Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. november 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/24/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616010053
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Evžen Kelij
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7616010053.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Mareka
Dudíka a JUDr. Anny Kohutovej, v trestnej veci obžalovaného Y. U. a spol. pre pokračovací zločin lúpeže
podľa § 188 ods.1, ods.2 písm. c) Trestného zákona a iné, na verejnom zasadnutí dňa 22. novembra
2018 v Košiciach o odvolaní obžalovaných Y. U. a T. Ď. proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 13.11.2017, sp.zn. 5T/8/2016 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného Y. U. a obžalovaného T. Ď..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „prvostupňový súd“) zo dňa 13.11.2017,
sp.zn. 5T/8/2016 boli obžalovaní Y. U., G. V. a T. Ď. uznaní vinnými a to:

obžalovaný Y. U. v skutkoch v bodoch 1/, 2/

z pokračovacieho zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Trestného zákona (ďalej len „Tr.
zák.“),

obžalovaní G. V. a T. Ď. v skutkoch v bodoch 1/, 2/
z pokračovacieho zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. formou účastníctva - návodu
a pomoci podľa § 21 ods. 1 písm. b), písm. d) Tr. zák.,

na tom skutkovom základe, že

1) dňa 21. decembra 2014 v U. B. P., v čase pred 20:40 hod., po predchádzajúcej vzájomnej dohode
došli na U. O. osobným motorovým vozidlom zn. Š. C. bielej farby nezisteného evidenčného čísla, ktoré
viedol T. Ď., ktorý následne Y. U. poskytol mikinu čiernej farby a na prezutie obuv, ktorú mal v čase

príchodu obutú, G. V. mu z vozidla podal kuklu, rukavice a z odkladacieho priestoru palubnej dosky
presne nestotožnený kuchynský nôž, pričom Y. U., podľa vopred dohodnutého spoločného plánu a
návodu G. V. a T. Ď., takto oblečený a vybavený sa pešo presunul na I. ul. č. XX, kde s kuklou na
tvári držiac v ruke kuchynský nôž vošiel do predajne K. J., s nožom v ruke naznačoval pohyby pri tele
predavačky a žiadal od nej vydanie finančných prostriedkov, čo však predavačka I. P. odmietla, a keď
sa bránila útoku a zahnala sa na neho fľašou a kričala, z predajne ušiel a podľa vopred dohodnutého

plánu unikal pešo na miesto stretnutia s G. V. a T. Ď. k ihrisku O., kde nastúpil do vozidla, pričom počas
úniku sa podľa inštrukcií G. V. zbavil vecí použitých pri čine,

2) dňa 16. januára 2015 v U. B. P., v čase pred 22:00 hod., po predchádzajúcej vzájomnej dohode došli
na D.. U. osobným motorovým vozidlom zn. Škoda Felícia, ev. číslo U. XXX S., ktoré viedol T. Ď., kde
podľa vopred dohodnutého spoločného plánu a návodu G. V. a T. Ď. sa Y. U. prezliekol do tmavého

odevu, vymenil si obuv s T. Ď., zobral so sebou kuklu, rukavice a plynovú pištoľ zn. EKOL P29 cal. 9
mm P.A.K. so vsunutým zásobníkom bez nábojov, ktorú predtým zaobstaral G. V. a odovzdal k použitiupráve Y. U., následne Y. U. po vystúpení z vozidla sa pešo presunul k neďalekému Baru Š. - S. na
Ul. Z. V. č. XX, pričom G. V. a T. Ď. vedomí si, že Y. U. ide lúpežne prepadnúť uvedený bar, ako sa
predtým dohodli, sa s vozidlom presunuli za objekt Baru U. - S.É., následne v čase okolo 22:05 hod. Y.

U. oblečený v tmavom odeve, s kuklou na tvári vošiel do Baru U. - S., kde za hrozby použitia plynovej
strelnej pištole, ktorou mieril na čašníčku O. W. žiadal od nej vydanie finančných prostriedkov s tým,
že jej prikázal otvoriť pokladňu, ktorú zo strachu aj otvorila a vydala mu finančnú hotovosť v sume 35
Eur, následne Y. U. po upozornení čašníčkou, že o chvíľu príde polícia, udrel strelnou zbraňou po jej
mobilnom telefóne zn. HTC Desire 500 uloženom na barovom pulte a z priestoru baru odišiel, nastúpil

do vozidla, v ktorom sedeli G. V. a T. Ď. a spoločne odišli na U. Z. v U. B. P., čím majiteľovi baru L. Č.
spôsobil škodu vo výške 35 Eur a poškodením mobilného telefónu O. W. škodu vo výške 86,89 Eur.

Za to im boli uložené tresty:

Obžalovanému Y. U. podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. d), písm. j), písm. l), písm. n),

§ 38 ods. 2, ods. 3, § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. per analogiam trest odňatia slobody v trvaní 4
rokov a 8 mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému T. Ď. podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.

trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému G. V. podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák. podľa zásad uvedených
v § 41 ods. 2 Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48

ods. 2 písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa
7.9.2016, sp. zn. 1T/94/2015 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 26.4.2017, sp.
zn. 4To/98/2016, ktorým mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov a 6 mesiacov, ako aj

všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo
zrušením, stratili podklad.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. bol mu uložený aj trest prepadnutia veci, a to plynovej pištole zn.
EKOL P29, kaliber 9 mm P.A.K. a textilné rukavice.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku (ďalej len „Tr.por.“) bol poškodený L. Č. s nárokom na náhradu
škody odkázaný na civilný proces.

Proti rozsudku podali odvolanie tak obžalovaný Y. U., a to prostredníctvom svojej obhajkyne len proti

výroku o treste, ako i obžalovaný T. Ď. prostredníctvom svojho obhajcu - bezprostredne po vyhlásení
rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní, a to proti výroku o vine a o treste. U obžalovaného G.
V.Á. nadobudol rozsudok právoplatnosť, a to dňa 29.11.2017.

Ako vyplýva z odôvodnenia odvolania podaného obžalovaným Y. U., tento smeruje proti výroku o

treste. Zdôrazňuje, že priznal spáchanie trestného činu, svoje konanie oľutoval a taktiež popísal, akým
spôsobom bola táto trestná činnosť spáchaná, čím významnou mierou pomohol pri objasnení tejto
trestnej činnosti a doposiaľ ľutuje svoje konanie. Nikdy v minulosti sa nedopustil trestnej činnosti, avšak
sa domnieva, že naviac boli poľahčujúce okolnosti v zmysle § 36 písm. e), písm. f) Tr. zák.. Je zrejmé, že
súdpriukladanítrestuaplikovalustanovenie§39Tr.zák.omimoriadnomzníženítrestu,alejenázoru,že

nedostatočne zhodnotil všetky podstatné okolnosti pri ukladaní trestu, pretože uložený trest je vzhľadom
na jeho doterajší život, okolnosti spáchania trestného činu, existenciu viacerých poľahčujúcich okolností
a neexistenciu priťažujúcich okolností neprimerane prísny, pričom nie je potrebný pre jeho nápravu, na
ktorú by postačoval i trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na dlhšiu skúšobnú dobu, za
súčasného uloženia probačného dohľadu.

Navrhol, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e) Tr.
por. a sám rozhodol v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. tak, že mu uloží miernejší trest, a to trest odňatia
slobody na dlhšiu skúšobnú dobu v spojení s uložením probačného dohľadu nad jeho správaním.Obhajca obžalovaného T. Ď. odôvodnenie odvolania smerujúce proti výroku tak o vine, ako aj o treste a
napokonikonaniu,ktorépredchádzalovydaniurozsudku,odôvodniljednakprocesnounepoužiteľnosťou

dôkazov s tým, že výsluch spoluobžalovaného Y. U. bol procesne nepoužiteľný, pretože obvinenie bolo
vznesené až neskôr, ostatným spoluobžalovaným následne. Pre uvedené dôvody sa nemohol obhajca
zúčastniťvýsluchuspoluobžalovanéhoY.U.,ktoréhovýpoveďjevpodstatejedinýmahlavnýmdôkazom,
na základe ktorého bol obžalovaný uznaný vinným. Taktiež, konfrontácia medzi obžalovaným Y. U. a
jeho klientom nie je procesne použiteľná z vyššie uvedených dôvodov.

Jediným priamym dôkazom je výpoveď spoluobžalovaného Y. U., ktorú však nemožno považovať
jednak za procesne použiteľnú, naviac ani za hodnovernú, nakoľko je zrejmá motivácia tohto
spoluobžalovaného, ktorému bol uložený nižší trest, i keď to bol on, kto priamo pri skutkoch ohrozoval
ľudí so zbraňou, pričom jeho klientovi - nevedno, kam ho mal odviesť a nevedno, ako mu mal pomáhať
pri úteku a poskytnúť mu oblečenie použité pri skutku - bol uložený podstatne vyšší trest. Naopak, jeho

klient ozrejmil v plnom rozsahu okolnosti, za ktorých sa stretával s obžalovaným Y. U., pričom ako pomoc
v zlej sociálnej situácii daroval tomuto mikinu a obuv, nie však ako pomoc v zmysle § 21 ods. 1 písm.
d) Tr. zák.

Pokiaľ sa týka ostatných svedkov, a to O. W. a I. P., tak tieto len popísali priebeh skutku, pričom žiadna

z týchto svedkýň neuviedla ako páchateľa obžalovaného a ich výpovede vo vzťahu k jeho klientovi sú
úplneirelevantné.Zdôrazňuje,žejednakvzmyslenázoruÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky,iČeskej
republiky, ak je jediným dôkazom výpoveď spoluobžalovaného, túto je potrebné dôsledne verifikovať
inými prostriedkami, k čomu však v tomto prípade nedošlo. Naviac, ak absentuje v skutkových vetách
uvedenie konania jeho klienta, akým spôsobom mal naviesť Y. U. ku spáchaniu žalovaných skutkov.

Podľa názoru obhajoby je napadnuté rozhodnutie arbitrárne a nepreskúmateľné, pretože obžalovaný
nemal a ani teraz nemá (tak ako v priebehu celého trestného konania) možnosť brániť sa proti
vymedzeniu jeho údajného konania - návodu, pretože tie v skutkových zisteniach prvostupňového súdu
úplne absentujú. Nedošlo v prebehnuvšom trestnom konaní k preukázaniu viny jeho klienta, skutkový

stav i právne posúdenie nie je správne, ak by bol odvolací súd opačného názoru, tak sa nestotožňujú
s trestom, ktorý bol uložený v napadnutom rozhodnutí. Dôvody pre takýto názor vidí v tom, že sa
prvostupňový súd pri ukladaní trestu neriadil dôsledne ustanovením § 39 ods. 1 Tr. zák. vo vzťahu
k mimoriadnemu zníženiu trestu pod dolnú hranicu. Taktiež, opomenul vziať do úvahy ustanovenie §
36 písm. d) Tr. zák., nakoľko sa mal dopustiť jeho klient skutkov vo veku blízkemu veku mladistvého.

Opätovne pokračuje, že prvostupňový súd sa nevyporiadal s významom a povahou údajnej účasti
jeho klienta na spáchanom trestnom čine, pretože ani návod, ani pomoc neboli žiadnym spôsobom
konkretizované. Napokon, upriamuje pozornosť na to, že obžalovaný T. Ď. si po prepustení z väzby
dokončil školu, pracuje už vyše dvoch rokov a riadne sa zaradil do spoločnosti, pričom nevykonáva
žiadnu protispoločenskú činnosť. Z uvedeného je tak zrejmé, že uložený trest je neprimerane prísny,

nakoľko nezohľadnil všetky okolnosti, ktoré mal.

Nakoľko nedošlo k preukázaniu viny u obžalovaného T. Ď., nakoľko neexistuje súhrn priamych a
nepriamychdôkazovtvoriacichlogickú,ničímnenarušovanúsústavuvzájomnesadoplňujúcichdôkazov,
ktoré vo svojom celku spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti žalovaného skutku, avšak súčasne

vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru, vzhľadom na absenciu tohto súhrnu navrhol, aby odvolací
súd postupom podľa § 285 Tr. por. obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Ostatné procesné strany - či prokurátor alebo poškodený - nevyužili svoje oprávnenie procesnej strany

v zmysle § 314 Tr. por. a k podanému odvolaniu a jeho dôvodom sa nevyjadrili.

Súdvykonalverejnézasadnutievneprítomnostitakobochodvolateľov,akoipoškodenéhoL.Č.,nakoľko
boli splnené procesné podmienky pre predmetný postup v zmysle § 293 ods.7 Tr.por., resp. § 294 ods.1,
ods.2 Tr.por.

Obhajkyňa obžalovaného Y. U. JUDr. J. V. v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí predložila súdu
pracovný posudok na obžalovaného Y. U. a dodatok, z ktorých vyplýva, že odo dňa, keď sa mala
uskutočniť táto trestná činnosť, riadne pracuje, je dobre hodnotený v práci, čo svedčí o tom, že onskutočne nemá sklon k páchaniu trestnej činnosti a to, čo vypovedal, je skutočnou pravdou, tak ako
sa tieto skutky udiali. Je nepochybne preukázané, že obidvaja spoluobžalovaní, tvrdiac, že sú jeho
kamarátmi, ho vlastne iba zneužili a zmanipulovali ho tak, že nakoniec bol z ich strany donútený tento

skutok spáchať a to bolo preukázané v celom konaní a rovnako tak aj povahovými a charakterovými
črtami popísanými v znaleckom posudku PhDr. Ľ. X., ktorý podal posudok na všetkých spolu, z toho
vyplýva, že jej klient bol zmanipulovaný a zneužitý, využili tieto povahové vlastnosti, ktoré sa prisudzujú
klientovi. Trest je neprimerane prísny pre tohto mladého človeka, tým viac, že spoluobžalovaní boli
uznaní za vinných za trestné činy, ktoré spáchali takým podobným spôsobom a zneužitím inej osoby,

ako to bolo v tomto prípade. Z týchto dôvodov považuje trest za neprimeraný, teda neplní podľa zákona
uložený trest svoj účel u jej klienta, preto sa domáha toho, aby súd napadnutý rozsudok zmenil vo
výroku o treste a uložil jej klientovi výchovný trest.

Obhajca obžalovaného T. Ď. JUDr. G. K. v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí konštatoval, že ako
vyplynulo z obsahu verejného zasadnutia, súd detailne pozná a oboznámil sa so spisovým materiálom

a celým prípadom, zároveň pozná z ich písomného odôvodnenia odvolania ich stanovisko k rozhodnutiu
prvostupňového súdu, preto uviedol len toľko, že trvajú na podanom odvolaní, na písomnom odôvodnení
odvolania a takisto na petite tohto odvolania a navrhol, aby krajský súd podľa § 285 Tr. por. oslobodil
obžalovaného T. Ď. spod obžaloby z dôvodu, že skutok, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, nie je
trestným činom, zároveň nebolo dokázané, že tento skutok spáchal obžalovaný.

Intervenujúci prokurátor v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí predniesol, že rozhodnutie
Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi považuje za správne a zákonné, vychádzajúce zo zákonne
vykonaného dokazovania, ktorého výsledky našli odzrkadlenie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Čo sa týka odvolacích námietok, k týmto poznamenal, že okresný súd vo svojom rozhodnutí sa

dostatočne vysporiadal s procesnou nespôsobilosťou niektorých dôkazov, tieto vyhodnotil a použil
iba v rozsahu konformne so zákonom. Vzhľadom na uvedené nemôže obstáť ani námietka vo
vzťahu k vykonanej konfrontácii medzi obžalovaným T. Ď. a obžalovaným Y. U., taktiež vo vzťahu
k výpovedi obžalovaného Y. U. tvorí tú podstatnú časť, na ktorej je založené odsúdenie ostatných
spoluobžalovaných. Je potrebné uviesť, že nebol zistený motív, pre ktorý by obžalovaný Y. U. obviňoval

ďalších spoluobžalovaných a nebolo to zistené ani z jeho profilu. Vzhľadom na odvolacie námietky
obžalovaného T. Ď. považuje uvedené za neopodstatnené a navrhol, aby súd odvolanie ako nedôvodné
podľa § 319 Tr. por. zamietol. Rovnaký návrh uviedol aj vo vzťahu k obžalovanému Y. U., rozhodnutie o
treste okresný súd dostatočne odôvodnil a s týmto odôvodnením a výškou trestu sa stotožnil..

Krajský súd ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“ - § 315 Tr.por.) skôr, než začal plniť svoju
preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.por. zisťoval, či odvolanie je prípustné, či bolo podané včas a
oprávnenou osobou a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného
odvolania, avšak z obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie je prípustné (§ 315 ods. 1 Tr.por.),
bolo podané včas - v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento opravný prostriedok

podať (§ 309 ods. 1 Tr.por.), oprávnenými osobami (§ 307 ods. 1, ods. 2 Tr.por.) a nedošlo k vzdaniu sa
práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania.

Odvolací súd potom pri rozhodovaní o odvolaní odvolateľa postupoval v zmysle ustanovenia § 317 ods.
1 Tr.por. a preskúmal tak zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podali

odvolatelia odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané neprihliadol, nakoľko by neodôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.
1 Tr.por.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia - vyjadrujúceho revízny princíp - odvolací súd

preskúmava len tie výroky, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako i správnosť postupu konania,
predchádzajúceho napadnutému výroku rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj
na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali
(po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania v zmysle
ustanovenia § 371 ods. 1 Tr.por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnomkonaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr.por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Preskúmaním obsahu napadnutého rozhodnutia ako i obsahu podaných opravných prostriedkov a
obsahu spisového materiálu, odvolací súd zistil nasledovné.

Obžalovaný Y. U. na hlavnom pojednávaní dňa 7.12.2016 - po poučení v zmysle § 257 ods.1 Tr. por.,
urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutkov v bodoch 1/ a 2/ obžaloby a prvostupňový súd

postupoval primerane podľa § 333 ods.3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g), písm. h) Tr. por.

Po tomto vyhlásení tohto odvolateľa prvostupňový súd správne postupoval podľa ustanovenia § 257
ods.6 Tr.por., ak zistil stanovisko prokurátora, ktorý navrhol prijať vyhlásenie obžalovaného Y. U.. I
ďalší postup prvostupňového súdu bol preto v dôsledku uvedeného v súlade s príslušným zákonným

ustanovením, pokiaľ prijal uznesením podľa § 257 ods.7 Tr. por. vyhlásenie tohto odvolateľa, že je vinný
s tým, že v súlade s ustanovením § 257 ods.8 Tr.por. dokazovanie v rozsahu jeho priznania ku skutkom
v bodoch 1/ a 2/ sa nevykoná a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Prvostupňový súd potom vykonal u tohto obžalovaného - vo vzťahu ku skutkom v bodoch 1/ a 2/ -

dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste a náhrade škody.

Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam prvostupňového súdu je potrebné uviesť, že tieto majú plne oporu vo
vykonaných dôkazoch, na ktoré sa prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolal a sú
podrobne rozobrané v odôvodnení preskúmavaného rozsudku. Nakoľko sa odvolací súd so zisteniami

súdu prvého stupňa plne stotožňuje, odkazuje v ďalšom i na správne dôvody v ňom uvedené.

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, prvostupňový súd vykonal všetky dostupné a potrebné
dôkazy, a to výsluchom obžalovaného G. V., T. Ď. - títo využili svoje právo nevypovedať - svedkýň I. P.
(skutok v bode 1/) a O. W. (skutok v bode 2/), poškodeného L. Č., svedka O. X., prečítaním znaleckých

posudkov ako i listinných dôkazov a na základe týchto dôkazov ustálil skutkový stav tak, ako je uvedený
vo výrokovej časti rozsudku.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku - v súlade s ustanoveniami § 165 ods. 1, § 167
a § 168 ods. 1 Tr.por. - riadne, logicky a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o

ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia pri rozhodovaní oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov tak jednotlivo, ako i vo vzájomných súvislostiach.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal všetky
dostupné a potrebné dôkazy pre náležité zistenie skutkového stavu - v súlade s ustanovením § 2 ods.

10 Tr.por. a tieto i správne vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. Odvolací súd tak
nemal pochybnosti o správnosti skutkového výroku v napadnutom rozsudku, pretože tento zodpovedá
výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní.

Odvolací súd považuje za potrebné zvýrazniť - v zhode so závermi prvostupňového súdu - že

vykonaným dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa obaja odvolatelia
dopustili žalovaných skutkov, ktoré sa stali tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia
prvostupňového súdu.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam považuje odvolací súd za potrebné zvýrazniť, že tvrdenia odvolateľa

T. Ď., ktoré tvoria podstatnú časť jeho obrany, sú tvrdenia obštrukčného charakteru a sú pochopiteľne
motivované snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchanie žalovaných skutkov a tým i uloženiu
trestu.Prvostupňový súd sa vyrovnal s obhajobou menovaného odvolateľa, čo vyplýva zo skutkových zistení
súdu na základe vykonaného dokazovania, ktoré obhajobné prednesy odvolateľa vyvracajú. Taktiež,
zistené skutkové zistenia pri právnych úvahách - pri právnej kvalifikácii skutku - správne podriadil pod

príslušné ustanovenie zákona, a preto odvolací súd nezistil žiadne pochybenia pri právnej kvalifikácii
žalovaného skutku.

Obdobne - podľa názoru odvolacieho súdu - postupoval prvostupňový súd súladne so zákonom
pri ukladaní trestov, nakoľko výroky o uložených trestoch sú správne, pri ukladaní prvostupňový súd

postupoval v súlade s ustanovením § 34 Tr.zák. a nasl. a pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadol
správne a to najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, i na osoby páchateľov, ich pomery a možnosti ich nápravy, vrátane zaistenia
účelu trestu tak z hľadiska individuálnej, ale najmä generálnej prevencie.

Taktiež, odvolací súd nezistil pochybenie, pokiaľ súd prvého stupňa zaradil oboch odvolateľov - v súlade

s ustanovením § 48 ods.2 písm. a) Tr.zák. - na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody
s minimálnym stupňom stráženia,

Napokon, odvolací súd nezistil pochybenie ani pri postupe prvostupňového súdu, pokiaľ rozhodoval o
nároku poškodeného L. Č. a tohto s jeho nárokom odkázal na civilný proces.

Reagujúc na najpodstatnejšie odvolacie námietky obhajoby, je potrebné poznamenať, že prvostupňový
súd vychádzal pri hodnotení dôkazov (jednotlivých výpovedí, konfrontácií) len z procesne použiteľných
dôkazov, o ktoré ako také oprel svoj záver vo vzťahu ku zistenému skutkovému stavu.

V prejednávanej veci neboli zistené podmienky pre akceptáciu poľahčujúcej okolnosti § 36 písm. e) Tr.
zák. - ktorú žiadala zohľadniť obhajoba obžalovaného Y. U. - pre neexistujúce vzťahy nadradenosti a
podradenosti, či už v rámci rodiny alebo citových vzťahov, už vôbec nie pracovných, resp. služobných
vzťahov.

Obdobne, obhajoba obžalovaného Y. U. žiadala taktiež zohľadniť pri ukladaní trestu poľahčujúcu
okolnosť § 36 písm. f) Tr. zák., ale z vykonaného dokazovania - napriek záverom znalca z odboru
Psychológia - nebolo preukázané psychické násilie, príp. hrozba fyzickým násilím zo strany návodcov na
jeho osobu, tu išlo o jeho zneužitie na základe štruktúry osobnosti v rámci aktuálnej sociálnej situácie.

Pri poľahčujúcej okolnosti§ 36 písm. d) Tr. zák. sa táto nepriznáva len podľa samotného veku páchateľa,
ale aj stavu jeho psychického vývoja, najmä či sa takáto okolnosť prejavila pri spáchaní činu. Zo záverov
príslušného znaleckého posudku - u obžalovaného T. Ď. - je však zrejmé, že jeho vek v čase skutkov
nemal vplyv na jeho tak rozumovú ako i vôľovú spôsobilosť, naopak, svoj cieľ sa snažil získať aj za
cenu možných negatívnych následkov pre okolie bez ohľadu na potreby iných ľudí. Jeho osobnostná

štruktúra je pomerne rigidná (t.j. nepoddajná) a odolná akejkoľvek zmene, čo svedčí o dovŕšení jeho
najmä duševného vývoja.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto krajský súd ako odvolací súd dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok okresného súdu ako prvostupňového súdu je vecne správny a spravodlivý vo

všetkých jeho výrokoch, zodpovedá vykonanému dokazovaniu a zo zisteného skutkového stavu vyplýva
jednoznačný záver nevzbudzujúci dôvodné pochybnosti, že žalované skutky spáchali obaja odvolatelia
zisteným spôsobom i z preukázaného motívu, a preto postupom v zmysle § 319 Tr.por. odvolanie
odvolateľov - obžalovaných Y. U. a obžalovaného T. Ď. zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti uzneseniu sťažnosť nie je prípustná (§ 185 ods. 2 Tr. por.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 5. 2024. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.