Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/235/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8301899574
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8301899574.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., predsedníčky senátu
a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu Železnice Slovenskej
republiky, Klemensova 8, Bratislava, IČO: 31 364 501 proti žalovanému Ing. S. S. - JES, R. XXXX/
XX, H., právne zastúpený JUDr. Dušanom Sitarčíkom, advokátom, Staničná 11, Humenné, o zaplatenie
5.298,05 Eur istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Humenné, č. k.
7C/668/2001-964 zo dňa 09.07.2013, o odvolaniach žalovaného proti uzneseniu č. k. 7C/668/2001-1001
zo dňa 14.08.2013 a proti uzneseniu, č. k. 7C/668/2001-1012 zo dňa 17.09.2013 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 5.179,15 Eur istiny s
príslušenstvom, vo výroku o zamietnutí protinávrhu žalovaného.
V prevyšujúcej časti nad sumu 5.179,15 Eur istiny s príslušenstvom zrušuje rozsudok a v rozsahu
zrušenia vracia vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Zrušuje uznesenia a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.298,05
Eur s 17,6 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.100,71 Eur od 24.04.1999 do zaplatenia, zo
sumy 1.459,15 Eur od 20.12.1999 do zaplatenia, zo sumy 1.738,20 Eur od 01.02.2000 do zaplatenia,
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Protinávrh žalovaného zamietol. Priznal náhradu
trov konania žalobcovi. V odôvodnení poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, stanovisko
účastníkov konania, obsah pripojených listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, citoval ust. § 3,
§ 6 zákona č. 116/1990 Z. z. o nájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov, ako aj ust.
§ 101 Občianskeho zákonníka a uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy
vo výške 159.609,39 Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 63.286,- Sk od 24.04.1999 do
zaplatenia, zo 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 43.958,40 Sk od 20.12.1999 do zaplatenia, zo 17,6
% úrokom z omeškania zo sumy 52.364,90 Sk od 01.02.2000 do zaplatenia z titulu vyúčtovania platieb
z dôvodu, že v roku 1998 mal žalovaný uzavreté nájomné zmluvy na prenájom nebytových priestorov
s dvoma subjektmi, a to Ing. O. I. - N. - zmluva dňa 22.09.1997, ktorá bola platná od 01.01.1998 do
31.12.1998, ktorej predmetom bol nebytový priestor v rozsahu 126 m2 a dohodnutý ročný nájom pre
žalovaného vo výške 69.600,- Sk. Podiel žalobcu v zmysle čl. VI bod 10 nájomnej zmluvy č. 512-037/96
o prenájme nebytových priestorov zo dňa 20.12.1996 uzatvorenej v zmysle zákona č. 116/1990 Zb.
v platnom znení medzi účastníkmi konania bol vo výške 75 %. Za 126 m2 žalovaný zúčtoval sumu
69.900,- Sk, pričom sám mal uhrádzať nájomné žalobcovi vo výške 25.200,- Sk, t. j. rozdiel v prospech
žalovaného bol vo výške 44.400,- Sk za rok. Podiel žalobcu za rok predstavoval sumu 33.300,- Sk.
Ďalšia zmluva bola uzavretá so spoločnosťou NIKÉ s.r.o., a to dňa 04.04.1997 na obdobie od 01.01.1998
do 31.03.1998, ďalšia dňa 20.04.1998 platná od 01.04.1998 do 31.12.1998, pričom na prvej zmluve
bol ako účastník zmluvy uvedený aj pán K., avšak nájomné zo strany spoločnosti NIKÉ bolo uhrádzané

žalovanému. Z tohto titulu si žalobca uplatnil nájomné aj za toto obdobie od žalovaného, pričom ročný
nájom bol stanovený vo výške 60.745,- Sk za 127,70 m2, pričom za tento prenájom platil žalovaný
žalobcovi sumu 25.540,- Sk, takže v prospech žalovaného ostala suma 35.205,- Sk a podiel žalobcu vo
výške 75 % predstavuje sumu 26.403,75,- Sk za rok. Za rok 1998 celkom suma je vo výške 59.703,75,-
Sk po zaokrúhlení predstavuje sumu 59.703,80,- Sk, ktorá bola žalovanému vyfakturovaná faktúrou
č. 1110010502. V roku 1999 žalovaný prenajímal nebytové priestory vo vlastníctve žalobcu Ing. O.
I. - N. na základe zmluvy zo dňa 22.09.1997 za obdobie od 01.01.1999 do 31.03.1999, pričom dňa
04.03.1999 bol uzavretý dodatok za obdobie od 01.04.1999 do 30.06.1999. Predmetom prenájmu bolo
126 m2, pričom ročné nájomné zostalo nezmenené ako v predchádzajúcom prípade. Keďže nešlo o
nájom za celý rok, ale iba za 3 mesiace, predstavuje to za obdobie do marca 1999 sumu 8.325,- Sk, za
obdobie od 01.04.1999 do 30.06.1999 bolo nájomné vo výške 80.040,- Sk. Žalovaný mal pritom platiť
sumu 25.200,- Sk. Rozdiel prestavoval 54.840,- Sk, pričom za uvedené obdobie mal žalovaný zaplatiť
žalobcovi 10.282,50,- Sk. Druhá zmluva v roku 1999 bola uzavretá so spoločnosťou NIKÉ, a to dňa
20.04.1998 na obdobie od 01.01.1999 do 31.03.1999, dodatok k zmluve na obdobie od 01.04.1999 do
30.06.1999. Za obdobie do 31.03.1999 bolo nájomné vo výške 60.745,- Sk, ktoré platila žalovanému
spoločnosť NIKÉ, pričom žalovaný odvádzal žalobcovi sumu 25.540,- Sk. Rozdiel predstavoval sumu
35.205,- Sk, a preto podiel žalobcu predstavuje 6.600,93,- Sk. Za obdobie od 01.04.1999 do 30.06.1999
boli predmetom nájmu nebytové priestory o rozlohe 100 m2, pričom ročné nájomné bolo stanovené vo
výške 120.000,- Sk. Za 100 m2 uhrádzal žalovaný žalobcovi 20.000,- Sk, takže v prospech žalovaného
bolo vyplatených 100.000,- Sk. Podiel žalobcu za 3 mesiace predstavoval sumu 18.750,- Sk. Za druhý
polrok roku 1999 prenajímal žalovaný nebytové priestory Ing. O. I. na základe zmluvy zo dňa 22.09.1997
a dodatku zo dňa 04.03.1999, pričom nájomná zmluva skončila dňa 10.11.1999. Predmetom zmluvy
boli nebytové priestory o rozlohe 126 m2 s ročným nájomným vo výške 80.040,- Sk, pričom žalovaný
uhrádzal žalobcovi nájom vo výške 25.200,- Sk, tak že v jeho prospech za obdobie od 01.07.1999
do 10.11.1999 ostávala suma ročne 54.840,- Sk a podiel za uvedené obdobie žalobcu predstavoval
sumu 14.864,90,- Sk. Druhá zmluva bola uzatvorená so spoločnosťou NIKÉ s.r.o. na základe zmluvy zo
dňa 20.04.1998 a dodatku k zmluve, pričom predmetom nájmu za obdobie od 1.07. do 31.12.1999 bol
nebytový priestor o rozlohe 100 m2 a nájomné bolo výške 120.000,- Sk. Žalovaný za uvedený nebytový
priestor uhrádzal žalobcovi sumu 20.000,- Sk, t. j. v prospech žalovaného bolo vyplatených 100.000,-
Sk za rok. Za obdobie 6 mesiacov platenia nájomného bol podiel žalobcu vo výške 37.500,- Sk. Celková
suma za obdobie od 01.07.1999 do 31.12.1999 predstavuje 52.364,90,- Sk, ktorá bola vyfakturovaná
faktúrou č. 1110021260.

Súd poukázal na stanovisko žalovaného, ktorý opakovane namietal neplatnosť zmluvy, ďalej podaním
zo dňa 28.06.2002 podal vzájomný návrh, ktorým sa domáhal vrátenia všetkých úhrad nájomného od
tzv. tretích osôb definovaných v čl. VI. bodu 10 nájomnej zmluvy z roku 1997 do 01.02.2001. Podaním
zo dňa 20.11.2012 žalovaný upresnil vzájomný návrh tým, že sa domáhal zaplatenia sumy 1.778,14
Eur spolu so 17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 1.221,95 Eur od 24.09.1998 do zaplatenia, zo
17,6 % úrokom z omeškania zo sumy 556,19 Eur od 18.02.2000 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil
ušlý zisk vo výške 15.232,44 Eur so 17,6 % úrokom z omeškania ročne za obdobie od 01.04.2000 do
zaplatenia. Ušlý zisk vypočítal žalovaný za obdobie od 01.01.2000 do 03.06.2002 s tým, že mu žalobca
znemožnil dosiahnuť zisk 1,14 roka x 171,60 m2 x 1.200,- Sk/m2, čo predstavuje 291.582,72 Sk, t. j.
9.678,77 Eur a za obdobie od 03.06.2002 do 30.03.2003 si uplatnil zisk za 0,75 roka x 171,60 m2 x
1.300,- Sk/m2, čo predstavuje 167.310,- Sk, t. j. 5.553,67 Eur do 30.03.2003. Za obdobie od 01.01.2002
mu bolo znemožnené dosiahnuť zisk vo výške 15.232,44 Eur. V priebehu konania vzal žalovaný svoj
vzájomný návrh späť o zaplatenie 354.000,- Sk za obdobie od 01.08.2000 do 01.08.2002 spolu s úrokom
z omeškania od 01.08.2000 do zaplatenia, ďalej zobral späť svoj protinávrh zo dňa 08.04.2003 a zo
dňa 25.04.2004 v celom rozsahu. V tejto časti súd prvého stupňa preto konanie vo veci protinávrhu
žalovaného, čo do sumy 354.000,- Sk za obdobie od 01.08.2000 do 01.08.2002 spolu s uplatneným
úrokom z omeškania zastavil, ako aj konanie o protinávrh žalovaného zo dňa 08.04.2003 a 25.04.2004.

Súd poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Košice I., týkajúce sa účastníkov konania vo
veci neplatnosti časti nájomnej zmluvy čl. VI. bodu 10, o ktorom bolo právoplatne rozhodnuté tak,
že návrh žalobcu bol zamietnutý, a to konanie vedené pod sp. zn. 17C/159/2003, ktoré konanie
nadobudlo právoplatnosť dňom 20.04.2009 (č. l. 627 spisu), lebo po opakovanom odvolacom, ako
aj dovolacom konaní následne bol napadnutý rozsudok č. k. 17C/159/2003-232 zo dňa 27.03.2006
potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. k. 2Co/166/2008-295 zo dňa 26.02.2009.

Ďalej súd poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 11C/1285/2000 zo dňa
01.02.2001, ktorým bolo určené, že nájomná zmluva zo dňa 21.12.1996 je neplatná, ktorej rozsudok bol
následne rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 4Co/316/2001 zo dňa 13.05.2002 zmenený a
návrh na určenie neplatnosti zmluvy bol zamietnutý s právoplatnosťou od 18.07.2002.

K uplatneným opakovaným námietkam žalovaného týkajúce sa neplatnosti nájomnej zmluvy uzavretej
medzi účastníkmi konania, ako aj oprávnenia JUDr. F. T., podať žalobu v mene žalobcu, súd uviedol, že
žalobca bol zapísaný do obchodného registra ako iná právnická osoba dňa 31.12.1993. V čase podania
žaloby dňa 09.03.2001, bol podľa výpisu obchodného registra generálnym riaditeľom Ing. O. E., ktorý
bol aj štatutárnym orgánom. Podľa úplného výpisu obchodného registra vedeného Okresným súdom
Bratislava I., odd. PO, vložka č. 312/B v čase od 18.01.1999 do 09.01.2000, za žalobcu navonok konal
generálny riaditeľ, ktorého zastupoval jediný zástupca Ing. Q. I.. Súd poukázal na ust. § 15 Obchodného
zákonníka a uviedol, že štatutárny orgán, ktorý môže konať vo všetkých veciach týkajúcich sa subjektu
plnomocenstvom zo dňa 11.01.2001 splnomocnil iného pracovníka žalobcu JUDr. F. T. na zastupovanie
pred súdmi a ďalšími subjektmi, vrátane podávania návrhov, odvolaní, vyjadrenia, vykonávania všetkých
právnych úkonov. Plná moc sa nachádza v spise na č. l. 2. Predmetný úkon je nespochybniteľný a
právne relevantný. Túto námietku preto nepovažoval súd prvého stupňa za opodstatnenú. K tvrdeniu
žalovaného, ktorý poukázal na vnútorný predpis žalobcu a hierarchiu usporiadania vzťahov, súd uviedol,
že vnútorný predpis upravuje iba vnútorné vzťahy žalobcu. Na vonkajšie vzťahy sa použije len vtedy,
pokiaľ tieto tretie osoby boli s týmto predpisom oboznámené a s jeho aplikáciou na ich vzájomný vzťah
súhlasili. Inak na konanie voči tretím osobám platí len výpis z obchodného registra. Súd teda konštatoval,
že žaloba bola podpísaná oprávnenou osobou, ktorej splnomocnenie udelil generálny riaditeľ Ing. O.
E., ktorý podľa obchodného registra v čase od 18.01.1999 do 09.01.2000 ako generálny riaditeľ bol
oprávnený konať za žalobcu.

K ďalšej námietke týkajúcej sa uzatvorenej nájomnej zmluvy o nájme nebytových priestorov zo
dňa 20.12.1996 s odôvodnením, že podnikateľskú činnosť žalovaný vykonával až od 16.01.1992 do
14.02.2005 (správne poznámka odvolacieho súdu a nie 1005) a následne od 01.01.1997, súd uviedol,
že prenajímateľ môže nebytové priestory prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme, pričom
je irelevantné, či ide o právnickú alebo fyzickú osobu, alebo podnikateľa, ktorý podniká na základe
živnostenského oprávnenia. Taktiež je právne irelevantné a na platnosť zmluvy nemá žiaden vplyv, či
žalovaný v čase uzavretia nájomnej zmluvy, resp. v čase jej podpísania mal alebo nemal živnostenské
oprávnenie. Žalovaný mohol nájomnú zmluvu uzavrieť ako fyzická osoba, a teda bol oprávnený k
podpísaniu tejto zmluvy o nájme o nebytových priestorov. Vo vzťahu k namietanej neplatnosti nájomnej
zmluvy č. 512-037/96 zo dňa 20.12.1996, konkrétne ust. čl. VI. bodu 10, na základe ktorej si žalobca
uplatňuje nárok na zaplatenie žalovanej sumy, súd poukázal na konanie vedené na Okresnom súde
Košice I. pod sp. zn. 17C/159/2003, ktoré sa týkalo určenia neplatnosti časti nájomnej zmluvy, v ktorom
sa žalobca domáhal určenia časti nájomnej zmluvy. Súd poukázal na jednotlivé konania týkajúce sa
odvolacieho, ako ja dovolacieho konania s tým, že následne rozsudkom Krajského súdu v Prešove,
č. k. 2Co/166/2008-295 zo dňa 26.02.2009 bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Košice I., č. k.
17C/159/2003-232 zo dňa 27.03.2006, ktorým bol zamietnutý návrh žalovaného v tomto konaní na
určenie neplatnosti namietaného čl. VI. bodu 10 zmluvy 512-037/96 zo dňa 20.12.1996. Dovolanie
žalovaného bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 3Cdo/211/2010-653 zo dňa
30.03.2011, odmietnuté. Z tohto dôvodu sa súd prvého stupňa otázkou platnosti alebo neplatnosti čl.
VI. bodu 10 nájomnej zmluvy č. 512-037/96 zo dňa 20.12.1996 nezaoberal, lebo táto otázka bola
právoplatne vyriešená v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I. pod sp. zn. 17C/159/2003.
Navyše, že do určitého štádia žalovaný nenamietal článok predmetnej nájomnej zmluvy, lebo na základe
faktúr podiely zo zisku uhrádzal.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, súd následne uzavrel, že nebolo preukázané, že by
nájomnou zmluvou boli prenajímané miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb, t. j.
stavebne na to určené. Stavebné určenie objektu, tzv. malej železničnej stanice vyplýva z účelu stavby
a z evidencie v katastri nehnuteľností, kde je stavba evidovaná ako budova železníc a dráh, konkrétne
budova zastávky ČSD. Vyplýva to z listu vlastníctva č. XXXX. V nájomnej zmluve je stavba označená ako
objekt zastávky H. - mesto a nie je označená ako nebytový priestor určený na prevádzkovanie obchodu
a služieb. Služba verejnosti bola zachovaná v osobitných predpisoch, ktoré netvorili súčasť nájmu, a
preto nebol potrebný súhlas mesta podľa ust. § 2 zákona č. 116/1990 Zb.. Predmetom nájmu bol celý
objekt s výnimkou priestorov, ktoré slúžia prevádzke Železníc Slovenskej republiky. Za takéhoto stavu

žalovaný zmluvu podpísal a užíval prenajaté priestory v súlade s nájomnou zmluvou na účel dohodnutý
v zmluve, a to účel vyplývajúci v živnostenskom liste - prenajímanie tretej osoby na obchodné účely po
predchádzajúcom súhlase prenajímateľa. V čase podpisovania nájomnej zmluvy žalobcovi nebol známy
konkrétny účel, na ktorý bude žalovaný nebytové priestory užívať podľa živnostenského oprávnenia a
nepotreboval súhlas mesta s prenajímaním uvedených nebytových priestorov. Pokiaľ by aj žalovanému
bolo známe pri podpise zmluvy, že nebytové priestory sú určené na prevádzkovanie obchodu a služieb,
tak mohli uzatvoriť zmluvu najviac na päť rokov v zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 129/1990 Zb..
Zmluva bola uzavretá na dobu dvadsať rokov, čo potvrdzuje, že prenajímané nebytové priestory neboli
určené na prevádzkovanie obchodu a služieb. V nájomnej zmluve je predmet nájmu označený ako
objekt zastávky Humenné, zároveň zo zmluvy vyplýva možnosť nájomcu prenajímať tieto nebytové
priestory tretej osobe na obchodné účely po predchádzajúcom súhlase prenajímateľom. Z tohto teda
vyplýva, že žalobca uvedený v nájomnej zmluve ako prenajímateľ nepotreboval súhlas mesta na
prenajímanie nebytových priestorov. Mesto neevidovalo objekt železničnej stanice ako priestory určené
na prevádzkovanie obchodu a služieb. Žalobca prenajal nebytové priestory na podnikanie nájomcom a
na ich prenajímanie tretej osoby. Žalovaný sa neprávom domnieva, že žalobca potreboval na prenajatie
uvedených priestorov súhlas mesta Humenné. Žalovaný v konaní nepreukázal, že uvedené priestory
boli v čase podpisovania nájomnej zmluvy určené na prevádzkovanie obchodu a služieb. Potvrdzuje
to aj účel nájmu uvedený v nájomnej zmluve. V čase podpisovania nájomnej zmluvy bol žalovaný
oboznámený s prenajímanými nebytovými priestormi. Ďalej súd uviedol, že ak žalovaný so súhlasom
prenajímateľa zmenil účel nájmu, bolo jeho povinnosťou zabezpečiť súhlas mesta na podnájom pre účely
prevádzkovania obchodu a služieb. V tomto prípade už žalobca nebol účastníkom právneho vzťahu
o podnájme nebytových priestorov. Žalobca preto v čase podpísania nájomnej zmluvy so žalovaným
nepotreboval súhlas mesta Humenné na podpísanie tejto zmluvy, a preto zmluva je platná, uzavretá
v súlade s právnym poriadkom. Žalovaný mal možnosť v prípade, že bol nespokojný s nájomnou
zmluvou túto vypovedať, ktorú možnosť nevyužil. Zároveň súd poukázal na to, že sa nemohol domáhať
neplatnosti nájomnej zmluvy, lebo v zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka ju sám spôsobil z dôvodu,
že pokiaľ mal žalovaný úmysel tieto nebytové priestory užívať na prevádzkovanie obchodu a služieb
alebo ich za týmto účelom dať do podnájmu, mal tento účel oznámiť prenajímateľovi. Inak by sa bol
dopustil zmarenia podmienok nájmu uvedenej zmluvy a sám by spôsobil jej neplatnosť.

K ďalšej námietke týkajúcej sa ceny nájmu namietanej žalovaným, súd uviedol, že cena nájomného bola
presne stanovená v čl. IV. nájomnej zmluvy, ktorú žalovaný podpísal, na základe ktorej aj plnil. Vo vzťahu
k súhlasu prenajímateľa s podnájmom súd uviedol, že v čl. III. nájomnej zmluvy je uvedené, že nájomca je
oprávnený po predchádzajúcom súhlase prenajímateľa dať do podnájmu predmet nájmu tretím osobám.
Z uvedeného článku nevyplýva, že by sa vyžadoval písomný súhlas, rovnako to nevyžaduje ani zákon
(§ 6 zákona č. 116/1990 Zb.).
Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalovaným podaním zo dňa 08.10.2012, súd poukázal na
to, že žaloba bola podaná dňa 09.03.2001. Predmetom uplatneného nároku je faktúra č. 1110010502 zo
dňa 09.04.1999 znejúca na sumu 63.286,- Sk, splatná dňa 23.04.1999, ďalej faktúra č. 1110019333 zo
dňa 05.12.1999 znejúca na sumu 43.958,40 Sk, splatná dňa 09.12.1999 a faktúra č. 1110021260 zo dňa
17.01.2000 znejúca na sumu 52.364,90 Sk (správne poznámka odvolacieho súdu a nie 52.3645,90 Sk),
splatná dňa 31.01.2000. Súd s poukazom na trojročnú premlčaciu lehotu (§ 101 Občianskeho zákonníka)
uviedol, že podľa dátumu splatnosti jednotlivých faktúr je nepochybné, že žalobca si pri prvej faktúre
mohol svoje právo uplatniť dňa 24.04.1999, pri druhej ...... a pri tretej dňa 01.02.2000. Od splatnosti
ani jednej z faktúr do podania žaloby neuplynula zákonom stanovená premlčacia lehota, a preto súd
nepovažoval uplatnený nárok žalobcu za premlčaný.

Vo vzťahu k uplatnenému protinávrhu žalovaným, súd poukázal na jeho jednotlivé podania, ktorými vzal
protinávrh späť, v ktorej časti súd konanie bolo sčasti zastavil s tým, že z dôvodu platnosti nájomnej
zmluvy č. 512-037/96 zo dňa 20.12.1996, nárok žalovaného nepovažoval za dôvodný, lebo plnením z
tejto zmluvy nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu. Uplatnený ušlý zisk v tejto
časti nepovažoval za preskúmateľný. Žalovaný si u žalobcu nikdy ušlý zisk neuplatňoval, nevyfakturoval
ho, ani žiadnym iným spôsobom oboznámil žalobcu so skutočnosťou, že má voči nemu takéto nároky.
Uplatňovanie si ušlého zisku preto súd považoval bez právneho titulu, a preto v tejto časti vzájomný
protinávrh žalovaného zamietol.

K výroku o trovách konania súd citoval ust. §142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku s tým, že len
uviedol, že vzhľadom na úspech žalobcu v konaní mu priznal náhradu trov konania.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal napadnutý rozsudok
v celom rozsahu. Opätovne poukázal na uplatnené námietky týkajúce sa podania žaloby neoprávnenou
osobou JUDr. F. T. v súvislosti s nariadením Generálneho riaditeľstva ŽSR č. 10 evidované pod č.
163/1999-0110, ako aj evidované u žalobcu pod č. 163/0110-2000 zo dňa 26.06.2000, podľa ktorého na
podávanie návrhov na začatie konania je oprávnený riaditeľ právneho odboru a odboru hospodárenia
s majetkom a riaditelia organizačných jednotiek a divízií. Zdôraznil, že žalobca v konaní nepredložil
prehlásenie o tom, že JUDr. F. T. ako zamestnanec Železníc Slovenskej republiky vo funkcii právnik bol
oprávnený dňa 08.03.2001, podpísať žalobu. V tejto časti podľa názoru žalovaného žalobca neuniesol
dôkazné bremeno, a preto žaloba mala byť zamietnutá. Opakovane namietal neplatnosť nájomnej
zmluvy z dôvodu, že v čase jej uzatvárania nemal živnostenské oprávnenie. Navyše, že nájomná
zmluva nebola podpísaná dňa 20.12.1996, ale až po 30.12.1996, kedy bol vydaný živnostenský list pre
žalovaného. Ďalej namietal, že súdy prvého stupňa rozhodovali o nájomnej zmluve zo dňa 21.12.1996
č. 512-037/96 a nie o nájomnej zmluve č. 512-037/96 zo dňa 20.12.1996. Z tohto dôvodu bol toho
názoru, že súd pri rozhodovaní vychádzal z neexistujúceho skutkového stavu. Predloženú nájomnú
zmluvu považoval za falzifikát, a preto žalobný návrh, ktorý sa odvodzuje od tejto falšovanej zmluvy
považoval za nedôvodný. Nesúhlasil s posúdením námietky týkajúcej sa predchádzajúceho súhlasu
prenajímateľa vo vzťahu k uzatváraniu ďalších zmlúv o podnájme s treťou osobou žalovaným v pozícii
nájomcu. Uviedol, že tvrdenie súdu o tom, že prenajaté priestory mohol žalovaný prenajímať ďalším
osobám po predchádzajúcom písomnom súhlase je nesprávne. Zdôraznil, že žalobca dal výpoveď
žalovanému z nájomnej zmluvy z dôvodu, že dal do podnájmu priestory pre spoločnosť NIKÉ a - Ing.
I. bez ich predchádzajúceho súhlasu. Ďalej poukázal na to, že podľa výpisu z obchodného registra
žalobcu, mal v predmete podnikania činnosti uvedený prenájom nehnuteľnosti až od 03.07.1998, a
preto si plnenie mohol nárokovať až od 03.07.1998. Ďalej namietal, že sa súd nevysporiadal s jeho
námietkou, že nebol platiteľom dane z pridanej hodnoty, a preto si žalobca vo vzťahu k nemu nemohol
účtovať 6 % dane z tohto titulu. Na základe jeho tvrdenia stanovil hypotetickú výšku uplatneného nároku
žalobcom vo výške plnenia podľa faktúry č. 1110010502 zo dňa 09.04.1992 za obdobie od 03.07.1998
do 31.12.1998 vo výške 31.729,70 Sk, ďalej zníženie o dane z pridanej hodnoty o sumu 1.903,80 Sk, t. j.
len vo výške 29.825,80 Sk. Celková suma by tak hypoteticky predstavovala sumu 126.149,20 Sk. Podľa
názoru žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností,
nepredložil na základe akej podpísanej objednávky zo dňa 31.03.1999 si fakturoval uplatnené nároky,
ako aj sa súd nevysporiadal s námietkou žalovaného o výške obvyklého nájomného v meste Humenné
vo vzťahu k jednotlivým zmluvám o podnájme uzatváraných žalovaným. Poukázal na rôzne ceny nájmov
v meste Humenné za jednotlivé obdobie a v tejto časti taktiež namietal neunesenie dôkazného bremena.
Trval na zamietnutí žaloby z dôvodu, že všetky nájmy týkajúce sa užívania predmetu nájmu na základe
zmluvy boli zaplatené ním alebo ďalším spolunájomcom Ing. K.. Ďalej spochybnil vedenie účtovníctva
žalobcu, neevidovanie uplatnených faktúr vo vzťahu k žalovanému a opakovane neunesenie dôkazného
bremena.

Vo vzťahu k ním uplatneného nároku na ušlý zisk opätovne poukázal na to, že sám žalovaného žiadal o
zmenu účelu užívania nebytových priestorov stavebne určených na prevádzkovanie obchodu a služieb,
na čo žalobca nereagoval, a tým mu zmaril podmienky podnájmu a znemožnil podnikať v prenajatých
priestoroch v súlade s jeho živnostenským listom. Z toho dôvodu navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a
žalobu žalobcu zamietnuť, vyhovieť protinávrhu žalovaného. Uplatnil si náhradu trov konania .

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol odvolanie žalovaného zamietnuť a napadnutý
rozsudok potvrdiť. Žalobca dokazovanie považoval za veľmi podrobné a závery prvostupňového súdu
za správne.

Uznesením č. k. 7C/668/2001-1001 zo dňa 14.08.2013, súd prvého stupňa uložil žalovanému zaplatiť
súdny poplatok za odvolanie vo výške 424,60 Eur podľa položky 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb.
o súdnych poplatkoch vo výške 6 % zo sumy 5.298,05 Eur (za žalobu) a zo sumy 1.778,14 Eur za
protižalobu.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku odvolanie žalovaný,
ktorý zároveň požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov. Poukázal na to, že súd prvého
stupňa nerozhodol o jeho žiadosti o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov zo dňa 20.07.2005, i
napriek tomu, že vo veci samej už rozhodol. Uviedol, že od 01.01.2011 je evidovaný na úrade práce,

sociálnych vecí a rodiny ako uchádzač o zamestnanie, nepoberá žiadnu dávku, žije len z príjmu
jeho manželky, ktorá je k 01.10.2013 poberateľkou starobného dôchodku. Poukázal na iné konania, v
ktorých mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Uloženú povinnosť zaplatiť súdny poplatok
považoval za nesprávnu. Súčasťou podaného odvolania je rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny v Humennom č. 43436/2011 zo dňa 14.01.2011 o zaradení žalovaného do evidencie uchádzačov
o zamestnanie počnúc dňom 01.01.2011.
Uznesením č. k. 7C/668/2001-1012 zo dňa 17.09.2013, súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania
účastníkov tak, že uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi 264,80 Eur z titulu zaplateného súdneho poplatku
za žalobu. Súd zdôraznil, že iné trovy konania si žalobca nevyčíslil a z obsahu spisu vyplýva, že žalobca
zaplatil len súdny poplatok.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie žalovaný. Namietal uloženú povinnosť
z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vo veci samej nepovažuje za dôvodné, a preto za dôvodnú
nepovažuje ani uloženú povinnosť nahradiť trovy konania. Navrhol zrušiť napadnuté uznesenie.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu proti uzneseniu o trovách konania navrhol napadnuté
uznesenie potvrdiť. Vo vyjadrení k odvolaniu proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku navrhol
nepriznať žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov a napadnuté uznesenie potvrdiť.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania,
s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, ktorý bol oznámený na úradnej tabuli súdu,
ako aj internetovej stránke od 12.11.2014 (§ 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného proti rozhodnutiu vo veci samej je dôvodné len
sčasti.
Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne
právne vec posúdil. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými závermi, ako aj právnym posúdením
uplatneného nároku žalobcom , vo vzťahu k uplatneným námietkam žalovaným týkajúcim sa náležitosti
podania žaloby, t. j. podpísania žaloby osobou oprávnenou v mene žalobcu s poukazom na to,
že v zmysle ust. § 21 ods. 1 písm. b/ Občianskeho súdneho poriadku, môže štatutárny zástupca
poveriť akéhokoľvek zamestnanca na vykonanie príslušného úkonu. Žaloba bola podpísaná osobou
oprávnenou na jej podanie, lebo v spise sa nachádza splnomocnenie zo dňa 08.01.2001 na podanie tejto
žaloby. Vzhľadom k tomu, že sa jednalo o zamestnanca žalobcu, správne mal byť poverený na konanie
v mene žalobu. Záver súdu týkajúci sa záväznosti vnútorného usporiadania postavenia jednotlivých
zamestnancov, vrátane oprávnených osôb konať v mene spoločnosti, na ktoré poukazoval opakovane
žalovaný aj v konaní pred súdom prvého stupňa, aj v podanom odvolaní bol správny. Usporiadanie
vzájomných vzťahov medzi zamestnancami je vecou vnútorného organizačného poriadku príslušnej
právnickej osoby. JUDr. T. bol splnomocnený samotným štatutárnym orgánom žalobcu, a preto jeho
splnomocnenie na zastupovanie žalobcu v súdnom konaní nemožno spochybniť. Navyše z výpisu z
obchodného registra žalobcu nepochybne vyplýva, že štatutárny zástupca môže na príslušný úkon
splnomocniť akúkoľvek inú osobu (č. l. 696 spisu).
Za nedôvodné považoval odvolací súd aj námietky týkajúce sa opakovane namietanej neplatnosti
nájomnej zmluvy, vrátane čl. VI. bodu 10 tejto nájomnej zmluvy s tým, že k otázke platnosti nájomnej
zmluvy súd zaujal správny právny názor, lebo táto otázka bola predmetom samostatného konania
vedeného na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 11C/1285/2000 a na Okresnom súde Košice I.
vedené pod sp. zn. 17C/159/20003. Pokiaľ súdy vo svojich rozhodnutiach uviedli nesprávny dátum
nájomnej zmluvy, ktorej platnosť posudzovali, bolo vecou žalobcu, ktorý disponoval so žalobou, ako
aj bol účastníkom sporového konania, aby navrhol opravu tejto chyby v písaní postupom podľa §
164 Občianskeho súdneho poriadku. Odvolací súd sa nestotožnil so žalovaným, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno na preukázanie dôvodnosti ním uplatneného nároku. Žalobca pri uplatnení nároku
vychádzal z platne uzavretého právneho vzťahu na základe čl. VI. bodu 10 nájomnej zmluvy uzavretej
dňa 20.12.1996 s tým, že k tejto namietanej skutočnosti ohľadne dátumu uzavretia zmluvy, odvolací
súd poukazuje na to, že účastníci sú povinní pri úprave zmluvných vzťahov dbať o to, aby sa odstránilo
všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov (§ 43 Občianskeho zákonníka), tzn., že bolo povinnosťou
aj žalovaného v prípade, že zistil nesprávnosť uvedeného dátumu podpísania zmluvy, opraviť ho
následným písomným dodatkom k zmluve. Je nesporné, že na základe tejto nájomnej zmluvy, ktorej
podkladom je uplatnený nárok žalobcu na základe č. zmluvy 512-037/96 zo dňa 20.12.1996 (č. l. 3

spisu), právny vzťah medzi účastníkmi konania trval, účastníci plnili podľa zmluvy, vrátane žalovaného,
ktorý prenajímal predmet nájmu ďalším osobám, na základe ktorých z titulu podnájmu mal príjem. Táto
skutočnosť medzi účastníkmi sporná nebola. Podľa názoru odvolacieho súdu v konaní žalobca splnil
dôkaznú povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, lebo ním tvrdené
skutočnosti boli v konaní preukázané. Len spochybňovanie ním tvrdených skutočnosti žalovaným samo
o sebe nebolo dôvodom na zamietnutie žaloby. S uplatnenými námietkami sa súd prvého stupňa náležite
vysporiadal, napadnuté rozhodnutie- jeho odôvodnenie je jasné, preskúmateľné a zrozumiteľné týkajúce
sa 5.179,15 Eur istiny s príslušenstvom.
V ostatnej časti nad sumu 5179,15 ,- Eur istiny s príslušenstvom, odvolací súd považoval napadnutý
rozsudok za nepreskúmateľný z dôvodu, že súd prvého stupňa sa vôbec nevysporiadal s namietanou
skutočnosťou ohľadne uplatnenej dane z pridanej hodnoty vo výške 6 % zo sumy 59.703,75 Eur z faktúry
č. 1110010502 (č. l. 11 spisu). Túto námietku žalovaný uplatnil v konaní pred súdom prvého stupňa (v
spise na č. l. 947) s tým, že zároveň poukázal na to, že ďalšie faktúry č. 110019333 (v spise na č. l. 12)
na sumu 43.958,40 Sk a faktúra č. 1110021260 (nachádzajúca sa v spise na č. l. 13) na sumu 52.364,90
Sk je bez dane z pridanej hodnoty. Z tohto dôvodu odvolací súd preto potvrdil napadnutý rozsudok vo
výroku o priznaní žalovanej istiny žalobcovi vo výške 5.179,15 Eur istiny s príslušenstvom ako vecne
správny v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Z dôvodu nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia v časti priznanej 6 % dane z pridanej hodnoty
z faktúry č. 1110010502 (č. l. 11 spisu) znejúcej na sumu 63.286,- Sk, predstavujúcu sumu 3.582,23 Sk,
t. j. po prepočte konverzným kurzom 30,126 Sk, vo výške 118,90 Eur, odvolací súd zrušil napadnutý
rozsudok v súlade s ust. § 221 ods.1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku a v rozsahu zrušenia vrátil
vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§221 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). S námietkou
týkajúcou sa uplatnenej 6 % dane z pridanej hodnoty žalobcom vo vzťahu k žalovanému, ktorý nebol
platcom dane z pridanej hodnoty sa musí vysporiadať v záujme zachovania zásady dvojinštančného
konania súd prvého stupňa. Len v tejto časti napadnutého rozhodnutia preto odvolací súd považoval
uplatnenú námietku týkajúcu sa nevysporiadania s námietkou žalovaného za dôvodnú.
Náležité zdôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu je súčasťou účastníka na súdnu ochranu
zaručeného Ústavou Slovenskej republiky, vrátane práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožní účastníkovi konania
realizáciu procesných práv priznaných mu Občianskym súdnym Je ním nielen procesný postup súdu,
ale aj jeho rozhodnutie, v dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť svoje práva.
Za nedôvodné považoval odvolací súd namietané nesprávne posúdenie uplatneného nároku žalovaným
v rámci protižaloby z titulu náhrady ušlého zisku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že súd
správne poukázal na nepreskúmateľnosť uplatnenej náhrady z titulu vyplateného nájomného žalovaným
žalobcovi. V sporovom konaní posilnenom zásadou kontradiktórnosti majú účastníci dôkaznú povinnosť
vyplývajúcu im z ust. § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, t. j. povinnosť nielen tvrdenia, ale
aj preukázania ním tvrdených skutočností. Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie
dôkazného bremena, t.j. následné zamietnutie uplatneného nároku.
Vo vzťahu k opakovane predkladaným podaniam žalovaným, vrátane listinných dôkazov a nových
tvrdených skutočností, odvolací súd poukazuje na to, že napadnuté rozhodnutie žalovaný, resp. jeho
právny zástupca prevzal dňa 16.07.2013, t. j. zákonná lehota 15 dní na podanie odvolania začala
plynúť dňa 17.07.2013 a uplynula dňa 31.07.2013. V zmysle ust. § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho
poriadku, je možné rozsah, v akom sa rozhodnutie napadá a dôvody odvolania rozšíriť do uplynutia
lehoty na odvolanie. To znamená, že na ďalšie podanie po 01.08.2013, odvolací súd neprihliadal ani sa
s jeho obsahom nezaoberal z dôvodu, že rozsah a dôvody odvolania možno doplniť len do uplynutia
odvolacej lehoty. Navyše odvolací súd poukazuje na to, že účastníci boli náležite poučení o povinnosti
predložiť a označiť dôkazy pred vyhlásením dokazovania za skončené, a preto v odvolacom konaní už
žalovaný nebol oprávnený predkladať nové tvrdenia, resp. listinné dôkazy na preukázanie ním tvrdených
skutočností (ust. § 205a ods. 1 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku). Z tohto dôvodu preto odvolací
súd potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku o zamietnutí protinávrhu žalovaného ako vecne správny
v súlade s ust. § 219 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Za dôvodné považoval odvolací súd odvolanie žalovaného proti uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku
(č. l. 1001) z dôvodu, že v priebehu konania pred súdom prvého stupňa žalobca požiadal o priznanie
oslobodenia od súdneho poplatku, o ktorej žiadosti súd prvého stupňa do rozhodnutia vo veci samej,
vrátane vyrubenia súdneho poplatku nerozhodol.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný požiadal o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov podaním
žiadosti (v spise na č. l. 202). Súd sa jeho žiadosťou náležite nevysporiadal, o ktorej nerozhodol, a preto
napadnuté rozhodnutie odvolací súd považoval za predčasné. Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil
napadnuté uznesenie v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku a vec vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Pred rozhodnutím o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov podanej na súde prvého stupňa,
nemôže tento súd ani vydať výzvu na zaplatenie poplatku, ani vydať rozhodnutie ukladajúce zaplatenie
súdneho poplatku, ani zastaviť konanie pre nezaplatenie poplatku, ani predložiť vec odvolaciemu súdu
na rozhodnutie o podanou odvolaní (R 14/1976, ako aj R 22/1971).

Odvolanie žalovaného proti uzneseniu o trovách konania, odvolací súd považoval odvolanie vzhľadom
na zrušenie napadnutého rozhodnutia sčasti za predčasné, a preto v tejto časti zrušil napadnuté
rozhodnutie ako súvisiace s rozhodnutím vo veci samej, o ktorej doposiaľ nebolo právoplatne
rozhodnuté, a to postupom podľa § 221 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku s prihliadnutím na
výsledok konania vo veci samej. O trovách konania rozhodne opätovne súd prvého stupňa v rozhodnutí
vo veci samej ( § 221 ods. 2 v spojení s ust.§ 224 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Podľa § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.