Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. december 2018

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/37/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1118010469
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2018:1118010469.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho a prísediacich JUDr.

Dariny Peťovskej a Miroslava Kostolanského v trestnej veci vedenej proti obžalovanému E. S., pre zločin
krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e/
Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.12.2018 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
E. S. Z. Á. P. narodený XX.XX.XXXX Y. Y. F., trvale bytom L., E. E. XXXX/XX, vo väzbe v inej trestnej
veci,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

dňa 26.06.2017 v presne nezistenom čase od 10:00 hodiny do 16:11 hodiny vypáčením nezisteným
predmetom prekonal uzamykací mechanizmus dverí a následne neoprávnene vnikol do riadne
uzamknutého rodinného domu na Mudroňovej ulici 8 v Bratislave a následne z neho odcudzil notebook

značky Dell Vostreo 1500 čiernej farby číslo B1S663J v hodnote podľa znaleckého posudku 13,50
Eur, plastiku Madony s dieťaťom v ráme o veľkosti cca 50x60 cm, talianskej výroby v hodnote podľa
znaleckého posudku 30,-Eur, dva portréty od umelca Františka Zvaríka v ráme o veľkosti cca 40x50 cm
v hodnote podľa znaleckého posudku 80,-Eur, portrét od umelca Františka Kudláča v ráme o veľkosti
cca 40x50 cm v hodnote podľa znaleckého posudku 70,-Eur, obraz Staré Divadlo od umelca Ivana
Vychlopena v ráme o veľkosti cca 40x50 cm v hodnote podľa znaleckého posudku 200,-Eur, obraz
od výtvarníka Mravca v ráme o veľkosti cca 40x50 cm v hodnote podľa znaleckého posudku 150,-
Eur, dva obrazy od neznámeho autora v ráme o veľkosti cca 40x50 cm v hodnote podľa znaleckého

posudku 60,-Eur, obraz od neznámeho autora v ráme o veľkosti cca 40x50 cm v hodnote podľa
znaleckého posudku 30,-Eur, obraz umelkyne Lei Mrázovej v ráme o veľkosti cca 25x25 cm v hodnote
podľa znaleckého posudku 50,-Eur, päť dekoratívnych tanierov modranskej keramiky v hodnote podľa
znaleckého posudku 100,-Eur, džbán modranskej keramiky v hodnote podľa znaleckého posudku
25,-Eur, divadelný ďalekohľad v hodnote podľa znaleckého posudku 14,-Eur, cestovný budík modrej
farby v hodnote podľa znaleckého posudku 12,50 Eur, plátennú plachtu v hodnote podľa znaleckého
posudku 4,-Eur, deku v hodnote podľa znaleckého posudku 2,50 Eur, tašku s konzervami v hodnote

podľa znaleckého posudku 10,-Eur, dáždnik v hodnote podľa znaleckého posudku 1,-Eur, nákupný
vozík kovovej konštrukcie modrej farby v hodnote podľa znaleckého posudku 6,50 Eur, čím spôsobil
poškodenej J.. F. E., X.. XX.XX.XXXX, celkovú škodu podľa znaleckého posudku v sume 859,-Eur,

t e d a- prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a spôsobil tak malú škodu, čin spáchal závažnejším
spôsobom konania - vlámaním a
- neoprávnene vnikol do obydlia iného,

č í m s p á c h a l

- zločin krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno e/ Trestného zákona v súbehu s
- prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e :

Podľa § 212 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 7, § 36 písmeno l/, § 37 písmeno
m/ Trestného zákona, § 42 odsek 1 v spojení s § 41 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na súhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu odňatia
slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci -
páčidla (pripojeného k spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/66/2018).

Podľa § 42 odsek 2 Trestného zákona sa ruší výrok o treste trestného rozkazu Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 23.03.2018, sp. zn. 0T/66/2018, právoplatného dňa 23.03.2018, ktorým bol

obvinenému E. za prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1 Trestného zákona uložený
trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu 5 (päť) rokov a trest prepadnutia veci - páčidla pripojeného k spisu, ako aj ďalšie výroky na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní konanom v predmetnej trestnej veci súd umožnil obžalovanému E. S. urobiť
vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/, b/ a c/, odsek 4 Trestného poriadku, pričom obžalovaný po
tom, čo mu bolo umožnené poradiť sa svojím obhajcom urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno
b/Trestnéhoporiadku,tedažejevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobeprokurátoraOkresnej
prokuratúry Bratislava I zo dňa 20.06.2018, č. k. 1 Pv 492/17/1101-16. Súd následne postupoval v

súlade s § 257 odsek 5 Trestného poriadku a obžalovanému položil otázky podľa § 333 odsek 3
písmeno c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný vo všetkých prípadoch odpovedal
zhodne „áno“. Súd potom v súlade s ustanovením § 257 odsek 7 Trestného poriadku po súhlasnom
vyjadrení procesných strán uznesením prijal vyhlásenie obžalovaného, ktorým uznal vinu zo spáchania
skutku, ktorý je predmetom obžaloby a uznesením podľa § 257 odsek 8 Trestného poriadku vyhlásil,

že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná priznal spáchanie skutku, nevykoná, pričom vykoná len
dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

V súvislosti s predmetom dokazovania súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním
listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov

Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Výsledkov /odpovedí/ lustrácie v systéme STA, v systéme
GP SR a v ZVJS, odpisu registra trestov obžalovaného a obsahu pripojeného spisového materiálu
Okresného súdu Bratislava V, sp. zn. 0T/66/2018.

Nazákladetaktovykonanéhodokazovaniaapovyhodnotenídôkazovjednotlivoivichsúhrnespôsobom

uvedeným § 2 odsek 12 Trestného poriadku dospel súd k záveru, že výsledky dokazovania vykonanéhopred súdom na hlavnom pojednávaní v predmetnej trestnej veci umožňovali uložiť obžalovanému iba
nepodmienečný trest odňatia slobody.

Pri ukladaní trestu súd vychádzal z účelu trestu vyjadreného v 34 odsek 1 Trestného zákona, ktorý okrem
iného vychádza z jednoty represie a prevencie, ako aj zo všetkých relevantných kritérií upravených v §
34 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, z ktorých je súd povinný vychádzať pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery.

Podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 odsek 2 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere,

ako je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody.

Podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce

okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri ukladaní trestu odňatia slobody bolo nevyhnutné predovšetkým ustáliť konkrétnu trestnú sadzbu
z hľadiska všetkých relevantných ustanovení Trestného zákona, ktorých použitie prichádzalo v
prejednávanej trestnej veci do úvahy.

V danej trestnej veci bolo potrebné obžalovanému E. S. ukladať súhrnný trest odňatia slobody podľa § 42
odsek 1 Trestného zákona podľa zásad na uloženie úhrnného trestu (§ 41 odsek 1, odsek 2 Trestného
zákona), a to vo vzťahu k odsúdeniu menovaného obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu
Bratislava V zo dňa 23.03.2018, sp. zn. 0T/66/2018, právoplatným dňa 23.03.2018, nakoľko obžalovaný

JC. sa stíhaného skutku napĺňajúceho znaky dvoch trestných činov dopustil predtým /skôr/, ako uvedený
trestnýrozkaznadobudolúčinkyvyhláseniarozsudku(doručenímtrestnéhorozkazuobvinenému-§353
odsek 8 Trestného poriadku). Vzhľadom na túto skutočnosť bolo potrebné pristúpiť aj k súčasnej aplikácii
nielen § 41 odsek 1 Trestného zákona, ale aj § 41 odsek 2 Trestného zákona, upravujúceho asperačnú
zásadu, nakoľko súd obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody za viac úmyselných trestných

činov, z ktorých jeden je zločinom, pričom ide o trestné činy spáchané dvoma skutkami.

Vzhľadom na aplikáciu asperačnej zásady sa horná hranica trestnej sadzby trestu od-ňatia slobody
zvýšila o jednu tretinu a celkové rozpätie upravenej trestnej sadzby tak pred-stavovalo 3 roky až 13
rokov a 4 mesiace. Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v priznaní

a úprimnom oľutovaní trestného činu podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona a jednu priťažujúcu
okolnosť spočívajúcu v predchádzajúcom odsúdení obžalovaného podľa § 37 písmeno m/ Trestného
zákona. Obžalovanému nebolo možné pričítať priťažujúcu okolnosť spočívajúcu v spáchaní viacerých
trestných činov podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona, nakoľko by to s ohľadom na ukladanie
súhrnného trestu pri súčasnom použití asperačnej zásady znamenalo dvojité pričítanie tej istej okolnosti

v neprospech obžalovaného. Pri takomto rovnovážnom pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
nebol odôvodnený postup podľa § 37 odsek 3, resp. odsek 4 Trestného zákona.

Obžalovaný však už v minulosti spáchal zločin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/, odsek 4
písmeno a/ Trestného zákona (v súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek

1 Trestného zákona), za čo bol uznaný vinným a odsúdený rozsudkom Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 26.05.2010, sp. zn. 2T/52/2009 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
06.10.2010,sp.zn.1To/129/2010,vdôsledkučohobybolomožnépoužiť§38odsek5Trestnéhozákona
v časti vety pred bodkočiarkou, v zmysle ktorého pri opätovnom spáchaní zločinu sa zvyšuje dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu polovicu. Vzhľadom na všetky zistené okolnosti

však súd uvedené ustanovenie neaplikoval, a to s poukazom na § 38 odsek 7 Trestného zákona, podľa
ktorého ustanovenia odsekov 4 až 6 sa nepoužijú, ak sa súčasne ukladá zvýšený úhrnný trest alebo
súhrnný trest podľa § 41 odsek 2 alebo podľa § 42, ak by súčasné použitie týchto ustanovení bolo pre
páchateľa neprimerane prísne.Je síce pravda, že ustanovenie § 38 odsek 7 Trestného zákona malo svoj zásadný význam a
opodstatnenie v období pred publikovaním nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa

28.11.2012, č. k. PL. ÚS 106/2011-85, ktorým bol vyslovený nesúlad časti ustanovenia § 41 odsek 2
Trestného zákona s čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Na druhej strane uvedeným nálezom Ústavného
súdu Slovenskej republiky nebolo dotknuté ustanovenie § 38 odsek 7 Trestného zákona, ktoré je
tak naďalej aplikovateľné aj pri použití modifikovanej asperačnej zásady. Je vecou výkladu, v ktorých
prípadoch (pri aktuálnom právnom stave) bude aplikácia uvedeného ustanovenia odôvodnená. Problém

tohtoustanoveniaspočívavpodstatevtom,akovykladaťslovnéspojenie"aksasúčasneukladázvýšený
úhrnný trest alebo súhrnný trest", či musí ísť o reálne uložený zvýšený úhrnný alebo súhrnný trest v
rámci zvýšenej hornej hranice trestnej sadzby o jednu tretinu, alebo postačuje len samotné použitie
ustanovenia § 41 odsek 2 Trestného zákona bez ohľadu na to, či skutočne uložený úhrnný alebo súhrnný
trest bol uložený v rámci zvýšenej trestnej sadzby. V tomto smere má súd za to, že ustanovenie § 38
odsek7Trestnéhozákonajepotrebnévykladaťpodľadruhejzuvedenýchalternatív,t.j.postačísamotné

použitie asperačnej zásady pre následnú úvahu súdu o tom, či z hľadiska prísnosti trestnoprávneho
postihu bude § 38 odsek 7 Trestného zákona aplikovať alebo nie. V opačnom prípade by v podstate
mohol nastať právny alogizmus v tom smere, že ak by súd uložil skutočne zvýšený úhrnný trest alebo
súhrnný trest (t. j. v rámci zvýšenej trestnej sadzby o jednu tretinu), strácalo by uvedené ustanovenie
svoje opodstatnenie a akúkoľvek právnu relevanciu, nakoľko by súd vždy uložil trest prísnejší, ako je

zvýšená dolná hranica trestnej sadzby a teda by vôbec nemusel uvažovať o tom, či § 38 odsek 7
Trestného zákona použiť alebo nie.

V posudzovanej trestnej veci má súd za to, že pri ukladaní (určovaní druhu a výmery) trestu treba
prihliadať aj na požiadavku spravodlivého potrestania páchateľa (§ 1 Trestného poriadku) a všetky do

úvahy prichádzajúce zásady pre ukladanie trestu a ustanovenie § 38 odsek 7 Trestného zákona vykladať
aj v kontexte týchto ustanovení.

Z tohto hľadiska súd nemohol opomenúť ten fakt, že obžalovaný, ktorý sa k svojej trestnej činnosti v
plnom rozsahu priznal, spôsobil trestným činom najprísnejšie trestným následok v podobe škody v sume

859,-Eur (t. j. malú škodu). So zreteľom na takúto výšku spôsobenej škody a spáchanie činu vlámaním
sa právna kvalifikácia trestného činu krádeže odvíja od právnych viet stanoviska Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky Tpj 78/2011 zo dňa 12.12.2011, vzťahujúce sa na právnu kvalifikáciu obdobných
skutkov, ako je tomu v prejednávanej trestnej veci (v zmysle tohto stanoviska sa rozlišuje spáchanie
prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s trestnou sadzbou 0 až 2 roky

a zločinu krádeže podľa § 212 odsek 1, odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 138
písmeno e/ Trestného zákona s trestnou sadzbou 3 až 10 rokov v závislosti od toho, či bola spôsobená
aspoň malá škoda). S prihliadnutím na rozporné prijatie tohto stanoviska právnickou obcou a teóriou
trestného práva na jednej strane a potrebou rešpektovania stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (z hľadiska požiadavky právnej istoty bez ohľadu na to, že stanoviská Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky nie sú priamo záväzne), ako aj tendencie riešiť túto dichotómiu cestou legislatívnej
úpravy (v smere pre obvinené/obžalované osoby priaznivejšie) súd obzvlášť citlivo posudzoval všetky
okolnosti významné pre určenie druhu trestu a jeho výmery.

Na tomto základe preto súd dospel k záveru, že by použitie ustanovenia § 38 odsek 7 Trestného zákona

bolo pre obžalovaného neprimerane prísne a nezohľadňovalo by povahu a závažnosť ním spáchaných
trestných činov. Z tohto dôvodu súd pri ukladaní trestu odňatia slobody a určení jeho výmery vychádzal
z trestnej sadzby ustálenej bez aplikácie § 38 odsek 7 Trestného zákona, t. j. 3 roky až 13 rokov a 4
mesiace.

Vychádzajúc z takto ustálenej trestnej sadzby súd posudzoval spôsob spáchania činu popísaného v
skutkovej vete rozsudku a jeho následok, zavinenie a jeho pohnútku, ako aj osobu obžalovaného, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy. Súčasne súd prihliadol na účel trestu a z neho vyplývajúcu požiadavku
na adekvátne ochranné, preventívne, ale aj výchovné a súčasne represívne pôsobenie.

Zo všetkých uvedených hľadísk súd dospel k záveru, že povahe spáchaného skutku a osobe
obžalovaného zodpovedá uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 4 roky nepodmienečne. Uloženie
uvedeného druhu trestu v nižšej výmere nepovažoval súd za dôvodné, a to so zreteľom na
predchádzajúcu trestnú minulosť obžalovaného, ktorá vyplýva z odpisu jeho registra trestov, v ktoromma obžalovaný evidovaných 12 odsúdení za rôznorodú trestnú činnosť, predovšetkým však za trestné
činy krádeže. Obžalovaný E. S. sa pritom stíhaných trestných činov dopustil iba mesiac po tom, čo
bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody. V tomto smere možno preto uzavrieť, že trest odňatia

slobody vo výmere 4 roky je adekvátny vo vzťahu k spáchanému skutku, resp. skutkom (so zreteľom
na ukladaný súhrnný trest odňatia slobody) a ich závažnosti a z tohto hľadiska reflektuje aj prípadnú
zmeny legislatívy vo vzťahu k právnemu posudzovaniu trestných činov krádeží spáchaných vlámaním
bez ohľadu na výšku spôsobenej škody (ak sama výška škody nebude jeho kvalifikačným znakom).

V čisto hypotetickej rovine súd uvádza, že ak by aj stíhaný skutok (po zmene legislatívy - napr.
ustanovenia Trestného zákona upravujúceho spáchanie činu vlámaním), mohol byť posudzovaný ako
prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, malo by to za následok zmenu
právnej kvalifikácie vo vzťahu k ďalšiemu trestnému činu, ktorý obžalovaný týmto skutkom spáchal, t.
j. prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 odsek 1 Trestného zákona. V zmysle Stanoviska
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. decembra 2014, sp. zn. Tpj 53/2013, publikovaného pod

číslom 11 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 2/2015, by
sa totiž v takom prípade musel prečin porušovania domovej slobody posudzovať nielen podľa § 194
odsek 1, ale aj podľa § 194 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno e/
Trestného zákona s trestnou sadzbou 1 rok až 5 rokov. Aj z uvedeného je možné usudzovať, že výmera 4
roky by zodpovedala Trestným zákonom ustanovenej trestnej sadzbe a zohľadňovala by všetky atribúty

významné pre ukladanie trestu a jeho výmery vrátane osoby obžalovaného.

Sumarizujúc všetky zistené skutočnosti významné čo do výroku o treste, ako aj prezentované právne
úvahy,másúdzato,žezhľadiskaúčelutrestumožnotrestodňatiaslobodyvovýmere4rokovpovažovať
za dostatočný a adekvátny aj vo vzťahu ku konkrétnej závažnosti stíhaných trestných činov a súčasne

možno konštatovať, že takáto výmera trestu zodpovedá požiadavke náležitej ochrany spoločnosti,
preventívnemu pôsobeniu trestu z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie a zodpovedá aj potrebe
represívneho pôsobenia na obžalovaného.

Nakoľko obžalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin v posledných

desiatich rokoch pred spáchaním stíhaného trestného činu, súd ho v súlade s § 48 odsek 2 písmeno
b/ Trestného zákona pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia.

Keďže súd obžalovanému ukladal súhrnný trest odňatia slobody vo vzťahu k odsúdeniu menovaného

obžalovaného trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 23.03.2018, sp. zn. 0T/66/2018,
právoplatnýmdňa23.03.2018,vsúlades§42odsek2Trestnéhozákonazrušilvýrokotresteuvedeného
trestného rozkazu, ako aj všetky ďalšie výroky na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

V rámci súhrnného trestu súd uložil obžalovanému E. S. aj trest prepadnutia veci - páčidla (pripojeného
k spisu Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 0T/66/2018), nakoľko bol tento druh trestu uložený už
uvedeným trestným rozkazom.

Do výrokovej časti rozsudku súd nepoňal výrok podľa § 60 odsek 5 Trestného zákona (vlastníkom

prepadnutej veci sa stáva štát), nakoľko táto skutočnosť vyplýva priamo zo zákona, ktorú nie je
potrebné konštatovať osobitným výrokom rozsudku, pričom výrok o treste sa má dotýkať priamo osoby
obžalovaného, nie iného subjektu práva.

Vzhľadom na tú skutočnosť, že poškodená na hlavnom pojednávaní nenavrhovala, aby súd

obžalovanému uložil v rozsudku povinnosť na náhradu škody, súd o náhrade škody ani nerozhodoval.

S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto
rozsudku.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Bratislava I. Odvolanie nemôže podať obžalovaný voči výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem

obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom

predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku.