Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. január 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 30S/145/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5018200422
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Martinčeková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5018200422.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.JanyMartinčekovejačlenovsenátu
JUDr. Jany Vargovej a JUDr. Veroniky Poláčkovej, v právnej veci žalobcu: Mgr. T. R., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. č. XXXX/X, J. - R., proti žalovanému: Daňový úrad Žilina, so sídlom J. Kráľa č. 2, Žilina, v
konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101958855/2018 zo dňa 03.10.2018, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozhodnutím Daňový úrad Žilina podľa § 71 zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších
predpisov (Daňový poriadok) v nadväznosti na § 80 ods. 1 Daňového poriadku nevyhovel námietke

daňového subjektu Mgr. T. R. zo dňa 27.08.2018 proti výzve č. 101523109/2018 zo dňa 07.08.2018 na
zaplatenie daňového nedoplatku. V odôvodnení uviedol, že daňový úrad prijal dňa 27.08.2018 námietku
daňového subjektu Mgr. T. R. proti výzve zo dňa 07.08.2018 podľa § 80 Daňového poriadku, ktorá
jej bola doručená dňa 15.08.2018. V námietke daňový subjekt namietal, že daňový nedoplatok, ktorý
vznikol predkladaním riadneho daňového priznania zo dňa 20.04.2018 a mal byť splatný 02.07.2018,
bude vymáhaný. Mal za to, že nie je povinný uhradiť daňový nedoplatok, pretože na úpadcu Mgr.

T. R. bol vyhlásený konkurz. Predmetná pohľadávka je pohľadávkou, ktorá môže byť uspokojená
iba v konkurze, nakoľko ide o pohľadávku, ktorá vznikla pred vyhlásením konkurzu a nepatrí medzi
pohľadávky, ktoré sú konkurzom nedotknuté. Pohľadávka podľa neho vznikla 21.04.2018, t. j. deň
nasledujúci po podaní daňového priznania. Žiadal, aby výzva zo dňa 07.08.2018 bola zrušená. Správca
dane k tomu zaujal stanovisko, že Okresný súd Žilina vyhlásil konkurz (oddlženie) na majetok dlžníka
Mgr. T. R.. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 26.06.2018. Daňový subjekt pred

vyhlásením konkurzu 29.03.2018 podal oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania,
kde oznámil novú lehotu na jeho podanie 30.06.2018. Námietkou napadnutá výzva bola zaslaná v
súlade s § 80 Daňového poriadku, pričom daňový nedoplatok vznikol 03.07.2018 z dôvodu nezaplatenia
daňovej povinnosti vyrubenej podaním riadneho daňového priznania zo dňa 20.04.2018 podľa § 68
ods. 4 písm. b) Daňového poriadku, keďže samotná daň bola splatná 02.07.2018. Vzhľadom na to,
že daňový subjekt podal oznámenie o predĺžení lehoty na podanie daňového priznania do 30.06.2018,

správcadanenemoholprihlásiťuvedenýnedoplatokdokonkurzu,nakoľkotento vznikolažpovyhlásení
konkurzu, t. j. 02.07.2018.

2. Proti tomuto rozhodnutiu podala v zákonnej lehote správnu žalobu žalobkyňa, ktorá má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa. Ako je zrejmé zo žalobcom podaných námietok a na ne
reagujúceho zamietavého rozhodnutia žalovaného, základný spor, ktorý vznikol medzi žalobcom a

žalovaným, sa týka okamihu vzniku vymáhanej pohľadávky, ktorý okamih je dôležitý pre rozhodnutie, či
sa jedná o pohľadávku uspokojovanú v konkurze podľa § 166a zákona o konkurze a reštrukturalizáciialebo nie. Žalobca tvrdí, že pohľadávka vznikla ešte pred vyhlásením konkurzu. Jednalo sa o daňovú
povinnosť z roku 2017, ktorej suma bola určená jednoznačne určito daňovým priznaním podaným dňa
21.04.2018, t. j. už 21.04.2018 existovala povinnosť žalobcu na zaplatenie dane z príjmov za rok 2017 v

sume 619,12 €. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného, že pohľadávka mala vzniknúť až 02.07.2018,
dokedy mal žalobca predĺženú lehotu na podanie daňového priznania, žalobca bol totiž oprávnený a nie
povinný túto lehotu využiť do posledného dňa, avšak vzhľadom k tomu, že tak neurobil a podal daňové
priznanie skôr, dňa 21.04.2018, už týmto dňom vznikla jeho povinnosť na úhradu. Navrhol, aby súd
napadnuté rozhodnutie zrušil a priznal žalobcovi náhradu trov konania.

3. Predtým, ako správny súd meritórne preskúmal napadnuté rozhodnutie, skúmal v zmysle § 99 zákona
č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej SSP), či sú splnené procesné podmienky na vedenie
správneho súdneho konania. Za týmto účelom si zabezpečil administratívny spis na nahliadnutie, z
ktorého zistil základné skutočnosti dôležité pre posúdenie procesným podmienok:

4. Daňový úrad Žilina výzvou zo dňa 07.08.2018 podľa § 80 Daňového poriadku vyzval správcu v
konkurznom konaní dlžníka Mgr. T. R. JUDr. Janu Košovú na zaplatenie daňového nedoplatku
vzniknutého na dani z príjmu fyzickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017 vo výške 619,12 € na
základe riadneho daňového priznania č. 200989759/2018 zo dňa 20.04.2018, ktorá bola splatná
02.07.2018 v náhradnej lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy. V prípade, že daňový nedoplatok

nezaplatí v lehote určenej vo výzve, správca dane po jej uplynutí pristúpi k vymáhaniu. V poučení
uviedol, že proti tejto výzve možno podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku podať námietku písomne alebo
ústne do zápisnice do 15 dní na Daňový úrad Žilina. Podanie námietky má odkladný účinok.
Proti tejto výzve podal správca JUDr. Jana Košová námietku zo dňa 23.08.2018, ktorá došla žalovanému
dňa 27.08.2018.

Napadnutým rozhodnutím č. 101958855/2018 zo dňa 03.10.2018 Daňový úrad Žilina podľa § 71
Daňového poriadku nevyhovel námietke daňového subjektu Mgr. T. R. zo dňa 27.08.2018 proti výzve
zo dňa 07.08.2018 na zaplatenie daňového nedoplatku.

5. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov
verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 7 písm. e) citovaného zákona správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej

správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli
mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

Podľa § 98 ods. 1 písm. g) citovaného zákona správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je
neprípustná.

Podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku v znení účinnom ku dňu 11.10.2018 (právoplatnosť napadnutého
rozhodnutia) ak daňový subjekt v lehote podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov 1)alebo určenej
v rozhodnutí správcu dane nezaplatil daň alebo neodviedol vybranú daň alebo zrazenú daň, správca
dane ho môže vyzvať, aby daňový nedoplatok odviedol alebo zaplatil v ním určenej náhradnej lehote.

Táto lehota nesmie byť kratšia ako 15 dní. Správca dane je povinný v tejto výzve upovedomiť daňového
dlžníka o následkoch neodvedenia alebo nezaplatenia daňového nedoplatku. Proti výzve možno
podať námietku do 15 dní od jej doručenia. Podanie námietky má odkladný účinok. Rozhodnutie o
vyhovení námietke nemusí obsahovať odôvodnenie.

Podľa § 71 Daňového poriadku daňový subjekt môže uplatniť námietku, ak to ustanovuje tento zákon. Ak
tento zákon neustanovuje inak, o námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje, a podanie
námietky nemá odkladný účinok; proti rozhodnutiu o námietke nie sú prípustné opravné prostriedky.

6. Právomoc správneho súdu je základnou procesnou podmienkou. Právomoc sa prekrýva s vecnou

príslušnosťou a má predmetový charakter, keď ju zákonodarca vymedzil spôsobilým predmetom
prieskumu správneho súdu.7. Pri skúmaní právomoci správny súd musí vylúčiť zo súdneho prieskumu takú vec, ktorá je uvedená
v § 7 Správneho súdneho poriadku. Uvedené ustanovenie vymedzuje negatívne procesné podmienky
týkajúce sa predmetu prieskumu, ktoré správny súd skúma zo žaloby. Toto skúmanie vykonáva

z úradnej povinnosti. Pokiaľ nastala niektorá zo skutkových podstát uvedených v
tomto ustanovení, takéto akty sú ako predmet súdneho prieskumu z preskúmania vylúčené (princíp tzv.
negatívnej enumerácie).

8. V danom prípade má správny súd za to, že bola naplnená skutková podstata § 7 písm. e) SSP, pretože

predmetom prieskumu má byť rozhodnutie orgánu verejnej správy procesnej povahy, ktoré nemohlo mať
za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkyne.

9. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný postupom podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku
nevyhovel námietke žalobcu podľa toho istého ustanovenia v spojení s § 71 Daňového poriadku proti
výzve na zaplatenie daňového nedoplatku vydanej podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku. Správny

súd konštatuje, že rozhodnutie o námietkach podaných podľa § 71 Daňového poriadku voči výzve na
zaplatenie nedoplatku dane podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku nie je rozhodnutím ukladajúcim
daňovému subjektu nové povinnosti, ale výlučne súvisí s vymáhaním splnenia povinnosti zaplatiť
daň, ktorá povinnosť mu vznikla v zmysle Daňového poriadku alebo osobitných predpisov alebo
určenej v rozhodnutí správcu dane, čo mu dáva charakter rozhodnutia procesnej povahy. Taktiež

výzva, ktorou správca dane vyzval žalobcu, aby v náhradnej lehote 15 dní od doručenia výzvy zaplatil
daňový nedoplatok vzniknutý na dani z príjmov fyzickej osoby, ktorý v danom prípade vznikol na
základe riadneho daňového priznania, je rozhodnutie, ktoré má charakter procesného rozhodnutia.
Tieto procesné rozhodnutia predstavujú iba následné akty, ktorými správny orgán postupuje v zmysle
zákonných ustanovení v daňovom konaní pred začatím samotného vedenia daňového exekučného

konania. Uvedený názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení č. k. 5Sžf/89/2014 zo
dňa 29. februára 2016.

10. Správny súd ďalej poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 8Sžf/8/2014 zo
dňa 29. januára 2015, ktoré sa taktiež zaoberalo možnosťou preskúmavania rozhodnutia daňového

úradu, ktorým nevyhovel námietke žalobcu podanej proti výzve na zaplatenie nedoplatku
na dani podľa § 80 ods. 1 Daňového poriadku. Konštatoval, že výzva na zaplatenie nedoplatku na
dani a následné rozhodnutie o námietkach, je takým procesným rozhodnutím, ktorým sa povinná
osoba vyzýva, aby zaplatila svoj nedoplatok na dani skôr, ako správca dane začne daňové exekučné
konanie. Predmetná výzva je procesným rozhodnutím, ktoré sa týka len procesného postupu správcu

dane pred začatím vedenia daňového exekučného konania, nerozhoduje sa v nej o vyrubení dane
v určitej výške, nakoľko táto vyplýva z iného titulu. Výsledok konania o námietke je určujúci pre
ďalší postup správcu dane len v tom zmysle, či pristúpi alebo nepristúpi k vymáhaniu nedoplatku v
daňovom exekučnom konaní, nedotýka sa hmotných práv daňového subjektu (žalobcu), a preto ho
ani nemožno považovať za rozhodnutie týkajúce sa základných práv a slobôd, ktoré by spadalo pod

článok 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Správny súd konštatuje, že v danom prípade bola
žalobcovi prostredníctvom správcu v konkurznom konaní doručená tzv. predexekučná výzva v zmysle
§ 80 ods. 1 Daňového poriadku (pričom zo systematického zaradenia tejto výzvy v § 80 Daňového
poriadku jednoznačne vyplýva, že táto výzva nie je súčasťou daňového exekučného konania, ktoré je
zaradené od § 88 Daňového poriadku). Touto výzvou vyzýva správca dane daňového dlžníka na úhradu

daňového nedoplatku, pričom daňové exekučné konanie ešte nebolo začaté. Preto aj pokiaľ správca
dane rozhodne o námietkach proti takejto výzve osobitným rozhodnutím, toto rozhodnutie neukladá
žalobcovi žiadne konkrétne hmotnoprávne či procesné povinnosti a má význam len pre ďalší procesný
postup správcu dane, t. j. či pristúpi k začatiu daňového exekučného konania. Z uvedených dôvodov má
takáto výzva, ako aj rozhodnutie o námietkach proti takejto výzve, charakter procesného rozhodnutia,

ktoré nemôže mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania v zmysle § 7 písm.
e) SSP.

11. Pre úplnosť správny súd uvádza porovnanie predexekučnej výzvy podľa § 80 ods. 1 Daňového
poriadku, ktorý inštitút je totožný s bývalým inštitútom výzvy podľa § 58a zákona č. 511/1992 Zb. v

znení neskorších predpisov, s daňovou exekučnou výzvou podľa § 91 Daňového poriadku, ktorá
je totožná s bývalým inštitútom daňovej exekučnej výzvy podľa § 76 zákona č. 511/1992 Zb. v znení
neskorších predpisov. Daňová exekučná výzva podľa § 91 Daňového poriadku je už výzvou v daňovom
exekučnom konaní a na jej prieskum sú v zmysle § 91 Daňového poriadku vznesené iné nároky.Voči daňovej exekučnej výzve možno podať odvolanie (nie námietku), pričom dôvody odvolania sú
taxatívne stanovené v § 91 ods. 5 Daňového poriadku. Daňová exekučná výzva podlieha v
obmedzenom rozsahu súdnemu prieskumu zákonnosti. Jej zákonnosť možno preskúmať v rozsahu

dôvodov uvedených v § 91 ods. 5 Daňového poriadku, pričom musí ísť o také okolnosti, ktoré nastali
po nadobudnutí právoplatnosti exekučného titulu (obdobne uznesenie NS SR č. k. 8Sžf/65/2012 zo dňa
23.05.2013, ktoré sa zaoberalo daňovou exekučnou výzvou podľa § 76 zákona č. 511/1992 Zb. alebo
uznesenie NS SR č.k. 4Sžfk/5/2017 zo dňa 05.12.2017). V danom prípade však predmetom súdneho
prieskumumalobyťrozhodnutieonámietkachprotivýzvepodľa§80Daňovéhoporiadku,t.j.rozhodnutie

o námietke proti tzv. predexekučnej výzve na zaplatenie daňového nedoplatku a nie rozhodnutie o
odvolaní proti exekučnej výzve podľa § 91 Daňového poriadku. Samotné daňové exekučné konanie, v
ktorom by mohli daňovému subjektu vzniknúť nové hmotnoprávne či procesné povinnosti, ešte nebolo
začaté.

12. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd uzavrel, že napadnuté rozhodnutie je rozhodnutím

procesným, ktoré nemohlo mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu, a preto je vyňaté
zo súdneho prieskumu v zmysle § 7 písm. e) SSP. Keďže žaloba proti takémuto rozhodnutiu nie je
prípustná, súd ju odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP.

13. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov

konania nemá právo na náhradu trov konania, keďže žaloba bola odmietnutá.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (439, 440 SSP) v lehote

30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57
SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.