Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Lukáč
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 3T/18/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6417010075
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Lukáč
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6417010075.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Žiari nad Hronom, samosudcom JUDr. Petrom Lukáčom, v trestnej veci obžalovaného
A. H., nar. X.X.XXXX v L. L., trvale bytom L. L., N.. R.Á. XXXX/X, pre prečin ublíženia na zdraví podľa
§ 157 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 3.8.2018, takto
r o z h o d o l :
Obžalovaný :
A. H., nar. X.X.XXXX, trvale bytom L. L., R. XXXX/X
j e v i n n ý , ž e
dňa 25. 05. 2015 o 8.00 h viedol osobné motorové vozidlo zn. Š. S., ev. č. B., po ceste A. v smere
J. - Y. J. tým spôsobom, že v km 19,5 na priamom úseku cesty začal obchádzať lesnú zver - srnu,
ktorá sa nachádzala v jeho jazdnom pruhu, pričom túto bočnou stranou zachytil, prešiel do protismeru,
kde sa čelne zrazil protiidúcim osobným motorovým vozidlom zn. M. I., ev. č. B., ktorého vodič H. G.,
vzájomnej zrážke nedokázal zabrániť a jeho spolujazdec H. L., nar. XX. XX. XXXX, utrpel zranenia -
pomliaždenie hlavy, pomliaždenie hrudníka, hlbokú ranu pravej ruky, zlomeninu článku druhého prsta
pravej ruky, zlomeninu člnkovej kosti vpravo, zlomeninu kockovitej kosti vpravo, zlomeninu predného
výbežku pätovej kosti a podvrtnutie krčnej chrbtice, ktoré si vyžiadali dobu liečenia a PN od 25. 05. 2015
do 31. 01. 2016, s trvalými následkami - nedovrie do dlane pravý ukazovák, obmedzenie hybnosti členka
vpravo, stratu supinácie a pronácie nohy, pričom podľa vyjadrenia znalca mu srna nevytvorila náhlu
prekážku, mohol technicky zastaviť vozidlo pred zrážkou, resp. spomaliť rýchlosť a lesnú zver obísť, po
prejdení oproti jazdiaceho vozidla M. I.,
t e d a
-inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví,
č í m s p á c h a l
-prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje :
Podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods. 2, 3 Trestného zákona, § 36 písm. j/
Trestného zákona, § 56 Trestného zákona k peňažnému trestu vo výške 500 €.
Podľa § 57 ods. 2 Trestného zákona zaplatená suma peňažného trestu pripadá štátu.
Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmysle
zmarený, súd obžalovanému ukladá náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) mesiacov.Podľa § 288 ods. 1 súd poškodeného H.Á. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Veľké Pole č. 83,
poškodeného H. L., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom Y. J. Č.. XX a poškodeného R. J., so sídlom N.. XX.
C. XX, XXX XX L. odkazuje s nárokom na náhradu škody na občiansko-právne konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Prokurátor Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom podal dňa 17.2.2017 na Okresný súd v Žiari nad
Hronom, pod spisovou značkou XPv/XXX/XX/XXXX obžalobu na obvineného A. H., pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona.
2. Na nariadených hlavných pojednávaniach bolo vykonané dokazovanie a to dňa 21.5.2018 výsluchom
obžalovaného A. H., svedka poškodeného H. L., svedka poškodeného H. G., dňa X.X.XXXX výsluchom
znalca A.. C. B. a prečítaním listinných dôkazných materiálov podľa § 269 Trestného poriadku.
3. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázaný skutkový stav, ako je uvedené v skutkovej vete, vo
výrokovej časti tohto rozsudku.
4. Obžalovaný A. H. na pojednávaní po poučení v zmysle § 257 Trestného poriadku uviedol, že sa necíti
byť vinný zo spáchania prečinu, ktorý je mu kladený za vinu obžalobou Okresnej prokuratúry v Žiari nad
Hronom. Na svoju obranu vo svojej výpovedi uviedol okolnosť, že vzhľadom na okolnosť, že následkom
dopravnej nehody utrpel zranenie mozgu, môžu byť jeho vnemy z časti skreslené a zároveň opísanie
skutkového stavu nemusí 100% zodpovedať reálnemu vzniku dopravnej nehody. Uviedol okolnosť, že
v inkriminovaný deň viedol svoje osobné motorové vozidlo na ceste medzi obcami J. a Y. J., pričom v
určitom momente bol nútený vyhnúť sa náhlej prekážke na cestnej komunikácii v jeho jazdnom pruhu, čo
realizoval strhnutím vozidla do ľavej strany, čím sa dostal do jazdnej dráhy vozidla smerujúceho oproti.
Uviedol okolnosť, že v čase tohto úhybného manévru si nebol vedomý, že by v protismere jazdnej dráhy
sa nachádzalo osobné motorové vozidla, s ktorým eventuálne mohlo dôjsť k zrážke. Zároveň uviedol
okolnosť, že napriek svojmu úhybnému manévru, ktorý uskutočnil, nebol schopný sa prekážke vyhnúť
úplne, nakoľko túto zachytil svojim predným pravým spätným zrkadlom. Potvrdil ďalej okolnosť, že v
inkriminovanom čase sa mohol pohybovať rýchlosťou cca. 90 km v hodine. Konštatoval, že vzhľadom
na hore uvedené skutočnosti je ťažké pre neho zhodnotiť na akú vzdialenosť uvidel náhlu prekážku,
túto charakterizoval slovami veľmi blízka a bolo veľmi ťažké sa tejto prekážke vyhnúť. Konštatoval ďalej
skutočnosť,ženazákladesvojichvnemov,zčastiobmedzenýchodôvodnenímúrazuhlavy,sinepamätá,
že by pred vznikom zrážky s touto prekážkou brzdil.
5. Svedok poškodený H. L., ktorý bol účastný dopravnej nehody ako spolujazdec oproti idúceho
motorového vozidla potvrdil vo svojej výpovedi okolnosť, že pri ceste medzi obcami J. a Y. J. v
inkriminovaný deň zachytil zrakovým vnemom na ceste prekážku, ktorú tvorila lesná zver a zároveň
oproti idúce motorové vozidlo. Konštatoval, že vodič protiidúceho auta odrazu vybočil do jazdného pruhu
vozidla,vktoromsedelsvedokpoškodenýanetrvaloanisekunduadošlokzrážkeosobnýchmotorových
vozidiel. Konštatoval k vzniku dopravnej nehody, že registroval, ako protiidúce motorové vozidlo,
ktoré v tom čase viedol obžalovaný, náhle odbočilo do jazdného pruhu jeho osobného motorového
vozidla, pričom od tejto doby registroval len oproti idúce motorové vozidlo. Ako šofér konštatoval ďalej
skutočnosť, že podľa jeho názoru, keby bol vodič protiidúceho motorového vozidla použil brzdy, srna z
cestnej komunikácie ujde.
6. Svedok poškodený H. G. vo svojej výpovedi potvrdil, že v inkriminovaný deň prechádzal po cestnej
komunikácii ako vodič osobného motorového vozidla továrenskej značky M., naraz v pravotočivej
zatáčke spozoroval vychádzať motorové vozidlo aj prekážku vo forme lesnej zvery, pričom registroval
ako protiidúce vozidlo začalo plynule prechádzať z dôvodu obchádzania prekážky do protismeru, teda
do smeru jazdy jeho osobného motorového vozidla. Potvrdil okolnosť, že sa snažil ako vodič tohto
motorového vozidla zrážke vyhnúť, svoje vozidlo strhol do protismeru, čím však nedokázal zabrániť
zrážke a obe motorové vozidlá sa stretli svojimi pravými prednými časťami. Konštatoval, že lesná zver,
ktorá tvorila prekážku jazdy smeru vozidla S., cez cestnú komunikáciu prechádzala bežným krokom,
nebežala, ani neskákala. Svedok konštatoval, že výhľadové pomery v inkriminovanom čase boli dobré a
obaja vodiči motorových vozidiel mohli vidieť ako protiidúce motorové vozidlá, tak i prekážku na cestnej
komunikácii, cca. na vzdialenosť minimálne 150 metrov.7. Znalec A.. C. B. vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní uviedol okolnosť, že čo sa týka odborného
vyjadrenia, ktorý tvorí obsah spisu z prípravného konania, toto odborné vyjadrenie bolo vypracované na
základe situácie, ktorá bola známa v čase, kedy neboli známe všetky výpovede účastníkom dopravnej
nehody, následne na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní vypracoval doplnok č. 1, kedy boli
známe všetky výpovede očitých svedkov dopravnej nehody. Zároveň konštatoval, že závery odborného
posúdenia, ako i doplnku č. 1 k odbornému posúdeniu sa svojim obsahom nelíšia. Znalec z odboru
cestnej dopravy technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných
motorových vozidiel, v oboch záveroch, ako odborného vyjadrenia, tak i dodatku č. 1 k odbornému
vyjadreniu, ale i zhodne vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní konštatoval, že technika jazdy
vodiča motorového vozidla značky S., teda obžalovaného z technického hľadiska bola nesprávna,
pričom nesprávna bola taktiež reakcia tohto vodiča na prekážku, ktorá vznikla v jeho jazdnom pruhu.
Konštatoval, že vodič osobného motorového vozidla továrenskej značky S., teda obžalovaný mohol
a mal lesnú zver, ktorá tvorila prekážku v jeho smere jazdy zaregistrovať cca. na vzdialenosť 125
metrov, čo v časovom horizonte predstavuje časový úsek 5 sekúnd predtým, ako došlo k zrážke s touto
prekážkou. Znalec konštatoval, že obžalovaný ako vodič osobného motorového vozidla reagoval len
tesne pred touto lesnou zverou a to cca. v časovom horizonte 3 sekúnd od času, kedy túto mohol
prvýkrát spozorovať. Znalec zhodnotil jazdu obžalovaného ako nesprávnu, i pri jeho rozhodnutí vyhnúť
sa prekážke na cestnej komunikácii úhybným manévrom doľava, teda do smeru protiidúcich motorových
vozidiel. Konštatoval, že pri rýchlosti tohto motorového vozidla cca. 90 km/hodina, zohľadnení časového
úseku, kedy vodič tohto vozidla, teda obžalovaný mohol zaregistrovať predmetnú prekážku, jeho
konanie ako vodiča motorového vozidla je možné vysvetliť v súvislosti s úhybným manévrom do
jazdného pruhu protiidúcich vozidiel len tým spôsobom, že mal problémy so zrakom alebo sa riadnym
spôsobom nevenoval riadeniu osobného motorového vozidla. Konštatoval ďalej skutočnosť, že vodič
motorového vozidla logicky mal začať brzdiť a trúbiť, pričom v takomto prípade by k zrážke s prekážkou
na cestnej komunikácii vôbec nebolo došlo.
8. Súd vo veci ďalej vykonal dokazovanie preukázateľnými listinnými dôkazmi, záznamom o dopravnej
nehode, zápisnicou o ohliadke miesta dopravnej nehody, náčrtkom, fotodokumentáciou, zápismi o
dychových skúškach, odborným vyjadrením znalca, doplnkom č. 1 odborného vyjadrenia znalca, ako i
ďalšími listinnými dôkaznými materiálmi vzťahujúcimi sa na danú vec ako dôkazné prostriedky.
9. Pri vyhodnotení dôkazov v zmysle § 2 ods. 12 Trestného poriadku súd uzavrel, že vina
obžalovaného bola jednoznačne a bezpochyby preukázaná, pričom konanie obžalovaného, ktorým
inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, súd právne kvalifikoval ako prečin ublíženia na
zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, teda zhodne ako Okresná prokuratúra v Žiari nad Hronom
vo svojej obžalobe. Súd pri rozhodovaní o vine obžalovaného vychádzal z hodnotenia dôkazných
prostriedkov vykonaných jednak na hlavnom pojednávaní, jednak v prípravnom konaní a to v ich
vzájomnej súvislosti, dôkazné prostriedky vykonané na hlavnom pojednávaní svojim obsahom na seba
skutkovo nadväzujú, v podstate svedecké výpovede svedkov poškodených korešpondujú so závermi
odborného posúdenia znalcom, resp. doplnkom č. 1 k odbornému znaleckému posúdeniu.
10. Obžalovaný z logických dôvodov a to okolnosti, že utrpel následkom dopravnej nehody otras mozgu,
opísal skutkový dej vzniku dopravnej nehody len stroho, pričom pripustil, že na vznik dopravnej nehody
si presne nespomína. Potvrdil však okolnosť, že potom, ako uvidel prekážku na cestnej komunikácii
v smere jeho jazdy, ktorú tvorila lesná zver, nepoužil na zastavenie motorového vozidla brzdy, avšak
reagoval strhnutím motorového vozidla do ľavej strany, teda do strany cestnej komunikácii slúžiacej
protiidúcim motorovým vozidlám. Obrana obžalovaného spočívala v tvrdení, že dopravnú nehodu
nezavinil, resp. nebola konkretizovaná povinnosť stanovená Zákonom č. 8/2009 o cestnej premávke.
11. Súd po prevedení predmetného dokazovania pri zohľadnení obrany obžalovaného však konštatuje,
že čo sa týka subjektívnej stránky trestného činu podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona, skutková
podstata nevyžaduje vinu u páchateľa, ktorý sa dopustil tohto prečinu. Na kvalifikáciu podľa ustanovenia
podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona postačuje na naplnenie skutkovej podstaty tzv. inštitút
nedbanlivosti. Súd sa nemôže stotožniť v danom prípade s obranou obžalovaného v tom smere,
že okresná prokuratúra v Žiari nad Hronom nekonštatovala vo svojej obžalobe porušenie konkrétnej
povinnosti Zákona č. 8/2009 o cestnej premávke v jeho platnom znení.12. Podľa § 3 ods. 2 písm. a/ Zákona č. 8/2009 Zb., účastník cestnej premávky je povinný správať
sa disciplínovane tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný
prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situáciu v cestnej
premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam.
13. Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ Zákona č. 8/2009 Zb. v platnom znení, vodič je povinný venovať sa plne
vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.
14. Citované ustanovenia zákona o cestnej premávke sa ich vyhlásením v Zbierke zákonov stávajú
účinnými voči všetkým a taktiež platí, že vyhlásením v Zbierke zákonov sa stávajú známym všetkým,
ktorých k určitým povinnostiam zaväzujú. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd považoval obranu
obžalovaného v súvislosti s tým, že dopravnú nehodu nezavinil, resp. predmetom samotnej obžaloby
nebolo uvedenie porušenia konkrétnej povinnosti za účelovú.
15. Skutočnosť, že obžalovaný ako vodič osobného motorového vozidla porušil minimálne citované
ustanovenia Zákona č. 8/2009 Zb. o cestnej premávke, vyplynulo pre súd pri zhodnotení vo svojej
súvislosti ďalších dôkazných prostriedkov a to svedeckých výpovedí svedkov poškodených, resp.
odborného vyjadrenia znalca A.. B. vrátane jeho dodatku č.
16. Situácia pred vznikom nehody, ako i pri vzniku dopravnej nehody bola pomerne vyčerpávajúcim
spôsobom opísaná v znaleckom posudku, ale i ústnej výpovedi samotného znalca, skutkový dej
vzniku dopravnej nehody opísaný týmito dôkaznými prostriedkami bol potvrdený taktiež svedeckými
výpoveďami oboch svedkov poškodených, či už vodiča oproti idúceho motorového vozidla alebo
jeho spolujazdca. Znalec konštatoval jednoznačne okolnosť, že vodič motorového vozidla S., teda
obžalovaný mohol spozorovať prekážku a to lesnú zver na vzdialenosť cca. 125 m, čo pri reakčnom
čase od času spozorovania do vzniku nárazu predstavuje časový ekvivalent 5 sekúnd. Znalec ďalej
v záveroch jednak odborného vyjadrenia, ale i jeho doplnku konštatuje, že na takúto vzdialenosť
mohol obžalovaný reagovať akýmkoľvek spôsobom, napríklad brzdením, trúbením, pričom od času
zaregistrovania prekážky vo svojom jazdnom pruhu by v prípade správnej reakcie a to i len pri použití
brzdového systému osobného motorového vozidla k zrážke s touto prekážkou vôbec nebolo došlo.
Znalecďalejkonštatoval,ženesprávnoutechnikoujazdyobžalovanéhoatojednakreakciounaprekážku
vjehojazdnom pruhu,ažpo3sekundáchodzaregistrovaniatejtoprekážky,resp.snahouvyhnúťsatejto
náhlejprekážke,uhýbacímmanévromdoľavejstrany,tedadoprotijazdného pruhubolobezprostrednou
príčinou vzniku zrážky s protiidúcim motorovým vozidlom továrenskej značky M.. Takáto „technika“ jazdy
bola potvrdená i svedkom poškodeným H. L., resp. svedkom poškodeným H. G..
17. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav, súd v danom prípade mal nesporne za preukázané, že ku
skutku kladeného za vinu obžalovanému obžalobou Okresnej prokuratúry v Žiari nad Hronom došlo tak,
ako bol tento skutok obžalobou opísaný. Súd v rámci prevedeného dokazovania nezistil žiadne právne
ani praktické skutočnosti, ktoré by tento stav spochybňovali v prospech obžalovaného.
18. Obžalovaný A. H., ako vyplynula zo správ o povesti, nebol do súčasnej doby riešený v rámci
priestupkového konania, v mieste trvalého bydliska je hodnotený ako zodpovedný občan. Čo sa týka
pracovnej morálky, táto je podľa zamestnávateľa na požadovanej, resp. vysokej úrovni. Doteraz nebol
riešený a postihovaný podľa výpisu z evidenčnej karty vodiča za dopravné priestupky. Zároveň do
súčasnej doby nedošiel do rozporu so zákonom.
19. Pri úvahe druhu a výmere trestu súd prihliadol k ustanoveniam § 34 ods. 1 až 4 Trestného
zákona. Konštatuje na strane obžalovaného jednu poľahčujúci okolnosť podľa § 36 písm. j/ Trestného
zákona. U obžalovaného teda prevažuje pomer poľahčujúcich okolností nad priťažujúcimi, ktorú súd
nezaregistroval.
20. Pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Trestného zákona možno uložiť páchateľovi trest
odňatia slobody v základnej výmere od 6 mesiacov až na 2 roky. Podľa názoru súdu je v danom prípade
postačujúce uložiť obžalovanému podľa § 56 ods. 2 Trestného zákona peňažný trest mierne nad dolnou
hranicou zákonom stanovenej trestnej sadzby vo výške 500 €, pričom podľa § 57 ods. 3 Trestného
zákona, súd stanovil obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne
zmarený náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiacov.21. Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku, súd poškodených H. G., H. L. a R. J. so sídlom XX. C.
XX, L. odkázal na civilné konanie, nakoľko podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie
povinnosti na náhradu škody, resp. bolo by nutné vykonať ďalšie dokazovanie presahujúce potreby
trestného stíhania v súvislosti so skutočnosťou, že z dôvodu existencie zákonného zmluvného poistenia
časť nároku na náhradu škody bude hradená zo zákonného zmluvného poistenia, je nesporné, že
obžalovaný v čase vzniku dopravnej nehody plnil úlohy v rámci svojho zamestnania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresnom súde
Žiar nad Hronom.
Poškodený môže podať odvolanie len pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, ktorým bola priznaná
náhrada škody.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho práva vopred výslovne vzdali.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.