Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. október 2018

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/175/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216203927
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Hanusová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1216203927.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Alexandry Hanusovej a

sudcov JUDr. Romana Bolebrucha a Mgr. Patricie Skotnickej v spore žalobkyne: K. P., Na Y. X, L.,
zastúpenej HKP Legal, s.r.o., Sasinkova 6, Bratislava, proti žalovanému: O. C., T. XX, J., zastúpenému
advokátom JUDr. Vladimír Lamačka ml., Hlavné nám. č. 7, Nové Zámky, o určenie zániku záložného
práva, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C/42/2016-79, zo
dňa 27.1.2017, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 Napadnutým uznesením súd prvej inštancie určil, že záložné právo zriadené na základe zmluvy zo dňa
2.5.2008 v prospech O. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XX, J., na pozemku parc. č. XXXX/XX, parc. č.
XXXX/XX, sklad súp. číslo XXXX, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia Š., obec
Šurany, zaniklo. Žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Súd prvej inštancie pojednával dňa 27.1.2017 v súlade s ustanovením § 180 CSP v neprítomnosti
žalovaného. Na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi dospel k

skutkovým zisteniam, že 6.2.2007 žalovaný ako veriteľ a dlžník Š. L. (otec žalobkyne) uzavreli Zmluvu
o pôžičke, ktorej predmetom bol záväzok žalovaného poskytnúť dlžníkovi finančné prostriedky vo výške
2.500.000 Sk. Žalovaný odovzdal dlžníkovi požičanú sumu v hotovosti pri podpise zmluvy. Dlžník sa
zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku v mesačných splátkach minimálne vo výške 208.333 Sk, najneskôr
do 31.12.2007. Žalovaný 4.4.2008 uzavrel s dlžníkom Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke, ktorým k
záväzku dlžníka pristúpila žalobkyňa. Keďže dlžník nebol schopný splatiť svoj záväzok v dohodnutom
termíne, žalovaný sa ako veriteľ s dlžníkom dohodol na novom splátkovom kalendári. Týmto došlo k

zmene Zmluvy o pôžičke v časti termínu splatnosti na 31.12.2009. Podpisom Uznania záväzku a dohody
o splácaní záväzku zo 7.4.2008 dlžník uznal záväzok zo Zmluvy o pôžičke v znení Dodatku č. 1 zo
4.4.2008. Žalovaný ako záložný veriteľ a žalobkyňa ako záložca uzavreli dňa 7.4.2008 Zmluvu o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, pozemku C KN par. č. XXXX/XX, výmera
1868 m2, zastavané plochy a nádvoria, pozemku C KN par. č. XXXX/XX, výmera 125 m2, zastavané
plochy a nádvoria a stavbe súpisné č. XXXX na par. č. XXXX/XX, skladu, nachádzajúcich sa v k. ú.
Š., obec Šurany, okres Nové Zámky. Zmluva bola uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky žalovaného

ako záložného veriteľa voči dlžníkovi. Podľa čl. V, bod 5.2, písm. a) zmluvy záložné právo zriadené
zmluvou zaniká splatením zabezpečenej pohľadávky s príslušenstvom. Podľa bodu 5.3 zmluvy záložný
veriteľ oznámi zánik záložného práva správe katastra nehnuteľností bez zbytočného odkladu aj bezpredchádzajúcej výzvy záložcu. Záložné právo na nehnuteľnosti bolo zapísané na LV. č XXXX, časť C
ťarchy, v prospech žalovaného.

3. S poukazom na ustanovenia § 151a, § 151b ods. 1 a ods. 2 , § 151e ods. 1 a ods. 2, § 151 md ods.
1 písm. a) a ods. 2 a ods. 3 Občianskeho zákonníka dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobe je
potrebné vyhovieť. Z priložených bankových výpisov, ako aj zápisnice spísanej Krajským riaditeľstvom
Policajného zboru, Úradom justičnej a kriminálnej polície v Nitre ČVS: T. - XX/OEK-L.-XXXX z 28.6.2010
vyvodil záver, že pohľadávka žalovaného ako veriteľa bola v plnej miere uspokojená. Podľa čl. V bod.

5.2 písm. a) Zmluvy o zriadení záložného práva záložné právo zriadené zmluvou zaniklo splatením
zabezpečenej pohľadávky s príslušenstvom. Keďže žalovanému boli finančné prostriedky vrátené, teda
jeho pohľadávka bola v plnej miere uspokojená, a on si svoje povinnosti vyplývajúce mu z čl. V 5.3
Zmluvy o zriadení záložného práva nesplnil a správe katastra nehnuteľností neoznámil zánik záložného
práva, súd prvej inštancie určil, že záložné právo zriadené na základe zmluvy zo dňa 2.5.2008 zaniklo.
Úspešnej žalobkyni v zmysle ustanovení § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP priznal nárok na náhradu

trov konania vo výške 100 %.

4. Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť
a žalobu zamietnuť, príp. zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie
veci, nesprávne zistený skutkový stav a to, že mu postupom súdu prvej inštancie bolo znemožnené, aby

uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.Uviedol,žesúdprvejinštancienapadnutýrozsudokodôvodnilpredovšetkýmobsahomzápisnice
spísanej Krajským riaditeľstvom Policajného zboru, Úradom justičnej a kriminálnej polície v Nitre v
trestnom konaní pod ČVS: T.-XX/OEK-L.-XXXX z 28.6.2010 a záznamami, ktoré si priebežne mal
robiť dlžník Š. L.. Poukázal na to, že nie je zrejmé, či predmetná konfrontácia bola vykonávaná pred

vznesením obvinenia konkrétnej osobe, pretože osobami podpisujúcimi zápisnicu o konfrontácii boli
vyšetrovateľ PZ a dve konfrontované osoby v pozícii svedka. Pokiaľ bola konfrontácia realizovaná v tzv.
predprípravnom konaní pred vznesením obvinenia, je pre ďalšie účely, nielen v trestnom konaní, ako
dôkaz neprípustná. Pokiaľ bola predmetná konfrontácia realizovaná po vznesení obvinenia konkrétnej
osobe, vzhľadom na trestnoprávne meritum kauzy, v ktorej by obvinená osoba mala mať advokáta (tzv.

nutná obhajoba), tak neprítomnosť advokáta na konfrontácii, resp. jeho nevyrozumenie o vyšetrovacom
úkone, rovnako spôsobuje dôkaznú nespôsobilosť takto realizovaného procesného úkonu. Z týchto
dôvodov podľa neho nie je možné predmetný dôkaz použiť a vychádzať z jeho obsahu v občiansko-
súdnom konaní a dokonca oprieť oň výrok v merite veci.

5. Žalovaný ďalej uviedol, že podľa zmluvy o pôžičke malo dôjsť k reálnemu poskytnutiu pôžičky
2.500.000 Sk v deň uzatvorenia tejto zmluvy, a to 6.2.2007 v hotovosti, čo potvrdzuje, ale okrem
týchto peňažných prostriedkov Š. L., podľa písomných a z počítača vytlačených a k žalobe priložených
poznámok, dostal od žalovaného napríklad aj 19.3.2007 sumu 250.000 Sk a sumu 200.000 Sk na
parkovisku pred „Metro, čo nasvedčuje tomu, že Š. L. požičal nielen sumu 2.500.000 Sk na základe

zmluvy o pôžičke, ale neskôr aj ďalšie sumy do celkovej výšky cca 5.000.000 Sk. Na základe uvedených
rozporných skutočností nemohol podľa neho mať súd prvej inštancie bez akýchkoľvek pochybností za
to, že pohľadávka zabezpečená záložným právom, o ktoré sa v tejto kauze jedná, zanikla splatením,
a teda že záložné právo zaniklo. Pokiaľ sú vyššie uvedené poznámky poznámkami Š. L., nedalo sa z
nich usudzovať, že Š. L. platbami vracal predmetnú pôžičku žalovanému, pretože pri každom dátume

a peňažnej sume nie je uvedený účel a adresát platby. Poukázal na to, že žalobkyňa na jednej strane
doložila k žalobe Dodatok č. 1 k zmluve o pôžičke, ale tento nie je signovaný Š. L. S. R. L.; považoval za
nesprávne, že ho súd prvej inštancie vyhodnocuje ako relevantný dôkaz, keďže touto listinou nemohol
byť upravovaný právny vzťah jeho účastníkov, nakoľko s jeho obsahom nevyjadrili svoj súhlas podpisom.
Zostáva nezodpovedaná, ale pre meritum veci dosť významná otázka, prečo svedok Š. L. svojim

podpisom na listine označenej ako „Uznanie záväzku a dohoda o splácaní dlhu“ dňa 7.4.2008 potvrdil
a uznal dlh 2.500.000 Sk, ak má vo svojich poznámkach uvedené rôzne peňažné čiastky odovzdané
žalovanému. V tomto svetle a kontexte sú tieto poznámky viac ako pochybné, nie je zrejmé, kedy vznikli,
či nevznikli až dodatočne a účelovo, nie je zrejmé, kto ich vytvoril, za akým účelom, nie sú žiadnym
spôsobom autorizované a nie je ani potvrdená ich pravdivosť. Záverom namietol, že mu bola postupom

súdu prvej inštancie odňatá možnosť konať pred súdom a presadzovať svoje práva a oprávnené
nároky, keď vykonal jediné pojednávanie, na ktorom aj rozhodol, hoci jeho splnomocnený zástupca
27.1.2017 mailom ospravedlnil svoju neúčasť, ktorá bola spôsobená dopravnou kolíziou zapríčinenou
nepriaznivými poveternostnými podmienkami a požiadal pojednávanie odročiť, pričom sa nejednalo ožiadnu obštrukciu a dokonca ani o opakovanú žiadosť strany sporu alebo jeho právneho zástupcu o
odročenie pojednávania.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. Uviedla, že odvolanie podané žalovaným nie je po obsahovej stránke z hľadiska
obligatórnych náležitostí dostatočné, nakoľko neobsahuje žiadny z odvolacích dôvodov, pre ktoré by
žalovaný mohol napadnúť rozsudok odvolaním. Pokiaľ ide o skutkové tvrdenia uvedené v odvolaní
namietala tvrdenie žalovaného, že súd prvej inštancie rozhodnutie v merite veci oprel a súčasne

odôvodnil v prvom rade obsahom konfrontácie realizovanej orgánom činným v trestnom konaní. Toto
považovala za konfúzne, nakoľko aj s odkazom na odôvodnenie napadnutého rozsudku je zrejmé, že v
konaní predložila väčšie množstvo dôkazov preukazujúcich oprávnenosť jej nároku. Súd prvej inštancie
nevychádzal výlučne zo zápisnice o konfrontácii, ale aj z bankových výpisov, ktoré predložila a ostatných
dôkazov, preukazujúcich splatenie dlhu zabezpečeného záložným právom; všetky dôkazy posúdil v
súlade so základnými zásadami dokazovania a to každý dôkaz jednotlivo, a tiež všetky dôkazy spoločne

vo vzájomnej súvislosti. Ďalej mala za to, že pre účely civilného sporového konania, nie je rozhodujúce a
určujúce, či konfrontácia, na ktorej žalovaný urobil vyhlásenie o splatení záväzku, bola vykonávaná pred
alebo až po vznesení obvinenia voči konkrétnej osobe. Spor o určenie zániku záložného práva nie je
trestnoprávnym konaním, v ktorom by mal súd vychádzať z ustanovení Trestného zákona, teda možnosť
dôkaznej neprípustnosti po procesnej stránke v trestnom konaní je pre civilný proces irelevantná.

7. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že žalovaný v odvolaní udáva viacero skutkových tvrdení
spochybňujúcich ňou preukázaný skutkový stav, ktoré sú podľa jej názoru nesprávne a klamlivé, a
žalovaný ich ničím nepreukazuje a v odvolaní ani nenavrhuje a nepredkladá dôkazy na podporu svojich
tvrdení. V súvislosti s rukou písanými zápismi o odovzdaní konkrétnych súm dlžníkom žalovanému

uviedla, že okrem týchto má k dispozícii a súdu prvej inštancie predložila bankové potvrdenia o
odovzdaní splátok v prospech účtu žalovaného, ktoré každé je potvrdené pečiatkou a podpisom
zodpovedného pracovníka banky. K ospravedlneniu neúčasti žalovaného na pojednávaní uviedla,
že doručenie ospravedlnenia neúčasti na pojednávaní cca 20 minút pred jeho začiatkom, kedy
súd nemá reálne možnosť sa s takýmto ospravedlnením oboznámiť, nespĺňa požiadavku včasného

ospravedlnenia. Pokiaľ ide o vážne okolnosti mala za to, že dopravná kolízia osoby, ktorá mala byť
prítomnánadanomúkone,nebolajejpriamymúčastníkom,niejerelevantnouokolnosťouaužvôbecnie,
ak mala byť spôsobená poveternostnými podmienkami, pričom v čase konania pojednávania počasie
nevykazovalo žiadne negatívne zmeny, ktoré by mohli ohroziť cestnú premávku. S poukazom na § 183
ods. 1 CSP uviedla, že stav počasia nie je dôvodom, pre ktorý by bolo potrebné pojednávanie odročiť,

a preto podľa jej názoru neboli splnené zákonné podmienky na odročenie pojednávania.

8.Odvolacísúdviazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§379,§380ods.1CSP),preskúmalnapadnutý
rozsudok, prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny (§

387 ods. 1 CSP). Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25. 10.2018. (§ 219 ods. 3 CSP).

9. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o žalobe vychádzal z bankových výpisov predložených v
konaní žalobkyňou, ktorými preukazovala splatenie predmetnej pôžičky svojim otcom ako dlžníkom
žalovaného a zápisnice o konfrontácii medzi dlžníkom a žalovaným spísanej v konaní vedenom

Krajským riaditeľstvom Policajného zboru, Úradom justičnej a kriminálnej polície v Nitre pod ČVS: T.- XX-
M.-L.-XXXX, v ktorej žalovaný uviedol, že jeho dlžník Š. L. mu vrátil 2.500.000 Sk. Žalovaný v odvolaní
namietal predovšetkým to, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav veci nedostatočne a jeho skutkové
závery sú preto nesprávne. Podľa jeho tvrdení otcovi žalobkyne Š. L. požičal nielen 2.500.000 Sk na
základe Zmluvy o pôžičke uzatvorenej s ním 6.2.2007 a jej dodatku z 4.4.2008, ku ktorej pristúpila aj

jeho manželka R. L. (kópia predložená súdu bola podpísaná len žalovaným ako veriteľom), ale aj ďalšie
peniaze, do celkovej výšky cca 5.000.000 Sk. Odvolaním spochybnil aj hodnovernosť záznamov o
splácaní pôžičky, ktoré si robil dlžník Š. L. a ktorých kópie boli predložené v konaní žalobkyňou (č. l.
14-16) a označil ich za zmätočné. Namietal proti hodnoteniu dôkazov súdom prvej inštancie, a to, že
súd nemal brať do úvahy jeho konfrontáciu s dlžníkom Š. L. zaznamenanú 28.6.2010 orgánmi činnými

v trestnom konaní s odôvodnením, že ide o dôkaz neprípustný v trestnom konaní. Rovnako namietal
proti hodnoteniu záznamov dlžníka Š. L. o splátkach pôžičky, ktoré nie sú hodnoverné a to, že súd prvej
inštancie nebral do úvahy jeho vyjadrenie pri predmetnej konfrontácii s dlžníkom Š. L., že mu požičalviac ako 2.500.000 Sk, čo podľa neho spochybňuje splatenie pôžičky zabezpečovanej záložným právom
zriadeným na nehnuteľnostiach žalobkyne.

10. Na námietku žalovaného, že súd prvej inštancie nesprávne hodnotil vykonané dôkazy, odvolací súd
pri preskúmavaní veci zisťoval, či sa súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov pridržiaval ustanovenia
§ 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd dôkazy hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadne na všetko, čo vyšlo za
konania najavo. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie hodnotil vykonané dôkazy z hľadiska

závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, z hľadiska pravdivosti a z hľadiska vierohodnosti spôsobom
zodpovedajúcim ustanoveniu § 191 ods. 1 CSP a nebol teda dôvod, aby vykonal nanovo dokazovanie
alebo, aby z vykonaného dokazovania vyvodil iné závery, čo by však bolo možné len, ak by závery súdu
prvého stupňa neboli logické, čo v danej veci nezistil.

11. Hodnotenie dôkazov (i tvrdení sporových strán) z hľadiska ich hodnovernosti je v súlade so zásadou

priamosti civilného sporového konania (§ 188 ods. 1 CSP) vecou súdu, ktorý vykonáva dokazovanie a
k spôsobu tohto hodnotenia by mohol odvolací súd pri preskúmavaní rozhodnutia o veci prihliadnuť len
v prípade, ak by súd hodnotil hodnovernosť tvrdení sporovej strany a predložených listín na základe
skutočnosti, ktoré sa podľa všeobecných skúsenosti k hodnovernosti nevzťahujú.

12. V danej veci podľa odvolacieho súdu možno konštatovať, že súd prvej inštancie sa pri hodnotení
listín, na základe ktorých vyvodil, že pohľadávka žalovaného voči Š. L. mu bola uhradená, a to, kópií
bankových dokladov o vkladaní peňazí Š. L. na účet žalovaného v banke a uvádzanej zápisnice spísanej
vyšetrovateľom, sa neodchýlil od všeobecne platného hodnotenia listín tohto druhu.

13.Sohľadomnato,žežalovanývodvolaníneuviedol,ktorézplatiebuvedenýchvovýpisochovkladoch
na jeho účet v banke alebo z tých, ktoré uvádzal dlžník v záznamoch predložených súdu žalobkyňou
podľa neho nezodpovedajú skutočnosti, t.j. nie sú splátkami predmetnej pôžičky, nemal odvolací súd
podkladnato,abysazaoberalniektorýmizkonkrétnychplatieb.Odvolacísúdmôžehodnoteniedôkazov
preskúmavať len vtedy, ak je toto hodnotenie v rozpore s pravidlami logického myslenia. V danej veci súd

prvej inštancie dospel k záveru, že tvrdenie žalobkyne o splatení pôžičky, ktorú žalovaný poskytol Š. L.
podľazmluvyz6.2.2007bolipreukázanépredloženýmilistinamiavyjadrenímžalovanéhoprikonfrontácii
s dlžníkom 28.6.2010 zaznamenanom v zápisnici vyšetrovateľa Krajského riaditeľstva PZ v Nitra ČVS:
T.-XX/OEK-L.-XXXX. Spôsob akým súd prvej inštancie dospel k uvedenému záveru i s prihliadnutím
k tomu, čo vyšlo v konaní pred súdom prvej inštancie najavo (namietané žalovaným v odvolaní, že

Š. L. po pôžičke 2.500.000 Sk požičal ďalšie peniaze, do celkovej výšky cca 5.000.000 Sk a tvrdenie
žalobkyne na pojednávaní 27.1.2017, že žalovaný Š. L. požičal len 1.000.000 Sk) podľa odvolacieho
súdu zásadám logického myslenia neodporuje.

14.Odvolacísúdpreskúmaním spisuv danejvecizistil,že žalovanýboluznesenímsúduprvejinštancie

z 20.4.2016 č.k. 50C/42/2016-41, ktoré si prevzal 2.5.2016 (č.l. 41) vyzvaný, aby sa v stanovenej
lehote vyjadril k žalobe doručenej súdu 9.3.2016 a uviedol, či uplatňovaný nárok uznáva a v prípade,
ak nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu,
pripojil k vyjadreniu listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. V
odôvodnení uznesenia bol poučený podľa ustanovenia § 114 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku,

platného v čase vydanie tohto rozhodnutia, že ak bez vážneho dôvodu nesplní povinnosť, ktorá mu
bola uložená uznesením, môže súd rozhodnúť o návrhu rozsudkom pre zmeškanie podľa ustanovenia
§ 153b OSP. S uznesením súd zaslal žalovanému aj žalobu a jej prílohy, okrem iného zápisnicu spísanú
vyšetrovateľom Krajského riaditeľstva PZ v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: T.-XX/OEK-L.-
XXXX dňa 28.6.2010 a aj záznamy Š. L. o splácaní predmetnej pôžičky žalobcovi. Žalovaný na výzvu

súdu prvej inštancie z 20.4.2016 č.k. 50C/42/2016-41 v stanovenej lehote a ani neskôr nereagoval a
k žalobe sa nevyjadril. Súd prvej inštancie ďalším uznesením z 15.8.2016 č.k. 50C/42/2016-44 opäť,
už s poukazom na ustanovenie § 167 ods. 2 CSP vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej 15 dňovej
lehote písomne vyjadril k žalobe, uviedol vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil
listiny, na ktoré sa odvoláva a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ak uplatnený nárok v

celom rozsahu neuznáva. K uzneseniu súd pripojil žalobu spolu s jej prílohami, poučenie o procesných
právach a povinnostiach sporových strán, okrem iného o uplatňovaní prostriedkov procesnej obrany a
koncentrácii konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 21.9.2016. Žalovaný ani na túto opakovanú
výzvu súdu, aby sa vyjadril k žalobe, ku ktorej bolo pripojené poučenie o možných následkov toho, aksa k žalobe nevyjadrí a neoznačí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (v prípade, ak nárok neuzná),
nereagoval.

15. Rozhodnutie o žalobe v danej veci je podľa odvolacieho súdu dôsledkom toho, že žalobca bol
v konaní vedenom súdom prvej inštancie pasívny. Na obranu proti tvrdeniu žalobkyne, že Š. L. mu
predmetnú pôžičku vrátil, v tomto konaní netvrdil opak a nenavrhol vykonanie žiadnych dôkazov na
popretie tvrdení žalobkyne a pravdivosti údajov uvádzaných v listinách, ktorými preukazovala svoje
tvrdenie.

16. V civilnom sporovom konaní, akým je aj dané konanie, pre ktoré platí zásada dispozičná
a prejednávacia, je zásadne povinnosťou sporových strán (účastníkov konania) tvrdiť skutočnosti
významné pre rozhodnutie o veci samej a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o
skutočnostiach významných pre rozhodnutie o veci. Pretože v sporovom konaní stoja strany proti sebe
a majú opačný záujem na výsledku konania, povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo

sporovýchstránvcelkominomsmere.Každázostránsporumusívzávislostinahypotézeprávnejnormy
tvrdiť skutočnosti významné pre rozhodnutie o veci samej a označiť v záujme ich preukázania dôkazy,
na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej prospech (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno).
Sporová strana, ktorá netvrdí (žiadne alebo všetky) skutočnosti významné pre rozhodnutie o veci samej
alebo neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení o skutočnostiach významných pre

rozhodnutie o veci, znáša prípadne nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude
vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov. Procesný zmysel
bremena tvrdenia a dôkazného bremena je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v takých prípadoch, keď
sporová strana zostane v konaní nečinná.

17. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia,
popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany
na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky (§ 149 CSP). Strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 CSP). Skutkové tvrdenia
strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP).

18. Námietku žalovaného, že mu bolo postupom súdu prvej inštancie, ktorý rozhodol na pojednávaní
dňa 27.1.2017 v jeho neprítomnosti napriek jeho ospravedlneniu, posudzoval odvolací súd podľa § 180
ods. 1 CSP na základe zistenia, že na pojednávanie vo veci nariadené súdom predvolaním z 20.10.2016
(č.l. 46) na 27.1.2017 o 10,45 hod., ktoré žalovaný prevzal 31.10.2016, sa žalovaný bez ospravedlnenia

nedostavil a súdu k veci nezaslal svoje vyjadrenie. Súd prvej inštancie po vyvolaní veci zistil, že žalovaný
predvolanienapojednávanieprevzal31.10.2016aneúčasťnapojednávaníneospravedlnil.Spoukazom
na ustanovenie § 180 ods. 1 CSP súd prvej inštancie rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti
žalovaného a na tomto pojednávaní aj rozhodol o žalobe.

19. Do podateľne súdu prvej inštancie bolo elektronickými prostriedkami doručené ospravedlnenie
neúčasti na pojednávaní vo veci advokáta JUDr. Vladimíra Lamačku odoslané súdu 20 minút pre
začiatkom pojednávania pre nepojazdnosť jeho motorového vozidla v dôsledku dopravnej kolízie, ku
ktorej došlo medzi obcami Dlhá nad Váhom a Šoporňou. Po vyhlásení rozsudku 31.1.2017 bolo súdu
doručené plnomocenstvo žalovaného pre JUDr. Vladimíra Lamačku, ktorým ho poveril zastupovaním v

danej právnej veci 25.1.2017.

20. Súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z toho, že žalovaný sa na prejednanie veci nedostavil,
predvolanie na pojednávanie, spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach účastníkov
konania (strán sporu), prevzal 31.10.2016, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a prevzal

aj žalobu a výzvu súdu (uznesenie z 20.4.2016 č.k. 50C/42/2016-41 a uznesenie z 15.8.2016 č.k.
50C/42/2016-44), aby sa k žalobe vyjadril. Ospravedlnenie advokáta JUDr. Vladimíra Lamačku, že sa
nemôže zúčastniť pojednávania ako právny zástupca žalovaného preto, že v dôsledku dopravnej kolízie
medzi obcami Dlhá nad Váhom a Šoporňa sa stalo jeho motorové vozidlo nepojazdné, doručené do
podateľne súdu prvej inštancie elektronickými prostriedkami 20 minút pre začiatkom pojednávania, bolo

do súdneho spisu založené až po pojednávaní. Za takéhoto stavu nemožno súdu prvej inštancie vytýkať,
ak sa rozhodol pojednávať vo veci bez prítomnosti žalovaného a nemá význam zaoberať sa ani tým, či
ospravedlnenie právneho zástupcu bolo dôvodné. Na podporu postupu súdu prvej inštancie odvolací
súd poukazuje, že žalovaný sa o spor vôbec nezaujímal a zostal vo veci nečinný, a to aj po výzvachsúdu, aby sa vyjadril k žalobe a tvrdeniam žalobcu a v prípade ich popretia uviedol svoj opis skutkového
stavu veci, pripojil k tomu dôkazy alebo navrhol na ich preukázanie vykonanie dôkazov, teda odmietol
sa aktívne podieľať na konaní, čo v dôsledku viedlo k tomu, že súd pojednával o veci bez jeho účasti.

Pojednávaním vo veci bez účasti žalovaného, ktoré pripúšťa ustanovenie § 180 ods. 1 CSP, za
situácie, ak súd pri rozhodovaní podľa ustanovenia § 180 ods. 1 CSP vychádzal z toho, že žalovaný
sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil, k žalobe sa nevyjadril, nesplnil si svoju
povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ak nevedel o tom, že žalovaný si zvolil právneho zástupcu
na konanie (plnomocenstvo žalovaného pre právneho zástupcu bolo súdu doručené až po vynesení

rozsudku 31.1.2017), podľa odvolacieho súdu nedošlo k porušeniu ústavne zaručenému základnému
právu žalobcu na spravodlivý proces, podľa ktorého sa každý môže domáhať ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne. Ustanovenie čl.
46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje každému možnosť domáhať sa svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde (a v stanovených prípadoch u iného orgánu), podmienkou však je, že sa tak musí stať „stanoveným
postupom“. Za stanovený postup je treba považovať i včasné uplatnenie procesného prostriedku, v

danej veci včasné zaslanie ospravedlnenia neúčasti účastníka konania alebo jeho právneho zástupcu
na pojednávaní a žiadosti o odročenie pojednávania, čo žalovaný, resp. jeho právny zástupca v danej
veci neurobil, čím neumožnil súdu pri rozhodovaní podľa ustanovenia § 180 ods. 1 CSP prihliadať aj na
ospravedlnenie neúčasti žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu na pojednávaní a dôvody, pre ktoré
by malo byť pojednávanie odročené. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že ani v podanom odvolaní nebol

preukázaný ospravedlniteľný dôvod neúčasti žalovaného, či jeho právneho zástupcu na pojednávaní,
keď žalovaný nepredložil žiaden dôkaz o nepojazdnosti motorového vozidla v dôsledku dopravnej kolízie
tesne pred pojednávaním.

21. S poukazom na vyššie uvedené možno uzavrieť, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne

relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Vzhľadom
na to, že odvolací súd nepovažoval ním uvádzané tvrdenia za také, ktoré by svojou relevanciou boli
spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal proti žalovanému plný nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala vo veci plný úspech.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).