Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. január 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117209538
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117209538.6

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou v právnej veci žalobcu:
Urbárske pozemkové spoločenstvo Žilina-Trnové, so sídlom Ovocinárska 1303/18, Žilina-Trnové, IČO:
170 677 15, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o. so sídlom Framborská
253/21,01001Žilina,IČO:50626329,protižalovanému:L.V.,O..X.X.XXXX,V.F.Č..XXX,ozaplatenie
334,14 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 334,14 € spolu s 5%-ným úrokom z omeškania
ročne odo dňa 16.12.2016 do zaplatenia a to všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd p r i z n á v ažalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.3.2017 domáhal súdneho výroku, v ktorom by
súdvžalobeoznačenéhožalovanéhozaviazalkpovinnostizaplatiťžalobcovisumu334,14€spolus5%-

ným ročným úrokom z omeškania odo dňa 16.12.2016 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia.
2. Žalobca svoju žalobu skutkovo odôvodňoval tým, že je podielovým spoluvlastníkom v podiele
XXXXXXX/XXXXXXX parcely KNC parcela číslo XXX/XX-ostatné plochy o výmere 179m2 v
katastrálnom území F. zapísanej na LV č. XXX. Parcela sa nachádza v zastavanom území obce. Parcelu
vo vlastníctve žalobcu užíva žalovaný bez akéhokoľvek právneho titulu. Žalovaný užíva pozemok
žalobcu z dôvodu, že v susedstve uvedenej parcely vo vlastníctve žalobcu vlastní žalovaný v podiele 1/1

KNC parcelu č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere 384m2 a KNC parcelu č. XXX/X-záhrady
o výmere 453m2 v k.ú. F., ktoré sú zapísané na LV č. XXX. Za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty
nájmu parciel evidovaných na LV č. XXX vo vlastníctve žalobcu si dal žalobca vypracovať znalecký
posudok č. 14/2016 znalcom Ing. P. E., pričom podľa znaleckého posudku všeobecná hodnota nájmu
parciel uvedených na LV č. XXX je 0,967 za m2 ročne, čo pri výmere 179m2 KNC parcely č. XXX/
XX predstavuje 173,09 € ročne, pričom ročná hodnota nájmu na podiel žalobcu je 167,07 €. Listom

zo dňa 12.12.2016 vyzval žalobca žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia od 8.12.2014 do
9.12.2016, čiže za 2 roky. Žalovaný si prevzal výzvu dňa 15.12.2016. Žalovaný na výzvu reagoval,
pričom dňa 4.1.2017 došlo v advokátskej kancelárii právneho zástupcu žalobcu k stretnutiu žalovaného
so žalobcom, na ktorom žalobca navrhol žalovanému uzavrieť nájomnú zmluvu na predmetnú parcelu,
pričom cenu nájmu navrhol podľa Znaleckého posudku č. 14/2016, poprípade navrhol odkúpenie
predmetnej parcely za cenu 28,20 € za m2 stanovenú znaleckým posudkom. Žalovaný s návrhom

žalobcu nesúhlasil.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 28.6.2017, v ktorom
žiadal, aby súd žalobu zamietol, pretože žalobca žiada náhrady a nájom za pozemok, ktorý mu nepatrí,
nadobudol ho vraj rozhodnutím ROEP, ale ak je to pravda ROEP mu tento pozemok vydal neoprávnene.
Majiteľom je totiž podľa jeho názoru on a to už od roku 1988. V roku 1977 začali stavať rodinný dom
na ich pozemku. Popred ich dom mala viesť cesta, ktorá bola plánovaná na pozemku, o ktorý sa teraz

sporia. Tento pozemok bol ale v zlom stave pre výstavbu, bolo na ňom iba tŕnie, výmole, skaly, cestu
teda posunuli ďalej na lepší terén, však pozemkov bolo dosť. Oni tieto ostatné plochy museli sprejazdniťa skultúrniť, aby sa dostali k domu. Začali ho aj užívať ako svoj. Cez tento pozemok vedú aj všetky
inžinierske siete k ich domu, na ktoré získali bez problémov povolenia. Stavená komisia pri MNV im
určila hranicu, na ktorú majú postaviť plot. Proti užívaniu pozemku nemal nikto námietky celých 30

rokov. Užívali teda pozemok celé tie roky ako svoj v presvedčení že je ich, pričom po 10 rokoch sa
stali vlastníkmi tohto pozemku podľa občianskeho zákonníka o vydržaní nehnuteľností, prekvapilo ich
preto tvrdenie žalobcu, že má list vlastníctva na základe zmieneného zápisu do ROEP. Až potom sa
dozvedeli že to bola komisia, ktorá robila register pôdy. V Stráňavách to urobila asi v utajení, lebo im ako
dotknutým osobám nedali o svojej existencii vedieť, pritom mali byť ako vlastníci zapísaní oni, ako mu to

pri jednom jednaní tvrdil sám žalobca, pritom nejde len o neho, ale aj o iných spoluobčanov. Napríklad
aj sused dostal tú istú žalobu ako on. Žalobca sa takýmto spôsobom dostal k listom vlastníctva a ktorý
sa im vyhráža všeličím ak nebudú platiť. Asi však dospel k názoru, že je vlastníkom aj bez súdu a žaluje
ich o nájomné, pričom ak by mu súd vyhovel potvrdil by ho ako majiteľa, dúfa preto, že najskôr musí
prebehnúť súd o vlastníka.
4. K vyjadreniu žalovaného sa žalobca vyjadril písomne podaním doručeným súdu dňa 21.7.2017,

v ktorom uviedol, že žalovaný tvrdí že nadobudol vlastníctvo k predmetnému pozemku vydržaním.
Poukázal však na to, že podmienkou nadobudnutia vlastníctva vydržaním je, že držiteľ je dobromyseľný,
o tom, či mu vec alebo právo patrí. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal dobromyseľnosť, čím
nebola splnená podmienka nadobudnutia vlastníctva vydržaním. Žalovaný je vedený ako podielový
spoluvlastník v podiele 1/1 pozemku KNC parcela č. XXX/X-zastavané plochy a nádvoria o výmere

384m2 a pozemku KNC parcela č. XXX/X-záhrady o výmere 454m2 v k.ú. F. zapísaných na LV č.
XXX. Z obsahu vyjadrenia žalovaného k žalobe vyplýva, že žalovaný nepopiera, že parcelu KNC
č. XXX/XX-ostatné plochy o výmere 179m2 užíva. Ako vlastník predmetného pozemku je na LV č.
XXX vedený žalobca a žalovaný užíva tento pozemok bez akéhokoľvek právneho titulu a tým naplnil
znaky skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 Obč. zák. Doterajší majetok

žalovaného sa rozmnožoval tým, že žalovaný neplnil prislúchajúcu náhradu za užívanie predmetného
pozemku. Žalovaný užíva pozemok vo vlastníctve žalobcu tým, že nemusí vynaložiť prostriedky na
nadobudnutie pozemku a nemusí platiť odplatu za užívanie a týmto sa obohacuje na úkor žalobcu,
ide teda o prípad plnenia bez právneho dôvodu založený na tom, že medzi žalovaným a žalobcom
chýba právny vzťah zakladajúci nárok na plnení a dôsledkom takéhoto plnenia je obohatenie a obsahom

ktorého je získanie určitej majetkovej hodnoty. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby súd
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
5. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným súdu dňa 24.8.2017, v ktorom uviedol
že žalobca tvrdí, že nemôže byť majiteľom daného pozemku, pretože nebol pri držbe dobromyseľný.
Uviedol, že nevie, čo žalobcu k takémuto názoru vedie, ale niečo takéto tvrdiť v roku 2017 je scestné.

O pozemok sa staral ako o svoj preto, lebo bol presvedčený že je jeho. Staral sa oň bez ohľadu na čas
aj náklady s tým spojené celý čas držby a všetky ostatné roky a je to tak dodnes. Nevedel uviesť, či
bol žalobca niekedy vlastníkom tohto pozemku, ale fakt je taký, že ak existoval vlastník, zapríčinil tento
stav on a nie žalovaný. Vlastník sa má predsa o svoj majetok starať podľa tohto istého zákona. Stačilo,
aby počas držby prišiel, prihlásil sa k tomuto pozemku, veď aj podľa bývalého režimu bolo vlastníctvo

ošetrené občianskym zákonníkom. Zdá sa však, že žalobcovi v roku 1977 ak bol vlastníkom, nestalo za
námahu starať sa o tento pozemok. Ako hodnotu začal vidieť túto nehnuteľnosť až teraz a preto sa mu
zdá, že o bezdôvodné obohatenie ide práve jemu, a preto je presvedčený, že pozemok vydržal podľa
práva v roku 1988. Nevie čo chce žalobca touto žalobou dosiahnuť, keď sám cituje paragraf, v ktorom
sa hovorí o dobromyseľnosti v tom zmysle, že ak sú o nej pochybnosti, predpokladá sa že držba je

oprávnená. Napádať ho ale v roku 2017 za to, čo sa dialo v roku 1977 je naozaj iba účelové. Myslí si,
že ROEP túto parcelu zapísal žalobcovi neprávom, ak nie podvodom.
6. Na pojednávaní zotrvali sporové strany na svojich písomných vyjadreniach. Súd na základe
vykonaného dokazovania, vyjadrením štatutárneho zástupcu žalobcu, žalovaného, oboznámením s
listinnými dôkaznými prostriedkami, a to najmä

- Výpis z LV č. XXX P. M..Ú.. F.
- Výpis z registra pozemkových spoločenstiev OÚ Žilina zo dňa 14.2.2017
-Výzvanavydaniebezdôvodnéhoobohateniazodňa12.12.2016spolusdoručenkouzodňa15.12.2016
- Zápis jednania vo veci o vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 4.1.2017, kde znalecký posudok
č. 14/2016 znalca Ing. P. E.

- rozhodnutie Okresného národného výboru, odboru zemného plánovania ÚP XXXX/XX-C.. B.. zo dňa
4.8.1980
- Stavebné povolenie č. X. XXXX/XX-R. zo dňa 20.5.1977
- Stavebné povolenie č. X. XXXX/XX-XX bez uvedenia dňa- Rozhodnutie Okresného národného výboru - odbor výstavby a územného plánovania v Žiline č. Vyst
3352/76-GCH zo dňa 7.3.1977
- Fotokópia situácie osadenia potvrdenie Okresným národným výborom v Žiline č. XXX/XX, zistil

skutkový stav tak ako ho vo svojej žalobe preukazoval žalobca.

7. Žalobca je zapísaný ako podielový spoluvlastník v podiele XXXXXXX/XXXXXXX parcely KNC č. XXX/
XX-ostatné plochy o výmere 179m2 v k.ú. F. zapísanej na LV č. XXX.
8. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že predmetnú parcelu, ktorá je vlastnícky vedená na LV

č. XXX P. M..Ú.. F. užíva žalovaný.
9. Žalovaný je vlastníkom v podiele 1/1 susediacich parciel a to parcely KNC XXX/X-zastavané plochy a
nádvoria o výmere 384m2 a parcely XXX/X-záhrady o výmere 454m2 zapísané na LV č. XXX P. M..Ú.. F..
10. Znaleckým posudkom č. 14/2016 zo dňa 27.1.2016 vypracovanom Ing. P. E., znalcom z odboru
stavebníctvo,odhadhodnotynehnuteľnosti,naobjednávkužalobcu,bolastanovenávšeobecnáhodnota
nájmu parciel vedených na LV č. XXX P. M..Ú.. F. okrem iných aj predmetnej parcely vo výške 0,967

€/m2/ročne.
11. Listom zo dňa 12.12.2016 vyzval žalobca žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia za
užívanie predmetnej parcely KNC č. XXX/XX X. M..Ú.. F. za obdobie od 8.12.2014 do 9.12.2016 vo
výške 334,14 €. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný si prevzal výzvu dňa 15.12.2016.
12. Na základe vyššie uvedenej výzvy došlo 4.1.2017 k stretnutiu žalovaného so žalobcom, z ktorého

bola spísaná zápisnica, z ktorej z bodu 1.vyplýva, že žalobca trvá na vydaní bezdôvodného obohatenia
za obdobie dvoch rokov a za týmto účelom navrhuje, aby bola urobená nájomná zmluva, ktorej
predmetom bude fakticky nájom za uplynulé obdobie dvoch rokov a zároveň nájomná zmluva na budúce
obdobie vo výške 0,967 €/m2/ročne, tak ako je to uvedené v znaleckom posudku Ing. P. E. č. 14/2016 zo
dňa 27.1.2016. Poprípade žalobca navrhol, aby žalovaný si odkúpil predmetnú parcelu za cenu 5.047,80

€ tak ako je to uvedené v predmetnom znaleckom posudku. Z bodu 2. predmetnej zápisnice vyplýva, že
žalovaný odmietol vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj odkúpenie predmetnej parcely z dôvodu,
že podľa neho je vlastníkom on s manželkou a parcelu nadobudol titulom vydržania.
13. Z listinných dôkazných prostriedkov predložených žalovaným súd zistil, že dňa 7.3.1977 Okresný
národný výbor, odbor výstavby a územného plánovania v Žiline pod č.j. Vyst XXXX/XX-T. vo veci

rodinného domu, vydal územné rozhodnutie o umiestnení stavby žiadateľovi - žalovanému na
umiestnenie rodinného domu katalógového typu na parcele č. XXX/X X. M..Ú.. D. F.. Uvedenému
rozhodnutiupredchádzalorozhodnutieOkresnéhonárodnéhovýboruvŽiline,odborpoľnohospodárstva,
lesného a vodného hospodárstva č.j. P.:XXXX/XX.Š. zo dňa 19.1.1977, na základe ktorého ONV v Žiline
trvalo odňal poľnohospodársku pôdu a to časť parciel č. EN XXX/X X. M..Ú.. F.Ň. vo výmere 800m2 pod

výstavbu rodinného domu, z toho 300m2 zastavané plochy a povolil zmenu kultúry, roľa-4.bonitná trieda
na zostávajúcu časť pozemku parcely č. W. XXX/X X. M..Ú.. F. o výmere 500m2 v prospech kultúry
záhrada.
14. Okresný národný výbor - odbor výstavby a územného plánovania v Žiline dňa 20.5.1977 pod č.j.
vyst XXXX/XX-R. vydal stavebné povolenie žiadateľovi - žalovanému na novostavbu rodinného domu

XDJ na pozemku parcelné číslo XXX/X.
15. Rozhodnutím Okresného národného výboru-odbor územného plánovania v Žiline dňa 4.8.1980 pod
č. Ú. XXXX/XX-C..B. bolo vydané povolenie užívať budovu - rodinný dom 1, V. X, X. D. F. O. P. XXX/X
postavenú na základe stavebného povolenia zo dňa 20.5.1977 pod č. vyst. XXXX/XX-R..
16. Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že žalobcovi boli vydávané pozemky na

základe zákona o reštitúciách č. 229 z roku 1991, ktoré im boli odobraté v 50-tych rokoch minulého
storočia. Na základe toho, že niektoré plochy tam boli zastavané a v niektorých prípadoch išlo o sporné
veci, bol vypracovaný geometrický plán a všetky pozemky, ktoré neboli majetkovoprávne do tej doby
vysporiadané im boli vydané a na všetky pozemky, ktoré boli majetkovo vysporiadané sa našli zmluvy,
ktoré boli so štátom urobené, v týchto pozemkoch však výmera vôbec nebola a teda bol vydaný pozemok

bez tiarch. Poukázal na to, že žalovaný mal stavebné povolenie len na pozemok, ktorý vlastnil on a nie
na ich, ktorý bezdôvodne užíva do dnešnej doby a keď sa toto snažili majetkoprávne s ním vysporiadať
nemal záujem.
17. Žalovaný na pojednávaní nespochybňoval, že svoj pozemok, ako aj pozemok, ktorý je vlastnícky
vedený na žalobcu užíva, tento má aj oplotený s tým, že ho museli oplotiť, pretože im to takto bolo

stanovené. Túto situáciu nespôsobili oni, pretože prišla stavebné komisia a povedala im, odtiaľto aby si
to oplotili a keď si to oplotili, tak to aj užívali a pokiaľ žalobca tvrdí, že im boli vydané pozemky v takom
stave v akom boli odobraté poukázal na to, že tieto pozemky 40 rokov neležali ladom, na tie pozemky bolivydané územné rozhodnutia, stavebné povolenia a žalobca o tom vedel a napriek tomu si to dal zapísať
na list vlastníctva a teraz ich jednoducho vydiera tým, že je vlastník a chce im predať tieto pozemky.
18. Podľa § 70 Zák. č. 162/1995 Z.z.

(1) Údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.
(2) Údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie
nehnuteľnosti,druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho
územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej
jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach,

akoajštandardizovanégeografickénázvysúhodnovernéazáväzné,aksanepreukážeopak.Záväzným
údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
17. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
18. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou
alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností

ustanovených zákonom.
19. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo kto vykonáva právo pre seba.
20. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa

predpokladá, že držba je oprávnená.
21. Podľa § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju
má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

22. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bezprávneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením správneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa § 456 veta prvá Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať

tomu, na úkor koho sa získal.
24. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné najmä preto, že obohatenie spočíva vo výkonoch, musí sa
poskytnúť finančná náhrada.
25. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní

je v omeškaní.
26. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

27. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak časť splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom, alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.
28. Súd v konaní postupoval v zmysle § 191CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na

všetko, čo vyšlo za konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ustanovením § 215 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
29. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je skutkovo a právne
dôvodná. Vlastnícke právo žalobcu k predmetnej nehnuteľnosti mal súd preukázané z výpisu z LV č.
XXX P. M..Ú.. F., ktorého údaje sú hodnoverné a záväzné pokiaľ sa nepreukáže opak. Žalovaný svoje

tvrdenia, že žalobca nie je vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti žiadnym spôsobom nepreukázal a na
preukázanie svojich tvrdení ani nenavrhol vykonať žiadne dokazovanie. Pokiaľ žalobca tvrdil, že sám je
vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti a to už od roku 1988, teda vlastnícke právo nadobudol vydržaním,
tieto tvrdenia taktiež nepreukázal.
30. Vydržanie je jedným so spôsobov pôvodného (neodvodeného) nadobudnutia vlastníckeho alebo

iného práva, ku ktorému v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok dochádza priamo zo
zákona. Zákonnými podmienkami vydržania sú vo všeobecnosti po 1. oprávnená držba, 2. uplynutie
zákonom určenej vydržacej doby, 3. spôsobilý predmet vydržania. Právne následky vydržania nastávajú
vtedy, ak sú súčasne splnené všetky podmienky, ktoré právny poriadok pre takéto nadobudnutie právavyžaduje. Pri oprávnenej držbe musia byť splnené nasledovné skutočnosti: a) faktické ovládanie veci
alebo vykonávanie práva, b) vôľa nakladať s vecou alebo s právom ako so svojimi, čo znamená správať
sa k veci tak, ako by držiteľovi vlastnícky patrila, c) dobrá viera, že mu vec alebo vykonávanie práva

patria. Tú skutočnosť, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva je dobromyseľný treba vždy hodnotiť
objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska, osobného presvedčenia samotného držiteľa. Treba však
mať na zreteli, že dobromyseľnosť ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno
o nej usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychicky stav navonok prejavuje. Základným
kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom

na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybností,
že mu vec ktorú fakticky ovláda alebo právo ktoré vykonáva patria. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť
pre záver o existencii dobrej viery sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia
práva a svedčiace o poctivosti nadobudnutia. Dobrá viera držiteľa, ktorá je daná so zreteľom ku všetkým
okolnostiam veci sa musí vzťahovať aj k titulu, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť vlastnícke
právo.

31. Žalovaný v konaní nepredložil žiadne listinné doklady, z ktorých by bolo možné odvodzovať jeho
dobrú vieru týkajúcu sa nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Predložené
územné rozhodnutie o umiestnení stavby nepredstavuje nadobúdací titul a ani z neho nevyplýva, že
stavba žalovaného je umiestnená na predmetnom pozemku, to žalovaný ani netvrdil a žalovaný ani
žiadny iný nadobúdací titul netvrdil ani nepreukazoval, poukazoval na to, že v roku 1977 keď začal

stavať rodinný dom na svojom pozemku, predmetný pozemok bol v zlom stave, museli ho sprejazdniť a
skultúrniť aby sa dostali k domu a začali ho užívať ako svoj a proti užívaniu nemal nikto námietky celých
30 rokov. Ak sa teda žalovaný chopil držby, na takúto držbu nemá právny titul a jeho držba nemôže
byť vzhľadom na všetky okolnosti dobromyseľná. Samotné užívanie na konštatovanie dobromyseľnosti
a poctivosti nadobudnutia nestačia. Žalovaný teda nemohol nadobudnúť vlastnícke právo titulom

vydržania, nakoľko nemožno uňho konštatovať, že bol dobromyseľný v držbe nehnuteľností, nemal
titul, na základe ktorého by s nehnuteľnosťami nakladal ako so svojim vlastníctvom v dobrej viere, že
mu nehnuteľnosti ako vlastníkovi patria.
32. Tak ako už súd uviedol vyššie medzi sporovými stranami nebolo sporné, že žalovaný predmetný
pozemok v spoluvlastníctve žalobcu užíva. Žalovaný predmetný pozemok v spoluvlastníctve žalobcu

užíva bez toho, že by mal k nemu uzatvorenú nájomnú zmluvu alebo inú dohodu a bez toho, že by
žalobcovi za požadované obdobie od 8.12.2014 do 9.12.2016 zaplatil akúkoľvek náhradu. Žalobca
má preto právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo forme peňažnej náhrady, ktoré žalovanému
na jeho úkor vzniklo tým, že žalovaný v rozhodnom období užíval predmetnú nehnuteľnosť, ktorá je v
spoluvlastníctve žalobcu v podiele XXXXXXX/XXXXXXX, bez právneho dôvodu. Plnenie bez právneho

dôvodujejednouzoskutkovýchpodstátbezdôvodnéhoobohatenia,ktorejdôsledkomjepovinnosťvydať
všetko čo bolo plnením pri absencii právneho titulu nadobudnuté. V danom prípade má plnenie charakter
nehmotný, takže ho nemožno vydať, v takomto prípade sa poskytuje peňažná náhrada, ktorá musí
zodpovedať peňažnému vyjadreniu získaného obohatenia.
33. Žalobca v konaní výšku bezdôvodného obohatenia odvodzovali od všeobecnej hodnoty nájmu

pozemku, ktorú preukazoval znaleckým posudkom, podľa ktorého všeobecná hodnota nájmu
predmetnej parcely predstavuje 0,967 eur/m2/rok, čo pri výmere 179m2 predmetnej parcely
predstavuje 173,09 eur ročne a pri výške podielu žalobcu 167,07 eur ročne. Takto stanovenú
hodnotu žalovaný nenamietal, neuvádzal vlastné skutkové tvrdenia k peňažnej náhrade za užívanie
predmetnej nehnuteľnosti. Súd preto výšku bezdôvodného obohatenia, odvíjajúcu sa od hodnoty nájmu

predmetného pozemku, preukazovanú žalobcom predloženým znaleckým posudkom nepovažoval za
spornú a v tomto nespornom rozsahu a výške súd potom priznal žalobcovi sumu 334,14 eur, ktorá
predstavuje bezdôvodné obohatenie za užívanie predmetnej parcely v podiele žalobcu za žalované
obdobie od 8.12.2014 do 9.12.2016.
34. Pokiaľ ide o vrátenie bezdôvodného obohatenia v danom prípade čas plnenia nebol dohodnutý

ani ustanovený právnym predpisom, alebo určený v rozhodnutí. Povinnosťou žalovaného bolo vydať
bezdôvodné obohatenie žalobcovi prvého dňa potom, čo bol o plnenie požiadaný. Žalobca preukázal,
že žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia sumy listom zo dňa 12.12.2016, ktorý
žalovaný prevzal dňa 15.12.2016. Žalobca teda preukázal, že žalovaný ku dňu 16.12.2016, odkedy
žiadal priznať aj úroky z omeškania bol v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Súd preto priznal

žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Požadovaný úrok z omeškania bol uplatnený v súlade s ustanovením § 3 Vyhlášky MS SR 87/1995 Z.z.
35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP. Žalobcovi ako úspešnej strane v konaní súd priznal proti neúspešnému žalovanému nárokna náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku v časti jeho výroku I. odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov odvolania
podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. [§ 356 písm. b) CSP]
Podľa ust. 277 ods. 1 CSP, ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie
vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s
vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie
uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.

Podľa ust. 277 ods. 3 veta pred bodkočiarkou CSP, návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať
do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel.
Proti tomuto rozsudku vo zvyšných častiach jeho výroku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).