Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/304/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7802899844
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7802899844.9

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Maximovej a sudcov
JUDr. Zuzany Matyiovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: D. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E., R. X, právne zastúpený: JUDr. Ján Mikuľak, advokát so sídlom v Košiciach, Františkánska 5, proti
žalovanému: JUDr. H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., R. XXX, právne zastúpený: JUDr. Ladislav Csákó,
advokát so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, za účasti intervenienta: KOOPERATIVA poisťovňa, a.

s., V.I.G. so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Rožňava z 8. decembra 2017, sp. zn. 6C/434/2002-941

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.

Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

KOOPERATIVE poisťovni, a.s. Vienna Insurence Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO:
00 585 441 náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením priznal
žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú bude povinný zaplatiť žalobca s tým, že o
výške náhrady trov rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným rozhodnutím.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy
2.362.500,- Sk (78.420,63 Eur) s príslušenstvom, pričom rozsudkom zo 4. decembra 2013, č. k.
6C/434/2002-716, súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému
trovy konania vo výške 7.023,26 Eur. Na základe odvolania žalobcu a žalovaného Krajský súd v
Košiciach rozsudkom z 18. novembra 2015, č. k. 3Co/107/2014-794 rozsudok vo výroku o trovách

konania vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie. Žalovaný namietal nepriznanie náhrady trov za vyjadrenie k veci samej
z 13. februára 2012 a zdôraznil, že súd opomenul skúmať, či pracovné povinnosti vykonáva doma,
alebo v mieste sídla zamestnávateľa, keďže žalovaný ako sudca využíva povolenú prácu doma a na
pracovisku sa zdržiava len v čase, kedy pojednáva. Navyše, realizácia takých porád by nebola možná
počaspracovnejdoby,pretožesamusívenovaťvýkonupracovnejčinnosti,anieveciamosobnejpovahy.

Žalovaný, ani jeho právny zástupca, nedisponujú žiadnymi priestormi, ktoré by ponúkali dôstojné miesto
a súkromie, kde je potrebné použiť technické zariadenia, prostriedky výpočtovej techniky, prípadne mať
k dispozícii elektrický prúd (porada niekde v parku by nebola možná). Okrem nedostatku priestorového
vybavenia, ďalším problémom bola okrem pracovnej zaneprázdnenosti žalovaného aj vhodná doba na
realizovanie porady, pretože právny zástupca žalovaného mal tiež svoje pracovné povinnosti, napr.
sa musel zúčastňovať iných pojednávaní. Vykonanie porád v mieste bydliska žalovaného, podľa jeho

názoru, bolo vhodné aj z toho dôvodu, že sa tu nachádzali všetky nosiče dát, spisy a informácie, ktoré
bolo potrebné použiť k tomu, aby bol vo veci žalovaný úspešný.3. Následne súd prvej inštancie uznesením z 25. apríla 2016, sp. zn. 6C/434/2002-820 uložil žalobcovi
povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 9.521,54 Eur na účet jeho právneho zástupcu,

v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd zobral do úvahy účelnosť jednotlivých
vynaložených úkonov, a to aj v intenciách rozhodnutia súdu druhej inštancie. Proti uzneseniu podal
odvolanie žalobca, podľa názoru ktorého súd nedostatočne posúdil účelnosť priznaných trov, mal
prihliadnuťnasúčasnékomunikačnémožnostiapotrebuosobnéhostretnutiaklientasadvokátom,akoaj
nevyhnutnosť právneho zastúpenia žalovaného, ktorý je sudcom krajského súdu. Na základe odvolania

žalobcu Krajský súd v Košiciach uznesením z 10. mája 2017, sp. zn. 11Co/434/2016-869 predmetné
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Pokiaľ išlo o odvolaciu námietku
žalobcu, spočívajúcu v tvrdení o neúčelnosti trov konania žalovaného za právne zastupovanie, túto
odvolacísúdnepovažovalzadôvodnú.Konštatoval,ževýškuiúčelnosťpriznanýchtrovvrozhodnutísúd
prvej inštancie riadne a správne odôvodnil. Súd prvej inštancie však pri rozhodovaní o trovách konania
neskúmal, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým

je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť, zvlášť za situácie,
že žalobcovi bolo v konaní priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Úlohou súdu prvej inštancie
bolo náležitým spôsobom zistiť osobné, majetkové pomery, ako aj ďalšie pomery strán sporu, okolnosti
podania žaloby a uplatňovania práva účastníka, postoje účastníkov v konaní, ako aj zohľadniť dopad
rozhodnutia o trovách konania na obe strany sporu z titulu práva na náhradu trov konania.

4. Súd prvej inštancie v intenciách rozhodnutia odvolacieho súdu a v súlade s ust. § 257 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) zisťoval osobné, majetkové pomery, ako aj
ďalšie pomery strán sporu, okolnosti podania žaloby, postoje strán sporu v konaní, ako aj zohľadnené
dopady rozhodnutia o trovách. Zdôraznil, že pri rozhodovaní o trovách konania sa ako za podstatné

kritérium priznania trov podľa ust. § 255 CSP uplatňuje zásada úspechu vo veci, ktorá znamená, že
neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli.
Podľa ust. § 257 CSP môže súd výnimočne náhradu trov konania nepriznať, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa ust. § 257 CSP zákon
vyžaduje vždy kumulatívne spojenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné

okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú zásadným dôvodom pre nepriznanie náhrady trov
konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo
na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať osobitným
okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. V zmysle ustálenej súdnej
praxe (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010, či 3 MCdo 46/2012)

nemožno ust. § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v
zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci
neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti
nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie, alebo
odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami. Použitie uvedeného ustanovenia neodôvodňuje

ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore
zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Toto ustanovenie slúži na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda
inými slovami na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie súdneho konania a
jeho výsledok. Dôvody osobitného zreteľa možno teda zhrnúť nasledovne: neprimeraná tvrdosť, podiel
oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej

problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobné pomery strany sporu, nízky
príjem. K aplikácii ustanovenia § 257 CSP môže dôjsť aj s aspektov sociálnych. Dôvodom spočívajúcim
v pomeroch strán je napr. skutočnosť, že strana, ktorá nemala úspech vo veci, ocitne sa v takej závažnej,
sociálnej, alebo majetkovej situácii, ktorá predstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa. Je však nutné
prihliadnuť aj na pomery druhej strany sporu. V tejto situácii, to znamená pri vyhodnocovaní sociálnych

aspektov, treba však vždy mať na pamäti, že ide o sporové konanie, kde návrhovú povinnosť, ako aj
povinnosť dôkazu, majú strany sporu. Z pohľadu uvedeného ustanovenia, toto slúži na riešenie situácie,
v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne bránil svoje porušené alebo ohrozené práva, alebo
právom chránené záujmy, nedostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil.

5. Žalobca sa vyjadril ku svojim pomerom písomne a zdokladovaním pomerov. Uviedol, že je
zamestnancom v spoločnosti KAMIOR, s.r.o., Vranov nad Topľou od 21.09.2015, kde dosahuje
priemerný čistý mesačný príjem za rok 2016 vo výške 344,31 Eur a za obdobie od 01.01.2017 do
01.09.2017 sumu vo výške 318,03 Eur. Manželka žalobcu je zamestnaná u spoločnosti RAINBOW ONEs.r.o. Michalovce a dosahovala priemerný čistý príjem za obdobie od januára 2016 do septembra 2017
vo výške 363,23 Eur. Iný príjem žalobca ani jeho manželka nemajú. Žalobca bol držiteľom oprávnenia
na výkon činnosti - cestná nákladná doprava v období od 07.01.1994 do 07.09.2004, vnútroštátnej

nákladnej cestnej dopravy v období od 22.09.2004 do 11.01.2013. V oblasti predmetu podnikania
obchodnej činnosti mal oprávnenie od 08.10.1993 do 09.01.2016. Počas vykonávania podnikateľskej
činnosti došlo k jej pozastaveniu od 01.01.2010 do 01.01.2013, a to na prevádzkovanie živnosti pre
celý podnikateľský subjekt. Od 01.01.2010 nemá žiadny príjem z podnikateľskej činnosti. Spolu s
manželkou sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX k. ú. J., čo

preukázal pripojeným výpisom z uvedeného listu vlastníctva. Žalobca s manželkou vlastnia v zmysle
uvedeného výpisu rodinný dom súp. č. XXXX, nachádzajúci sa na parcele č. XXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 498 m2. Z výpisu z listu vlastníctva vyplynulo aj tvrdenie žalobcu, že na uvedených
nehnuteľnostiach viaznu záložné a exekučné záložné práva. Podľa výpisu z Centrálneho registra
exekúcií je proti žalobcovi vedených 20 exekúcií, okrem uvedených exekúcií uhrádza žalobca pôžičky
voči ČSOB, a.s., SPP distribúcia, a.s. a voči Provident Financial s.r.o. Mesačné náklady žalobcu a

jeho manželky predstavujú náklady spojené s bývaním, a to za platby za dodávky plynu vo výške
151,- Eur (nedoplatok za predchádzajúci rok predstavoval 522,- Eur), dodávku vody 25,- Eur, elektrickej
energie 35,50 Eur, stravu asi 200,- Eur a podľa zvyšku splácajú jednotlivé exekúcie. Súčasne žalobca
zotrvával na názore, že súd by mal prihliadnuť na jeho majetkové pomery, pretože nie je v jeho
možnostiach uhradiť náhradu trov. Majetkovú sféru žalovaného na druhej strane nepriznanie náhrady

trov konania nezasiahne tak citeľne, ako v prípade, že by mal trovy zaplatiť žalobca. Aj keď konajúce
súdy žalobu zamietli, podľa názoru žalobcu sa nejednalo o bezúspešné uplatnenie práva, keďže pri
podaní žaloby vychádzal zo záverov súdov, od ktorých si nárok na náhradu škody voči žalovanému
uplatňoval. K písomnému odôvodneniu pomerov žalobca predložil LV č. XXXX k. ú. J., s aktuálnym
dátumom 30.11.2017, indikatívnu informáciu z Centrálneho registra exekúcií, z ktorých vyplynulo, že

voči žalobcovi ako povinnému sa vedú v registri exekúcie na Okresnom súde Michalovce pod č. k.
6Er/540/2011, EX792/2011; č. k. 17Er/149/2010, EX357/2010; č. k. 9Er/441/2004, EX2125/2004; č.
k. 16Er/196/2015, EX49/2015; č. k. 14Er/681/2016, EX1866/16; č. k. 7Er/545/2010, EX3291/2010; č.
k. 15Er/277/2014, EX1645/2014 a ďalšie exekučné konania vedené na Okresnom súde Michalovce,
pričom celkový počet vedených exekúcií voči žalobcovi je 20. Ďalší záväzok preukazoval žalobca

výpisom z účtu ČSOB, a.s. za obdobie od 01.10.2017 do 31.10.2017, z ktorého vyplynulo, že konečný
stav istiny je mínus 4.422,12 Eur. Z pripojeného Dodatku č. 1 k Zmluvám o poskytnutie úveru zo dňa
28.11.2008 vyplynulo, že žalobcovi a jeho manželke bol poskytnutý úver uvedenou bankou, ktorý sa
zaviazali splácať v dojednaných mesačných splátkach vo výške 120,14 Eur od 15.09.2014. Ďalší úver
zo dňa 29.03.2006 bol poskytnutý žalobcovi a jeho manželke, ktorý sa zaviazali splácať v dojednaných

mesačnýchsplátkachvovýške367,92Eur.Bolopripojenéoznámenieozačatímimosúdnehovymáhania
pohľadávky voči žalobcovi zo strany spoločnosti Provident Financial, s.r.o., kde výška pohľadávky
predstavovala ku dňu 08.09.2016 sumu vo výške 1.211,93 Eur. Z pripojeného platobného rozkazu
vydaného na Okresnom súde Michalovce z 26. júla 2016, č. k. 5C/202/2016-15 vyplynulo, že žalobcovi
bola uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi - SPP distribúcia a.s. sumu 1.595,- Eur s príslušenstvom.

Žalobca pripojil aj potvrdenie o príjme zo závislej činnosti vystavenej spoločnosťou KAMIOR s.r.o.,
Vranov nad Topľou, z ktorého vyplynulo, že priemerný mesačný hrubý príjem za rok 2016 mal vo výške
405,- Eur a čistý príjem 344,31 Eur. Z čistého príjmu sa mu vykonávali prostredníctvom zamestnávateľa
zrážky na exekúcie vo výške 117,- Eur.

6. Zároveň aj žalovaný písomne ku svojim pomerom uviedol, že je ženatý, má tri deti, z toho dve sú
dospelé a jedno nezaopatrené študujúce dieťa. Jeho jediným príjmom je príjem vyplývajúci z právnej
úpravy podľa Zákona č. 385/2000 Z. z., ktorým sa okrem iného upravujú aj platové pomery sudcov.
Majetkové pomery a príjmové pomery sú konkretizované v majetkovom priznaní sudcu za každý
kalendárny rok, aj za dané obdobie a sú dostupné. Ku dňu podania vyjadrenia sa majetkové pomery

žalovanéhonezmenili.Uviedol,žežijevmanželstvesMgr.E.F.,ktorápôsobilaakoučiteľka,vsúčasnosti
ako prekladateľka, pričom jej príjem nedosahuje priemernú mzdu v hospodárstve, čo vyplýva z jej
daňových priznaní. Rovnako majú spolu s manželkou záväzky z titulu hypotekárneho úveru v celkovej
výške 34.852,90 Eur (ku dňu 01.11.2017). Osobný účet má vedený v Tatra banke, a.s., pričom úspory,
ktoré má k dispozícii, postačujú na krytie životných nákladov rodiny na obdobie 4 až 5 mesiacov, pričom

pravidelné mesačné náklady sú spojené s bežnými životnými nákladmi na bývanie, na zabezpečovanie
bežných nákladov, ako aj nákladov súvisiacich so štúdiom syna. Z majetkového priznania žalovaného
vyplynulo, že spolu s manželkou majú v bezpodielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosti, byt zakúpený
v roku 2008, záhradu, ostatné plochy. Z majetkového priznania vyplynulo, že žalovaný nadobúdalpostupne nehnuteľnosti, jednak kúpou, jednak dedením od roku 1992, z toho nehnuteľnosti, byt, chatu,
záhradu a ostatné plochy, postupne od roku 1996 až do roku 2010. Celkový príjem sudcu za rok 2016
predstavoval 37.330,- Eur. Súčasne sú však v časti peňažných záväzkov vedené záväzky vo forme

hypotekárnych úverov, a to v roku 2011 vo výške 30.000,- Eur a od roku 2010 do roku 2015 vo výške
59.600,- Eur. Použitie ust. § 257 CSP podľa názoru žalovaného je možné len výnimočne, pričom však
súd musí prihliadnuť k zvláštnostiam konkrétneho prípadu. Pokiaľ súd bude toho názoru, že je potrebné
prihliadať k majetkovým, sociálnym a osobným pomerom strán sporu, poukázal na to, že žalobca bol
dlho súkromným podnikateľom, ktorému nič nebránilo, aby pri šetrnom a predvídavom hospodárení si

našetril financie, ktoré by mu umožnili znášať trovy konania v prípade neúspechu. Pokiaľ tak nekonal,
v žiadnom prípade nie je možné preniesť zodpovednosť za jeho konanie na žalovaného, ktorý mal v
konaní úspech. Takýto postup by okrem iného odporoval aj dobrým mravom. Prípad žalobcu nie je
ničím výnimočný, a pokiaľ by sa táto výnimočnosť mala vidieť v jeho sociálnej situácii, žalovaný dal do
pozornosti, že v tomto regióne je každý tretí človek nezamestnaný. Z hľadiska postoja sporových strán
poukázal na to, že počas celého konania sa konzistentne a právne prijateľne bránil, kým žalobca, ktorý

bol súdom oslobodený od súdnych poplatkov, sa snažil presadiť svoje bez ohľadu na skutkový a právny
stav veci. Taký stav neumožňuje, aby bol znevýhodnený v konaní žalovaný ako úspešná strana sporu.

7. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že žalobcovi bola poskytnutá bezplatná právna pomoc
prostredníctvom Centra právnej pomoci. V zmysle Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.

zn. ÚS 118/2017-28 (zrejme sp. zn. I. ÚS 118/2017-28, poznámka odvolacieho súdu), priznanie nároku
na bezplatnú právnu pomoc, nie je ešte dôvodom na aplikáciu ust. § 257 CSP. Z ústavnoprávneho
hľadiska je takýto výklad neakceptovateľný. Žalobca poukazuje na svoje nepriaznivé pomery, do ktorých
sa dostal zrejme sám svojou podnikateľskou činnosťou a neuváženým čerpaním úverov, o čom svedčí
množstvo exekúcií a ďalších preukázaných uplatňovaných pohľadávok. Pokiaľ súd prvej inštancie

hodnotil možnosť použitia ust. § 257 CSP z hľadiska podielu oboch strán na vzniku a priebehu sporu,
považoval za nutné uviesť, že žalobca svojím postupom v konaní sa podieľal na predlžovaní konania,
pretože napriek právnemu zastúpeniu v inom konaní vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn.
9Cb/174/1998, ktoré bolo podstatné pre predmetné konanie, nepostupoval s dostatočnou invekciou.
Zdĺhavé dopĺňanie dokazovania sa podieľalo na navyšovaní trov na oboch stranách sporu. Žalobca bol

právne zastúpený aj v konaní 9Cb/174//1998, avšak nepreukázal, že bola mu bola poskytnutá bezplatná
právna pomoc, to znamená, že si v uvedenom konaní platil trovy právneho zastúpenia sám. Čo však
súd považuje za významné, je skutočnosť, že žalobca podnikal s vozidlom, za ktoré požadoval náhradu
škody pre znemožnenie jeho riadneho užívania ešte 10 rokov, teda aj počas prebiehajúceho konania.
Už z toho muselo byť zrejmé žalobcovi, že preukázanie tejto skutočnosti bude viesť k jeho neúspechu v

konaní. Napriek tomu neustále pokračoval v konaní. Podľa názoru súdu prvej inštancie, žalobca si mal a
mohol počas konania vytvoriť finančnú rezervu na krytie prípadných nákladov. V tom čase preukázateľne
podnikal, a to až do roku 2016. Okrem toho, súd prvej inštancie poukázal na svoje poznatky, že mu bola
priznaná nemajetková ujma v sume 4.000,- Eur Ústavným súdom SR, ktorú zrejme opomenul spomenúť
pri príjme.

8. Preskúmaním pomerov žalovaného prvoinštančný súd zistil, že žalovaný má stály príjem sudcu
a spolu s manželkou disponujú nehnuteľnosťami, ktoré nadobúdali od roku 1992. Sú tiež zaťažení
hypotekárnym úverom, v súčasnosti vo výške 37.330,- Eur, pričom znášajú aj ďalšie bežné náklady
súvisiace so zabezpečovaním potrieb domácnosti a tiež so štúdium syna. Na nedôvodnosti žaloby

žalovaný trval od počiatku, nezavinil teda predlžovanie konania a zvyšovanie nákladov konania. Svoje
náklady počas konania znášal sám. Aj keď je žalovaný sudcom, zákon nevylučuje možnosť jeho
zastúpenia právnym zástupcom, z toho dôvodu vynaložené náklady na právne zastúpenie nie je možné
žalovanému uprieť. Na základe preskúmania pomerov strán sporu a ďalších kritérií pre aplikáciu ust.
§ 257 CSP, vyššie uvedených, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nie je daný dôvod pre použitie

citovaného ustanovenia a z toho dôvodu rozhodol o priznaní náhrady trov žalovanému v rozsahu 100
% v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.

9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd
uznesenie zmenil a žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Je naďalej toho názoru, že konajúci

súd nesprávnym spôsobom aplikoval ust. § 257 CSP z dôvodu, že pri rozhodovaní o náhrade trov
konania mal prihliadať aj na jeho finančnú situáciu. Uviedol, že nie je v možnostiach žalobcu uhradiť
súdom priznanú náhradu trov konania z dôvodu slabých majetkových pomerov, na základe čoho bol aj
oslobodený od súdnych poplatkov. Závery súdu prvej inštancie, že žalovaný sa zrejme sám dostal dosvojich nepriaznivých finančných pomerov svojou podnikateľskou činnosťou a neuváženým čerpaním
úverov, o čom svedčí množstvo exekúcií a ďalších uplatňovaných pohľadávok, nepovažuje odvolateľ za
správne.Žalobcapočaskonaniaviackrátzdôraznil,žedofinančnýchťažkostísadostalhlavnekvôlikúpe

chybného vozidla a s ním spojených opráv. Neobstojí preto ani záver súdu prvej inštancie, že žalobca
podnikal s vozidlom, za ktoré požadoval náhradu škody. Žalobca nerozporuje, že určitý čas vozidlo
používal, ale v prebiehajúcom konaní poukázal na potrebu jeho opráv, prestoje, ako aj náklady na jeho
opravu.Žalobcajetohonázoru,žedofinančnýchproblémovsadostalprávekvôlikúpechybnéhovozidla
a z toho plynúcej neschopnosti splácať úver. Z dôvodu, že úverové podmienky v čase kúpy vozidla (v

roku 1992) boli úplne iné ako sú v súčasnosti, došlo k postupnému navyšovaniu záväzkov. Následné
úvery čerpal z dôvodu úhrady skorších nevýhodných záväzkov. Preto následky dlhovej špirály sú len
z dôvodu neschopnosti splácania úveru poskytnutého na kúpu chybného vozidla. Súd prvej inštancie
opomína aj konanie samotného žalovaného (nesprávne právne poradenstvo), ktoré je výstižne uvedené
v rozhodnutí Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cob 331/2007. Žalobca je toho názoru, že žaloba
bola podaná dôvodne. Aj keď žalobca nebol v konaní o náhradu škody proti žalovanému úspešný, z

rozhodnutí iných súdov vyplýva pochybenie žalovaného pri poskytovaní právneho poradenstva. Aj tieto
skutočnosti, s prihliadnutím na dobré mravy, sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa.

10. K odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie žalovaný, v ktorom navrhol, aby odvolací súd
uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca sa

mylne domnieva, že pri rozhodovaní o trovách konania je potrebné zohľadniť len ním tvrdené slabé
majetkové pomery. Žalovaný má za to, že ani slabé majetkové pomery nikoho nemôžu oprávňovať, aby
sa nezmyselne, v určitom slova zmysle beztrestne mohol domáhať náhrady škody alebo akýchkoľvek
iných nárokov voči iným. Je evidentné, že takýmto spôsobom pre žalovaného totiž vzniká škoda na
úhrade trov spojených so súdnym konaním, vynaložením týchto trov dochádza k zmenšeniu majetku

dotknutej sporovej strany. Z uvedeného dôvodu by bolo nežiaduce a zároveň by bolo aj v rozpore s
dobrými mravmi neriadiť sa dôsledne zásadou úspešnosti. Argument, že žalobca nie je schopný a nie je
v jeho možnostiach uhradiť súdom priznanú náhradu trov konania, vyznieva demagogicky nielen preto,
že súd zatiaľ numericky ani nevyčíslil výšku trov právneho zastúpenia žalovaného, ale hlavne preto, že
potom každá jedná sporová strana by sa mohla voči výroku o trovách konania týmto argumentom brániť

s tým, že ona nič nemá. Ak žalobca naozaj nič nemá, nemal sa pustiť do súdneho sporou, resp. mal si
našetriť potrebné financie aj pre prípad neúspechu v konaní. Zároveň žalovaný akcentuje, že ide o vec,
ktorá napadla na súde ešte v roku 2002, t.j. pred 16 rokmi, čiže žalobca mal dostatočný časový priestor
za ten čas si našetriť mesačne aspoň po 100,- Eur, o to viac, že po dlhé roky trvania sporu aj podnikal
(práve aj tým nákladným vozidlom, v súvislosti s ktorým prebiehal súdny spor, o ktorý opieral svoj nárok

voči žalovanému) a mal príjem z nezávislej činnosti. V žiadnom prípade nie je akceptovateľná jeho
snaha o prenesenie ťarchy za jeho nezodpovedné konanie na kohokoľvek iného, v danom prípade na
žalovaného. Na margo tvrdení žalobcu ohľadne vozidla žalovaný uvádza, že ak prevádzkovanie vozidla
bolo stratové, prečo ho žalobca prevádzkoval? Predsa vyrábanie straty odporuje všetkým ekonomickým
zásadám. Ak však tomu tak nebolo, námietka žalobcu nemôže obstáť. Ďalej žalovaný vo vyjadrení

poukazuje na to, že žalobca svoje tvrdenia o čerpaní ďalších úverov na vykrytie kúpnej ceny vozidla
z úverových prostriedkov predchádzajúcich, ničím nepreukázal, toto jeho tvrdenie sa javí byť účelové,
keďže je vysoko nepravdepodobné, že by si peňažný ústav svoj nárok voči žalobcovi nebol uspokojil
od roku 1992. V konečnom dôsledku ani úvery žalovaného nie je možné považovať za dôvody hodné
osobitného zreteľa, pretože tieto jeho nesplnené záväzky nie sú ničím výnimočným, ba práve naopak,

sú úplne bežnou záležitosťou, o čom svedčí celý rad exekúcií vedených proti nemu. Pokiaľ žalobca
vytýkažalovanémuakésinesprávneprávneporadenstvoapodobne,žalovanýpovažujezanutnéuviesť,
že konanie v merite veci je právoplatne skončené a súdy oboch stupňov nezistili skutkové a právne
dôvody pre vyvodenie zodpovednosti advokáta v súvislosti s právnym poradenstvom. Právny zástupca
žalobcu preto právne neprijateľným spôsobom popri spochybňovaní obsahu rozsudkov súdov v danej

právnej veci, spája v odvolaní popretie nároku žalovaného na náhradu trov konania s obsahom časti
odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Trnave v inej právnej veci, na obsah ktorej nemal a nemohol
mať absolútne žiaden vplyv. Zo strany žalovaného nedošlo k nesprávnemu právnemu zastupovaniu pri
zmene uplatneného nároku žalobcom. Žalobca sám podpísal samotnú zmenu návrhu, nie žalovaný v
jeho mene, vedomý si zákonných podmienok zmeny uplatneného nároku voči predávajúcemu, ale aj

právnych rizík tak, ako mu boli žalovaným vysvetlené v súlade so zákonom. Okolnosti zmeny návrhu na
súdoch oboch stupňov zo spisu sú známe. Žalovaný zároveň poukazuje na obsah svojich písomných
podaní doručených súdu, pričom z posledného z nich vyplýva aj preukázateľná nepravdivosť tvrdení o
vadách dodaného nového vozidla a na druhej strane dokázané údaje o celkovej dlhej dobe jeho užívaniažalobcom na podnikanie, o odňatí záruky na vozidlo záručným servisom pre nesprávne používanie
vozidla žalobcom atď.. Žalobca teda aj v súvislosti s trovami konania ďalej produkuje nepravdivé údaje
a znevažuje žalovaného napriek existencii právoplatného rozhodnutia vo veci.

11. Zároveň k odvolaniu žalobcu podal písomné vyjadrenie aj intervenient, KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s., Vienna Insurance Group, ktorý sa v plnom rozsahu stotožnil s vyjadrením žalovaného z 9. februára
2018. Rovnako má za to, že uznesenie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a presvedčivé,
pričom súd sa vysporiadal s každou námietkou zásadného charakteru v konaní. Z týchto dôvodov

navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu.

12. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) prejednal podané odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380
ods. 1 a 2 CSP a zistil, že napadnuté uznesenie je vecne správne, preto toto uznesenie potvrdil v súlade
s ust. § 387 ods. 1 CSP.

13. Podľa posúdenia odvolacieho súdu z obsahu odvolania žalobcu vyplývajú odvolacie dôvody podľa
ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.

14. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí

ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli

vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP.

15. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to
znamená, vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného

právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil.

16. Po posúdení dospel odvolací súd k záveru, že žalobcom namietané odvolacie dôvody nie sú

naplnené.

17. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

18. Vo všeobecnosti úspech v konaní podľa citovaného zákonného ustanovenia je treba chápať v
závislostiodvýsledkusúdnehosporu.Užalobcuideoplnýúspechvovecivtedy,aksavýrokmeritórneho
rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Plný úspech
na strane žalovaného je stav, pri ktorom súd žalobu v celom rozsahu zamietne. Nie je povinnosťou
všeobecných súdov pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť na dôvod zamietnutia žaloby

vo veci samej. Z pohľadu náhrady trov konania je podstatné, či bol účastník konania neúspešný, resp.
v akom rozsahu bol neúspešný (por. uznesenie Ústavného súdu SR z 30. septembra 2014, sp. zn. II.
ÚS 599/2014). Povinnosť priznať náhradu účelne vynaložených trov konania v plnom rozsahu úspešnej
sporovej strane platí za predpokladu, že súd nevyužije možnosť rozhodnúť v súlade s ustanovením §
257 CSP.

19. Citované zákonné ustanovenie a všetky doposiaľ prezentované úvahy podľa názoru odvolacieho
súdu v danom prípade jednoznačne odôvodňujú nevyhnutnosť priznania nároku na plnú náhradu trov
konania žalovaného, keďže ten bol v konaní celkom procesne úspešný a súd prvej inštancie, a aniodvolací súd, nezistil zo súdneho spisu skutočnosť, odôvodňujúcu pri rozhodnutí o trovách konania s
použitím ust. § 257 CSP odchýliť sa od zásady zodpovednosti za výsledok konania.

20. Ustanovenie § 257 nie je totiž možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť
aplikácie (v zmysle svojvôle, ako správne konštatoval súd prvej inštancie), ale ide o ustanovenie,
podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné
osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne
prihliadnuť. Ustanovenie § 257 preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnuť kedykoľvek

bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech,
nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru
hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. (nález Ústavného súdu SR z 10. októbra
2018, sp. zn. I. ÚS 168/2018)

21. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že ustanovenie § 257 CSP

neslúži na zmierňovanie, alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami a jeho aplikáciu
neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo že zárobková a majetková situácia strany,
ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany. Nepatričné sú odvolacie námietky žalobcu, podľa
názoru ktorého bola žaloba v tomto spore podaná dôvodne, a to s poukázaním na výsledky sporov
vedených na iných súdoch, v ktorých bol žalobca jednou zo strán sporu. Pre rozhodnutie o trovách

konania v tomto spore nemôže byť relevantný úspech/neúspech strán sporu v inom konaní na inom
súde. Neobstojí ani ďalšia námietka žalobcu, ktorou vytýka žalovanému nesprávne právne poradenstvo,
pretože konanie v merite veci je právoplatne skončené a súdy oboch inštancií nezistili skutkové a právne
dôvody pre vyvodenie žalobcom tvrdenej zodpovednosti advokáta v súvislosti s právnym poradenstvom.
Žalobca preto právne neprijateľným spôsobom popri spochybňovaní obsahu rozsudkov súdov v danej

právnej veci, spája v odvolaní popretie nároku žalovaného na náhradu trov konania s obsahom časti
odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Trnave v inej právnej veci, na obsah ktorej žalovaný nemal
a nemohol mať absolútne žiaden vplyv, ako správne uviedol v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu.

22. Vzhľadom na uvedené odvolací súd vecne správne uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387

ods. 1 CSP).

23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení
s ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto právo na náhradu trov
odvolacieho konania nemá a žalovanému, ako aj intervenientovi na strane žalovaného, ktorí boli v

odvolacom konaní úspešní, odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. § 420 a nasl. CSP. Dovolanie sa podáva v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. § 429 ods. 2 CSP.