Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. máj 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 22Cb/31/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416204509
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6416204509.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Zuzan, v právnej veci žalobcu:
BRNO TRUST, a.s., IČO: 64 508 251, so sídlom Veselá 169/24, 602 00 Brno, Česká republika,
týkajúcej sa BRNO TRUST, a.s., Brno, organizačná zložka, IČO: 31 789 358, so sídlom Klincová 37/
B, 821 08 Bratislava, v konaní právne zast. JUDr. Ján Čarnogurský, advokát, Grösslingova 6-8, 811
09 Bratislava proti žalovanému: SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, IČO: 36

022 047, so sídlom Radničné námestie 8, 969 55 Banská Štiavnica, v konaní právne zast. Advokátska
kancelária BURDA LEGAL s.r.o., so sídlom Rudnícka 8, 831 06 Bratislava, IČO: 46 530 894, o zaplatenie
34.789.356,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť trovy konania žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku

použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil (§ 220 ods. 2 prvá
veta Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“).
1. Žalobca sa prostredníctvom právneho zástupcu podanou žalobou, doručenou Krajskému súdu v
Bratislave dňa 23.12.2015 ako vzájomnou žalobou (v postavení žalovaného v 2/ rade) proti žalovanému
(v postavení žalobcu) domáhal zaplatenia sumy 34.789.079,39 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške
9,75 % ročne od 4. 5. 2013 do zaplatenia a sumu 276,72 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,05

% ročne od 28. 12. 2015 do zaplatenia, titulom náhrady škody a nemajetkovej ujmy. Žiadal priznať
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- € a náhradu trov konania.
Vzájomná žaloba žalobcu bola vylúčená na samostatné konanie uznesením Krajského súdu v Bratislave
č.k. 38Cb/83/2001-1052 zo dňa 21.4.2016, a bola postúpená na tunajší súd ako súd vecne a miestne
príslušný na konanie o žalobe.
2. Žalobca použil nasledujúce prostriedky procesného útoku:
2.1. Uviedol, že konanie medzi stranami sporu sa postupne viedlo na súde prvého stupňa - Krajskom

súde v Bratislave, sp. zn. 38 Cb 83/01 na Najvyššom súde SR v odvolacom konaní, sp. zn. 2 Obo
259/2007, mimoriadnom dovolacom konaní sp. zn. 1 M Obdo V 6/2009, opätovnom odvolacom konaní
1 Obo 152/2010, resp. pod sp. zn. 1 Obo 41/2012, a naposledy po dovolaní žalobcu v dovolacom
konaní pod sp. zn. 1 ObdoV/5/2013. Na základe uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 24. 10. 2012, sp. zn. 1 Obo/41/2012 (v opätovnom odvolacom konaní) bolo celé pôvodné konanie
(v právoplatnej i neprávoplatnej časti v dôsledku závislých výrokov) zrušené a vrátené na súd prvého

stupňa (Krajský súd v Bratislave, sp. zn. 38 Cb 83/01). Toto rozhodnutie potvrdil i dovolací Najvyšší súd
SR, sp. zn. 1 ObdoV/5/2013. Pôvodný nezákonný exekučný titul tak zanikol.2.2. Podľa pôvodného exekučného titulu (rozsudku súdu prvého stupňa - Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 7. 12. 2004, sp. zn. 38 Cb 83/01-286 v spojitosti s rozsudkom odvolacieho súdu ako súdu druhé
stupňa - Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. 3. 2008, sp. zn. 2 Obo 259/2007 a doplňujúceho rozsudku zo

dňa 16. 4. 2008, sp. zn. 2 Obo 259/2007, právoplatného dňa 2. 5. 2008) mal žalobca zaplatiť žalovanému
istinu vo výške 4.732.913,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 3.068.954,07 €. Okrem toho súd
druhého stupňa zaviazal žalobcu spoločne a nerozdielne so spoločnosťou Slovenské elektrárne, a.s.
zaplatiť žalovanému úroky z omeškania vo výške 969.840,30 € (čím zmenil pôvodný výrok súdu prvého
stupňa znejúceho na sumu 1.308.509,80 €).

2.3. Žalobca v žalobe uviedol, že na základe vyššie uvedeného nezákonne vydaného exekučného titulu
žalovaný ako oprávnený podal exekučný návrh voči povinnému (žalobcovi) vedený na Mestskom súde v
Brne, sp. zn. 96Nc 3139/2008, prostredníctvom súdneho exekútora JUDr. Juraja Podkonického, Ph.D.,
Exekútorský úrad Praha, sp. zn. 067 EX 3990/08. Exekúcia bola nariadená formou predaja podniku a
súčasne bol súdnym exekútorom dosadený správca podniku - Michal Edl, MBA, Praha (podľa českej
exekučnej právnej úpravy).

2.4. Žalobca okrem aktívnej procesnej obrany v tomto základnom konaní (viď aj podania v odvolacom
a dovolacom konaní na NS SR) aj v dôsledku nariadenej exekúcie vo forme predaja podniku bol nútený
podať riadne a mimoriadne opravné prostriedky (návrhy na odklad/zastavenie exekúcie na Mestskom
súde v Brne, sp. zn. 96Nc 3139/2008, odvolanie na Krajskom súde v Brne, sp. zn. 20 Co 677/2008. 20
Co 876/2008, 20 Co 877/2008 a dovolanie na Najvyššom súde ČR, sp. zn. 20 Cdo 665/2010, žaloby

pre zmätočnosť na Mestský a Krajský súd v Brne, 20 Co 678/2008, 20 Co 679/2008, návrh na obnovu
konania na Krajskom súde v Bratislave, sp. zn. 4Cb/l/2012, ústavnú sťažnosť na Ústavný súd ČR, sp. zn.
IV. US 646/12 ako aj podania do tohto základného konania na Krajskom súde v Bratislave a Najvyššom
súde SR.). Nebyť tohto postupu žalobcu, došlo by k nezvratným škodám v podobe exekučnej dražby
(vrátane predaja podniku a ďalšieho majetku vo vlastníctve povinného - žalobcu).

2.5. Žalobca poukázal na to, že v Českej republike platí rovnaká právna zásada ako na Slovensku,
t.j. zákaz restitutio in integrum, takže prípadný exekučný predaj podniku by bol nenávratný, aj keby
bol neskôr exekučný titul, ako sa stalo i v danom prípade zrušený a exekúcia zastavená. Zastavenie
exekúcie (až na III. výrok o trovách konania) nadobudlo právoplatnosť dňa 31.1. 2013. Uznesenie vo
výroku o trovách nadobudlo právoplatnosť dňa 12. 8. 2013.

2.6. Žalobcauviedol,žežalovanýmalvedomosťotýchtokonaniach(vrátaneNSSR)aodmietalzastaviť
exekúciu v ČR, či dať aspoň súhlas na povolenie odkladu do právoplatného skončenia konania na území
SR. Žalovaný tak znásoboval rozsah škody.
2.7. Naopak oprávnený procesne zavinil zastavenie exekúcie, resp. nekonal s potrebnou opatrnosťou,
resp. musí znášať procesné i podnikateľské riziko svojho konania. Žalobca uviedol tieto dôvody:

- žalovaný nemal žalovať žalobcu v tomto základnom konaní , keďže zmluva o pristúpení k záväzku bola
absolútne neplatná od počiatku (čo vyslovil dovolací i odvolací Najvyšší súd Slovenskej republiky);
- išlo výlučne o obchodnoprávny spor medzi žalovaným a spoločnosťou Slovenské elektrárne, a.s.,
nehovoriac o rôznom trestnoprávnom pozadí a porušovaní povinností pri správe majetku štátneho
podniku;

- žalovaný tým, že žaloval spoločne a nerozdielne žalobcu a Slovenské elektrárne, a.s. mohol si prípadný
exekučný nárok uplatňovať i voči spoločnosti Slovenské elektrárne, a.s. (je na jeho zodpovednosti, že
si vybral žalobcu, ktorý nikdy nebol dlžníkom oprávneného);
- žalovaný bol množstvom listov adresovaných priamo jemu či jeho právnemu zástupcovi (v exekučnom
konaní, základnom konaní v rámci vyjadrení ako i mimosúdne) mnohonásobne upozorňovaný, že

rozsudok nie je materiálne vykonateľný;
- žalovaný bol upozorňovaný a mal si byť vedomý (o to viac, že bol kvalifikovane zastúpený právnym
zástupcom), že výroky v tzv. „právoplatnej“ i „neprávoplatnej“ sú navzájom podmienené a závislé (z
dôvodov hmotnoprávnych i procesnoprávnych);
- žalovaný ako oprávnený v exekučnom konaní dobre vedel, že na území Slovenskej republiky prebieha

dovolacie a následne i odvolacie konanie (po vrátení dovolacím súdom) na Najvyššom súde Slovenskej
republiky (nehovoriac o obnove konania na území SR, odvolania, dovolania a žalobe pre zmätočnosť
v ČR);
-žalovaný(oprávnenýzexekúcie)nemuselpodávaťnávrhnavýkonexekúcienaúzemíČeskejrepubliky
(mohol tak urobiť na území Slovenskej republiky, kde by možno bol iný procesný postup);

- žalovaný (oprávnený z exekúcie) z týchto dôvodov nemal podávať návrh na výkon exekúcie, resp.
minimálne mal súhlasiť s odkladom exekúcie, tak ako to navrhoval viackrát povinný z exekúcie - žalobcu
(k čomu sa žalovaný viackrát vyjadril, že nesúhlasí);- žalovaný (oprávnený z exekúcie) navyše podal nekvalifikovaný návrh na nariadenie exekúcie (pôvodne
zmätočne na základe neaplikovateľného článku v tejto časti zrušenej medzištátnej zmluvy medzi SR a
ČR a nie podľa Nariadenia Brusel I a dodnes nepredložil riadnu plnú moc na zastupovanie v exekučnom

konaní, hoci ho na to vyzýval nielen súd, ale aj povinný, keďže však včas nereagoval musí znášať prípad
exces zo strany svojho splnomocneného zástupcu, tieto skutočnosti mali byť predmetom žaloby pre
zmätočnosť);
- žalovaný (oprávnený z exekúcie) spôsobil povinnému takmer 5-ročnou nezákonnou exekúciou
mnohonásobne škody v dôsledku „blokácie firmy“ a nariadenej exekúcie predajom podniku;

- žalobca resp. ako povinný v exekučnom konaní viackrát výslovne upozorňoval žalovaného
(oprávneného z exekúcie), že si tieto škody, resp. náklady bude voči nemu uplatňovať - viď aj prevenčná
povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka).
2.8. Žalobca ďalej v žalobe tvrdil, že jemu ako aj jeho akcionárom z titulu nezákonne takmer 5
rokov (máj 2008 - január 2013) vedenej exekúcie formou predaja podniku a tým pádom zablokovania
podnikateľskej činnosti vznikla voči žalovanému pohľadávka z titulu náhrady škody, ktorú právne

kvalifikoval podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka a nároky podľa § 381 Obchodného zákonníka.
2.9. Súčasne žalovaný napriek viacnásobnému upozorneniu zo strany žalobcu, resp. jeho právneho
zástupcu konal v rozpore s prevenčným upozornením podľa § 415 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého „každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode
a životnom prostredí. “

2.10. V dôsledku žalovaným vedeného súdneho a následne i exekučného konania došlo k poškodeniu
akciovej spoločnosti a jej akcionárov (1/Mgr. M. O., X/Mgr. B. O. Q. X/Natálie K., všetci bytom Ú.
XXX/XX, Z., XXX XX K., Č.N. P.), nakoľko pod ťarchou hroziacej exekúcie na spoločnosť bol kupujúci
(tretia osoba z Kazachstanu) nútený odstúpiť od (kúpnej) zmluvy o prevode cenných papierov zo dňa
30. 09. 2007 (notársky osvedčenej dňa 01. 10. 2007 na Notárskom úrade JUDr. Ľubomír Mika, notár,

Brno v overovacej knihe pod č. 0-309, 319, 328, 339/2007. Predmetom tejto, v dôsledku exekúcie,
nezrealizovanej zmluvy mal byť podľa čl. I cit. zmluvy predaj kmeňových listinných akcií 718 kusov
majiteľa l/-rade v číselnom rade 01041 až 01758 emitenta BRNO TRUST, a.s., z ktorých každá má
menovitú hodnotu 1.000.000,-Kč, kmeňových listinných akcií 718 kusov majiteľa 2/-rade v číselnom
rade 01759 až 02145 a 02331 až 02661 emitenta BRNO TRUST, a.s., z ktorých každá má menovitú

hodnotu1.000.000,-Kč, kmeňových listinných akcií 359 kusov majiteľa 3/-rade v číselnom rade 02682 až
03040 emitenta BRNO TRUST, a.s., z ktorých každá má menovitú hodnotu 1.000.000,- Kč,), tvoriacich
úhrnu hodnotu 47,4 % základného kapitálu emitenta. Podľa čl. II bod 1 zmluvy o prevode cenných
papierov bola kúpna cena za akcie dohodnutá v celkovej výške 30.000.000,-€ (slovom tridsať miliónov
eur),ztohopreprevodcu(majiteľaakcii)l/-rade-12miliónov€,prevodcu2/-rade12miliónov€,prevodcu

3/-rade 6 miliónov €. Žalobca tvrdil, že v dôsledku konania žalovaného tak došlo k zmareniu realizácie
predmetnej zmluvy o prevode cenných papierov a vzniku škody samotným akcionárom ako aj akciovej
spoločnosti (na ktorú akcionári postúpili túto pohľadávku - viď zmluvu o postúpení pohľadávky), za ktorú
zodpovedá žalobca vo výške 30.000.000,-€ s príslušenstvom.
2.11. Žalobca ďalej dôvodil, že uvedená suma je minimum, keďže žalobca vykonával v tom čase

podnikateľskú činnosť v Českej republike, Slovensku, USA, v krajinách bývalého ZSSR, krajinách
západnej Európy atď. (vrátane činnosti organizačných a ekonomických poradcov, zabezpečovania
finančných transakcií na finančnom trhu k zmnoženiu disponibilných prostriedkov a financovania
investičných projektov - úverov, forfaiting, factoring - čo vyplýva aj z úplného výpisu z obchodného
registra - predmet činnosti) ako napr. vládny/komunálny projekt spaľovne v hlavnom meste Gruzínska

v Tbilisi na 200 miliónov USD (časť akcionárov, resp. štatutárov iná gruzínsky pôvod), zmluvné vzťahy
(resp. memoranda o spolupráci) s Agrárnou komorou ČR, ministerstvom zemědelství ČR, ministerstvom
pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, ministerstvom financií SR, bývalými Západoslovenskými
vodárňami a kanalizáciami, š.p. s najväčšími americkým a európskymi globálnymi investičnými bankami
ako Merrill Lynch & Co., Inc. (dnes akvizícia s Bank of America) New York, Merril Lynch International

Ltd, London, The Bear Stearns Companies, Inc., New York, (dnes súčasť JP Morgan Chase), Morgan
Stanley Co. Incorporated, New York, Banque PARIBAS (Suisse) S.A., Geneve, atď.
2.12. Okrem tejto škody si žalobca voči žalovanému uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy - primerané
finančné zadosťučinenie a náhradu škody z titulu zásahu do ochrany dobrej povesti právnickej osoby,
čo právne posúdil podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorú vyčíslil v minimálnej výške

4.732.913,68 €, (nakoľko táto suma bola ako istina uplatňovaná v exekúcii a „de facto“ v tejto sume
poškodzovala dobrú povesť právnickej osoby, resp. zmarila v dôsledku negatívnej publicity jednotlivé
obchody a podnikateľskú činnosť, vrátane významných tuzemských i cudzozemských privátnych i
verejnýchsubjektov,činemožnostisauchádzaťsúťažívoverejnomobstarávaní).Vdôsledkunezákonnejexekúcie bola v období od 2. 6. 2008 do 19. 2. 2013 v aktuálnom výpise z obchodného registra ČR
spoločnostiBRNOTRUST,a.s.,vedenomKrajskýmsúdomvBrnepodč.B1905(adodnesvhistorickom
úplnom výpise), verejne dostupnom i na internete uvedená poznámka v časti „údaje o exekúciach“

o prevedení exekúcie predajom súboru hmotných, osobných a nehmotných zložiek podnikania, teda
podniku (vrátane uvedenia súdneho exekútora a správcu podniku v exekúcií a čísla exekučného
konania).V dôsledku tejto negatívnej, verejne prístupnej nepravdivej publicity (uvádzaní, že na podnik
sa vzťahuje exekúcia) každý čo i len potenciálny tuzemský alebo zahraničný partner by nemal záujem
realizovať seriózne obchody, nehovoriac o orgánoch štátnej správy a samosprávy.

2.13. Žalobca na záver uviedol, že mu vznikli škody aj v dôsledku vynaložených trov konania (súdny
poplatky, trovy právneho zastúpenia) na území Českej a Slovenskej republiky smerujúcich k zastaveniu
nezákonnej exekúcie.
2.13.1. Žalobca tak eviduje voči žalovanému nárok z titulu náhrady škody na vynaloženie trov právneho
zastúpenia (náhrady trov právneho zastúpenia) vo výške 26.880,-Kč/1.065,61 € v zmysle § 10 ods. 2,
ods. 3 vyhlášky MS ČR c. 484/2000 Sb. v platnom znení v spojitosti s § 13 ods. 3 vyhlášky MS ČR

č. 177/1996 Sb. V znení neskorších predpisov v právnej veci BRNO TRUST, a.s. c/a SLOVENSKÝ
VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik vedenej na Krajskom súde v Brne, sp. zn. 20 Co
876/2008, sp. zn.: 20 Co 877/2008 (žaloba pre zmätočnosť) ako aj vyčíslenia listom zo dňa 18. 1. 2013
a 12. 3. 2013 Krajskému súdu v Brne, sp. zn. 20 Co 876/2008, sp. zn.: 20 Co 877/2008.
2.13.2.Ďalejeviduježalobcavočižalovanémunárokztitulunáhradyškodynavynaloženietrovprávneho

zastúpenia (náhrady trov právneho zastúpenia) vo výške 1.389.900,-Kč /55.100,10 € v zmysle § 1 ods. 2,
§ 7 bod 7, § 11 ods. 1 písm. a, b, d, k, ods. 2 písm. e/, ods. 3, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 cit. vyhl. č. 177/1996
Sb. v platnom znení v právnej veci (oprávnený) SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny
podnik c/a (povinný) BRNO TRUST, a.s. c/a vedenej na Mestskom súde v Brne, sp. zn. 96Nc 3139/2008
(v exekučnom konaní) ako aj vyčíslenia listom zo dňa 5. 6. 2013 Krajskému súdu v Brne, sp. zn. 20 Co

94/2013 v spojitosti s Mestským súdom v Brne, sp. zn. 96Nc 3139/2008.
2.13.3. Žalobca si ďalej uplatňuje voči žalovanému nárok na náhradu škody (za zaplatené trovy konania)
vo výške 276,72 € (uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4 Cb/1/2012-166 zo dňa 28. 7. 2015,
doručené dňa 5. 8. 2015 v nadväznosti na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Obo 69/2013 zo
dňa 27. 1. 2014, doručené dňa 27. 2. 2014, ktorým zrušil žalobcom neoprávnene požadovanú sumu

26.726,49 €). Nehovoriac o vlastných vynaložených trovách.
2.14. Žalobca vyčíslil celkovú uplatňovanú náhradu škody na sumu 34.789.356,11 € (30.000.000 € +
4.732.913,68 € + 1.065,61 € + 55.100,10 € + 276,72 €).
2.15. Okrem náhrady škody v uvedenej výške si žalobca uplatnil aj (zákonné) úroky z omeškania z
uplatňovanej istiny podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojitosti s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády

SR č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení účinnom
v čase omeškania (do novely č. 303/2014 Z.z. viď aj § 3a súčasného znenia nariadenia vlády SR), t.j. v
prípade istiny 34.789.079,39 (všetky položky 30.000.000 € + 4.732.913,68 € + 1.065,61 € + 55.100,10
€ s výnimkou poslednej sumy 276,72 € - škoda za trovy konania za obnovu konania) vo výške 9,75 %
ročne od 4. 5. 2013 do zaplatenia (odo dňa nasledujúceho po doručení predžalobnej výzvy - pokusu

o zmier žalovanému), resp. zo zvyšnej sumy 276,72 €, ktorá vznikla až neskôr vo výške 8,05 % ročne
podľa § 1 ods. 1 NV č. 21/2013 Z.z. po novele č. 303/2014 Z.z. od 29. 12. 2015 do zaplatenia. Žalobca
uviedol,ževzájomnýprotinávrhsvýzvounazaplateniezasielažalovanémudňa22.12.2015.Žalobca si
okrem toho uplatnil podľa § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z. paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky a to vo výške 40,- € jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania a náhradu

trov konania (vrátane trov právneho zastúpenia).
2.16. Žalobca pripojil k žalobe listinné dôkazy: Usnesení Městského soudu v Brně č.k. 96Nc
3139/2008-770 o zastavení exekúcie, úplný výpis žalobcu z Obchodného registra vedeného Krajským
súdom v Brne, zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom M.. M.Q. O., M.. B. O. Q. G. K. a
postupníkom BRNO TRUST, a.s. zo dňa 11.6.2015.

2.17. Žalobca v žalobe označil ako listinný dôkaz kúpnu zmluvu o prevode cenných papierov,
výsluch strán sporu a výsluch svedkov. V priebehu konania navrhol vykonať tieto dôkazy: pripojenie
súdnych spisov Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 38Cb/83/2001, Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 4Cb/1/2012, Mestského súdu v Brne, sp. zn. 96Nc3139/2008, Krajského súdu v Brne, sp. zn.
20Co/876/2008 a 20Co/877/2008, spis Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 9C/85/2016 a Obvodného

súdu pre Prahu 2 sp. zn. 42C 184/2016.
2.18. Žalobca na pojednávaní dňa 30.5.2018 predložil ďalšie listiny, ktoré súd ako dôkazy nevykonal.3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril prostredníctvom právneho zástupcu písomne, podaním
doručeným súdu dňa 6.11.2017. Vo veci samej žalovaný súdu prvej inštancie navrhol, aby žalobu
ako nedôvodnú a neopodstatnenú zamietol v celom rozsahu a žalovanému priznal právo na náhradu

trov konania v rozsahu 100%. Podľa názoru žalovaného žalobca nepreukázal splnenie ani jedného zo
zákonných predpokladov pre vyvodzovanie zodpovednosti za škodu podľa §373 a nasl. Obchodného
zákonníka, čo odôvodnil nasledovne:
3.1. Prvým predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka je
porušenie právnej povinnosti, v tomto prípade porušenie povinnosti zo záväzkového vzťahu. Žalovaný

trvá na tom, že sa nedopustil žiadneho porušenia právnych povinností vyplývajúcich zo záväzkového
vzťahumedzižalobcomažalovaným,keďpodalnávrhnanariadenieexekúcienazákladeprávoplatného
a vykonateľného exekučného titulu, ktorý podľa právneho poriadku Českej republiky akceptovali
príslušné súdu všetkých stupňov. Žalovaný uviedol, že podanie návrhu nariadenie exekúcie na základe
právoplatného a vykonateľného exekučného titulu bolo výkonom jeho práva, ktorý zo svojej podstaty
vylučuje protiprávnosť. Podanie návrhu na výkon exekúcie v danom prípade bolo nie len právom, ale

aj povinnosťou žalovaného, pretože pri výkone svojej činnosti je povinný spravovať sa príslušnými
ustanoveniami zákona č. 111/1990 Zb. o štátnom podniku v znení neskorších predpisov, najmä
hospodárne nakladať s majetkom v jeho správe a vyvarovať sa akýchkoľvek porušení povinnosti pri
správe cudzieho majetku.
3.2. Ďalším predpokladom náhrady škody podľa § 373 Obchodného zákonníka je existencia škody, t.j.

majetkovej ujmy, ktorá sa prejaví na majetku poškodeného. Žalovaný má za to, že žalobcovi žiadna
škoda v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného nevznikla. Tvrdenia o údajnej škode spôsobenej
odstúpením od kúpnej zmluvy o prevode cenných papierov, o údajnej škode spôsobenej zásahom do
ochrany dobrej povesti právnickej osoby, či údajnej škode v podobe nákladov na právne zastúpenia
žalobcu v súdnych konaniach, v ktorých bol preukázateľne neúspešný, žalovaný v celom rozsahu ako

nepravdivé a žalobcom nepreukázané, odmietol.
3.3. Posledným predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa § 373 Obchodného zákonníka
je existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom (porušením povinnosti zo záväzkového
vzťahu) a vznikom škody. Príčinná súvislosť znamená, že medzi porušením povinnosti (príčinou) a
vznikom škody (následkom) musí byť vzťah príčiny a následku, teda že bez porušenia povinnosti by

škodanevznikla.Tátopríčinajepritomprávnerelevantnálenvtedy,keďjepriamaaniesprostredkovaná.
V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že nakoľko nedošlo k porušeniu povinnosti zo záväzkového vzťahu
zo strany žalovaného a ani k vzniku škody na strane žalobcu alebo akcionárov žalobcu, nemožno
posudzovať príčinnú súvislosť, keďže nie je v prvom rade preukázaná ani príčina a ani následok, medzi
ktorými by sa existencia príčinnej súvislosti mala posudzovať.

3.4. Žalobca, podľa žalovaného, bližšie nešpecifikoval, v čom malo údajné porušenie všeobecnej
prevenčnej povinnosti v zmysle ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka zo strany žalovaného
spočívať. Žalovaný akékoľvek porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti rezolútne odmietol. Zároveň
poukázal na zmätočnosť právnej argumentácie žalobcu, z ktorej vôbec nie je zrejmé, či sa vo vzťahu k
jednotlivým uplatneným nárokom domáha náhrady škody v zmysle príslušných ustanovení Obchodného

alebo Občianskeho zákonníka.
3.5. K uplatneným nárokom žalobcu žalovaný uviedol, že pokiaľ sa žalobca domáha priznania nároku
titulom náhrady škody spôsobenej údajným zmarením realizácie zmluvy o prevode cenných papierov
a vzniku škody samotným akcionárov spoločnosti ako aj akciovej spoločnosti (na ktorú akcionári
postúpili túto pohľadávku), za ktorú zodpovedá žalovaný vo výške 30.000.000,- € s príslušenstvom

(primerane i podľa § 387 Odchodného zákonníka), tento nárok ako nedôvodný a nepodložený v celom
rozsahu odmieta. Žalovaný za to, že z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti, ktorá by
zakladala údajný nárok žalobcu na náhradu škody. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že k žiadnej
škode na strane akcionárov žalobcu údajným odstúpením od zmluvy zo strany kupujúceho ani dôjsť
nemohlo, nakoľko akcionári síce na jednej strane zrejme neobržali odplatu v podobe kúpnej ceny

za svoje akcie, avšak na strane druhej, ani nepreviedli svoje akcie na tretiu osobu. Z uvedeného
vyplýva, že k žiadnemu zmenšeniu majetku na strane akcionárov a vzniku škody zjavne nedošlo,
nakoľko predmetné akcie zostali naďalej v ich vlastníctve. Žalovaný zároveň poukázal na skutočnosť, že
uvedených 1.795 akcií, ktoré mali byť údajne predmetom prevodu v zmysle Zmluvy, malo v rozhodnom
čase menovitú hodnotu spolu 1.795.000.000 CZK, ktorá pri výmennom kurze ČNB: 27,540 CZK/1,- € (k

01.10.2007)predstavovala65.107.000,36€(t.j.viacakodvojnásobokúdajnejkúpnejcenyzapredmetné
akcie). Vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa, aj bez preštudovania predmetnej Zmluvy, ako dôvodný
javí záver, že predmetné akcie mali byť údajne predané za menej ako 50% ich menovitej hodnoty,
preto žalovanému nie je zrejmé v čom spočíva škoda, resp. ušlý zisk, ktorý mal akcionárom žalobcunezrealizovaním Zmluvy vzniknúť. Žalovaný spochybnil platnosť a účinnosť Zmluvy, ako aj Zmluvy
o postúpení pohľadávok. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca nepreukázal ani porušenie právnej
povinnosti na strane žalovaného, ani vznik škody a v konečnom dôsledku ani príčinnú súvislosť medzi

porušením povinnosti a vznikom škody, žalovaný považuje tento za nedôvodný.
3.6. Žalobca si ďalej voči žalovanému uplatnil náhradu údajnej nemajetkovej ujmy - primerané finančné
zadosťučinenie a náhradu škody z titulu zásahu do ochrany dobrej povesti právnickej osoby (§19b
ods. 3 Občianskeho zákonníka), ktorú vyčíslil v minimálnej výške 4.732.913,68 €. V bode 2 žaloby,
v ktorom žalobca popisuje základ tohto nároku, vôbec nie je uvedené, že by údajný zásah do práv

žalobcu mal spôsobiť žalovaný. Zo zmätočného odvodnenia predmetného nároku totiž vyplýva, že
dobrú povesť žalobcu mala poškodzovať „istina uplatňovaná v exekúcii“. Žalovanému nie je zrejmé,
ako mala v súdnom konaní uplatňovaná a v následnom exekučnom konaní vymáhaná suma zasahovať
do dobrej povesti žalobcu, preto odôvodnenie predmetného nároku zo strany žalobcu považoval za
nezrozumiteľné a zmätočné. Žalovaný si žiadneho zásahu do dobrej povesti žalobcu nie je vedomý, zo
žaloby žiadny zásah do dobrej povesti žalobcu nie je zrejmý, a preto žalovaný predmetný nárok ako

nedôvodný a ničím nepodložený v celom rozsahu odmietol.
3.7. Nárok na náhradu údajnej škody z titulu vynaloženia trov právneho zastúpenia (náhrada trov
právneho zastúpenia) v konaní vedenom Krajským súdom v Brne pod sp. zn. 20C 876/2008, sp. zn.
20Co 877/2008 taktiež žalovaný považuje za nedôvodný, pretože žalobca bol v predmetnom konaní
neúspešný, preto mu konajúcim súdom nebola priznaná náhrada trov právneho zastúpenia. Žalovaný

má za to, že nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania z dôvodu potvrdenia napádaných rozhodnutí
odvolacím súdom nemožno považovať za škodu na strane žalobcu a už vôbec nie za škodu spôsobenú
porušením právnej povinnosti na strane žalovaného. Odhliadnuc od uvedeného žalovaný poukázal na
to, že žalobca nepreukázal výšku údajnej škody a ani spôsob jej výpočtu.
3.8. Žalovaný má za to, že aj nárok uplatnený žalobcom na náhradu údajnej škody z titulu vynaloženia

trov právneho zastúpenia (náhrada trov právneho zastúpenia) v konaní vedenom Mestským súdom v
Brne pod sp. zn. 96Nc 3139/2008 je v celom rozsahu nedôvodný, pričom poukázal na skutočnosť, že
Mestský súd v Brne uznesením sp. zn. 96Nc 3139/2008 - 770 exekúciu zastavil a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu nákladov exekučného konania. O odvolaní žalobcu ako povinného proti
tomuto uzneseniu rozhodol Krajský súd v Brne uznesením sp. zn. 20Co 94/2013-855 tak, že uznesenie

súdu I. stupňa v odvolaním napadnutom výroku o nákladoch konania potvrdil. Žalovaný má za to, že
nepriznanie náhrady trov exekučného konania povinnému, nemožno považovať za škodu na strane
žalobcu a už vôbec nie za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti na strane žalovaného.
Odhliadnuc od uvedeného žalovaný opäť poukázal na to, že žalobca nepreukázal výšku údajnej škody
a ani spôsob jej výpočtu.

3.9. Žalovaný má za to, že aj nárok na náhradu údajnej škody z titulu vynaloženia trov právneho
zastúpenia (náhrada trov právneho zastúpenia) v konaní vedenom Krajským sudom v Bratislave pod sp.
zn. 4C b/l/2012-166 je nedôvodný, pričom poukázal na skutočnosť, že žalobca zobral návrh na povolenie
obnovy konania listom zo dňa 10.12.2012 v celom rozsahu späť, pričom konajúcemu sudu navrhol,
aby tento žiadnemu z účastníkov konania nepriznal náhradu trov konania. Krajský súd v Bratislave

uznesením z 28.07.2015, sp. zn. 4Cb/l/2012 - 166 uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému trovy
konania a právneho zastúpenia v celkovej výške 276,72 €. Žalovaný má za to, že súdom uloženú
povinnosť na náhradu trov konania a právneho zastúpenia v zmysle predmetného uznesenia nemožno
považovaťzaškodunastranežalobcuaužvôbecniezaškoduspôsobenúporušenímprávnejpovinnosti
na strane žalovaného.

3.10. Žalovaný má vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a predložené dôkazy za to, že z jeho
strany nedošlo k žiadnemu porušeniu právnej povinnosti vo vzťahu k žalobcovi alebo jeho akcionárom,
žalobcovi ani jeho akcionárom nevznikla žiadna škoda, pričom z dôvodu neexistencie porušenia právnej
povinnosti na strane žalovaného a neexistencie škody na strane žalobcu a jeho akcionárov nemožno
vyvodzovať ani žiadnu príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a žalobcom tvrdenou

škodou. V prejednávanom prípade tak nie je naplnený ani jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti
za škodu v zmysle príslušnej právnej úpravy.
3.11. Žalovaný pripojil k vyjadreniu listinné dôkazy: uznesenie Krajského súdu v Brne, sp. zn. 20Co
94/2013-855, späťvzatie zo dňa 10.12.2012 a uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 28.07.2015, sp.
zn. 4Cb/l/2012 - 166, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k 38Cb/83/01-286, doplňujúci rozsudok

Krajského súdu v Bratislave č.k 38Cb/83/01-299, Uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky č.k.
20Cdo/665/2010-335, rozsudok a doplňujúci rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Obo259/2007.Ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za

preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo
nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkaz na ustálenú rozhodovaciu
prax (§ 220 ods. 2 druhá veta CSP).

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listín, ktoré žalobca pripojil k podanej žalobe (bod 2.16 tohto

odôvodnenia) a listín predložených žalovaným (bod 3.11 tohto odôvodnenia). Súd nevykonal dôkazy,
ktorépredložilžalobcanapojednávanídňa30.5.2018aninavrhnutépripojeniesúdnychspisovtýkajúcich
sa strán sporu pretože na posúdenie dôvodnosti žaloby tieto dôkazy súd nepovažoval za potrebné
vykonať. Dôvodnosť podanej žaloby závisela od právneho posúdenia tvrdených skutkových okolností.
Vzhľadom na dôvody uvedené ďalej súd vyhodnotil navrhované dokazovanie ako nadbytočné.

5. Po vykonanom dokazovaní súd zistil skutkový stav ako je uvedené v bodoch 2. a 3 tohto odôvodnenia,
pričom skutkový stav nebol sporný. Medzi stranami sporu boli vedené súdne konania, a to na súde
prvého stupňa - Krajskom súde v Bratislave pod spisovou značkou (ďalej len „sp. zn.“) 38 Cb 83/01.
Následne v odvolacom konaní na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 2 Obo 259/2007.

6. Žalovaný podal dňa 19.08.2008 Mestskému súdu v Brne návrh na nariadenie exekúcie proti žalobcovi,
akopovinnému,navymôžemesumy4.732.913,68EURspríslušenstvom,atonazákladeprávoplatného
a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 07.12.2004, sp. zn. 38C 83/01-286, v znení
doplňujúceho rozsudku tohto súdu z 18.01.2005, sp. zn. 38Cb 83/01-299, v spojení s rozsudkom
Najvyššieho súdu SR z 19.03.2008, sp. zn. 2 Obo 259/2007, v znení doplňujúceho rozsudku zo

16.04.2008, sp. zn. Obo 259/2007 (ďalej aj ako „exekučný titul“).

7. Následne sa viedlo medzi stranami sporu mimoriadne dovolacie konanie sp. zn. 1 M Obdo V 6/2009,
opätovné odvolacie konanie pod sp. zn. 1 Obo 152/2010, resp. pod sp. zn. 1 Obo 41/2012, a naposledy
po dovolaní žalobcu, dovolacie konania pod sp. zn. 1 ObdoV/5/2013. Na základe uznesenia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.10.2012, sp. zn. 1 Obo/41/2012 (v opätovnom odvolacom konaní)
bolo celé pôvodné konanie zrušené a vrátené na súd prvého stupňa (Krajský súd v Bratislave, sp. zn.
38 Cb 83/01). Toto rozhodnutie potvrdil i dovolací Najvyšší súd SR, sp. zn. 1 ObdoV/5/2013. Pôvodný
exekučný titul tým zanikol.

8. Podľa pôvodného exekučného titulu (rozsudku súdu prvého stupňa - Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 7. 12. 2004, sp. zn. 38 Cb 83/01-286 v spojitosti s rozsudkom odvolacieho súdu ako súdu druhé
stupňa - Najvyššieho súdu SR zo dňa 19. 3. 2008, sp. zn. 2 Obo 259/2007 a doplňujúceho rozsudku zo
dňa 16. 4. 2008, sp. zn. 2 Obo 259/2007, právoplatného dňa 2. 5. 2008) mal žalobca zaplatiť žalovanému
istinu vo výške 4.732.913,68 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 3.068.954,07 €. Okrem toho súd

druhého stupňa zaviazal žalobcu spoločne a nerozdielne so spoločnosťou Slovenské elektrárne, a.s.
zaplatiť žalovanému úroky z omeškania vo výške 969.840,30 € (čím zmenil pôvodný výrok súdu prvého
stupňa znejúceho na sumu 1.308.509,80 €).

9. Žalovaný ako oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti žalobcovi ako povinnému. Mestský

súd v Brne uznesením z 26.05.2008 sp. zn. 96 Nc/3139/2008-7 nariadil exekúciu a uznesením z
21.07.2008 sp. zn. 96Nc 3139/2008-37 prehlásil citovaný exekučný titul za vykonateľný na území Českej
republiky. Krajský súd v Brne v odvolacom konaní uznesením z 25.09.2009, sp. zn. 20Co 876/2009 -128,
20Co 877/2009-128 potvrdil uvedené rozhodnutia Mestského súdu v Brne. Najvyšší súd ČR uznesením
z 26.10.2011, č.k. 20Cdo 665/2010 - 335 dovolanie žalobcu odmietol.

10. Exekúciu vykonával súdny exekútor JUDr. Juraj Podkonický, Ph.D., Exekútorský úrad Praha, sp. zn.
067 EX 3990/08. Exekúcia bola nariadená formou predaja podniku.

11. Na zistený skutkový stav súd aplikoval najmä tieto právne predpisy:
11.1. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

11.2. Podľa § 19b ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby
sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav;
možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

Odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

12. Súd posúdil žalobcom tvrdenú zodpovednosť žalovaného podľa citovaného § 420 Občianskeho
zákonníka,akovšeobecnúzodpovednosťprávnickejosobyzaškodu.Nemožnoprávnekvalifikovaťtento
nárok žalobcu podľa § 373 a nasl. Obchodného zákonníka, pretože podľa týchto zákonných ustanovení
samožnodomáhaťprotiinémunáhradyškody,akporušísvojupovinnosťzozáväzkovéhovzťahu.Medzi

stranami sporu však nebol tvrdený záväzkový vzťah, preto nemožno na tento prípad aplikovať Obchodný
zákonníka a jeho špeciálnu úpravu náhrady škody, ktorá upravuje náhradu škody len za porušenie
povinnosti zo záväzkových vzťahov upravených Obchodným zákonníkom (§ 261, 262 Obchodného
zákonníka).

13. Súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (práva pozná súd). Strany sporu nie sú povinné
uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia je vecou súdu.
Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti
nemu právne kvalifikoval. Ak strana uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený
nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd

viazaný týmto právnym názorom a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený
a súdom zistený skutkový stav dopadajú (viď uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22. 09. 2010, sp. zn.
5 Cdo 196/2009).

14. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je:

- protiprávny úkon,
- spôsobenie škody a
- príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou.

15. Prvým predpokladom vzniku tejto zodpovednosti je, že niekto porušil určitú povinnosť a porušením

tejto povinnosti spôsobil inej osobe škodu. Spôsobenie škody inej osobe a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním (porušením povinnosti) a vzniknutou škodou sú ďalšími podmienkami vzniku
všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa tohto ustanovenia. V konaní nebolo sporné, že žalovaný
podal návrh na výkon exekúcie na základ právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Konal
tak plne v súlade s právom. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa

Exekučného poriadku je podľa stabilnej judikatúry ústavného súdu (PL. ÚS 21/00, I. ÚS 5/00, II. ÚS
143/02) súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Vychádzajúc z právneho názoru, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe
žiaden vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť exekučného titulu, nemožno postupu žalovaného pri
výkone svojho práva vytýkať jeho protiprávnosť. Podľa ust. § 37 ods. 2 českého Exekučního řádu zákona

č. 120/2001 Sb., oprávnený môže podať exekučný návrh podľa tohoto zákona,
a) ak nesplní povinný dobrovoľne to, čo mu ukladá exekučný titul podľa tohoto zákona, a
b) nie je exekučným titulom rozhodnutie o starostlivosti o mal. deti, vo veciach ochrany proti domácemu
násiliu, orgánov Európskej únie nebo cudzie rozhodnutie; exekučný návrh možno však podať vtedy,
ak má byť exekúcia vedená podľa rozhodnutia o výživnom na maloleté deti alebo podľa cudzieho

rozhodnutia, u ktorého bolo vydané prehlásenie o vykonateľnosti podľa priamo použiteľného predpisu
Európskej únie alebo medzinárodnej zmluvy alebo rozhodnuté o uznaní. Podľa ust. § 40 ods. 1 písm
a) českého Exekučního řádu zákona č. 120/2001 Sb. „Exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie
súdu alebo exekútora, pokiaľ priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.“. Príslušný
exekučný súd vyhlásil exekučný titul za vykonateľný na území Českej republiky podľa Nariadenia Rady

(ES) č. 44/2001, konkrétne čl. 38 a nasl.

16. V konaní nebolo sporné, že žalovaný sa domáhal výkonu exekúcie na základe právoplatného a
vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 07.12.2004, sp. zn. 38C 83/01-286, vznení doplňujúceho rozsudku tohto súdu zo dňa 18.01.2005, sp. zn. 38Cb 83/01-299, v spojení s
rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 19.03.2008, sp. zn. 2 Obo 259/2007, v znení doplňujúceho
rozsudku zo dňa 16.04.2008, sp. zn. Obo 259/2007. Súd preto v celom rozsahu dáva za pravdu

argumentácii žalovaného a taktiež poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.
21Cdo/1293/1999 zo dňa 27.11.2000, podľa ktorého záverov „Výkon práva vylučuje protiprávnosť,
pretože rovnaký stav nemôže byť súčasne stavom právnym aj právu sa priečiacim. Správanie, ktoré
smeruje k zákonom predpokladanému výsledku, možno považovať za dovolené aj vtedy, ak je jeho
(eventuálnym) vedľajším následkom vznik majetkovej, poprípade nemajetkovej ujmy na strane ďalšieho

účastníka právneho vzťahu.“

17. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nemožno konštatovať iný záver ako ten, že žalovaný
neporušil žiadnu právnu povinnosť zo vzťahu k žalobcovi a teda nebol naplnený prvý predpoklad
úspešného uplatnenia náhrady škody na súde. Súd sa preto v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalšími
predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, t.j. spôsobením a výškou škody a príčinnou súvislosťou

medzi protiprávnym úkonom a škodou, nezaoberal a v tomto smere ani nevykonal ďalšie dôkazy.

18. V súvislosti s argumentácou žalobcu v podanej žalobe je treba na záver uviesť, že aj podľa úpravy
preventívnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka, t.j., že každý je povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí, žalovaný nepochybil

a konal v súlade s príslušnými právnymi predpismi.

19. K uplatnenému nároku žalobcu na náhradu nemajetkovej ujmy možno rovnako konštatovať, že na
základe uvedených skutkových okolností súd nemal za preukázané, že žalovaný konal spôsobom, ktorý
by bol v rozpore s právom a tak zasiahol do dobrej povesti žalobcu, a to z dôvodov, ktoré sú uvedené

vyššie.

20.Súdzdôvodov,ktorésúuvedenévyššievyhodnotilpodanúžalobuakonedôvodnúavcelomrozsahu
ju preto zamietol.

21. O trovách konania súd rozhodol súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, podľa ktorého prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu súd náhradu trov konania priznal v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar
nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.