Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/46/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216200684
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7216200684.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu
JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: KONEX elektro, spol. s r.o.,
Rastislavova 7, Košice, IČO: 31 680 569, zast. JUDr. Andrea Balážová, advokátka, Moyzesova č. 46,
Košice, proti žalovanému: Technical Environmental Solutions Slovakia, s.r.o., Pasteurova č. 1, Košice,
IČO: 31 635 342, o zaplatenie 2.447,41 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného

súdu Košice II č.k. 36Cb/8/2016-47 zo 7.4.2016 takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j uznesenie súdu prvej inštancie.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov

nepriznal.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.447,41 eur
s prísl., titulom neuhradenia faktúr vystavených žalobcom za dodaný tovar.

3. Dňa 27.1.2016 súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej

lehote odpor, čím mu vznikla poplatková povinnosť zaplatiť 146,50 eur v zmysle zák.č. 71/1992 Zb. o
súdnych poplatkoch. Uznesením z 11.2.2016 bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie predmetného poplatku
v lehote 10 dní od doručenia výzvy. Dňa 29.2.2016 žalovaný podal na súde žiadosť o oslobodenie od
platenia súdnych poplatkov spolu s vyplneným tlačivom pre dokladovanie pomerov účastníka konania
a účtovnou závierkou za rok 2014. Poukázal na svoju súčasnú nepriaznivú finančnú situáciu, ktorá mu
neumožňuje zaplatiť súdny poplatok bez toho, aby bola podstatným spôsobom ohrozená jeho ďalšia

činnosť.

4. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 138 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o žiadosti žalovaného o
oslobodenie od súdnych poplatkov vychádzal z povahy uplatňovaného nároku, z právnej povahy
poplatníka ako právnickej osoby, jeho majetkových pomerov a výšky súdneho poplatku. Konštatoval,
že súdny poplatok, ktorý má žalovaný uhradiť predstavuje len 1,1% zo sumy 13.146,43 eur, ktorú

má žalovaný aktuálne na svojom bežnom účte, a teda nie je natoľko vysoký, aby odôvodňoval
priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov a jeho výška je primeraná uplatňovanému nároku. V
danom prípade súd prvej inštancie prihliadol na osobitné postavenie právnickej osoby ako účastníka
konaniavzmysleObchodnéhozákonníkaakonštatoval,žepodnikanieječinnosťou,priktorejpodnikateľ
podstupuje riziko, že jeho konanie môže viesť ako k zisku, tak aj k strate. Skutočnosť, že podnikateľ
nedosahuje zisk a že má pohľadávky po lehote splatnosti alebo, že sa v dôsledku neúspešného

podnikania ocitol v nepriaznivej finančnej situácii nemôže byť dôvodom pre oslobodenie od platenia
súdnych poplatkov. Pokiaľ by zákonodarca okolnostiam takej povahy (podnikatelia vykazujúci stratunamiesto zisku) pripisoval z hľadiska oslobodenia od platenia súdnych poplatkov význam, vyjadril by to
legislatívne zaradením týchto konaní, resp. účastníkov do ustanovení upravujúcich vecné alebo osobné
oslobodenie od súdneho poplatku v zákone o súdnych poplatkoch. Zákonodarca však týmto okolnostiam

nepripisuje naznačený význam. Podnikateľský subjekt musí počítať s finančnými prostriedkami, ktoré
bude musieť vynaložiť či už na uplatňovanie alebo bránenie v občianskom súdnom konaní. V opačnom
prípade by podnikateľské riziko každého podnikateľa prechádzalo na štát, ktorý by znášal následky
zlého hospodárenia podnikateľa, čo je vzhľadom na skutočnosť, že súdne poplatky sú príjmom
štátneho rozpočtu, neprípustné. V opačnom prípade by neúspešní podnikatelia boli zvýhodňovaní voči

podnikateľom úspešným. Za súčasť jeho bežných nákladov je potrebné považovať aj jeho poplatkové
povinnosti vo vzťahu k súdu, vyplývajúce zo sporov súvisiacich s jeho činnosťou. Nie je dôvod na
to, aby žalovaný uprednostňoval svoje iné finančné povinnosti pred jeho poplatkovou povinnosťou vo
vzťahu k súdnemu konaniu. Pomery žalovaného ako právnickej osoby by odôvodňovali oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov, pokiaľ by sa dostal do ťaživej finančnej situácie z dôvodov, ktoré by
neboli v príčinnej súvislosti s jeho podnikaním, napr. z dôvodu vyššej moci, ktorý dôvod však v konaní

žalovaný nepreukázal. Zo žiadosti o oslobodenie súdu nevyplynula žiadna skutočnosť, na základe ktorej
by súd dospel k presvedčeniu, že žalovaný nie je schopný súdny poplatok vo výške 146,50 eur uhradiť. V
danom prípade nejde o výnimočnú situáciu, ktorá by oslobodenie od súdnych poplatkov odôvodňovala.
Navyše súd zohľadnil aj skutočnosť, že žalovaný je v konaní zastúpený právnym zástupcom z radu
advokátov, ktorý vykonáva svoje služby v zmysle zák.č. 586/2003 Z.z. zásadne za odplatu, preto je

dôvodné predpokladať, že žalovaný má k dispozícii peňažné prostriedky na úhradu nákladov spojených
s predmetným súdnym konaním, medzi ktoré patrí aj úhrada súdneho poplatku.

5.Súdprvejinštanciemalzato,žežalovanýdisponujepeňažnýmiprostriedkami,ktoréumožňujúúhradu
súdnehopoplatku,jevjehomožnostiachtentojednorázovýpoplatokuhradiťbeztoho,abybolaohrozená

jeho činnosť, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého uznesenia.

6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby Krajský súd v
Košiciach zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalovanému prizná oslobodenie od súdnych poplatkov.

7. Podľa odvolateľa odôvodnenie súdu prvej inštancie (a to najmä, že žalovaný je právnická osoba
a podnikateľský subjekt, ktorý má v rámci konania osobitné postavenie, že každý podnikateľ musí
znášať riziko neúspechu, že podnikateľský subjekt sa ocitol v nepriaznivej finančnej situácii, a to nemôže
byť dôvodom pre oslobodenie od súdnych poplatkov a že podnikateľský subjekt sám zodpovedá za
zabezpečenie finančných prostriedkov na svoju podnikateľskú činnosť a aktivity s ňou súvisiace) nemá

žiadnuoporuvust.§138ods.1O.s.p..Zákonpredpokladásplnenietrochpodmienok-1/podanienávrhu
účastníkom konania, 2/ pomery (finančné alebo majetkové) účastníka odôvodňujú priznanie súdneho
poplatku a 3/ nejedná sa o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

8. Žalovaný má za to, že uvedené podmienky boli naplnené. Navyše, ani z odôvodnenia napadnutého

uznesenia nevyplýva, že by oslobodenie od súdnych poplatkov nebolo žalovanému priznané vzhľadom
na svojvoľné alebo zrejme bezúspešné bránenie práva. Preto je potrebné zaoberať sa výlučne pomermi
žalovaného a tým, či jeho pomery odôvodňujú priznanie oslobodenia od súdneho poplatku alebo nie.
Zaoberanie sa príčinami vzniku tejto situácie, či vznikla v dôsledku podnikania, vyššej moci alebo
prípadne z iného dôvodu, nemá oporu v ust. § 138 ods. 1 O.s.p. Ani u fyzických osôb sa neskúma,

čo je dôvodom vzniku nepriaznivých majetkových pomerov účastníka, ale súd sa obmedzí len na
zisťovanie, či tieto pomery existujú alebo nie. Ak má účastník nízke príjmy alebo nemá dostačujúci
majetok, tak sa mu prizná oslobodenie od súdnych poplatkov a nie je rozhodujúce, či dôvodom
jeho nemajetnosti je napr. slabé vzdelanie, lenivosť. Nie je potrebné preukazovať existenciu výlučne
objektívnych dôvodov nemajetnosti. Zo žiadneho ust. O.s.p. nevyplýva, prečo by tieto dôvody pomerov

účastníka mali byť predmetom skúmania u právnických osôb. Taktiež odôvodnenie, že pomery účastníka
sú dôsledkom jeho podnikania, eliminuje obrovskú skupinu účastníkov konania (všetky podnikateľské
subjekty) z možnosti priznania oslobodenia od súdnych poplatkov. Jedná sa o univerzálne odôvodnenie
použiteľné bez ďalšieho na každý podnikateľský subjekt, úplne bez ohľadu na jeho majetkové pomery.
Takéto chápanie robí ustanovenie § 138 O.s.p. vo vzťahu ku všetkým podnikateľom nepoužiteľným vo

všeobecnosti, to však bez toho, aby ich samotné ustanovenie z aplikácie expressis verbis vylučovalo.
Ak by bolo zámerom zákonodarcu vylúčiť z možnosti priznania oslobodenia od súdnych poplatkov
podnikateľské subjekty, nepochybne by takéto ustanovenie v zákone existovalo.9. K tvrdeniu súdu, že „ak by pomery právnickej osoby mali iné príčiny, než je podnikateľské riziko, napr.
vo vyššej moci alebo iných nepredvídateľných okolnostiach, tak by odôvodňovali priznanie oslobodenia
od súdnych poplatkov“ žalovaný uviedol, že nepredvídateľnou okolnosťou je napr. svetová hospodárska

kríza, ktorá ovplyvnila podnikanie prevažnej väčšiny podnikateľov, a to bez toho, aby mal ktorýkoľvek z
nich možnosť ju jednotlivo ovplyvniť alebo jej predísť. V smere, do akej miery boli príčiny majetkových
pomerov žalovaného objektívne a do akej subjektívne, nebolo vykonané žiadne dokazovanie.

10. Na podporu svojich tvrdení poukázal na Nález Ústavného súdu ČR sp.zn. IV. ÚS 289/2003 z

31.8.2004 a sp.zn. II. ÚS 1619/2008 z 2.10.2008, uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 130/2011
zo 14.4.2011 a sp.zn. 6Sžo 14/2011 z 31.5.2011, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Obo/127/2008
z 30.7.2009.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.

12. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387
ods. 2 CSP), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného
odvolací súd uvádza:

13. V danej veci ide o zaplatenie súdneho poplatku 146,50 eur za podaný odpor.

14. Vzhľadom na predmet sporu (zaplatenie 2.447,41 eur) a prihliadajúc na to, že žalovaný - odvolateľ
je právnickou osobou, ktorá sťažila postup súdu (uznesenie OS KE II z 31.3.2017 č.k. 36Cb/8/2016-73
- ide len o poznámku k vedeniu súdneho sporu), dôvody pre priznanie oslobodenia, ani odvolací súd
nemal za preukázané.

15. Odvolací súd poznamenáva, že súd prvej inštancie právoplatným rozsudkom z 31.10.2017 č.k.
36Cb/8/2016-92 v celom rozsahu vyhovel žalobe, a teda obrana žalovaného nebola úspešná.

16. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP

ako vecne správne potvrdil.

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a
sporovým stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože žalovaný nebol v odvolacom
konaní úspešný a žalobcovi trovy odvolacieho konania nevznikli.

18. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).