Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. november 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/360/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111202387
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6111202387.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej

a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v spore žalobcu E. O., nar. XX. XX.
XXXX, bytom E. M. Y. XXXX/X, R. X. Y., zastúpený JUDr. Štefanom Strakom, advokátom, advokátska
kancelária so sídlom Krmanova 1, Košice, proti žalovanému Slovenskej republike, v mene ktorej koná
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, Bratislava, IČO: 00 166
073, o zaplatenie 49.203,86 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica z 29. 05. 2017 č. k. 16C/74/2011-322, takto

r o z h o d o l :

I. P r i p ú š ť a čiastočné späťvzatie žaloby zo sumy 1.188,73 Eur v rozsahu 1.063,02 Eur. Rozsudok

Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/74/2011-322 z 29. 05. 2017 v časti 1.063,02 Eur z r u š u j
e a konanie zastavuje; v zostávajúcej časti 125,71 Eur rozsudok vo výroku I. p o t v r d z u j e .

II. Vo výroku II. m e n í rozsudok tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 1.159,98 Eur v
lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku; vo zvyšnej časti 41,53 Eur žalobu zamieta.

III. V napadnutom závislom výroku V. o trovách konania m e n í rozsudok tak, že žalovaný je povinný

nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 33,08% v lehote troch dní od právoplatnosti uznesenia súdu
prvej inštancie o výške trov konania.

IV. Žiadna zo sporových strán nemá nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil vo výroku I.
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.188,73 Eur, vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1.201,51 Eur, vo výroku III. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok
z omeškania zo sumy 31.457,50 Eur vo výške 9 % ročne, odo dňa 22. 02. 2011 do zaplatenia, v lehote 3

dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Výrokom IV. vo zvyšku žalobu zamietol. Výrokom V. rozhodol o
trovách konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd prvej inštancie
rozhodoval po tom, čo odvolací súd zrušil uznesením rozsudok č. k. 16C/74/2011-278 z 11. 02. 2015 v
častiozaplateniesumy1.188,73Eur,včastiozaplateniesumy1.201,51Euravčastiúrokuzomeškania,
keď vo zvyšnej časti rozsudok okresného súdu potvrdil. K zrušeniu rozsudku v uvádzaných častiach
došlo z dôvodu, že napriek tomu, že žalovaná rozporovala čiastku týkajúcu sa cestovného a náhrad za
stratu času (1.188,73 Eur) sa prvoinštančný súd s námietkou žiadnym spôsobom nevysporiadal, vôbec

na ňu nereagoval. Rovnako, pokiaľ šlo o vznesenú námietku čiastočného premlčania pri uplatnenej
náhradeškodyzaušlýziskžalobcu(1.201,51Eur),napriekuplatnenejnámietkečiastočnéhopremlčania,
na túto súd prvej inštancie nereagoval. K námietke žalovanej týkajúcej sa posúdenia momentu, kedy
sa žalovaná dostala do omeškania, odvolací súd uviedol, že len samotný odkaz na občianskoprávnuúpravu § 517 OZ a § 3 Vládneho nariadenia č. 87/1995 Z. z. nepovažuje za dostatočné odôvodnenie.
Po opätovnom vykonaní dokazovania súd prvej inštancie považoval za preukázané, že v súvislosti s
rozhodnutím o väzbe vznikol žalobcovi dôvodný nárok na náhradu za stratu na zárobku. Zo žalobcovho

predloženého potvrdenia o priemernom zárobku za rok 2004 vyplýva, že v mesiacoch jún, júl, august
2004 bol priemerný hodinový zárobok žalobcu 63,53 Sk a 132,27 Sk. Súd preto priznal žalobcovi reálne
stratených 408 hodín na zárobku v roku 2004 spolu s náhradou za stratu na zárobku za 8 štátnych
sviatkov vcelkovej výške1201,51Eur,takakositodôvodnežalobcavyúčtoval.Pokiaľideo premlčanie
ušlého zárobku vo výške 1.201,51 Eur, súd uviedol, že sa stotožnil s argumentáciou žalobcu. Mal

preukázané, že k zastaveniu konania došlo uznesením zo dňa 30. 03. 2010, právoplatným dňa 20.
04. 2010. K uplatneniu pôvodného nároku zo strany žalobcu došlo 01. 02. 2011, čo je pred uplynutím
premlčacej doby. Pokiaľ žalovaný argumentuje, že k uplatneniu nároku došlo dňa 21. 01. 2015, súd
poznamenal, že v danom čase šlo len o úpravu žalobného petitu. Mal za to, že od počiatku konania
bola sporná suma predmetom konania bez obnovenia premlčacej doby. K úroku z omeškania okresný
súd uviedol, že v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu sa žalovaný dostal do omeškania po uplynutí 6

mesačnej lehoty, teda odo dňa 22. 02. 2011, t. j. po uplynutí lehoty na predbežné prerokovanie. Preto
priznal žalobcovi úrok z omeškania z priznanej náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 9% ročne
od 22. 02. 2011 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná. Odvolaním napadla I. , II. a V. výrok

rozsudku okresného súdu, teda výrok, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť sumu 1.188,73 Eur,
sumu 1.201,51 Eur a tiež výrok o náhrade trov konania s poukazom na odvolacie dôvody uvedené v
ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP.

3. K cestovnému a k náhrade za stratu času vytkla rozsudku súdu prvej inštancie, že výšku priznanej

sumy odôvodnil (v bode 14. rozsudku) len poukazom na iné súdne konanie na Okresnom súde Banská
Bystrica, ktorý prípad považuje za totožný s prípadom žalobcu a tvrdí, že žalobca uniesol dôkazné
bremeno. Podľa žalovanej súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože skutočnosť, že súd
v inej veci dospel k istým skutkovým záverom neznamená, že tieto je potrebné prijímať mechanicky
a nekriticky bez povinnosti riadne zistiť skutkový stav. O to menej, keď v prejednávanej veci žalobca

predložil len také dôkazy, z ktorých vyplynulo, že služobné cesty boli vykonané nielen v súvislosti s
obhajobou žalobcu, ale aj za iným účelom a tiež v niektorých prípadoch boli predložené len nepodpísané
cestovné príkazy. Aj v uvádzanej obdobnej veci (vo veci E. E. sp. zn. 20C/117/2011) musel súd
vykonať ďalšie rozsiahle dokazovanie v otázke preukázania cestovného, v dôsledku ktorého došlo k
právoplatnému priznaniu omnoho nižšej sumy trov obhajoby, a to 125,71 Eur.

4. K náhrade za stratu času zotrval na svojom skôr prezentovanom názore, že súd rozsudkom rozhodol
nie v súlade s uplatneným nárokom (pripustená bola zmena na 1.159,98 Eur ako náhrada straty na
zárobku, kým súd priznal 1.201,51 Eur), čím nebola rešpektovaná rímska zásada iudex ne eat ultra
petita partium, podľa ktorej žalobca uvedie požadovanú sumu v petite návrhu a súd túto čiastku nemôže

prekročiť, môže však priznať menej alebo vôbec nič. Podľa názoru žalovanej je dôležité dôsledne
rozlišovať nielen celkovo uplatnený nárok, ale aj jeho jednotlivé zložky a súdom priznanú dôvodnosť
každej z nich. Opätovne žalovaná zdôraznila vznesenú námietku premlčania v časti uplatnené nároku
na náhradu straty na zárobku, keď trestné stíhanie bolo zastavené uznesením zo dňa 30. 03. 2010
(právoplatné 20. 04. 2010) a k uplatneniu vyššej sumy ušlého zárobku došlo až 21. 01. 2015, t. j. takmer

5 rokov od zastavenia trestného stíhania, pričom súd prvej inštancie na dôvodnú námietku premlčania
neprihliadol.

5. Ďalej odvolateľka vytýkala súdu prvej inštancie, že porušil jej právo na spravodlivý proces, a to
z dôvodu, že svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, keď jednak v bode 3. rozsudku uviedol, že

opätovne vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými stranami, listinnými
dôkazmi predloženými zamestnávateľom žalobcu, vyšetrovacím spisom Prezídia Policajného zboru,
úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Stred sp. zn. ČVS:PPZ - 11/BOK-S-I-2004, sp. zn.
Úradu špeciálnej prokuratúry, Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky VII/1 GV 252/09, prehľadom
trestných úkonov spolu s ďalšími listinnými dôkazmi pripojenými v spise a zistil tento skutkový stav“,

avšak zo zápisnice o pojednávaní žiadny takýto úkon súdu nevyplýva, čím bol porušený § 185 a nasl.
CSP. Vo vzťahu k priznanej náhrade straty na zárobku súd rozhodnutie dostatočne a preskúmateľne
neodôvodnil, vôbec sa nevysporiadal s tým, akým spôsobom žalobca narábal s predmetom konania.
Tieto pochybenia súdu prvej inštancie napĺňajú odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Knáhrade trov konania uviedol, že súd odôvodnil rozhodnutie odkazom na § 255 ods. 1, postihnuté je
nedostatočnosťou odôvodnenia, resp. neodôvodnenia vôbec, keď aj porovnaním žalobnej žiadosti s
výrokmi rozhodnutí je zrejmé, že úspech žalobcu čo do istiny bol v rozsahu 68,78%, teda žalovaná mala

úspech v rozsahu 31,22%, pričom tento záver platí aj pri zohľadnení požadovaného úroku z omeškania.
Percentuálny úspech žalobcu v spore bol potom len v rozsahu 37,56%. Domáha sa zmeny napadnutého
rozsudku tak, že žaloba bude zamietnutá v časti o zaplatenie sumy 1.188,73 Eur a v časti o zaplatenie
1.201,51 Eur, alternatívne navrhuje zrušiť napadnutý rozsudok a vrátiť v tomto rozsahu vec na ďalšie
konanie.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu odvolaním napadnuté výroky označil za
správne, vo vzťahu k tvrdeniam žalovanej v odvolaní zotrval na písomnom vyjadrení zo dňa 19. 03.
2015 k odvolaniu žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/747/2011 - 278
z 11. 02. 2015.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP)
prejednal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a po prejednaní veci podľa § 385 CSP za
účelom doplnenia dokazovania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

8. Predmetom preskúmavania odvolacím súdom bol výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým súd

zaviazal žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 1.188,73 Eur z titulu cestovných nákladov a
náhrady za stratu času, výrok II. o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 1.201,51 Eur
z titulu straty na zárobku a závislý výrok o trovách konania.

9. Žalobca prostredníctvom splnomocneného advokáta na pojednávaní pred odvolacím súdom uviedol,

že uplatnený nárok na cestovné a náhradu za stratu času v rozsahu 1 188,73 Eur berie v rozsahu 1
063,02 Eur späť, uplatňuje teda z tejto sumy len zostávajúcu časť 125,71 €. Poukazuje pritom na konanie
vo veci Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 20C/117/2011 (E. proti Slovenská republika), v ktorom
vzhľadom na námietky žalovaného k tomuto nároku boli presne vyčíslené a zdokladované jednotlivé
položky uplatneného cestovného a náhrady straty času (pretože právny zástupca žalobcu zastupoval v

obdobných veciach v troch sporoch troch rôznych žalobcov s rovnakým predmetom konania, keďže tieto
trovy sa týkali všetkých troch klientov - žalobcov). V uvedenom súdnom konaní bol žalovaný zaviazaný
z tohto titulu zaplatiť žalobcovi sumu 125,71 Eur a v takomto rozsahu je už rozhodnutie právoplatné.
Prítomná zástupkyňa žalovaného uviedla, že s čiastočným späťvzatím žaloby v tomto rozsahu súhlasí
a zostávajúcu časť nerozporuje.

10. Odvolací súd potom podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP pripustil čiastočné späťvzatie žaloby zo sumy 1
188,73 Eur, v rozsahu 1 063,02 Eur rozsudok okresného súdu zrušil a konanie zastavil. V zostávajúcej
časti s prihliadnutím na to, že nárok v rozsahu 125,71 Eur žalovaný nerozporoval a s takýmto nárokom
súhlasil, rozsudok okresného súdu vo výroku I. potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

11. Ďalší odvolaním napadnutý výrok o 1 201,51 Eur z titulu straty na zárobku, napadol žalovaný
z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávne, podľa jeho názoru, posúdil jeho námietku premlčania.
Odvolací súd vzhľadom na zistenie, že žalobca z tohto titulu (strata na zárobku) uplatnil žalobou
zaplatenie sumy 1 559,67 Eur, v priebehu konania obmedzil nárok na sumu 1 159,98 Eur, čo odvolací

súd s poukazom na ust. § 124 CSP posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby, konštatoval dôvodnosť
vznesenej námietky čiastočného premlčania. Odvolací súd považuje za správny názor žalovaného, že
pokiaľ dňa 20. 01. 2015 z tohto titulu žalobca uplatnil sumu 1 205,51 Eur, treba toto podanie považovať
za zmenu návrhu, pretože sa ním žiadalo viac, než bolo v tomto čase predmetom konania (predmet
konania z titulu straty na zárobku ku dňu 20. 01. 2015 bol 1 159,98 Eur). Z uvedeného dôvodu vo zvyšnej

časti 41,53 Eur (ako rozdiel sumy 1 205,51 a sumy 1 159,98 Eur) bol už uplatnený neskoro, v tejto časti
bol nárok premlčaný v zmysle § 106 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo výroku II. s poukazom na § 388 CSP zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 1 159,98 Eur a vo zvyšnej časti 41,53 Eur žalobu zamietol z dôvodu premlčania.

12. Odvolací súd konštatuje tiež dôvodnosť odvolania v časti rozhodnutia o náhrade trov konania v
zmysle odvolacích námietok. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci, podľa ods. 2 tohto ustanovenia ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemána náhradu trov konania právo. Správne potom poukázal odvolateľ na to, že v sporovom konaní sa
uplatňuje zásada úspechu a pokiaľ má sporová strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí. Zásadne platí, že sa určuje pomer úspechu a neúspechu v spore a keď dôjde

k pomernému rozdeleniu náhrady, vypočítajú sa vynaložené trovy u strany, v ktorej úspech bol vyšší
a ktorá má preto nárok na ich náhradu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca pôvodne uplatnil sumu
49 203,86 Eur s prísl. a priznaná mu bola suma 32 739,43 Eur, predstavuje úspech žalobcu 66,54 %,
úspech žalovaného potom predstavuje 33,46 % a preto tzv. čistý úspech žalobcu je 33,08 % (66,54
- 33,46). Z tohto dôvodu odvolací súd zmenil výrok o trovách prvoinštančného konania tak, že uložil

žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania v rozsahu 33,08 % s tým, že
o výške bude rozhodnuté v zmysle ust. § 262 ods. 2 (§ 396 ods. 2 CSP).

13. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
2 CSP tak, že žiadnej zo sporových strán nepriznal nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania,
keď žiadna zo strán nemala v odvolacom konaní plný úspech.

14. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).