Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. december 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 11S/77/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3018200223
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Radičová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3018200223.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov

senátu JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. v právnej veci žalobcu: Allfoods,
s.r.o., so sídlom Trenčín, Mateja Bela č. 2444/55, IČO: 46 888 055, zastúpený: JUDr. Ján Legerský,
advokát, so sídlom Trenčín, Nám. sv. Anny 15/25 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 100905360/2018 zo dňa 9. mája 2018 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou v zákonnej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovanéhooznačenéhovzáhlavítohtorozsudku,ktorýmžalovanýpodľa§74ods.4zákonač.563/2009
Z. z. potvrdil prvostupňové rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100335364/2018 zo dňa 09.02.2018.
Prvostupňovým rozhodnutím správcu dane bol v zmysle § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. určený
žalobcovi rozdiel v sume 18.614,25 eura na DPH podľa zákona č. 222/2004 Z. z. za zdaňovacie obdobie
marec 2017 znížením nadmerného odpočtu zo sumy 20.169,58 eura na sumu 1.555,33 eura.

2. Žalobca v podanej žalobe namietal zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov z dôvodu nesprávneho
právneho posúdenia veci a z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu a žiadal rozhodnutie
žalovaného ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trenčín zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

2.1. Nesprávnosť napadnutých rozhodnutí správnych orgánov žalobca videl predovšetkým v
nedostatočnom zistení skutočností o existencii predpokladaného daňového podvodného konania zo
strany jeho dodávateľskej spoločnosti MIBL, s.r.o. a v nepodložení záveru o tom, že žalobca mal

vedomosť o takomto konaní jeho dodávateľa. Žalobca namietal tiež právne posúdenie vzniku daňovej
povinnosti na DPH dodávateľskej spoločnosti MIBL, s.r.o., keď nie je presvedčený o tom, že táto
povinnosť vznikla už z preddavkových platieb podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH. Poukázal na to, že všetky
platby vyúčtované ako preddavkové platby jednotlivými faktúrami od dodávateľskej spoločnosti MIBL,
s.r.o. boli označované ako rezervačný poplatok alebo rezervačná záloha a až poslednou faktúrou č.
1020170006 zo dňa 10.03.2017 mu dodávateľ fakturoval celú sumu kúpnej ceny za predaj nebytového
priestoru. Až na základe tejto faktúry si žalobca uplatnil nárok na odpočítanie DPH z kúpnej ceny.

Vyslovil názor, že keďže v danom prípade je dodaním tovaru dodanie stavby v zmysle § 8 ods. 1 písm.
b) zákona o DPH, vznikla daňová povinnosť dodávateľskej spoločnosti podľa § 19 ods. 1 zákona
o DPH až dňom odovzdania stavby, ku ktorému došlo až v súvislosti s uzavretím kúpnej zmluvy, na
základe ktorej došlo k vystaveniu faktúry zo dňa 10.03.2017 na zaplatenie celej kúpnej ceny vrátaneDPH. Žalobca tiež poukázal na to, že v čase uzatvorenia rezervačnej zmluvy a zmluvy o budúcej zmluve
stavba ešte neexistovala. Žalobca zdôraznil, že faktúry, ktoré mu boli doručované jeho dodávateľom,
hradil v dobrej viere, v rámci plnenia svojich povinností z obchodného záväzku, nemožno mu pričítať

na ťarchu nedostatky jeho dodávateľa pri vyhotovovaní faktúr. Pokiaľ ide o e-mailovú komunikáciu
medzi ním a dodávateľom, táto svedčí v jeho prospech, keďže sa domáhal úpravy faktúr tak, aby
si mohol uplatniť odpočítanie dane. Existenciu príbuzenského vzťahu medzi manželkou konateľa a
spoločníka žalobcu a bývalého konateľa a spoločníka dodávateľskej spoločnosti, žalobca nepoprel,
ale podľa jeho názoru, len existencia príbuzenského pomeru bez akýchkoľvek skutočností, ktoré by

nasvedčovali vplyvu príbuzenského vzťahu na predmetný obchod, objektívne nepreukazuje vedomosť
žalobcu o podvodnom konaní dodávateľskej spoločnosti. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne vo veci sp. zn. 13S/40/2016, z ktorého vyplýva, že zamietnutie práva na odpočítanie DPH
je výnimkou a je povinnosťou daňových orgánov predložiť objektívne dôkazy o vedomosti žalobcu,
že sa podieľa na plnení, ktoré je súčasťou podvodu na DPH. Rovnaký záver vyplýva aj z rozsudkov
NS SR sp. zn. 4Sžf/13/2015 a sp. zn. 3Sžf/1/2011. V prejednávanej veci daňové orgány nepreukázali

úmysel žalobcu zúčastniť sa na transakcii predstavujúcej podvod na DPH zo strany dodávateľskej
spoločnosti MIBL, s.r.o., ani vedomosť žalobcu o takomto konaní jeho dodávateľa. Úvahy správcu
dane o možnosti podvodného konania sú založené predovšetkým na skutočnosti, že u dodávateľskej
spoločnosti MIBL, s.r.o. po uzatvorení kúpnej zmluvy a vystavení faktúry, z ktorej si žalobca uplatnil
odpočet DPH, došlo ku zmene konateľa a k zániku spoločnosti zlúčením viacerých spoločností, kde v

poslednej nástupníckej spoločnosti je daň nevymožiteľná. Tieto skutočnosti však nastali po realizácii
predmetného obchodu a so značným časovým odstupom po úhrade faktúr žalobcom a teda žalobca v
čase úhrady preddavkových platieb nemohol mať žiadnu vedomosť o akomkoľvek podvodnom zámere
jeho dodávateľskej spoločnosti, nemohol ich ani predvídať.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, v plnom rozsahu
trval na skutočnostiach a záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí. Poukázal na to, že žalobca
si uplatnil odpočítanie DPH z vyúčtovacej faktúry vystavenej za dodanie nebytového priestoru daňovým
subjektom MIBL, s.r.o., pričom daňová povinnosť vznikla už v čase zaplatených preddavkov, daň do
štátneho rozpočtu nebola odvedená. Správca dane vyhodnotil konanie dodávateľskej spoločnosti ako

podvodné s tým, že žalobca o úmysle dodávateľa mal a mohol vedieť, nesprával sa obozretne a opatrne,
taktiež nepostupoval v zmysle zákona o DPH. V momente vyplatenia preddavkov už boli nehnuteľnosti
presne určené, konateľ dodávateľskej spoločnosti uviedol, že faktúry vystavené žalobcovi slúžili na
zaplatenie výstavby objektu a preto povinnosťou dodávateľa bolo vyhotovenie faktúr na každú platbu
pred dodaním tovaru v zmysle § 72 ods. 1 písm. f) zákona o DPH s náležitosťami podľa § 74 zákona

o DPH. Faktúry od dodávateľa nemajú náležitosti podľa § 74 ods. 1 písm. h) a i) zákona o DPH, zo
žalobcom predloženej e-mailovej korešpondencie je zrejmé, že si uvedomoval, že jeho dodávateľ v
zaplatených ,,rezervačných poplatkoch“ má zahrnutú aj daň a že z dôvodu jej neuvedenia na faktúre
si ju nemôže odpočítať. Žalobca po prijatí faktúry mohol a mal s dodávateľom zjednať nápravu, aby
faktúry obsahovali správny predmet dodania a mali zákonom predpísané náležitosti, pokiaľ si uplatňuje

odpočítanie dane. Čo sa týka rodinných vzťahov manželky konateľa žalobcu s dodávateľom žalobcu,
tieto sú nesporné. Správca dane vyhodnotil všetky zistené skutočnosti vo vzájomných súvislostiach. I
keď dodávateľská spoločnosť MIBL, s.r.o. podala daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie marec
2017, v ktorom priznala vlastnú daňovú povinnosť, daň do štátneho rozpočtu neodviedla, v deň podania
daňového priznania zmenila konateľa a následne i sídlo spoločnosti, potom zanikla v dôsledku zlúčenia

s ďalšou spoločnosťou, ktorá tiež zanikla zlúčením s inou spoločnosťou, ktorá je právnym nástupcom
150 spoločností. Účtovné a daňové doklady dodávateľskej spoločnosti MIBL, s.r.o. sú pre správcu dane
nedostupné, nakoľko jej právny nástupca je nekontaktný. Žalobca ako nadobúdateľ nehnuteľností sa
nemal uspokojiť s vágnym a nezákonným vysvetlením dodávateľa, prečo na faktúrach neuvádza daň,
ako aj s tým, že na faktúrach je uvedený iný predmet fakturovania ako bol dohodnutý v zmluve a preto

mal a mohol vedieť, že sa zapojil do obchodu, ktorý je súčasťou daňového úniku.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd príslušný na konanie a rozhodnutie o podanej žalobe po zistení,
že žaloba bola podaná v zákonnej lehote, subjektom oprávneným na podanie žaloby zastúpeným
advokátom, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup správnych orgánov podľa §

177 a nasl. SSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ktorými je správny súd viazaný ( § 134 ods.
1, 2 SSP), nariadil vo veci pojednávanie, oboznámil sa s administratívnym spisom správnych orgánov,
s vyjadreniami účastníkov konania a dospel k záveru, že správnej žalobe nie je možné priznať úspech.5. Predmetom súdneho prieskumu v prejednávanej veci je rozhodnutie žalovaného a postup správnych
orgánov v konaní, na základe ktorého nebol žalobcovi uznaný odpočet DPH za zdaňovacie obdobie
marec 2017 z faktúry od dodávateľskej spoločnosti MIBL, s.r.o. Trenčín č. 1020170006 zo dňa

10.03.2017 za predaj nebytového priestoru na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.03.2017, v celkovej
sume 121.787,- eur, z toho daň 20.297,85 eur.

6. Z administratívneho spisu predloženého žalovaným správny súd zistil nasledovné:

- dňa 14.06.2017 správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2017
- správca dane dňa 22.11.2017 vyhotovil Protokol z daňovej kontroly, výsledkom ktorej bolo zistenie
rozdielu dane oproti podanému daňovému priznaniu vo výške 18.614,25 eur
- po doručení protokolu žalobcovi a výzve na vyjadrenie sa k zisteniam v daňovej kontrole, žalobca v
zákonnej lehote podal vyjadrenie, ktoré bolo prerokované so správcom dane na ústnom pojednávaní

dňa 01.02.2018
- dňa 09.02.2018 pod č. 100335364/2018 správca dane - Daňový úrad Trenčín vydal podľa § 68
ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. rozhodnutie, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume nadmerného
odpočtu 18.614,25 eur na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2017 znížením uplatneného odpočtu
zo sumy 20.169,58 eur na sumu 1.555,23 eur. Správca dane v rozhodnutí uviedol, že žalobca porušil

ustanovenie § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH odpočítaním dane z faktúry od dodávateľskej
spoločnosti MIBL, s.r.o. zo dňa 10.03.2017, č. 1020170006, nakoľko žalobca s uvedenou dodávateľskou
spoločnosťou uzatvoril dňa 31.03.2014 Zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva nebytového
priestoru, ktorý bol v zmluve presne identifikovaný, dohodli si kúpnu cenu, ktorú mal žalobca zaplatiť v
troch splátkach. Daňová povinnosť vznikla podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH dňom prijatia platby. Žalobca

poskytol dodávateľskej spoločnosti MIBL, s.r.o. celú protihodnotu za dodanie nehnuteľnosti v zmysle
Zmluvy o budúcej zmluve, pričom táto protihodnota bola účelovo označená ako rezervačný poplatok a
dodávateľ nevystavil daňové doklady - faktúry správne za účelom neodvedenia dane z prijatej platby.
Správca dane z takéhoto konania nadobudol pochybnosti, že dodávateľ MIBL, s.r.o. sa týmto konaním
vyhýbal odvedeniu dane a žalobca o tomto vedel, nakoľko preddavky sám platil a obsah Zmluvy o

budúcej zmluve potvrdil svojim podpisom, tzn. že musel vedieť, že jeho dodávateľ neodvádza daň z
prijatej platby, ktorú mu žalobca zaplatil
- proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal
nesprávne skutkové zistenia správcu dane a následné nesprávne právne posúdenie vzniku daňovej
povinnosti, keďže platením preddavkov si žalobca plnil svoju zmluvnú povinnosť voči svojmu

dodávateľovi zo zmluvy o budúcej zmluve, predmet plnenia začal právne existovať až v čase jeho zápisu
do katastra nehnuteľností a preto dňom prijatia platieb nevznikla daňová povinnosť
- žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 100905360/2018 zo dňa 09.05.2018 potvrdil prvostupňové
rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 100335364/2018 zo dňa 09.02.2018 podľa § 74 ods. 4 zákona
č. 563/2009 Z. z. V rozhodnutí poukázal na zistený skutkový stav a správne právne posúdenie vzniku

daňovej povinnosti dodávateľskej spoločnosti správcom dane a to dňom prijatia platieb na základe
zmluvy o budúcej zmluve. Poukázal na to, že nehnuteľnosť tvoriaca predmet obchodu bola v zmluve
o budúcej zmluve presne a nezameniteľne špecifikovaná, bola určená parcela, konkrétne nebytové
priestory, cena, spôsob úhrady a preto dňom prijatia platieb od žalobcu dodávateľskou spoločnosťou
MIBL, s.r.o. Trenčín jej vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona o DPH. Použitie preddavkov

nebolo zmluvne obmedzené, bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti uviedol, že faktúry slúžili na
zaplatenie výstavby objektu, nevedel, čo myslel pod pojmom na faktúrach ,,rezervačný poplatok“.
Je zrejmé, že dodávateľ žalobcu nesprávne faktúroval žalobcovi namiesto v zmluve uvedených
preddavkov ,,rezervačné poplatky“ (okrem prvého rezervačného poplatku v sume 6.000,- eur) bez
vedenia dane. Faktúra č. 1020170006 zo dňa 10.03.2017 za predaj nebytového priestoru mala byť už

len vyúčtovacou faktúrou a daň v nej priznaná a odvedená mala byť len z prvého rezervačného poplatku
v sume 6.000,- eur (daň 1.000,- eur). Na faktúre sa nenachádza informácia o zaplatení faktúry (kúpnej
ceny na nej uvedenej) v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Takéto konanie dodávateľa správca
dane vyhodnotil ako účelové, s cieľom skryť skutočnosť, že daň z prijatých platieb od žalobcu nebola
odvádzaná. Žalobca mal požadovať od dodávateľa verné a pravdivé zobrazenie skutočností na faktúre,

z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie dane. Žalovaný poukázal na to, že správca dane nespochybnil
reálnu existenciu zdaniteľného obchodu, žalobca by mal nárok na odpočítanie dane zo zaplatených
preddavkov už v čase vzniku daňovej povinnosti jeho dodávateľa, ak by nedošlo k podvodnému konaniu.
K námietkam žalobcu v odvolaní žalovaný uviedol, že dodávateľ žalobcu nesprávnym vystavením faktúrbez dane zo zaplatených preddavkov navodil taký právny stav, že daň nebola do štátneho rozpočtu
odvedená a aj keď vo vyúčtovacej faktúre daň priznal, do štátneho rozpočtu ju neodviedol, namiesto
toho došlo k zmene konateľa spoločnosti a jej zániku zlúčením viacerých spoločností, pričom konateľmi

posledných spoločností sú zahraničné osoby, spoločnosť je nekontaktná, daň nevymožiteľná. Žalobca
nezákonný stav akceptoval, pričom i podľa žalovaného mal a mohol vedieť, že sa zúčastňuje na
konaní poznačenom podvodom, keď pri posudzovanom zdaniteľnom obchode došlo k daňovému úniku
v dôsledku podvodného konania dodávateľa - MIBL, s.r.o. Trenčín a posudzované zdaniteľné obchodný
žalobcu boli s týmto konaním spojené.

7. V prejednávanej veci žalobca nenamieta zistený skutkový stav správcom dane a žalovaným, keď je
nesporným, že žalobca uzatvoril s dodávateľskou spoločnosťou MIBL, s.r.o. Trenčín dňa 31.03.2014
Zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva nebytového priestoru, ktorý je špecifikovaný v čl.
III zmluvy za kúpnu cenu 103.070,- eur bez DPH. V čl. IV bod 4.4 sa zmluvné strany dohodli na
zaplatení kúpnej ceny s DPH v troch splátkach. Tiež je nesporné, že žalobca kúpnu cenu zaplatil v

dohodnutých splátkach, i keď dodávateľ v jednotlivých faktúrach neuviedol, že ide splátky kúpnej ceny,
ale uviedol ako predmet rezervačný poplatok, pričom na faktúrach neuviedol DPH. Dňa 10.03.2017
zmluvné strany uzatvorili Kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nebytového priestoru, na základe čoho
dodávateľská spoločnosť MIBL, s.r.o. Trenčín vyhotovila faktúru č. 1020170006 dňa 10.03.2017 za
predaj nebytového priestoru v celkovej sume 121.787,10 eur, z toho DPH 20.297,85 eur s dátumom

splatnosti dňa 24.03.2017. Z uvedenej faktúry si žalobca uplatnil právo na odpočet DPH v zdaňovacom
období marec 2017.

8. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), správca dane hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom

prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

8.1. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), pri uplatňovaní
osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej
skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych

úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu,
ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti
alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri
správe daní neprihliada.

8.2. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), daňový subjekt
preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný
uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa
osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej
kontroly alebo daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

8.3. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), správca dane vedie

dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie
a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

8.4. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok), ako dôkaz
možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne

určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o
rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o
daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

9. Podľa § 8 ods. 1 písm. b) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, dodaním tovaru je dodanie stavby alebo
jej časti na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy,9.1 Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.
Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri
prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak

je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri
dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania
stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

9.2 Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo
služby, vzniká daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

9.3 Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby
vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

9.4 Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v
tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

9.5 Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH, právo na odpočítanie dane
podľa § 49 môže platiteľ uplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) máfaktúruodplatiteľavyhotovenúpodľa§71.

10. Po oboznámení sa s administratívnym spisom správnych orgánov správny súd dospel k záveru, že
preskúmavané rozhodnutie žalovaného, vrátane postupu správnych orgánov, ktorý predchádzal jeho
vydaniu je v medziach žaloby v súlade so zákonom, má oporu vo vykonanom dokazovaní a v náležite
zistenom skutkovom stave, ktorý bol správne právne posúdený. Žalovaný i prvostupňový správny orgán

sa dôsledne riadili vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami a tiež judikatúrou, týkajúcou sa práva
na odpočet DPH.

11. Správny súd poukazuje na účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v
súlade s príslušnými predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Uskutočňovanie zdaniteľných

plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Daňový subjekt, ktorý si uplatňuje
právo na odpočet DPH musí preukázať, že došlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného obchodu tak,
ako ho deklaruje príslušná faktúra. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane,
ktoré je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou.

12. Ako správne žalovaný uviedol vo svojom rozhodnutí, boj proti podvodom, daňovým únikom a
zneužívanímprávajecieľomuznanýmapodporovanýmSmernicouRady2006/112ES.ZjudikatúryESD
vyplýva, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom
dovolávať noriem práva Únie. Prináleží teda vnútroštátnym orgánom a súdom zamietnuť priznanie na
odpočítanie dane, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje

podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (napr. rozsudok Bonik, C-285/11). Tak je tomu v prípade, ak
daňový podvod spáchala samotná zdaniteľná osoba, ako aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo
mala vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Zdaniteľná osoba
sa musí na účely Smernice 2006/112 považovať za účastníka na takomto podvode a to bez ohľadu na
to, či má alebo nemá z takéhoto plnenia prospech.

13. Právo na odpočítanie dane možno zdaniteľnej osobe zamietnuť iba v prípade, že na základe
objektívnych skutočností sa preukáže, že vedela alebo mala vedieť o zneužívajúcom či podvodnom
konaní, pričom povinnosť predložiť objektívne dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti leží na správcovi
dane.

14. V prejednávanej veci správca dane a žalovaný nepriznali žalobcovi právo na odpočet DPH z dôvodu
podvodného konania dodávateľskej spoločnosti žalobcu, keď dospeli k záveru, že žalobca o takomto
konaní mal a mohol vedieť, keďže s dodávateľskou spoločnosťou uzatvoril Zmluvu o budúcej zmluveo prevode nebytového priestoru, v ktorej sa s dodávateľom dohodli na zaplatení kúpnej ceny s DPH
v splátkach. Pokiaľ teda dodávateľ vystavil žalobcovi faktúry s iným plnením - rezervačný poplatok či
rezervačná záloha a to i bez uvedenia DPH, musel žalobca vedieť o tom, že faktúry nezodpovedajú

dohodnutému zmluvnému plneniu a jeho dodávateľ z nich neodvádza DPH. Správny súd sa s týmto
záverom správnych orgánov stotožňuje s tým, že uvedený záver vyplýva aj z predloženej e-mailovej
komunikácie žalobcu a jeho dodávateľa, keď žalobca žiadal úpravu faktúr, poukazoval na to, že zaplatil
i DPH, čo na faktúrach nebolo uvedené. Uvedená komunikácia svedčí o vedomosti žalobcu, že jeho
dodávateľ nekonal v súlade so zákonom.

15. Správny súd poukazuje na to, že v prejednávanej veci nie je rozhodujúce, kedy vznikla daňová
povinnosť dodávateľskej spoločnosti žalobcu, keďže žalobca si uplatňuje odpočet DPH z faktúry, ktorá
je v skutočnosti vyúčtovacou faktúrou, na ktorej však nie je uvedené, že platba už bola uhradená v
jednotlivých splátkach kúpnej ceny vrátane DPH. Zmluvou o započítaní pohľadávok zo dňa 10.03.2017
uzatvorenou medzi žalobcom a dodávateľskou spoločnosťou v ten istý deň ako bola vystavená faktúra,

z ktorej si žalobca uplatnil odpočítanie DPH, účastníci zmluvného vzťahu len naprávali nesprávnosť
fakturácie dodávateľskej spoločnosti, ktorá však DPH do štátneho rozpočtu neodviedla.

16. Správne orgány zistený skutkový stav vyhodnotili vo vzájomných súvislostiach a dospeli k logickému
záveru, že dodávateľská spoločnosť žalobcu konala podvodne, pričom žalobca o takomto konaní mal

vedieť keďže bol účastníkom zmluvného vzťahu, vedel, že jeho povinnosťou nebolo platiť rezervačné
poplatky či zálohy, ale kúpnu cenu v splátkach tak, ako bolo dohodnuté v Zmluve o budúcej zmluve.

17. Námietka žalobcu, že správne orgány nedostatočne zistili skutočnosti o existencii podvodného
konania dodávateľskej spoločnosti MIBL, s.r.o. Trenčín a v nepodloženosti záveru, že žalobca musel

vedieť o podvodnom konaní jeho dodávateľa, je nedôvodná. Správne orgány preukázali, že dodávateľ
žalobcu daň do štátneho rozpočtu neodviedol a došlo k daňovému úniku, v súčasnosti je daň
nevymožiteľná, tiež preukázali, že dodávateľská spoločnosť nepostupovala zákonným spôsobom a
podľa uzatvorenej Zmluvy o budúcej zmluve pri fakturácii splátok kúpnej ceny žalobcovi, o čom
žalobca mal vedomosť a preto pokiaľ bez nápravy zotrval v takomto zmluvnom vzťahu a uplatnil si

právo na odpočet DPH, nekonal s odbornou starostlivosťou pri výkone svojej podnikateľskej činnosti
a vystavil sa riziku, že mu nebude priznaný uplatnený odpočet DPH. Pokiaľ žalobca v žalobe
namietal vedomosť s poukazom na existenciu príbuzenského vzťahu medzi konateľmi dodávateľa
a žalobcu, správny súd uvádza, že správne orgány svoj záver o vedomosti žalobcu týkajúcej sa
podvodného konania dodávateľskej spoločnosti nezaložili na existencii príbuzenského vzťahu, ale

na okolnostiach zdaniteľného obchodu vyplývajúcich zo Zmluvy o budúcej zmluve, v nesprávnosti
fakturácie dodávateľskej spoločnosti, ktorá vytvárala podmienky k podvodnému konaniu. Následná
zmena konateľa dodávateľskej spoločnosti, jej zánik zlúčením tak, že v súčasnosti je daň už
nevymožiteľná, preukazujú, že konanie dodávateľskej spoločnosti bolo účelové a i keď je pravdou, že
v čase realizácie zdaniteľného obchodu žalobca nemohol mať o týchto následných krokoch svojho

dodávateľa vedomosť, nesprával sa s odbornou starostlivosťou a povinnou mierou opatrnosti vo svojom
podnikaní. V prejednávanej veci je nesporné, že žalobca kúpnu cenu zaplatil i s DPH a preto by mal
právo na uplatnený odpočet DPH ak by zo strany jeho dodávateľa nedošlo k podvodnému konaniu,
ktorého následkom je daňový únik, pričom žalobca o takomto konaní mal mať vedomosť nakoľko vedel,
že jeho dodávateľ nesprávne fakturuje splátky kúpnej ceny tak, že neuvádza na faktúrach DPH, i keď

v skutočnosti žalobca túto daň v splátkach zaplatil. S prihliadnutím na uvedené objektívne okolnosti
správnysúddospelkzáveru,žežalobcamalvedieťozámeresvojhododávateľanesplniťsisvojedaňové
povinnosti.

18. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

19. S poukazom na vyššie uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

20. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania

nepriznal, nakoľko mu v konaní trovy nevznikli ( § 168 SSP).

21. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e m o ž n é podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne

v dvoch vyhotoveniach. Zmeškanie tejto lehoty nie je možné odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. To neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo je žalovaným Centrum
právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 57 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z.
(z podania musí byť zjavné ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním

sleduje a musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, údaj, kedy bolo sťažovateľovi
napadnuté rozhodnutie doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu
a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).