Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. marec 2018

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 6Cpr/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617202150
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Ľuboš Chrenko

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2018:4617202150.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany sudcom Ľubošom Chrenkom v právnej veci žalobcov v 1/rade: K. W., R..

XX.XX.XXXX,D.N.XXX/XX,XXXXXR.,v2/rade:W.C.,R..XX.XX.XXXX,D.I.XX,XXXXXR.,v3/rade:
S. X., R.. XX.XX.XXXX, D. S. XXX/X, XXX XX R., všetci zastúpení: Odborový zväz KOVO, Miletičova 24,
821 08 Bratislava, IČO: 30 804 078 proti žalovanému: Ernst Keller Slovakia, s.r.o., so sídlom Dolné Hony
9, 949 01 Nitra, IČO: 36 553 387, zast.: TaylorWessing e/n/w/c advokáti s.r.o., so sídlom Panenská 6,
811 03 Bratislava, IČO: 35 905 832, o uloženie povinnosti žalovanému určiť normy spotreby práce takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške. O výške tejto náhrady bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1/ až 3/rade podali na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhali uloženia povinnosti
žalovanému určiť v súlade s § 133 Zákonníka práce normy spotreby práce, ktoré v celom rozsahu
nahradia, žalovaným používané, indikátory výkonnosti, a to v lehote do 60 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.
Žalobu podali z dôvodu, že boli u žalovaného v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy,
pričom u všetkých žalobcov bol v rámci pracovnej zmluvy dohodnutý druh práce, ktorý mali žalobcovia u

žalovanéhovykonávaťako„výrobaamontážautomobilovýchkomponentov,podľanormovaniapráce“.V
pracovných zmluvách majú uvedené ako druh práce, ktorú majú u zamestnávateľa vykonávať „výroba a
montáž automobilových komponentov, podľa normovania práce“. Podľa § 47 ods. 1 písm. a) Zákonníka
práce je zamestnávateľ povinný odo dňa, keď vznikol pracovný pomer, prideľovať zamestnancovi prácu
podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných
úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou
a pracovnou zmluvou. Prakticky to znamená, že zamestnanec musí mať zabezpečené predpoklady na

splnenie a prekračovanie noriem spotreby práce, ktoré musia byť určené v súlade s § 133 Zákonníka
práce. Povinnosť žalovaného prideľovať žalobcom výkon práce podľa normovania práce je zrejmý aj
z článku 2 bod 2.5 pracovnej zmluvy, kde je uvedené, že zamestnanec je povinný vykonávať prácu
podľa zamestnávateľom určených noriem spotreby práce. Žalobcovia majú za to, že z pracovných zmlúv
vyplýva žalovanému povinnosť určovať v súlade s platnou legislatívou pre vykonávanú prácu, výroba a
montáž automobilových komponentov, normy spotreby práce. Ide o nutnosť určovania noriem spotreby
práce pre vykonávaný druh práce, čo vyplýva aj z iných dokumentov, ktoré boli tak pre žalovaného ako

aj žalobcov platné a záväzné. Ide napríklad o prémiový poriadok platný pre žalobcov. Bez stanovenia
noriem spotreby práce nevie žalovaný určiť výšku prémie za normovaný výkon v súlade s princípom
spravodlivej odmeny za vykonanú prácu. Bez určenia noriem spotreby práce nie je možné kvantifikovaťniektoré zložky mzdy žalobcov, určením noriem spotreby práce dochádza aj k objektivizácii práce, t.j.
objektivizácii pracovného výkonu pre každého konkrétneho zamestnanca.
Žalovaného prístup k určovaniu noriem spotreby práce sa zásadne zmenil v priebehu septembra

2016. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 07.09.2016 ku skutočnostiam uvedeným v dodatku č. 1
protokolu z Inšpekcie práce, Inšpektorátu práce Nitra č. INA-20-39-2.3/P-F24, A24, A25-16 uviedol,
že zavedené kritéria označované ako normy spotreby práce napriek svojim označeniam neboli zo
strany zamestnávateľa nikdy uplatňované ako normy spotreby práce v zmysle § 133 ods. 1 Zákonníka
práce,aleibaakoindikátoryvýkonnostivýlučnezaúčelomposkytovanianenárokovateľnýchvariabilných

odmien zamestnancov. Z tohto vyjadrenia je zrejmé, že v skutočnosti boli u žalovaného určené normy
spotreby práce, napriek tomu, že ich žalovaný v septembri 2016 premenoval na indikátory výkonnosti.
Zmena pohľadu žalovaného na normy spotreby práce od septembra 2016, ktoré mal zjavne určené,
aj keď nesprávne a bez exaktných poznatkov, má účelový charakter. Žalobcovia majú za to, že
táto zmena pohľadu, ktorá viedla žalovaného k premenovaniu noriem spotreby prác na indikátory
výkonnosti, je zapríčinená neschopnosťou žalovaného predložiť Inšpektorátu práce Nitra dokumentáciu,

na základe ktorej by bolo možné Inšpektorátom práce zodpovedne a objektívne posúdiť rešpektovanie
požiadaviek, či pri určovaní požadovaného množstva práce a pracovného tempa, bolo vzaté do úvahy
pracovné tempo primerané fyziologickým a neuropsychologickým možnostiam, právne predpisy a
ostatné predpisy na zaistenie BOZP v zmysle § 133 ods. 1 Zákonníka práce. Podľa žalobcov sledovanie
výkonnosti je možné len prostredníctvom noriem spotreby práce, pri určovaní požadovaného množstva

práce a pracovného tempa.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V písomnom
vyjadrení uviedol, že je medzinárodná spoločnosť pôsobiaca v oblasti v automotive, založená materskou
spoločnosťou z Nemecka. Plne si je vedomý svojej spoločenskej zodpovednosti za ľudí, ktorých

zamestnáva. U neho pôsobia dve odborové organizácie, ktorými sú Základná odborová organizácia
integrovaného odborového zväzu pôsobiaca pri Ernst Keller Slovakia, s.r.o. a Základná odborová
organizácia zväzu KOVO OKO pôsobiaca pri Ernst Keller Slovakia, s.r.o. Žalovaný namieta nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie žalobcovi. Podľa § 133 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže určiť
normy spotreby práce. Podľa § 133 ods. 3 ZP ak zavádzanie a zmeny noriem spotreby práce nie sú

dohodnuté v kolektívnej zmluve, zamestnávateľ zavádza normy a vykonáva ich zmeny až po dohode so
zástupcami zamestnancov; ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný
inšpektorát práce podľa osobitného predpisu. Z uvedeného vyplýva, že skutočnosť, či normy spotreby
práce u zamestnávateľa budú alebo nebudú zavedené, je vo výlučnej kompetencii zamestnávateľa a
naopak, že individuálni zamestnanci zamestnávateľa nemajú právny nárok na ich zavedenie. V prípade,

ak u zamestnávateľa pôsobia zástupcovia zamestnancov, normy spotreby práce sa upravia v kolektívnej
zmluve dojednanej v príslušnou odborovou organizáciou. V prípade, ak normy spotreby práce nie sú
dohodnuté v kolektívnej zmluve, uskutoční sa ich zavádzanie po dohode so zástupcami zamestnancov.
Ako v poradí tretia alternatíva sa uplatní postup za predpokladu, že nedôjde k dohode zamestnávateľa
so zástupcami zamestnancov, kedy o normách spotreby práce rozhodne príslušný inšpektorát práce.

Zákonodarca uvedeným postupom jednoznačne upravil zavádzanie, zmenu a zrušenie noriem spotreby
práce u zamestnávateľa a jednoznačne vymedzil oprávnené subjekty v konaní o zavedení noriem
spotreby práce podľa § 133 ZP. Ako základný a východiskový princíp v tomto konaní sa pritom uplatní
princíp autonómneho rozhodnutia zamestnávateľa, ktorý je ako jediný subjekt v konaní o zavedení
noriem spotreby práce oprávnený rozhodnúť, či u neho budú alebo nebudú zavedené normy spotreby

práce. Až v prípade, ak sa zamestnávateľ rozhodol normy spotreby práce zaviesť a nedôjde k dohode
so zástupcami zamestnancov ohľadom zavedenia noriem spotreby práce, je príslušný na vydanie
rozhodnutia príslušný inšpektorát práce. Z vyššie uvedeného vyplýva skutočnosť, že zamestnanec
ako subjekt individuálnych pracovnoprávnych vzťahov nie je podľa Zákonníka práce (hmotnoprávne)
oprávnený domáhať sa zavedenia noriem spotreby práce u zamestnávateľa. Žalobcovia sa nikdy

netajili zámerom prinútiť žalovaného zaviesť normy spotreby práce, nakoľko z uvedeného odvodzovali
hypotetickú príležitosť domôcť sa vyšších mzdových nárokov voči žalovanému. Keďže žalobcovia
neuspeli so zámerom zaviesť normy spotreby práce u žalovaného prostredníctvom ZO OKO (nakoľko
nie je najväčšou odborovou organizáciou u žalovaného), v uvedenej veci sa opakovane (neúspešne)
obracalinaInšpektorátpráceNitra,abyurčilnormyspotrebypráceužalovaného.Žalovanýsadomnieva,

že ani súd mu nemôže uložiť povinnosť zaviesť určitý spôsob organizácie práce, ktorý má však vplyv
aj na ostatných jeho zamestnancov, nielen na žalobcov, keďže žiaden právny predpis žalovanému
zavedenie takéhoto spôsobu organizácie práce (normy spotreby práce) neukladá, naopak, výslovne
ponecháva na rozhodnutí žalovaného, či normy spotreby práce zavedie alebo nie.Žalovaný nepopiera odkaz na normy spotreby práce v pracovných zmluvách žalobcov ani svoj pôvodný
zámer zaviesť normy spotreby práce podľa § 133 ZP. Žalovaný však napriek tomu normy spotreby práce
podľa § 133 ZP fakticky nikdy nezaviedol a z uvedeného dôvodu sú a vždy boli tieto ustanovenia v

pracovných zmluvách žalobcov neplatné. Upustil od zámeru zaviesť normy spotreby práce z dôvodu,
že za účelom zavedenia noriem spotreby práce malo byť od samého počiatku výlučne definovanie
indikátorov výkonnosti zamestnancov pre účely poskytovania nenárokovateľnej variabilnej zložky mzdy
- prémii, v zmysle interných predpisov žalovaného, na čo však zavedenie noriem spotreby práce podľa
§ 133 ZP nebolo potrebné. S cieľom vylúčiť akékoľvek pochybnosti resp. nedorozumenia ohľadom

zavádzania noriem spotreby práce podľa § 133 ZP žalovaný ako zamestnávateľ pristúpil po dohode
so zástupcami zamestnancov k zmene svojich vnútorných predpisov a kolektívnej zmluvy, pričom
zrušil vecne nesprávne formálne označenie týchto indikátorov ako normy spotreby práce a namiesto
toho sa tieto v súlade s ich účelom a používaním v súčasnosti označujú ako „indikátory výkonnosti“.
Uvedenému zodpovedá aj dikcia čl. 6 ods. 1 platnej kolektívnej zmluvy uzatvorenej dňa 19.12.2016
medzi zamestnávateľom a IOZ ako najväčšou odborovou organizáciou pôsobiacou u zamestnávateľa.

Zavedené kritéria označené ako normy spotreby práce žalovaný ako zamestnávateľ aj naďalej aplikuje
výlučne ako indikátory výkonnosti, t.j. iba ako vstupné údaje pre objektívny výpočet prémii. Poukazuje na
znenie § 133 ods. 2 ZP, podľa ktorého sa normy spotreby práce nemôžu u zamestnávateľa uplatňovať
so spätnou platnosťou. Z uvedeného dôvodu zavedením noriem spotreby práce podľa § 133 ods. 3 s
právnymi účinkami do minulosti nie je možné. Žalovaný zdôraznil, že vo vzťahu k žalobnému návrhu

je za súčasných okolností a s ohľadom na platnú kolektívnu zmluvu bezpredmetné, či v minulosti
normy spotreby práce podľa § 133 skutočne uplatňoval resp. či vôbec spĺňal zákonné požiadavky na
zavedenie týchto noriem, nakoľko sa žalovaný a zástupcovia zamestnancov v platnej kolektívnej zmluve
preukázateľne dohodli, že u žalovaného sa normy spotreby práce podľa § 133 neuplatňujú.
Žalovaný sa nestotožňuje s účelovým tvrdením žalobcov, že odkaz na normy spotreby práce v

pracovných zmluvách žalobcov zakladá právny nárok žalobcov voči žalovanému na zavedenie noriem
spotreby práce podľa § 133 ZP. Poukazuje na fakt, že v prípade, ak by určenie noriem spotreby
práce bolo pre výkon pracovného pomeru žalobcov podľa ich pracovnej zmluvy nevyhnutný, žalobcovia
mohli túto skutočnosť namietnuť už pri samotnom vzniku pracovného pomeru. Žalobcovia od samého
vzniku pracovného pomeru presne poznajú systém sledovania výkonnosti zamestnancov. Výkonnostné

indikátory, ktoré sa u neho uplatňujú, nemajú nijaký vplyv na poskytovanie mzdy zamestnancom, t.j.
zamestnanec obdrží fixnú mesačnú mzdu podľa svojej pracovnej zmluvy bez ohľadu na skutočnosť, či
dodrží pracovné tempo resp. indikátory výkonnosti uvedené v pracovnom výkaze. Zavedené indikátory
výkonnosti žalovaný využíva a vždy využíval výlučne ako motivačný nástroj na účely poskytovania
nenárokovateľnej zložky mzdy (prémii) svojim zamestnancom. Zároveň tak slúžia indikátory výkonnosti

na zabezpečenie predvídateľnosti pracovných výstupov zamestnancov v kontexte plnenia objednávok
pre obchodných partnerov žalovaného. Žalovaný popiera tvrdenie žalobcov, že na ich pracovný vzťah
so žalobcami sa má uplatňovať prémiový poriadok z roku 2007. Od roku 2011 sa na základe dodatkov
k pracovným zmluvám uplatňoval prémiový poriadok aktuálny v čase podpisu dodatkov, t.j. prémiový
poriadok z roku 2009, s čím v predmetných dodatkoch k pracovným zmluvám žalobcovia výslovne

súhlasili. Tieto dodatky pritom jasne rozlišujú medzi základnou mesačnou mzdou žalobcov, na ktorú
majú právny nárok a prémiami v zmysle prémiového poriadku.
Žalovaný popiera tvrdenia žalobcov, že bez stanovenia noriem spotreby práce nevie určiť výšku prémie
za nadvýkon v súlade s princípom spravodlivej odmeny za vykonanú prácu. Nie je pravdivé tvrdenie
žalobcov, že ich odmeňovanie je akýmkoľvek spôsobom závislé od určenia noriem spotreby práce podľa

§133ZP.Zavedenienoriemspotrebypráceužalovanéhoniejedôvodné,nakoľkožalobcoviaodsamého
vzniku pracovného pomeru so žalovaným nevykonávali prácu podľa noriem spotreby práce podľa §
133 ZP, na ktoré odkazujú ich pracovné zmluvy, ale výlučne podľa popísaných pravidiel výkonu práce
a odmeňovania.

3. Žalobcovia vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedli, že zámerom podania
žaloby je ochrana práv žalobcov ako aj ostatných zamestnancov žalovaného pred jeho nezákonným
postupom, ktorý spočíva v zámernom obchádzaní § 133 Zákonníka práce, kedy svojím konaním
ustanovuje tzv. indikátory výkonnosti ako nezákonnú náhradu za normy spotreby práce napriek tomu,
že z ich obsahu a účelu nepochybne vyplýva, že indikátory výkonnosti majú charakter noriem spotreby

práce. Nezákonný postup žalovaného spočívajúci v obchádzaní § 133 ZP spôsobuje neplnenie si
povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov podľa čl. 5 základných zásad Zákonníka práce
zároveň porušuje článok 3 základných zásad Zákonníka práce.Žalobcovia nespochybňujú, že podľa § 133 ZP nie je povinnosťou zamestnávateľa určiť normy spotreby
práce, ale je to jeho právo. Povinnosť žalobcov vykonávať prácu v súlade s normami práce bola
zakotvená priamo v pracovnej zmluve. Tejto povinnosti zodpovedá povinnosť zamestnávateľa prijať tieto

normy v súlade so zákonom.
Tvrdenie žalovaného, že normy spotreby práce sa u žalobcov fakticky nikdy neuplatňovali, nie je
pravdivé. Skutočnosť, že normy spotreby práce sa u žalovaného reálne uplatňovali, vyplýva z viacerých
dokumentov a z viacerých upozornení žalovaného na neplnenie výkonových noriem, na ktoré poukázali
v písomnom vyjadrení. K namietanej neexistencii právneho záujmu žalobcov, títo v písomnom vyjadrení

uviedli, že zavedenie noriem spotreby práce v súlade s § 133 ods. 1 Zákonníka práce, ktoré v celom
rozsahu nahradia tzv. indikátory výkonnosti, je nevyhnutné z hľadiska právnej istoty a ochrany práv
žalobcov, ako aj ostatných zamestnancov žalovaného. Je nepochybné, že u žalovaného sa aplikujú
normy spotreby práce, aj keď to žalovaný odmieta uznať a snaží sa o obchádzanie zákonných
ustanovení prostredníctvom uplatňovania akýchsi indikátorov výkonnosti.

4. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedol, že žalobcovia vo vyjadrení
uvádzajú, že práva na zavedenie noriem spotreby práce sa domáhajú nie ako členovia orgánov
odborovej organizácie, ale ako individuálni poškodení zamestnanci a že svoj žalobný nárok neopierajú
o § 133, ale dôsledné uplatňovanie pracovných podmienok obsiahnutých v pracovných zmluvách.
Žalovaný považuje takýto výklad ustanovení ZP a pracovných zmlúv žalobcov za zjavne nesprávny

a účelový. Je zrejmé, že Zákonník práce nepripúšťa individuálne zmluvné dojednanie o zavedení
noriem spotreby práce, skutočnosť, či normy spotreby práce u zamestnávateľa budú alebo nebudú
zavedené, je vo výlučnej kompetencii zamestnávateľa. Súd na základe žaloby nemôže zaviazať
žalovaného na zavedenie noriem spotreby práce voči všetkým zamestnancom. Uvedené by viedlo
k odlišným podmienkam výkonu práce pre jednotlivých zamestnancov a k možnej diskriminácii na

pracovisku. Právny nárok individuálnych zamestnancov na zavedenie noriem spotreby práce by bol
v zrejmom rozpore so základnými právami zamestnávateľa, ktoré priznáva ZP. Je zrejmé, že ani súd
z dôvodu chýbajúceho právneho základu nemá právomoc žalovanému uložiť povinnosť zaviesť určitý
spôsob organizácie práce. Žalobcovia nie sú účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu podľa § 133 ZP, z
ktorého vyvodzujú uplatnený nárok. Žalobcovia nepreukázali žiadne konkrétne porušenia ich práv podľa

pracovnej zmluvy alebo ZP, ktoré by boli dôsledkom nezavedenia noriem spotreby práce podľa § 133 ZP
alebo uplatňovania indikátorov výkonnosti. Vo vyjadrení žalovaný ďalej uviedol, že normy spotreby práce
u neho neboli zavedené, čo bolo preukázané aj v správnom konaní pred Inšpektorátom práce. Poukázal
pritom na najnovšie rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra č. 8582/984/2016/PPV-I zo dňa 28.09.2017.
Žalovaný odmieta argumentáciu žalobcov týkajúcu sa uplatňovania indikátorov výkonnosti vo vzťahu k

mzde žalobcov, keď žalobcovia sa snažia svojou argumentáciou akcentovať, že indikátory výkonnosti,
nakoľko slúžia na výpočet výkonnostnej prémie ako zložky mzdy, majú významný dopad na celkové
mzdové ohodnotenie žalobcov. Žalovaný zdôrazňuje, že indikátory výkonnosti predstavujú žalovaným
zavedený mechanizmus výpočtu nenárokovateľných plnení poskytovaných zamestnancom, pričom tieto
slúžia iba ako vstupné údaje pre objektívny výpočet prémii. Žalovaný odmieta tvrdenia žalobcov, že

dodatky pracovným zmluvám predstavujú jednostranné určenie mzdových podmienok žalovaným v
neprospech žalobcov. Je zrejmé, že dodatky predstavujú dohodu oboch zmluvných strán o zmene
pracovných (mzdových) podmienok.

5. Žalobcovia v 1/ až 3/rade vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 28.11.2017 uviedli, že sa nedožadujú

individuálnych zmluvných dojednaní o zavedení noriem spotreby práce. Rovnako nežiadajú určenie
podmienok uplatňovania noriem spotreby práce v rozpore s podmienkami a postupmi upravenými v §
133 ZP. Dožadujú sa plnenia povinností žalovaného, ku ktorým sa sám zmluvne zaviazal uzatvorením
pracovnej zmluvy so žalobcami v podobe a v znení, v akej zmluva, aj v zmysle dodatkov, platí do dnešnej
doby. Svoje povinnosti okrem pracovnej zmluvy sám žalovaný upravil aj prostredníctvom vnútorných

predpisov ako pracovný poriadok, prémiový poriadok. V neposlednej rade žalovaný jednoznačne prejavil
svoju vôľu zaviesť a uplatňovať normy spotreby práce faktickým konaním a organizáciou práce. Vo
vzťahu k tvrdeniam žalovaného, že indikátory výkonnosti ohraničujú iba maximálnu hranicu pracovného
výkonu - 130% majú žalobcovia za to, že takéto tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Žalovaný indikátormi
výkonnosti stanovil spodnú hranicu výkonu, resp. výkon, ktorý by mal zamestnanec plniť za časovú

jednotku, a to v dokumente Výkony k pracovným operáciám, ktoré majú predstavovať 100% výkon
zamestnancov. V závere vyslovili presvedčenie, že jedine súd môže rozhodnúť o povinnosti zaviesť
normy spotreby práce.6. Žalobca v 1/rade vo svojej výpovedi uviedol, že žalobu podali z dôvodu, aby sa nastolil stav právnej
istoty, keďže žalovaný nerešpektuje Zákonník práce v tom, že normy spotreby práce nestanovil podľa
objektívnych zásad, ale vychádzal z toho, aby on dosahoval maximálne zisky. Cestou Inšpektorátu práce

sa domáhali, aby došlo k stanoveniu noriem spotreby práce, Inšpektorát práce zaujal také stanovisko,
že to nemôže preveriť, lebo žalovaný nepredložil doklady. Domáhajú sa, aby normy spotreby práce boli
stanovené objektívne, nedochádzalo k diskriminácii, ale aj k ohrozovaniu zdravia zamestnancov. Podľa
neho nie je objektívne, že sú rôzne pracovné operácie, kde sa dá dosiahnuť norma 100% pri menej
namáhavej a vynaloženej práci, ako pri iných operáciách, kde sa stanovená norma nedá dosiahnuť. Ide

im o to, aby neboli rozdiely a všade to bolo tak, že primeraným pracovným tempom sa dá dosiahnuť
norma 100%.

7. Žalobca v 2/rade vo svojej výpovedi uviedol, že sa pridržiava výpovede žalobcu v 1/rade. Jeho cieľom
podania žaloby je dosiahnuť primerané pracovné tempo na každej operácii.

8. Žalobca v 3/rade vo svojej výpovedi uviedol, že sa pridržiava výpovede žalobcu v 1/rade, ktorú možno
považovať za jeho výpoveď.

9. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov v 1/ až 3/rade, oboznámením sa s obsahom
pracovných zmlúv, ich príloh, dodatkov, prémiového poriadku, protokolov Inšpektorátu práce, rozhodnutí

Inšpektorátu práce, pracovného poriadku, dohôd o mzdových podmienkach, kolektívnej zmluvy,
ostatných listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
Žalobcovia sú zamestnancami žalovaného. Žalobca v 1/rade uzatvoril so žalovaným dňa 17.03.2005
pracovnú zmluvu s dohodnutým druhom práce: výroba a montáž automobilových komponentov podľa
normovania práce. Mzdové nároky zamestnanca boli dohodnuté: a)základná mzda s vyčíslenou

stanovenou sumou vtedy 7.000 Sk brutto, b) prémie špecifikované prémiovým poriadkom, s dohodnutým
výkonom práce Nitra, Dvorčianska 74. K zmene časti pracovnej zmluvy došlo na základe dodatkov.
Žalobca v 2/rade uzatvoril so žalovaným ako zamestnávateľom dňa 24.09.2007 pracovnú zmluvu s
dohodnutým druhom práce: výroba a montáž automobilových komponentov podľa normovania práce.
Mzdové nároky zamestnanca boli dohodnuté: a)základná mzda s vyčíslenou stanovenou sumou vtedy

10.000 Sk brutto, b) prémie špecifikované prémiovým poriadkom, ktorý je súčasťou tejto pracovnej
zmluvy, s dohodnutým výkonom práce Nitra, Dvorčianska 74. K zmene časti pracovnej zmluvy došlo
na základe dodatkov.
Žalobca v 3/rade uzatvoril so žalovaným ako zamestnávateľom dňa 11.12.2007 pracovnú zmluvu s
dohodnutým druhom práce: výroba a montáž automobilových komponentov podľa normovania práce.

Mzdové nároky zamestnanca boli dohodnuté: a)základná mzda s vyčíslenou stanovenou sumou vtedy
10.000 SK brutto, b) prémie špecifikované prémiovým poriadkom, ktorý tvorí prílohu č. 1 pracovného
poriadku, ktorý je súčasťou tejto pracovnej zmluvy, s dohodnutým výkonom práce Nitra, Dvorčianska
74, K zmene časti pracovnej zmluvy došlo na základe dodatkov.
Z bodu 2.5 uvedených pracovných zmlúv vyplýva, že tento bod je označený ako normovanie práce,

v ktorom sa uvádza, že zamestnanec je povinný vykonávať prácu podľa zamestnávateľom určených
noriem spotreby práce. S týmito normami, ako aj s pracovnými postupmi bol zamestnanec podrobne
oboznámený ešte pred výkonom práce. Z tohto bodu ďalej vyplýva, že zamestnávateľ sa zaväzuje každú
zmenu noriem spotreby práce oznámiť pred začatím práce a neuplatňovať ju so spätnou platnosťou.
Zamestnávateľ sa ďalej zaväzuje jednotlivé pracovné postupy dať k dispozícii zamestnancovi na

všetkýchpracovnýchstanovištiach,naktorýchsavyžadujenormovanáprácatak,abytentomalmožnosť
kedykoľvek počas výkonu práce v prípade potreby do nich nahliadnuť. Podľa žalobcov z pracovných
zmlúv vyplýva žalovanému povinnosť určovať v súlade s platnou legislatívou pre vykonávanú prácu
dohodnutú v pracovnej zmluve normy spotreby práce. Prístup k určovaniu noriem spotreby práce sa
u žalovaného zásadne zmenil podľa žalobcov v priebehu septembra 2016, keď ich premenoval na

indikátory výkonnosti.
Z podnikovej kolektívnej zmluvy uzatvorenej medzi zmluvnými stranami a to žalovaným ako
zamestnávateľom a základnou organizáciou Integrovaného odborového zväzu Ernst Keller Slovakia,
s.r.o. (ZO IOZ) dňa 19.12.2016 vyplýva konkrétne z kapitoly IV označenej ako podmienky odmeňovania,
že v článku 1 sa upravujú podmienky mzdy, v článku 2 mzdy a mzdových zvýhodnení za prácu nadčas,

v článku 3 za prácu vo sviatok, v článku 4 za nočnú prácu, v článku 5 splatnosť mzdy a výplata mzdy.
Z článku 6 tejto kapitoly vyplýva a to bodu 1, že zmluvné strany sa pre vylúčenie pochybností dohodli,
že zavedené kritériá, ktoré boli doposiaľ označované ako „normy spotreby práce“ a na ktoré odkazujú aj
pracovné zmluvy zamestnancov pracujúcich na pozícii „výroba a montáž automobilových komponentov,podľa normovania práce“ sa neuplatňujú v režime § 133 ods. 1 Zákonníka práce. Kritériá doposiaľ
označované ako normy spotreby práce sa budú uplatňovať ako „indikátory výkonnosti“ zamestnancov.
Z hľadiska odmeňovania zamestnancov tieto indikátory výkonnosti budú aj naďalej slúžiť výlučne na

účely poskytovania nenárokovateľných variabilných odmien zamestnancov. V rovnaký deň 19.12.2016
bol dohodnutý mzdový poriadok.
Z rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 16.11.2016 č. 8582/984/2016/PPV vyplýva, že Inšpektorát
práce normy spotreby práce u zamestnávateľa Ernst Keller Slovakia, s.r.o. nezavádza. Z odôvodnenia
rozhodnutia vyplýva, že bol doručený návrh na začatie správneho konania podaný výborom ZO OZ

KOVO OKO pri Ernst Keller Slovakia, s.r.o., ktorým navrhovateľ podal návrh na začatie správneho
konania podľa § 7 ods. 9 Zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce.
Z rozhodnutia Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 28.09.2017 č. 8582/984/2016/PPV-I vyplýva, že
Inšpektorát práce Nitra podľa § 7 ods. 9 Zákona č. 125/2006 Z.z. rozhodol, že u zamestnávateľa Ernst
Keller Slovakia, s.r.o. normy spotreby práce nezavádza. Rozhodnutím Národného inšpektorátu práce
ako odvolacieho orgánu zo dňa 22.01.2018 č. PO/BEZ/2017/2713 Národný inšpektorát práce napadnuté

rozhodnutie Inšpektorátu práce Nitra zo dňa 28.09.2017 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a
rozhodnutie.

10.Podľa § 1 ods. 1 Zákonníka práce (ZP), Tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v
súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne

pracovnoprávne vzťahy.

11. Podľa § 14 ZP, Spory medzi zamestnancom a zamestnávateľom o nároky z pracovnoprávnych
vzťahov prejednávajú a rozhodujú súdy.

12. Podľa § 43 ods. 1,2,4 ZP, V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť
podstatné náležitosti, ktorými sú:
a)druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, a jeho stručná charakteristika,
b)miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto),
c)deň nástupu do práce,

d)mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Zamestnávateľ v pracovnej zmluve uvedie okrem náležitostí podľa odseku 1 aj ďalšie pracovné
podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby.
V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä ďalšie
hmotné výhody.

13. Podľa § 47 ods. 1,2 ZP, Odo dňa, keď vznikol pracovný pomer,
a)zamestnávateľ je povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za
vykonanú prácu mzdu, utvárať podmienky na plnenie pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné
podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou zmluvou a pracovnou zmluvou,

b)zamestnanec je povinný podľa pokynov zamestnávateľa vykonávať práce osobne podľa pracovnej
zmluvy v určenom pracovnom čase a dodržiavať pracovnú disciplínu.
Prinástupedozamestnaniajezamestnávateľpovinnýzamestnancaoboznámiťspracovnýmporiadkom,
s kolektívnou zmluvou, s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu ním vykonávanú, s právnymi
predpismi a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré musí

zamestnanec pri svojej práci dodržiavať, s ustanoveniami o zásade rovnakého zaobchádzania a
s vnútorným predpisom upravujúcim oznamovanie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
Zamestnávateľ je tiež povinný pri nástupe do zamestnania oboznámiť mladistvého zamestnanca, a v
prípade fyzickej osoby vykonávajúcej ľahké práce uvedené v § 11 ods. 4 aj jej zákonného zástupcu, o možných rizikách vykonávanej práce

a o prijatých opatreniach týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

14. Podľa § 118 ods. 1 ZP, Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu
mzdu.

15. Podľa § 119 ods. 2 veta prvá a ods. 3 ZP, Mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným
odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve.V mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu
základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania.
Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo dosiahnutého výkonu.

16. Podľa § 133 ods. 1 až 3 Zákonníka práce, Zamestnávateľ môže určiť normy spotreby práce.
Pri určovaní požadovaného množstva práce a pracovného tempa musí vziať do úvahy pracovné
tempo primerané fyziologickým a neuropsychickým možnostiam, právne predpisy a ostatné predpisy na
zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, čas na osobnú očistu po skončení práce a čas na

prirodzené potreby zamestnanca.
Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby predpoklady na uplatnenie noriem spotreby práce boli
utvorené pred začatím práce. Normy spotreby práce a ich zmeny sa musia zamestnancom oznámiť vždy
pred začatím práce a nesmú sa uplatňovať so spätnou platnosťou.
Ak zavádzanie a zmeny noriem spotreby práce nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, zamestnávateľ
zavádza normy a vykonáva ich zmeny až po dohode so zástupcami zamestnancov; ak k dohode nedôjde

do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný inšpektorát práce podľa osobitného predpisu.

17. Z ustanovenia § 43 vyplýva, že pracovná zmluva je dvojstranný právny úkon na základe prejavu vôle
urobenéhospôsobomnevzbudzujúcimpochybnostiotom,čochceliúčastnícizmluvyprejaviť.Podstatné
náležitosti pracovnej zmluvy sú 4 a to: a) druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, b) miesto výkonu

práce, c) deň nástupu do práce, d) mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve. Tieto
podstatné zložky mzdy sa vyžadujú na platné uzavretie pracovnej zmluvy.
Pracovný pomer zakladá medzi zamestnancami a zamestnávateľom vzájomné práva a povinnosti.
Medzi najdôležitejšie povinnosti zamestnávateľa patrí prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej
zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu mzdu, vytvárať podmienky na plnenie pracovných úloh ako

aj dodržiavať ďalšie pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi, kolektívnou a pracovnou
zmluvou.

18. Dohoda o mzde je podstatnou náležitosťou pracovnej zmluvy. Podľa § 119 ods. 2 ZP mzdové
podmienky dohodne zamestnávateľ s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve alebo so

zamestnancom v pracovnej zmluve. Ustanovenie § 119 ods. 3 ZP upravuje, čo možno dohodnúť v
mzdových podmienkach.

19. Mzda má v zásade obsahovať určitý ekvivalent za vykonanú prácu. Preto zákon umožňuje
zamestnávateľovi, aby pre dosiahnutie určitej výšky mzdy určil normy spotreby práce, ktoré musia

objektívne zohľadňovať pracovné tempo primerané fyziologickým a neuropsychickým možnostiam,
predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a čas na prirodzené potreby zamestnanca.
Zamestnávateľ je povinný normy spotreby práce oznámiť pred začatím práce a nemôže ich uplatňovať
so spätnou účinnosťou. Zamestnávateľ môže zavádzať normy spotreby práce a vykonávať ich zmeny,
ak táto úprava už nie je obsiahnutá v kolektívnej zmluve, až po dohode so zástupcami zamestnancov.

Ak k dohode nedôjde, do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný Inšpektorát práce podľa
osobitného predpisu, ktorým je § 7 ods. 9 Zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce, podľa ktorého
ustanovenia Inšpektorát práce rozhoduje, ak nedošlo k dohode podľa osobitného predpisu (§ 133 ods.
3 ZP) o pravidlách bezpečnosti, o ochrane zdravia pri práci, ktoré má zamestnávateľ vydať a o zavedení
noriem spotreby práce a o ich zmenách u zamestnávateľa.

Z uvedeného je zrejmé, že ak zamestnávateľ potrebuje stanoviť určité presné ciele a úlohy v rámci
pracovnej činnosti najčastejšie v rámci výrobného procesu, využíva na to normovanie práce a meranie
produktivity práce. Samotné normovanie sa musí riadiť ustanovením § 133 ZP. Dôležité je, aby normy
spotreby práce boli ustanovené ešte pred začatím práce. Normovanie práce sa najčastejšie používa na
zvyšovanie produktivity práce alebo racionalizáciu práce.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobe žalobcov nie je možné vyhovieť. Títo
sa podanou žalobou domáhajú povinnosti určiť v súlade s § 133 Zákonníka práce normy spotreby práce,
ktoré v celom rozsahu nahradia, žalovaným používané, indikátory výkonnosti. Takže ide o splnenie
povinnosti, ktoré sa domáhajú

podanou žalobou podľa ustanovenia § 137 písm. a) CSP. Určenie noriem spotreby práce upravuje
ustanovenie § 133 ods. 1 Zákonníka práce, podľa ktorého môže zamestnávateľ určiť, teda zákon mu
umožňuje, aby pri stanovení adekvátnej výšky mzdy určil normy spotreby práce. Z tohto ustanovenia
však nevyplýva povinnosť zamestnávateľovi určiť normy spotreby práce. Zavádzanie noriem spotrebypráce môže byť dohodnuté v kolektívnej zmluve a ak nie je ako to vyplýva z ustanovenia § 133 ods.
3 zamestnávateľ zavádza normy a vykonáva ich zmeny až po dohode so zástupcami zamestnancov;
ak k dohode nedôjde do 15 dní od predloženia návrhu, rozhodne príslušný Inšpektorát práce podľa

osobitného predpisu. Z uvedeného potom nevyplýva povinnosť zamestnávateľovi určiť normy spotreby
práce, ale ani možnosť súdu rozhodnúť o zaviazaní zamestnávateľa o jeho povinnosti určiť normy
spotreby práce. Z citovaného zákonného ustanovenia je nesporné, že v prípade, že nedôjde k dohode,
je daná právomoc Inšpektorátu práce podľa § 7 ods. 9 Zákona č. 125/2006 Z.z. Až následne v správnom
konaní by mohol vec prejednať súd.

21. Nemožnosť uplatniť svoj nárok podľa § 133 potvrdili vlastne aj samotní žalobcovia, keď uviedli,
že sa domáhajú vymoženia svojho práva podľa zmluvných pracovnoprávnych vzťahov, ktoré boli
uzavreté so žalovaným. Podľa žalobcov ich povinnosť vykonávať práce v súlade s normami práce boli
zakotvené priamo v pracovných zmluvách a z tejto povinnosti zodpovedá povinnosť zamestnávateľa
prijať tieto normy v súlade so zákonom. Ako už bolo vyššie uvedené, medzi najdôležitejšie povinnosti

zamestnávateľa patrí prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy. V pracovných zmluvách
žalobcov v článku 2 bodu 2.5 je uvedené normovanie práce, podľa ktorého zamestnanec je povinný
vykonávať prácu podľa zamestnávateľom určených noriem spotreby práce. S týmito normami, ako aj
s pracovnými postupmi bol zamestnanec podrobne oboznámený ešte pred výkonom práce. Z tohto
bodu ďalej vyplýva, že zamestnávateľ sa zaväzuje každú zmenu noriem spotreby práce oznámiť pred

začatím práce a neuplatňovať ju so spätnou platnosťou. Zamestnávateľ sa ďalej zaväzuje jednotlivé
pracovné postupy dať k dispozícii zamestnancovi na všetkých pracovných stanovištiach, na ktorých
sa vyžaduje normovaná práca tak, aby tento mal možnosť kedykoľvek počas výkonu práce v prípade
potreby do nich nahliadnuť. Podľa súdu povinnosť vykonávať práce podľa stanovených noriem spotreby
práce platí vo vzťahu k zamestnancom pre prípad, že sú zamestnávateľom určené (§ 133 ods. 1). Z

pracovných zmlúv tak nevyplýva povinnosť zamestnávateľovi teda žalovanému určiť normy spotreby
práce, čo nevyplýva ani z článku III pracovnej zmluvy, ktorý upravuje konkrétne práva a povinnosti
zamestnávateľa. Z článku 6 kapitoly IV podnikovej kolektívnej zmluvy vyplýva, že zmluvné strany sa
pre vylúčenie pochybností dohodli, že zavedené kritéria, ktoré boli doposiaľ označované ako normy
spotreby práce a na ktoré odkazujú aj pracovné zmluvy zamestnancov pracujúcich na pozícii „výroba

a montáž automobilových komponentov, podľa normovania práce“ sa neuplatňujú v režime § 133 ods.
1 Zákonníka práce. Kritériá doposiaľ označované ako normy spotreby práce sa budú uplatňovať ako
„indikátory výkonnosti“ zamestnancov.

22. Podľa žalobcov práva na zavedenie normy spotreby práce sa domáhajú nie ako členovia

organizovanej odborovej organizácie, ale ako individuálne poškodení zamestnanci. Z ustanovenia §
133 ods. 3 ZP vyplýva, že zamestnávateľ môže zavádzať normy spotreby práce, ak to nie je upravené
v kolektívnej zmluve až po dohode so zástupcami zamestnancov. Podľa súdu, ak zákon vyžaduje
prerokovanie so zástupcami zamestnancov, individuálne sa môže zamestnanec domáhať nároku
iba v prípade, ak zástupcovia zamestnancov nepôsobia u zamestnávateľa a je vtedy možné, aby

zamestnanci konali samostatne, čo však neplatí pre daný prípad, keď u žalovaného pôsobia dve
odborové organizácie. Preto sa súd stotožnil s tvrdením žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie žalobcov, ktorí nie sú nositeľmi hmotnoprávneho oprávnenia podľa § 133 ZP.

23. Na základe vyššie uvedeného súd žalobu žalobcov zamietol ako nedôvodnú.

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP), súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods.1, 2 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

26. Vzhľadom na úspech žalovaného v konaní, súd žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej

výške, ktoré mu vznikli titulom trov právneho zastúpenia. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch
vyhotoveniach, cestou Okresného súdu Topoľčany na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).