Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2013

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 19C/107/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4109212336
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Halajová
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2013:4109212336.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Adrianou Halajovou v právnej veci navrhovateľa: Z. B., bytom X., K.
č.X proti odporcovi: E. B., bytom E. XX/XXX, XXX XX Y., právne zastúpený: E.. H. V., advokátom so
sídlom v X., Y. XX o vydanie bezdôvodného obohatenia takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.743,40 eur spolu s 8,5% úrokom z
omeškania ročne od 1.1.2009 do zaplatenia a sumu 1.533,83 eur spolu s 9% úrokom z omeškania

ročne od 14.5.2009 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Vo zvyšnej časti úroku z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 3.743,40 eur za obdobie od 25.3.2008
do 31.12.2008 a v časti úroku z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1.533,83 eur za obdobie od
1.1.2009 do 13.5.2009 súd návrh z a m i e t a .
V časti o zaplatenie sumy 378,99 za obdobie od 15.2.2008 do 24.3.2008 súd konanie z a s t a v u j e.
V zastavujúcej časti žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
Navrhovateľ j e p o v i n n ý doplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 110,71 eur na účet Okresného

súdu Nitra v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 29.5.2009 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie
sumy 3.808,88 eur istiny titulom vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie nehnuteľnosti za
obdobie od 15.2.2008 do 13.5.2009 spolu s úrokom z omeškania, ako aj k náhrade trov konania.
Po otvorení pojednávanie navrhovateľ zobral návrh späť v časti sumy 378,99 eur za obdobie od

15.2.2008 do 24.3.2008 a v tejto časti právny zástupca odporcu so späťvzatím návrhu súhlasil.
Po vypracovaní znaleckého posudku vo veci, navrhovateľ upravil petit návrhu a žiadal, aby súd zaviazal
odporcu za obdobie od 25.3.2008 do 31.12.2008 na zaplatenie sumy 3.743,40 eur spolu s 8,5% úrokom
z omeškania ročne od 25.3.2008 do zaplatenia a za obdobie od 1.1.2009 do 13.5.2009 na zaplatenie
sumy 1.533,83 eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 1.1.2009 do zaplatenia, ako aj k náhrade
trov konania. Takto navrhnutú zmenu petitu návrhu súd uznesením pripustil.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že v dedičskom konaní po matke, ktoré prebehlo pod D XXXX/
XX spolu s ďalšími tromi bratmi nadobudol nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v kat. úz. O., čo
je rodinný dom, súpisné číslo XX, na parc. č. XX/X, ako aj priľahlé pozemky. Každý zdedili 1 tinu.
Notárskou zápisnicou kúpil 2/4 tiny od bratov A.. Y. B. a Y. B., pričom každému vyplatil 385.000,-Sk
za ich podiel a právne účinky vkladu nastali dňa XX.X.XXXX, kedy sa stal podielovým spoluvlastníkom
predmetných nehnuteľností v podiele 3 tiny. Snažil sa dohodnúť aj s najstarším bratom E. B. - otcom

odporcu na odkúpení aj jeho 1 tiny. Najstarší brat to však nechcel predať, zrejme mal v pláne umožniť
tam bývať svojmu synovi - odporcovi. Preto bol nútený obrátiť sa s návrhom na súd a požiadať o
zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktoré konanie prebehlo pod sp. zn. 9C XX/XXXXa rozsudkom zo dňa X.X.XXXX, ktorý nadobudol v merite veci právoplatnosť dňa XX.X.XXXX, bolo
zrušené podielové spoluvlastníctvo, bol určený za výlučného vlastníka nehnuteľností s povinnosťou
vyplatiť podielového spoluvlastníka - odporcu, ktorému jeho otec E. B. medzitým daroval svoj podiel

1 tinu, a ktorú povinnosť vyplatenia si voči odporcovi splnil. Tiež bolo zriadené právo doživotného
bývania pre brata E. B.- otca odporcu, čo bolo podľa neho len zo zlomyseľnosti. Odporca predmetnú
nehnuteľnosť užíval celú a vydanie bezdôvodného obohatenia žaluje do 13.5.2009, kedy odporca
nehnuteľnosť uvoľnil. Žalovanú sumu si vypočítal tak, že výšku obvyklého nájomného stanovenú
znalcomprepočítalnajemupatriace3 tiny. Pokúšalsasodporcommimosúdnedohodnúť,nedásasním

komunikovať. Dostať sa do predmetnej nehnuteľnosti mu nebolo umožnené a nie je pravdivé tvrdenie
odporcu, že by užíval nehnuteľnosť len v rozsahu jeho podielu 1 tiny. Kým matka v dome bývala, dom bol
v poriadku, on sa o mamu staral. Keď bola chorá a začala sa pomočovať predné izby uzatvoril, aby tam
nechodila, dom bol ňou trvale a riadne obývaný, jeho stav zodpovedal jeho veku, nábytok bol zachovalý,
teraz to tam vyzerá ako na Luníku 9. Žiadny starý dom po rodičoch nedostal, ale ho riadne kúpil od
bývalých majiteľov. Odporca mu bránil chodiť do domu a užívať 3 tiny a z fotiek vidieť, že užívanie domu

s odporcom by bolo nemožné. Odporca mohol užívať bezplatne dom len do roku 2004, teda 2 roky po
smrti matky a to na základe dohody bratov, pretože jeho otec ich mal ostatných súrodencov do 2 rokov
po smrti matky vyplatiť, toto sa však nestalo. On bol v dome niekoľkokrát, marhule si bol obrať len prvé
dva roky po smrti matky, keď boli vzťahy ešte dobré. Viackrát otca odporcu vyzýval, aby ich už vyplatil
a aby sa vzťahy dali do poriadku. Do domu sme sa snažili dostať za asistencie polície, odporca im ale

neotvoril, chcel vtedy zdokumentovať, ako je dom zdevastovaný. Nakoniec bolo treba vylomiť dvere.
Bez súhlasu spoluvlastníkov sa prihlásil odporca na trvalý pobyt. Nie je pravdou, že odporca užíval len
kuchyňu, kúpeľňu a spálňu, pretože do spálne je vstup cez obývačku, preto musel užívať aj obývačku. V
minulosti žili v spoločnej domácnosti s rodičmi, pomáhali všetci, brat E.f bol starší, preto možno pomáhal
viac. Odporca mohol užívať predmetný dom bezodplatne len do roku 2004, kedy ich mal brat Jozef z

domu vyplatiť. Potom si myslel, že odporca, ktorý v dome býval, bude mať záujem sa s nimi nejako
dohodnúť, k tomuto sa však nemal. On nemohol dom užívať spolu s odporcom, nemal kľúče od domu,
ani od brány. S pánom V. mal uzatvorenú nájomnú zmluvu na pozemky v extraviláne.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že medzi navrhovateľom a odporcom bola uzatvorená

ústna dohoda o tom, že odporca môže užívať 1 tinu predmetnej nehnuteľnosti a rovnako aj zvyšnú
časť predmetnej nehnuteľnosti a to bezplatne, potvrdiť to môže otec odporcu ako aj E. H., obyvateľ
rovnakej obce, ktorý odporcovi pomáhal a zúčastňoval sa každodenného života a čestné vyhlásenia
svedkov P., G., Y. a B., ktorí sa vedia vyjadriť ku skutočnostiam spolužitia navrhovateľa, odporcu, ako aj
k dohode o spôsobe užívania nehnuteľnosti. Samotný navrhovateľ žiadal odporcu, aby v dome býval a

užíval ho, pretože pokiaľ by dom nebol vykurovaný, chátral by. Odporca užíval len svoju 1 tinu a to jednu
miestnosť, kuchyňu a kúpeľňu, tak ako to konštatoval aj súd v konaní XC/XX/XXXX a ako to vyplýva
aj z predloženého náčrtu. Pozemky neboli odporcom vôbec užívané. Pokiaľ by súd dospel k záveru,
že návrh je podaný dôvodne, z hľadiska právneho je potrebné vychádzať odo dňa kedy bolo vlastnícke
právo navrhovateľa zavkladované, zotrvávajú na doterajších prednesoch a majú za to, že odporca mal

s navrhovateľom dohodu, podľa ktorej mohol nehnuteľnosti navrhovateľa užívať bezplatne.

Odporca na pojednávaní uviedol, že začal užívať predmetnú nehnuteľnosť po smrti babky v roku
2002. Bolo to za súhlasu všetkých strýkov a jeho otca. Užíval v tom čase aj pozemky, strýkovia tam
chodili, brali si úrodu. Dohoda bola taká, že mohol užívať celú nehnuteľnosť. Staral sa o dom, dal ho

do poriadku, mal malé dieťa, preto vlastne spávali len v jednej izbe. Navrhovateľ dostal od rodičov
dolný dom, strýkovi Y. rodičia dom pomohli postaviť, staval mu ho jeho otec od základov hore a strýka
Y. chceli vyplatiť. Postupne sa vzťahy medzi navrhovateľom a ním zhoršili, stalo sa, že navrhovateľ si
napríklad prišiel pre bandasky, bránu mal kvôli malému dieťaťa zamknutú, do vnútra sa nedostal, preto
mu bandasky len podal. Dvakrát prišiel s policajtmi, čo bolo zlé na ich psychiku. Navrhovateľ tam bol

od roku 2002 asi šesťkrát , chodil si po nejaké veci, ktoré tam mal, bol si obrať marhule a podobne.
Keď nadobudlo právoplatnosť súdne rozhodnutie, v máji 2009 sa vysťahoval. Mali s navrhovateľom
dohodu, že navrhovateľovi nemusí nič platiť za to, že tam bude bývať, bolo to na neurčitú dobu, pričom
on navrhovateľovi nebránil chodiť do nehnuteľnosti, keď chcel prísť mohol. Od roku 2008 je riadne
zamestnaný vo firme O. Slovakia, s.r.o., J. park, G. P.. Dovtedy pracoval ako samostatne hospodáriaci

roľník. Táto pôda, ktorá je zapísaná na LV č XXXX bola naposledy osiata pšenicou asi v roku 2007.
Po zbere pšenice bola pooraná, viac ju neosieval, ležala úhorom. Ako samostatne hospodáriaci roľník
mal aj mechanizmy. V roku 2008 a 2009 na tejto pôde bola len zelina, ležalo to úhorom. Navrhovateľ
sa mohol dostať na predmetné pozemky buď zozadu, alebo zboku, bolo to otvorené priestranstvo. Onzamykal bráničku ktorá bola spredu kvôli bezpečnosti detí. Zozadu je poľná prístupová cesta na tieto
pozemky.

Svedok E. B. - otec odporcu na pojednávaní uviedol, že o počas stavby domu okolo roku 1958 sa učil za
murára, do školy chodil necelé 3 roky, keď začal robiť, celú výplatu odovzdával rodičom. V roku 1967
sa oženil, vo februári 1968 sa mu narodil odporca a s manželkou, s dieťaťom a s otcom bývali v starom
rodičovskom dome. Dom sa staval od roku 1959 a zo svojho príjmu prispieval na stavebný materiál, napr.
vroku1961zaplatilcelýkrovatiežsapodieľalnastavebnýchprácachspolusosvojimikamarátmi.Matka

bola ku koncu života chorá, pomočovala sa, v dome bol zápach, po smrti matky dom zdedili 4 bratia
rovnakým dielom. Myslel si vtedy, že bratia mu chcú dať dom zadarmo, lebo bratovi Y. postavil zadarmo
dom, odpracoval u neho 158 dní, nenárokoval si ani na cestovné a čo sa navrhovateľa týka, v dedičskom
konaní po otcovi sa zriekol v jeho prospech svojho podielu vo vinohrade, hoci štepy do vinohradu
kupoval on a navrhovateľ si bral úrodu, ktorú speňažoval ešte za života otca. Dvaja bratia rozhodli potom
svoje podiely predať navrhovateľovi, jeho navrhovateľ neoslovil, aby mu svoj podiel predal, preto sa po

smrti matky do domu nasťahoval odporca - jeho syn. Bolo to za súhlasu všetkých bratov, pretože nič
nepovedali. Navrhovateľ sa vyjadril v tom zmysle, že keď to dá odporca do poriadku môže tam bývať.
Ďalší dvaja bratia nemali záujem tam bývať. Odporca užíval kuchyňu, jednu izbu, časť obývačky kúpeľňu
a kotolňu. V dome sú ešte dve izby, ktoré neobýval, v týchto boli pavučiny. Navrhovateľ mohol do
domu chodiť kedy chcel. Kľúče od brány nemal, stačilo keď na bránu zabúchal, odporca by mu otvoril.

Naposledytambol13.5.2009,začiatkommájavyzvalodporcu,abysazdomuvypratal, keďchcel,mohol
svoj podiel v dome užívať. Navrhovateľ najskôr odporcovi umožnil v dome bývať, vyhovovalo mu, že
sa o dom postará a potom ho z domu vyháňal. V podzemnom podlaží je garáž, kuchyňa, kotolňa a dva
sklady, z týchto priestorov odporca užíval len kotolňu, lebo tú užívať musel a v nadzemnom podlaží sú
4 izby, špajza, kuchyňa, kúpeľňa a chodba. Pričom z týchto priestorov odporca užíval kuchyňu, chodbu,

kúpeľňu a cez izbu č. 2 na náčrte len prešiel do izby č. 1.

Svedok E. H. na pojednávaní uviedol, že odporcu pozná z bývalej roboty, asi od roku 1988. Navrhovateľa
spoznal cez odporcu, keď sa odporca nasťahoval do domu po svojej babke, bolo to na jar, ale nepamätá
si v ktorom roku. Bol pri tom, keď navrhovateľ odporcovi hovoril, že tam môže bývať, že dom aspoň

nebude chátrať. Odporca okrem dvoch zadných izieb obýval celý dom, kuchyňu, kúpeľňu, záchod a
izbu a jedna izba bola priechodná, cez ktorú iba prechádzal. Užíval tiež kotolňu. On tam chodil niekedy
každý deň, niekedy raz za týždeň. Odporca v dome býval niekoľko rokov, užíval aj záhradu pri dome.
Pomáhal mu obrábať záhradu pri dome aj za domom. Niekoľkokrát tam videl aj navrhovateľa, väčšinou
to bolo v sobotu, tak raz za mesiac, keď prišiel za odporcom sa porozprávať. Navrhovateľ pred ním

nikdy nevyzýval odporcu, aby sa z domu vysťahoval, alebo, aby niečo platil. Keď tam bol on, navrhovateľ
si zo záhrady nič nezobral. On sa s odporcom nikdy nerozprával o tom, dokedy môže v dome bývať.
Odporca v dome nič neprerábal, len maľoval steny, opravil omietku v pivnici, vybrúsil parkety na podlahe
a dezinfikoval podlahu, umýval okná. Po smrti starej matky odporcu nebolo možné sa do domu hneď
nasťahovať,pretožebolotrebavymaľovaťstenyavyčistiťpodlahy,vdomebolnejakýzápach.Parketysa

brúsili, betónová podlaha sa dezinfikovala. V kúpeľni zasekali elektrický kábel do steny, stenu vyspravili
a vymaľovali.

Svedok Y. B., brat navrhovateľa a strýko odporcu na pojednávaní uviedol, že
najskôr všetci štyria bratia po smrti otca zdedili 1/8-inu, následne po smrti matky 1/8-inu, teda po smrti

matky boli všetci štyria bratia podielovými spoluvlastníkmi 1/4 - iny z rodičovského domu. Po smrti matky
bol dom v slušnom stave, keď odchádzali z dedičského pojednávania po matke, brat E. chcel, aby
dom napísali na neho a že ich ostatných bratov do dvoch rokov vyplatí, na to mu on povedal, aby
sa dom napísal na neho a on bratov vyplatí do jedného roka. Keď matka v roku 1998 ochorela, brat
Jozef o ňu neprejavoval záujem odignoroval ju, on jej chodil dávať cez týždeň lieky a jedlo a keď s

ňou bolo veľmi zle, tak volal bratovi Y., alebo navrhovateľovi. Rodinný dom po smrti matky bol obývania
schopný. V určitom období, nepamätá si kedy, sa brat E. vyhrážal, že dom vyhodí do vzduchu, preto
bol dom odpojený od plynu. Po smrti matky sa do domu nasťahoval odporca. Brat E. chodieval za
odporcom, on spočiatku chodil do záhrady pozbierať orechy, brána bola otvorená. Keďže ale odporca
v dome býval, im neumožňoval dom užívať a nič im za to neplatil. Podľa neho to nebolo voči nim,

podielovým spoluvlastníkom domu slušné, preto ho požiadal, aby si to nejako vysporiadal, aby dom
odkúpil, aby ich vyplatil, alebo, aby si s nimi spravil nájomnú zmluvu. On bol pred tým onkologický
pacient, napriek tomu ho brat E. v roku 2005 fyzicky napadol, s tým, aby dal jeho synovi pokoj. On vtedy
rezignoval, pretože sa mu vyhrážal. Následne svoju 1 tinu predal navrhovateľovi, ktorý ho z nej riadnevyplatil. Či mal navrhovateľ s odporcom nejakú dohodu, k tomuto sa nevie vyjadriť. Či mu platil nájomné
nevie, skôr nie, ako áno. Po tom, čo ho brat E. napadol už nechodil do rodičovského domu, všetko bolo
pozamykané, nemal kľúče od brány, ani od domu. Nemal prístup k ničomu, hoci bol vlastníkom 1 tiny a

nakoniec sa bál do domu aj chodiť. Keď išiel okolo domu videl odporcu raz v jednej izbe, raz v druhej
izbe a v kuchyni. Boli to miestnosti obývačka, kuchyňa a spálňa. Keď boli v dome za asistencie polície
po jeho napadnutí, tak v kotolni mal odporca zložené farby, krabice ako od farby a v prednej pivničnej
miestnosti mal zložené zemiaky. A v druhej pivničnej miestnosti mal zložené ako keby plastové nádoby
naložené jablkami. Matka v čase, keď už nevedela chodiť, bývala v kuchyni, v garáži bolo odstavené

auto navrhovateľa, ktoré bolo zapratané, preto ho ani nebolo možné z garáže vybrať. Na dvore mal
on odstavený traktor, a tiež tam bola odstavená fiatka navrhovateľa, ktorá je tam aj teraz. On trval na
tom, že chce byť vyplatený z trhovej ceny, konkrétna suma ale dohodnutá nebola. On nemal možnosť
uvedený rodičovský dom užívať, keby takú možnosť mal, tak ju využije, bol by si tam niečo uskladnil.
Sám má rodinný dom, nesúhlasil s tým, aby sa tam po smrti matky nasťahoval odporca, bol v tom čase
chorý, tejto situácii sa len prispôsobil. Všetci bratia písali bratovi E. doporučené listy, chceli, aby ich z

domu vyplatil, tieto listy brat E. neprevzal.

SvedokY.B.,bratnavrhovateľaastrýkoodporcunapojednávaníuviedol,že posmrtimatkyzdedilivšetci
štyria bratia po 1 tine. Brat E. mal záujem dom odkúpiť pre seba - pre odporcu, s tým, že ich do dvoch
rokov vyplatí v cene, ktorá bude o dva roky aktuálna a zrejme si myslel, že ceny nehnuteľností budú

klesať.Zatýchtopodmienok súhlasili,abysaodporcanasťahovaldodomu,neplatilimničačakali,žeich
jeho otec do 2 rokov vyplatí. Keď uplynuli 2 roky, zišli sa v dome všetci štyria bratia, dom bol v hroznom
stave, odporca ich usadil v obývačke, ktorá bola zároveň priechodnou izbou, izba vyzerala strašne.
Nemal si ani kde sadnúť, lebo stoličky vyzerali ako pošpinené, nábytok bol od jeho detí pokreslený.
Pritom keď sa odporca do domu nasťahoval po smrti matky, dom vyzeral úplne inak, keď bola mama

chorá, dve predné izby do ulice boli zamknuté, zariadené, obývala len kuchyňu. Odporca užíval celý
dom, bolo to jasné na prvý pohľad. Nie je pravdou, že užíval len 1 tinu ako tvrdí, v zadných izbách až
neskôr nahodil radiátory, vyzeralo to, že tam dorábal plantu, navláčil do domu osivo, pšenicu, jačmeň,
váhy a podobne. V kotolni boli chemikálie, pesticídy na záhradu. Pri plynovom kotly mal zemiaky, v
prvých dvoch pivničných miestnostiach mal veci súvisiace s technikou, takže obýval aj všetky pivničné

miestnosti.Nadvoresidokoncavytvorilďalšísklad-železnúbúdu,vktorejmaluskladnenévrecia,behali
tam potkany a myši. V dome sa po dvoch rokoch zišli preto, aby sa dohodli, kedy ich vyplatí brat E..
Začal ho napádať, že čo chce, že on na dom nemá nárok. Pýtali si od neho peniaze, začal sa vyhrážať,
že dom vyhodí do luftu. Nechcel ich z domu vyplatiť, vymenil zámky na bráne aj na dome. Odvtedy už do
domu a na dvor prístup nemal. Keď búchal na bránu a boli doma, urobil sa, že nie sú. Odporca dokonca

vyklčoval vinicu, lebo sa už pripravoval, že to bude jeho. Po dvoch rokoch, čo tam odporca býval, nie
že sa o to staral, ale dom zničil. Odporcu aj brata E. vyzývali listami, aby ich vyplatil, alebo začal platiť
nájomné, listy sa im však nepodarilo doručiť. Keď tam boli za asistencie polície a pýtali sa odporcu,
kedy ich vyplatí a keď ich nevyplatí, aby sa vysťahoval, vtedy sa tváril, že čo od neho chcú. Následne
sa on dohodol s navrhovateľom, že mu 1/4-inu odpredá. Brat Jozef sa o mamu nestaral, kým ešte bola

relatívne zdravá, chodil ju vyžierať, vypil mame víno a keď už bola veľmi chorá, odignoroval ju, starali sa
o ňu iba ostatní traja bratia. Matku kúpal a sprchoval spolu s bratmi, zničil si pri tom aj chrbticu, brat E. ju
nikdy neumýval. Jedná sa o podpivničený dom a skoro hektárové humno, preto suma 150.000,-Sk pre
každého, ktorú im chcel brat E. vyplatiť, by bola na posmech. On výstavbu domu nefinancoval, ale nie
je pravdou, že by brat E. finančne prispieval na stavbu domu. Pomáhal pri prácach, musí však povedať,

že rodičia mu kúpili motorku aj auto, ktoré boli písané na neho. On sa prvýkrát zamestnal v roku 1969,
dovtedy pracoval len brigádnicky cez prázdniny a všetky peniaze dával rodičom. V roku 1967 brat E.
dvakrát vymuroval priečku, ktorá dvakrát padla, taký bol on odborník.

Svedok G. B. brat odporcu na pojednávaní uviedol, že býva v Y., do roku 2005 chodieval aj do O.,

hospodáril na pôde, ktorú v O. mali strýkovia, brat, pretože takmer všetci rodinní príslušníci mu dali v
O. pôdu, aby na nej hospodáril, keďže sami o ňu nemali záujem. Mal uzatvorenú nájomnú zmluvu s Z.
B., Y. B. a Y. Zvalom, ktorú k 30.9.2005 vypovedal. Odporca začal v babkinom dome bývať asi 1,5 roka
po jej smrti, keď sa to tam dalo trochu do poriadku. Býval tam asi do roku 2009, užíval len lukratívnu
prednú časť domu a kuchyňu a kúpeľňu, priľahlé pozemky k domu neužíval, bolo to zarastené, nestaral

sa o to. V čase keď tam odporca býval, on tam bol dvakrát. Pred tým mu zatelefonoval, pretože brána
bola zatvorená kvôli deťom. Zozadu za pozemkom sú dve prístupové cesty, teda sa tam dalo dostať
aj cez ne. Pred tým odporcovi poľnohospodárske stroje požičiaval, v minulosti brat obrábal inú pôdu,
nie túto, ktorá bola pri babkinom dome. Bratovi požičiaval poľnohospodárske stroje asi do roku 2005.Požičiaval ich však ďalej, o pôdu sa nestaral. Nevie o tom, že by brat pri babkinom dome niečo sadil,
bola tam len burina. Podľa neho táto pôda pri babkinom dome bola prenajatá po roku 2005 pánovi V.,
ktorý ju však v skutočnosti neužíval, ale užíval inú pôdu. Po smrti babky bolo treba dať dom do poriadku,

odporca následne užíval predné miestnosti, kuchyňu, chodbou iba prechádzal, užíval tiež kúpeľňu. V
zadných miestnostiach bol zložený nábytok strýka Y.. V rokoch 2008 a 2009 bola na pozemku liazka,
ktorá patrila odporcovi, v garáži bola fiatka, ktorá tam bola odparkovaná nepojazdná 30 rokov a bordel.
Druhá nepojazdná fiatka bola na dvore, obe patrili navrhovateľovi. Odporca užíval dve predné izby, k
tomu kuchyňu, kúpeľňu, kotolňu a chodbu a dve izby v dome, ktoré boli vzadu neužíval. Podzemné

podlažie odporca neužíval.

Svedok V. V. na pojednávaní uviedol, že ako roľník si pomáhal s bratom odporcu G., neskôr aj s
odporcom. Odporca si od neho požičiaval mechanizmy, ktorými obrábal asi 25 ha pôdy. V O. odporca
obrábal pôdu v časti Dielce, o výmere asi 10 ha a obrábal aj pôdu pri rodičovskom dome navrhovateľa,
mával tam zasadené zemiaky. Pôdu pri tomto dome obrábal v minulosti asi až do roku 2007 alebo 2008

každý rok. Popri tejto nehnuteľnosti vedie poľná cesta, ktorou on chodil a odporcu videl pravidelne
každý rok humno pri dome obrábať, navrhovateľa nikdy. Je pravdou, že s navrhovateľom má uzatvorenú
nájomnú zmluvu, má prenajatých asi 2,5 ha pozemkov, ktoré sa nachádzajú v extraviláne, mimo
zastavaného územia obce, je to výlučne orná pôda a nenachádza sa ani v blízkosti rodičovského domu
navrhovateľa. Odporca býval v dome svojej babky ešte za života babky a celkovo tam býval asi 7,8

rokov, aj so ženou aj s deťmi. Bol ho navštíviť, myslí si, že po smrti babky užíval celý rodinný dom, ale
s presnosťou to povedať nevie. V suteréne mal sklad, mal tam uskladnené asi obilie. Dvor užíval ako
hospodár, mal tam odstavené stroje, traktor, Liaz-ku, zariadenia slúžiace na poľnohospodársku výrobu
- sejačku a podobne. Čo sa týka prebytočných vecí, s ktorými odporca robil - staré vrecia, plachty a
podobne, tieto mal uložené v oceľovej búde na dvore rodinného domu. Jemu parcela pri rodičovskom

dome navrhovateľa nevyhovovala, lebo je úzka, tak to začal užívať sused E. B., bolo to asi pred 3 rokmi,
alebo možno pred 2 rokmi. Túto pôdu najskôr obhospodaroval brat odporcu G. a keď začal G. podnikať s
náhradnými dielmi, pôdu začal obrábať odporca, bolo to asi pred 8 rokmi, jednalo o pôdu pri rodičovskom
dome navrhovateľa, ktorú odporca užíval ešte asi 3 - 4 roky dozadu.

Svedkyňa Y. B., matka odporcu na pojednávaní uviedla, že odporca sa do domu nasťahoval spolu
so svojou rodinou, teda so ženou a s deťmi. Potom Y., Y. a navrhovateľ poslali preč, pričom sami
navrhovali, aby odporca v dome býval, aby dom nechátral. Odporcovi chodila mu strážiť deti, aj tam
niekedy prespala. Bolo to asi v období rokov 2006 až 2009. Keď tam prespala, spala v kuchyni, kde
aj varila a strážila deti. Syn so ženou a s deťmi spali v druhej izbe, celkovo na nadzemnom podlaží

využívali kuchyňu, spálňu, špajzu, chodbu a WC. Ostatné miestnosti neužívali, boli v nich zložené rôzne
nábytky, semená, jadrá, patrilo to navrhovateľovi a jeho bratom. Na podzemnom podlaží sú 4 miestnosti
aj s kotolňou, tam chodila len nakladať do kotolne. V ostatných miestnostiach boli tak isto zložené rôzne
veci, ktoré patrili navrhovateľovi a jeho bratom Y. a Y.. K synovi chodila asi trikrát do týždňa po dobu asi
4 rokov. Na dvore bola odstavená stará Fiatka, ktorá patrila navrhovateľovi a boli tam aj veci patriace

bratom navrhovateľa. Odporca mal na dvore svoje auto, boli tam na dvore poľnohospodárske stroje.
Záhrada sa neužívala, bola zarastená po celú dobu, čo tam chodila, predtým, záhradu niekto obrábal,
kto nevie. Brána sa zamykala kvôli tomu, aby deti nevybehli na ulicu, jedno dieťa odporcu je mentálne
postihnuté keď boli deti doma, musela sa brána zamykať. Užívanie bolo dohodnuté zadarmo a potom, že
sa dohodnú. Dohodnúť sa mali aj o tom, či to odporca bude môcť naďalej užívať. Brána sa používala len

veľká, od ktorej kľúč sa brával dovnútra. Či navrhovateľ mal kľúče od brány, nevie. Čo sa týka radiátorov,
tak odporca napríklad doplnil v chodbe nejaké rúry, aby tam bolo teplejšie. Syn pestoval priesady v
kuchyni. Pestoval ich na oknách.

Svedkyňa H. B., manželka odporcu na pojednávaní uviedla, že sa do domu nasťahovali v roku 2001.

Museli dezinfikovať steny, vaňu, brúsili parkety, bol tam strašný smrad. Užívali kuchyňu, spálňu, cez
obývačku len predchádzali, užívali chodbu, špajzu nepoužívali. V dvoch izbách mal navrhovateľ zložené
tekvicové semienka, tieto tam boli od roku 2001 do roku 2009. Dolu užívali len kotolňu, aby mohli
kúriť, čo bolo v ostatných miestnostiach, nevie. Všetky veci na oblečenie mali zložené v spálni, ako
aj hračky. Sánky boli napríklad v kotolni. Na dvore mal navrhovateľ zelenú fiatku, v garáži bielu, čo

bolo zložené na dvore si nepamätá. Odporca nemal stroje, ani si ich nepožičiaval, do roku 2005 chodil
obrábať pôdu. Traktor mal požičaný od kamaráta, tam ho mal aj zložený, nikdy nie doma. Používali veľkú
bránu, na ktorej visel zámok, kľúč mala len ona a manžel, navrhovateľ kľúč nemal. Podľa nej tam bývali
zadarmo, aj keď nie je obvyklé, aby ľudia bývali v cudzom dome zadarmo. Všetky potraviny kupovali, ničsi nedopestovali. Do roku 2007 bola záhrada obrábaná pánom H., potom už nebola obrábaná nikým.
Navrhovateľ jej v roku 2004 hovoril, aby z domu odišli, aby sa vysťahovali, nezdôvodnil to, odvtedy
tam bývala so strachom, že im niečo urobí. Doteraz im vypisuje SMS-ky. Navrhovateľ im od roku 2004

opakovane hovoril, aby sa z domu vysťahovali, prečo sa mali vysťahovať, to im nepovedal, ona sa na to
muža nepýtala. Chcela si zobrať pôžičku, a časť domu odkúpiť, spolu s manželom, navrhovateľ jej ale
povedal, že už je neskoro. Bolo to asi v roku 2008. Ovocie a orechy neoberali, nechali sme ich zhniť.
V spodných miestnostiach nič neskladovali.

Svedkyňa H.. Y. K., sestra odporcu na pojednávaní uviedla, že kým žila stará mama, chodili do
rodinného domu všetci, keď už bola nevládna, chodili tam jej bratia. Stará mama zomrela v zariadení
a navrhovateľ súhlasil s tým, že tam odporca môže bývať. Odporca tam býval v období rokov 2001
- 2009, chodila ho navštevovať 2 - 3 - krát do roka. V hornej časti užíval kuchyňu a spálňu, v
ostatných miestnostiach bol zložený starý nábytok, vrecia s handrami, bol to dom na odkladanie
starých nepotrebných vecí. V špajzy mávali kompóty, dolu bola pivnica, tam nechodila. Dom bol v

strašnom stave, lebo stará mama bola inkontinentná, výkaly ostávali na parketách, duchnách, perinách,
všetko bolo premočené, bol tam neskutočný smrad, aj po tom, čo to brat niekoľkokrát vylíčil a parkety
niekoľkokrát obrúsil. Na dvore mal zaparkovanú felíciu, bol tam zelený fiat niekoľko rokov. Keď robil s
poľnohospodárstvom, musel tam mať zložené aj nejaké poľnohospodárske stroje, bolo to aj druhého
brata. S pôdou robil asi do novembra 2007, lebo od decembra 2007 začal robiť v R.. Zo začiatku, ako sa

do domu nasťahoval, obrábal aj záhradu spolu s bratom, od roku 2001 do roku 2007, v roku 2008 a 2009
tam už bola len zelina. Používali veľkú bránu, na tejto bol zámok a keď zavolala, že príde, brána bola
otvorená. Navrhovateľ povedal odporcovi, že môže v dome bývať zadarmo, aby to nechátralo. Odporca
nikdy nebránil navrhovateľovi chodiť do domu starej mamy. Pokiaľ chcel záhradu niekto obrábať, mohol
sa na ňu dostať aj z druhej strany, nebola oplotená.

Znalec A.. V. Y. na pojednávaní uviedol, že jeho úlohou nebolo zisťovať, či odporca predmetné
nehnuteľnosti užíva, resp. v akom rozsahu. K námietke, že cena stanovená znalcom za predmetné
nehnuteľnosti nezodpovedá reálnym cenám v zisťovanom čase a danej lokalite, že je neprimerane
vysoká uviedol, že vykonal ohliadku predmetných nehnuteľností. So zisťovaním stavu k 15.3.2009

zisťoval diskontnú sadzbu a základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky, zisťoval si informácie
o predaji nehnuteľností prostredníctvom realitných kancelárií a tiež bral do úvahy ZP vypracovaný v
konaní XC/XX/XXXX, z ktorého konkrétne prebral stanovenú všeobecnú hodnotu pozemkov a stavieb,
pretože pokiaľ by si tento výpočet robil sám, dospel by k rovnakým hodnotám a stanovil nové hodnoty
prerok2009.Uvedenýposudok,zktoréhovychádzal,vypracovalonprepotrebysúdu.Následnestanovil

všeobecnú hodnotu nájmu v rokoch 2008 a 2009. Nepodarilo sa mu zabezpečiť konkrétne zmluvy o
prenájme v príslušnej obci, v príslušnom období, ktoré potreboval tri, vtedy by mohol vyhotoviť priemer
a vtedy by postupoval pri zodpovedaní úlohy zadanej súdom inak a nerobil by matematický výpočet,
ktorý musel urobiť, pretože tieto zmluvy k dispozícii nemal. Nemôže sa preto ani na otázku súdu vyjadriť,
či by sa potom výsledok znaleckého posudku diametrálne odlišoval, keďže žiadne nájomné zmluvy k

dispozícii nemal. Stavba bola užívania schopná, bol tam len neporiadok, pokiaľ by odporca nehnuteľnosť
pozametal, odstránil pavučiny, vyčistil povalu, pôsobila by inak. Neporiadkom, ktorý v nej bol, ale nebola
znehodnotená. Čo sa týka pripomienok pod bodom 3, je to len názor právnika, on sa opiera o konkrétne
hodnoty, v prvom zisťovanom období, je možné dosahovať mesačný nájom, tak ako je to špecifikované
v znaleckom posudku a rovnako v druhom zisťovanom období, nakoľko bez ohľadu na to, že sa jedná o

ornú pôdu zapísanú na LV, táto pôda sa nachádza v zastavanom území obce. Je zapísaná v smernom
územnom pláne v oblasti určenej na zastavanie a záhrady. Vo väčšine prípadov je využívaná ako
záhrada. Je už vecou užívateľa, ako ju využíva, čo na nej zaseje. Pokiaľ by táto pôda bola v extraviláne
a využiteľná len ako orná pôda, musel by stanovovať všeobecnú hodnotu prenájmu znalec z oblasti
poľnohospodárstva. Táto pôda, hoci je zapísaná ako orná pôda, nachádza sa v intraviláne obce s

využitím záhrady. Nezaoberal sa ornou pôdou, keďže sa nachádza v intraviláne a rovnako nemohol
brať do úvahy, či vlastníci prejavujú, alebo neprejavujú o využitie pôdy záujem. Tohto sa týka aj šiesta
pripomienka, nemohol brať do úvahy, či je problematické ornú pôdu vôbec využiť a dosiahnuť jej zisk,
pretože obdobné výmery sa v rovnakej obci intenzívne využívajú ako záhrady. Vyjadrenie starostu, ktoré
právny zástupca odporcu predložil je len subjektívne vyjadrenie starostu, navyše hovorí o ornej pôde,

ale tu ide o záhrady a keďže nemal k dispozícii nájomné zmluvy, musel využiť matematický výpočet.
Pre neho nie je záväzné vedenie pôdy na LV ako orná pôda, ale územný plán obce. Pri ohliadke videl na
dvore staré pneumatiky, nádoby od oleja a v garáži neporiadok. Teraz sa mu zdal byť na nehnuteľnosti
väčší neporiadok, ako na ohliadke v roku 2008.Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov E. B., Y. B., Y. B.,
E. H., Y. B., H. B.. H.. Y. K., znalca A.. V. Y., ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi: s osvedčením

o dedičstve, s notárskou zápisnicou, s rozsudkom č.k. XC/XX/XXXX-XXX zo dňa X.X.XXXX, s výzvami,
so šekovým ústrižkom, s vyjadrením PZO, s čestnými vyhláseniami, s nákladmi elektriny a vody, s
pôdorysom nehnuteľnosti, s LV č. XXX, s LV č. XXXX, s Vyjadreniami navrhovateľa, s Výpisom z LV
XXX, s Potvrdením obce O., s Potvrdením o trvalom pobyte, s Vyjadrením E. B. st. k stavbe domu, s
Námietkami proti ustanoveniu osoby znalca, s vyjadrením k námietkam, s Uznesením, s Rozhodnutím

KS, so Znaleckým posudkom, s Pripomienkami proti ZP, s Výkazom nedoplatkov, s Fotografiami, s
Potvrdením obce Čeľadice, s Čestným prehlásením, s nájomnou zmluvou, s Údajmi o pozemkoch,
ktoré sú vo vlastníctve navrhovateľa, s kópiou katastrálnej mapy, s Osvedčením o dedičstve, so SJ., s
Vyjadrením navrhovateľa, s Vyjadrením S. národného výboru, s výkazom nedoplatkov, s Výmerom, s LV
č.XXX, s Potvrdením o umiestnení občana v domove dôchodcov X. s Faktúrou za vybavovanie pohrebu,
s Potvrdenkami, s Úmrtným listom, s vyjadrením obce O., s Čestnými prehláseniami, s Oznámením z W.

s.r.o.,, s vyjadrením Y. G., so Zápisnicou z ohliadky, s Fotografiami, s Oznámením o vybavení žiadosti
a fotografiami, so Zápisnicou o výsluchu znalca, s vyjadrením PZO zo dňa 11.4.2012, s Nájomnými
zmluvami a LV, s Vyjadrením odporcu a zaslaním nájomnej zmluvy, s vyjadreniami znalca, s Vyjadrením
PZO, s Potvrdením o zdravotnom stave dieťaťa odporcu, pripojeným spisom XC/XX/XXXX z neho
s rozsudkom na čl.131, s darovacou zmluvou, s výpoveďou odporcu na čl. 73, s výpoveďou otca

odporcu na čl. 73, so znaleckým posudkom č. XXX/XXXX, so zápisnicou o trestnom oznámení a z takto
vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Navrhovateľ a jeho bratia E. B., A.. Y. B. a Y. B. zdedili po svojich právnych predchodcoch nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXX, nachádzajúce sa v katastrálnom území O., každý v podiele 1. Následne

navrhovateľ Kúpnou zmluvou spísanou vo forme notárskej zápisnice č. N/X/XXXX, Nz/XXXX/XXXX
zo dňa XX.X.XXXX nadobudol do vlastníctva od svojich bratov A.. Y. B. a Y. B., ako podielových
spoluvlastníkov ich podiely vo výške 1 -tiny na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v katastrálnom
území O., zapísané na LV č. XXX a to parc.č. 18 - ornú pôdu o výmere 978 m2, parc.č. 19/1 - ornú
pôdu o výmere 3041 m2, parc.č. 19/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 882 m2 a rodinný

dom súp.č. 64 nachádzajúci sa na parcele č.19/2, čím sa stal podielovým spoluvlastníkom týchto
nehnuteľností v rozsahu 1 -tiny a vklad vlastníckeho práva bol povolený dňa XX.X.XXXX. Odporca získal
podiel na uvedených nehnuteľnostiach Darovacou zmluvou od svojho otca E. B., vklad vlastníckeho
práva pre odporcu bol povolený R. katastra X. dňa 14.1.2008 (uvedené je zrejmé z Darovacej zmluvy
spísanej vo forme Notárskej zápisnice č. X Nz XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na čl. 60 a 61

pripojeného spisu sp.zn.XC/XX/XXXX) a zároveň bolo zriadené vecné bremeno v prospech darcu E. B.
st. a to právo vecného bremena spočívajúce v doživotnom bývaní a užívaní darovaných nehnuteľností.
Rozsudkom Okresného súdu X. č.k. XC/XX/XXXX -131, zo dňa 3.2.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 25.3.2009 bolo podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporcu k uvedeným nehnuteľnostiam
zrušené, uvedené nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva navrhovateľa s povinnosťou

vyplatiť odporcu sumou 16.596,96 eur a navrhovateľ uvedenú sumu vyplatil odporcovi dňa 23.4.2009
ako vyplýva z poštového poukazu (čl.16 spisu). Matka navrhovateľa a stará matka odporcu H. zomrela
dňa 4.4.2001, pričom z výpovedí navrhovateľa a svedkov E. B. st., A. Y. B. a Y. B. vyplynulo, že
najskôr mal v úmysle E. B. st. do dvoch rokov po smrti matky vyplatiť z predmetných nehnuteľností
svojich súrodencov a preto títo súhlasili, že syn E. B. st. - odporca, môže uvedené nehnuteľnosti užívať.

Bezplatne ich mohol užívať so súhlasom podielových spoluvlastníkov len po dobu prvých dvoch rokov
(2002 - 2004) a následne bol otec odporcu vyzývaný zo strany podielových spoluvlastníkov na riešenie
situácie. K žiadnej dohode ohľadne ďalšieho užívania predmetných nehnuteľností medzi podielovými
spoluvlastníkmi nedošlo a odporca ich naďalej bezplatne užíval so svojou rodinou až do 13.5.2009,
kedy sa z nehnuteľnosti vysťahoval. Navrhovateľ sa týmto návrhom domáhal od odporcu vydania

bezdôvodného obohatenia po pripustení zmeny petitu návrhu za obdobie od 25.3.2008 do 13.5.2009 a
to v sume 3.743,40 eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 25.3.2008 do zaplatenia a v sume
1.533,83eurspolus9%úrokomzomeškaniaročneod1.1.2009dozaplateniapričomvčastiozaplatenie
sumy 378,99 za obdobie od 15.2.2008 do 24.3.2008 zobral návrh späť a odporca so späťvzatím návrhu
v tejto časti súhlasil.

Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 veta prvá OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa
získal.

Podľa § 671 ods. 1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase

uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh navrhovateľa bol v časti istiny dôvodne
podaný, nakoľko odporca v žalovanom období (od 25.3.2008 do 13.5.2009) užíval predmetné
nehnuteľnosti bez právneho dôvodu. Svedkovia Ing. Y. B. a Y. B. - bratia navrhovateľa a bývalí podieloví
spoluvlastníci na pojednávaní zhodne uviedli, že odporcovi, ako synovi svojho brata E., umožnili v

uvedenej nehnuteľnosti bývať bezodplatne len prvé dva roky po smrti ich matky H. B., nakoľko pôvodne
ich chcel z uvedených nehnuteľností vyplatiť otec odporcu ich brat E. B. st.. Od roku 2004 teda odporca
obýval predmetnú nehnuteľnosť bez ich súhlasu, bez uzatvorenej nájomnej zmluvy a za užívanie im nič
neplatil. Naopak, pri pokuse o dohodu otec odporcu E. B. brata Y. dokonca v roku XXXX fyzicky napadol,
bratovi Y. sa vyhrážal, že vyhodí dom do luftu, vymenil na bráne aj dome zámky a od tohto obdobia

im vstup do nehnuteľnosti neumožňoval. Odporca získal podiel 1 na uvedených nehnuteľnostiach
Darovacou zmluvou od svojho otca E. B., vklad vlastníckeho práva pre odporcu bol povolený R. katastra
X. dňa XX.X.XXXX a zároveň bolo zriadené vecné bremeno v prospech darcu E. B. st. a to právo
vecného bremena spočívajúce v doživotnom bývaní a užívaní darovaných nehnuteľností. Dňa 25.3.2008
bolo zavkladované vlastnícke právo navrhovateľa na R. katastra X. k podielom, ktoré nadobudol od

svojich bratov Y. a Y. (od každého 1 ) na základe Kúpnej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice
č. N/X/XXXX, Nz/XXXX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX a od tohto dátumu bol navrhovateľ podielovým
spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností v podiele 3 a odporca bol podielovým spoluvlastníkom v
podiele 1 . Na základe rozsudku OS v Nitre č.k. XC/XX/XXXX -131 zo dňa X.X.XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa XX.X.XXXX bolo podielové spoluvlastníctvo navrhovateľa a odporcu k uvedeným

nehnuteľnostiam zrušené, uvedené nehnuteľnosti boli prikázané do výlučného vlastníctva navrhovateľa
s povinnosťou vyplatiť odporcu sumou 16.596,96 eur a navrhovateľ uvedenú sumu vyplatil odporcovi
dňa 23.4.2009 ako vyplýva z poštového poukazu (čl.16 spisu).
Odporca sa v konaní bránil tým, že v žalovanom období neužíval celú nehnuteľnosť, ale len jenu
izbu, kuchyňu a kúpeľňu, teda v rozsahu 1 svojho spoluvlastníckeho podielu, pričom do zápisnice o

pojednávanízodňa4.9.2008vkonaníXC/XX/XXXXvšakvypovedal(čl.73spisu),žeužívacelúzáhradu,
2 izby, kúpeľňu a kuchyňu. Otec odporcu E. B. st. do uvedenej zápisnice uviedol, že odporca užíva
kúpeľňu, obývačku a ešte jednu izbu. Svedkyňa H.. K. okrem uvedených miestností potvrdila aj užívanie
špajze odporcom a jeho rodinou, svedkyňa Y. B. potvrdila užívanie kuchyne, špajze, chodby, kúpeľne,
WC a kotolne a svedkyňa H. B. - manželka odporcu vypovedala účelovo, keď tvrdila, že užívali len

kuchyňu, spálňu, chodbu a kotolňu a cez ostatné miestnosti len prechádzali. Uviedla tiež, že záhrada
bola do roku 2007 užívaná pánom H. a potom už nebola užívaná nikým, že si všetky potraviny kupovali,
nič nepestovali a ovocie v záhrade nechali zhniť. Uvedené tvrdenie je nepravdepodobné s poukazom
na zlú finančnú skutočnosť odporcu a jeho rodiny a skutočnosť, že odporca mal 3 deti a je aj v rozpore
s výpoveďami svedkov a aj samotného odporcu, ktorý dňa 4.9.2008 vypovedal, že užíva celú záhradu.

Sama manželka odporcu potvrdila, že navrhovateľ ich už v roku 2004 vyzýval, aby z domu odišli (odvtedy
mala bývať v dome so strachom, že im navrhovateľ niečo urobí), teda nie je pravdivé tvrdenie odporcu,
že im navrhovateľ dovolil bývať v dome časovo neobmedzene a bezplatne. Na tvrdenie odporcu a
jeho manželky, že cez obývačku len prechádzali rovnako nemožno prihliadať, nakoľko aj využívanie
miestnosti na prechod do inej miestnosti, je v podstate využívaním miestnosti, hoci len ako priechodnej

a otec odporcu v konaní XC/XX/XXXX potvrdil, že odporca s rodinou užívali aj obývačku. Zo zápisnice
o ohliadke na mieste samom okrem iného vyplýva, že cez poľnú cestu, ktorá je vzdialená cca 1,5 km
od rodinného domu, sa navrhovateľ nemohol dostať do rodičovského domu a záhrady, nakoľko v čase
ohliadky bola táto poľná cesta z polovice zaoraná a až od polovice bolo vidieť len náznak poľnej cesty.
Vo veci vypočutí účastníci konania, ako aj svedkovia tiež potvrdili, že navrhovateľ nemal od brány a od

domu kľúče, teda nemal voľný prístup na predmetné nehnuteľnosti a preto nie je ani tak podstatné to, v
akom rozsahu odporca predmetné nehnuteľnosti užíval (či užíval 4 izby a príslušenstvo, alebo 2 izby
+ kuchyňu, špajzu, chodbu, WC a kotolňu), ale podstatné je to, že odporca neumožnil navrhovateľovi
užívať na neho pripadajúci podiel v rozsahu 3 a tým sa na úkor navrhovateľa bezdôvodne obohatil.Medzi účastníkmi konania nebola preukázaná existencia nájomnej zmluvy, ani v ústnej podobe o tom,
že by odporca mohol užívať okrem na neho pripadajúceho podielu 1 na predmetných nehnuteľnostiach
aj ich zvyšnú časť bezodplatne a časovo neobmedzene, odporca užíval na navrhovateľa pripadajúci

podiel na nehnuteľnostiach ( 3 ) bez právneho dôvodu a preto je povinný vydať navrhovateľovi
bezdôvodné obohatenie vo výške obvyklého nájomného. Na zistenie jeho výšky súd pribral do konania
znalca A.. Y., ktorý vychádzajúc z listinných dokladov, zo ZP č. XXX/XXXX podaného v konaní
XC/XX/XXXX, z ohliadky na mieste samom i z obsahu spisu dospel k záveru, že výška obvyklého
nájomného za prenájom nehnuteľností (stavieb a pozemkov) za obdobie od 25.3.2008 do 31.12.2008

predstavuje sumu 4.991,20 eur a za obdobie od 1.1.2009 do 13.5.2009 predstavuje sumu 2.045,11
eur. Znalec na pojednávaní uviedol, v danom prípade pri vyčíslení obvyklého nájomného použil
matematickú metódu výpočtu a nemohol vychádzať z Nájomných zmlúv, na ktoré poukazoval právny
zástupca odporcu, nakoľko predmetom predložených nájomných zmlúv bola pôda nachádzajúca sa v
extraviláne, pričom predmetom konania sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v zastavanom území obce,
teda v intraviláne a minimálne 3 nájomné zmluvy o prenájme pôdy v intraviláne znalec k dispozícii

nemal, preto nemohol použiť spôsob výpočtu - ich spriemerovanie. Na pripomienky právneho zástupcu
odporcu, že navrhovateľ zámerne naaranžoval veci a neporiadok v nehnuteľnostiach tak, aby sa zdalo,
že odporca s rodinou obývali celú nehnuteľnosť, znalec uviedol, že v deň ohliadky- 1.3.2011 sa mu
oproti predchádzajúcej ohliadke vykonanej v konaní XC/XX/XXXX (4.2.2008) zdal teraz neporiadok v
nehnuteľnosti väčší, neporiadkom však nehnuteľnosti neboli znehodnotené.

S poukazom na takto vykonané dokazovanie súd považoval návrh navrhovateľa v časti žalovanej istiny
za dôvodne podaný a preto zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.743,40 eur čo predstavuje
podiel 3 zo znalcom vyčíslenej sumy 4.991,20 eur za obdobie od 25.3.2008 (kedy sa navrhovateľ stal
podielovým spoluvlastníkom uvedených nehnuteľností v podiele 3 ) do 31.12.2008 a sumu 1.533,83 eur
čo predstavuje 3 podiel zo znalcom vyčíslenej sumy 2.045,11 eur za obdobie od 1.1.2009 do 13.5.2009

- kedy odporca predmetné nehnuteľnosti vypratal. Súd priznal navrhovateľovi aj úrok z omeškania vo
výške 8,5% ročne zo sumy 3.743,40 eur za obdobie od 1.1.2009 do zaplatenia a v časti úroku z
omeškania za obdobie od 25.3.2008 do 31.12.2008 zo sumy 3.743,40 eur súd návrh zamietol a priznal
mu tiež 9% úrok z omeškania ročne zo sumy 1.533,83 eur od 14.5.2009 do zaplatenia a v časti úroku
z omeškania za obdobie od 1.1.2009 do 13.5.2009 zo sumy 1.533,83 eur súd návrh zamietol, nakoľko

súd mal za to, že odporca sa dostal do omeškania so zaplatením sumy 3.743,40 eur za obdobie od
25.3.2008 do 31.12.2008 až dňom 1.1.2009 a so zaplatením sumy 1.533,83 eur za obdobie od 1.1.2009
do 13.5.2009 sa dostal do omeškania až dňom 14.5.2009. Úrok z omeškania súd priznal navrhovateľovi
v zmysle § 517 ods. 1 a 2 OZ a s poukazom na Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. a hoci by mu zo sumy
3.743,40 eur od 1.1.2009 patril úrok z omeškania vo výške 10,5 % ročne, súd mu ho priznal len v takej

výške, v akej sa ho z tejto sumy domáhal.
V časti o zaplatenie sumy 378,99 za obdobie od 15.2.2008 do 24.3.2008 súd konanie so súhlasom
odporcu zastavil podľa § 96 ods. 1 a 3 OSP.
V zastavujúcej časti o trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania podľa § 146 ods. 1 písm.c) OSP.

V zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení súd zaviazal navrhovateľa
doplatiťsúdnypoplatokzanávrhvovýške110,71eur,nakoľkovpriebehukonaniarozšírilžalovanúsumu
zo sumy 3.429,89 (po späťvzatí návrhu) na 5.277,23 eur a rozdiel súdneho poplatku predstavuje 110,71
eur ( zo sumy 5.277,23 eur predstavuje súdny poplatok 6% výšku 316,50 a navrhovateľ zo žalovanej
sumy 3429,89 eur zaplatil súdny poplatok vo výške 205,79 eur, potom 316,50- 205,79 = 110,71 eur).

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151
ods. 3 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.