Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. november 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/181/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114208226
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7114208226.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr.

Andrey Galdunovej a JUDr. Aleny Mikovej v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO : 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO :
36 613 843, proti žalovanej R. T., L.. XX.XX.XXXX, bytom T., J. XXX, zastúpenej JUDr. Danicou
Holováčovou, advokátkou, Košice, Čajakova 5, o zaplatenie 944,66 € s príslušenstvom, o odvolaní
žalovanej proti rozsudku 24C/166/2014-545 z 18.1.2018 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania a žalobcovi sa ich náhrada n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom 24C 166/2014-118 zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 944,66
EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 1.1.2013 až do zaplatenia, ako aj nahradiť
mu trovy konania vo výške 342,70 € na účet jeho právneho zástupcu, to všetko v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, žalobu v časti o zaplatenie sumy 2 EUR s príslušenstvom zamietol a v časti
o zaplatenie sumy 2 EUR s príslušenstvom zastavil.

2. Vychádzal zo žaloby, ktorou sa pôvodne žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 948,66

EUR s príslušenstvom tvrdiac, že za dodaný zemný plyn jej vystavil faktúru splatnú dňa 31.12.2012 a
táto uhradená nebola. Z odporu podaného proti platobnému rozkazu mu vyplynulo, že podľa žalovanej
vyúčtovaná suma je neprimerane vysoká, nakoľko v rozhodnom období sa v rodinnom dome na
Č. A. nezdržiavala. Poukázal na to, že vo veci boli konané pojednávania 3.11.2015 a 17.3.2016 a
nakoniec o nároku rozhodol verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania dňa 19.4.2016
s poukazom na § 115a ods. 2 a § 200ea ods. 1 O.s.p.. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že
medzi stranami bola uzavretá zmluva o dodávke plynu pre odberné miesto v T. na Č. Č.. XX a citoval

vybrané časti z obchodných podmienok žalobcu pre opakované dodávky plynu pre odberateľa plynu.
Z vyúčtovacej faktúry zo dňa 22.11.2012 zistil, že žalovanej za fakturačné obdobie od 19.11.2011 do
18.11.2012 za odber plynu bola vyúčtovaná cena vo výške 1.496,66 € a pri započítaní preddavkových
platieb spolu vo výške 552 € jej nedoplatok predstavoval 944,66 €. Výšku náhrady nákladov za
upomienku zistil z Cenníka externých služieb a výkonov SPP a.s. účinného od 1.2.2012. Právne vec
posúdil podľa § 20 ods. 1 písm. a/, ods. 7, § 48 ods. 2 písm. b/ a § 54 ods. 7 zákona č. 656/2004 Z.z.,
ako aj podľa § 23 ods. 1,5 Nariadenia vlády SR č. 409/2007 Z.z. a dospel k záveru, že žalobca plniac

si povinnosť po zistení skutočného odberu plynu dňa 22.11.2012 vystavil žalovanej vyúčtovaciu faktúru
uplatňujúc ňou nedoplatok vo výške 944,66 €. Mal za to, že žalovaná nenamietala žiadne relevantné
skutočnosti majúce význam pre posúdenie veci a ani neoznačila žiadne dôkazy na preukázanie ňou
tvrdených skutočností a zaviazal ju preto na zaplatenie sumy 944,66 € s prísl.. Nakoľko žalobcanepreukázal vynaloženie nákladov spojených s doručením upomienky žalovanej, nárok na zaplatenie
sumy 2 € zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p..

3. Krajský súd v Košiciach, rozhodujúci o odvolaní žalovanej uznesením 2Co/473/2016-475 z 31.5.2017
zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v
rozsahu zrušenia mu vrátil vec na ďalšie konanie. Vytkol prvoinštančnému súdu, že svojim postupom,
pri ktorom v rámci verejného vyhlásenia rozsudku oboznamoval obsah spisu a v jeho rámci aj cenník
externých služieb a výkonov účinný od 1.2.2012, s ktorým dôkazom sa žalovaná nemohla oboznámiť a

tým boli porušené jej práva na spravodlivý proces.

4.Súdprvejinštancieďalšímrozsudkom(terazpreskúmavanýmrozhodnutím)zaviazalžalovanúzaplatiť
žalobcovi sumu 944,66 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 1.1.2013 až do
zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi voči žalovanej aj nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Zrekapituloval priebeh konania a uviedol, že po vrátení veci

odvolacím súdom došlo k zmene na strane žalobcu z dôvodu singulárnej sukcesie, keď pôvodný žalobca
Slovenský plynárenský priemysel, a.s. zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil aj pohľadávku voči
žalovanej na spoločnosť EOS KSI Slovensko s.r.o.. Po vstupe nového žalobcu do konania uplatnila
voči žalovanej pohľadávke žalovaná aj ďalšiu obranu namietajúc, že nový žalobca nie je v spore vecne
aktívne legitimovaný, nakoľko nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky. Citoval vybrané časti z

Obchodných podmienok pre opakované dodávky plynu pre odberateľa plynu v domácnosti, účinných od
1.1.2007 a z vyúčtovacej faktúry č. 744312574 zo dňa 22.11.2012 mu vyplynulo, že právny predchodca
žalobcu vyúčtoval žalovanej za fakturačné obdobie od 19.11.2011 do 18.11.2012 cenu za odber plynu
na odbernom mieste v T., L. Č. A.. Č.. XX vo výške 1.496,66 € a po započítaní žalovanou zaplatených
preddavkových platieb celkový nedoplatok predstavuje 944,66 €. Právne vec posúdil podľa § 20 ods.

1 písm. a/, ods. 7, § 48 ods. 2 písm. b/ a § 54 ods. 7 zákona č. 656/2004 Z.z., ako aj podľa § 23
ods. 1 a 5 Nariadenia vlády SR č. 409/2007 Z.z. a za nesporné považoval, že právny predchodca
žalobcu a žalovaná uzatvorili dňa 26.9.2007 zmluvu o dodávke plynu, na podklade ktorej právnemu
predchodcovi žalobcu vznikla povinnosť dodávať plyn do domácnosti žalovanej na ňou určené odberné
miesto a žalovanej vznikla povinnosť za túto službu uhrádzať cenu vyúčtovanú na základe nameraných

údajov plynového meradla v zmysle faktúr. Je podľa neho zrejmé, že právny predchodca žalobcu splnil
svoju povinnosť a po zistení skutočného odberu plynu dňa 22.11.2012 vystavil vyúčtovaciu faktúru za
fakturačné obdobie od 19.11.2011 do 18.11.2012, v ktorej od ceny skutočne odobratého a dodaného
plynu odrátal prijaté preddavkové platby, ktoré však oproti predpisu žalovaná zaplatila len šesťkrát. Bol
toho názoru, že obrana žalovanej nie je relevantná a jej tvrdenie, že v rozhodnom čase v rodinnom

dome nebývala, je pre posúdenie veci bez významu. Na povinnosť žalovanej platiť preddavkové platby
za dodávku plynu, vrátane povinnosti zaplatiť jeho cenu v zmysle vyúčtovania nemá žiaden vplyv
skutočnosť, že žalovaná sa v mieste odberu nezdržiavala, eventuálne, že sa tam zdržiaval niekto iný,
kto požíval žalobcom dodávané plnenia, a to už či s vedomím alebo bez vedomia žalovanej, a tak návrhy
na vykonanie dôkazov výsluchom žalovanej a jej bývalého manžela J. C. pokladá za bezpredmetné a

nehospodárne. Pokiaľ žalovaná namietala neprimerane vysokú vyúčtovanú cenu poukázal na fakt, že
žalovaná reklamáciu voči faktúre nepodala a nenamietala ju až do podania odporu proti platobnému
rozkazu. Posudzujúc uplatnenú námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vychádzal z §
35 ods. 2, § 37, § 524 ods. 1, 2 a § 526 ods. 1 Obč. zák. a poukázal na východiská uplatňujúce sa pri
výklade právneho úkonu, a to aj vo svetle judikačnej praxe Najvyššieho súdu Českej republiky. Aj keď na

poslednej strane zmluvy o postúpení pohľadávok je uvedená len podpisová doložka „za postupníka W..
C. Š., konateľ“, ale absentuje údaj o obchodnej spoločnosti postupníka, za ktorú konateľ konal, ide len
o dielčiu nezrovnalosť, ktorá nie je vadou spôsobujúcou absolútnu neplatnosť zmluvy. Z celého obsahu
zmluvy je totiž možná nepochybná identifikácia zmluvných strán a tieto vrátane postupníka boli uvedené
bezchybne, určito a zrozumiteľne v záhlaví, v článku I. zmluvy, vrátane označenia osoby konateľa

spoločnosti tak, aby bolo zrejmé, kto je zmluvnou stranou. Je tiež nesporné a z výpisu z obchodného
registra zrejmé, že W.. C. Š. bol v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok konateľom obchodnej
spoločnosti postupníka a žalobca je preto v spore aktívne vecne legitimovaný. Keďže žalovaná cenu za
dodaný plyn nezaplatila, žalobe vyhovel a zaviazal ju na zaplatenie sumy 944,66 € s úrokmi z omeškania
v zmysle platnej právnej úpravy a o trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP.

5. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná, navrhla ho zmeniť a žalobu v celom
rozsahu zamietnuť uplatniac pritom odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm.e/ a h/ CSP. Vytkla
prvoinštančnému súdu, že nevykonal jej výsluch ako ani výsluch jej bývalého manžela J. C., keďpráve nimi chcela preukázať, že predmetná nehnuteľnosť nebola v spornom období užívaná, a preto
namerané hodnoty spotreby plynu nemajú reálny základ. Trvala na tom, že žalobca nie je nositeľom
hmotnoprávneho nároku, nakoľko naňho neprešli práva a povinnosti zo zmluvy o postúpení pohľadávok

zo dňa 12.10.2016, keďže zmluvu za postupníka síce podpísal jeho konateľ W.. C. Š., avšak k jeho
podpisu nie je pripojené obchodné meno postupníka a tento jeho spôsob konania nezodpovedal verejne
dostupným informáciám tvoriacim obsah zápisu v obchodnom registri.

6. Žalobca vo vyjadrení sa k odvolaniu žalovanej sa stotožnil s rozhodnutím prvostupňového súdu a

navrhol ho potvrdiť.

7. Krajský súd v Košiciach na základe podaného odvolania vec podľa ust. § 385 ods. 1 CSP prejednal
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v medziach
odvolania, t.j. v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1,2 CSP (vymedzenom odvolacími dôvodmi a
námietkami žalovanej uvedenými v odvolaní) a § 379 CSP , spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a

dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné ,preto rozsudok vrátane výroku o trovách konania potvrdil
podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov je vecne správny .

8. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach, pričom miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach (§

219 ods. 1, 3 CSP).

9. Žalovaná podala odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods.1 písm.e/ a h/ CSP, t.j. že súd
prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

10. Odvolací dôvod podľa § 365 ods1 písm. e/ CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie
rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté
dôkazy účastníkmi konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska

hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné
zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať
právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,

nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

11. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn.

vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho
predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis,
než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný
skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

12. Odvolací dôvod podľa ustanovenia 365 ods. 1 písm. e/ CSP podľa názoru odvolacieho súdu
nebol naplnený, pretože nedošlo počas konania pred súdom prvej inštancie k nevykonaniu takých
účastníkom navrhnutých dôkazov, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne významnú skutočnosť .
Odvolací súd zdôrazňuje, že samotná okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal dôkaz navrhnutý

účastníkom nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom, nakoľko súd nie je povinný
vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Aj keď súd prvej inštancie nevykonal žalovanou
navrhované dôkazy, je nutné konštatovať, že súd vykonal všetky dôkazy potrebné na preukázanie
skutočnosti, ktoré z hľadiska hmotného práva boli významné, teda nevykonal iba tie dôkazy, ktoré z tohto
hľadiska významné neboli, resp. boli nadbytočné.

13. Rovnako nebol naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, keďže súd prvej
inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a náležite zistil skutkový stav, vykonané
dôkazy hodnotil podľa ust. § 191 ods. 1,2 CSP, t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy vich vzájomných súvislostiach, pričom prihliadol starostlivo na všetko, čo vyšlo počas konania najavo,
v hodnotení jednotlivých dôkazov nebol zistený žiaden logický rozpor. Odvolací súd po preskúmaní
napadnutého rozsudku z hľadiska skutkových záverov nezistil, že by skutkové zistenia súdu prvej

inštancie nezodpovedali vykonaným dôkazom, alebo že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z
vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo v konaní nevyšli najavo.

14. Súd prvej inštancie v danom prípade skutkové zistenia podradil pod správne hmotnoprávne predpisy
a vyvodil z nich správne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania, preto nebol

naplnený ani odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

15. Podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku v ktorých sa súd prvej
inštancie dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými skutkovými okolnosťami potrebnými pre
rozhodnutie o uplatnenom nároku, vrátane všetkých tvrdení a námietok strán konania (teda aj námietok
žalovanej, na ktoré žalovaná opakovane poukazovala aj v odvolaní).

16. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, príp. doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

17. Odvolací súd sa stotožňuje so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie a s
odôvodnením napadnutého rozsudku, na ktoré v celom rozsahu poukazuje a na zdôraznenie správnosti
dopĺňa nasledovné:

18. Žalovaná vytkla súdu prvej inštancie, že nevykonal jej výsluch a tiež výsluch svedka J. C.. Týmito
dôkazmi mienila preukázať, že predmetná nehnuteľnosť nebola v spornom období užívaná a tak
nameraná spotreba plynu nemá reálny základ. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní správne
vychádzal z predložených faktúr, majúcich základ vo vykázanom odbere plynu, ktorý bezprostredne
nesúvisí s užívaním objektu tou - ktorou osobou. Žalovaná pred začatím sporu reklamáciu voči faktúre

nepodala a prvoinštančný súd priliehavo poukázal aj na zaužívanú prax, kedy sa výška preddavkových
platieb za ďalšie obdobie určuje podľa priemerného odberu plynu podľa fakturácie za predchádzajúce
porovnateľné obdobie. Ani výpovede žalovanej a svedka by takto s poukazom na nimi hoci aj zrejme
spochybňovaný rozsah užívania nehnuteľnosti ťažko mohli vyvrátiť bez ďalšieho namerané hodnoty
spotreby plynu, keď samotný spôsob a mechanizmus merania spotreby plynu spochybňované neboli.

Pri odmietnutí vykonania navrhnutých dôkazov tak evidentne bol vyhodnotený ich vzťah k prejednávanej
veci, kedy navrhnuté dôkazy nemohli žiadnym spôsobom prispieť k objasneniu skutkovej stránky veci a
skutkový stav bol už úplne zistený inými vykonanými dôkazmi. Ani dôkaz výsluchom sporovej strany sa
nevyznačuje výnimočnou kvalitou, ktorá by ho odlišovala od ostatných dôkazných prostriedkov.

19. Žalovaná ďalej v odvolacích námietkach tvrdila, že žalobca nie je nositeľom hmotnoprávneho
nároku, keďže na neho neprešli práva a povinnosti zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
12.10.2016. S otázkou prechodu práv na nového žalobcu na podklade zmluvy o postúpení pohľadávok
sa prvoinštančný súd vyporiadal veľmi podrobne a presvedčivo a s jeho správnymi a výstižnými úvahami
sa plne stotožňuje aj odvolací súd. Z celého obsahu právneho úkonu postúpenia pohľadávok je možné

nepochybne zistiť, kto bol účastníkom zmluvného vzťahu a o identite postupníka nemožno mať žiadne
pochybnosti.

20. Rozsudok súdu prvej inštancie je teda vecne správny a odvolací súd ho musel potvrdiť.

21. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 255 ods.1 CSP v spojení s § 262
ods.1, 2 a § 396 ods.1 CSP. Žalovaná v odvolacom konaní nebola úspešná, preto jej nevznikol nárok na
náhradu trov odvolacieho konania a úspešný žalobca si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil,
keď ani jeho vyjadrenie k odvolaniu žalovanej žiadnu relevantnú argumentáciu neobsahuje.

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).