Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 26. október 2018

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/368/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213203018
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4213203018.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra

Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko s.r.o., IČO: 35 724 803, so
sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5,
IČO: 36 613 843, proti žalovanému: K. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., M. rad XXX, zastúpený AK JUDr.
Roman Blažek s.r.o., so sídlom Komárno, ul. Pohraničná 4, IČO: 36 721 129, o zaplatenie 1.740,62 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 27. júna 2017
č. k. 6C/85/2014-161, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o zamietnutí zvyšku žaloby m e

n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.374,50 eura s 9% ročným úrokom z omeškania od
29.06.2011dozaplateniaatovmesačnýchsplátkachpo 20eursplatnýchvždydo28.dňapríslušného
mesiaca pod následkom straty výhody splátok, počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Včastivýrokuonáhradetrovkonania mení napadnutýrozsudokažalobcovivočižalovanémupriznáva
nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu.

Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 27.06.2017 č. k. 6C/85/2014-161 pri právnom posúdení podľa
§ čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, hlavy I. čl. 4 bod 2 písm. f/, hlavy I čl. 12, hlavy XI.
čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, čl. 6 Smernice Rady 93/15/EHS, § 52 Obč. zák., účinného
od 01.05.2014, § 1 ods. 1, § 2 a § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v
čase uzatvorenia Zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 24.02.2005 o splátkovom úvere, zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 366,07 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% z tejto sumy za čas od

29.06.2011 do zaplatenia, všetko v mesačných splátkach po 20 eur, ktoré splátky sú splatné 28. dňa,
toho ktorého mesiaca pod stratou výhody splátok počnúc 40. dňom po právoplatnosti tohto rozsudku
s tým, že omeškanie s plnením čo aj len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Vo
zvyšku súd podanú žalobu, ako nedôvodnú zamietol. Pri rozhodovaní vo veci samej súd prvej inštancie
akceptoval záväzný právny názor odvolacieho súdu obsiahnutý v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa
08.03.2017 č.k. 5Co/132/2016-146 ohľadne jednostranného zosplatnenia úveru veriteľom.

2. O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP s tým, že s poukazom
na čiastočný úspech obidvoch strán sporu, určil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.3. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak súd prvej inštancie vzhľadom na charakter sporu, ktorý
vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy, zisťoval, či predmetná zmluva o splátkovom úvere obsahuje všetky
tie náležitosti, ako vyžaduje zák. č. 258/2001 Z.z. V Zmluve zo dňa 24.02.2005 o splátkovom úvere nie

je uvedená obligatórna náležitosť v zmysle § 4 ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 Z.z., v znení účinnom
ku dňu uzatvorenia zmluvy. Táto náležitosť spotrebiteľskej zmluvy je veľmi dôležitá z pohľadu ochrany
spotrebiteľapreto,abyspotrebiteľvedelakásumazjehosplátkysazapočítanaistinu,naúroky,prípadne
poplatky, aby mohol priebežne pri splácaní svojho dlhu sledovať, ako sa znižuje istina jeho dlhu. Táto
zmluva vo svojich ustanoveniach obsahuje určenie mesačnej splátky výlučne jej celkovou výškou bez

toho, aby bolo určené, aká suma z tejto splátky sa započítava na splátku istiny, na splátku úrokov,
a prípadne aj poplatkov. Takéto neuvedenie rozčlenenia splátok považoval konajúci súd aj v súlade
so štandardnou judikatúrou všeobecných súdov SR za nesplnenie zákonnej požiadavky v zmysle § 4
ods. 2 písm. i/ zák. č. 258/2001 z.z., a preto predmetný úver považoval za bezúročný a bez poplatkov.
Takisto ide aj o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 Obč. zák. Veriteľ totiž svojvoľne a
nekontrolovateľne priraďuje splátky spotrebiteľa a určuje aká časť sa použije na splátky istiny a aká

na splátky odmeny veriteľa (úrokov a poplatkov), pričom spotrebiteľ nemá žiadnu moc skontrolovať,
podľa akého kľúča veriteľ postupuje. Aj keby si spotrebiteľ vyžiadal amortizačnú tabuľku, nič to nezmení
na tom, že priradenie splátok spotrebiteľa k istine a k úrokom zaplatených do momentu vyžiadania si
amortizačnej tabuľky, takisto určuje veriteľ a spotrebiteľ nemá naďalej žiadnu moc ovplyvniť, ako veriteľ
určil jednotlivé splátky do momentu vyžiadania amortizačnej tabuľky.

4. Vzhľadom na uvedené dôvody, súd prvej inštancie Zmluvu o splátkovom úvere uzatvorenú dňa
24.02.2005 považoval síce za platnú, avšak s poukazom na ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.,
poskytnutý úver žalovanému na základe tejto zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov. Takýto
právny záver zdieľa súd prvej inštancie aj napriek existencii rozsudku súdneho dvora EÚ zo dňa

09.11.2016 vo veci C42/15, ktorý záver nie je v rozpore s týmto rozsudkom.

5. Keďže žalovaný na základe predmetnej zmluvy o splátkovom úvere obdržal od právneho predchodcu
žalobcu úver v sume 1.659,70 eura, z ktorého žalovaný doposiaľ zaplatil žalobcovi celkovo sumu
1.293,63 eura, potom je zrejmé, že žalovaný je povinný doplatiť žalobcovi ešte sumu 366,07 eura, ako

rozdiel medzi sumou poskytnutého a vráteného úveru (1.659,70 eura - 1.293,63 eura ? 366,07 eura).

6. Úrok z omeškania ročne súd priznal žalobcovi vo výške 9% podľa § 517 ods. 1, 2 Obč. zák., a nar.
vlády č. 87/1995 Z.z., s účinnosťou od 29.06.2011, ako nasledujúceho dňa po postúpení pohľadávky
až do zaplatenia.

7. Podľa § 232 CSP a zohľadnení zdravotného stavu žalovaného (invalidný dôchodca odkázaný na
pomoc inej osoby) súd prvej inštancie povolil žalovanému splácať priznanú istinu v sume 366,07
eura s príslušenstvom, v mesačných splátkach po 20 eur pod následkom splatnosti celého plnenia v
prípade omeškania s plnením, čo i len jednej splátky. Vo zvyšku súd prvej inštancie podanú žalobu ako

nedôvodnú zamietol.

8. Proti tomuto rozsudku v jeho zamietajúcej časti výroku a v časti výroku o náhrade trov konania podal
včas odvolanie žalobca navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal a
podľa § 388 CSP zmenil tak, že podanej žalobe vyhovie v plnom rozsahu, pretože poskytnutý úver nie je

možné posúdiť ako bezúročný a bez poplatkov. Eventuálne navrhol podľa § 389 ods. 1 CSP napadnutý
rozsudokzrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanieanovérozhodnutie.Zároveňsiuplatnil
aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške 96,25 eura s DPH.

9. Napadnutý rozsudok, resp. jeho odôvodnenie pôsobí nepreskúmateľne, keď súd prvej inštancie

na jednej strane konštatuje, že Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX bola uzatvorená dňa
24.02.2005, pričom ju posudzoval podľa predpisov o spotrebiteľských úveroch účinných v čase
uzatvorenia tejto zmluvy (ku dňu 24.02.2005), avšak paradoxne ďalej v odôvodnení napadnutého
rozsudku už cituje ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., ktoré je účinné až ku dňu 01.08.2008. Zákon
o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzatvorenia Zmluvy o splátkach spotrebiteľského úveru zo

dňa 24.02.2005 sankcionoval bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou iba taký spotrebiteľský úver, ktorý
bol poskytnutý na základe zmluvy nedosahujúcej ročnú percentuálnu mieru nákladov. V danom prípade
predmetná zmluva údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov obsahuje a preto ju nemožno hodnotiťako bezúročnú a bezpoplatkovú. Žalobcovi potom vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok v plnej
výške.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 22.06.2017 č.k. 6C/85/2014-161 vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci, pretože súd prvej inštancie na prejednávanú vec neaplikoval zákonnú právnu
úpravu účinnú v čase uzatvorenia Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24.02.2005. Táto zmluva totiž
spĺňa všetky náležitosti v čase uzatvorenia zmluvy platného ust. § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z.

10. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

11. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v
odvolaním žalobcu napadnutých výrokoch (zamietajúci a o náhrade trov konania) zvolením procesného
postupu v zmysle § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario), následne dospejúc k tomu záveru, že podané odvolanie žalobcu je dôvodné. V
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci zo strany prvoinštančného súdu a pri nevzhliadnutí

podmienok zo strany odvolacieho súdu na potvrdenie, alebo zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie
v jeho napadnutých častiach, odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

12. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky

na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

13. Odvolací súd pri rozhodovaní o podanom odvolaní žalobcu smerujúceho proti rozsudku Okresného

súdu Komárno zo dňa 22.06.2017 č.k. 6C/85/2014-161 v jeho zamietajúcej časti výroku a v časti výroku
o náhrade trov konania na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k odlišnému právnemu záveru ohľadne
právneho posúdenia Zmluvy o poskytnutí splátkového úveru zo dňa 24.02.2005, čo sa prejavilo v zmene
napadnutého rozsudku pre nesprávne právne posúdenie podľa § 388 CSP v tom rozsahu, ako je
uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku. Predmetnú zmluvu vzhľadom na dátum jej uzatvorenia, t.j.

24.02.2005 nie je možné považovať za bezúrčonú a bez poplatkov, pretože ust. § 4 ods. 2 zák. č.
258/2001 Z.z., účinného v čase uzatvorenia zmluvy (do 31.12.2007) umožňovalo takúto spotrebiteľskú
zmluvu považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú iba v zmysle § 4 ods. 2 písm. g/ cit. zák., t.j. ak
zmluva neobsahovala uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov, čo však nie je daný prípad,
nakoľko predmetná zmluva tento údaj obsahuje. Až novelou realizovanou zákonom č. 568/2007 Z.z.,

nadobudlo s účinnosťou od 01.01.2008 účinnosť ust. § 4 ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, podľa ktorého
akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostizakotvenépodtýmitojednotlivýmipísmenami,
považuje sa za bezúročnú a bez poplatkov. Vychádzajúc z uvedeného, ak aj s poukazom dátumu
uzatvorenia Zmluvy o splátkovom úvere (dňa 24.02.2005), nie je preto možné túto zmluvu považovať za
bezúročnú a bez poplatkov, tak ako nesprávne konštatoval v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na obsah rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
11Co/807/2014 zo dňa 30.10.2015.

14. Pokiaľ ide o obsah a záväznosť rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci C-52/15
odvolací súd poznamenáva, že týmto rozsudkom, ako aj Smernicou 2008/48 Európskeho parlamentu

a Rady zo dňa 22.04.2008 je viazaná aj Slovenská republika, ako členský štátu Európskej únie. Z
odôvodnenia tohto rozsudku je možné totiž vyvodiť ten záver, že zmluva o úvere musí obsahovať
iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa, pričom iba na základe činnosti spotrebiteľa je
veriteľ povinný odovzdať spotrebiteľovi výpis vo forme autorizačnej tabuľky viažucej sa k tomu, koľko
z jednotlivo splatených splátok sa započítava na úhradu úveru (istiny) a koľko sa započítava na

príslušenstvo istiny (úroky). V nadväznosti na uvedené je potrebné akceptovať aj obsah článku 10 ods.
2 písm. h/ a i/ Smernice 2008/48. Podľa tohto rozsudku by sa za primerané nemalo považovať to,
že ak pre neuvedenie niektorých náležitostí, ktoré svojou povahou nemôžu mať vplyv na schopnosť
dlžníka posúdiť rozsah svojho záväzku, sa bude v súlade s vnútroštátnou úpravou aplikovať sankciabezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, čo bude voči veriteľovi vyvolávať nepriaznivé následky. Takáto
sankcia je primeraná iba pri takom prekročení povinnosti veriteľa (napr. neuvedenie ročnej percentuálnej
mierynákladov,počtuafrekvenciesplátok),ktorémôžespochybniťmožnosťspotrebiteľaposúdiťrozsah

svojho záväzku.

15. Vzhľadom k tej skutočnosti, že v danom prípade Zmluva o poskytnutí splátkového úveru zo dňa
24.02.2005 predpísané esenciálne náležitosti ohľadne uvedenia výšky ročnej percentuálnej miery
nákladov,akoajohľadnepočtuafrekvenciejednotlivýchsplátokobsahovala,odvolacísúdtakútozmluvu

považoval za spotrebiteľskú zmluvu, podľa ktorej vzniká veriteľovi (žalobcovi) právo na úroky a poplatky
a preto podanej žalobe žalobcu ohľadne zaplatenia sumy 1.740,62 eura po zaokrúhlení (366,07 eura
s prísl., podľa prvoinštančného rozsudku zo dňa 27.06.2017 č.k. 6C/85/2014-161 v jeho vyhovujúcej
časti rozsudku, ktorá nebola napadnutá odvolaním + 1.374,50 eura s príslušenstvom podľa tohto výroku
rozsudku odvolacieho súdu) v plnom rozsahu vyhovel. V danom prípade priznaná suma 1.740,62 eura
žalobcovi predstavuje neuhradenú istinu vo výške 1.255,32 eura + riadny úrok vo výške 208,83 eura +

úrok z omeškania vo výške 276,47 eura.

16. Zhodne ako súd prvej inštancie, odvolací súd pri akceptovaní nepriaznivej sociálnej a zdravotnej
situácie žalovaného, ktorý je ako invalidný dôchodca odkázaný na pomoc ďalšej osoby, tomuto subjektu
podľa § 232 ods. 3 CSP odvolací súd povolil splácať priznanú istinu žalobcovi v sume 1.374,50 eura

v mesačných splátkach po 20 eur s účinnosťou od mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti tohto
rozsudku, pod následkom straty výhody splátok.

17. príslušenstvom, t. j. 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.374,50 eura od nasledujúceho dňa po
postúpení pohľadávky, t.j. od 2í.06.2011 až do zaplatenia, priznal odvolací súd žalobcovi podľa § 517

ods. 1, 2 Obč. zák., a podľa nar. vlády SR č. 87/1995 Z.z.

18. Odvolací súd s poukazom na ust. § 388 CSP zmenil aj rozhodnutie prvoinštančného súdu o náhrade
trov konania, keď o týchto rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1 CSP s tým, že žalobcovi voči
žalovanému priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu, nakoľko žalobca

mal v tomto konaní plný úspech.

19. O náhrade trov odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, 2 a § 255 ods. 1
CSP s tým, že žalobcovi voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu, pretože žalobca mal v tomto konaní plný úspech.

20. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).