Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. január 2019

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 44Ek/1026/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118300169
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Hudzík
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6118300169.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekučného konania oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 35 724 803, právne zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
advokátskou kanceláriou, Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO 36 613 843 proti povinnému D. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. I. XXX, o vymoženie 1.780,52 eur s prísl., o návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.

44Ek/1026/2018 zo dňa 19.10.2018 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 44Ek/1026/2018 zo
dňa 19.10.2018 z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. V právnej veci účastníkov tunajší súd uznesením sp. zn. 44Ek/1026/2018 zo dňa 19.10.2018, ktoré
vydal vyšší súdny úradník, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že súd v rámci preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie a
priloženého exekučného titulu medziiným skúmal, či predložené rozhodcovské rozhodnutie označené
ako exekučný titul spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu z hľadiska jeho formy a obsahu v
nadväznosti na § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku. Na základe vyššie uvedeného exekučný
súd dožiadal Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre Arbitráž o predloženie kompletného

rozhodcovského spisu, ktorý nebol súdu doručený, hoci žiadosť riadne prevzal dňa 17.07.2018.
Na základe predchádzajúcich skúsenosti mal súd za to, že rozhodcovský rozsudok bol pripojený k
návrhu na vykonanie exekúcie v PDF formáte, v rámci ktorého advokát JUDr. Tomáš Kušnír vykonal
zaručenúkonverziupôvodneelektronickéhodokumentu,ktorýpodpísalsvojimzaručenýmelektronickým
podpisom aj napriek tomu, že predmetný rozhodcovský rozsudok mu bol zjavne doručený vo forme
pôvodne elektronického dokumentu, ktorý bol autorizovaný rozhodcom. Súd chcel danú domnienku

preskúmať, ale Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž neposkytol súčinnosť.
Zdôraznil, že v zmysle § 40 ods. 1 Spotrebiteľského rozhodcovského zákona sa rozhodcovský
rozsudok vyhotovuje v listinnej podobe, pričom podľa dôvodovej správy k zákonu č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok musí mať vždy listinnú podobu a elektronická podoba
rozhodcovských rozsudkov nebude prípustná, aj keby spĺňala všeobecné požiadavky na písomnú
formu právneho úkonu. Napriek tomu, že vyššie spomenutá dôvodová správa sa viaže k zákonu č.

244/2002 Z. z., súd je názoru, že analogicky vystihuje zámer zákonodarcu aj v prípade výkladu ust. §
40 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z.. Súd je zároveň názoru, že vzhľadom na skutočnosť, že predmetný
rozhodcovský rozsudok bol v rozhodcovskom konaní vydaný ako pôvodne elektronický dokument
autorizovaný rozhodcom, je možné bez ďalších pochybností vyvodiť, že v danej veci bol rozhodcovský
rozsudok vyhotovený v elektronickej podobe a nie v listinnej tak, ako to vyžaduje ust. § 40 ods. 1
Spotrebiteľského rozhodcovského zákona. Z vyššie uvedeného možno nesporne dospieť k záveru, že

predložený rozhodcovský rozsudok nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu (Spotrebiteľského
rozhodcovského zákona) z hľadiska jeho formy a obsahu. Súd zároveň dodal, že pokiaľ sa dodatočnevytvorí rozhodcovský rozsudok do listinnej podoby spolu s osvedčovacou doložkou, takýto exekučný
titul je v rozpore zo zákonom, pretože forma rozhodcovských rozsudkov je striktne stanovená v
Spotrebiteľskom rozhodcovskom zákone a nemožno sa od nej žiadnym spôsobom odchýliť.

3. Súd ďalej konštatoval, že vzhľadom na vyššie uvedené sa rozhodcovský rozsudok musí vždy
vyhotovovať v listinnej podobe, pričom k návrhu na vykonanie exekúcie sa môže pripojiť len ako
elektronický dokument, ktorý vznikol zaručenou konverziou pôvodného dokumentu v listinnej podobe.
V prípade, ak je k návrhu na vykonanie exekúcie pripojený exekučný titul - rozhodcovský rozsudok,

ktorý bol ako pôvodný elektronický dokument autorizovaný rozhodcom, a právny zástupca oprávneného
ho premení do PDF formátu a vykonaná na ňom zaručenú konverziu je tu daný rozpor s §
40 ods. 1 Spotrebiteľského rozhodcovského zákona, ktorý pripúšťa len listinnú formu vyhotovenia
rozhodcovského rozsudku, a teda je tu naplnený dôvod zamietnutia návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku z dôvodu nesplnenia náležitosti
rozhodcovského rozhodnutia podľa osobitného predpisu. Na záver uznesenia uviedol, že napriek

skutočnosti, že chyby a vady, ktoré súd zistil pri vedení rozhodcovského konania nie je možné objektívne
a spravodlivo pričítať oprávnenému, oprávnený s podaním návrhu na vykonanie exekúcie berie na
seba procesné riziko spočívajúce v možnosti neúspechu jeho podania. Na základe vyššie uvedeného
vyšší súdny úradník dospel k záveru, že rozhodcovský rozsudok predložený v tomto exekučnom konaní
nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu (Spotrebiteľského rozhodcovského zákona), preto návrh

oprávneného na vykonanie exekúcie zamietol v celom rozsahu podľa § 53 ods. 3 písm. f) bod 4.
Exekučného poriadku..

4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej
lehote sťažnosť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré nasledovne odôvodnil.

Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 27.06.2018 domáhal od povinného vymoženia
sumy vo výške 1.780,52 eur s prísl. na základe exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž zo dňa 07.08.2017, sp. zn. SRSAspA
01615/17 (ďalej aj „rozhodcovský rozsudok“), ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.12.2017 a
vykonateľnosťdňa22.12.2017.Vzmysleust.§40ods.1zákona„Rozhodcovskýrozsudoksavyhotovuje

v listinnej podobe.“ Právnemu zástupcovi oprávneného bol prostredníctvom Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO 45 744
971 (ďalej aj „rozhodcovský súd“) doručený sporný rozhodcovský rozsudok dňa 31.08.2017, ktorého
prevzatie potvrdil svojim podpisom na preberacom protokole označenom ako „Potvrdenie o doručení
rozhodnutí Stáleho rozhodcovského súdu“. Rozhodcovský rozsudok je v uvedenom preberacom

protokole evidovaný pod poradovým číslom 136.

5. Oprávnený spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil exekučnému súdu rozhodcovský
rozsudok opatrený doložkou zaručenej konverzie z listinnej do elektronickej podoby, pričom
zaručená konverzia bola vykonaná z listinnej podoby dokumentu, ktorý bol oprávnenému doručený

prostredníctvompreberaciehoprotokoluzodňa31.08.2017,takakotopredpokladáust.§38ods.2písm.
c) zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente). V danom prípade oprávnený nemá a ani
nemôže mať z objektívnych dôvodov vedomosť o tom, v akej podobe vedie rozhodcovský súd spisovú
dokumentácie, teda konkrétny rozhodcovský spis, avšak táto skutočnosť nemôže byť v žiadnom prípade

na ťarchu oprávneného vo forme zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie, nakoľko oprávnenému bol
tento rozhodcovský rozsudok doručený v listinnej podobe v súlade s ust. § 40 ods. 1 ZSRK, pričom tento
bol následne zaslaný exekučnému súdu opatrený doložkou zaručenej konverzie.

6. Na záver sťažnosti oprávnený poukázal na príslušné ustanovenie CSP, z ktorých uzavrel, že podanie

sťažnosti má odkladný (suspenzívny) účinok - odkladá sa právoplatnosť uznesenia o zamietnutí návrhu
na vykonanie exekúcie a tiež devolutívny účinok, to znamená, že oprávnenie rozhodnúť o sťažnosti
prechádza na sudcu prvo-inštančného súdu. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 248
CSP je v zmysle prvej vety ust. § 217 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP rozhodujúci stav v
čase jeho vyhlásenia. Ak oprávnený doplní návrh na vykonanie exekúcie o potrebné listiny, uznesenie

o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie nemožno potvrdiť, a to ani v prípade, ak v čase jeho
vydania bolo správne. Nemožno totiž neprihliadnuť na to, že v dôsledku podania sťažnosti oprávneným
a suspenzívneho účinku tohto opravného prostriedku oprávnený môže doplniť návrh na vykonanie
exekúcie o potrebné doklady a až do rozhodnutia súdu prvej inštancie tak splniť podmienky pre pozitívnerozhodnite vo veci. Oprávnený je síce toho názoru, že spolu s návrhom na vykonanie exekúcie zaslal
exekučnému súdu rozhodcovský rozsudok v zákonom požadovanej forme, avšak napriek uvedenému
a najmä z dôvodu prevencie zaslal exekučný titul opätovne spolu s potvrdením o doručení rozhodnutí

rozhodcovského súdu zo dňa 31.08.2017. Oprávnený na základe vyššie uvedeného navrhol, aby
súd prvej inštancie napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, resp. uznesenie zmenil
a vydal poverenie na výkon exekúcie.

7. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany,
koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

8. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,

ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

9. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta

sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca
stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

10 Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom,
ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

11. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

12. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia
pojednávania.

13. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

14. Podľa § 40 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z. z. o rozhodcovskom spotrebiteľskom konaní v platnom
znení (ďalej len zákon) rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej podobe.

15. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.
Vyšší súdny úradník riadnym spôsobom odôvodnil svoje právne závery najmä s poukazom na dôvodovú

správu k § 40 ods. 1 zákona, s ktorou sa exekučný súd plne stotožňuje.

16. Exekučný súd konštatuje, že oprávnený podal sťažnosť opierajúc sa o dva právne závery. Po prvé
poukázal na to, že oprávnenému bol doručený exekučný titul v listinnej podobe, z ktorej bola vykonaná
zaručená konverzia dokumentu a teda bola dodržaná forma exekučného titulu. Druhý právny záver

oprávneného spočíval v tom, že nemá vedomosť o tom, v akej podobe rozhodcovský súd viedol spisovú
dokumentáciu rozhodcovského konania a preto nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu oprávneného
vo forme zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie. Exekučný súd podáva v nižšie uvedenej časti
odôvodnenia svoje stanovisko k obidvom námietkam sťažovateľa.

17. Exekučný súd nemyslí, že obligatórna listinná forma rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku
je dodržaná ak sa rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok transformuje - vytlačí a ako listina doručí
účastníkom rozhodcovského konania, so zreteľom na zmysel § 40 ods. 1 zákona. Exekučný súd
nesúhlasí s redukciou zmyslu stanovenia obligatórnej listinnej podoby rozhodcovského spotrebiteľského
rozsudku iba so zreteľom na doručovanie a to z dvoch vážnych dôvodov. Prvým dôvodom je

tá skutočnosť, že každý individuálny právny akt (teda i rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok) je
intelektúalno-vôľovým prejavom osoby, ktorá má kompetenciu ho vyniesť. Intelektuálny aspekt sa
prejavuje v skutkových a právnych záveroch právneho aktu, vôľový aspekt sa prejavuje v tom, že
ho osoba podpisuje (u elektronických dokumentoch elektronickým podpisom, u listinných dokumentovfyzickým podpisom) a teda potvrdzuje, že to čo je v právnom akte uvedené, korešponduje s jeho
vôľou. Premietnutím uvedeného na rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok, ktorý musí mať listinnú
podobu, možno skonštatovať, že na rozhodcovskom spotrebiteľskom rozsudku v listinnej podobe musí

byť uvedené meno rozhodcu a jeho fyzický podpis. Iba cez takýto podpis možno potvrdiť vydanie
rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku podobne ako cez podpis na súdnej doručenke možno
potvrdiť prevzatie určitého rozhodnutia či právneho úkonu. Zoskenovanie podpisu a celkové elektronické
uloženie rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku znemožňuje overenie pravosti, či správnosti listiny
grafologickým dôkazom podpisu vystaviteľa, čo stavia účastníkov objektívne do dôkaznej núdze, čo

určite nebolo zmyslom § 40 ods. 1 zákona. Podobnú povinnosť listinnej podoby rozhodcovského
rozsudku zákonodarca uložil i nespotrebiteľským rozhodcovský súdom v zmysle paragrafu 34 ods. 1
zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v platnom znení. Tu exekučný súd chce poukázať na
druhý podstatný dôvod, prečo rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok musí objektívne (nie po vytlačení)
existovať v listinnej podobe. Nemožno totiž opomenúť fakt, že vydaním meritórneho rozhodcovského
spotrebiteľského rozsudku sa neposkytuje iba právna ochrana, ale rozhodcovský spotrebiteľský

rozsudok je tiež dôkazom. Zákonodarca stanovil, že tento dôkaz bude listinný so všetkými vlastnosťami
aký má mať listinný dôkaz a teda, že bude možné objektívne overiť si jeho pravosť a správnosť. Aby
toto bolo objektívne možné, musí existovať referenčný bod podľa ktorého relevantné skutočností z listiny
bude možné overiť. Týmto referenčným bodom je aspoň jedno listinné vyhotovenie rozhodcovského
spotrebiteľského rozsudku s fyzickým podpisom rozhodcu, ktorý má k dispozícií príslušný rozhodcovský

súd. Je neprijateľné, aby si rozhodcovský spotrebiteľský súd myslel, že jeho pôsobnosť končí vydaním
rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku. Prevzatím zodpovednosti rozhodovať rozhodcovské
spotrebiteľské spory a vydávať rozhodcovské spotrebiteľské rozsudky rozhodcovský spotrebiteľský súd
imanentným spôsobom prevzal i zodpovednosť uschovávať originál rozhodcovského spotrebiteľského
rozsudku, o to viac ak jedným z účastníkov konania je spotrebiteľ. Nemožno vylúčiť, že buď v exekučnom

konaní (ako je to v tomto prípade), resp. v konaní o zrušenie rozhodcovského spotrebiteľského
rozsudku bude nastolená otázka pravosti či správnosti rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku
a bude potrebné vykonať dokazovanie listinnou v zmysle 205 CSP. Bude to potrebné najmä vtedy,
ak účastníci disponujú rozhodcovským spotrebiteľským rozsudkom s rozdielnym obsahom. Vyšetrenie
(dôkaz listinnou) toho, ktorý z nich je pravý a správny, nebude objektívne možné na základe vytlačeného

rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku so zoskenovaným podpisom rozhodcu, ako bolo naznačené
vyššie a ani za situácie keď rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok existuje ako elektronický dokument.
Z tohto vyplýva, že rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok nemôže výlučne existovať ako elektronický
dokument so zaručeným elektronickým podpisom rozhodcu.

18. Z vyššie uvedených záverov preto exekučný súd uzatvára, že § 40 ods. 1 zákona je dodržaný iba
vtedy, ak pôvodca rozhodcovského spotrebiteľského rozsudku disponuje aspoň jedným vyhotovením
rozsudku v listinnej podobe s fyzickým podpisom rozhodcu. Exekučný súd nevylučuje, aby rozhodcovský
súd disponoval rozhodcovský rozsudkom v elektronickej podobe dokonca ako elektronický dokument
so zaručeným elektronickým podpisom rozhodcu, ale musí popri tom z vyššie uvedených dôvodov

disponovať i vyhotovením rozsudku v listinnej podobe s fyzickým podpisom rozhodcu. Preto neobstojí
námietka sťažovateľa, ktorú uviedol v sťažnosti, že mu bol doručený rozhodcovský spotrebiteľský
rozsudok v listinnej podobe a v sťažnosti doložil potvrdenie o jeho prevzatí a ani opätovné doručenie
exekučného titulu. Ako vyplýva z napadnutého uznesenia v predmetnej veci Stály rozhodcovsky
súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž bol požiadaný o riadny listinný rozhodcovský spotrebiteľský

rozsudok. Tento nebol zo strany rozhodcovského súdu predložený, čo v prípade jeho existencie by
nemohol byť objektívny problém. Preto správne vyšší súdny úradník skonštatoval, že tento riadny
listinný rozhodcovský spotrebiteľský rozsudok ani neexistuje. Uvedenú skutočnosť potvrdil i sám
Stály rozhodcovsky súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž. V prípise adresovanému tunajšiemu
súdu zo dňa 31.08.2018 vo veci vedenej pod sp. zn. 44Ek/1235/2018 totiž sám uviedol, že takým

listinným rozhodcovským spotrebiteľským rozsudkom nedisponuje a taktiež uviedol, „že má za to, že
existencia rozhodcovského rozhodnutia v elektronickej podobe (rozhodcovský rozsudok so zaručeným
elektronickým podpisom rozhodcu) nie je v rozpore s § 40 ods. 1 zákona a nie je sám osebe
dôvodom pre zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie. Stály rozhodcovský súd prípadným
vyhotovením rozhodcovského rozhodnutia aj v elektronickej podobe ako aj vedením rozhodcovského

spisu v elektronickej podobe sledoval zvýšenie efektívnosti a hospodárnosti rozhodcovského konania.“
Súdu je z úradnej činnosti známe, že Stály rozhodcovsky súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž dokonca
v niektorých konaniach uviedol (napr. v prípise zo dňa 29.11.2018 v konaní sp. zn. 52Ek/993/2018),
„že Stály rozhodcovský súd AspA v súlade s internými predpismi rovnako vedie listiny preukazujúcedoručovanie alebo doručenie (obálky, doručenky, preberacie protokoly) súdnych písomností pre účely
archivácie v elektronickej podobe.“ Exekučný súd sa nemôže stotožniť so záverom, že kvôli zvýšeniu
efektívnosti uchovania dokumentov rozhodcovského spotrebiteľského konania budú poškodzované

práva a oprávnené záujmy účastníkov konania.

19. Ohľadne druhej námietky sťažovateľa spočívajúcej v tom, že nemá vedomosť v akej podobe
rozhodcovský súd viedol spisovú dokumentáciu a preto nemôže byť táto skutočnosť na ťarchu
oprávneného vo forme zamietnutia návrhu na vykonanie exekúcie, exekučný súd musí skonštatovať,

že v rámci exekúcie tak ako aj v rámci každého civilného procesu procesná zodpovednosť v podobe
negatívneho meritórneho rozhodnutia za akúkoľvek jeho nečinnosť vady a nedostatky jeho úkonov,
môže postihnúť len samotného účastníka konania a nie tretie osoby (napr. nie rozhodcovský súd). V
rámci exekučného konania je to oprávnený, ktorý nesie objektívnu zodpovednosť za to, že exekučný titul
je počas celej exekúcie spôsobilým titulom. Túto zodpovednosť nemožno v rámci exekúcie preniesť na
niekoho iného. Ak teda exekučný súd zistí, že exekučný titul nie je v čase začatia exekúcie spôsobilým,

návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak uvedenú skutočnosť zistí počas exekúcie, exekučný súd
exekúciu zastaví.

20. Zhrnutím vyššie uvedených právnych záverov exekučný súd musí uzavrieť, že vyšší súdny úradník
správneskonštatoval,žerozhodcovskýrozsudokStálehorozhodcovskéhosúduzriadenéhopriAsociácii

pre arbitráž zo dňa 07.08.2017, sp. zn. SRSAspA 01615/17 neexistuje v predpísanej forme, nemá v
zmysle paragrafu 53 ods. 3 písm. f) bod 4 Exekučného poriadku formálnu náležitosť a teda správne
návrh na vykonanie exekúcie zamietol. Z týchto dôvodov súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 44Ek/1026/2018 zo dňa 19.10.2018 zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.