšie spolužitie žalobcu a žalovanej v dome s. č. XXX je nemysliteľné, nevedia spolu nekomunikovať,

nevedia sa dohodnúť na užívaní a udržiavaní tejto nehnuteľnosti, ani na úhrade nákladov na ňu, táto
nehnuteľnosť navyše nevyhnutne vyžaduje ďalšie opravy, čo predpokladá ďalšie spoločné rozhodnutia
o spôsobe vykonania opráv a úhrade nákladov. V záujme prospešného užívania nehnuteľnosti domu
s. č. XXX tak vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán k domu s. č. XXX či už prikázaním
podielu 1-ice do výlučného vlastníctva žalovanej, alebo prikázaním tohto podielu do podielového

spoluvlastníctva strán, neprichádza do úvahy. Rozhodnutia súdnej praxe o vyporiadaní BSM prikázaním
do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov sú rozhodnutiami výnimočnými, pričom v danom
prípade predpoklady pre takéto výnimočné rozhodnutie nenastali. Nebolo by to účelné aj preto, lebo
žalovaná sa navrhovanými spôsobmi vyporiadania BSM v podstate domáhala toho, že chce naďalejužívať tzv. prednú časť domu, resp. izby, ktoré si aktuálne vyčlenila, t. j. kuchyňu, obývačku, detskú izbu,
chodbu,vchodaschodyzdvora,avšakideálnyspoluvlastníckypodiel1-icenadomes.č.XXXje„menší“
ako celá tzv. predná časť domu, navyše ho nemožno vzťahovať na užívanie konkrétnych izieb, nakoľko

spoluvlastnícky podiel neznamená, že vlastnícke právo spoluvlastníka sa vzťahuje na určitú konkrétnu
časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve, ale je iba číselným vyjadrením právneho postavenia
spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom a znamená mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, na užívaní spoločnej veci,
pričom je zrejmé, že predná časť domu, ktorú užíva žalovaná je väčšia ako spoluvlastnícky podiel 1-ice

k domu, teda v prípade prikázania jej celého podielu 1- k domu by nevyhnutne žalovaná aj tak musela
po dohode so žalovaným zmeniť spôsob/rozsah užívania domu s. č. XXX, v prípade, že by jej bola
prikázaná polovica tohto podielu , t. j. celkom 1-ina na dome s. č. XXX, musela by rozsah užívania domu
s. č. XXX ešte výraznejšie obmedziť tak, aby mal žalovaný možnosť užívať svoj zodpovedajúci podiel
3-ín na tomto dome. Strany by tiež museli byť schopné sa na takomto spôsobe užívania domu s. č. XXX
dohodnúť, čo však v ich prípade preukázané nebolo.

Žalovaná ako hlavný dôvod pre prikázanie domu s. č. XXX do podielového spoluvlastníctva strán, resp.
pre reálne rozdelenie tejto nehnuteľnosti uvádzala, že prikázaním tohto domu do vlastníctva žalobcu by
prišla o bývanie, pričom nemá kde inde uspokojiť svoju bytovú potrebu, poukazovala na svoje práva na
zachovanie ľudskej dôstojnosti, právo na bývanie, právo na ochranu domova. Ustanovenie § 150 O.z.
však neupravuje zásadu, podľa ktorej by bolo nevyhnutné pri vyporiadaní BSM prihliadať na to, či bude

vyriešená bytová otázka oboch manželov. Vyporiadanie BSM podľa § 150 O.z. má jednak kvalitatívnu
stránku, t. j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, jednak kvantitatívnu stránku, pri ktorej ide o
hodnotové podiely strán. V dôsledku vyporiadania BSM v zásade zo spoluvlastníctva vylúčená strana
strácaprávnydôvodužívaniadomuažiadneustanoveniazákonavýlučnémuvlastníkovidomuneukladá,
aby ďalej trpel užívanie domu bývalým manželom, alebo aby mu zabezpečil bytovú náhradu, či znášal

iné obmedzenie vlastníckeho práva, ktoré môže byť ustanovené jedine zákonom. Takéto obmedzenie
nemôže vyplývať ani z analogického použitia zákona. Podstatou rozhodnutí o vyporiadaní BSM je
určenie, komu k jednotlivým veciam patriacim do BSM vlastníctvo k veci zostane a kto ho stráca.
Kritérium zabezpečenia bývania každému z bezpodielových spoluvlastníkov zákon neustanovuje. Je
zrejmé, že žalovaná v dome s. č. XXX prežila prevažnú časť života, rovnako tak žalobca, ktorý bol (hoci

je výlučným vlastníkom podielu 1/2 na dome a pozemkov pod domom) z užívania tejto nehnuteľnosti v
posledných rokoch nedobrovoľne vylúčený, a to predovšetkým z dôvodu nemožnosti spolužitia v jednom
dome so žalovanou. Pokiaľ ide o zabezpečenie práva na bývanie, toto si môže žalovaná zabezpečiť z
hodnôt, ktoré vyporiadaním BSM získava, keď súd jej prikázal budovu s. č. XX s pozemkom parc. č.
21/3 v k. ú. P., ktorú po potrebných stavebných úpravách (možnosť využiť prostriedky z vyrovnacieho

podielu, ktorý súd uložil zaplatiť žalobcovi žalovanej) a po povolení stavebným úradom, môže použiť na
vlastné bývanie, prípadne môže dom s. č. XX s pozemkom parc. č. 21/3 predať a za výťažok z predaja
spolu s vyplateným vyrovnacím podielom od žalobcu si môže zabezpečiť iné vlastné bývanie, či už v
menšomdomčekualebogarsónke,alebovoformenájmubytu,prípadnemôžedoms.č.XXspozemkom
prenajímať na podnikateľské účely a z príjmu z prenájmu si platiť vlastné nájomné, či splácať hypotéku,

ktorou si bývanie zabezpečí. Vzhľadom na to, že žalovaná prostredníctvom domu s. č. XX s pozemkom
parc. č. 21/3 spolu s vyplateným vyrovnacím podielom od žalobcu má možnosť uspokojiť svoje bytové
potreby (úprava domu na bývanie, predaj domu a kúpa inej nehnuteľnosti, prípadne nájom), súd na
strane žalovanej nezistil také okolnosti subjektívneho charakteru - zdravotný stav, sociálne dôvody, stav
odkázanosti na bývanie v dome s. č. XXX - pre ktoré by si žalovaná nemohla svoje bytové potreby

uspokojiť inde.
Nie je pritom podstatné, že budova s. č. XX postavená na parc. č. 21/3 zapísaná na LV č. XXXX pre
kat. úz. P. je v zmysle aktuálneho zápisu v katastri nehnuteľností, ako aj podľa vyjadrenia znalcov Ing.
Nemčekovej a Ing. Gombára prevádzkovou budovou, nevhodnou na bývanie, pretože žalovaná túto
stavbu môže využívať buď so zreteľom na jej terajší účel a potom z dosiahnutých výnosov riešiť svoje

bývanie, alebo túto v súlade s technickými normami a po zabezpečení potrebných povolení zmeniť na
stavbu vhodnú na bývanie. Správne posúdenie toho, o aký druh stavby sa v prípade domu s. č. XX
jedná, malo význam len z hľadiska stanovenia všeobecnej hodnoty tejto nehnuteľnosti (kde sa znalci
jednoznačne zhodli, že ide o prevádzkovú budovu), nie pre posúdenie otázky, či týmto domom bude
vyriešená bytová otázka žalovanej.

Pokiaľ žalovaná poukazovala na právo na zachovanie domova, je nevyhnutné uviesť, že v prípade
rozvodu manželstva, s ktorým je spojené vyporiadanie majetkových hodnôt, ktoré manželia za
trvania manželstva nadobudli, musí bývalý manžel nevyhnutne rátať s tým, že sa bude musieť
zmeneným okolnostiam prispôsobiť, teda sa i prípadne presťahovať a vytvoriť si nový domov nanovom mieste. Žalovaná argumentovala potrebou zachovania základných ľudských práv, použijúc
argumenty z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 279/2012 zo 14.11.2013, v ktorej súd
celkom výnimočne, a to pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva bývalých manželov, nad záujem

podielového spoluvlastníka na konečnom usporiadaní vzťahov z podielového spoluvlastníctva jeho
zrušením a vyporiadaním nadradil záujem maloletých detí podielových spoluvlastníkov na zachovanie
ich domova v danej nehnuteľnosti, a teda žalobu o zrušenie podielového spoluvlastníctva k bytu súd
zamietol nie z dôvodov na strane bývalej manželky, ale z dôvodu zachovania domova maloletých detí,
pričom uviedol, že takéto rozhodnutie je dočasné, kým deti nenadobudnú schopnosť vytvoriť si inde

vlastný domov. V tomto konaní však potreba uspokojenia bytových potrieb maloletých detí nevystupuje,
žalovaná je dospelá osoba, má schopnosť samostatne sa živiť, vyporiadaním BSM nadobúda hodnoty
prostredníctvom ktorých je schopná vyriešiť svoju bytovú otázku, preto nie je možné dospieť k záveru,
že prikázaním podielu 1-ice na dome s. č. XXX do vlastníctva žalobcu dôjde k zásahu do jej práva
na zachovanie ľudskej dôstojnosti, práva na bývanie, či práva na domov. Rozhodnutie o vyporiadaní
BSM nemá byť rozhodnutím dočasného charakteru, naopak, má sa ním natrvalo vyriešiť vyporiadanie

majetkových hodnôt medzi bývalými manželmi. Preto bol celkom nedôvodný návrh žalobkyne aby súd
žalobu v časti o vyporiadanie BSM vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu 1-ice k domu s. č. XXX
„nateraz“ zamietol, s tým, že by išlo o dočasné rozhodnutie, kým si žalovaná nebude môcť vyriešiť
inak svoju bytovú potrebu. V BSM sa zásadne naraz vyporiadavajú všetky majetkové hodnoty doň
patriace, a to z hľadiska potreby celkového usporiadania vzťahov medzi bývalými manželmi, ako aj

v súvislosti s potrebou určiť správne výšku vyrovnacieho podielu medzi bývalými manželmi titulom
hodnotového vyporiadania BSM. Preto je zamietnutie žaloby o vyporiadanie BSM v časti o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva k spoluvlastníckemu podielu k nehnuteľnosti patriacemu do BSM v
zmysle zákona neprípustné, takéto rozhodnutie súdu by predstavovalo denegatio iustitiae, v podstate
by išlo o odmietnutie súdu rozhodnúť o vyporiadaní zaniknutého BSM.

Ďalším kritériom, ktoré súd zohľadnil pri rozhodovaní bola zásada, že manželovi, ktorý pri vyporiadaní
BSM vyžaduje prikázanie nehnuteľnosti do svojho vlastníctva a ktorému svedčí hľadisko účelného
využitia tejto nehnuteľnosti, ale nemá prostriedky na vyporiadanie podielu druhého manžela, nemožno
v zásade nehnuteľnosť prikázať, najmä ak druhý manžel je solventný a tiež žiada, aby mu boli
nehnuteľnosti prikázané. Žalovaná v konaní opakovane uvádzala, že nemá finančné prostriedky

na vyplatenie vyrovnacieho podielu žalobcovi, naopak žalobca uvádzal a preukázal, že je schopný
žalovanej vyrovnací podiel zaplatiť, a to na základe pôžičky od S. H. vo výške 13.000 eur.
K žiadosti žalovanej, aby jej žalobca v prípade prikázania mu rodinného domu s. č. XXX zabezpečil
zodpovedajúcu bytovú náhradu, súd uviedol, že konanie o vyporiadanie BSM je konaním, kde určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 150 O.z.), v rámci tohto

konania nemožno právo na bytovú náhradu zo spoluvlastníctva vylučovanému spoluvlastníkovi založiť
ani za použitia ustanovenia § 3 ods. 1 O.z., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na získanie bytovej náhrady
(upravovanej zákonom pri nájme bytu) by mala druhej strane slúžiť vyplatená suma určená na
vyporiadanie podielu. Bolo by značným zvýhodnením zo spoluvlastníctva vylučovaného účastníka, keby

mu popri nezníženej finančnej náhrade mal druhý účastník zabezpečiť naturálnu náhradu - náhradný byt
či náhradné bývanie. Požiadavke spravodlivosti či rovnosti oboch strán zodpovedá, aby vylúčená strana
v rámci jej podielu dostala ekvivalentnú náhradu toho, čo druhá strana prikázaním do jej vlastníctva
získava. V danom prípade okrem hnuteľných vecí žalovaná získava nehnuteľnosť dom s. č. XX s
pozemkom parc. č. 21/3 ako aj vyrovnací podiel v peniazoch, ktorých prostredníctvom môže uspokojiť

svoju bytovú potrebu.
K možnosti vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k podielu 1-ice na dome s.
č. XXX, reálnym rozdelením tejto nehnuteľnosti, ktorú možnosť navrhovala žalovaná, súd uvádza, že v
konaní o vyporiadanie BSM, spôsob vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti jej
reálnym rozdelením v zmysle ustanovenia § 150 O.z. nie je možný a neprichádza do úvahy ani použitie

analógie s ustanovením § 142 ods. 1 veta tretia O.z.. Súd možnosť reálneho rozdelenia nehnuteľnosti
v tomto konaní zvažoval len ako ďalší možný postup v prípade, že by svojim rozhodnutím založil
podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k domu s. č. XXX, teda skúmal, či by následne v konaní o
vyporiadanie tohto podielového spoluvlastníctva, bolo možné situáciu žalobcu a žalovanej riešiť reálnym
rozdelením domu s. č. XXX. S poukazom na § 85 Stavebného zákona, § 118 a § 139 O.z., R 108/1967, R

61/1968 a R 45/1991, rozsudky NS ČR z 27.5.2004, sp. zn. 22Cdo 629/2004, z 19.4.2007, sp. zn. 22Cdo
960 /2006, z 22.4.2004 sp. zn. 22Cdo 559/2004 a z 5.9.2005 sp. zn. 22Cdo 1644/2005 a vykonané
dokazovanie súd dospel k záveru, že riešenie spoluvlastníctva medzi žalobcom a žalovanou reálnou
deľbou domu s. č. XXX na tzv. prednú a zadnú časť, nie je v danom prípade možné, a to vzhľadomna to, že do BSM patrí iba podiel 1-ice na dome s. č. XXX, pričom podľa geometrického plánu Ing. H.,
pozemok pod tzv. prednou časťou by mal výmeru 124 m2 a zadná časť by mala výmeru 41 m2, čiže
to nezodpovedá vlastníckym podielom na predmetnej nehnuteľnosti, keď podiely na túto nehnuteľnosť

sú ideálne, pričom takýmto rozdelením domu s. č. XXX vzniknú hodnotne rozdielne samostatné diely
nehnuteľnosti (sú rôzne vybavené, v rozdielnom stave zachovanosti), predná časť domu by mala
hodnotu výrazne vyššiu ako zadná časť domu, teda hodnota prednej časti by bola výrazne väčšia ako
je hodnota podielu 1 na dome s. č. XXX, teda podiel 1-ice ktorý patrí do BSM je menší ako celá predná
časť domu, takže žalovanej by nebolo možné prikázať celú prednú časť domu, ktorej sa reálnou deľbou

domáhala, pričom rozhodnutím o vyporiadaní BSM nie je možné meniť spoluvlastnícky podiel žalobcu vo
výške 1-ice, ktorý má vo svojom výlučnom vlastníctve. Aby hodnoty spoluvlastníckych podielov žalobcu
a žalovanej (ktorej by bol prikázaný celý podiel 1-ice patriaci do BSM) boli rovnaké, žalobca by okrem
zadnej časti (výmera 41 m2), musel nevyhnutne dostať aj určitú časť prednej časti domu, čo v zmysle
stanoviskaznalcaL.byviedlokabsolútnejrekonštrukciidomusnákladmiokolo50%,tedakjejtotálnemu
prebudovaniu, čo by bolo spojené s neúmernými nákladmi. Reálne rozdelenie by bolo možné len v

prípade, ak by žalovaná zostala bývať v tzv. zadnej časti, pričom by jej bol prikázaný podiel 1-iny na
dome s. č. XXX, ktorú možnosť však žalovaná vôbec nepripúšťala. Navyše ako bolo vyššie uvedené,
v prípade reálneho rozdelenia domu s. č. XXX, by museli byť žalobca so žalovanou schopní ďalšieho
spolužitia v susediacich nehnuteľnostiach, bolo by potrebné zriadiť právo prístupu žalovanej k domu cez
pozemky žalobcu.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej k podielu 1-ice na dome s. č. XXX na pozemku parc. č. 217/1
zapísanom na LV č. XXXX pre kat. úz. P., spôsobom, pri ktorom by bolo zachované spoluvlastníctvo
oboch k tejto nehnuteľnosti, teda či už prikázaním celého podielu 1-ice do výlučného vlastníctva
žalovanej, alebo prikázaním podielu 1-ice z tohto podielu, teda 1/4-iny do výlučného vlastníctva

žalovanej nie je efektívne, nemôže slúžiť účelnému užívaniu tejto nehnuteľnosti do budúcnosti a povedie
k vzniku ďalších súdnych sporov. Preto súd nehnuteľnosti patriace do BSM vyporiadal medzi stranami
tak, že žalobcovi prikázal do výlučného vlastníctva spoluvlastnícky podiel 1 v súčasnosti patriaci do
bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz.
P. - rodinný dom súp. číslo XXX postavený na parc. č. 217/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere

454 m2 v kat. úz. P., vrátane príslušenstva (bez pozemkov), v zostatkovej hodnote 29.051,73 eur; spolu
s ním žalobcovi prikázal do výlučného vlastníctva garáž s. č. XXX zapísanú na LV č. XXXX, pre kat. úz.
P., postavenú na parc. č. 217/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 35 m2 v kat. úz. P., v zostatkovej
hodnote 5.098,65 eur, ktorá garáž je rovnako postavená na pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu a
slúži pre potreby vlastníka domu s. č. XXX, resp. v podstate predstavuje príslušenstvo rodinného domu

s. č. XXX a do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č.
XXXX, pre kat. úz. P., obec P., okres S., a to budovu súp. číslo XX, vrátane príslušenstva postavenú
na parc. č. 21/3, ako aj pozemok parcelu registra „C“ parc. č. 21/3 - zastavaná plocha a nádvorie o
výmere 183 m2 v kat. úz. P., v zostatkovej hodnote 28.879,42 eur, ktorej rekonštrukciou, prenájmom
alebo predajom žalovaná môže vyriešiť svoje bývanie, rešpektujúc zásadu, že spôsob vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva má byť zásadne taký, aby výška vyrovnacieho podielu na hodnotové
vyrovnanie BSM bola čo najnižšia.
Žalovaná v rámci vyporiadania BSM, žiadala s poukazom na § 150 O.z., náhradu investícií
(špecifikovaných v napadnutom rozsudku), ktoré vynaložila po zániku BSM v období rokov 2002 -
2014 zo svojich vlastných prostriedkov na rodinný dom s. č. XXX. Žalobca nesúhlasil s tým, aby boli

zohľadňované investície žalovanej na rodinný dom s. č. XXX, pretože on s vykonanými rekonštrukciami
nesúhlasil, naopak žiadal uvedenie domu s. č. XXX do pôvodného stavu. Žalobca tiež dôvodil, že
vyporiadaná by mala byť iba polovica týchto investícií, pretože len polovica domu s. č. XXX patrí do
BSM. Investície, ktoré žalovaná vykonala boli podľa žalobcu neúčelné, znehodnotila tým stavbu. Ďalej
poukazoval na to, že spoluvlastníčkou domu do 30.3.2005 v podiele 1/2-ica bola žalobcova matka Y.

X., rod. O., od uvedeného dátumu bol výlučným vlastníkom tohto podielu žalobca. Preto investície do
uvedeného dátumu v podiele 1/2-ica si mala žalovaná uplatniť voči žalobcovej matke, čo neurobila a
tento nárok by bol dnes premlčaný. Z investícií po 30.3.2005 si žalovaná mala voči žalobcovi uplatniť
polovicu titulom výlučného vlastníctva žalobcu k domu, čo neurobila a na tieto nároky žalobca vzniesol
námietku premlčania.

Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom
zmysle, čo znamená, že ak sú predmetom vyporiadania BSM nehnuteľnosti, potom musí súd vyporiadať
aj stranami uplatnené investície, ktoré vynaložili na nehnuteľnosť zo svojho od času zániku BSM ku
dňu rozhodovania súdu. Aj keď zánikom manželstva zaniklo BSM aj k týmto nehnuteľnostiam, do ichvyporiadania rozhodnutím súdu ide stále o nehnuteľnosti patriace obidvom bývalým manželom, a preto
investície treba analogicky vyporiadať podľa § 150 O.z..
Z výsledkov dokazovania nesporne vyplýva, že medzi stranami sporu k dohode o úpravách a

rekonštrukciách rodinného domu s. č. XXX, ktoré po zániku BSM vykonala žalovaná nedošlo, pričom
je nesporné, že žalovanej ako bezpodielovej spoluvlastníčke právo podieľať sa na užívaní predmetnej
nehnuteľnosti v rozsahu patriacom do BSM nesporne patrí. Nákladmi vynaloženými na veci, sú náklady
použité na získanie, nadobudnutie vecí do BSM; nákladmi spojenými s užívaním a udržiavaním veci
sú napr. náklady na rekonštrukciu rodinného domu, jeho opravu atď. Úhrada týchto nákladov sa

spravidla uskutočňuje v rámci hospodárenia s bezpodielovým spoluvlastníctvom. Ak ich však uhradil
iba jeden z manželov zo svojho oddeleného majetku, môže sa v rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva domáhať náhrady takto vynaložených nákladov. Ustanovenie § 144 O.z. o spoločnom
užívaní vecí v BSM platí i v prípade, že spoločný majetok manželov síce zanikol, ale nebolo ešte
vykonané jeho vyporiadanie. Podľa ustálenej judikatúry sa obaja manželia majú v prípade absencie
dohody podieľať na spoločných platbách súvisiacich s užívaním spoločnej veci jednou polovicou.

Žalobca namietal, že so stavebnými úpravami a rekonštrukciami, ktoré po zániku BSM vykonala
žalovaná nesúhlasil a preto žiada uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu. V tom prípade však mal
možnosť v čase, kedy bezpodielové spoluvlastníctvo strán síce zaniklo, ale nebolo ešte vyporiadané,
domáhať sa žalobou podanou na súde podľa § 146 O.z., aby súd rozhodol o úprave spôsobu užívania
nehnuteľnosti, t. j. či žalovaná môže vykonávať jednotlivé stavebné úpravy, v akom rozsahu a akým

spôsobom, mal tiež možnosť návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia (predtým predbežného
opatrenia) domáhať sa, aby bolo žalovanej uložené zdržať sa úprav rodinného domu s. č. XXX, kým
nebude BSM vyporiadané. Žalobca však takéto svoje oprávnenie nevyužil, nechal žalovanú vykonávať
jednotlivé úpravy domu s. č. XXX, preto ak až v konaní o vyporiadanie BSM, t. j. so značným časovým
odstupom od času ich vykonania namietal neúčelnosť stavebných úprav a zmien a svoj nesúhlas, nie je

možné na tieto jeho námietky prihliadať, nakoľko takýto jeho postup sa javí ako účelový a v rozpore s
dobrými mravmi, keď žalovanú nechal vykonať stavebné úpravy ktorými zhodnotila nehnuteľnosť a teraz
sa nechce podieľať na ich náhrade. Navyše v konaní o vyporiadanie BSM, nie je v ustanovení § 150 O.z.
právny základ pre rozhodovanie o uložení povinnosti na navrátenie veci do pôvodného stavu, tohto sa
mal žalobca domáhať samostatnou žalobou, navyše v konaní ani dôvody pre uloženie takejto povinnosti

žalovanej nepreukázal. Nedôvodná bola tiež námietka žalobcu, že žalovaná stavebné úpravy vykonala
bez príslušných povolení a teda stranám hrozia pokuty. Podľa vyjadrenia Obce P. zo dňa 27.8.2014,
stavebný úrad nezistil pri výkone štátneho stavebného dohľadu porušenie stavebného zákona.
Vpredmetnomsporežalovanápreukázala,ževčaseodzánikuBSMvynaložilanadoms.č.XXXpatriaci
do BSM v podiele 1-ice, investície, zo svojho vlastného majetku. Toto preukázala jednak predloženými

pokladničnými dokladmi, faktúrami a zmluvami uzavretými s jednotlivými dodávateľmi energií, ako aj
znaleckým dokazovaním.
Súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku Ing. Antona Fuzáka č. 133/2016 z 23.5.2016 (žalovaná
so záverom znalca súhlasila, žalobca cenu investícií stanovenú znaleckým posudkom nenamietal),
ktorým mal preukázané, že žalovaná v čase od zániku BSM investovala do rodinného domu s. č. XXX

z vlastných prostriedkov sumu 7.269,73 eur.
Pokiaľ žalobca namietal neúčelnosť týchto investícií, mal možnosť brániť sa žalobou podľa § 146
O.z.. Znalec Ing. Anton Fuzák pritom pri svojom výsluchu potvrdil, že všetky úpravy vykonané
žalovanou (okrem vymaľovania a úpravy stropu polystyrénovým obkladom) boli úpravami, ktoré
zhodnocujú nehnuteľnosť. Podstatné pre priznanie náhrady vynaložených investícií žalovanej je, že

týmito investíciami nehnuteľnosť zhodnotila a že žalobca sa proti takémuto zhodnoteniu relevantným
spôsobom nebránil. Pokiaľ žalobca namietal, že niektoré z vynaložených investícií nepotrebuje a
žalovaná si ich môže odniesť, ako plynová piecka Lampart, plynový prietokový ohrievač, sprchový kút,
vstavaná skriňa, troje dvere, vonkajšie žalúzie, či dokonca okná, tu je potrebné uviesť, že všetky tieto
žalobcom uvádzané veci sa stali ich inštaláciou súčasťou domu s. č. XXX, slúžia na jeho užívanie, pre

žalovanú sú bez domu s. č. XXX neupotrebiteľné, preto takáto obrana žalobcu neobstojí.
Dôvodná však bola námietka žalobcu spočívajúca v tom, že do BSM patrí iba polovica domu s. č. XXX,
teda na strane žalovanej možno zohľadniť iba polovicu vynaložených investícií, nakoľko zvyšnú polovicu
týchto investícií si mala uplatniť titulom výlučného vlastníctva zvyšného podielu 1-ice do 30.3.2005 voči
žalobcovej matke Y. X. a následne voči žalobcovi, vo vzťahu ku ktorému nároku žalobca vzniesol aj

námietku premlčania. Hoci platí, že vyporiadanie BSM sa vykonáva ako vyporiadanie v tzv. širšom
zmysle, do takéhoto vyporiadania zásadne už nepatria nároky žalovanej na náhradu toho čo zo svojho
majetku vynaložila na majetok vo výlučnom vlastníctve tretej osoby, či žalobcu (t. j. na 1-icu domu s.č. XXX ktorá je v jeho výlučnom vlastníctve), nakoľko tu nejde o nárok súvisiaci s majetkom patriacim
do BSM.
Pretože do BSM patrí len spoluvlastnícky podiel X-ice na dome s. č. XXX, ktorý podiel sa považuje

za ideálny, čo znamená, že vlastnícke právo spoluvlastníka sa nevzťahuje na určitú konkrétnu
časť nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníctve, ale je iba číselným vyjadrením právneho postavenia
spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom a znamená mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci, na užívaní spoločnej veci a
pod., má žalovaná v rámci konania o vyporiadanie BSM v súlade s ustanovením § 150 O.z. nárok len

na náhradu nákladov v rozsahu zodpovedajúcom veľkosti spoluvlastníckeho podielu, v ktorom dom s.
č. XXX patrí do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcu a žalovanej, teda v rozsahu 1-ice zo zistenej
sumy 7.269,73 eur, t. j. v sume 3.634,87 eur. Pritom to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný
majetok zo svojho, má mu byť uhradené zo spoločného majetku druhým manželom, avšak len vo
výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorému sa každého z nich dostáva z bezpodielového
spoluvlastníctva. V danej veci je tento podiel 1-ica, preto aj žalovaná má v tomto prípade nárok na

náhradu vynaložených investícií v rozsahu 1-ice zo sumy 3.634,87 eur, teda na sumu 1.817,44 eur, keď
súd v zmysle vyššie uvedeného dospel k záveru, že v tomto rozsahu je nárok žalobkyne na náhradu
vynaložených investícií na 1-icu domu s. č. XXX patriacu do BSM dôvodný.
Žalovaná napokon v priebehu konania vzniesla požiadavku, aby jej žalobca vyplatil sumu 1.642,50 eur
za úmyselné odoberanie elektriny, na ktorú má napojenú kameru a na ktorú elektrinu funguje čerpadlo

na polievanie záhrady, čo za dobu 15 rokov podľa žalovanej činí sumu práve 1.642,50 eur. Napriek
výzve súdu a poučení žalovanej, že predmetný nárok je medzi stranami sporný, žalovaná tento svoj
nárok bližšie skutkovo neopísala, nepreukázala žiadnymi dôkazmi, teda neuniesla bremeno tvrdenia ani
bremeno dôkazu na preukázanie oprávnenosti tejto svojej požiadavky, nepreukázala koľko elektriny, za
akú cenu žalobca spotreboval a že žalovaná za neho túto elektrinu zaplatila. Žalovanej tak náhradu

uvedenej sumy v rámci vyporiadania BSM nebolo možné priznať.
Žalobcažiadal,abysúdprivyporiadaníBSMzohľadnil,žepozánikumanželstvazvlastnýchprostriedkov
uhradil dovtedy nezaplatené spoločné úvery v X. X. a.s. W., keď na úver č. 0017593930 uhradil sumu
celkom 1.809,87 eur a na úver č. 0017651272 uhradil sumu celkom 810,06 eur.
Žalovaná k pôžičkám splácaným žalobcom po rozvode manželstva uviedla, že za trvania manželstva

pôžičky splácal žalobca, po rozvode sa na splácaní pôžičiek nedohodli. Potvrdila, že ona po rozvode
spoločné úvery nesplácala a že pôžičky zo X. X. a.s. v sume 100.000 Sk a 50.000 Sk boli použité
na dom s. č. XXX. Tvrdila, že niektorý z úverov, pravdepodobne pôžička vo výške 50.000 Sk, mal byť
splatený ešte za trvania manželstva, keďže žalobcovi vykonával zamestnávateľ zrážky zo mzdy, avšak
túto skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukázala.

V rámci vyporiadania BSM sa teda vyporiadavajú i spoločné dlhy manželov, ktoré vznikli za trvania ich
BSM, v súvislosti so spotrebným a majetkovým spoločenstvom oboch manželov. Tieto sa v zmysle ust.
§ 853 O.z. vyporiadajú primerane podľa ustanovení § 149 a § 150 O.z..
Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalobca po rozvode manželstva na splatenie
spoločných záväzkov zaplatil z vlastného majetku sumu celkom 2.619,93 eur (810,06 eur + 1.809,87

eur), pričom v zmysle § 150 O.z. má právo požadovať od žalovanej úhradu polovice z takto vynaloženej
sumy, t. j. sumu 1.309,97 eur.
Žalovaná sa bránila aj tým, že žalobcovi mal zostať tovar z podnikania v hodnote 400.000 Sk, t. j.
13.277,57 eur, teda pôžičky mal z čoho splatiť. Toto svoje skutkové tvrdenie však žalovaná žiadnym
spôsobom nepreukázala. Z ňou predložených listinných dokladov žiadnym spôsobom nevyplýva, že

by žalobcovi po ukončení podnikania mali zostať nejaké hodnoty a ich konkrétna výška. Žalovaná
poukazovala na dohodu zo dňa 24.1.1998, ktorú so žalobcom uzavreli ohľadom skončenia podnikania,
kde sa dohodli, že žalobca prevezme celý obchod aj s dlžobami, pričom sklad aj predajňa, boli plné,
žalobca preto mal z čoho zaplatiť pôžičky. Z predloženej Dohody uzavretej medzi stranami 24.1.1998,
teda ešte za trvania manželstva, však vyplýva len toľko, že strany sa dohodli, že uznávajú výsledok

inventúry ku dňu 27.1.1998 s tým, že z tovaru k tejto inventúre sa žalobcovi v prípade delenia majetku
pripočítajú k dobru všetky dlhy, ktoré uhradil zo svojich peňazí za žalovanú za neuhradené faktúry a iné
dlhy po vykonanej inventúre, ktoré nemala uhradené.
Žalobca k tvrdeniam žalovanej, že mu mal zostať z podnikania tovar v hodnote 13.277,57 eur, uviedol, že
to nie je pravda, nakoľko medzi stranami bola uzavretá Dohoda zo dňa 31.1.1998, spísaná účtovníčkou

Ing. M., ktorá dohoda bola oboma stranami dodržaná a z ktorej vyplýva, že strany sa dohodli, že
žalovaná ukončí podnikateľskú činnosť v odbore rozličný tovar a od 1.2.1998 bude prevádzkovať
iba cukráreň; žalobca začne od 1.2.1998 prevádzkovať obchodnú činnosť v odbore rozličný tovar;
preberá od žalovanej zásoby tovaru vo výške 95.077,70 Sk, t. j. 3.156 eur a neuhradené záväzky vcelkovej výške 97.033,90 Sk, t.j. 3.220,94 eur, pozostávajúce z neuhradených faktúr, nevyplatených
miezd zamestnancom a nesplateného úveru od E., žalovanou neuhradené záväzky boli teda vyššie ako
hodnota tovaru v obchode.

Tvrdenie žalovanej, že žalobcovi zostal tovar z obchodu v hodnote 13.277,57 eur, ktorý mal byť použitý
na úhradu spoločných úverov, v konaní preukázané žalovanou nebolo. Ďalej obrana žalovanej spočívala
v tom, že tvrdila, že žalobca rozpredal zmrzlinový stánok (17.000 Sk, t. j. 564,30 eur), záhradné sedenie
(6.000 Sk, t. j. 199,16 eur), polovicu fóliovníka (2.000 Sk, t. j. 66,39 eur), lavice + stôl (3.000 Sk, t. j.
99,58 eur), auto Škoda 1203 (27.000 Sk, 896,24 eur), malotraktor (5.000 Sk, t. j. 165,97 eur), frigere

(zmrzlinový stroj, 17.000 Sk, 564,30 eur), 8 ks motorov (4.000 Sk, t. j. 132,78 eur), nádoby na zmrzlinu
(15.000 Sk, t. j. 497,91 eur), kábel, ktorý žalovaná menila zo stĺpa na dom a dávala nový (5.000 Sk, t. j.
165,97 eur), stroj na pukance (2.200 Sk, t. j. 73,03 eur), mraziaci pult (15.375 Sk, t. j. 510,36 eur), rôzne
menšie drobnosti (5.000 Sk, t. j. 165,97 eur), spolu teda za 123.575 Sk, t. j. 4.102 eur, čím si zarobil
dosť na to, aby zaplatil pôžičky. Žalovaná však toto svoje skutkové tvrdenie nepreukázala žiadnymi
dôkazmi, neuniesla teda v tomto smere dôkazné bremeno, súd preto na tieto jej nepreukázané tvrdenia

nemohol prihliadať. Predložila iba pokladničný doklad č. 43 460 33 zo dňa 24.8.1994, kde sa nachádza
iba pečiatka spoločnosti Klenoty, podľa ktorého bol predaný mraziaci pult za 15.375 Sk (t. j. 510,36 eur)
a pokladničný doklad zo dňa 21.1.1994, kde je rovnako iba pečiatka spoločnosti Klenoty, ktorým bol
predaný stroj na pukance za 2.200 Sk (t. j. 73,03 eur), avšak z týchto pokladničných dokladov nevyplýva
žiaden vzťah k žalobcovi alebo žalovanej.

Súd vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania a prijaté závery, vypočítal hodnotu podielu, ktorý
má titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva za účelom jeho hodnotového vyrovnania
vyplatiť žalobca žalovanej. Žalobcovi pritom boli prikázané hnuteľné veci v celkovej hodnote 60 eur,
z čoho je povinný žalovanej vyplatiť podiel 1 v sume 30 eur a prikázané mu boli nehnuteľnosti -
spoluvlastnícky podiel 1-ice na dome s. č. XXX, ktorého hodnota je 29.051,73 eur (t. j. 1 z 58.103,46

eur) z čoho je povinný žalovanej vyplatiť podiel 1 v sume 14.525,87 eur a garáž v hodnote 5.098,65
eur, z čoho je povinný žalovanej vyplatiť podiel 1 v sume 2.549,33 eur. Z hodnôt prikázaných žalobcovi
tak má žalovaná nárok na výplatu hodnoty svojho podielu 1 v celkovej sume 17.105,20 eur (t. j. 30
eur + 14.525,87 eur + 2.549,33 eur). Žalovanej boli prikázané hnuteľné veci v hodnote 115 eur, z
čoho je povinná žalobcovi vyplatiť podiel 1 v sume 57,50 eur a ďalej jej boli prikázané nehnuteľnosti -

dom s. č. XX s pozemkom parc. č. 21/3 v hodnote 28.879,42 eur, z čoho je povinná žalobcovi vyplatiť
podiel 1 v sume 14.439,71 eur. Z hodnôt prikázaných žalovanej tak má žalobca nárok na výplatu
hodnoty svojho podielu 1 v celkovej sume 14.497,21 eur (t. j. 57,50 eur + 14.439,71 eur). To znamená,
že na základe vyporiadania hnuteľných vecí a nehnuteľností medzi žalobcu a žalovanú, je nakoniec
žalobca titulom vyrovnania podielov, povinný zaplatiť žalovanej sumu 2.607,99 eur (17.105,20 eur -

14.497,21 eur), ku ktorej sume súd ďalej pripočítal sumu 55 eur, ktorú sa žalobca zaviazal zaplatiť
žalovanej titulom vyporiadania náhrady za motorové vozidlo Škoda, ďalej k tejto sume pripočítal sumu
1.817,44 eur, ktorá predstavuje nárok žalovanej voči žalobcovi na náhradu investícií vynaložených
na dom s. č. XXX a odpočítal sumu 1.309,97 eur, ktorá predstavuje nárok žalobcu voči žalovanej
na náhradu polovice sumy pôžičiek splatených po rozvode, čo v konečnom dôsledku znamená, že

titulom hodnotového vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva je žalobca celkom povinný zaplatiť
žalovanej sumu 3.170,46 eur (t. j. 2.607,99 eur + 55 eur +1.817,44 eur -1.309,97 eur), a to do 15
dní od právoplatnosti tohto rozsudku, pretože žalobca v konaní preukázal, že disponuje dostatočnými
finančnými prostriedkami na vyplatenie žalovanej.
V časti o trovách konania (strán) svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 255 ods. 2 CSP, vecne dôvodil,

že rozhodnutím súdu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva získala každá zo strán hodnoty
vo výške polovice v pomere k celku, ohľadom vyporiadania hnuteľných vecí strany nakoniec dospeli
k zhode, každá zo strán bola v jednotlivých riešených otázkach z časti úspešná a z časti neúspešná,
žalobca napríklad v pôvodnej žalobe žiadal prikázať do svojho vlastníctva všetky nehnuteľnosti, okrem
motorového vozidla nenavrhoval na vyporiadanie žiadne hnuteľné veci, bol úspešný pokiaľ ide o

zohľadnenie splatených úverov po rozvode manželstva, i keď nakoniec požadoval náhradu nie troch
ale iba dvoch zo splatených úverov, žalovaná nebola úspešná, pokiaľ ide o ňou navrhovaný spôsob
vyporiadania nehnuteľností, bola úspešná pokiaľ ide o zohľadnenie vynaložených investícií, nebola
úspešná pokiaľ ide o zohľadnenie vynaložených nákladov na spotrebovanú elektrinu. V danom prípade
nevidel dôvody pre aplikáciu ust. § 257 CSP, nakoľko obe strany preukázali majetkové pomery

odôvodňujúce priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov, u žalobcu v rozsahu 75% a u žalovanej v
rozsahu 80%, teda dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania protistrane
vzhľadom na majetkové pomery, boli dané na obidvoch stranách sporu.V časti o náhrade trov štátu, ktoré vznikli v tomto spore svoje rozhodnutie odôvodnil právne čl. 4 ods.
1 a 2, § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 a 2 CSP, keď v zmysle ustanovení CSP vzniknuté trovy štátu sú
strany povinné nahradiť bez ohľadu na to, či spĺňajú/nespĺňajú podmienky pre oslobodenie od platenia

súdnych poplatkov rovnako, ako je to pri náhrade trov konania strán navzájom podľa výsledku konania.
Výsledkom konania sa rozumie úspech strán vo veci. V tomto prípade bol úspech/neúspech strán
rovnaký, teda trovy konania štátu znáša každá zo strán v rovnakom podiele. Považoval za irelevantné
na podnet koho alebo na preukázanie kým tvrdených skutočností bolo znalecké dokazovanie nariadené.
Podiel oboch strán na mase BSM je rovnaký. Trovy štátu predstavovali trovy znaleckého dokazovania

na určenie zostatkových hodnôt hnuteľných vecí, nehnuteľností a investícií vynaložených žalovanou,
ktoré boli pri vyporiadaní BSM zohľadnené. Pri nariadení znaleckého ocenenia nehnuteľností, ktoré sú
predmetom BSM, je znalecké dokazovanie v záujme oboch strán, pretože ide o ich spoločný majetok.
Preto je spravodlivé, aby sa obe strany rovnakou mierou podieľali na náhrade trov konania štátu.
Preto každá zo strán znáša tieto trovy v rovnakom pomere. O povinnosti sporových strán zaplatiť štátu
(prostredníctvom Okresného súdu Trnava) náhradu trov konania štátu spočívajúcich vo vyplatenom

znalečnom rozhodol súd podľa pomeru neúspechu strán vo veci samej, t. j. každá zo strán je povinná
nahradiť tieto trovy v rozsahu 50%. V danom prípade však žalobca už zložil preddavky na trovy
znaleckého dokazovania v sume po 5.000 Sk, t. j. 165,97 eur a v sume 75 eur, t. j. zložil preddavky spolu
v sume 240,97 eur, ktoré preddavky boli v celom rozsahu spotrebované na vyplatenie odmien znalcom.
Pretože každá zo strán je povinná podieľať sa na náhrade trov štátu v rozsahu 50%, znamená to, že

je povinná nahradiť sumu 715,29 eur, pričom vzhľadom na to, že žalobca už zaplatil sumu 240,97 eur,
tomutozostávauhradiťeštesumu474,32eur(715,29eur-240,97eur).Toznamená,žezozostávajúcich
neuhradených trov konania štátu vo výške 1.189,61 eur (1.430,58 -240,97 eur), je žalovaná povinná
štátu zaplatiť sumu 715,29 eur, čo v percentuálnych pomere vyjadruje 60,128% (715,29 eur z 1.189,29
eur) a žalobca sumu 474,32 eur, čo v percentuálnom pomere vyjadruje 39,872% (474,32 eur z 1.189,29

eur). Vzhľadom na uvedené má štát má proti žalobcovi nárok na náhradu zostávajúcich trov konania
štátu v rozsahu 39,872% a proti žalovanej nárok na náhradu zostávajúcich trov konania štátu v rozsahu
60,128% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto rozsudku vo vzťahu k jeho I. (iba v častiach o prikázaní do výlučného vlastníctva žalobcu
spoluvlastníckeho podielu 1 na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX pre kat. úz. P. obec P., okres
S. - rodinný dom súp. číslo XXX postavený na parc. č. 217/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere
454 m2 v kat. úz. P., vrátane príslušenstva /bez pozemkov/, v zostatkovej hodnote 29.051,73 eur; o
prikázaní do výlučného vlastníctva žalovanej nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, pre kat. úz.

P., obec P. okres S., a to budovy súp. číslo XX, vrátane príslušenstva postavenej na parc. č. 21/3,
ako aj pozemku parcela registra „C“ parc. č. 21/3 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 183 m2
v kat. úz. P., v zostatkovej hodnote 28.879,42 eur; a v časti o uložení žalobcovi povinnosti zaplatiť
žalovanej titulom hodnotového vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 3.170,46
eur, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku) a IV. výroku (o náhrade trov štátu vo vzťahu k

žalovanej) podala včas odvolanie žalovaná s návrhom na jeho zrušenie v napadnutej časti a vrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Bola názoru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Vytkla súdu, že spoluvlastnícky podiel 1/2 z BSM strán sporu na rodinnom
dome prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu, ktoré rozhodnutie podľa nej nie je správne. Zdôraznila

medzi stranami nesporné tvrdenie, že na stavbe celého rodinného domu sa osobne podieľala, keď zo
znaleckých posudkov je zjavné, že aj keď právne je rodinný dom jednou stavbou, v skutočnosti boli
realizované dva samostatné domy spredu z ulice väčší dom a hneď za ním menší rodičovský dom s
jednou obytnou miestnosťou, každý so samostatnými vchodmi, nepriechodnými pivnicami, či povalou.
Žalovaná neprišla do hotového, v rodinnom dome žije 35 rokov, na ktorú skutočnosť mal súd prihliadnuť.

Žalobca rodinný dom reálne neužíval a ani užívať zjavne neplánuje. Dlhé roky sa so svojou družkou
zdržiaval v F. a v W. má byt, ktorý je oficiálne písaný na P. P.. Žalobcovou motiváciou je konať zámerne
v neprospech žalovanej a jeho konanie je zneužitím práva. Žalobca rodinný dom reálne nepotrebuje
pre seba, nepotrebuje uspokojiť svoju potrebu bývania, dom reálne neužíva, na základe jeho vlastného
rozhodnutia, nakoľko s výnimkou dvoch izieb a jednej kuchyne sú mu všetky ostatné priestory v dome

k dispozícii. Akonáhle by dom získal do výlučného vlastníctva, okamžite by dom spolu s pozemkami
sa stal predmetom ponuky na realitnom trhu, čo žalobca na pojednávaní priznal. Súd prvej inštancie
nedostatočne skúmal iné možnosti a to rozdelenie domu, poukázala na stanovisko Obce P. z roku 2005,
podľa ktorého je možné rodinný dom rozdeliť na dva rodinné domy. Aj keď žalovaná žiadala zachovať ajmožnosť obývať dve izby a kuchyňu v prednej časti rodinného domu, po oboznámení sa s napadnutým
rozsudkom je názoru, že sa súd mal podrobnejšie zaoberať aj možnosťou rozdelenia rodinného domu
a priznania zadnej časti žalovanej, o to viac, že žalovaná nemá alternatívu k zabezpečeniu si potreby

bývania. Súd dom XX prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej a k jej námietkam ohľadom jej práva
na bývanie uviedol možnosti ako môže zabezpečiť svoje bývanie, avšak podľa názoru žalovanej ani
jedna zo súdom naznačených možností sa reálne uskutočniť nedá, a to buď vôbec alebo v dostatočne
krátkom čase. Preto podľa názoru žalovanej súd pri rozhodovaní o vyporiadaní BSM vo vzťahu k
nehnuteľnostiam dospel k nesprávnym záverom, čo malo vplyv na celkové vyporiadanie BSM medzi

stranami, teda nielen na vyporiadanie BSM vo vzťahu k domu XX, ale v širšom rozsahu, najmä z pohľadu
otázky práva žalovanej na bývanie. Súd načrtol možnosť - použitie sumy 3.170,46 eur na úpravu domu
XX za účelom zabezpečenia bývania žalovanej, avšak žalovanej nie je jasné, akým spôsobom súd
vyhodnotil reálnosť takéhoto riešenia, nakoľko zo znaleckých posudkov je zrejmé, v akom stave sa dom
XX nachádza, ide o neobývateľnú budovu, ktorá bola postavená z nepálených tehál, celý dom sadá a
podľa vyjadrenia žalovanej sa z tohto dôvodu nedajú otvoriť viaceré dvere, dom je t. č. bez pripojenia

na inžinierske siete, t. j. bez vody, elektriny, plynu a kanalizácie. Žalovaná je názoru, že vzhľadom
na stav domu XX (vysoká vlhkosť, plesne, potreba stabilizácie stien a pod.), je suma zodpovedajúca
vyrovnaciemu podielu zjavne nedostačujúca, iné prostriedky žalovaná nemá, s čím žalobca zjavne
počíta. Naviac vzhľadom k tomu, že medzi stranami prebieha na súde prvej inštancie spor pod sp.
zn. 14C/485/2015 o zaplatenie 5.475,81 eur, ktoré si žalobca nárokuje od žalovanej titulom náhrady

za neužívanie spoločnej veci, potom je tu predpoklad, že v časti týkajúcej sa vyrovnacieho podielu k
žiadnemu reálnemu vyplateniu by zo strany žalobcu s vysokou pravdepodobnosťou nedošlo. Súd taktiež
nedal odpoveď na otázku, kde by mohla žalovaná bývať v čase medzi právoplatnosťou rozsudku a
vyplatením vyrovnacieho podielu a uvedením domu XX do bývania schopného stavu. V prípade druhej
z načrtnutých možností - predaj domu XX s pozemkom a zabezpečenie si malého domčeka či garsónky,

súd nezohľadnil skutočný stav domu XX, kde nájdenie kupca pre takúto starú a schátranú nehnuteľnosť
nie je samozrejmosťou a môže byť otázkou dlhšieho času a opäť súd nevyslovil, kde by žalovaná mohla
realizovať svoje právo na bývanie do predaja domu XX a je veľmi otázne, či by výťažok z predaja
skutočne postačoval na zabezpečenie si iného bývania. V prípade poslednej z načrtnutých možností
a to prenájmu domu XX na podnikateľské účely, by uvedenie tohto domu do stavu spôsobilého na

prenajímanie predpokladalo uvedenie do určitého kvalitatívneho technického stavu, avšak náklady na
uvedené by ďaleko presahovali samotnú sumu vyrovnacieho podielu, teda ak by bol vôbec niekedy
vyplatený. Bola názoru, že súd sa nedostatočne vysporiadal s jej argumentom ohľadom jej práva na
bývanie v spojitosti s právom na zachovanie ľudskej dôstojnosti, nakoľko svoje tvrdenie o realizácii
práva žalovanej na bývanie súd postavil na hypotetických riešeniach, pri ktorých je podľa žalovanej

odôvodnená pochybnosť o realizovateľnosti čo i len jednej zo súdom uvedených alternatív. Úvahy súdu
o možnosti realizácie práva na bývanie sú tak nepreskúmateľné. Aj keď je pravda, že vyporiadanie BSM
za zvyčajných okolností neslúži na riešenie otázky bývania, rozhodne by nemalo byť nástrojom ako z
bývalého manžela urobiť človeka bez domova. Takéto konanie by podľa žalovanej bolo už v rozpore s
dobrými mravmi, s rozpore s právom na zachovanie ľudskej dôstojnosti. Súd poukázal na komplikované

vzťahy medzi stranami, ktoré neumožňujú akúkoľvek dohodu, avšak žalovaná k tomu cítila potrebu
uviesť, že vzťahy nie sú ideálne, avšak ona vždy „vracala len požičané“ a v podstate sa len bránila.
Žalovaná nesúhlasila ani s výrokom súdu ohľadom náhrady trov štátu, nakoľko ide o trovy, ktoré
vznikli vo vzťahu k vyhotoveniu znaleckých posudkov, nerozumela, prečo bolo v konaní vykonaných
tak veľa znaleckých posudkov za účelom posúdenia hodnoty nehnuteľností patriacich do BSM, tiež na

to, že návrhy na vykonanie dokazovania podával najmä, ak nie výlučne, žalobca a preto je názoru,
že súd mal vyhodnotiť, či vôbec všetky žalobcom navrhované a vykonané znalecké posudky boli
relevantnéprekonanieapokiaľniektoréznichrelevantnéneboli,trovyknimprislúchajúcebymalznášať
výlučne ten, kto neúčelný znalecký posudok navrhol, teda žalobca. Predložila stanovisko z 27.7.2017,
ktoré je súčasťou spisu, obsahujúce jej zamietavé stanovisko k vypracovaniu nového znaleckého

posudku - podobné stanoviská mala žalovaná aj vo vzťahu k skorším návrhom žalobcu na vypracovanie
znaleckého posudku k určeniu hodnoty nehnuteľností.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril tak, že pokiaľ ide o prikázanie podielu jednej polovice na
dome s. č. XXX do výlučného vlastníctva žalobcu, žalovaná iba opakuje niektoré z jej tvrdení v konaní

pred súdom, s ktorými sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku náležite vysporiadal a s ktorými
závermi súdu sa žalobca stotožňuje. Žalovaná v odvolaní ani náznakom nespochybňuje závery súdu
ohľadne tejto časti prejednávaného BSM. Žalovaná po začatí konania v tejto veci sa sama domáhala,
aby jej dom súp. č. XX bol pridelený do výlučného vlastníctva a spoluvlastnícky podiel na dome súp. č.(vypadlo zjavne č. XXX) bol pridelený do výlučného vlastníctva žalobcu. Až podstatne neskôr v priebehu
konania začala tvrdiť, že chce, aby jej bol pridelený z podielu na dome súp. č. XXX podiel vo výške 1/2-
ice,čovskutočnostiznamenáspoluvlastníckypodielvovýške1/4kcelémudomu.Ktomutvrdeniusiahla

aj z dôvodu, aby mohla viesť iné súdne konanie o veľkosti spoluvlastníckych podielov na dome súp. č.
XXX a neskôr, že ide o dvojdom, čím dosiahla prerušenie konania o vyporiadanie BSM a predĺženie
doby trvania konania o vyporiadanie BSM. Žalovaná neberie do úvahy, že nemá žiaden právny vzťah k
pozemku, na ktorom stojí dom súp. č. XXX a pozemku, cez ktorý by bol možný prístup k domu. Žalobca
tiež poukázal na to, že keby sa žalovaná stala spoluvlastníčkou domu súp. č. XXX, bola by menšinovým

spoluvlastníkom. O spôsobe užívania nehnuteľností v zmysle O. z. rozhoduje väčšina spoluvlastníkov a
v tomto prípade by väčšinovým spoluvlastníkom bol žalobca, ktorý by žalovanú mohol vylúčiť z užívania
nehnuteľností za poskytnutia ním stanovenej finančnej úhrady. Žalovaná neuvádza pravdu, ak tvrdí, že
sa dlhé roky žalobca zdržiava v F.. Do roku 2015 býval žalobca v podnájme v X. Rovnako nezodpovedá
skutočnosti, že byt v W. na meno P. P. je v skutočnosti jeho. Žalovaná o tom nepredložila žiaden dôkaz
a tieto skutočnosti svedčia o tom, že jej tvrdenia sú účelové. Je zrejmé, že akékoľvek spoluvlastníctvo

žalovanej k domu súp. č. XXX by neriešilo ňou sledovaný cieľ a možnosť bývať v tomto dome a bolo
by v rozpore so zákonom stanovenými zásadami vyporiadania BSM. Súd správne poukázal na to, že v
rámci BSM sa neriešia bytové potreby účastníkov súdneho konania a naznačil aj možnosť ako si môže
žalovaná svoje bytové problémy vyriešiť. Nie je pravdou, že v dome sa nedá bývať. V minulosti bola
na povale domu zriadená miestnosť na bývanie a v tej žalobca aj so žalovanou bývali. V dome je aj

sociálne zariadenie, je tam možnosť umytia a zriadenie sprchovacieho kúta je nenáročné, nakoľko stačia
k tomu iba malé stavebné úpravy. Do domu je aj v súčasnosti pripojená elektrina, voda a plyn a odpad
je odvádzaný do žumpy. Akurát v dome nie sú plynové hodiny a tieto by museli plynári nanovo osadiť.
Nie sú pravdivé tvrdenia žalovanej, že v dome súp. č. XX je vysoká vlhkosť, že sú tam plesne, ani že
steny sú fixované železnými skobami. Poznamenal, že v minulosti boli záujemcovia o prenájom, resp.

kúpu domu súp. č. XX, ale žalovaná ani s jedným z uvedených riešení nesúhlasila. Kto hovorí pravdu
o zodpovednosti za narušenie vzťahov účastníkov si súd mohol urobiť názor sám podľa chovania sa
jednotlivých účastníkov v priebehu doterajšieho súdneho konania. Je len logické, že ak vzťahy sú zlé,
je tu dôvod, aby do budúcna sa nevytváralo spoločné vlastníctvo k nehnuteľnosti tých osôb, ktorých
vzťahy sú narušené.

Bola to žalovaná, ktorá svojím postupom v konaní zapríčinila, že konanie trvá tak dlho a časť
znaleckých posudkov stratila význam pre uplynutie času a tiež sa potvrdilo, že námietky žalobcu voči
znaleckým posudkomboli opodstatnené. Bolto predovšetkým žalobca, kto netrval na ďalšom znaleckom
dokazovaní, hoci súd takúto potrebu konštatuje aj v odôvodnení rozsudku. Stalo sa tak z dôvodu,
že žalobca si je vedomý, že ďalšie prieťahy v ich konaní by viedli iba k väčšiemu znehodnocovaniu

nehnuteľností. Žalobkyňa má iné záujmy, predlžuje súdne konanie tým, že podala vo veci účelové
odvolanieanavyšepodalasťažnosťnaÚstavnýsúdSR,ktorývzhľadomnasvojupreťaženosťopodanej
sťažnosti nemusí rozhodnúť v krátkej dome a tak nevráti súdu v blízkej budúcnosti spis na uskutočnenie
odvolacieho konania. Podľa názoru žalobcu nie sú tu ani dôvody k tomu, aby bola žalovaná oslobodená
od platenia súdnych poplatkov, ako vyplýva z rozsudku v prípade jeho potvrdenia odvolacím súdom,

bude mať žalovaná dosť prostriedkom na zaplatenie súdnych poplatkov. V konaní bolo preukázané, že
žalovaná v dome súp. č. XXX robila nezmyselné stavebné úpravy a stratila viac ako 7.000 eur. Rovnako
menila v priebehu sporu advokátov, ktorých rovnako musela finančne honorovať. Akurát posledné
dve konania bola zastúpená advokátom, prideleným jej Centrom právnej pomoci. Navrhol napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaná vyjadrila tak, že je oprávnená hájiť svoje záujmy prostriedkami a
nástrojmi, ktoré jej právny poriadok umožňuje a to zvlášť v situácii, keď nemá alternatívu k zabezpečeniu
si potreby bývania. Ak žalobca poukazuje na dĺžku trvania konania o vyporiadaní BSM, je potrebné mať
na zreteli, že aj on na trvaní konania nesie svoj podiel viny, nakoľko nevyvinul dostatočnú aktivitu na

to, aby sa BSM vyporiadalo skôr, ideálne dohodou, žalovaná viackrát navrhovala, aby jej zabezpečil
bývanie. Uviedla, že opakovane predkladá výpis z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. F., podľa ktorého
je žalobca výlučným vlastníkom rodinného domu so súp. č. XXX a teda jeho potreba vyporiadať BSM
nie je z pohľadu jeho potreby bývania akútna a sám sa rozhodol nevyužívať rodinný dom na F. ktorý
mal vo výlučnom vlastníctve a rozhodol sa bývať v podnájme. Tvrdenie žalovanej, že dom súp. č.

XX nie je obývateľný má oporu aj v znaleckých posudkoch Ing. Nemčekovej a Ing. Gombára. Preto
tvrdenie žalobcu, ktorý opakovane tvrdí, že v dome súp. č. XX je možné bývať, je v rozpore s vykonaným
dokazovaním a so zákonom, nakoľko dom č. XX jednoznačne nie je stavebne, technicky ani právne
určený na bývanie. K otázke či je v dome č. XX vlhkosť, plesne a steny sú fixované železnými skobami,žalovaná poukázala na vyjadrenia k súčasnému stavebnotechnickému stavu tohto bytu vo vyjadrení Ing.
B. z 2.2.2018. Dodala, že dom č. XX bol dlhé roky oboma stranami konania nevyužívaný a zanedbávaný
a bolo by nespravodlivé, aby všetku ťarchu na údržbu zanedbanej nehnuteľnosti mala znášať výlučne

žalovaná, zatiaľ čo žalobcovi by nevznikla žiadna povinnosť sa na takejto údržbe podieľať. Tvrdenia
žalobcu o záujemcoch o prenájom tohto domu nie sú ničím podložené a zostávajú len v rovine želania.
Žalovaná býva v rodinnom dome spolu so synom F. a nakoľko zámery žalobcu ohľadom rodinného domu
sú zjavné - predaj, syn F. ostane bez strechy nad hlavou.
Žalovaná uviedla, že ďalšie znalecké dokazovanie nenavrhovala a je to žalobca kto žiadal v iných

konaniach proti nej pripojiť celý spis 17C/2/2000, čo neprispieva práve k efektívnosti celého konania
(naposledy v konaní 14C/485/2015 na súde prvej inštancie). Uviedla, že žalobca podáva neúplné údaje
o výške dôchodku zo sociálnej poisťovne, ktorý udáva vo výške 350 eur, čo presahuje sumu životného
minima, žalobca 17 rokov zavádza súdy a zatajuje výsluhový dôchodok z ministerstva vnútra vo výške
800 eur, spolu tieto príjmy činia 1.150 eur, čo je vysoko nad sumu životného minima. Žalovaná na to
poukazovala,napriektomusúdnatonebralohľad,maljejtvrdeniabraťakonávrhnavykonaniedôkazua

vyžiadať si z ministerstva vnútra potvrdenie. Vzhľadom na nízky príjem žalovanej, ktorý deklarovala, ako
ajnutnosťsplácaniapôžičkyajejzlýzdravotnýstav,ktorýtakistopodložilasprávouodlekára,nesúhlasila
s výškou náhrady trov konania vo výške 60,128%. Žalovaná si tiež nárokuje na náhradu trov vo výške
70 eur, ktoré jej vznikli za vyhotovenie vyjadrenia k súčasnému stavebnotechnickému stavu objektu
domu č. XX, vyhotoveného Ing. B. 2.2.2018. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o nezmyselných stavebných

úpravách, žalovaná nechápala, čo je nezmyselné na tom, ak si človek vybuduje novú prípojku na vodu
a plyn, keď pôvodnú niekto, kto má k rodinnému domu prístup zničil. Takisto nevie, čo je nezmyslené
na tom, ak si niekto vybuduje sociálne zariadenie v tej časti rodinného domu, ktorá je na inžinierske
siete napojená, aby nežil ako v stredoveku. Položila otázku, čo urobil žalobca preto, aby tieto stavebné
úpravy neboli potrebné. Vzťah žalovanej a jej advokátov je jej záležitosťou a nemá čo zaujímať žalobcu.

Prílohou tohto vyjadrenia bolo Vyjadrenie k súčasnému stavebnotechnickému stavu objektu (pop.č. XX
v P.), vypracované Ing. U. B. - F., z 2.2.2018.

5. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril v podaní z 2.4.2018 tak, že ak by peniaze, ktoré investovala
na stavebné úpravy domu súp. č. XXX, vedúce k jeho devastácii a nie k zveľadeniu, investovala do

domu č. XX, tak tento dom by už dnes spĺňal štandard dobrého bývania. Ak žalovaná nechce bývať
v dome č. XX, tak jeho predajom získa peniaze na kúpu iného domu alebo bytu v P. alebo v blízkom
okolí, ona však nemá záujem na riešení svojej bytovej situácie. Svedčí o tom aj to, že v minulosti
protiprávne previedla akože svoj „spoluvlastnícky podiel 1/2 k celku“ na dcéru účastníkov, a to darovacou
zmluvou. Teda nechcela získať peniaze na získanie iného bývania, ale chcela vytvoriť situáciu, aby

poukazovala na svoju zlú finančnú situáciu a potrebu bývania v dome č. XXX.. Tento stav jej vyhovuje
z dôvodu, že za užívanie domu č. XX (správne XXX) nad rámec spoluvlastníckeho podielu odmietla
žalobcovi platiť akúkoľvek úhradu, znemožňuje mu užívanie domu, nakoľko sa chce vyhýbať konfliktným
situáciám, vyvolávaným správaním sa žalovanej a uspokojuje ju, že mu tento stav nevyhovuje a dom je
postupne devastovaný jej stavebnými zásahmi a nezodpovedným správaním pri jeho užívaní. Žalovaná

sa odmietla dohodnúť na vyporiadaní BSM, preto bola podaná žaloba, predmet BSM rozšírila aj na
posledný klinec, o veci bezcenné, podala žalobu, že ide o dva domy a nie jeden a spor predlžovala
požadovaním, aby bol opakovane vyhotovovaný znalecký posudok. Žalovaná je svojprávna plnoletá
osoba a preto si musí zabezpečiť sama bývanie. Je právne bezvýznamné, či žalobca má alebo nemá
iný dom. Pri BSM sa riešia majetkové pomery a nie potreby bývania účastníkov konania. Navyše

BSM treba vyporiadať tak, aby v budúcnosti neboli potrebné súdne spory. Dom č. XX v začiatkoch bol
využívaný na bývanie (30. roky minulého storočia) až neskôr (po 2. svetovej vojne) bol používaný ako
polyfunkčnýobjekt-vpredubolapoštaavzadubolomožnébývaťpracovníkovipošty.Stanoviskáznalcov
o obývateľnosti domu vychádzali hlavne z toho, že v súčasnosti je dom určený na iné účely. Ak by bol
užívaný na bývanie, tak by išlo o stavebný priestupok, že stavba sa užíva v rozpore s kolaudačným

rozhodnutím. To sa dá odstrániť tým, že stavebný úrad vydá nové rozhodnutie po vykonaní potrebných
úprav, ktoré konkretizoval vo svojom podaní. Vyjadrenie Ing. B. urobené po vyhlásení rozsudku v tomto
spore je pre rozhodovanie bezvýznamné, nie je v súlade s CSP a navyše nespochybňuje tvrdenie
žalobcu, že v dome by sa dalo bývať po vykonaní stavebných úprav. Syn F. X. je plnoletý svojprávny
občan, ktorý si otázku bývania musí riešiť sám a žalovanej nič nebráni, aby po prípadnom predaji domu

č. XX, ak ho nechce upraviť, umožnila synovi bývať v jej novom byte alebo dome. Dokonca môže od
neho požadovať, aby vzhľadom na túto skutočnosť finančne prispel a stal sa spoluvlastníkom bytu alebo
domu, prípade aby prispieval na nájom. To, aké má príjmy žalobca po rozvode je právne bezvýznamné
pre rozhodovanie o BSM. Samotný fakt, že žalovaná aj v situácii, keď má právneho zástupcu vynaloží70 eur na vypracovanie vyjadrenia Ing. B. k domu č. XX, pričom musí vedieť, že súd v zmysle ustanovení
CSP na toto vyjadrenie nemôže prihliadať, je len plytvaním peňazí a spochybňuje to tvrdenia žalovanej
ako je ona na tom finančne zle. Žalovaná nemusela robiť prípojku vody, plynu a elektriny, pokiaľ by bola

ochotná hradiť náklady za spotrebu týchto médií, keďže však chcela aby ich hradil žalobca, hoci v dome
nebýval, tak sa žalobca odhlásil ako odberateľ, meracie prístroje ostali namontované a tie si mohla na
svoje meno prihlásiť žalovaná, ona však zvolila iný postup.

6.Žalovanávovyjadreníkpodaniužalobcu,z23.4.2018,uviedla,ženepopiera,žepôvodnemalazáujem

o dom so súp. č. XX a neskôr tento záujem prehodnotila. Dôvody sú žalobcovi známe, uvedený dom
nechcela pre seba, ale pre dcéru P., ktorá v tom čase potrebovala priestory na prevádzku cukrárne,
a preto aj podnikla v tomto smere kroky (darovacia zmluva), ktoré z hľadiska práva neboli v poriadku,
avšak boli v súlade s cieľom, ktorý sa žalovaná snažila dosiahnuť. Keďže žalobca nemienil svoj podiel
na dome č. XX previesť na dcéru, žalovaná sa rozhodla postupovať inak. Žalobca mohol dať opraviť
dom č. XX, zaviesť energie a vykonať všetko preto, aby bol legálne spôsobilý na bývanie a tento dom v

takomto stave ponúknuť žalovanej v záujme vyriešenia vyporiadania BSM, zo znaleckých posudkov je
však súdu zrejmé, že dom č. XX mal k spôsobilosti na bývanie veľmi ďaleko. O potrebe vyhotoviť nové
prípojky svedčí skutočnosť, že by ich inak neschválili príslušní dodávatelia energií.

7. Žalobca v stanovisku k vyjadreniu žalovanej, z 27.6.2018, uviedol, že tvrdenia žalovanej majú

trhliny, keďže prejavila záujem o dom č. XX v roku 2000, darovaciu zmluvu s dcérou však uzavrela
v roku 2015, a to v čase, keď už dlhú dobu tvrdila, že o dom č. XX nemá záujem. Navyše dcéra v
čase uzatvárania uvedenej darovacej zmluvy bola bezpodielovom spoluvlastníčkou rodinného domu
s cukrárňou a cukrárenskou výrobou v P., o čom predložil príslušný list vlastníctva. Preto je pravdivé
tvrdenie žalobcu, že žalovaná robí všetko preto, aby dom č. XX jej nebol prisúdený, aby mohla tvrdiť,

že nemá možnosť bývania a tak chce podiel na dome č. XXX. K tvrdeniu žalovanej, že mal vykonať po
rozvode investície do domu č. XX s cieľom, aby žalovaná následne mala pekné bývanie v tomto dome
uviedol, že ak by to mal urobiť, prečo sa potom rozviedli a kto by mu vrátil tie investície? Ak by mu ich
mala vrátiť žalovaná, potom tieto peniaze mohla investovať priamo sama.

8. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení CSP, účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený
zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej aj „O.s.p.“),
keďže podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti a podľa ods. 2 vety prvej rovnakého ustanovenia právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné
odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom jeho

rozsahu (§ 379 písm. a/ a c/ CSP), súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP),
súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred

jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
je vecne správny.

9. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie

rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný spor a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú
vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené

zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho
práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako
i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.Odvolacísúdnemal(napriekopačnémunázoruodvolateľky)dôvodnesúhlasiťsargumentácioupoužitou
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej
argumentácia - vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku). U dôvodov predostretých súdom prvej

inštancie dostatočne jasne a i objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich
správnosť a odvolať sa na ne (prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej
veci musí učiniť zadosť tiež povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§
387 ods. 3 veta druhá CSP) a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej
inštancie dopĺňa (§ 387 ods. 2 CSP in fine) nasledovné:

10.Užsúdprvejinštanciesavodôvodnenínapadnutéhorozsudkuvpodstatevysporiadalajsodvolacími
námietkami žalovanej, keďže podstatné tvrdenia z odvolania žalovaná uvádzala už v konaní pred súdom
prvej inštancie.
Závery súdu prvej inštancie, týkajúce sa vyporiadania a obsiahnuté (čo do zadefinovania tzv. masy BSM,
spôsobu rozdelenia jednotlivých vecí - existujúcich tu nielen v čase zániku BSM, ale aj v čase jeho

vyporiadavania - medzi obe strany aj čo do tzv. širšieho vyporiadania - tohto prihliadajúceho najmä na
existenciu, resp. i neexistenciu niektorých ďalších majetkových práv a hodnôt) v napadnutom rozsudku
(v jeho odôvodnení) treba považovať za súladné so zákonom i skutkovými zisteniami plynúcimi z riadne
vykonaného dokazovania a odvolaciemu súdu ostáva len konštatovať správnosť dôvodov použitých
na podporu takýchto záverov a s týmito sa stotožniť. Uvedené platí bez ohľadu na možnosť diskusie

o konkrétnom zvolenom spôsobe vyporiadania, nakoľko v konaní o vyporiadanie BSM súdy nie sú
viazané vymedzením tzv. masy BSM stranami ani konkrétnymi návrhmi strán na spôsob vyporiadania,
zásada vyporiadania prikázaním stranám najmä vecí a ostatných predmetov vyporiadania v približne
rovnakej hodnote (aby tu tak povinnosť na vyrovnanie nebola buď vôbec, alebo táto bola čo najmenšou)
nie je zásadou, od ktorej by sa nešlo odchýliť (pričom v prejednávanej veci medzi stranami v tomto

nebolo sporu, rovnako ako nebola spornou ani solventnosť žalobcu - ako strany majúcej do výlučného
vlastníctva prevziať majetok vo vyššej hodnote a z tohto dôvodu sa postarať o poskytnutie žalovanej
vyrovnania v peniazoch). Veci či majetkové práva a hodnoty, ktoré v čase vyporiadavania BSM už
neexistujú, sa zásadne vo výroku rozhodnutia o vyporiadaní neuvádzajú (práve pre ich neexistenciu),
to však neznamená, že nie sú súčasťou tzv. širšieho vyporiadania (v predmetnej veci motorové vozidlo

zn. Škoda 1203 EČ:TT711AC).
11. Podľa § 149 ods. 1 a 3 O.z.: (1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie
podľa zásad uvedených v § 150. (3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh
niektorého z manželov súd.
Podľa § 150 O.z. pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z

manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je
povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

Právna úprava výslovne neustanovuje presné kritériá pre rozhodnutie o tom, ktoré časti majetku majú v
rámci vyporiadania pripadnúť tomu-ktorému manželovi. Ak v konaní o vyporiadanie BSM vyjdú najavo
rôzneskutočnostiodôvodňujúceprikázanievecikaždémuzmanželov,jevecouúvahysúdu,akériešenie
zvolí a ktorému z manželov vec z bezpodielového spoluvlastníctva prikáže. V predmetnej veci boli úvahy
súdu v tomto smere riadne odôvodnené, vychádzali z právne významných skutočností, ktoré v konaní

vyšli najavo a neboli zjavne neprimerané.
Žalovaná nesúhlasila s prikázaním spoluvlastníckeho podielu 1 z BSM strán sporu na rodinnom dome
s. č. 364 do výlučného vlastníctva žalobcu.
Nedôvodnými však boli jej námietky, že súd neprihliadal na skutočnosti, že neprišla do hotového, že
sa na stavbe rodinného domu osobne podieľala, že aj keď právne je rodinný dom jednou stavbou, v

skutočnosti boli realizované dva samostatné domy (z ulice väčší a vzadu za ním menší rodičovský dom)
a že v rodinnom dome žije 35 rokov, nakoľko súd prvej inštancie aj tieto skutočnosti podrobne rozobral a
zohľadnil pri svojom rozhodovaní (viď bod 63 str. 55-59 a bod 66 str. 65-73 napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie). Do hotového zjavne neprišiel ani žalobca, ktorý sa na stavbe rodinného domu taktiež
podieľal, tiež žil v rodinnom dome, pričom s dôvodmi prečo v ňom t.č. nežije sa súd prvej inštancie (podľa

názoru odvolacieho súdu správne) vyporiadal v bode 65 na str. 63 a bode 66 na str. 68 písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku.
Rovnako nedôvodnými boli aj námietky žalovanej, že súd nedostatočne skúmal iné možnosti, a to
rozdelenie domu (ktorá možnosť má podľa žalovanej vyplývať zo stanoviska obce P. z roku 2005),prípadne aj tak, že by žalovanej pripadla zadná časť domu, keďže touto otázkou sa súd prvej inštancie
podrobne zaoberal v bode 66 na str. 70 odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde správne k možnosti
vyporiadať bezpodielové spoluvlastníctvo strán k podielu 1/2-ice na dome s. č. XXX reálnym rozdelením

tejto nehnuteľnosti konštatoval, že v konaní o vyporiadaní BSM spôsob vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnosti jej reálnym rozdelením v zmysle § 150 O.z. nie je možný a neprichádza
do úvahy ani použitie analógie s ust. § 142 ods. 1 vety tretej O.z.. Súd možnosť reálneho rozdelenia
nehnuteľností v tomto konaní zvažoval len ako ďalší možný postup v prípade, že by svojim rozhodnutím
založil podielové spoluvlastníctvo strán k domu s. č. XXX, teda skúmal, či by následne v konaní o

vyporiadanie tohto podielového spoluvlastníctva bolo možné situáciu strán riešiť reálnym rozdelením
domu s. č. XXX. Odvolací súd sa s jeho závermi plne stotožňuje a v podrobnostiach odkazuje na plne
vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku.
Žalovaná vytkla súdu i prikázanie do jej výlučného vlastníctva rodinného domu s. č. XX (podľa nej
neobývateľného) napriek jej námietkam ohľadom jej práva na bývanie, keď možnosti uvedené súdom,
akosimôžežalovanázabezpečiťsvojebývanie,považuježalovanáza reálneneuskutočniteľné,atobuď

vôbec alebo v dostatočne krátkom čase. Tiež namietala, že sa súd prvej inštancie nevenoval otázke, kde
by mala žalovaná bývať od právoplatnosti rozsudku do vyplatenia vyrovnacieho podielu, resp. uvedenia
domu s. č. XX do užívaniaschopného stavu, počas prípadnej rekonštrukcie resp. do jeho prípadného
predaja a či by výťažok z prípadného predaja postačoval na zabezpečenie si iného bývania. Tvrdila, že
súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s jej argumentáciou ohľadom jej práva na bývanie v

spojitosti s právom na zachovanie ľudskej dôstojnosti, že vyporiadanie by nemalo byť nástrojom ako z
bývalého manžela urobiť človeka bez domova, keď takéto konanie by bolo v rozpore s dobrými mravmi,
že súd úvahy o možnostiach realizácie práva žalovanej na bývanie postavil na hypotetických riešeniach,
o ktorých realizovateľnosti má žalovaná dôvodné pochybnosti a že úvahy súdu o možnosti realizácie
práva žalovanej na bývanie sú tak nepreskúmateľné. Týmto otázkam sa súd prvej inštancie podrobne

venovalnajmävbode66nastr.67-70odôvodnenianapadnutéhorozsudkuazostranyodvolaciehosúdu
sa možno len stotožniť s jeho záverom (podporeným rozhodnutím Najvyššieho súdu Českej republiky z
2.11.2000 sp. zn. 22Cdo 1217/1999), že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 150 O.z.
má jednak kvalitatívnu stránku, t. j. usporiadanie vlastníctva k jednotlivým veciam, jednak kvantitatívnu
stránku, pri ktorej ide o hodnotové podiely strán, pre vyporiadanie je preto podstatná cena jednotlivých

vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva. Zo spoluvlastníctva vylúčená strana stráca právny
dôvod užívania domu a žiadne ustanovenie zákona výlučnému vlastníkovi domu neukladá, aby mu trpel
jeho užívanie alebo aby mu zabezpečil bytovú náhradu či znášal iné obmedzenie vlastníckeho práva,
ktoré môže byť ustanovené jedine zákonom (takéto obmedzenie nemôže vyplývať ani z analogického
použitia zákona, porovnaj nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 114/99 zo 4.8.1999). Právo na

bytovú náhradu nemožno zo spoluvlastníctva vylučovanému spoluvlastníkovi založiť ani za použitia
ust. § 3 ods. 1 O.z.. Ust. § 3 ods. 1 O.z. by mohlo odôvodňovať zamietnutie žaloby na vypratanie
nehnuteľnosti zo spoluvlastníctva vylúčenej strany, pokiaľ by jej dovtedy nebola vyplatená suma určená
súdom na vyporiadanie podielu, pretože predovšetkým tá by mala žalovanej umožniť získať bytovú
náhradu (napríklad nájom bytu).

K námietke žalovanej, že vzhľadom na stav rodinného domu s. č. XX (neobývateľného, vyžadujúceho
náklady na rekonštrukciu) je suma zodpovedajúca vyrovnaciemu podielu zjavne nedostačujúca, iné
prostriedky žalovaná nemá, s čím žalobca podľa žalovanej počíta, odvolací súd uvádza, že vyrovnací
podiel je suma, ktorú je jedna strana sporu o vyporiadanie BSM povinná zaplatiť druhej strane tak, aby
každá z nich (pri rovnakej veľkosti ich podielov) dostala súhrnne rovnakú hodnotu. Nejedná sa teda o

sumu, ktorá má pokryť prípadnú rekonštrukciu nehnuteľnosti (či už za účelom bývania v nej alebo jej
prenajímania) prikázanej jednej zo strán sporu, i keď samozrejme túto sumu na uvedený účel môže
žalovaná, avšak na základe jej vlastného rozhodnutia, použiť na riešenie svojej bytovej otázky.
Vo vzťahu k náhrade trov štátu žalovaná namietala, že nerozumie tomu, prečo bolo v konaní vykonaných
toľko znaleckých posudkov za účelom posúdenia hodnoty nehnuteľností patriacich do BSM. Túto

námietku posúdil odvolací súd ako nedôvodnú, nakoľko obšírne zdôvodnenie vo vzťahu k podaným
znaleckým posudkom sa nachádza v bode 64 na str. 59-63 napadnutého rozsudku, ktoré zároveň
vyvracia ďalšiu námietku žalovanej, že návrhy na vykonanie znaleckého dokazovania podával takmer
výlučne žalobca a súd prvej inštancie sa tu podrobne venoval aj otázke či a ktoré znalecké posudky
boli a prečo v konečnom dôsledku relevantné pre konanie a v bode 73 na str. 82 tiež správne

posúdil a dostatočne odôvodnil uloženie náhrady trov konania štátu obom stranám sporu v rovnakom
podiele/rozsahu (50%) a po zohľadnení zaplatených v celom rozsahu spotrebovaných preddavkov určil
percentom podiel strán na náhrade zostávajúcich neuhradených trov konania štátu.Vo vzťahu k ďalším námietkam uvádzaným žalovanou po uplynutí odvolacej lehoty, odvolací súd
uvádza, že odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie (žalovaná predložila Vyjadrenie k súčasnému
stavebnotechnickému objektu /domu s. č. XX/, vypracované Ing. B.) možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP) a prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v
odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo
nesprávnehoobsadeniasúdu,c)mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťza
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní

pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP), splnenie ktorých podmienok žalobkyňa netvrdila a odvolací súd
ich nepovažoval za splnené. Vzhľadom na vyššie uvedené by však ani v prípade splnenia podmienok
otázka aktuálneho stavebnotechnického stavu domu s. č. XX nebola pre rozhodnutie v predmetnej
veci právne relevantná, nakoľko medzi stranami nebolo sporu v otázke, že tento dom aktuálne nie je
obývateľný, neslúži a nie je určený na bývanie a vyžaduje rekonštrukciu (podľa žalobcu malú, podľa
žalovanej veľkú) a vybavenie potrebných povolení v prípade ak by v ňom chcela žalovaná bývať.

Podľa uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3.7.2003: "Všeobecný súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver

o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces."
Skutočnostiuvedenévodvolanížalovanejnebolispôsobiléspochybniťsprávnosťskutkovýchaprávnych
záverov,kuktorýmdospelsúdprvejinštancieavecnúsprávnosťnapadnutéhorozsudku,pretoodvolanie
žalovanej z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené. Žalovaná
v odvolaní neprodukovala žiadne relevantné nové tvrdenia, s ktorými by sa nevysporiadal už súd prvej

inštancie.
Odvolací súd riadiaci sa týmito úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej inštancie preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil, vrátane vecne správneho
(odvolaním nespochybňovaného) rozhodnutia o trovách konania (strán) pred súdom prvej inštancie a
tiež rozhodnutia o náhrade trov konania štátu.

12. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovanej

právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá mala plný
úspech vo veci (žalobca), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá
vo veci úspech nemala (žalovaná), keď nevidel dôvod pre aplikáciu § 257 CSP.

13. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)