Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 21. november 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 49Ek/119/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118212005
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Benčíková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6118212005.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: G.. C. L., U.. XX.XX.XXXX, D. XX/X,
XXX XX Ž. U. T., v zastúpení: JUDr. Samuel Baránik, Podjavorinskej 7, 811 03 Bratislava I, proti
povinnému:Pozemkovéspoločenstvolesnéhourbariátusprávnousubjektivitou,Kľačany,96611Trnavá
Hora, IČO: 37 997 882, v zastúpení: Advokátska kancelária Krnáč s.r.o., Námestie slobody 2, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 47 232 293, o vymoženie pohľadávky vo výške 625,55 Eur, vykonávanej súdnym

exekútorom JUDr. Bronislava Pračková, so sídlom Exekútorského úradu Ul. Cyrila a Metoda 22, 965 01
Žiar nad Hronom, pod sp. zn. XXXEX XX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému vo výške
29,13 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 23.01.2018 domáhal od
povinného vymoženia pohľadávky vo výške 625,55 Eur na podklade exekučného titulu - Rozsudok sp.
zn. 9C 184/14-177 zo dňa 04.05.2016, ktorý vydal Okresnú súd Žiar nad Hronom a Opravné uznesenie
9C/184/2014-183 zo dňa 01.06.2016, ktoré vydal Okresný súd Žiar nad Hronom.

2. Okresný súd Banská Bystrica poverením zo dňa 13.02.2018 poveril vykonaním exekúcie súdneho
exekútora JUDr. Bronislavu Pračkovú, so sídlom Exekútorského úradu Ul. Cyrila a Metoda 22, 965
01 Žiar nad Hronom, ktorý exekúciu vedie pod spisovou značkou XXXEX XX/XX.

3. Upovedomenie o začatí exekúcie si povinný prevzal dňa 11.05.2018, čoho dôkazom je priložená
doručenka s dátumom prevzatia písomnosti a podpisom povinného, ktorým potvrdzuje prevzatie

upovedomenia o začatí exekúcie.

4. Následne dňa 24.05.2018 bol v zákonnej 15 dňovej lehote doručený súdnemu exekútorovi návrh
povinného na zastavenie exekúcie. Dňa 20.06.2018 bol súdu prostredníctvom súdneho exekútora
doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie. Výzvou zo dňa 15.11.2018 súd vyzval súdneho
exekútora o zaslanie vyjadrenia oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Dňa

16.11.2018 bolo súdu doručené vyjadrenie oprávneného.

5. Povinný sa v návrhu na zastavenie exekúcie opiera hlavne o ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d)
zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Exekučný poriadok“) podľa, ktorého
súd zastaví exekúciu v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti

exekučného titulu. Povinný má za to, že v zmysle tohto ustanovenia Exekučného poriadku existuje
skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu, ktorá spočíva v tom, že voči exekučnémutitulu povinný podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolanie. Povinný uvádza, že z dôvodu
podania dovolania možno predpokladať, že exekučný titul na základe ktorého je vedená exekúcia bude
zrušený.Nazákladeuvedenéhopovinnýnavrhuje,abybolaexekúciazastavená.Alternatívnenavrhujev

predmetnej veci počkať až do právoplatného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, keďže
existuje odôvodnený predpoklad, že exekučný titul bude zrušený, resp. aby súd povolil odklad exekúcie.

6. Oprávnený s návrhom na zastavenie exekúcie ani s návrhom na odklad exekúcie nesúhlasí.
Oprávnený uvádza, že podanie dovolania ipso facto nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť

napadnutého rozhodnutia. V prípade podania dovolania, nedochádza k zániku či odkladu vykonateľnosti
exekučného titulu. Uvádza, že podanie dovolania teda nie je inou skutočnosťou, ktorá bráni
vymáhateľnosti exekučného titulu. K návrhu na odklad exekúcie oprávnený uvádza, že mu nie je známe,
že by dovolací súd rozhodol uznesením o odklade vykonateľnosti exekučného titulu. Dňa 16.03.2018
súd prvej inštitúcie doručil oprávnenému dovolanie povinného zo dňa 12.02.2018, ktorého súčasťou ani
nie je návrh povinného na odklad vykonateľnosti exekučného titulu, teda povinný odklad vykonateľnosti

ani len nenavrhol. Za podanie tohto vyjadrenia si oprávnený uplatňuje náhradu trov právneho zastúpenia
vo výške 29,13 Eur (19,92 Eur + režijný paušál 9,21 Eur).

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak
a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný

titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho
exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné
skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu..

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15

dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.

Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu
zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

11. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie

exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

12. Podľa § 444 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. Z. Civilný sporový poriadok, Dovolací súd môže na návrh
odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa.

13.Exekučnýsúdvkonaníonávrhupovinnéhonazastavenieexekúcieskúmaoprávnenosťadôvodnosť
začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia
exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom
tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd
môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.

14. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie povinným je podanie dovolania proti exekučnému
titulu. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp.
preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaných v základnom konaní
(tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom týchto rozhodnutí je viazaný a musí z nich vychádzať,

prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú.
To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez
právneho významu (rozhodnutie NS ČR 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž
znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.15. Súd uvádza, že z platného právneho poriadku vyplýva, že do vykonateľnosti rozhodnutia pri jeho
napadnutí mimoriadnym opravným prostriedkom môže byť primárne zasiahnuté len tými orgánmi, ktoré

o uvedených prostriedkoch nápravy konajú a rozhodujú. V tomto prípade ide o Najvyšší súd Slovenskej
republiky, ktorý má rozhodnúť o dovolaní a zároveň môže odložiť vykonateľnosť. Aj keby povinný
predložil súdu právoplatné rozhodnutie o odklade vykonateľnosti rozhodnutia (exekučného titulu), súd
by pri ďalšom postupe musel prihliadať aj na to, že odklad vykonateľnosti má len dočasný charakter.
Z tohto dôvodu aj ďalší procesný postup musí zodpovedať jeho dočasnosti a nie je preto bez ďalšieho

dôvodom na to, aby súd vyhovel návrhu na zastavenie exekúcie.

16. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučnými titulmi a mal nesporne preukázané,
že ku dňu začatia exekúcie mal povinný voči oprávnenému neuhradený dlh v sume 625,55 Eur v zmysle
exekučných titulov. Exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne.

17. Súd po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie, ako aj vyjadrenia oprávneného dospel k záveru,
že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko podanie dovolania nemá
samoosebežiadenvplyvnavykonateľnosťaprávoplatnosťexekučnéhotitulu.Samotnédovolanienemá
suspenzívny účinok a teda podanie dovolania nezakladá odklad vykonateľnosti ex offo. Táto skutočnosť
nastáva len v prípade, že dovolací súd na návrh odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, ak

sú tu dôvody osobitného zreteľa. Súd vychádzajúc z tvrdení povinného a aj z vyjadrenia oprávneného
má zato, že predmetné rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom nebolo zrušené a je teda aj naďalej
právoplatné a vykonateľné, čo povinný nijakým spôsobom nespochybnil. Exekúcia je teda vedená na
základe riadneho exekučného titulu tak ako to predpokladá § 45 Exekučného poriadku.
18. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny

z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu, v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie
exekúcie zamietol.

19. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

20. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne

vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

21. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o

odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý
z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu
zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní,
odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

22. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška
peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí
poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a
hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

23. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že si uplatňuje
trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 29,13 Eur. Súd
oprávnenému priznal v súvislosti s vypracovaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie
a v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky trovy právneho zastúpenia, a to

vo výške 29,13 Eur (1 polovičný úkon vo výške 19,92 Eur + režijný paušál za rok 2018 vo výške
9,21 Eur), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po
právoplatnosti tohto uznesenia.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,

v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.